Význam slova "oñ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 259 výsledkov (3 strán)
-
on m. G, A jeho, neho, ho, -ňho, -ň D jemu, nemu, mu L ňom I ním mn. živ. oni neživ. ony G ich, nich D im, nim A živ. ich, nich neživ. ich, ne L nich I nimi, ona ž. G a D jej, nej A ju, ňu L nej I ňou mn. ony G ich, nich D im, nim A ich, ne L nich I nimi, ono1 s G, D, L, I ako m., A ho, -ň mn. ony G, D, L, I ako m., A ich, ne (dlhšie tvary jeho, jemu použ. pri dôraze, kratšie ho, mu bez dôrazu; tvary s -ň iba po predl.: k nemu, za ňou ap.;
po predl. zakončených samohláskou sú tvary -ňho, -ň, napr. doňho, zaň;
tvary -ňho sú pre živ., tvary -ň pre neživ., zried. pre živ.)I. zám. osob. 3. os.
1. označ. osobu, zviera al. vec, kt. sa v dialógu nezúčastňujú, o kt. už bola reč al. kt. sú dostatočne určené situáciou: sľúbil som priateľovi pomoc, ale on odmietol;
pozdravil susedku a dal sa s ňou do reči;
má jedno dieťa a veľmi sa oň bojí;
šaty sa mu nepáčili, keď sa na ne bližšie pozrel;
vrabce stíchli, keď som ich rozohnal2. iba oni hovor. zastaráv. označ. v nepriamej reči jednu tretiu osobu, ktorej v dialógu vykáme (plurál úcty): o. (mamička) povedali, že ...
3. iba oni zastar. použ. na znak úcty namiesto 2. os. mn. (onikanie): starká, prosím ich, poradia mi niečo
II. iba ono čast. hovor. nadväzuje na kontext al. situáciu: o. sa vyplatí starať sa o mladých
oň A zámena on (neživ., zried. živ.), ono s predl. o
-
onačiť sa nedok. hovor. expr. zdráhať sa, okúňať sa, ostýchať sa: ochutnaj, čo sa o-š!
-
onak zám. ukaz. príslov. odkazuje na vzdialenejšiu vlastnosť deja, inak(šie), op. tak: raz je tak, raz o.;
jeden hovorí tak, druhý o. -
onakvo prísl.
-
onakvý hovor.
I. zám. ukaz. onaký: také a o-é reči
II. príd.
1. kt. nie je celkom v poriadku, všelijaký, hocijaký: vec to bola o-á
2. iba v 2. st. lepší, súcejší: hľadať o-šie dôvody;
-
onaký zám. ukaz. odkazuje na vzdialenú (pri porovnávaní ďalšiu) vlastnosť (obyč. v dvojici taký – o.): v takej alebo o-ej miere;
raz chce také šaty, raz o-é -
onánia -ie ž. onanovanie
-
ondatra -y -tier ž.
1. hlodavec s lesklou sivohnedou srsťou žijúci vo vode, zool. Ondatra
2. kožušina z neho, bizam;
-
ondatrí, ondatrový príd.: o-ia srsť;
o-ová čiapka -
ondiať, ondieť -ie -ejú nedok. niž. hovor. použ. sa namiesto iného slovesa (vo veľmi všeob. význ.): neondi (-ej) to! nekaz to! veď neondite, neondejte!
// ondiať sa, ondieť sa: čo sa o-š? zdráhaš, hneváš ap.
-
ondulácia -ie ž. zvlnenie vlasov chem., mechanickými al. tepelnými prostriedkami: vodová, trvalá o.;
-
ondulačný príd.: o-é železo ondulovačka
-
ondulovačka -y -čiek ž. ondulovacie železo
-
ondulovať nedok. robiť onduláciu
-
onedlho prísl. o krátky čas, nezadlho, zakrátko, čoskoro: o. bude jar
-
onehdy zám. ukaz. príslov. hovor. nedávno, minule: o. som o tom počul;
o. mi napísal -
onemieť -ie -ejú dok.
1. stať sa nemým: po úraze o-l
2. stratiť (nakrátko) reč, z(a)mĺknuť, zatíchnuť: o. od strachu, o. prekvapením;
-
nedok. onemievať -a
-
onemocnieť -ie -ejú dok. zastaráv. ochorieť
-
onen, oná1, ono2 v m. a s. G oného/onoho D onému/onomu, v ž. G a D onej mn. oní, ž. a s. oné zám. ukaz.
1. odkazuje na niečo časovo vzdialené al. už skôr spomínané (obyč. v dvojici ten – onen, tamten – onen): onen výsledok sa ukázal dobrým;
v tom či onom prípade2. odkazuje na niečo všeobecne známe: takýto je teda onen povestný obraz
● to i ono všeličo;
ten alebo onen ktokoľvek;
na onom svete po smrti;
onoho času, za oných čias kedysi (dávno) -
oneskorene prísl.: o. kvitnúť;
-
oneskorenec -nca m. človek, kt. sa oneskoril: o-ov do hľadiska nepustili
-
oneskorenosť -i ž.
-
nedok. oneskorievať sa -a, oneskorovať sa
-
oneskoriť sa dok.
1. prísť neskoro: o. sa o hodinu;
radšej čakať, ako sa o.2. urobiť neskoro, omeškať sa: o. sa s plnením plánu
3. ostať pozadu, zaostať, omeškať sa: o. sa vo vývine;
o-enie o pol storočia; -
onezdravieť -ie -ejú dok. ochorieť: veľmi o-l
-
oňho A zámena on (živ.) s predl. o;
o neho -
onikať nedok. používať zám. oni na označenie 2. os. v dialógu (v min. na znak úcty): rodičom o-l
-
onkológ -a mn. -ovia m. odborník v onkológii;
-
onkologička -y -čiek ž.;
-
onkologický príd.
-
onomastický príd.
-
onomatopoický príd.: o-é slová
-
onomatopoja -e -í -am -ach ž.
1. lit., hud. zvukomaľba
2. lingv. zvukomalebné slovo (napr. čľup);
-
ontológia -ie ž. filoz. veda o bytí;
-
ontologický príd.: o. prístup;
ontologicky prísl.
-
onuca -e -núc ž. kus látky na omotanie nohy (v bagančiach, čižmách ap.); ovinovačka: mokré o-e;
-
oňuchať dok. ňuchaním zistiť, očuchať: mačka o-la jedlo;
psy sa o-li;
expr. (o človeku) ovoňať; -
nedok. oňuchávať -a
-
onucka -y -ciek ž. zdrob.
-
oný, oná2, oné/onô zám. ukaz. hovor. nahrádza konkrétne pomenovanie, na kt. si hovoriaci nevie spomenúť al. kt. nechce vysloviť (zo spoloč. ap. dôvodov): podaj mi ten oný ... nôž;
bol z toho celý ... onô ... vystrašený -
ónyx -u m. polodrahokam s čiernymi al. hnedými pruhmi (odroda kremeňa);
-
ónyxový príd.: o. mramor
-
bendžo, pôv. pís. banjo -a s. (angl.) brnkací hud. nástroj s dlhým krkom a okrúhlym telom
-
bohviečo zám. neurč. hovor. expr. ktoviečo: budú si o nás myslieť b.;
neurobil b.;
myslí si, že b. znamená -
buržoázia -ie ž. pôv. meštianstvo v protiklade k vyšším vrstvám feud. spoločnosti; v marxistickom chápaní vládnuca trieda vlastniaca výr. prostriedky a vykorisťujúca proletariát;
-
buržoáznodemokratický príd. týkajúci sa buržoáznej demokracie: b-á revolúcia
-
buržoázny príd.: b. štát, b-a demokracia, b-a revolúcia, b. parlament
-
čertviečo zám. neurč. hovor. expr. ktoviečo, bohviečo: namýšľa si č.
-
chmuľo -a mn. -ovia m. pejor. hlupák, truľo, chumaj (obyč. nadávka);
-
chruňo -a mn. -ovia m. pejor. hlupák, chumaj (obyč. nadávka)
-
chvíľočka -y -čiek ž. zdrob. expr.
-
čo
I. čoho čomu čo o čom čím zám. opyt.
1. expr. i čože vyj. otázku vzťahujúcu sa na vec, zviera, jav, stav, množstvo, príčinu: čo je to? čo si želáte? čože si zas porobil? o čom to hovoríš? čím je tvoj otec? čo (na to) povieš? hovor. čo ty na to? čo sa dá robiť? nuž čo? (rečnícke otázky) nedá sa nič robiť;
čo s ním? vyj. rozpaky, nerozhodnosť;
hovor.: tak čo? a čo ty? eliptické otázky;
čo? namiesto zdvorilej otázky prosím? čo si dal za to? koľko? čo ta budem zbytočne chodiť? čo sa smeješ? prečo? čo za (s A al. N) aký: čo je to za človek(a)? aký je to človek? čo je zač? čo je to za poriadok?2. expr. má citový ukaz. význ.: čo ten má sily! čo sa naplakala!
3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu predmetovú, podmetovú, príslov. (často súvzť. čo – to, čím tým): ukáž, čo vieš;
rob si, čo chceš;
čo sa vlečie, neutečie;
robí, čo mu sily stačia;
čím sa previnil, tým je potrestaný4. obyč. hovor. vo vzťaž. funkcii zastupuje zám. ktorý, aký, koľký, kto (v spoj. s os. zám. v nepriamom páde): dom, čo v ňom bývam;
kniha, čo si mi požičal;
to je ten, čo ušiel5. uvádza nepravé vzťaž. vety: nesplnil úlohu, čo nás prekvapilo
6. v spoj. so slovesom byť al. mať a inf. vyj. (ne)schopnosť realizovať dej: je, má z čoho platiť;
(ne)mali čo jesť● stoj čo stoj, čo by čo bolo za každých okolností
II. spoj. podraď. uvádza vetu
1. prípustkovú (často vo výrazoch čo aj, čo i, čo hneď, čo priam, čo ako), hoci, nech, i keď: urobím to, čo sa aj nahneváš;
odídem, čo ma hneď, priam vysmejú;
bol smutný, čo ako sa premáhal2. časovú a) po výrazoch s význ. času: už je rok, čo zomrel;
odvtedy, čo sa vrátil b) vo výraze zatiaľ čo: zatiaľ čo si spal, prišli hostia;
v nepravých vzťaž. vetách vyj. odporovací vzťah: my sa usilujeme, zatiaľ čo vy stojíte c) vo výraze len čo: len čo prídem, dáme sa do roboty3. spôsobovú: bili ho, čo sa len doňho zmestilo;
deti sú ticho, ani/ako čo by ich nebolo4. zreteľovú: čo ja pamätám, takej zimy nebolo
5. príčinnú: celý sa triasol, čo sa tak bál
6. účelovú: dajte mi motúz, čo to poviažem
7. má význ. porovnávacej spoj. ako: uvládze toľko čo chlap
III. čast.
1. expr. i čože hovor. má význ. záporu (obyč. v opyt. al. zvol. vetách): čo(že) ja viem? čo nás po ňom!
2. hovor. pobáda na súhlas, však, hej: dobrá robota, čo?
3. (s 3. st. príd. a prísl.) vyj. najvyššiu mieru, hranicu: dosiahnuť čo najväčší výkon;
robiť čo najlepšie4. vyj. opakovanie (pri podst. m. s význ. času): deň čo deň
5. čo len hoci, aspoň: povedz čo len vetu;
keby mi čo (i) len prsteň kúpil!6. iba čo, len čo zdôrazňuje pripojený výraz: iba čo ma trápiš
-
čo-to zám. neurč. hovor.
1. niečo, voľačo; všeličo: dozvedela sa č. o ňom, treba č. kúpiť
-
čučo -a mn. -ovia m. hypok. pes, psík;
-
dačo -čoho zám. neurč. niečo (význ. 1 – 3), voľačo: povedať d. smiešne;
vziať si d. jedla;
je (o) d. starší;
ten sa k nám d. nachodil!● d. pod zub(y) jedlo;
stáť za d. hodno si to všimnúť;
d. znamenať a) byť významný b) mať postavenie, vplyv;
d. mu je je chorý;
expr.: to je d.! pozoruhodná vec;
to je d.? bezvýznamná vec;
také d.! čudná vec -
dunčo -a mn. -ovia m. expr. (väčší chlpatý) pes: veľký chlpatý d.
-
gadžo -a mn. -ovia m. expr. neokrôchaný človek;
-
hocičo, hocčo -čoho zám. neurč.
1. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri výbere veci, javu, to al. ono, čokoľvek, bársčo: môžeš uvariť h., zavďačíš sa mu hocičím
2. (s odtienkom podceňovania, zľahčovania) niečo bezcenné, ledačo: tá si oblečie h., postaviť dom nie je h.
3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu predmetovú a podmetovú, čokoľvek: urobím, h. budeš chcieť
-
k. o. skr. knokaut
-
kadečo, kdečo zám. neurč. expr. vyj. mnohosť s odtienkom náhodnej rozličnosti, všeličo: dozvedel sa k., treba k. zariadiť
-
knižočka -y -čiek ž. zdrob. expr.
-
ktoviečo zám. neurč. hovor. expr. vyj. neurčitosť veci so záporným citovým hodnotením, bohviečo: namýšľa si o sebe k. (neoprávnene) veľa
-
ľaľo -a mn. -ovia m. pejor. hlupák, truľo, chmuľo, trpák (nadávka)
-
lážo-plážo subšt.
I. prísl. nenáhlivo, pohodlne; nedbanlivo: ide si l.
II. príd. neskl. nenáhlivý, pohodlný; nedbanlivý: l. zápas
-
lečo -a L -e s. jedlo z papriky, rajčín a vajec, príp. ďalších prísad: v l-e má rád klobásu;
-
ledačo -čoho zám. neurč.
1. má význ. náhodnej rozličnosti, všeličo: l. tam chýba
2. expr. má platnosť podst. m. stred. rodu s význ. bezcenná vec al. nesúci človek, ledačina: za také l. škoda peňazí;
hotové l., nevie nič urobiť -
leňošiť nedok. oddávať sa nečinnosti al. lenivosti, darebáčiť, zaháľať: žiak l-í, nedeľné l-enie
-
leňošský príd. k l;
-
leňošstvo -a s.
-
máločo -čoho zám. neurč. vyj. neurčitosť s odtienkom minimálneho množstva (vecí), sotvačo: iba málo (vecí): m. si pamätať, m-čím sa odlišovať, m. mladší
-
medzitým čo spoj. podraď. uvádza časovú vetu, kým, zatiaľ čo: m. čo čítal, obed sa uvaril
-
načo zám. opyt. príslov.
1. expr. i načože vyj. otázku zameranú na a) cieľ, účel: n. sú mu peniaze? b) príčinu deja, prečo: n. sa ponáhľať?
2. uvádza vzťaž. vetu predmetovú a príčinnú: vie, n. prišiel;
naľakal sa, n. mu to vraví -
nehovoriac o predl. s L vyj. vylučovanie, nevraviac o: je statočný, n. o iných vlastnostiach;
-
nevraviac o predl. s L nehovoriac o: (má) slabý výkon n. o kvalite;
-
niečo -čoho zám. neurč.
1. vyj. neurčitosť al. ľubovoľnosť pri označení veci, javu, dačo, voľačo, čosi: hľadám n. (dôležité), daj mi n. (jesť ap.)
2. v postavení neurč. čísl. a prísl. označ. malé množstvo, trocha, dačo, čosi: vziať si n. jedla;
je na tom n. pravdy nie všetko;
je (o) n. starší3. expr. v postavení prísl. označ. veľké množstvo, veľmi veľa, veľmi mnoho: ten sa ma n. naprosil
● n. mu je necíti sa dobre;
expr.: to je n.! pozoruhodná vec;
to je n.? bezvýznamná vec;
také n.! čudná vec;
n. pod zub(y) jedlo;
n. znamenať mať hodnotu;
n. za n. nič nie je zadarmo;
lepšie n. ako nič -
o2 predl.
A. s A vyj.
1. miesto styku, dotyku: oprieť sa o dvere, o lakte, priviazať o strom, hodiť o zem
2. hovor. (v spoj. so slovesami typu ísť) účel, cieľ: ísť, prísť k niekomu o radu
3. mieru: byť o rok starší;
zväčšiť počet o sto;
postúpiť o pár krokov, pokles o päť stupňov4. zreteľ: je ťažko o stravu;
je núdza o byty, o prácu;
o to (je) najmenej (v odpovedi)5. časový úsek, po kt. nastáva dej: prísť o chvíľu;
výsledok sa prejaví o deň6. príčinu: trápiť sa, tŕpnuť o rodičov;
mať obavy o budúcnosť7. väzbu pri slovesách a menách: dohadovať sa o pár korún, usilovať sa o dohodu, o mier, prosiť o pomoc, prísť o všetko;
ide o zásady;
boj o moc, pokus o zmierenieB. s L vyj.
1. časový bod: začínať o ôsmej (hodine), o polnoci;
zajtra o takom čase2. spôsob, prostriedok a nástroj: byť o hlade, o smäde, žiť o chlebe, chodiť o palici
3. kniž. veľkosť, množstvo, rozsah; v: jednotka o sile 20 mužov, vhodnejšie jednotka v sile 20 mužov;
sud o obsahu 500 l, vhodnejšie sud s obsahom 500 l4. väzbu pri slovesách a menách: písať, rozprávať o objavoch, uvažovať, pochybovať o riešení;
rozhodnutie o výhre, správa o príchodeo1, ó1 neskl. s.
1. samohláska a písmeno
2. v skr. a zn.: o. i. okrem iného;
chem. O kyslík● mať → nohy do o
ó2 cit.
1. vyj. rozlič. pocity a prejavu často pridáva patetický ráz: ó, aká krása!
2. blíži sa význ. čast. zosilňuje zápor al. prisviedčanie: ó nie! ó áno!
-
o. i. skr. okrem iného
-
oáza -y oáz ž. obývateľné miesto v púšti okolo vodného zdroja;
-
očakávanie -ia s. čo sa očakáva, predpoklad: splniť o. (rodičov);
výsledok bol podľa o-ia dobrý;
urobiť niečo nad o. lepšie, ako sa predpokladalo -
očakávať -a nedok.
1. ostávať niekde, kým niekto príde al. sa niečo stane, čakať: o. priateľa, o. začiatok predstavenia
2. čakať, predpokladať, dúfať: o. pomoc od rodiny, o. úspech;
o-a, že sa mu želanie splní;
nemožno od neho nič o.3. dávať pozor, čakať; vyčkávať: o-l, ako sa to skončí
4. iba v 3. os. byť nevyhnutným; byť prichystaný (pre niekoho); čakať: o-jú ho starosti, povinnosti;
o-a nás dlhá cesta -
očarenie, očarovanie -ia s. mocný (kladný) zmyslový zážitok: vzájomné o. pominulo
-
očarenosť, očarovanosť -i ž.
-
očarený, očarovaný príd. zaujatý mocným (kladným) zmyslovým zážitkom, uchvátený: o-é obecenstvo;
-
očariť, očarovať dok. vyvolať mocný (kladný) zmyslový zážitok, uchvátiť: o-l ho výhľad na more;
o. krásou;
byť o-ený hudbou; -
očarujúco prísl.: o. sa usmiať
-
nedok. očarúvať -a
-
očernieť -ie -ejú -tý/-ný dok. stratiť pôv. farbu, stať sa čiernym, sčernieť: príbor o-l;
o-é drevo; -
nedok. očernievať -a
-
očervenieť -ie -ejú dok. stať sa červeným, sčervenieť: o. od hnevu;
líca jej o-li od hanby -
očervivieť, očervavieť -ie -ejú dok. stať sa červivým, červavým, sčervivieť: ovocie o-lo
-
očesať -še -šú dok.
1. česaním očistiť (srsť zvierat): o. kone
2. česadlom uhladiť: o. ľan, konope
3. (hrabľami) upraviť na povrchu: o. stoh;
-
nedok. očesávať -a
-
očičko -a -čiek s. zdrob. expr. k 1, 2
-
očierniť -i dok. expr. ohovoriť, oklebetiť: o-l ma pred rodinou;
-
nedok. očierňovať
-
očisko -a -čísk s. zvel.
-
očista -y ž. očistenie (význ. 1, 4): voj. hygienická o. zbavenie sa rádioaktívnych al. otravných látok;
mravná o. -
očistec -tca m. (podľa učenia kat. cirkvi) stav očisťovania človeka po smrti od všedných hriechov a časných trestov;
-
očistiť -sť/-i! dok.
1. zbaviť nečistoty, škvŕn, niečoho nežiaduceho ap., urobiť čistým: o. (si) topánky, o. sa od blata;
o. hnutie (od zradcov)2. odstrániť z povrchu, olúpať, obieliť, oškrabať: o. blato z topánok, o. šupu z jablka
-
očistne prísl.
-
očistný príd. očisťovací: o. kúpeľ;
o-á akcia; -
očistom prísl. zdanlivo, naoko, navonok: o. súhlasiť;
jesť iba tak o. -
očisťovací príd. slúžiaci na očistenie, očistný: o-ie práce
-
nedok. očisťovať