Význam slova "stý" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

stý čísl. rad.

1. k 100: sté výročie, každý s. obyvateľ

2. expr. nespočítateľný: to je už s. spôsob, čo skúšam

styčný príd.: s-á plocha;
s. bod i fraz. východisko podobnosti, dorozumenia ap.;
s. dôstojník kt. sprostredkúva spojenie i pren. sprostredkovateľ vôbec

styk -u m.

1. vzájomné spojenie, stretanie, stýkanie sa, kontakt: písomný, spoločenský s., medzinárodné, diplomatické s-y, pohraničný s.;
prísť s niekým, s niečím do s-u, nadviazať, prerušiť s (-y);
hovor. mať s-y mať vplyvné známosti;
pohlavný s. súlož

2. miesto, na kt. sa niečo stýka, spojenie: tech. zvarový s.

3. náčinie na čistenie pluhu

□ byť s niekým v s-u, mať s niekým s. stýkať sa;
dať sa do s-u spojiť sa;

stýkač -a m. elektrotech. prístroj na zapájanie elektr. prúdu plošnými kontaktmi;

stýkačový príd.: s. prepínač

stýkať sa -a nedok.

1. byť v styku, v spojení, stretávať sa: s. sa s priateľmi;
s. nikým sa nes-a;
pohlavne sa s. súložiť

2. dostávať sa do tesnej blízkosti, dotýkať sa, spájať sa: miesto, kde sa s-a cesta s riekou;

opak. stýkavať sa -a

stykový príd. k 2: tech. s-é zváranie;

štýl -u m.

1. špecifický spôsob vyjadrovania, myslenia, správania, konania príznačný pre jednotlivca, skupinu, dobu: životný š., nový š. práce

2. sloh (význ. 1): barokový š.

3. výber a využívanie jazykových prostriedkov typické pre istý prejav al. istého autora, sloh: umelecký, publicistický, náučný š.

4. ráz veci al. javu: š. výrobku, šiat, š. obliekania

5. spôsob vykonávania šport. disciplíny: plavecký, bežecký š.;
voľný š. druh šport. zápasenia;

štylista -u m. kto štylizuje (text), štylizátor: dobrý, zlý š.;

štylistička -y -čiek ž.;

štylistický príd.: š. výskum;

štylisticky prísl.: š. kultivovaný text

štylistik -a mn. -ci m. odborník v štylistike;

štylistika -y ž. lingv. odbor zaoberajúci sa štýlom (význ. 3);

štylistka -y -tiek ž.

štylizácia -ie ž. štylizovanie; jeho výsledok: š. listu, zákona, románu;
š. ľudovej piesne;

štylizačne prísl.

štylizačný príd.: š-é schopnosti;

štylizátor -a m. štylista;

štylizátorka -y -riek ž.

štylizovane prísl.;

štylizovanosť -i ž.

štylizovaný príd. istým spôsobom upravený: š. prejav, motív;

štylizovať nedok.

1. zostavovať nejaký text, slohovať: vedieť dobre š.

2. upravovať do istého štýlu: š. ľudovú pieseň;
š. sa do úlohy záchrancu

štýlotvorne prísl.;

štýlotvornosť -i ž.

štýlotvorný príd. formujúci štýl: š-é činitele, prvky;

štýlovo prísl.: š. čisté dielo;

štýlovosť -i ž.

štýlový príd.: š. nábytok, účes;

stýrať -a dok. týraním utrápiť, utýrať: zajatcov s-li (na smrť);
s-né kone

štyri, m. živ. štyria -och čísl. zákl. vyj. číslo a počet 4: š. minúty, hodiny, dni, roky, koruny;
š-ia žiaci;
chodiť po š-och štvornožky

● → kôň má š. nohy, a predsa sa potkne;
žiť medzi š-i stenami, múrmi v odlúčenosti

štyridsať, m. živ. i štyridsiati -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 40: š. korún, detí;
š. žiakov, š-i žiaci

štyridsatina -y -tín ž. čísl. zlom. štyridsiata časť celku, 1/40

štyridsaťkrát, štyridsať ráz neskl. čísl. nás. k 40: š. zvíťaziť

štyridsaťročný príd.

1. trvajúci 40 rokov: š-é manželstvo

2. 40 rokov starý: š. muž, š-á žena

štyridsaťstupňový príd. kt. má, meria 40 stupňov: š. uhol;
š-á horúčava, horúčka

štyridsaťtisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 40 000: š. korún, divákov, obyvateľov;

štyridsaťtisícový príd.

štyridsiatka -y -tok ž.

1. číslo 40

2. niečo označené číslom 40 (autobus, izba ap.)

3. 40 jednotlivcov, jednotlivín tvoriacich celok: osláviť š-u vek 40 rokov;
ísť š-ou rýchlosťou 40 km/hod.

štyridsiatnička -y -čiek ž.

štyridsiatnik -a mn. -ci m. (približne) štyridsaťročný človek;

štyridsiaty čísl. rad. k 40: š. v rade, skončiť na š-om mieste;
š-e roky 20. stor. roky 1940 – 1949

štyrikrát, štyri razy neskl. čísl. nás. k 4: štyrikrát tri je dvanásť, š. väčší zisk

štyristo neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 400: š. žiakov, kilogramov, korún

štyritisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 4000: š. korún, obyvateľov, divákov

chrúst -a mn. N a A -y m. veľký chrobák s hnedými krovkami obžierajúci listy stromov, zool. Melolontha;

päťstý čísl. rad. k 500: p-é výročie založenia mesta

pôst -u m.

1. zdržiavanie sa (mäsitých) pokrmov, pôv. z náb. príčin: zachovávať prísny p.;

2. 40-dňové obdobie pred Veľkou nocou, cirk. pôstne obdobie;

st. skr.

1. stupeň

2. starší: Ján Čajak st.

nedok. stáčať -a

// stočiť sa skrútiť sa (význ. 1, 3): mačka sa s-la do klbka;
vietor sa s-l (na východ);

nedok. stáčať sa

stádo -a stád s. črieda: s. kráv;

stádočko -a -čiek s. zdrob.

stádovito, stádovite prísl.;

stádovitosť -i ž.

stádovitý príd. pejor. nekriticky podliehajúci názorom väčšiny: s-é správanie;

stádovo prísl.;

stádovosť -i ž.;

stádový príd.: s. inštinkt;

stále prísl.: s. rovnaký;
s. sa vyskytovať;

stálica -e -lic ž. hviezda (, o kt. sa predpokladalo, že nemení miesto);

stálofarebnosť -i ž.

stálofarebný príd. kt. má stálu farbu: s-á látka;

stálosť -i ž.: s. citov;
s. meny stabilita;
s. farby trvanlivosť;
nemať s-i

stáložiarny príd.: s-e kachle, s-a pec s nepretržitým kúrením

stály príd.

1. neprerušený v čase, ustavičný, neprestajný, trvalý: s-a spolupráca, prevádzka

2. kt. nepodlieha zmenám, (vždy) rovnaký, nemenný, trvalý: s-a povaha;
s-a farba, s-e počasie;
byť s. v láske

3. kt. sa pravidelne vyskytuje, pravidelný: s-i návštevníci (divadla);
s-i hostia (v hoteli);

stámiliónový príd.: s-é hodnoty

stámilióny -ov m. mn. čísl. zákl.

1. mnoho (sto) miliónov: vynaložiť s. na stavbu

2. expr. veľké množstvo: s. ľudí;

stánkový príd. k 1: s. predaj

stánok -nku m.

1. búdka, prístrešok ap. ako pouličná predajňa: novinový, kvetinový s., s-y s občerstvením

2. kniž. miesto pôsobenia, sídlo: s. kultúry;

nedok. stápať -a

// stopiť sa roztopiť sa (význ. 1, 2), rozpustiť sa: sneh sa s-l;

nedok. stápať sa

stárež -e ž. hromad. kniž. al. expr. starí ľudia: mládež i s. všetci

stáročia -í s. mn. mnohé storočia: s. útlaku;

stáročný príd.: s. vývin

státisíce -ov m. mn. čísl. zákl.

1. mnoho(sto)tisíc: straty presahujúce s.

2. expr. veľké množstvo: s. ľudí hladujú;

státisícový príd.: s-é sumy, s. zástup

nedok. k 1 stávať si, stávať³ -a

stávka -y -vok ž.

1. dohovor, pri kt. vyhráva ten, ktorého tvrdenie sa ukáže správne; hra založená na takomto dohovore: uzavrieť, prehrať s-u;
s. o peniaze

2. vec, vklad, o kt. sa niekto stavil al. kt. postavil do hry: prijímať s-y

● niečo je v s-e niečo možno stratiť al. získať;

stávkar -a m. kto uzatvára stávky;

stávkarka -y -riek ž.;

stávkarský príd.

stávkový príd.: s-á kancelária kt. prijíma a vypláca stávky

stáž -e ž. dlhší študijný pobyt (na výskumnom, ved. pracovisku);

stážista -u m. kto je na stáži;

stážistka -y -tiek ž.

stážovať nedok. hovor. byť na stáži: s. v zahraničí

nedok. sťažovať

stážový príd.;

nedok. stíchať -a

stíchnuť -e -u -chol dok.

1. prestať sa ozývať, utíchnuť, zatíchnuť: vtáky s-li, ulica s-la

2. prestať, utíšiť sa: vietor s-l;

stíhač -a m. kto stíha (význ. 1): voj. stíhací letec;
šport. účastník stíhacích pretekov

stíhací príd. určený na stíhanie: s-ie lietadlá;
šport. s-ie preteky (v cyklistike)

stíhačka -y -čiek ž. hovor. voj. stíhacie lietadlo

stíhať -a nedok.

1. usilovať sa dochytiť niekoho, prenasledovať: s. zlodeja

2. úradne zakročovať proti niekomu; trestať: súd ho s-l za ublíženie;
s. zradu;
práv. trestné s-nie

3. (nepríjemne) postihovať, zastihovať: s-jú ho choroby, s-a ich neúroda;
jedno nešťastie s-a druhé nasledujú za sebou

4. hovor. mať dosť času na vykonanie niečoho: popri učení s-a športovať;
nič nes-a

nedok. k 1 – 3 stínať -a

// sťať sa hovor. expr. veľmi sa opiť, spiť sa: s. sa do nemoty úplne

stíplčejs, steeplechase [stíplčejs] neskl. ž. (angl.) šport. náročné prekážkové dostihy, preteky

stíšiť -i dok.

1. urobiť tichším, tichým, stlmiť: s. hlas, rádio

2. zmierniť, stlmiť, oslabiť: s. bolesť (liekom), s. žiaľ

3. urobiť pomalším, spomaliť: s. krok;
auto v zákrute s-lo;
v stanici vlak s-l zmiernil rýchlosť;

dok. stískať -a

// stisnúť sa

1. pritlačiť sa k sebe, zovrieť sa: pery, prsty sa mu s-li;

2. stlačiť sa: kurence sa s-li do hŕbky;

nedok. stískať sa

stľapčiť dok. expr. sploštiť: s. cesto

// stľapčiť sa: vlasy sa jej od čiapky s-li

stĺcť stlčie stlčú stĺkol dok.

1. zatlčením klincov spojiť, zhlobiť, zbiť: s. dve dosky (dovedna)

2. takto zhotoviť, zhlobiť, zbiť: s. lavicu

3. expr. zbiť (význ. 3), nabiť, zmlátiť: s-li ho do krvi;

nedok. k 1, 2 stĺkať -a

stĺp -a m.

1. vys. hrubá tyč, kôl, obyč. stojaci v zemi: drevený s., povala podopretá s-m;
s-y elektrického vedenia stožiare;
→ morový s.;

2. zvislý (nosný) prvok stav. konštrukcie, pilier: nosný s.;
iónsky, korintský s.;

● nohy ako s-y hrubé;
→ stáť ako (soľný) s.;

stĺpček -a m. zdrob.

1. k stĺpec 1, 2, 4: doplniť údaje do s-ov

2. kratší (pravidelný) novinársky útvar s aktuálnym obsahom, kurzívka: jazykový, záhradkársky s.

stĺpcový príd.: s-á sadzba;
s. súčet;

stĺpec -pca m.

1. menší stĺp, stĺpik: s. v poličke, v knižnici

2. útvar pozostávajúci z niečoho usporiadaného do výšky, zvisle: ortuťový s. (teplomera), vodný s.;
s. číslic, mincí

3. súvislá sadzba textu v zvislom pruhu: strana slovníka má dva s-e;
novinové s-e;

4. priestor s údajmi al. na doplnenie údajov v úr. listine, na tlačive ap., kolónka: s. príjmov, vyplniť s-e dotazníka, tiketu;

stĺpik -a m. zdrob.

1. malý stĺp: s-y zábradlia, oplotenia

2. čo pripomína malý stĺp: krátky, dlhý s. útvar pri háčkovaní;
motor. nosná časť strechy osob. auta;

stĺpisko -a -pisk s., v jedn. i m. zvel.

stĺpkom prísl.

● oči mu stáli s. meravo hľadel

stĺporadie -ia s. rad stĺpov ohraničujúci nejaký priestor: mramorové s., s. paláca

stĺpovito, stĺpovite prísl.

stĺpovitý príd. podobný stĺpu: s-é korene;
s-é končatiny;

stĺpový príd. k 2: s-á sieň so stĺpmi;

stôl stola m.

1. kus nábytku pozostávajúci z dosky pripevnenej vodorovne na nohách al. podstavci: kuchynský, písací s., rozťahovací, okrúhly s.;
sedieť za s-om, pri s-e;
prestrieť (na) s. pripraviť na stolovanie;
pozvať k s-u pozvať jesť;
nosiť na s. podávať jedlá;

2. zariadenie podobné stolu: operačný s.;
biliardový s.

● (terén ap.) rovný ako s. úplne;
udrieť (päsťou) na s. rázne zakročiť;
publ.: (rozhodovať ap.) za zeleným s-om bez poznania reálnej skutočnosti;
zasadnúť za → okrúhly s.;

stóra -y stór ž. zaťahovacia záclona obyč. z ťažšieho materiálu

stôs -a/-u m. niečo naukladané do výšky, štôs: s. polien, tehál;
uložiť knihy do s-a do stĺpca;

stôsik -a m. zdrob.