Význam slova "vôľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vôl vola mn. N a A -y m. ťažné zviera, vykastrovaný býk: pár v-ov;

● expr.: drhne ako v. ťažko pracuje;
berie ako v. na rohy a) je chamtivý b) berie si veľa povinností;

vôľa -e ž.

1. schopnosť slobodne sa rozhodovať: slobodná v., konať podľa vlastnej v-e

2. vedomé úsilie dosiahnuť niečo: v. zvíťaziť, dobrá v. pomôcť

3. výsledok rozhodovania, požiadavka: v. väčšiny, presadiť svoju v-u;
posledná v. testament

4. možnosť slobodne sa rozhodovať, voľnosť: nechať mladým v-u vo všetkom

5. hovor. nálada (význ. 1): mať dobrú v-u;
byť bez v-e zle naladený

6. tech. medzera umožňujúca voľný pohyb dvoch súčiastok: v. ložiska, volantu

● ani pri najlepšej v-i za nijakých okolností;
byť po v-i, proti v-i (ne)vyhovovať;
užiť niečoho do v-e do sýtosti;

voľačí zám. privl. neurč. niečí, čísi: (stratilo sa) v-ie dieťa

volací príd. určený na volanie (význ. 5): v. prístroj, v. signál

volačka -y -čiek ž. hovor. predvoľba

voľačo -čoho zám. neurč. niečo (význ. 1 -3), dačo, čosi: v. sa muselo stať;
také v.! je o v. mladší; (vziať si) v. peňazí;
expr. tí sa ho v. naspomínali!

● stáť za v. mať hodnotu, cenu;
v. pod zub(y) jedlo

voľajako, hovor. voľáko zám. neurč. príslov. nejako, dajako, akosi: v. si už poradíme

voľajaký, hovor. voľáky zám. neurč. nejaký (význ. 1, 2), dajaký: nájde si v-é zamestnanie;
potvory v-é! akési

voľakade zám. neurč. príslov. niekade, dakade, kadesi: v. musel prejsť

voľakde zám. neurč. príslov. niekde (význ. 1 – 3), dakde, kdesi: bude v. v záhrade;
v. odbehol kamsi

voľakedajší príd. niekdajší: v-í absolventi, zvyšky v-ej slávy

voľakedy zám. neurč. príslov. niekedy (význ. 1, 3 – 5), dakedy: bolo to v. na jar;
neviem, že by bol v. chýbal;
aj on to v. skúsi

voľakto -koho zám. neurč. niekto, dakto, ktosi: v. zvoní

voľaktorý zám. neurč. niektorý, daktorý: v-í (ľudia) neprišli;
zavolaj v. deň raz, v ktorýsi deň

volán -u m. naberaný al. skladaný pásik látky použ. na ozdobu: v. okolo výstrihu, v-y na záclonách;

volánik -a m. zdrob.

volánový príd.: v-é zakončenie;

volant -u/-a m. kormidlo na niekt. motor. vozidlách: otočiť v.;
sedieť za v-om i pren. viesť vozidlo;

volantový príd.

volať nedok.

1. silným hlasom (na diaľku) oznamovať, kričať (význ. 2): v. z veľkej diaľky, v. na záprah, v. za odchádzajúcimi, počuť v-nie o pomoc

2. (o niekt. vtákoch) ozývať sa (význ. 1), ohlášať sa: prepelica v-á, v-nie divých husí

3. hlasom, vyslovením mena ap. upútavať pozornosť: v. (na) známych, v. deti domov;
choď, v-jú ťa! v. niekoho posunkami;

4. (úradne) žiadať prítomnosť niekoho: v. pohotovosť, políciu;
v. priateľa na svadbu, za svedka pozývať

5. tech. prostriedkom nadväzovať spojenie, dávať popud ap.: v. známym telefonovať;
v-l, že odchádza;
v. výťah privolávať

6. kniž. dožadovať sa, dovolávať sa: v. po náprave, po pomste

7. používať meno niekoho, niečoho; oslovovať (nejakým) menom; nazývať, menovať: v-li ho (náš) starý;
toto miesto v-me zátišie;
v-li sa dôvernými menami

● do neba v-úca krivda veľká;
kniž.: → hlas v-úceho, v-úci na púšti;
v. na zodpovednosť niekoho robiť zodpovedným;
ako sa do hory v-á, tak sa z hory ozýva;

opak. volávať -a

// volať sa mať meno, nazývať sa, menovať sa: ako sa v-š? táto súčiastka sa v-á guľkové ložisko;

opak. volávať sa

volavčí príd.: v-ie perie

volavka -y -viek ž. vodný vták príbuzný bocianovi, zool. Ardea;

voľba -y -lieb ž.

1. rozhodovanie pre jednu z možností: v. povolania, (ne)mať možnosť v-y

2. často pomn. voľby oficiálny spôsob výberu osôb do funkcie (hlasovaním): v. predsedu, nového výboru;
prezidentské v-y, zvíťaziť vo v-ách;

volebný príd. k 2: v-é právo, v-á komisia

volej -a m. šport. zásah, odrazenie lopty počas letu: vystreliť na bránu z v-a

volejbal -u m. kolektívna šport. hra, pri kt. sa lopta odráža rukami ponad sieť;
→ plážový v.;

volejbalista -u m. hráč volejbalu;

volejbalistka -y -tiek ž.

volejbalový príd.: v-á lopta;
v. turnaj;

volenka -y -niek ž. tanec s možnosťou (z)voliť si tanečníka: dámska v.

volený príd. ustanovený voľbou, zvolený: v-é orgány

volfrám -u m. kovový chem. prvok, zn. W;

volfrámový príd.: v-é vlákno

volič -a m. živ. kto má volebné právo, kto volí (význ. 2): zoznamy v-ov, získavať v-ov;

volič -a mn. -e m. neživ. elektrotech. prístroj al. jeho časť použ. na spojenie jedného vedenia s ľubovoľným iným vedením: kanálový v., v. telefónneho prístroja

volička -y -čiek ž.;

voličský príd.: v. zoznam;

voliéra -y -liér ž. veľká klietka na chov vtákov: v-y zoologickej záhrady

opak. volievať -a

voliť -ľ! nedok.

1. rozhodovať sa pre jednu z viacerých možností: v. iné riešenie, možnosť v. medzi dvoma uchádzačmi;
radšej v-í smrť, ako by to mal urobiť;
v. si odbor štúdia

2. odovzdávať hlas, uskutočňovať voľby: v. nový výbor, v. poslancov;

voliteľ -a mn. -ia m. (pri nepriamom hlasovaní) zástupca voličov uskutočňujúci voľbu;

voliteľka -y -liek ž.;

voliteľnosť -i ž.

voliteľný príd.

1. kt. si možno vybrať, voliť: v. predmet

2. do kt. možno voliť: v-á funkcia;

voliteľský príd.

voľkať nedok. expr. robiť po vôli, rozmaznávať: keď bol malý, vo všetkom mu v-li

// voľkať si oddávať sa pohodliu, hovieť si: v. si v chládku

volkmen, pôv. pís. walkman -a mn. -y m. neživ. (angl.) malý prenosný magnetofón so slúchadlami;

volkmenový príd.: v-é slúchadlá

volky -ov mn. m. expr. pár volov, volský záprah: sivé v-y, poháňať v-y

● → spolky – čertove v-y

voľky-nevoľky prísl. proti vôli, chtiac-nechtiac: v. musel ísť

voľne prísl.: v. visieť, splývať;
v. pobehovať, v. sa pasúci dobytok;
v. citovať, prekladať;
v. sa správať;
v. žiť, dýchať;

voľno

I. vetná prísl.

1. a) je v. (voľné) miesto: v hľadisku je ešte v. b) voľná cesta, možnosť prejsť: semafor ukazuje v.;
vlak má v.

2. voľno! výzva vstúpiť (po zaklopaní), ďalej, vstúpte!

II. voľno -a s. voľný čas: služobné, náhradné v., chvíle v-a, mať v.

voľnobeh -u m. mechanizmus (motor.) vozidla umožňujúci beh hnanej časti aj po odpojení od hnacej časti;

voľnobežný príd.

voľnomyšlienkar -a m. zástanca úplnej slobody úsudku v náb. otázkach nezávisle od oficiálneho učenia;

voľnomyšlienkarka -y -riek ž.;

voľnomyšlienkarský príd.;

voľnomyšlienkarsky prísl.;

voľnomyšlienkarstvo -a s.

voľnopredajný príd. kt. je vo voľnom predaji: v. liek

voľnosť -i ž.

voľný príd.

1. nie spútaný, ničím neupevnený, pohyblivý, splývajúci; nie napätý, uvoľnený, povolený: v. koniec lana, v. účes;
v-é struny, v-é skrutky;
fyz. v-á poloha rovnovážna, pri kt. ťažisko ostáva v rovnakej výške

2. (o odeve ap.) málo priliehajúci, nie upätý, op. tesný: v-é šaty, topánky;
nohavice v-é v páse

3. ničím nezaplnený, nikým nezaujatý; ničím neohraničený: v-á plocha, v-é miesto, v-á linka;
v-é priestranstvo;
v-é more otvorené, šíre

4. nezaplnený povinnosťami; zbavený povinností: v. čas, v. deň;
večer som v.

5. zbavený prekážok, nie obmedzený; nie viazaný na isté podmienky; prípustný, možný: v-á cesta, v. priechod, výhľad;
v. predaj;
ekon.: v. trh, v-á súťaž;
lingv. v. prízvuk pohyblivý (rozlišujúci slová podľa význ.);
fyz. v. pád pohyb telesa vplyvom zemskej tiaže;
šport.: v-á zostava, v. spôsob (v plávaní);
v. (ne)priamy kop

6. nepridŕžajúci sa prísne predlohy: v-é podanie, spracovanie, v. preklad

7. bezplatný: v. vstup, lístok

8. spoločensky nenútený: v-á zábava, v. tón, v-é spôsoby;
v-é mravy uvoľnené, neviazané

9. slobodný (význ. 4), nezávislý: v. ľud;
môžete odísť, ste v.

10. pomalý (význ. 1), mierny: v-é tempo

● v. ako vták celkom;
mať v-é pole, v-é ruky možnosť samostatne konať;
žiť, byť na v-ej nohe mať slobodné povolanie;

volovina -y -vín ž. subšt. hlúposť: popísal v-y

vôľovo prísl.: v. slabý jednotlivec

vôľový príd. k 1: v-é schopnosti, v-á činnosť;

volský, volí príd.: v. záprah;
v-é, v-ie oko i nerozmiešané upražené vajce;

volt -u m. fyz. jednotka elektr. napätia v sústave SI, zn. V

voltampér -a L -i mn. -y m. fyz. jednotka výkonu elektr. prúdu

voltmeter -tra L -i mn. -e m. prístroj na meranie elektr. napätia (vo voltoch)

voluntarista -u m. stúpenec voluntarizmu;

voluntaristický príd.: v. princíp;

voluntaristicky prísl.

voluntaristka -y -tiek ž.;

voluntarizmus -mu m.

1. filoz. smer pokladajúci vôľu za zákl. princíp bytia

2. kniž. svojvoľné konanie, rozhodovanie ap.;

aktív -u m.

1. prac. schôdzka členov al. funkcionárov organizácie

2. súbor aktivistov

akuzatív -u m. gram. 4. pád (v skloňovaní);

aperitív [-t-] -u m. alkoholický nápoj použ. pred jedlom: podávať a.

archív -u m. zbierka písomností, dokumentov; inštitúcia na ich opatrovanie: literárny a., mestský a.;
štátny a.;

bezšvíkový, bezšvový príd. nemajúci švík, šev: b-é pančuchy;
tech. b-é rúry

čvíkota -y -kot ž. spevavý sťahovavý vták, zool. Turdus

datív -u m. gram. 3. pád (v skloňovaní);

detektív -a m. civilný vyšetrovateľ kriminálnych, nevysvetlených ap. prípadov;

diapozitív -u m. pozitív na priesvitnom podklade pripravený na premietanie: doplniť prednášku d-mi;

fixatív -u m. ustaľovač (farby, kresby ap.)

genitív -u m. gram. 2. pád (v skloňovaní);

háv -u m. kniž. al. hovor. expr. oblečenie, šaty: oblečený v slávnostnom h-e

imperatív -u m.

1. gram. rozkazovací spôsob

2. kniž. príkaz, požiadavka: kategorický i.;

indikatív -u m. gram. oznam. spôsob;

infinitív -u m. gram. neurčitok;

kolektív -u m. skupina ľudí spätá spoločnou prácou, spoločnými záujmami al. cieľom: výrobný k., mládežnícky k., k. autorov, člen k-u, tvoriť, viesť k.;

koložvársky príd. ku Koložvár (maď. názov mesta Kluž): k-a kapusta jedlo z kapusty, mäsa a ryže

komparatív -u m. lingv. 2. (porovnávací) st. pri príd. a prísl. utvorený príponami -(ej)ší, -(ej)šie (napr. vyšší, múdrejšie)

kultúrno-výchovný príd. týkajúci sa kultúry a výchovy: k-á práca

lajtmotív, leitmotív [lajd-] -u m. (nem.) lit., hud. vedúci motív, zákl. myšlienka slovesného al. hud. diela

masív -u m. mohutný zemský útvar; mohutný celok niečoho: horský, sopečný m., kontúry m-u;
m. domov

motív -u m.

1. podnet na vedomé konanie: m. činu;
v jeho postoji prevažujú osobné m-y

2. najjednoduchší tematický prvok umel. diela: baladický, ľúbostný m. románu;
pieseň na ľudové m-y;

návšteva -y -tev ž.

1. príchod k niekomu, niekam s cieľom ostať tam istý čas: ísť , prísť na n-u k rodine;
štátna n. v Slovenskej republike;
n. Bratislavy;
úradné n-y

2. príchod s cieľom zúčastniť sa na niečom: n. divadla

3. návštevník, hosť, hostia: čakať, dostať, prijať n-u, mali sme n-u;

návštevníčka -y -čok ž.

návštevník -a mn. -ci m. kto vykonáva návštevu (ako hosť al. účastník niečoho): privítať, pohostiť n-a;
n-ci divadla;

návštevnosť -i ž. počet návštevníkov: n. knižnice, kín

návštevný príd. k 1: n. deň pre úr. návštevy;

negatív -u m. predmet s obráteným pomerom vypuklín: n. reliéfu;
fot., film. obraz, na kt. rozdelenie svetla a tieňa, resp. (doplnkových) farieb je opačné ako v skutočnosti, op. pozitív: vyvolať n.;

nešvár -u m. publ. neporiadok, neprístojnosť; zlozvyk: bojovať s n-om, s n-mi

nominatív -u m. gram. 1. pád (v skloňovaní);

normatív -u m. odb. predpis, ustanovenie, pravidlo: n. zásob, kvality norma

objektív -u m. sústava šošoviek v opt. prístrojoch utvárajúca reálny obraz pozorovaného predmetu

nedok. oprávňovať

pansláv -a mn. -i m. panslavista; z hľadiska vládnucich vrstiev v Uhorsku v 19. – 20. stor. každý uvedomelý Slovák, Slovan;

páv -a mn. N a A -y m. vták s veľkým vejárovitým chvostom ind. pôvodu chovaný na okrasu, zool. Pavo

● chodiť ako p. pyšne;

páví príd.: p. chvost;
p-ie oko a) pestrofarebná kruhovitá kresba na pávom chvoste b) motýľ, zool. Saturnia;

pozitív -u m.

1. obraz, predmet, kt. vznikol ako výsledok kopírovania, odlievania ap.;
fot., film. obraz, na ktorom rozdelenie svetla a tieňa al. farieb zodpovedá skutočnosti, op. negatív

2. lingv. prvý st. pri stupňovaní príd. m. a prísl.;

prezervatív -u m. muž. antikoncepčný prostriedok

primitív -a m.

1. primitívny (význ. 1) človek: umenie p-ov

2. pejor. nekultúrny človek: správať sa ako p.;
v hudbe je p.

recitatív -u m. v hud. diele prednes blížiaci sa voľnému hovoreniu

rukáv -a m. časť oblečenia pokrývajúca ruku od pleca po zápästie: krátke, dlhé r-y, šaty bez r-ov;
vyhrnúť, vysúkať si r-y i fraz. pustiť sa do roboty

● (vy)sypať, vytriasť niečo (ako) z r-a pohotovo dodať, predložiť;
už je → ruka v r-e

s výnimkou predl. s G kniž. okrem: rastú tam ihličnaté stromy s v. smrekovca

nedok. sproduktívňovať

statív -u m. podstavec, stojan (na upevnenie prístrojov): s. fotografického prístroja