Význam slova "čh" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ch¹ [i chá] neskl. s. spoluhláska a zložkové písmeno

ch², cha cit. vyj. výsmech, pohŕdanie: ch(a), to teda sedelo

cha-cha, chacha cit.

1. napodobňuje smiech, chechot, ha-ha: ch., zasmial sa škodoradostne

2. vyj. výsmech, ha-ha: ch., ona to netušila

chabina -y -bín ž. expr. odlomená haluz; palica: zahnať sa ch-ou, dostať ch-ou po chrbte

chabnúť -e -ú -bol nedok. stávať sa chabým, ochabovať, slabnúť, malátnieť: telo ch-e, svaly ch-ú;
odpor ch-e

chabo prísl.;

chabosť -i ž.

chabrať -e -ú nedok. expr. chamtivo brať: ch-e všetko, čo vidí

// chabrať sa

1. chcieť dosiahnuť, pachtiť (sa): ch. sa za peniazmi

2. dvíhať sa, hrabať sa: ch. sa z postele

chabý príd.

1. ochabnutý, slabý, malátny: ch. starec, zrak, ch-é telo, nervy

2. malý, slabý, nedostačujúci: ch-á nádej, obrana, útecha, ch-é vedomosti;

chabzda -y chábzd ž.

1. baza: zbierať ch-u

2. rastlina príbuzná baze, bot. baza chabzdová Sambucus ebulus;

chabzdový príd.: ch. kvet, ch-é víno

chajda -y chájd ž. pejor. neúhľadná, neudržiavaná chalupa, chatrč: stará, cigánska ch., bývať v ch-e;

chajdička -y -čiek ž. zdrob. expr.

chalan -a m.

1. hovor. expr. (starší) chlapec: pätnásťročný ch., chovať dvoch ch-ov, sestra chodí s ch-om

2. pejor. šarvanec, výrastok, chlapčisko: nezbedný, nevychovaný ch.;

chalanisko -a s. i m. zvel.

chalanský príd.: ch. účes;
ch-é výčiny;

chalansky prísl.;

chalát -a/-u m. dlhý voľný kabát: tatársky ch.;
expr. dlhé voľné oblečenie: hodvábny, brokátový ch.;

chalátik -a m. zdrob.

chalátový príd.;

chalcedón -u m. odroda jemnozrnného kremeňa použ. ako polodrahokam;

chalcedónový príd.: ch-á ozdoba

chaluha -y -lúh ž. hnedá morská riasa

chalupa -y -lúp ž.

1. jednoduchý dedinský dom; domec: stará, drevená, murovaná ch.

2. takýto dom využívaný na rekreačné ciele: rekreačná ch., opravovať starú ch-u;

chalupár -a m. majiteľ chalupy (význ. 2);

chalupárčiť, chalupáriť -i nedok. hovor. tráviť voľný čas v chalupe (význ. 2) a starať sa o ňu

chalupárka -y -rok ž.;

chalupársky príd.;

chalupárstvo -a s. využívanie chalúp na rekreačné ciele

chalúpka -y -pok ž. zdrob.: medovníková ch.

chameleón -a mn. N a A -y m. malý jašter schopný meniť farbu podľa okolia, zool. Chamaeleo;

chameleónsky príd. i prísl.: ch. typ, ch-a taktika;

chameleónstvo -a s.

chamraď -e ž. expr.

1. bezcenné rastliny, burina: záhrada zarástla kadejakou ch-ou

2. drobné živočíchy, háveď: v kúte liezla všelijaká ch.

3. pejor. (o ľuďoch) háveď, zberba, čvarga: pätolizačská ch.

chamtiť, chamtiť sa nedok. pejor. hrabať pre seba, pachtiť (sa): ch. (sa) po peniazoch, za slávou

chamtivec -vca m. pejor. chamtivý človek

chamtivo prísl.;

chamtivosť -i ž.

chamtivý príd. kto (sa) chamtí, ziskuchtivý, hrabivý; svedčiaci o tom: ch. človek;
ch-é úmysly;

chán -a m. hist. mongolský, tatársky al. tur. vládca

chaos -u m. neporiadok, zmätok: myšlienkový ch.;
spôsobiť ch. v doprave

□ robiť ch.;
mať v niečom ch. nevyznať sa;

chaotickosť -i ž.

chaotický príd. nejasný, zmätený, neusporiadaný: ch-á reč, ch-é pomery;

chaoticky prísl.;

chápadlo -a -diel s.

1. chytadlo (význ. 1): ch-á chobotnice

2. mechanizmus na uchopenie a prenášanie bremien: ch. žeriava;

chápadlový príd.: ch. nakladač

chápanie -ia s. utváranie predstáv o bytí, javoch na zákl. poznania; spôsob nazerania na vec, jav, ponímanie: dialektické, kresťanské ch. sveta

nedok. chápať² -e -u

// chopiť sa dok.

1. chytiť sa, lapiť sa: ch. sa zbrane

2. využiť vo svoj prospech, zmocniť sa: ch. sa príležitosti, pomocnej ruky;
ch. sa moci

3. začať nejakú činnosť, pustiť sa do niečoho: ch. sa práce;
ch. sa velenia;

chápať¹ -e -u nedok.

1. prichádzať na zmysel niečoho, rozumieť, uvedomovať si; ponímať: rýchlo, správne ch.;
ch. význam slova;
nech-m, čo tým myslíš neviem;
ch-l to ako kritiku

2. mať porozumenie: ch. ľudí, ch. ťažkosti

nedok. chápať sa

chápavo prísl.;

chápavosť -i ž.

chápavý príd. kt. ľahko chápe; svedčiaci o tom: ch. žiak;
je ťažko ch.;
ch. pohľad;

charakter -u m.

1. súhrn psychických vlastností vytvárajúcich osobnosť, povaha: pevný ch., mať dobrý, slabý ch.

2. priama, statočná, čestná povaha: (ne)mať ch.;

3. súhrn charakteristických znakov veci, javu, povaha, ráz: spoločenský ch. výroby, politický ch. boja

4. div. postava vyhraneného povahového typu;

charakteristický príd. príznačný, typický: ch. znak, ch-é vlastnosti;

charakteristicky prísl.

charakteristika -y -tík ž. vystihnutie podstatných vlastností: stručná ch. osoby, národa, podrobná ch. doby;
podať ch-u;

charakterizácia -ie ž. charakterizovanie;

charakterizačne prísl.

charakterizačný príd.: ch. prvok;

charakterizovať nedok. i dok.

1. pod(áv)ať charakteristiku: ch. dobu, dielo, postavu;
výstižne ch. politickú situáciu

2. iba 3. os. iba nedok. byť charakteristický pre niekoho, niečo, vyznačovať: druhú polovicu 20. storočia ch-je vedecko-technický rozvoj

charakterne prísl.;

charakternosť -i ž.

charakterný príd. kt. má charakter (význ. 2): ch. človek, ch-é konanie;

charakterovo, charakterove prísl.

charakterový príd. k 1, 4: ch-é vlastnosti, chyby;
ch. herec;

chargé d'affaires [šaržé dafér] neskl. i -a m. (franc.) dipl. zástupca dočasne poverený vedením zastupiteľského úradu

charita -y ž. dobročinnosť;

charitatívnosť -i ž.

charitatívny príd.: ch. skutok, ch-a činnosť;

charizma -y ž.

1. náb. osobitný dar Ducha Svätého zameraný na dobro cirk. a ľudského spoločenstva

2. mimoriadna schopnosť (blahodarného) pôsobenia na ľudí vôbec: jeho ch. priťahuje ľudí;

charizmatický príd.: ch-é hnutie; ch-á osobnosť;

charizmaticky prísl.

charleston [čárls-] -u m. (angl.) spoloč. tanec severoamer. pôvodu v 4/4-ovom takte; skladba v tomto takte

charta -y chárt ž. význ. listina obsahujúca urč. (polit.) práva a zásady: Ch. Organizácie Spojených národov, olympijská ch.

chasa -y chás ž. expr. skupina veselých, družných (mladých) ľudí: mladá, dedinská, veselá ch.;

cháska -y -sok ž.

1. zdrob. k chasa: detská ch.

2. pejor. zberba, čeliadka, banda, háveď: naničhodná, zlodejská ch.

chasnícky príd.

chasník -a mn. -ci m. expr. odrastený chlapec, šuhaj, mládenec, parobok: mladý, dedinský ch.;

chata -y chát ž.

1. menšia stavba na prechodný, obyč. rekreačný pobyt: poľovnícka ch., postaviť ch-u

2. (jednoduchá) ubytovňa, hotel pre rekreantov a turistov: horská, turistická ch.;
Zbojnícka ch. (vo Vys. Tatrách)

3. archeol. jednoduché, obyč. prútené al. zrubové obydlie;

chatár -a m.

1. majiteľ chaty (význ. 1)

2. správca turist. chaty;

chatárčiť, chatáriť -i nedok. hovor.

1. prežívať voľný čas v chate (význ. 1) a starať sa o ňu

2. byť chatárom (význ. 2)

chatárka -y -rok ž.;

chatársky príd.;

chatárstvo -a s.

1. záľuba v chatárčení (význ. 1)

2. zamestnanie chatára

chatka -y -tiek ž. zdrob.

chatový príd.: ch-á oblasť;

chátrať -a nedok., vhodnejšie rozpadávať sa; pustnúť: domy ch-jú, ch-nie historických pamiatok

chatrč -e ž. chatrný domček: hlinená, rozpadnutá ch.;

chatrčka -y -čiek ž. zdrob.

chatrne prísl.;

chatrnosť -i ž.

chatrný príd.

1. opotrebovaný, zodratý; chudobný, biedny: ch. domček, ch-á obuv;
ch-á strava mizerná

2. slabý, cintľavý: ch. starec, ch-é zdravie;

chcene prísl.;

chcenosť -i ž.

chcený príd. úmyselný, vedomý, op. mimovoľný: ch. zisk;
ch-é dieťa želané;

chcieť chce chcú chci! chcejúc chcel chcený nedok.

1. ako modálne sloveso v spoj. s neurč. vyj. a) vôľu, chuť, úmysel (pri zápore odmietanie) činiteľa konať dej, mieniť: ch. ísť do kina;
chce dosiahnuť úspech, (ne)chce sa učiť;
chce sa ukázať;
čo tým ch-š povedať? b) iba v zápore (o veciach a javoch) nejestvovanie predpokladov konať dej: nechce pršať, rana sa nechce hojiť, rádio nechce hrať

2. želať si, žiadať, túžiť po niečom: ch. nový bicykel, ch. mlieka/-o;
ch-m, aby si to vedel;
národy nechcú vojnu

3. želať, žičiť: ch-m mu dobre, (ne)chce mu zle

4. hovor. s opyt. zám. vyj. neurčitosť: choď, kde ch-š kdekoľvek;
rob, čo ch-š čokoľvek;
choď, s kým chceš s kýmkoľvek

● (či) ch-š, (či) nech-š v každom prípade;
má, čo ch-l a) dosiahol svoj cieľ b) iron. sám sa potrestal;
chce mať s tým pokoj, expr. chce to mať z krku rád by sa toho zbavil;
→ vie, čo chce;
robí, čo chce;
čo sa babe (za)ch-lo, to sa babe (pri)snilo

// chcieť sa ako modálne sloveso v spoj. s neurč. vyj. chuť, vôľu (v zápore nechuť, nevôľu) konať dej: (ne)chce sa mi spať, žiť, nech-lo sa mu (ísť) do roboty

che-che, cheche cit.

1. napodobňuje smiech: ch., rozosmiali sa chlapci

2. vyj. posmech: ch., ale si sa vyznamenal

chechot -u m. expr. chechotanie: hlasitý, škodoradostný ch.

chechotať sa, chechtať sa -ce -cú -choc/-chci! -tajúc/-cúc nedok. expr. hlasno, samopašne sa smiať, rehotať sa: ch. sa do hrsti, bláznivo sa ch.

chémia -ie ž. veda skúmajúca vlastnosti, zloženie a vnútornú štruktúru látok a ich premenu; (príslušný) vyučovací predmet: (an)organická, fyzikálna, analytická ch.;

chemička -y -čiek ž.;

chemický príd.: ch. proces, priemysel, ch-á reakcia;
ch. záchod v kt. sa odpad likviduje chemicky;

chemicky prísl.: ch. čistá látka

chemik -a mn. -ci m. odborník v chémii; učiteľ al. študent chémie;

chemikália -ie ž. látka vyrobená chem. procesom: postrek ch-mi

chemizácia -ie ž. zavádzanie chem. výsledkov a postupov: ch. poľnohospodárstva

chemlon, chemlón -u m. obch. názov text. syntetického vlákna; tkanina z neho;

chemlonový, chemlónový príd.: ch. koberec

chemoterapeutický príd.;

chemoterapeuticky prísl.

chemoterapia -ie ž. lek. liečenie chem. prostriedkami;

cherubín -a m. náb. anjel 2. najvyššieho st. hodnosti (po serafínovi);
poet. anjelská bytosť;

cherubínsky príd.

chetitčina -y ž. chetitský jazyk

chetitský príd. k Chetit (príslušník starovekého národa): ch. jazyk, ch-á kultúra

chi-chi, chichi cit. napodobňuje samopašný, vysoko znejúci drobný smiech, hi-hi: ch., zachichotali sa dievčence

chichot -u m. expr. chichotanie: samopašný, veselý, ženský ch.

chichotať sa -ce -cú -cúc/-tajúc nedok. expr. smiať sa samopašným, vysoko znejúcim drobným smiechom (obyč. o ženách a deťoch): dievčence sa ch-li

chichotavo prísl.