Význam slova "ĺad" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

lad -u m. kniž. súlad, poriadok

● bez l-u (a skladu) neusporiadane

ľad -u m.

1. tuhé skupenstvo vody, voda v zamrznutom stave: prírodný, umelý ľ.;
suchý ľ.;
ľ. sa topí

2. hovor. šport. ľadová plocha, klzisko: boj mužstiev na ľ-e

● studený ako ľ. veľmi;
byť ako ľ. veľmi studený;
→ lámať ľ-y;
ľ., ľ-y sa láme (-u), ľ-y sa pohli napätie povolilo;
nechať niekoho na ľ-e, byť, ostať na ľ-e v zlej situácii;
tancovať na tenkom ľ-e;
Matej ľ-y láme okolo Mateja sa začína jar;

ľaď, ľaďže cit. upozorňuje na niekoho, niečo a vyj. rozlič. pocity, aha, ľa: ľ. ho, aký múdry!

ladiareň -rne ž. miestnosť na ladenie hud. nástrojov: l. orchestra

ladič -a m. kto ladí hud. nástroje: l. klavírov;

ladička -y -čiek ž.

1. k ladič

2. pomôcka na ladenie tónov: udať l-ou tón

ľadík -a m. zdrob. expr.

ladiť nedok.

1. nastavovať na vydávanie správnych tónov: l. si hlas, l. hudobné nástroje;

2. nastavovať (rozhlasový, televízny) prijímač na želaný príjem, vylaďovať

3. dodávať istý ráz, uspôsobovať: l. román humorne

4. dávať do súladu, zlaďovať: vedieť l. farby

5. byť v súlade, harmonizovať: farby, vzorky l-ia

ladne, ladno prísl.: l. kráčať;

ľadnička -y -čiek ž. zastaráv. chladnička

ľadník -a m. vika;

ľadníkový príd.

ladnosť -i ž.

ladný príd. harmonicky, pôvabne pôsobiaci: l. tvar, pohyb, celok;

ľadoborec -rca m. loď uspôsobená na prerážanie ľadovej pokrývky: atómový ľ.

ľadochod -u m. oddelene sa plaviace bloky ľadu

ladom prísl. v spoj. ležať l. ležať prielohom, úhorom: peniaze ležia l.;
pôda, zem leží l. leží úhorom, prielohom

ládovať nedok. subšt. nakladať: l. tovar do vagónov;

ľadovatieť -ie -ejú nedok. meniť sa na ľad: sneh l-ie

ľadovcový príd.

ľadovec -vca m.

1. súvislá masa ľadu v moriach al. vo veľhorách: alpské ľ-e

2. kúsky ľadu padajúce ako zrážky, krúpy: ľ. padá, ľ. zničil úrodu

● publ. to je iba špička ľ-a to je iba viditeľná časť problému, kt. je v skutočnosti oveľa väčší;

ľadovica -e -víc ž. poľadovica: na cestách sa tvorí ľ.

ľadovka -y -viek obyč. mn. ž. tvrdé cukríky s priehľadným povrchom

ľadovňa -e ž. pôv. sklad ľadu;

● zima ako v ľ-i veľmi

ľadovo prísl.: ľ. studený vietor;
ľ. odmietnuť ponuku;

ľadový príd.

1. súvisiaci s ľadom: ľ-á plocha klzisko;
ľ. hokej;
ľ-é kryhy;
ľ-é kvety za mrazu na oknách;
ľ. medveď;
geol. ľ-á doba v štvrtohorách;
v geogr. názvoch Ľ-é more;
Dobšinská ľ-á jaskyňa

2. studený ako ľad: ľ-é ruky;

● (traja) ľ-í muži, svätí obyč. chladné dni okolo 12. – 14. mája;

ľadvina -y -vín ž.

1. oblička

2. hovor. podlhovastá taštička na peniaze, doklady ap. nosená na páse;

ľadvinka -y -niek ž.

1. zdrob.

2. hovor. ľadvina (význ. 2)

ľadvinový príd.;

lady [lejd-] neskl. ž. (angl.) šľachtický titul ženy (v Anglicku);

ad acta [adakta] (skr. a. a.) prísl. admin. do spisov (zn. na vybavenom spise): dať, uložiť a. a.

ad hoc [hók] prísl. kniž. (lat.) len na daný cieľ: obhajobná komisia ad h.

ďalekohľad -u m. opt. prístroj na zväčšovanie vzdialených predmetov;

dohľad -u m.

1. (obyč. iba v spoj. s predl.) vzdialenosť, po ktorú možno dovidieť: mať niečo na d.;
stratiť sa z d-u

2. dozor, kontrola: prísny d.

□ mať d. nad niekým dohliadať

drobnohľad -u m. mikroskop

● mať niečo pod d-m pozorne sledovať

hľadáčik -a m. opt. zariadenie na pozorovanie fotografovaného objektu

opak. hľadávať -a

nadhľad -u m. pohľad zhora, op. podhľad (význ. 1): fotografia z n-u;

náhľad -u m.

1. názor, mienka: zhodovať sa v n-och, vyjadriť svoj n.

2. polygr. posledná kontrola sadzby pred tlačou; odtlačok na túto kontrolu;

napohľad, pís. i na pohľad prísl. zdanlivo, naoko: n. pokojný, odlišný

ohľad -u m.

1. prizeranie na záujmy niekoho, niečoho, zreteľ: nacionálne, spoločenské o-y

2. hľadisko, zreteľ: v istom o-e je to pravda;
v nijakom, v každom, v tomto o-e

□ mať o., brať o. (na rodičov, na školu, na niečiu chorobu);

podhľad -u m.

1. pohľad odspodu, op. nadhľad

2. stav. viditeľná spodná plocha (obyč. stropu)

pohľad -u m.

1. obrátenie, upriamenie zraku, pozretie: pozorný, zvedavý p.;
uprieť p. do diaľky

2. spôsob zrakového pozorovania al. znázorňovania na zákl. takého pozretia: čelný p.;
vtačí p. zhora;
nákres z bočného p-u;
uhol p-u i pren. hľadisko

3. rozhľad, výhľad: zo Slavína je pekný p. na Bratislavu

4. názor, náhľad, mienka: realistický p. na udalosti;
mať skreslený p. na niečo

● na prvý p. ihneď, odrazu;
na p. zdanlivo

pohľadávka -y -vok ž. odb. právny nárok: finančná p.

pozhľadávať -a, pozhľadúvať -a dok. distrib. k zhľadávať, zhľadúvať: p. všetky doklady

prehľad -u m.

1. celkové dobré poznanie niečoho: mať o, v niečom p.

2. krátke zhrnutie umožňujúce ľahkú orientáciu: p. udalostí týždňa;
p. dejín literatúry

nedok. prehľadávať -a

priehľad -u m. úzko vymedzený výhľad: p. horou

rozhľad -u m.

1. voľný výhľad na všetky strany, vyhliadka: z veže bol pekný r. na krajinu

2. dobré vedomosti o veci a schopnosť hodnotiť ju: politický, umelecký r., človek so širokým r-om

rozhľadňa -e ž. vežovitá stavba poskytujúca dobrý rozhľad: pozorovať okolie z r-e

nedok. sprehľadňovať

nedok. spriehľadňovať: s. tok finančných prostriedkov

svetonáhľad -u m. svetonázor;

výhľad -u m.

1. dobrá viditeľnosť na okolité miesta, vyhliadka, rozhľad: z vrchu je pekný v., v. na mesto, zacláňať v.

2. nádeje (význ. 1), perspektíva, vyhliadka: v-y do budúcnosti

□ mať niečo vo v-e a) zamýšľať b) očakávať;

vyhľadávač -a m. živ. kto niečo vyhľadáva: v. bitiek, rozkoší;

vyhľadávač -a mn. -e m. neživ. inform. počítačový program na vyhľadávanie súborov, informácií ap.

nedok. vyhľadávať -a

1. k vyhľadať

2. mať niečo v obľube (a ísť za tým): v. samotu, veselú spoločnosť

vzhľad -u m. vonkajšia podoba; výzor: v. výrobku, mať pekný v.;

zhľadávať -a, zhľadúvať -a nedok. expr. zdĺhavo hľadať: dal sa z. šaty, z. po vreckách drobné

nedok. zohľadňovať