Význam slova "žasť" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 107 výsledkov (1 strana)
-
zášť -i ž. kniž. nenávisť, nevraživosť: vzbudzovať z.
-
zástanca -u mn. -ovia m.
1. kto niekoho al. niečo zastáva (význ. 4), obranca, obhajca: mocný z. ukrivdených;
z-ia národa2. stúpenec, prívrženec: z. starej školy;
-
zástankyňa -e -kýň ž.
-
zastarano prísl.: pôsobiť z.;
-
zastaranosť -i ž.
-
zastaraný príd.
1. zaostávajúci za vývinom, nemoderný, staromódny, op. moderný: z-é stroje, z-á technológia;
z-é názory;
z-é slovo ustupujúce2. (o chorobe) neliečený, preto dlho trvajúci; chronický: z. zápal očí;
-
zastarať dok. stať sa zastaraným: jeho teória z-la;
nechce, aby choroba z-la; -
nedok. zastarávať -a
-
zastarieť sa -ie -ejú, zastarať sa dok. zapliesť sa, zamiešať sa do niečoho, medzi niekoho: z. sa do rozhovoru;
z. sa do syna -
zastať -stane -stanú -staň! -stal dok.
1. prestať postupovať, ostať stáť, zastaviť (sa): sprievod, vlak z-l;
znenazdajky z.2. prerušiť činnosť, chod, zastaviť sa: hodiny mu z-li, srdce z-lo
3. i zastať si stať si, postaviť sa: chlap z-l vo dverách, z-la si vedľa muža
4. z. niekomu cestu postaviť sa do cesty a tým zabrániť v postupe
5. i zastať sa postaviť sa na obranu: z. (sa) chlapca, muža
6. i zastať si mať schopnosť vykonať istú činnosť: svoju robotu (si) dobre z-l
7. zastaráv. zastúpiť (význ. 1), nahradiť: dcéra ju už z-e v domácnosti
● z. na pol ceste nedokončiť niečo;
-
zástava -y -tav ž. obyč. obdĺžniková látka so záväznou kombináciou farieb a vzorov použ. ako symbol istého spoločenstva ap.: štátna, olympijská z.;
smútočná z. čierna;
vyvesiť, niesť z-u, vztýčiť z-u (na stožiari); -
zastavať -ia -ajú dok. pokryť stavbou, stavbami: z. celú plochu;
z-ný pozemokzastávať -a nedok. i opak.
1. k 2, k 5 i zastávať sa
-
zástavba -y -vieb ž. zastavenie istej plochy; súbor stavieb na istej ploche: súvislá z.;
moderná, radová z. -
zastaviť dok.
1. spôsobiť, aby niekto, niečo prestalo postupovať: z. priateľa pristaviť;
z. vlak, koňa;2. prerušiť činnosť, chod: z. stroje, z. prácu, paľbu, vyšetrovanie, z. niekoho v reči, robiť bez z-enia
3. prestať postupovať, zastať: auto z-lo pred domom;
z. stáť! povel; -
zastávka -y -vok ž.
1. zastavenie (význ. 1, 2): malá z. (na pochode);
pracovať bez z-y2. miesto, kde pravidelne zastávajú prostriedky hromadnej dopravy: autobusová z., z. električky
3. vzdialenosť medzi dvoma takými miestami: koľko z-k je do centra?
zástavka -y -viek ž. zdrob.
-
zástavník -a mn. -ci m. voj. nosič zástavy: pren. publ. z. novej epochy čelný stúpenec, hlásateľ
-
nedok. zastavovať
// zastaviť sa
1. zastať (význ. 1, 2): vlak sa z-l;
hodiny sa z-li2. na chvíľu niekam zájsť, staviť sa: z-l sa u priateľa;
z-vme sa na pivo!3. venovať pozornosť, pristaviť sa: z. sa pri prvej stránke knihy;
z. sa nad otázkou; -
nedok. zastavovať sa
-
zástavový príd.;
-
zaštebotať -ce -cú dok. vydať štebot, zašvitoriť, zašveholiť: škovránok veselo z-l;
-
zaštekať dok. vydať štekot, zabrechať, zahavkať: pes výstražne z-l;
-
zástena -y -ten ž. obyč. prenosná stena zakrývajúca menší priestor, španielska stena, paraván: prezliecť sa za z-ou
-
zastenať, zastonať -e/-á -ú/-ajú -ň/-aj! -úc/-ajúc dok. (opakovane) vydať ston: ranený z-l od bolesti
-
zaštepiť dok. k štepiť: záhr. z. ovocné stromy;
z. deti proti obrne zaočkovať -
zástera -y -ter ž. prac. oblečenie chrániace najmä prednú časť šiat: zamastená mäsiarska z., kožená z.;
odpásať si z-u;
utrieť si ruky do z-y; -
zásterka -y -riek, zásterôčka -y -čok ž. zdrob.
-
zásterový príd.: z. strih šiat;
-
nedok. zastielať -a
-
nedok. zastierať -a
// zastrieť sa
1. zatiahnuť sa: nebo sa z-lo (mrakmi);
2. stať sa nejasným, zahmleným: pamäť sa mu z-la;
-
nedok. zastierať sa
-
zastihnúť -e -ú -hol dok.
1. nájsť niekde, dostihnúť, stihnúť: otca doma nez-l, z-l ho až pri bráne;
správa ho z-la v cudzine2. pristihnúť, prichytiť; zaskočiť (význ. 5): z. chlapca pri klamstve;
písomná skúška ich z-la nepripravených;
z-la ho noc3. postihnúť (význ. 1), stihnúť: z-lo ho nešťastie, z-l ju trest
-
zaštiknúť -e -ú -kol dok. privrznúť (význ. 1), zaštipnúť, zaseknúť, zacviknúť, pricviknúť, zaštipnúť: z. (si) prsty medzi dvere;
-
nedok. zaštikovať
-
zaštipnúť -e -ú -pol dok.
1. privrznúť (význ. 1), zaseknúť, zacviknúť, pricviknúť, zaštiknúť: myš z-tá v klepci
2. štipnutím odstrániť, odštipnúť (výhonok, púčik): z. uhorku;
-
nedok. zaštipovať
-
záštita -y -tit ž. kniž.
1. ochrana (význ. 1, 2), podpora: mravná z., mať z-u u svojich stúpencov
2. ochranca; záruka: matka je jej z-ou;
demokracia je z-ou rozvoja spoločnosti3. patronát: prevziať z-u nad festivalom;
preteky sa konajú pod z-ou predsedu parlamentu -
zastlať -stelie -stelú -ľ! -tý/-ný dok.
-
zástoj -a m. kniž. postavenie (význ. 3); úloha, poslanie: (mať) významný, rozhodujúci z.;
z. inteligencie v spoločnosti -
zastoknúť -e -ú -kol dok. zastrčiť (význ. 1), zasunúť: z. sviečku do svietnika, z. si kvet do dierky saka;
palica z-tá do zeme -
zaštopkať dok. k štopkať: z. dieru;
z. pančuchy -
zaštopľovať, zaštupľovať dok. hovor. zazátkovať: z. fľašu
-
zastrájať sa -a nedok.
1. vystatovačne prejavovať úmysel: z. sa na medveďa strojiť sa, chystať sa;
z. sa viac nepiť;
z-l sa, že zvíťazí -
zastrašene príd.;
-
zastrašenosť -i ž.
-
zastrašený príd. preniknutý strachom: z-é deti;
-
zastrašiť dok.
1. nastrašiť, postrašiť: z. nepriateľa streľbou
2. nastrašením odradiť od istého úmyslu, odstrašiť: netreba sa dať z. prekážkami;
-
zastrašovací príd. určený na zastrašovanie: z. manéver, z-ia akcia
-
nedok. zastrašovať
-
zastrčený príd. expr. nachádzajúci sa na odľahlom mieste, zapadnutý; nenápadný, skrytý: z. kút mesta, z-á osada;
z. obchodík na námestí -
zastrčiť dok.
1. (úplne) strčiť, zasunúť, zastoknúť: z. ruky do vrecák, z. si sekeru za opasok;
meč z-ený v pošve;
hovor. expr. kdesi som to z-l zapotrošil2. zasunúť (kvôli uzavretiu): z-č závoru! z. dvere (na závoru);
-
zástrčka -y -čiek ž.
1. závora (význ. 2): zasunúť z-u na dverách
2. vidlica s vodičom, kt. sa zapája do zásuvky: trojkolíková z., z. elektrickej šnúry;
-
zástrčkový príd.: z. spoj
-
zastreliť -ľ! dok. strelou usmrtiť, odstreliť: z. jeleňa;
odsúdiť na smrť z-ením;
z-l sa zo zúfalstva// zastreliť sa neúmyselne sa strelou usmrtiť: z. sa pri oprave pištole
-
nedok. zastreľovať
-
zastrešiť dok.
1. pokryť strechou: z. stavbu;
dom z-ený plechom;
drevené z-enie2. zahrnúť (význ. 5), obsiahnuť, pojať (podriadené zložky ap.): niektoré organizácie z-í ministerstvo;
-
nedok. zastrešovať: z. domy sedlovými strechami;
organizácia z-júca starostlivosť o kultúrne pamiatky -
zastriekať -a dok.
1. postriekaním znečistiť, zafŕkať, ostriekať: auto ho celého z-lo;
z. si nohavice (blatom);
košeľa z-aná krvou2. striekaním naniesť (farbu): z. poškodené miesto lakom;
z. si vlasy// zastriekať sa neúmyselne sa postriekaním znečistiť, zafŕkať sa, ostriekať sa: z. sa vápnom (pri maľovaní)
-
zastrieľať -a dok. strieľaním vyskúšať a tým pripraviť na používanie: z. samopal;
-
zastrieľať si -a dok. s chuťou istý čas strieľať: z. si pred pretekmi
-
zastrieť -ie -ú dok.
1. zakryť (význ. 1), prikryť: z. oblok závesom;
z. si tvár závojom zahaliť;
z-etý stôl2. zakryť (význ. 2): z. niekomu výhľad
3. skryť (význ. 1), utajiť, zakryť: z. obavy, strach;
z-etá výčitka, op. otvorená;
z. zločin4. urobiť nejasným, zahmleným: bolesť mu z-la vedomie;
z-etý hlas priškrtený; -
zastrihať dok. niekoľkokrát strihnúť (význ. 4): kôň z-l ušami
-
nedok. zastrihávať -a, zastrihovať
-
zastrihnúť -e -ú -hol dok.
1. strihnutím narušiť (povrch): nechtiac z-la do sukne
2. pristrihnúť: z. ruže, z. si fúzy;
nakrátko z-té vlasy; -
nedok. zastrkávať -a, zastrkovať
-
zaštrkotať -ce -cú -cúc/-tajúc dok. zaštrkať: lopaty z-li;
z. príborom -
zaštrngotať -ce -cú -cúc/-tajúc dok. zaštrngať: hrkálky z-li;
z. kľúčmi -
zastrúhať -a dok. strúhaním zašpicatiť: z. nožom kolík, z-né ceruzky;
-
nedok. zastruhávať -a
-
zašťukať dok. niekoľkokrát šťuknúť: z. kľučkou
-
zástup -u m.
1. (voľné) zoradenie jednotlivcov za sebou: vyrovnané z-y;
z. čakajúcich;
stáť, ísť v z-e;
voj., tel. pochodovať v z-e v presnom zoradení za sebou2. neusporiadaná masa ľudí, dav, húf: nedozerné z-y, prúdiace z-y demonštrantov;
-
zástupca -u mn. -ovia m.
1. kto niekoho zastupuje (význ. 1): z. riaditeľa;
ustanovil ho za svojho z-u;
práv. zákonný, splnomocnený z.2. kto vystupuje v niečom mene, predstaviteľ, reprezentant: obchodný, diplomatický z.;
štátny z. prokurátor;
ľud si volí svojich z-ov3. kto, čo reprezentuje celok, do kt. patrí; typický predstaviteľ: poprední z-ia literárnych smerov;
najvyspelejší z. cicavcov; -
zástupcovský príd.: z-á úloha
-
zastúpenie -ia s.
1. účasť prostredníctvom zástupcov: strana má z. vo vláde;
predniesť v z-í vlády v mene2. číselný podiel (na účasti): percentuálne, menšinové z.
3. zastupiteľský úrad: mať diplomatické z. v inom štáte
-
zastúpiť -i dok.
1. nahradiť v práci, v činnosti, zastať (význ. 7): z. kolegu v práci, z. riaditeľa v čase neprítomnosti
2. byť z-ený mať zastúpenie (význ. 1, 2): na porade sú z-ené africké štáty;
v strave majú byť z-ené všetky vitamíny3. z. niekomu cestu zastať (význ. 4);
-
zastupiteľský príd. kt. zastupuje (význ. 2), kt. súvisí so zastupovaním: z. úrad, z-é orgány
-
zastupiteľstvo -a -tiev s. zastupiteľský úrad, zastúpenie: obchodné z., diplomatické z.;
štátne z. prokuratúra -
zástupkyňa -e -kýň ž.;
-
zástupne prísl.;
-
zástupnosť -i ž.
-
zástupný príd. kt. má zastúpiť (význ. 1), kt. nahrádza niečo: to je iba z. problém;
-
nedok. zastupovať
1. k 1, 3
2. byť zástupcom (význ. 2): z. v parlamente svoju stranu;
z. práva klienta -
čas -u čias/časov m.
1. trvanie všetkého bytia (merané dňami, rokmi ap.): č. beží, letí, plynie;
filoz. dimenzia vystihujúca trvanie, plynutie bytia2. istý vymedzený al. bližšie nevymedzený časový úsek, obdobie: v poslednom č-e, toho č-u v súčasnosti;
v č-e žatvy cez žatvu;
v tých č-och, v tom č-e vtedy;
od tých čias3. časový úsek určený, vhodný na niečo: pracovný č., č. predaja, oddychu, obeda;
už je č. vstávať;
pracovať nad č. mimo prac. času, nadčas;
voľný č., všetko má svoj č.4. voľná chvíľa: mať, nemať č. pre niekoho, na niečo, mať dosť č-u, nájsť si č.
5. obyč. pomn. č-y spôsob života príznačný pre istú dobu, pomery, okolnosti: za dávnych čias, č-ov;
pominuli ťažké, zlé č-y;
v č-e pokoja, mieru, vojny6. počasie: pekný, zlý č.;
expr. psí č. veľmi zlé počasie;
v č-e i nečase za každého počasia7. určenie jednotky plynutia, postupnosti: presný, stredoeurópsky, letný č.
8. počet časových jednotiek potrebných na istý výkon: pretekár mal výborný č.
9. lingv. gram. kategória slovesa vyjadrujúca vzťah deja k okamihu prehovoru: prítomný, minulý, budúci č.
● strácať, mrhať, márniť, expr. zabíjať č. robiť niečo zbytočné;
svojho č-u kedysi;
z č-u na č. občas;
ťahať, naťahovať č. úmyselne predlžovať termín, lehotu;
raz za č. zriedkakedy;
v pravý č. vo vhodnej chvíli;
je najvyšší č. treba konať;
prišiel, nadišiel, kniž. naplnil sa č. nastala vhodná chvíľa;
č. sú peniaze;
dočkaj č-u ako hus klasu; -
časť -i ž. diel z celku, čiastka, úsek: malá, veľká č.;
č. domu, mesta, obyvateľstva;
rozdeliť na dve č-i, po č-iach -
ďas -a mn. -i/-y m. čert, diabol, parom: expr. ký ď. ťa sem dovliekol!
-
keťas -a m. hovor. pejor. čierny obchodník: k. s potravinami
-
mamľas -a m. pejor. hlupák, sprosták, trpák, ťuťmák (obyč. v nadávke): starý m.
-
medzičas -u m. šport. čas na istom úseku pretekov
-
načas prísl.
1. vo vhodnom al. určenom čase; včas, presne: vlak prišiel n.
2. na neurčitý, obyč. krátky čas, dočasne: ubytovať sa iba n., n. sa uspokojil
-
nadčas
I. -u m. práca nad riadny prac. čas; čas venovaný tejto práci: odmena za n-y;
práca v n-e;
hovor. robiť n-y; -
nečas -u m.
1. zlé počasie: vonku je n.;
v čase i n-e za každého počasia2. v spoj. po n-e a) po istom (dlhšom) čase: po n-e si to rozmyslel b) po (zameškanom) príhodnom čase: po n-e banovať
-
neúčasť -i ž.
1. (osobná) neprítomnosť; nezúčastnenie sa na, v niečom: oznámiť n. na vyučovaní;
n. v akcii2. nevšímavosť, nezáujem, ľahostajnosť: prejaviť n. s trpiacim;
-
občas prísl. chvíľ(k)ami, (za)vše, z času na čas, kedy-tedy; niekedy: o. čosi zapišťalo;
o. doma pomáhal -
peľasť -i ž. bočná doska postele: sadnúť si na p.
-
počas predl. s G v priebehu, v čase, cez, za: p. vojny bola núdza
-
polčas -u m.
1. polovica času, v kt. sa niečo uskutočňuje (napr. fyz. deje, šport. hry): prvý, druhý p.
2. prestávka medzi dvoma polovicami hracieho času: ísť si cez p. zajesť
-
privčas prísl. príliš, veľmi zavčasu: ísť domov je (ešte) p.
-
spoluúčasť -i ž.
1. spoločná účasť: s. pri, na rozhodovaní, riadení
2. porozumenie, účasť (význ. 3): prejaviť s.
□ mať s. zúčastňovať sa, zúčastniť sa
-
súčasť -i ž. časť tvoriaca s inými časťami celok, zložka: neoddeliteľná s. niečoho;
s-ou tréningu je beh;
s. odevu súčiastka -
účasť -i ž.
1. aktívny podiel na niečom: ú. mládeže na výstavbe mesta;
obch. ú. na zisku2. prítomnosť niekde: osobná ú., ú. je povinná;
hojná ú. na koncerte3. porozumenie, pochopenie: prejaviť ú.
□ mať ú. zúčastňovať, zúčastniť sa
-
úžas -u m. užasnutie, zdesenie, ohromenie, údiv: pozerať s ú-om, onemieť od ú-u, budiť ú., zmocňuje sa ho ú.
-
včas včaššie prísl.
1. v určenom čase, načas, presne: dúfam, že príde v., v. splnené úlohy
2. zavčasu (význ. 1), skoro, op. neskoro: v. na jar;
v. vstávať včasráno;
budeme tam včaššie, ako treba privčas -
začas prísl. istý (krátky) čas, dočasne: z. pracoval ako úradník
● raz z. zriedkakedy, občas