Význam slova "spôsob" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

spôsob -u m.

1. postup, ktorým sa niečo deje, prejavuje: nový s. stavby, zmýšľania;
(je to) jediný možný s., ako si pomôcť;
istým s-om, na istý s.;
tým s-om tak

2. druh nejakého deja, stavu, ráz, podoba, charakter: konzumný s. života;
upraviť jedlo na rozličný s.;
gram.: príslovka s-u, príslovkové určenie s-u;
(slovesný) s. gram. kategória, kt. vyj., že realizácia (prísudkového) deja sa podáva ako skutočná (oznam. s.), možná (podm. s.) al. požadovaná (rozk. s.)

3. obyč. mn. správanie sa, vystupovanie, zvyklosti, mravy: mať jemné, zlé s-y;
nemá s-y nevie sa správať

● svojím s-om charakteristicky pre niekoho, niečo;

spôsobilo prísl.;

spôsobilosť -i ž.: odborná s., technická s. vozidla

spôsobilý príd. kniž. kt. má potrebné predpoklady, schopný, uspôsobený, súci: zdravotne, pracovne s. človek;
nie je s. na ťažkú prácu;

spôsobiť dok. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho, zapríčiniť, urobiť: s. radosť;
s. škodu, smrť;

spôsobne prísl.: s. sedieť, jesť;

spôsobnosť -i ž.

spôsobný príd. kniž. (dobre) vychovaný, slušný; svedčiaci o tom: s-é deti;
s-é správanie;

nedok. spôsobovať

spôsobový príd.: gram. s. vzťah modálny