Význam slova "hlas" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hlas -u m.

1. zvuk tvorený kmitaním ľudských hlasiviek: ženský, detský h., hlboký h.;
poznať niekoho po h-e;
mať dobrý h. a) zvučný b) dobre spievať;
zvýšiť h. i fraz. povedať s hnevom

2. zvuk vydávaný zvieratami al. vecami: vtačí h., h. zvonov, husieľ

3. hud. jedna zo zložiek skladby; spevný part: prvý h.

4. mienka, názor a ich prejav: protestný h., h. ľudu, kritiky

5. rozhodnutie jednotlivca pri voľbe niečoho, pri hlasovaní: dať (niekomu svoj) h., schváliť väčšinou h-ov

● h. ako zvon zvučný;
mať h. ako (deravý) hrniec chrapľavý;
vnútorný h. vedomie, svedomie;
h. krvi vedomie príbuznosti;
h. citu, rozumu cit, rozum;
poslúchať h. srdca spravovať sa citom;
pozdvihnúť h. proti niekomu, niečomu protestovať;
kniž. h. volajúceho na púšti úsilie nenachádzajúce ohlas;
psí h. do neba nejde zlomyseľník nedosiahne svoje, neuveria mu;

hlásať -a nedok. verejne dávať na vedomie, rozhlasovať: h. nové myšlienky, pravdu;
nápis h-a, že ...

hlásateľ -a mn. -ia m.

1. kto niečo hlása, zvestovateľ, šíriteľ: h. pokroku

2. kto hlási, zahlasuje (pokyny, správy ap.): rozhlasový, televízny h. spíker;

hlásateľka -y -liek ž.;

hlásateľský príd.

hlásenie -ia s. stručná služobná správa: podať h. (o vykonaní úlohy)

hlásič -a m. automatický prístroj na hlásenie: požiarny h.

opak. hlásievať -a

// hlásiť sa

1. úradne oznamovať niečo o sebe; prihlasovať sa: h. sa na polícii, u riaditeľa;
h. sa do telefónu;

2. prihlasovať sa na vykonávanie niečoho: h. sa na dobrovoľné darcovstvo krvi;
h. sa do kurzu

3. dožadovať sa, domáhať sa, uchádzať sa: h. sa o svoje práva, o prácu;
h. sa o slovo chcieť prehovoriť i fraz. upozorňovať na seba;
žiak sa h-i zdvihnutím ruky upozorňuje na seba

4. (verejne) prejavovať kladný postoj, priznávať sa: h. sa k rodine, k svojmu presvedčeniu

● h. sa k životu prejavovať aktivitu;

opak. hlásievať sa

hlasisko -a s., v jedn. i m. zvel.

hlásiť -i nedok.

1. úradne podávať správu, oznamovať: h. príchod, stratu

2. ústne ohlasovať, oznamovať (v rozhlase, v televízii): h. presný čas, správy;

hlasito, hlasite prísl.;

hlasitosť -i ž.

hlasitý príd. hlasný, hlučný: h. smiech, hovor;

hlasivka -y obyč. mn. hlasivky -viek ž. anat. dva pružné väzivové pruhy v hrtane, ktorých kmitaním vzniká hlas;

hlasivkový príd.

hláska -y -sok ž. najmenšia jednotka zvukovej stránky jazyka;

hláskoslovie -ia s. lingv. disciplína skúmajúca hlásky;

hláskoslovný príd.: h-é zmeny, h. zákon

hláskovať nedok. vyslovovať po hláskach: h. slovo, meno

hláskovo, hláskove prísl.

hláskový príd.: h-á sústava;

hlásnik -a mn. -ci m. v min. nočný strážca trúbením oznamujúci čas

hlasno, hlasne prísl.: h. sa smiať;

hlasnosť -i ž.

hlasný príd. kt. dobre počuť, výrazne znejúci, hlasitý: h. hovor;

hlásny príd. určený na hlásenie: h-a veža, služba;
h-a trúba megafón (význ. 1)

● pejor. byť h-ou trúbou niekoho šíriteľom cudzích názorov

hlások -ska m. zdrob. expr. k 1, 2: detský h.

● nemôcť vydať (zo seba) ani h-a nemôcť prehovoriť;

hlasovací príd. potrebný, určený na hlasovanie: h. lístok;
h-ie právo právo hlasovať

hlasovať nedok. odovzdávať svoj hlas pri voľbe, rozhodovaní; voliť: h. o návrhu, h. za kandidáta;
h-je sa tajne;
zdržať sa h-nia;
ľudové h-nie plebiscit

hlasovo prísl.: h. indisponovaný;

hlasový príd.: h-é orgány, h. fond;

nesúhlas -u m.

1. vyjadrenie odlišného názoru al. jeho odmietnutie: odísť na znak n-u

2. nezhoda, nesúlad, rozpor: n. vo výpočtoch

□ vyjadriť, vysloviť n. nesúhlasiť

súhlas -u m.

1. zhoda v názore al. prijatie názoru iného: nadšený s., prikývnuť na s.

2. odobrenie, privolenie: písomný s., odišiel bez nášho s-u

□ d(áv)ať s., vyjadriť, vysloviť s. súhlasiť;