Význam slova "hlá" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hľa cit. vyj. upozornenie, poukázanie na niekoho, niečo, ľa, ľaľa, aha: h., tam je cesta;
h., aký múdry!

hláč -a mn. N a A -e m. hlaváč (význ. 2)

hlad -u m.

1. pocit potreby jesť: utíšiť h., trpieť h-om;
umierať od h-u i pren. byť veľmi hladný

2. všeobecný nedostatok potravín, núdza, bieda: vypukol h.

3. žiadostivosť, túžba: h. po vzdelaní, po peniazoch

● h. je najlepší kuchár hladnému všetko chutí;

hľadač -a m. živ. kto niečo hľadá (so zaujatím al. profesionálne): h. pokladov, pravdy;

hľadač -a mn. -e m. neživ. prístroj na hľadanie: h. mín

hľadáčik -a m. opt. zariadenie na pozorovanie fotografovaného objektu

hľadačka -y -čiek ž.;

hľadačský príd.: h. duch, h-é úsilie;

hľadačstvo -a s.: umelecké h.;

hľadaný príd. žiadaný, vyhľadávaný: h. tovar, odborník

hľadať nedok.

1. usilovať sa nájsť: h. knihu, huby, poklad

2. usilovať sa získať, dosiahnuť, zaopatriť si niečo: h. prácu, byt, pomoc

3. pátrať po niečom, zisťovať: h. vinníka, pravdu, cestu

● h. ihlu v kope sena mať malú nádej niečo nájsť;
h. včerajší deň márne, zbytočne hľadať;
(niekto, niečo) tu nemá čo h. nepatrí sem;
čo tu h-š? a) čo chceš! b) nie si tu vítaný;
obyč. iron. kto čo h-á, nájde zaslúži si to, čo ho postihlo;
→ vrana k vrane sadá (, rovný rovného si h-á);

opak. hľadávať -a

hladiaci príd. určený na hladenie: h. stroj;
h-a doska žehliaca

hladiareň -rne ž. miestnosť, dielňa, kde sa hladí: h. papiera;
h. bielizne žehliareň

hladič -a m. kto pracuje pri hladení (napr. šatstva v čistiarni), žehliar

hladička -y -čiek ž.

1. k hladič, žehliarka

2. nástroj na hladenie (bielizne ap.), žehlička: elektrická h.

hladidlo -a -diel s. tech. nástroj na hladenie: murárske h.

hľadieť -í nedok.

1. zrakom vnímať, pozerať (sa), dívať sa: h. niekomu do očí, h. do knihy, h. za odchádzajúcim;
nechápavo h.;
h. do zeme (obyč. pri zahanbení, vzdore);
h. si pod nohy dávať pozor pri chôdzi;
vpravo, vľavo h-ď! povely;

2. brať do ohľadu, všímať si, pozerať (sa): neh-í na prekážky, h-í len na peniaze

3. posudzovať, hodnotiť, pozerať (sa): h. na niečo ako na výhodu;
takto h-í na vec

4. usilovať sa o niečo, dbať: h. na poriadok, h. sa niekomu zapáčiť;
h-ď, aby si prišiel načas!

5. zračiť sa, prejavovať sa, pozerať (sa): z očí, z tváre mu h-í radosť, zármutok

● expr. h. ako teľa (na nové vráta) vyjavene;
h. ako → hrom do buka, duba;
h. → smrti do tváre;
h. na niekoho, na niečo krivým okom nežičlivo;
nič → dobré mu z očí neh-í;
→ darovanému koňovi neh-ď na zuby;

opak. hladievať -a

opak. hľadievať -a

// hľadieť si starať sa, dbať: h. si domácnosti

● h. si svojho nemiešať sa do cudzích vecí;

opak. hľadievať si

hladina -y -dín ž.

1. povrch tekutiny, obyč. vody: h. jazera, h. stúpa;
výška nad h-ou mora základňou výškového merania

2. miera, stupeň niečoho, úroveň: cenová h.;
h. alkoholu v krvi

hľadisko -a -dísk s.

1. východisko posudzovania, náhľad, stanovisko: osobné, politické h., posudzovať niečo zo svojho h-a

2. miesto, priestor pre divákov, poslucháčov: h. v divadle, kine;

hladiť nedok.

1. hladkať, pohládzať: h. dieťaťu tvár, dieťa po vlasoch

2. robiť hladkým, leštiť: h. papier;
h. vystrúhaný črpák

3. hladičkou vyrovnávať, žehliť: h. šaty;

hladkať nedok. jemne prechodiť rukou po niečom, hladiť, pohládzať: h. dieťa, h. niekomu ruku

hladko prísl.: h. oholená tvár, h. ušité šaty, pliesť h., všetko ide h.;

hladkosť -i ž.

hladký príd.

1. na povrchu bez drsnosti, hrboľov, op. drsný: h-á doska, pleť

2. nie hrubozrnný, jemný: h. krém;
h-á múka jemne mletá, op. hrubá

3. majúci jednoduchú podobu, bez ozdôb, prostý: h. účes;
h-á látka bez vzorky;
h-é očká (pri pletení) jednoduché, nie obrátené

4. kt. je bez prekážok, nerušený, ľahký: h. chod motora, h. priebeh

5. uhladený, jemný: h. preklad;
pejor. h-é slová úlisné

● h. ako sklo;
h. ako hodváb;

hladno, hladne prísl.: h. pozerať

hladný príd.

1. majúci pocit hladu, lačný, op. sýty: h. človek, pes;
byť h.,

2. túžiaci po niečom, žiadostivý: h. po láske, vedomostiach;

3. expr. chamtivý, zažiadaný: h. na peniaze, za peniazmi

4. hovor. nekŕmený: h-á hus

● h. ako vlk, h., že by aj klince pojedol veľmi;
sýty h-ému neverí;

hladomor -u m. hromadné umieranie od hladu

hladomorňa -e ž. v min. väzenie pre odsúdených na smrť hladom

hladoš -a m. expr.

1. hladný človek; kto býva často hladný, nenásytník: nasýtiť domácich h-ov

2. bedár, chudák

3. chamtivec;

hladošský príd.

hladovať nedok. trpieť hladom; dlhší čas nejesť: cez vojnu ľudia h-li;
h. dva dni

hladovka -y -viek ž. neprijímanie potravy: h. väzňov;
držať h-u

hladovkár -a m. kto na protest proti niečomu drží hladovku;

hladovkárka -y -rok ž.

hladový príd. k 1, 2: h-á pohroma;
h. rok všeobecne neúrodný;
h-á mzda pod životným minimom

hladučko, hladunko, hladulinko, hladuško prísl.

hladučký, hladunký, hladulinký, hladušký príd. expr. hladký;

hlahol -u m. kniž. hlaholenie: h. zvonov

hlaholika -y ž. najstaršie slovanské písmo zostavené svätým Konštantínom-Cyrilom;

hlaholiť -ľ! nedok. kniž. hlasno a lahodne zvučať, znieť: zvony h-ia, smiech h-í

hlaholský príd.: h-é písmo

hlas -u m.

1. zvuk tvorený kmitaním ľudských hlasiviek: ženský, detský h., hlboký h.;
poznať niekoho po h-e;
mať dobrý h. a) zvučný b) dobre spievať;
zvýšiť h. i fraz. povedať s hnevom

2. zvuk vydávaný zvieratami al. vecami: vtačí h., h. zvonov, husieľ

3. hud. jedna zo zložiek skladby; spevný part: prvý h.

4. mienka, názor a ich prejav: protestný h., h. ľudu, kritiky

5. rozhodnutie jednotlivca pri voľbe niečoho, pri hlasovaní: dať (niekomu svoj) h., schváliť väčšinou h-ov

● h. ako zvon zvučný;
mať h. ako (deravý) hrniec chrapľavý;
vnútorný h. vedomie, svedomie;
h. krvi vedomie príbuznosti;
h. citu, rozumu cit, rozum;
poslúchať h. srdca spravovať sa citom;
pozdvihnúť h. proti niekomu, niečomu protestovať;
kniž. h. volajúceho na púšti úsilie nenachádzajúce ohlas;
psí h. do neba nejde zlomyseľník nedosiahne svoje, neuveria mu;

hlásať -a nedok. verejne dávať na vedomie, rozhlasovať: h. nové myšlienky, pravdu;
nápis h-a, že ...

hlásateľ -a mn. -ia m.

1. kto niečo hlása, zvestovateľ, šíriteľ: h. pokroku

2. kto hlási, zahlasuje (pokyny, správy ap.): rozhlasový, televízny h. spíker;

hlásateľka -y -liek ž.;

hlásateľský príd.

hlásenie -ia s. stručná služobná správa: podať h. (o vykonaní úlohy)

hlásič -a m. automatický prístroj na hlásenie: požiarny h.

opak. hlásievať -a

// hlásiť sa

1. úradne oznamovať niečo o sebe; prihlasovať sa: h. sa na polícii, u riaditeľa;
h. sa do telefónu;

2. prihlasovať sa na vykonávanie niečoho: h. sa na dobrovoľné darcovstvo krvi;
h. sa do kurzu

3. dožadovať sa, domáhať sa, uchádzať sa: h. sa o svoje práva, o prácu;
h. sa o slovo chcieť prehovoriť i fraz. upozorňovať na seba;
žiak sa h-i zdvihnutím ruky upozorňuje na seba

4. (verejne) prejavovať kladný postoj, priznávať sa: h. sa k rodine, k svojmu presvedčeniu

● h. sa k životu prejavovať aktivitu;

opak. hlásievať sa

hlasisko -a s., v jedn. i m. zvel.

hlásiť -i nedok.

1. úradne podávať správu, oznamovať: h. príchod, stratu

2. ústne ohlasovať, oznamovať (v rozhlase, v televízii): h. presný čas, správy;

hlasito, hlasite prísl.;

hlasitosť -i ž.

hlasitý príd. hlasný, hlučný: h. smiech, hovor;

hlasivka -y obyč. mn. hlasivky -viek ž. anat. dva pružné väzivové pruhy v hrtane, ktorých kmitaním vzniká hlas;

hlasivkový príd.

hláska -y -sok ž. najmenšia jednotka zvukovej stránky jazyka;

hláskoslovie -ia s. lingv. disciplína skúmajúca hlásky;

hláskoslovný príd.: h-é zmeny, h. zákon

hláskovať nedok. vyslovovať po hláskach: h. slovo, meno

hláskovo, hláskove prísl.

hláskový príd.: h-á sústava;

hlásnik -a mn. -ci m. v min. nočný strážca trúbením oznamujúci čas

hlasno, hlasne prísl.: h. sa smiať;

hlasnosť -i ž.

hlasný príd. kt. dobre počuť, výrazne znejúci, hlasitý: h. hovor;

hlásny príd. určený na hlásenie: h-a veža, služba;
h-a trúba megafón (význ. 1)

● pejor. byť h-ou trúbou niekoho šíriteľom cudzích názorov

hlások -ska m. zdrob. expr. k 1, 2: detský h.

● nemôcť vydať (zo seba) ani h-a nemôcť prehovoriť;

hlasovací príd. potrebný, určený na hlasovanie: h. lístok;
h-ie právo právo hlasovať

hlasovať nedok. odovzdávať svoj hlas pri voľbe, rozhodovaní; voliť: h. o návrhu, h. za kandidáta;
h-je sa tajne;
zdržať sa h-nia;
ľudové h-nie plebiscit

hlasovo prísl.: h. indisponovaný;

hlasový príd.: h-é orgány, h. fond;

hlava -y hláv ž.

1. časť ľudského al. zvieracieho tela, kde sú oči: ľudská, konská, hadia h., bolí ho h., hučí mu v h-e;
je o h-u vyšší;
sťať h-u popraviť sťatím

2. sídlo rozumu, pamäti, myslenia, vôle; rozum, myseľ: počítať z h-y;
pracovať h-ou duševne;
mať dobrú h-u byť nadaný, bystrý

3. život, pren. človek: vypísať cenu na niečiu h-u za zadržanie niekoho;
ručiť svojou h-ou

4. človek ako jedinec: odb. spotreba na h-u

5. vedúca al. zodpovedná osoba: h. štátu, rodiny

6. vec podobná hlave: kapustná h., h. kolesa, skrutky;
mačacie h-y dlažbové kamene

7. kniž. kapitola (v knihe)

● expr. h. ako koleno lysá;
expr. beží, uteká ako bez h-y rýchlo, v rozrušení;
chrániť, opatrovať niekoho, niečo ako oko v h-e úzkostlivo;
expr. dubová, zadebnená h. hlupák;
expr. na h-u padnutý hlúpy;
mať → tvrdú h-u;
mať → jasnú h-u;
mať v h-e byť podnapitý;
krúti, točí sa mu h. má závrat;
h. sa mu ide rozskočiť silno ho bolí;
→ krútiť h-ou nad niečím;
→ vešať h-u;
h-u hore! maj(te) odvahu;
to si → vyhoď z h-y! robiť si → ťažkú h-u z niečoho;
→ stratiť h-u;
→ prerásť niekomu cez h-u;
mať niečoho vyše h-y priveľa;
nevie, kde mu h-a stojí má veľa roboty;
vziať si niečo do h-y zaumieniť si;
expr. vbiť, vtĺcť, nabiť niekomu niečo do h-y a) nanútiť názor b) naučiť;
expr. vybiť, vytĺcť niekomu niečo z h-y naliehavo vyhovoriť;
expr. otrepať, omlátiť, obúchať niečo niekomu o h-u dôrazne, zlostne pripomenúť;
umývať h-u niekomu hrešiť;
sypať si popol na h-u kajať sa;
expr. mať → maslo na h-e;
→ lámať si h-u s niečím, nad niečím;
nejde mu to do h-y nechápe to;
niečo mu → vŕta v h-e;
od h-y po päty celý; celkom;
niečo nemá ani h-u (-y), ani pätu (-y) nemá zmysel, je zmätené;
pchať, strkať h-u do piesku (ako pštros) nebrať na vedomie skutočnosť: nemať strechu nad h-ou, nemať kde h-u skloniť, zložiť nemať byt, domov;
strecha mu horí nad h-ou;
poraziť (nepriateľa) na h-u úplne;
(bola tam) h. na h-e ľudia sa tiesnili;
biť h.-nehlava bez rozmyslu;
expr. čo sa na h-u postaví, môže sa aj na h-u postaviť aj proti jeho vôli;
ani → vlas na h-e sa mu neskrivil;
ísť h-ou proti múru chcieť premôcť neprekonateľné (prekážky);
h-ou múr neprerazíš je zbytočné plytvať silami;
kto nemá v h-e, má v pätách zábudlivý si narobí zbytočnú robotu;
od h-y ryba smrdí nedostatky sú vo vedení;

hlaváč -a m.

1. obyč. pejor. človek s vysokým postavením

2. mn. N a A -e sladkovodná ryba s veľkou hlavou a zúženým telom, zool. Cottus

hlaváčik -a m. chránená jarná rastlina so žltými kvetmi, bot. Adonis vernalis

hlavaj -a m. expr. hlaváň

hlaváň -a m. expr. hlavatý človek, hlavaj;

hlavaňa -e ž.

hlavátka -y -tok ž. veľká sladkovodná ryba, zool. Hucho

hlavato, hlavate prísl.;

hlavatosť -i ž.

hlavatý príd. tvrdohlavý, neústupný, zaťatý, vzdorovitý: h-é dieťa;

hlaveň¹ -vne ž. rúra strelnej zbrane, cez kt. prechádza strela: delová h., h. pušky

hlaveň² -vne ž. horiaci al. tlejúci kus dreva

hlavica -e -víc ž. hrubšia al. rozšírená vrchná časť niekt. predmetov: h. stĺpa, piliera;
anat. kĺbová h.

hlavička -y -čiek ž.

1. zdrob. k 1, 6, expr. k 2: h. dieťaťa;
to je múdra h.! špendlíková h., h. klinca

2. hovor. pri futbale lopta odrazená hlavou

3. záhlavie (význ. 3): list s h-ou podniku

● udrieť, trafiť → klinec po h-e;

hlavičkovať nedok. hovor. hrať hlavou (vo futbale)

hlavičkový príd.: h. papier s vytlačenou hlavičkou;

hlavisko -a -vísk s., N a A jedn. i ž. zvel.

hlávka -y -vok ž.

1. zdrob. k hlava 1, 6, expr. k hlava 2: detská h., h. zápalky;
múdra h.!

2. do gule spojené listy, okvetie ap. niekt. rastlín: h. šalátu, kapusty, ďateliny;
h. cesnaku;

hlávkový príd. k 2: h. šalát;

hlavná ž. hovor. hlavná čašníčka

hlavne

I. vetná prísl. hlavné je: h., že máme čo jesť

II. čast. najmä, predovšetkým: číta h. klasikov

hlavnica -e -níc ž. podložka pod hlavu (naplnená perím), vankúš, poduška, podhlavnica, podhlavník;

hlavnička -y -čiek ž. zdrob.

hlavný

I. príd.

1. najdôležitejší, základný; ústredný, op. vedľajší; pobočný: h. dôvod, činiteľ, h-á myšlienka (diela), h-é mesto;
h. závod;
h-á stanica;
h-á výhra najvyššia;
lingv. h-á veta gramaticky nezávislá od inej;
h. stan, h-é veliteľstvo;
h. rozhodca

2. hierarchicky najvyšší, vedúci: h-á redakcia, h. inžinier, kuchár

● mať h-é slovo rozhodujúci vplyv

II. hlavný m. hovor. hlavný čašník;

hlávočka -y -čiek ž. zdrob. k hlava 1, 2, 6;

hlavolam -u m. hádanka; zložitý problém: lúštiť h-y

hlavonožec -žca mn. N a A -e m. zool. živočích patriaci do triedy mäkkýšov, hlavonožce Cephalopoda

hlavový príd. k 1, 6: anat. h-á dutina;

hl zn. hektoliter

hlísta -y hlíst ž. cudzopasný červ (najmä v čreve);
zool. hlísty Nematodes;

hlístový príd.: h-é ochorenie

hlôžka -y -žok ž. kôstkovitý plod hlohu; hlohyňa

hlúb -a m. zhrubnutá vnútorná časť niekt. zeleniny al. listov: kapustný h.;

hlúbik -a m. zdrob.

1. k hlúb

2. spodná časť niekt. húb: valcovitý h.

hlúbovitý príd.

1. (o rastline) kt. má hlúb: h-á zelenina

2. podobný hlúbu (chuťou ap.): h-é jablká tuhé a bez šťavy

hlúbový príd.: h-á zelenina;

hlúčik -a m. skupinka, hŕbka, húfik: h. detí;
postávať v h-och

hlúpnuť -e -u -pol -uc -uci nedok. stávať sa hlúpym, osprostievať

hlúpo prísl. k 1: h. tárať, h. sa usmievať;

hlúposť -i ž. sprostosť (význ. 1 – 3): ľudská h.;
expr.: stvárať, tárať h-i;
kupovať h-i, hnevať sa pre h.

hlúpučko prísl.

hlúpučký príd. zjemn. hlúpy;

hlúpy príd.

1. sprostý (význ. 1 – 3): h. človek;
h-a odpoveď;
hovor. expr.: h-a situácia;
h-a náhoda;
hnevá sa pre h. papier

2. hovor. expr. neomastený; planý: h-e zemiaky

● expr.: h. ako teľa, ako poleno, ako tĺk veľmi;
mať h-e šťastie nezaslúžené;
h. má → šťastie;