Význam slova "pozor" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pozor

I. -u m.

1.

□ dať, dávať p. a) venovať pozornosť niečomu, pozorne sledovať: dávať p. pri výklade učiteľa;
dávaj p., ako to robí;
daj p., čo ti poviem b) i mať sa na p-e byť opatrný, obozretný: dať si p. na veci, na zdravie;
dávať p. na cestu;
pred ňou sa maj na p-e;
daj si naňho p. c) mať dozor, dohliadať, dozrieť: dávať p. na pacientov;
daj mi p. na batožinu

2. zákl. voj. a telocvičný postoj: byť v p-e;
postaviť sa do p-u;
rota, p.! povel

II. cit. vyj.

1. výzvu na zvýšenie pozornosti: p., začíname

2. varovanie pred nebezpečenstvom: p. na vlak;
p., vysoké napätie

pozorne prísl.

pozornosť -i ž.

1. napäté sústredenie mysle na niečo: sledovať niečo s p-ou;
odviesť niečiu p.

2. zvýšený záujem: byť stredobodom p-i;
kniž. tešiť sa p-i

3. úslužnosť, zdvorilosť: zahŕňať niekoho p-ami;
je samá p.

4. vec darovaná ako prejav náklonnosti, vďačnosti ap.: odovzdať niekomu p.

□ sústrediť p.;
obrátiť p. na niečo;
venovať niečomu p.

pozorný príd.

1. sústredene sledujúci niečo: p. divák, poslucháč

2. opatrný, ostražitý, obozretný: p. strážnik

3. úslužný, zdvorilý, gavaliersky: p. muž, p-á hostiteľka;

pozorovací príd.

1. určený na pozorovanie: p-ia stanica, p. prístroj

2. vzťahujúci sa na pozorovanie: p-ia schopnosť, p. talent

pozorovanie -ia s.

1. sústredené cieľavedomé sledovanie: vedecké p., klinické p.

2. výsledok takejto činnosti: zaznačiť si p-ia

pozorovať nedok.

1. pozorne sa dívať: p. okolie, p-je každý jej pohyb;
p. sa v zrkadle

2. sústredene sledovať so zámerom poznať niečo: p. hviezdy;
p. bunky pod mikroskopom;
p. pacienta

3. zisťovať, badať: už dlhšie p-je zmenu v jeho správaní

4. strážiť, striehnuť: p. podozrivú osobu

pozorovateľ -a mn. -ia m. kto niečo pozoruje: meteorologický p., objektívny, kritický p., voj. vojak určený na pozorovanie (úseku terénu);
práv. osoba, stránka zúčastnená na istom rokovaní bez práva rozhodujúcim spôsobom zasahovať;

pozorovateľka -y -liek ž.;

pozorovateľňa -e ž. miesto na pozorovanie: vojenská p.

pozorovateľný príd. kt. sa dá pozorovať: p-é zmeny organizmu

pozorovateľský príd.: p-á veža

pozoruhodne prísl.;

pozoruhodnosť -i ž.

1. k pozoruhodný: p. vývinu

2. niečo pozoruhodné, pamätihodnosť: bratislavské p-i

pozoruhodný príd. zasluhujúci záujem, zaujímavý: p-é dielo, p. výkon, p. umelec;
nič p-é sa nestalo;