Synonymá slova "visí" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 22 výsledkov (1 strana)
-
visiaci p. visutý
visutý ktorý je upevnený, zavesený a visí • visiaci: visutá, visiaca lanovka; visutý most
dlhovať byť niekomu niečím povinný (peňažne, morálne a pod.) • byť dlžný • byť dlžen: dlhujem, som dlžný bratovi tisíc korún; dlhuješ mi odpoveď • mať dlh • mať dlžobu (u niekoho i voči niekomu): má veľké dlhy, dlžoby u svojich rodičov • kniž. mať podlžnosť • slang. visieť: visí mi stovku
lipnúť 1. byť silno pripútaný k niekomu, niečomu: lipne na svojich deťoch • expr. visieť: lipne, visí na svojom majetku • kniž. zastar.: ľpieť • ľnúť • kniž. zried. lipieť: lipel na svojej matke • ľúbiť • mať rád (lipnúť s láskou): ľúbi, má rád nové knihy • túžiť • bažiť • dychtiť (lipnúť s túžbou): túži, baží po peniazoch
2. p. lepiť sa 1
ľúbiť 1. pociťovať k niekomu hlboký kladný cit, lásku (op. nenávidieť) • milovať: ľúbi, miluje svoju ženu; podľa prikázania treba milovať blížneho • mať rád: má rád svoje deti, priateľov • rád vidieť • vítať: rád videný, vítaný hosť • zbožňovať (zároveň obdivovať): zbožňuje svoju matku • lipnúť • expr. visieť • kniž. zastar.: ľpieť • ľnúť (byť citovo príliš pripútaný k niekomu): lipne, visí na svojich deťoch • zried. návidieť (Dobšinský, Jégé)
2. mať záľubu v niečom • mať rád: ľúbi, má rád dobré jedlá • obľubovať • mať v obľube: obľubuje cestovanie; má v obľube pestovať kvety • vítať: víta zmenu • potrpieť si (zároveň vyžadovať): potrpí si na čistotu • vyhľadávať: vyhľadáva samotu
väzieť kniž. 1. byť niekde dlho • zdržiavať sa • zdržovať sa: Kde toľko väzí?; dlho sa zdržuje v práci • ostávať • zostávať • zotrvávať: zostáva, zotrváva na pracovisku do večera • expr.: kvočať • čupieť • drepieť • dučať • trčať: nikam nejde, kvočí, čupí, trčí doma • expr.: tvrdnúť • visieť: tvrdol, visel tam bez peňazí • pren. pejor. kvačať • nár. repieť: kvačali, repeli na stanici dve hodiny
2. p. spočívať 3
viaznuť 1. nemôcť sa pohnúť z miesta • väzieť • tkvieť: kolesá viaznu v blate; väzia tam ako prilepení • expr. trčať • nár. hriaznuť: auto trčí pri ceste; kone hriaznu v bahne • expr. visieť: visel na stanici bez peňazí
2. nepostupovať s úspechom, úspešne • zadŕhať sa • zadrhávať sa • zadrhovať sa • stagnovať: obchod viazne, stagnuje; výroba sa zadŕha • spomaľovať sa • ochabovať • slabnúť • ustávať (postupne sa stávať slabším): nadšenie, diskusia ustáva • zaostávať (byť pozadu): doprava zaostáva • nedariť sa • nefungovať • expr.: krivkať • pokrivkávať: odbyt pokrivkáva • hovor. expr.: škrípať • vŕzgať • haprovať: v manželstve niečo škrípe, hapruje
visieť 1. byť upevnený nad ťažiskom • byť zavesený: obrazy visia, sú zavesené na stenách
2. voľne smerovať nadol • ovisať • ovísať: ruky jej bezvládne viseli, ovísali • padať: hlava mu padala
3. presahovať cez okraj smerom nadol • trčať • vytŕčať • vyčnievať • prečnievať: sukňa jej visela, vytŕčala, prečnievala spod kabáta • prevísať (visieť cez niečo): hlava mu prevísala cez operadlo
4. nehybne al. v ľahkom pohybe sa rozprestierať • vznášať sa • nadnášať sa: ťažké mračná visia nad mestom; dym sa vznáša vo vzduchu
5. p. väzieť 1, viaznuť 1 6. p. ľúbiť 1, lipnúť 1 7. p. dlhovať
sledovať 1. ísť, pohybovať sa za niekým, niečím • nasledovať: psík sleduje, nasleduje chlapca na každom kroku; tajne sledoval, nasledoval ženu až po dom • fraz. visieť niekomu na pätách: nemôže sa sama nikde pohnúť, dieťa jej stále visí na pätách • špehovať • sliediť • hovor. pejor. špicľovať (sledovať s cieľom zistiť niečo o niekom, niečom): dávajme si pozor, lebo nás špehujú, špicľujú; stále sliedi za učiteľom • stopovať (nepozorovane sledovať): stopuje líšku až po jej úkryt
2. sprevádzať svojou pozornosťou, záujmom • venovať pozornosť: sleduje všetko, čo sa okolo neho robí; venovať pozornosť športu, súčasnému výtvarnému umeniu • pozorovať (sústredene sledovať): pozoruje, či sa stav pacienta zlepšuje • všímať si (prejavovať záujem): v poslednom čase si bližšie všíma dochádzku na pracovisku • fraz.: nespustiť z očí niekoho/niečo • nespustiť oči z niekoho/niečoho (ustavične sledovať)
3. p. orientovať sa 2 4. p. zachovať 2
naproti 1. na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu • oproti: naproti, oproti postavili nový hotel • hovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi; franc.]: sedeli vis-à-vis a ticho sa rozprávali • zoči-voči (bezprostredne naproti): postavila sa jej zoči-voči
2. vyjadruje smerovanie k prichádzajúcej al. približujúcej sa osobe, veci a pod. • oproti • zried. proti: išla na stanicu otcovi naproti, oproti; pes nám vybehol proti • v ústrety • zried. v stretky: deti jej išli v ústrety, v stretky
3. (komu, čomu) vyjadruje umiestnenie na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu • oproti • proti (komu, čomu): naproti, oproti škole je veľký park; oblok proti dverám zostal zatvorený • zoči-voči (komu, čomu; vyjadruje postavenie bezprostredne naproti niečomu): mlčky stál zoči-voči otcovi • v ústrety (komu, čomu; vyjadruje smerovanie k niečomu): vybrali sa naproti, v ústrety neistej budúcnosti • nár.: prosto • naprosto (koho, čoho; Rázusová-Martáková, Gabaj, Hviezdoslav)
4. p. napriek 1
priamo 1. neodchyľujúc sa od priameho smeru, priamym smerom, bez okľúk • rovno: z kina išli priamo, rovno domov • priamočiaro: cesta vedie priamočiaro na vrchol • spriama: pozrel sa mu priamo, spriama do očí • prosto: trafil ho prosto medzi oči • lineárne
2. bez ohnutia, smerujúc nahor, v úplne zvislej polohe • rovno: stojí priamo, rovno ako svieca • narovnane • vyrovnane • vzpriamene: vždy chodí narovnane, vyrovnane, vzpriamene • spriama: sedieť spriama
3. bez sprostredkovania • rovno: tovar dodali priamo, rovno z výrobne • bezprostredne • osobne: je za to bezprostredne, osobne zodpovedný • zoči-voči • hovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi]: povedali si to zoči-voči, vis-à-vis
4. bez vyhýbania sa podstaty problému al. veci, bez okolkov, bez pretvárky • rovno: priamo, rovno pristúpili k rokovaniu • priamočiaro • spriama: treba na to ísť priamočiaro, spriama • otvorene • nezaobalene • dorovna: otvorene, nezaobalene povedal, čo si myslí • úprimne • nezakryte • zastaráv. nepokryte: úprimne, nezakryte hovorila o tom, čo sa jej stalo • kniž. explicitne • kniž. zastaráv. explicite: je to tam priamo, explicitne vyjadrené • prosto • fraz.: z mosta do prosta • bez obalu • pekne-krásne • na plné ústa: prosto, z mosta do prosta nám začal nadávať
5. p. priam 3 6. p. tesne 1 7. p. sám 5
vis-à-vis p. naproti 1, priamo 3
nenávisť silný citový odpor spojený s neprajnosťou (op. láska) • hnev • zloba: robil to s nenávisťou, s hnevom, so zlobou v srdci • kniž. zášť: vzbudzovať zášť • nepriateľstvo: žiť v nepriateľstve • nevraživosť (nepriateľské naladenie): pociťovať nevraživosť voči niekomu • neláska (opak lásky): bol obklopený neláskou • fóbia (chorobný odpor voči niekomu, niečomu): fóbia voči cudzincom • mizantropia (neláska voči ľuďom; op. filantropia)
p. aj zloba
zloba trvalé zaujatie voči niekomu spojené s prudkým pobúrením mysle (op. dobrota): ľudská zloba; má v srdci len zlobu • zlosť: urobiť niečo v zlosti • hnev: krotiť svoj hnev • hovor. jed: je plný jedu • expr. srd: zmocnil sa ho srd • nepriateľstvo: žiť v nepriateľstve • nenávisť: pociťovať nenávisť • nevraživosť: rasová nevraživosť • kniž. zášť: vzbudzovať zášť
pomer 1. množstvo, hodnota určená vo vzťahu k inému množstvu, k inej hodnote: vzájomný pomer síl • relácia: študovať jav vo všetkých reláciách • proporcia (vzájomný pomer rozmerov): proporcie priemyselných odvetví • súvislosť • súvis: príčinná súvislosť, príčinný súvis
2. okolnosť, že niekto al. niečo je v nejakej súvislosti, spojitosti s niekým al. niečím • vzťah: pomer, vzťah rodičov a detí; byť s niekým v priateľskom pomere, vzťahu; mať s niekým pomer • postoj • stanovisko: mať zlý postoj, zlé stanovisko k niečomu • prístup: vedecký prístup k riešeniu otázky • hľadisko (východisko posudzovania): posudzovať niečo z osobného hľadiska
p. aj vzťah
súvis p. súvislosť, pomer 1
súvislosť vzájomný vzťah, zviazanosť s niekým, s niečím • súvis: súvislosť, súvis medzi príčinou a účinkom; hľadať súvislosť, súvis medzi javmi • spojenie: spojenie teórie a praxe • súvzťažnosť • kniž. korelácia: súvzťažnosť obsahu a formy, korelácia javov • kontext: veta vytrhnutá z kontextu • zviazanosť: zviazanosť literatúry so životom • spojitosť: priama spojitosť s udalosťami • súslednosť • postupnosť: časová postupnosť • kniž. kontinuita: kontinuita vývinu • kniž. väzba: väzba medzi výskumom a praxou • neprerušenosť: neprerušenosť horských pásem • plynulosť: plynulosť rozprávania • nepretržitosť: nepretržitosť procesu
p. aj pomer
vzťah okolnosť, že niečo s niečím súvisí, že niekto je s niekým v istom spojení • pomer: hospodárske, politické vzťahy, pomery; vzťah, pomer medzi rodičmi a deťmi; rodinný, priateľský vzťah, pomer; kladný vzťah, pomer k umeniu; mať s niekým ľúbostný vzťah, pomer • známosť (dôverný, blízky vzťah medzi mužom a ženou): vážna známosť • relácia: študovať jav vo všetkých reláciách • spojitosť: spojitosť medzi príčinou a následkom • súvis • súvislosť: príčinný súvis, príčinná súvislosť • spätosť • zviazanosť: spätosť, zviazanosť literatúry so životom • kniž. filiácia: literárne filiácie (Mráz)
spájať sa 1. dávať sa dovedna, dokopy, do celku • spojovať sa: chodníky sa na konci hory spájajú, spojujú • zlučovať sa: dva kolektívy sa zlúčili • schádzať sa • schodiť sa • zbiehať sa (utvárať jeden celok, jeden prúd): ulice sa schádzajú, zbiehajú v ostrom uhle • stretať sa: chodníky sa ďalej stretajú • stýkať sa • dotýkať sa (dostávať sa tesne k sebe): rieka sa stýka s cestou, dotýka sa cesty • splývať • zlievať sa (o zvukoch, farbách, citových prejavoch a pod.): hlasy splývali s hukotom lietadla; strach splýval, zlieval sa s radosťou • odb. fuzionovať • kniž.: snúbiť sa • družiť sa: krása sa v nej snúbi, druží s dobrotou • kniž. zastar.: pojiť sa • reťaziť sa (spájať sa za sebou, do reťazca): atómy sa reťazia • kniž. páriť sa: tma sa so svetlom pári • biol. kopulovať (o bunkách)
2. uzatvárať spojenectvo • združovať sa • hovor. grupovať sa: spájajú sa, združujú sa, grupujú sa v krúžku ochrancov prírody • zoskupovať sa • organizovať sa: mladí sa zoskupujú, organizujú v spolkoch • práv. spolčovať sa • pejor. spantávať sa • expr. spriahať sa (spájať sa so zlým úmyslom): zistil, že viacerí sa spriahajú proti nemu • hovor. kontaktovať sa (nadväzovať vzájomné styky): kontaktuje sa s mnohými ľuďmi
p. aj spolčovať sa
3. dostávať sa do súvislosti, spojitosti • súvisieť • mať súvis: výlet sa mi spája s príjemnými zážitkami; všetko súvisí, má súvis so všetkým • vzťahovať sa (byť vo vzťahu k niekomu, niečomu): na počasie sa vzťahujú rozličné pranostiky
súvisieť byť vo vzájomnom vzťahu, patriť spolu • mať súvis: obidve udalosti tesne súvisia, majú súvis; tieto veci vôbec nesúvisia, nemajú nijaký súvis • spájať sa (dostávať sa do súvislosti): vynález telegrafie sa spája s ďalším technickým pokrokom • vzťahovať sa • týkať sa • viazať sa (byť vo vzťahu k niečomu, niekomu): na každé ročné obdobie sa vzťahujú, viažu rozličné pranostiky; ide o vec, ktorá sa týka nás všetkých, ktorá súvisí s nami všetkými • zastar. stýkať sa
týkať sa 1. byť vo vzťahu k niekomu, niečomu • dotýkať sa • vzťahovať sa: táto záležitosť sa nás netýka, nedotýka, nevzťahuje sa na nás • platiť: výčitka platí aj vám • súvisieť • mať súvis (byť vo vzájomnom vzťahu): s prázdninami súvisia dovolenky • padať: zodpovednosť padá na vás • hovor. tangovať: to ma netanguje • spájať sa (dostávať sa do súvislosti): udalosť sa spája s otcovou smrťou • patriť (byť určený niekomu, niečomu): posúdenie prípadu patrí všetkým
2. p. dotýkať sa 1
závisť pocit nespokojnosti z úspechu, bohatstva, šťastia a pod. druhého: ľudská závisť; šťastie vzbudzujúce závisť • nežičlivosť: nežičlivosť postoja • závistlivosť • zried. závistivosť • neprajníctvo • neprajnosť