Význam slova "zú" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zub -a mn. I -ami/-mi m.

1. tvrdý útvar v ústnej dutine slúžiaci na hryzenie a rozomieľanie potravy: predné, zdravé, umelé z-y, deravý z.;
mliečne, očné z-y;
z-y múdrosti kt. rastú posledné;
bolí ho z., trhať, plombovať z-y, čistiť si z-y;
drkotať z-ami (od zimy, od strachu);
škrípať z-ami i pren. expr. zlostiť sa;
ceriť z-y (o človeku) expr. smiať sa, (o šelme) vytŕčať pri vrčaní;
zaťať z-y i fraz. ovládnuť sa;
vylomiť si z-y (na niečom) i fraz. expr. stroskotať;
vybiť niekomu z-y;
hovor. hovoriť cez z-y a) nezrozumiteľne b) neochotne

2. niečo podobné tomuto útvaru: z-y píly, hrebeňa, kľúča;
z-y na hrabliach

● expr. držať jazyk za z-ami mlčať;
niečo, dačo pod z (-y) niečo (dobré) na jedenie;
brúsiť si, ostriť si z-y na niečo, na niekoho chystať sa na niečo, strojiť sa na niekoho;
→ pozrieť sa niekomu, niečomu na z-y;
expr. z-y mu klepli, klapli naprázdno niečo sa mu nepodarilo;
→ oko za oko, z. za z.;
kniž. z. času zhubný vplyv času;
z-ami-nechtami (sa držať, brániť ap.) a) za každú cenu b) mocne;
publ. po z-y ozbrojený silno;
→ darovanému koňovi nehľaď na z-y;

zubáč -a mn. N a A -e m. dravá riečna ryba, zool. Lucioperca

zubačka -y -čiek ž.

1. trváca lesná rastlina, bot. Dentaria

2. hovor. ozubnicová železnica

zubadielko -a -lok s. zdrob.

zubadlo -a -diel s. časť konského postroja dávaná koňovi do pysku;

zubadlový príd.;

zubáľ -a obyč. mn. m. expr. zub(y): ostré z-e, vyceriť z-e

zubaňa -e ž. hovor. expr.

1. zubatá žena, zubaté dievča: malá z.

2. smrť (význ. 2), smrtka: prišla poňho z. s kosou

zubár -a m. hovor. zubný lekár;

zubárka -y -rok ž.;

zubársky príd.: z-e kliešte, zlato;

zubárstvo -a s. zubné lekárstvo

zubato prísl.;

zubatosť -i ž.

1. k zubatý

2. poľnohosp. choroba obilnín prejavujúca sa chýbaním zŕn v klasoch

II. zubatá ž. hovor. expr. smrť (význ. 2), smrtka: prišla poňho z.

zubatý

I. príd.

1. kt. má veľké, nápadné zuby: z. chlapec;

2. opatrený zubmi (význ. 2): z-é koleso;

3. okrajom pripomínajúci rad zubov: z. okraj, z-á kosa;
poľnohosp. z-á raž postihnutá zubatosťou;

zubisko -a s., v jedn. i m. zvel.

zubiť sa nedok. expr. smiať sa (význ. 1), usmievať sa (s odkrytými zubmi): z-l sa nám do očí, natešený sa z-l

zúbkatý príd. zúbkovitý: z. papier, list

zúbkovanie -ia s. zúbkovaný okraj niečoho: z. noža, z. na známkach

zúbkovať nedok. robiť na niečom zúbky: z. kraj látky;
z-ný okraj, papier

zúbkovito prísl.

zúbkovitý príd. kt. má po okrajoch zúbky, zúbkovaný, zúbkatý: z-é zakončenie šatky;

zubný príd. k 1: z. lekár, z-á pasta, kefka, z. kaz, kameň;
fon. z-á spoluhláska;

zúbok -bka, zubček -a m. zdrob.;

zuboliečba -y ž. liečenie zubov;

zuboliečebný príd.: z-á technika

zubor -bra mn. N a A -y m. mohutné zviera s hrivou príbuzné turovi, zool. Bison;

zuboradie -ia s. rad zubov (v ústnej dutine): horné, dolné z., anomálie z-ia

zubovina -y ž. hmota zuba pokrytá sklovinou

zubový príd. k 2: z-é výbežky, z-á spojka;

zúbožene, zúboženo prísl.: vyzerať, tváriť sa z.;

zúboženosť -i ž.

zúbožený príd. telesne i duševne zničený, úbohý, biedny, zbedačený: z. človek, z-é telo, mať z-ú tvár, byť z.;

zúbožiť dok. telesne i duševne zničiť, zbedačiť: choroba ho z-la

zubrí príd.: z-ia rezervácia

zubrica -e -ríc ž. samica zubra;

zubríča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. zubrie mláďa

žubrienka -y -nok ž. larva obojživelníkov (najmä žiab);

žubrienočka -y -čiek ž. zdrob. expr.

zúčastnene prísl. s porozumením: z. sa spytovať;

zúčastnenosť -i ž. porozumenie, pochopenie, účasť

II. zúčastnený m. účastník: vedeli o tom iba z-í

zúčastnený

I. príd. kt. má na niečom účasť, prítomný: z-á osoba, krajina, z-é strany;

zúčastniť sa dok. mať účasť, byť prítomný: z. sa na schôdzke, zasadnutí, rokovaní, konferencii, z. sa na súťaži, z. sa v boji;
z. sa v, na povstaní, povstania;

nedok. zúčastňovať sa

žuchnúť -e -ú -chol dok. expr. padnúť, buchnúť: ž. o zem

zúčtovací príd. týkajúci sa zúčtovania, slúžiaci na zúčtovanie: z. lístok, doklad, z-ie obdobie, údaje

zúčtovať dok.

1. vybaviť účty, vyúčtovať: z. preddavok, dodávku, materiál

2. urobiť poriadok s niekým, niečím, porátať sa, vyrovnať sa, skoncovať: z. zo zradcom, s minulosťou;
z. so životom vziať si ho;

zúčtovateľnosť -i ž.

zúčtovateľný príd. kt. sa dá, má zúčtovať: z-á záloha;

nedok. zúčtovávať -a

zúfalec -lca m. zúfalý človek

zúfalo, zúfale prísl.: z. volať, z. útočiť, z. sa brániť;
vyzerať, tváriť sa z., z. smutný;

zúfalosť -i ž.

zúfalstvo -a s.: priviesť do z-a, byť na pokraji z-a, upadnúť do z-a, urobiť (niečo) zo z-a;

zúfalý príd.

1. kt. (si) zúfa(l), malomyseľný: z. človek, z-í rodičia;
byť z.

2. kt. vyj. stav beznádeje; svedčiaci o beznádeji, beznádejný: z-á situácia, z-é postavenie;
z. výkrik, pohľad

3. hovor. expr. veľmi veľký, hrozný, strašný: z. neporiadok, z-á prázdnota;

žufaňa -e ž. hovor. naberačka;

žufanka -y -niek ž. zdrob.

zúfať, zúfať si -a nedok. i dok. strácať, stratiť akúkoľvek nádej: z. (si) nad sebou, nad nespravodlivosťou;
netreba (si) z.;
nez-jte!

● to je do z-nia, na z-nie je to veľmi zlé, neznesiteľné

zuhoľnatieť -ie -ejú dok. (horením) sa premeniť na uhoľ: z-ené drevo

zúkolovať dok. k úkolovať: z. (všetky) práce

žula -y ž. veľmi tvrdá hornina použ. ako stavebný a kamenársky materiál, granit: sivá, červená ž., pomník zo ž-y, vytesať do ž-y nápis

● pevný, tvrdý ako ž. veľmi;
stáť ako ž. pevne;
byť ako zo ž-y zásadový, neoblomný;

žulovitý príd. obsahujúci žulu; majúci vlastnosti žuly: ž-á hornina

žulovo prísl.

žulový príd.: ž. pomník, ž-é hrádze;

žumpa -y žúmp ž. jama, nádrž na výkaly a tekutý odpad: betónová, záchodová ž., vyčistiť ž-u;

žumpový príd.

zunieť -í -ia nedok. jasne znieť, zvučať, zaznievať: kov, struna z-í, vonku z-ia kroky, telegrafné stĺpy z-ia, hlas mu z-í (ako zvon);
neos. z-í mi v ušiach

zunivo prísl.

zunivý príd. kt. zuní, zvučný, zvonivý: z-á ozvena, z-é kroky;

zunovano, zunovane prísl.;

zunovanosť -i ž.

zunovaný príd.

1. ktorého stálym opakovaním prestalo zaujímať niečo al. všetko; vyjadrujúci takýto stav: z-í rekreanti;
z-á tvár

2. hovor. spôsobujúci zunovanie, nezaujímavý: z-é šaty, z-á hra

3. unavený, ustatý, zmorený: z cesty sa vrátil z.;

zunovať (koho, čo), zunovať sa (komu) dok.

1. (stálym opakovaním, nepríjemnosťami ap.) prestať zaujímať, omrzieť: hra ho z-la, hra sa mu z-la;
život ho z-l, život sa mu z-l;
maľovať ho z-lo

2. prestať sa zaujímať o niečo (pre stále opakovanie, nepríjemnosti ap.) znepáčiť sa, spríkriť sa: z-l svoju prácu, z-la sa mu práca;
z-l život, ženu, žena sa mu z-la

župa -y žúp ž. (u nás v min.) väčšia územná administratívna jednotka: Bratislavská, Nitrianska ž.;

zupák -a mn. -ci m. voj. slang. ďalej slúžiaci poddôstojník; zupácky príd. i prísl.

župan² -a/-u m. (dlhý) pohodlný domáci plášť: obliecť si ž., chodiť po byte v ž-e;

župan¹ -a m. (u nás v min.) správca župy, stolice;

županový príd.: ž. strih

županský príd.;

županstvo -a s.

1. úrad župana

2. župa

župný príd.: ž. úrad, archív

žúr -u m. hovor. stretnutie známych v súkromí spojené s pohostením a zábavou: ísť, pozvať niekoho na ž.

zúradovať dok. hovor. vybaviť (zvyčajným) úr. postupom: z. spisy, žiadosť

zurážať -a dok. pourážať: z. niekoho do krvi;
z-ný rodič

zurčať -í -ia nedok. vydávať zvuk, kt. vzniká pri prúdení, tečení vody, žblnk(ot)ať, zurkotať: potôčik z-í;
z-iaca voda;
z-nie bystriny;

zurčivo prísl.

zurčivý príd. kt. zurčí: z. potok;

zúriť -i nedok.

1. v stave nepríčetnosti konať ničivo, besnieť: šialenec z-i;
rozdráždený pes z-i

2. expr. veľmi sa zlostiť: z-l pri pomyslení na prehru;
z-l, keď to videl;
z-l, že neprišli

3. (o živelných pohromách, negatívnych spoloč. javoch) ničivo sa prejavovať, vyčíňať, besnieť: búrka, vojna, epidémia z-la

● expr. z. ako tiger, z. ako nepríčetný veľmi

zúrivec -vca m. zúrivý človek;

zúrivo prísl.: z. kopať, hrýzť;

zúrivosť -i ž.

zúrivý príd.

1. kt. zúri; svedčiaci o veľkej zlosti, nepríčetnosti: z. človek, z-é zviera;
z. pohľad;
byť z.

2. veľmi intenzívny, prudký, silný: z. boj, klásť z. odpor;
z. vietor

3. expr. vášnivý (význ. 3), fanatický: z. nepriateľ;
z. rybár, poľovník, zberateľ;

zurkot -u m. zurkotanie: z. bystriny

zurkotať -ce/-tá -cú/-tajú -oc/-taj! -cúc/-tajúc nedok. zurčať, žblnkotať: potok z-e

zurkotavo prísl.

zurkotavý príd. zurčivý, žblnkotavý: z. potok, z-é vlny;

žurnál -u L -e mn. -y m.

1. (ilustrovaný) časopis: módny, zahraničný, literárny ž.

2. filmový týždenník;

žurnalista -u m. novinár;

žurnalistický príd.: ž. štýl;

žurnalisticky prísl.

žurnalistika -y ž.

1. novinárstvo (význ. 1, 2): športová ž.;
→ vyšetrovacia ž.;
študovať ž-u

2. denná tlač, noviny;

žurnalistka -y -tiek ž.;

žurnalizmus -mu m.

1. iba jedn. spôsob písania typický pre novinárov: poézia zaťažená zlým ž-om, opisný ž.

2. štyl. publicizmus

žurnálový príd.

zúročiť dok.

1. zvýšiť o úroky, zúrokovať: z. vklad, pôžičku

2. uplatniť vo svoj prospech, využiť: z. (svoje) vedomosti, skúsenosti;

zúročiteľnosť -i ž.

zúročiteľný príd. kt. sa dá zúročiť: z-á pohľadávka;

nedok. zúročovať

// zúročiť sa zväčšiť sa o úroky;

nedok. zúročovať sa

zúrodniť dok. urobiť úrodnejším, úrodným: z. zem, pôdu, step;
z-ené polia;

nedok. zúrodňovať: z-nie pôdneho fondu

zúrokovať dok. zúročiť (význ. 1)

// zúrokovať sa zúročiť sa

zurvalec -lca m. expr. bitkár; nezbedník, samopašník: malý z.;

zurvalský príd.;

zurvalsky prísl.

zušľachtiť -chť/-i! dok., vhodnejšie zošľachtiť

žuť -je -jú žuj! žul, žuvať žuje žujú žuj! žuval nedok. rozomieľať, roztláčať zubami;
expr. jesť: ž. chlieb, tvrdé mäso, ž. tabak, žuvačku;
čo ž-š?

zutekať dok. utiecť (význ. 1, 2), ujsť: z. z, od ťažkej roboty, z. pred trestom, naľakal sa a z-l, z. z väzenia

zútulnieť -ie -ejú dok. stať sa útulným: dom z-l

zútulniť dok. urobiť útulnejším, útulným: z. domov, izbu, prostredie;