Význam slova "div" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

div -u

I. m.

1. zázrak, čudo: robiť, stvárať d-y;
d-y prírody;

2. prekvapenie, začudovanie, údiv: od d-u nemohol nič povedať;
nevychádzať z d-u

● → ôsmy d. sveta;
expr. d. divúci a) veľké čudo b) veľké prekvapenie

II. vetná prísl. obyč. so záporom vyj. hodnotiaci postoj k výpovedi, nečudo, nie čudo: nie d., že sa nahneval;
zaspal, a ani nie d.

III. i div že čast. so záporom obmedzuje platnosť výrazu, len-len že nie, dobre že nie, skoro, takmer: d. sa nerozplakal;
chodí ta d. (že) nie každý deň

diváčka -y -čok ž.;

divácky príd. i prísl.: d-a priazeň;
d. úspešný film

divadelne prísl.;

divadelníctvo -a s. div. umenie: grécke d.;
dejiny d-a;

divadelník -a mn. -ci m. pracovník v divadelníctve: dramatici a d-i

divadelnosť -i ž.;

divadelný príd.: d. súbor;
d-á sezóna;
d-é umenie;
d-é gesto nepresvedčivé;

divadielko -a -lok s. zdrob. k 1, 2, 4

divadlo -a -diel s.

1. inštitúcia predvádzajúca dram. diela; budova, miesto na ich predvádzanie: Slovenské národné d., ochotnícke d.

2. div. predstavenie: nacvičovať d.;
pouličné d. hrané na ulici;

3. dram. umenie: grécke d.;
pestovať d.

4. expr. niečo pozoruhodné na pohľad: urobiť niekomu d.;
to bolo d.!

divák -a mn. -ci m. kto pozerá na (umel.) predstavenie, program, zápas ap.: televízni d-i;
potlesk d-ov;

diváky m. iba v príslov. výraze na d. expr.: prísť, zbehnúť sa na d. obzerať (niečo nezvyčajné)

diván [d-] -a m. zastaráv. pohovka; kanapa: ležať, sedieť na d-e;
operadlo d-a;

divánik -a m. zdrob.

dívať sa -a nedok.

1. pozerať, hľadieť: d. sa von oblokom, pred seba, do očí niekomu, po poli, d. sa na dieťa

2. brať do úvahy, všímať si: d. sa na ľudské hodnoty, nie na peniaze

3. hodnotiť, posudzovať: d. sa na vec historicky, s odstupom, d. sa na svet ako na celok

● → pozerať sa

divergencia -ie ž. odb. rozbiehanie, odchýlka, odklon, op. konvergencia;

divergentný príd. rozbiehavý, odlišný, nezhodný: d. vývin, d-é tendencie

diverzant -a m. záškodník, rozvratník: odhaliť d-ov a špiónov;

diverzantský príd.: d-á činnosť, skupina

diverzia -ie ž. záškodnícka, rozvratná činnosť al. čin: hospodárska d.;
robiť d-iu;

diverzifikácia -ie ž. publ. rozrôznenie, rozčlenenie: d. poľnohospodárskej výroby; d. kapitálu

diverzný príd.

diviačí príd.: d-ie kly

diviačica -e -čic ž.;

diviak -a mn. N a A -y m. divo žijúca sviňa, divá sviňa;

dividenda -y -dend ž. fin. podiel na čistom zisku vyplatený účastinnou spoločnosťou za každú účastinu podľa určeného percenta jej nominálnej hodnoty; výnos z účastiny;

dividendový príd.

divieť -ie -ejú nedok.

1. stávať sa divým (význ. 3): záhrada pustla, d-la

2. byť divý, vystrájať, vyčíňať, zúriť: víchrica d-la;
d-ejúce obecenstvo

3. expr. vášnivo túžiť, šalieť, blázniť sa: dievčence za ním d-li

divina -y ž.

1. hromad. divá zver, zverina

2. mäso z nej

diviť sa nedok. čudovať sa: d-í sa, že je neskoro;
vôbec sa mu ned-m;
niet sa čo d., že ...

● div sa, čuduj sa svete ako vsuvka má význ. predstav(te) si!

divízia -ie ž.

1. zväzok útvarov a jednotiek rovnakého druhu al. rozlič. druhov vojsk na plnenie samostatných úloh: tanková d.

2. šport. súťaž (nižšia ako liga): hrať v d-ii;

divízny príd.

divne, divno prísl. i vetná prísl.: d. vyzerať;
d. si obzerať niekoho;
je mu akosi d.

divný príd. čudný (význ. 1, 2): d-é časy, d-á predtucha;
bol to d. človek;
bolo mu d-é, že sa schoval;

divo prísl.: d. rásť, žiť, týčiť sa, smiať sa;
d. oblečený;

divoch -a mn. -si m.

1. divý, necivilizovaný človek, príslušník primitívneho kmeňa: žil medzi d-mi

2. divý, neskrotný človek: rozgurážený d.

3. expr. samotársky človek: nepôjde k nim, to je d.;

divočina -y -čín ž. divá príroda: nepreniknuteľná, pustá d.

divoko prísl.: d. sa týčiť, rútiť;
d. objať niekoho;

divokosť -i ž.

divoký príd.

1. divý (význ. 1, 3, 4, 5): d-í obyvatelia osady;
d-é skaliská, d. západ neskoršie osídlená oblasť v USA;
d. tanec;
d-á hudba

2. publ. protiprávny, protizákonný: d-é skládky;

divoška -y -šiek ž.;

divošský príd.: d-é obyčaje;

divošstvo -a s.

divosť -i ž.

divotvorne prísl.

divotvorný príd. kniž. čarodejný, čarovný, zázračný: d-é slovo, d. účinok;

divúci príd.

● expr. → div. d.

divý príd.

1. necivilizovaný, primitívny, divošský, divoký: d-é barbarské kmene

2. voľne v prírode žijúci, rastúci: d-á zver;
d-á sviňa diviak;
d-á hruška neštepená;
d. mak;
d-é huby jedovaté, nejedlé

3. prírodne daný, človekom nesformovaný, neupravený, divoký: d-á strmina, d. prales

4. nespútaný, bujný, prudký, zúrivý, divoký: d. vietor, d-á nenávisť, d. výraz tváre;
šport. preteky na d-ej → vode

5. expr. krikľavý, výstredný, nápadný, divoký: d-é oblečenie, d-á skladba

● expr.: bežať, robiť ap. ako d. veľmi, intenzívne;
byť d. do niekoho, niečoho, za niekým, niečím vášnivo túžiť;

daždivý príd. vyznačujúci sa dažďom, dažďami: d-é ráno, d-é počasie;

dráždivý príd.

1. kt. dráždi (význ. 1, 2): d-é výpary;
d. smiech, d-é správanie

2. kt. sa ľahko podráždi, popudlivý: d-á pokožka;
d. človek;

údiv -u m. počudovanie, začudovanie; prekvapenie: stáť v nemom ú-e, otvárať oči od ú-u