Význam slova "iď" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 858 výsledkov (8 strán)
-
idea -ey D a L -ei mn. -ey ž.
1. myslená predstava o niečom, myšlienka, nápad; úmysel, plán: to je dobrá i.;
→ fixná i.2. výsledok myslenia ako odraz konkrétnej al. abstraktnej skutočnosti, pojem, predstava: i. dobra a zla, i. rovnosti;
národné, revolučné i-y;
filoz. celostný súbor pojmových obsahov: Hegelova absolútna i.3. vedúci obsahový prvok diela, myšlienka (význ. 5): základná i. diela;
-
ideál -u L -i mn. -y m.
1. predstava o dokonalej podobe niečoho ako cieľ (snaženia): mravný, spoločenský, životný i.;
stratiť i-y2. dokonalá podoba vyhovujúca predstavám, vzor: stelesňovať i., byť i-om muža
-
idealista -u m.
1. stúpenec idealizmu
2. nadšenec, rojko;
-
idealistický príd.: i. svetonázor;
idealisticky prísl.
-
idealistka -y -tiek ž.;
-
idealizácia -ie ž.
1. idealizovanie: i. skutočnosti
2. filoz. tvorenie ideálneho v zobrazení objektívneho sveta, abstrakcia: bod je i.;
-
idealizačný príd. k 1: i. pátos
-
idealizmus -mu m.
1. filoz. smer vychádzajúci z prvotnosti duchovného, ideálneho princípu, op. materializmus
2. nezištné nadšenie za ideály, oduševnenie: mladí sú naplnení i-om;
-
idealizovať nedok. i dok. prikrášľovať, prikrášliť: i. skutočnosť, postavu v románe
-
ideálne [-n-] s. filoz. oblasť ideí, op. materiálne
ideálne prísl.;
-
ideálnosť -i ž.
-
ideálny príd.
1. majúci vlastnosti ideálu (význ. 2): i. muž, i. spôsob, i-e podmienky
2. jestvujúci iba vo vedomí, neskutočný, abstraktný: i-e zobrazenie priestoru, i. cieľ;
-
identickosť -i ž.
-
identický príd.: i-é javy;
identicky prísl.;
-
identifikácia -ie ž. identifikovanie: i. osôb;
-
identifikačný príd.: i-é číslo
-
identifikovať nedok. i dok. zisťovať, zistiť totožnosť: i. mŕtvolu
-
identita -y ž.
1. kniž. totožnosť, zhodnosť vo všetkých vlastnostiach, rovnakosť;
i. vecí;
zisťovať i-u zisťovať, o koho ide2. filoz., psych. konkrétna, ničím nezameniteľná podstata, ktorou sa od seba odlišujú jednotlivci, pren. i spoločenstvá: národná i.;
-
ideológ -a mn. -ovia m. tvorca al. hlásateľ istej ideológie: i. revolúcie, i. marxizmu, národný i.;
-
ideológia -ie ž. sústava filoz., polit., náb., práv. ap. názorov, ideí prispôsobených záujmom istých skupín, strán ap.: komunistická i., štátna i.;
-
ideologickosť -i ž.
-
ideologický príd.: i. boj;
ideologicky prísl.;
-
ideologizovať nedok. vnášať ideológiu (i nevhodne): prílišné i-nie literatúry
-
ideovo, ideove prísl.;
-
ideovosť -i ž.: i. umenia
-
ideový príd. k 2, 3: i-é prúdy;
i-á náplň románu; -
idióm -u m. lingv. idiomatizmus;
-
idiomatický príd.: i-é spojenie, i. slovník
-
idiomatizmus -mu m. lingv. ustálený, obyč. doslovne nepreložiteľný výraz príznačný pre daný jazyk
-
idiot -a m. človek postihnutý idiotizmom;
-
idiotizmus -mu m. odb. najvyšší st. slabomyseľnosti, choromyseľnosť
-
idiotský príd.: i. výraz v tvári;
pejor. i. príkaz nezmyselný;idiotsky prísl.;
-
idiotstvo -a -tiev s. expr. hlúposť, sprostosť, bláznovstvo: robí samé i-á
-
idol -a/-u m. predmet zbožňovania, modla: stal sa i-om mládeže
-
idúcky prísl. idúc, za chôdze; cestou, po ceste: i. sa rozprávali;
i. domov nás navštívil -
idyla -y idýl ž.
1. pokojný, harmonický život; stav pokoja, harmónie, pohoda;
sviatočná, rodinná i.;
prežiť i-u2. odb. selanka;
-
idylickosť -i ž.;
-
idylický príd.: i. život, i-á nálada;
i. epos;idylicky prísl.: i. vykresliť;
-
idylizovať nedok. i dok. (u)robiť idylickým: i. dedinský život
-
idylka -y -liek ž. zdrob. expr.
-
a i. skr. a iné, a iní, a inde
-
babušiť nedok. expr. priveľmi obliekať: b. deti nie je zdravé;
b. sa do teplého vlniaka -
bakšiš -a m. subšt. prepitné, obslužné; úplatok: dostať, dať b.
-
balušiť nedok. expr.
1. hovoriť v horúčke, zo sna, blúzniť: celú noc b-l
2. plašiť, znepokojovať, mátať: b-la ju zlá predstava
-
bažiť nedok. veľmi túžiť, dychtiť: b. po sláve, po majetku;
b. za šťastím -
bedačiť nedok. expr. bedár(č)iť, živoriť: ľud na Kysuciach b-l
-
bedáriť, bedárčiť -i nedok. expr. žiť v biede, biediť, bedačiť, živoriť: celý život b-l
-
bielučko, bielučičko, bielunko, bielulinko prísl.
-
bielučký, bielučičký, bielunký, bielulinký príd. expr. (čisto, krásne) biely: b. sneh;
b-á košieľka;
bielučičký/bielulinký biely veľmi biely; -
blahorečiť nedok.
1. kniž. vzdávať chválu, vďaku; velebiť, dobrorečiť: b. osudu, náhode, priateľovi, rodičom
2. cirk. vyhlásiť za blahoslaveného
-
blažiť nedok. robiť blaženým, oblažovať, tešiť: b-í ho, že zvíťazil
-
blížiť -i nedok. ubližovať: b. dieťaťu, nedá si od neho b.
-
blížiť sa -i nedok.
1. dostávať sa bližšie (v priestore, čase, kvantite), približovať sa: čln, dážď sa b-i;
b. sa k cieľu;
b. sa k miliónu;
b. sa k šesťdesiatke;
neos. b-lo sa k večeru2. byť v blízkosti, blízko: stanica, cieľ sa b-i;
Vianoce sa b-ia;
b-i sa polnoc čoskoro nastane3. byť niečomu blízky (vlastnosťami), približovať sa: novela sa rozmermi b-i románu;
b. sa pravde -
bočiť nedok.
1. vyhýbať sa, strániť sa: b. od ľudí;
b. od roboty2. odkláňať sa od priameho smeru; ísť bokom; odbočovať: cesta b-í do poľa
-
buntošiť nedok. expr. poburovať, búriť, burcovať: b. proti niekomu, niečomu;
b. ľud;
b-enie záškodníkov -
búšiť1 -i dok. expr. buchnúť: b. hlavou do steny;
b. päsťou na stôl, o stôl;
b. dverami;
b-li sa jedna do druhej;
b. sa do pŕsbúšiť2 -i nedok. expr. búchať (význ. 2): srdce mu divo b-lo;
krv mu b-i v hlave;
b-enie srdca -
celučký, celučičký, celunký, celulinký príd. expr. celý: c. deň;
c. celý, celý c. (pri zdôraznení) -
čepčiť nedok. strojiť (mladuchu) do čepca: č-enie mladuchy
-
čevapčiči neskl. s. (srb. a chorv.) kuch. opekané šúľky z mletého mäsa
-
chalupárčiť, chalupáriť -i nedok. hovor. tráviť voľný čas v chalupe (význ. 2) a starať sa o ňu
-
chatárčiť, chatáriť -i nedok. hovor.
1. prežívať voľný čas v chate (význ. 1) a starať sa o ňu
2. byť chatárom (význ. 2)
-
chválorečiť nedok. kniž. vzdávať chválu, oslavovať, velebiť, blahorečiť: za to mu budú ch. aj budúce generácie
-
chytráčiť -i nedok. hovor. pejor. chytrácky konať: veľmi rád ch-l;
ch-enie mu nepomohlo -
či
I. spoj.
A. podraď. uvádza vetu
1. predmetovú: pýtal sa, či prídem;
neviem, či do rána dožije2. podmetovú: nie je isté, či bude schôdzka
3. prívlastkovú: kladieme si otázku, či časopis plní svoje poslanie
4. príslov. dôvodovú: zľakol sa, či si otec neublížil
5. účelovú: pozeral, či sa nevracia;
zastavil sa u nás, či sme doma6. prípustkovú v dvojčl. výraze uvedenom spojkami či – či, či – alebo: či sa nám to páči, či nie/alebo nie, musíme ta prísť
B. priraď.
1. často vo výraze a či al. v dvojčl. spoj. či či, či – alebo vyj. vylučovací vzťah: tak či tak, onak;
bude sa páčiť piva (a) či vína?2. je súčasťou dvojčl. spoj. či – či, kt. vyj. zlučovací vzťah, i – i, aj – aj: či v zime, či v lete;
či piatok, či sviatok stále3. vyj. zlučovací vzťah s význ. eventuality al. vysvetlenia: na brehoch veľkých riek či jazier;
stretávam priateľov či známych;
šesť či sedem minútII. čast. uvádza vetu
1. opytovaciu: či som ti nevravel?
2. zvolaciu: či nám len bude sveta žiť!
3. hovor. expr. že či v odpovedi na otázku vyj. dôrazné prisviedčanie, pravdaže: máš ju rád? že či!
4. či nie? zdôrazňuje platnosť výpovede: veď je to jednoduché, či nie?
III. cit. je súčasťou výrazu či čo?, kt. vyj. pochybnosť, neistotu (obyč. v otázke): potratil si rozum, či čo?
-
čičíkať -a nedok. expr.
1. hojdaním tíšiť, uspávať (dieťa): č. vnúča
2. robiť pokojným, utišovať, chlácholiť: č. niekoho sľubmi, č. si svedomie
-
čičíkavo prísl.
-
čičíkavý príd. expr. utišujúci, chlácholivý: č. hlas, č-é reči;
-
čičrať, čičrať sa -e -ú nedok. expr. hrabať (sa) (význ. 5); paprať (sa): č. (sa) palicou v zemi;
č. sa v blate, v jedle -
čiže
I. spoj. priraď. má vysvetľovací, spresňovací význ., alebo, to jest: druhý pád, č. genitív
II. čast. hovor. expr. uvádza zvolaciu vetu s citovým zafarbením: joj, č. je sparno! č. si len múdry!
-
čižma -y -žiem obyč. mn. ž. vysoká obuv zakrývajúca celé lýtka: gumové, vojenské č-y;
rozpráv. → sedemmíľové č-y; -
čižmička -y -čiek ž.
1. zdrob. k čižma: detské č-y
2. polovysoká (uzavretá) obuv siahajúca nad členky: ženské č-y
-
cvičiť nedok.
1. robiť teles. cviky: c. rukami, c. na náradí;
vedľa cvičia športovci2. precvičovať, nacvičovať (na nadobudnutie zručnosti): rád c-í (na klavíri), c. násobilku; c. skok do vody trénovať
3. viesť niekoho, niečo na získanie, zdokonalenie vedomostí, schopností, zručnosti, trénovať: c. žiakov na verejné vystúpenie;
c. psa poslúchať;
c. si pamäť;
c-li ho za pyrotechnika// cvičiť sa opakovaním sa zdokonaľovať, trénovať sa: c. sa v hre na husliach;
c. sa v trpezlivosti -
darebáčiť -i -ia nedok. expr. leňošiť, povaľovať sa: d. po celý deň
-
dievčička -y -čiek ž. zdrob.
-
dievčiť -i nedok. byť dievkou, devou: kým d-la, nemala starosti
-
dlabčiť, dlapčiť nedok. šliapať po niečom, pošliapavať, udupávať: deti d-ia trávu v parku
-
dĺžiť sa -i nedok. stávať sa dlhším, dlhým, predlžovať sa, op. krátiť sa: dni sa na jar d-ia
-
dobrorečiť nedok. vzdávať vďaku a chválu, velebiť, chválorečiť, blahorečiť: d. Bohu;
d-nie nad chlebom a vínom;
d. náhode -
dobručko, dobručičko, dobrulinko, dobruško prísl.
-
dobručký, dobručičký, dobrulinký, dobrušký príd. expr. dobrý;
-
docvičiť dok.
1. skončiť cvičenie; prestať cvičiť: cvičenci d-li;
d.! povel2. cvičením zdokonaliť (ovládanie): d. program, skladbu;
-
dofajčiť -jč/-i! dok. skončiť fajčenie, prestať fajčiť: d-l a odišiel;
ned-ená cigareta; -
dojčiť dojč/-i! nedok. živiť (dieťa) vlastným materským mliekom, pridájať: d-iaca matka
-
dokaličiť dok. zmrzačiť: d. zajatcov
// dokaličiť sa: d-l sa v kameňolome
-
dokončiť -nč/-i! dok. doviesť do konca, skončiť, zakončiť, dovŕšiť: d. skladbu, stavbu, d. štúdiá;
-
dokrčiť dok. pokrčiť, zhúžvať, dokrkvať: d. si šaty
// dokrčiť sa: šaty sa v kufri d-li
-
doliečiť -i dok. dokončiť liečenie: úplné d-enie pacientov;
-
doložiť dok.
1. dodatočne dať, pridať, dodať, priložiť: d-l mu 50 korún;
d-l, aby prevážilo2. v reči doplniť, dodať, pripojiť, priložiť: rozmýšľal a po chvíli d-l;
d-l niekoľko viet a rozlúčil sa3. preukázať dokladmi, dosvedčiť, dokumentovať: d. názor rozborom materiálu;
hodnoverne d-ené údaje;
slovo d-ené v starých pamiatkach; -
doporučiť, doporučovať, správ. odporučiť, odporúčať
-
doriešiť -i dok. úplne vyriešiť: d. ubytovanie výletníkov
-
doručiť dok. dopraviť, odovzdať na určené miesto, adresátovi: d. balík, oznámenie;
-
došiť -je -jú dok. skončiť šitie, prestať šiť: d. oblek;
d-la a vstala; -
doskočiť dok.
-
doslúžiť -i dok. skončiť službu, prestať slúžiť: d-l ako učiteľ;
uniforma d-la opotrebovala sa; -
dostačiť dok. zastaráv. stačiť (význ. 1, 2), postačiť: zárobok ned-l pre všetkých;
sama na gazdovstvo ned-í; -
dosušiť dok. dokončiť sušenie, úplne vysušiť: d. mládzu, bielizeň;
-
dosvedčiť dok. podať svedectvo, potvrdiť: d-m ti, že si bol doma;
písomne d. niečo; -
dotlačiť2 dok.
2. dodatočne vytlačiť z pôv. al. novej sadzby: d. rozobratý slovník;
dotlačiť1 dok.
2. tlačením zdeformovať, domliaždiť: d. jahody v taške;
-
doučiť dok.
1. učením doplniť (vedomosti): d. žiakov fyziku
2. skončiť učenie, prestať učiť: d-l už v päťdesiatke;
práve d-la hodinu; -
dovážiť -i dok.
-
dovŕšiť -i dok. dokončiť, skončiť, zavŕšiť: d. skladbu, d. prácu, víťazstvo, d. 50. rok života;
-
dožičiť dok. ochotne umožniť užitie, vlastnenie, dopriať: d. ľuďom slobodu, slobody, d. niekomu úspech;
každému d-í// dožičiť si rád si užiť (dobré), dovoliť si, dopriať si: d. si dobrého vína, d. si oddych(u)
-
dožiť -je -jú dok. skončiť život, prestať žiť: d. svoj život v pokoji;
-
dražiť nedok. predávať al. kupovať na dražbe, licitovať: d-ená vec
-
drepčiť drepč/-i! nedok. expr. tancovať, krepčiť: mladí veselo d-ia
-
drobčiť -bč/-i! nedok. expr. robiť drobné kroky (pri kráčaní, pri tanci): starček d-l po dvore;
d. na parkete -
družička -y -čiek ž.
1. zdrob. k družica
2. družica (význ. 1)