Význam slova "máč" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 341 výsledkov (3 strán)
-
máločo -čoho zám. neurč. vyj. neurčitosť s odtienkom minimálneho množstva (vecí), sotvačo: iba málo (vecí): m. si pamätať, m-čím sa odlišovať, m. mladší
-
málokde zám. neurč. príslov. vyj. neurčitosť s odtienkom minimálneho množstva (miest), iba na niekt. miestach, zriedkakde: m. na svete, m. sa vyskytovať
-
málokedy zám. neurč. príslov. vyj. neurčitosť s odtienkom minimálneho množstva (času), iba niekedy, zriedkakedy, zriedkavo: m. je doma
-
málokrvne prísl.;
-
málokrvnosť -i ž. anémia: trpieť na m.
-
málokrvný príd. majúci málo červených krviniek al. krvného farbiva, anemický: m-é deti;
-
málokto -koho zám. neurč. vyj. neurčitosť s odtienkom minimálneho množstva (ľudí), malý počet (ľudí), zriedkakto: s m-kým sa priatelil
-
máloktorý zám. neurč. vyj. neurčitosť s odtienkom minimálneho množstva (vecí, ľudí), iba niektorý, zriedkaktorý: m-á kniha tak zaujme, m-í súhlasili s návrhmi
-
málotriedka -y -dok ž. škol. škola majúca malý počet tried, v kt. sú spojené viaceré ročníky, málotriedna škola
-
málotriedny príd. škol. majúci málo tried: m-a škola
-
málovravne prísl.;
-
málovravnosť -i ž.
-
málovravný príd.
1. kt. málo al. nerád hovorí
2. skúpy na údaje: m-á reč;
-
mámiť -i nedok.
1. omamovať: jar m-i zmysly
2. klamať, zavádzať: m. niekoho peknými sľubmi
3. lákať, vyťahovať: m. od niekoho peniaze, m. z niekoho priznanie
-
mámivý príd.
1. mámiaci zmysly, omamný: m-á vôňa
2. mámiaci, klamný: m-á nádej
-
mánia -ie ž. vášnivá zaujatosť za niečo: mať všelijaké m-ie;
lek. duš. choroba prejavujúca sa vzrušenou náladou, prílišnou aktivitou ap.; -
márne prísl. k 1: m. prosiť
-
márnica -e -nic ž. miestnosť al. budova na cintoríne pre rakvu s mŕtvym
-
márniť -i nedok.
1. neužitočne strácať, nehospodárne zaobchádzať s niečím, mrhať, plytvať (čím): m. čas, majetok, sily
2. ničiť, nivočiť, hubiť, kántriť: m. dobytok;
m. ľudí zabíjať -
márnivo prísl.;
-
márnivosť -i ž.: ženská m.
-
márnivý príd.
1. márnomyseľný, samoľúby; svedčiaci o tom: m-á na svoju krásu;
m-é myšlienky2. márnotratný;
-
márnomyseľne prísl.;
-
márnomyseľnosť -i ž.
-
márnomyseľný príd. preceňujúci svoje prednosti, márnivý, samoľúby; svedčiaci o tom: m-é dievča;
m-á povaha; -
márnosť -i ž.
1. iba jedn. zbytočnosť, daromnosť, neužitočnosť: m. úsilia, pocit m-i
2. iba jedn. expr. pominuteľnosť, prázdnota: m. pýchy, m. sveta
3. vec nemajúca hodnotu, zbytočnosť, daromnica: kupovať m-i, svetské m-i
● expr. m. šedivá! zvolanie (pri nespokojnosti, údive ap.);
vyjsť na m. stať sa zbytočným;
dať sa na m. začať žiť hmotným, pominuteľným veciam -
márnotratne prísl.: m. rozdávať;
-
márnotratnica -e -níc ž.
-
márnotratník -a mn. -ci m. márnotratný človek;
-
márnotratnosť -i ž.
-
márnotratný príd. nerozvážne utrácajúci peniaze al. iné hodnoty, op. sporivý: viesť m. život;
kniž. m. syn; -
márny príd.
1. zbytočne vynaložený, daromný, zbytočný: m-a robota, námaha, obeť, túžba;
hovor. to je m-e to tak musí byť2. expr. bezcenný, prázdny; pominuteľný: m-a pýcha, m-e peniaze
● expr.: (rozbiť) na m-e kúsky, kusy celkom;
m-a sláva nedá sa nič robiť; -
máry már ž. pomn. nosidlá na rakvu
● byť na m-ach byť mŕtvy
-
mäsiar -a m. odborník zaoberajúci sa spracúvaním a predajom mäsa; majiteľ výrobne al. predajne mäsa;
-
mäsiarka -y -rok ž.
1. odborníčka v mäsiarstve; predavačka mäsa; majiteľka výrobne al. predajne mäsa
2. hovor. zastaráv. mäsiarova žena
3. mucha znášajúca larvy do rán al. do mäsa, zool. Sarcophaga
-
mäsiarsky príd. i prísl.;
-
mäsiarstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. mäsiarsky odbor; živnosť mäsiara
2. predajňa mäsa
-
mäsitosť -i ž.
-
mäsitý príd.
1. obsahujúci mäso, op. bezmäsý: m-é jedlo
-
mäsko -a s. zdrob. expr.;
-
mäsnatý príd. mäsitý (význ. 2, 3): m. dobytok;
m-á paprika, huba -
mäso -a mias s.
1. mäkké časti živočíšneho organizmu (sfarbené do hnedočervena); táto hmota použ. ako potrava: zarezať si do živého m-a;
surové, chudé m.;
hovädzie, hydinové m.;
balíčkované m.;
variť, piecť, údiť m., chovať hydinu na m.;
živé, divé m. nadmerne vyvinuté tkanivo;
publ. obchod s bielym m-om vyvážanie žien a detí do cudziny na nútenú prostitúciu2. hovor. dužina: šťavnaté m. slivky, hrušky
● (človek) z m-a a krvi, kostí s ľudskými chybami;
lacné m., riedka polievka;
(ne)byť na m. (ne)mať rád mäso; -
mäsový príd.
1. vyrobený z mäsa: m-á polievka, konzerva
2. súvisiaci s mäsom: m. priemysel;
m-á múčka umelé hnojivo;
m-á farba červená ako mäso -
mäsožravec -vca mn. N a A -e m. živočích živiaci sa mäsom
-
mäsožravosť -i ž.
-
mäsožravý príd. kt. sa živí mäsom: zool. m-é živočíchy;
m-é rastliny hmyzožravé; -
mäta -y ž. voňavá lúčna rastlina s fialovými kvetmi, bot. Mentha;
-
mátať -ta/-ce -tajú/-cu nedok.
1. zjavovať sa ako mátoha, mátožiť, strašiť: m. deti, m-nie duchov;
neos. m-a ho;2. expr. znepokojovať, mátožiť: m-a ho ťažký sen;
v hlave mu m-la spomienka● expr. v hlave mu m-a je pomätený
-
mätežný príd.
-
mátoha -y -toh ž. strašidlo (význ. 1): báť sa m-y;
-
mätový príd.: m. odvar
-
mátožiť nedok. expr.
1. strašiť, mátať: nočné tiene m-li;
čosi tu m-í;2. znepokojovať, mátať: m-í ho zlá predtucha;
v hlave mu m-í otázka -
mátožne prísl.: m. sa kolísať;
expr. m. hrať -
mátožný príd.
1. vzbudzujúci hrôzu, strašidelný, hrôzostrašný: m. zjav, sen, m-á vidina
-
mávačka -y -čiek ž. prostriedok na vyjadrenie manifestačného pozdravu v sprievodoch, mávadlo
-
mávadlo -a -diel s. mávačka
-
opak. mávať1 -a
// mať sa
1. žiť istým spôsobom (vzhľadom na hmotnú, zdravotnú ap. situáciu), vodiť sa: m. sa dobre, zle;
napíš, ako sa máš;
ako sa máš, máte? zdvorilostná formula;
dobre sa maj(te)! fam. maj(te) sa! pozdravy pri odchode2. púšťať sa do nejakej činnosti, dávať sa, chystať sa: (ne)mali sa na odchod;
hneď sa mali do roboty3. prejavovať voči niekomu pozornosť, získavať priazeň niekoho: mal sa k deťom dobre, všetci sa mali iba okolo neho
● m. sa k životu, k svetu byť činorodý, zdravý;
m. sa na pozore byť opatrný;
ty sa máš žije sa ti dobre;mávať2 -a nedok. kývať: m. (na niekoho, niekomu) rukou, šatkou, klobúkom, m. na rozlúčku;
m. krídlami trepotať; -
opak. mávať sa
-
dok. mávnuť -e -u -vol: m. nad niečím rukou i fraz. a) rezignovať b) zľahčiť niečo
-
mé, méé cit. napodobňuje hlas ovce al. kozy
-
médium -ia s.
1. sprostredkujúca osoba pri špiritistických, okultistických ap. javoch
2. odb. prostredie: kvapalné, plynné m.
3. odb. sprostredkujúci činiteľ, nástroj: inform. pamäťové m. prostriedok na zaznačovanie údajov;
komunikačné m. jazyk, kód;
elektronické m-iá rozhlas, televízia;
publ. masové m-iá tlač, rozhlas, televízia;
→ tlačené m.;
→ tlačové m. -
medzitým prísl. za ten čas, zatiaľ, medzičasom: bol preč a nevedel, čo sa m. stalo
-
medzitým čo spoj. podraď. uvádza časovú vetu, kým, zatiaľ čo: m. čo čítal, obed sa uvaril
-
metronóm -u m. hud. prístroj na určovanie tempa
-
míľnikový príd.
-
míľový príd.
● m-mi krokmi rýchlo
-
mím -a mn. -ovia m. herec hrajúci v pantomíme
-
mína -y mín ž. teleso s náložou vybuchujúce zapálením, nárazom ap.; náboj mínometu: časovaná, protitanková m.;
-
míňať -a nedok.
1. dávať preč (obyč. peniaze), používaním spotrebúvať, vydávať, troviť, márniť, utrácať: m. peniaze, zásoby;
m. čas2. prechádzať popri niečom, niekom, obchádzať: m. stanicu, cieľ;
denne sme sa m-li;
pri odbočovaní vľavo sa autá m-jú vľavo3. zanechávať, opúšťať: hnev ho m-a
4. (o čase) plynúť, byť, ubiehať: dvadsať mu m-a;
tretí deň m-a; -
míner -a m. kto pracuje s mínami a výbušninami
-
míniový príd.
-
mínium -ia s. odb. tehlovočervené farbivo použ. ako ochrana proti hrdzi;
-
mínomet -u m. zbraň na vystreľovanie mín;
-
mínometník -a mn. -ci m. kto obsluhuje mínomet
-
mínometný príd.: m-á paľba
-
mínovať nedok. klásť míny: m. železničnú trať
-
mínový príd.: m-é pole
-
mínus
I. spoj. mat. vyj. odčítanie, bez, op. plus, zn. –: šesť m. dva
II. prísl. mat. označ. zápornú veličinu, op. plus, zn. –: m. dva stupne
● plus m. asi, približne
III. mínus neskl. s. i -u m., op. plus
1. znak odčítania al. zápornej veličiny, zn. –: napísať m.
2. hovor. nedostatok, chyba: toto riešenie má isté m.;
-
mínusový príd.
-
míting -u m. (angl.)
1. publ. ver. zhromaždenie: slávnostný, protestný m.
-
mľandravec -vca m. expr. mľandravý človek
-
mľandravo prísl.;
-
mľandravosť -i ž.
-
mľandravý príd. expr. ochabnutý, slabý, malátny: m-é svaly, pohyby, m-á myseľ;
m. človek nemajúci sa k činu; -
mľaskať -á, mliaskať -a nedok. vydávať zvuk odtŕhaním jazyka od podnebia al. prudkým pohybom pier: m. pri jedle, m. jazykom, ústami;
-
mľaskavo, mliaskavo prísl.
-
mľaskavý, mliaskavý príd. pripomínajúci mľaskanie, sprevádzaný mľaskaním: m. bozk;
-
dok. mľasnúť, mľasknúť -e -ú, mliasknuť -e -u -kol
-
mĺknuť -e -u -kol nedok.
-
mĺkvo prísl. i vetná prísl.: m. kráčať;
v dome je m.; -
mĺkvosť -i ž.
-
mĺkvy príd. tichý, zamĺknutý; mlčiaci, nemý: m. dom, m-a noc, m. človek;
-
mňau cit. napodobňuje zvuk mačky
-
mňaučať -í -ia, mňaukať nedok. (o mačke) mraučať;
-
dok. mňauknúť -e -ú -kol
-
môcť môže môžu mohol (ne)môžuc nedok.
A. ako modálne sloveso v spoj. s neurč. vyj.
1. uskutočniteľnosť, možnosť deja, a to s význ. a) schopnosti (urobiť niečo); byť schopný: m-m vám rozkázať;
ak m-š, pomôž! b) možnosti voľného konania: m-š si vybrať;
m-e povedať, že ...;
neos. m-e sa nakladať dá sa c) predpokladu sily, vlády uskutočniť niečo; vládať, vedieť: m-š vstať? nem-l sa rozpamätať;
robí, čo m-e všetko d) vhodnosti: m-li by ste byť už ticho e) dovolenia; smieť: m-m odísť? čím m-m poslúžiť?2. hovor. približnosť, pravdepodobnosť: m-e byť 8 hodín;
kto to m-l byť?3. takmer istý, pravdepodobný dej: m-l sa zraniť
4. (obyč. v podm. spôs.) výzvu, mierny rozkaz al. výčitku: m-l by si sa ponáhľať;
m-š sa hanbiť!5. zbytočnosť, márnosť: m-l kričať, koľko chcel;
m-m sa aj roztrhať (od roboty)6. (v dvojitom zápore) nevyhnutnosť, musieť: nem-m nepovedať
B. byť zodpovedný, zodpovedať: ja za to nem-m;
za to nešťastie m-me všetci -
móda -y ž.
1. spôsob obliekania, štýl úpravy predmetov, spôsob správania ap. charakteristický pre isté obdobie: obliekať sa podľa m-y, šaty, účes podľa m-y;
m. sa mení2. panujúci vkus, dobová obľúbenosť: literárna m-a;
byť v m-e, prísť do m-y;
držať krok s m-ou; -
módne prísl.;
-
módnosť -i ž.
-
módny príd.: m. tovar, m-a línia;
m-e šaty moderné;
m. umelec obľúbený; -
môj môjho m. moja mojej ž. moje môjho s. I m. a s. mojím mn. m. živ. moji, neživ. ž. a s. moje mojich
I. zám. privl.
1. vyj. privl. vzťah hovoriaceho k osobe, veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): môj syn, môj dom, m-e telo, schopnosti;
môj národ, m-e pracovisko;
m-a zásluha, môj vedúci2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): m-e mlčanie, moje povýšenie
3. vyj. zreteľ: prišiel môj čas;
on je v m-ch rokoch4. hovor. má funkciu odkazovacieho zámena: môj človek sa o to postará
5. expr. vyj. citové vzťahy: duša m-a (oslovenie), nehaňte ľud môj;
(víno,) to je moje to mám rád● podľa m-ho podľa mojej mienky;
expr.: páni m-i! Bože môj! zvolanieII. hovor. môj m. manžel: poviem m-mu;
-
mólo -a mól s. ochranná prístavná hrádza vybiehajúca do mora
-
móres -u m. hovor.
1. dobré spôsoby, slušné správanie: vedieť, čo je m., nemať (ani trocha) m-u
2. obyč. mn. spôsob správania vôbec, obyčaj: čo sú to za m-y? panské m-y
● naučiť niekoho m., m-om pokarhať;
mať čudné m-y nevedieť sa správať -
mostík, môstik -a m.
1. zdrob. k most: m. cez potok
2. niečo podobné malému mostu: kapitánsky m.;
lyžiarsky m.;
odrazový m. i fraz. východisko, začiatok;
lek. náhrada časti chrupu; -
mostíkový, môstikový príd.
-
môžbyť hovor.
I. vetná prísl. je možné, možno: m., že príde
II. čast. možno, pravdepodobne, asi, azda: m. máš pravdu
-
mŕštiť -i nedok. mraštiť, vraštiť, krčiť: m. tvár;
m. čelom// mŕštiť sa: m. sa od hnusu
-
mŕtva ž. nebohá
● o m-ch (sa má hovoriť) len dobre;
bibl. vstať z m-ch vrátiť sa zo stavu mŕtvych do života;
expr. zobudil by aj m-ho robí veľký hluk -
mŕtvica -e -vic ž. porážka (význ. 2): mozgová m.;
ranila ho m. -
mŕtvina -y -vin ž. vrstva neúrodnej pôdy
-
mŕtvo prísl. i vetná prísl.: m. hľadieť;
všade bolo m.; -
mŕtvola -y -vol ž. mŕtve (ľudské) telo: previezť m-u;
bledý ako m.● expr.: ísť cez m-y konať bezohľadne;
→ živá m.;
iba cez moju m-u nedopustím, aby sa to stalo;
kopať do m-y ponižovať, znevažovať už porazeného;