Význam slova "daã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ambasáda -y -sád ž. veľvyslanectvo (úrad;
budova);

anóda -y -nód ž. fyz. kladná elektróda, op. katóda;

arkáda -y -kád ž. stav. oblúk stojaci na stĺpoch al. na pilieroch

armáda -y -mád ž.

1. ozbrojené sily štátu, vojsko: hlavný veliteľ a-y;
publ. A. Slovenskej republiky;
publ. modrá a. železničiari

2. voj. operačné zoskupenie väčších jednotiek

3. expr. veľké množstvo, zástupy: a. pracujúcich, nezamestnaných;

autogramiáda -y -ád ž. hovor. ver. podpisovanie kníh ap. autorom (-mi)

autostráda -y -rád ž. široká komunikácia s mimoúrovňovými križovatkami na diaľkovú aut. dopravu, diaľnica;

barikáda -y -kád ž. narýchlo postavený obranný val pri pouličných bojoch: stavať b-y;
bojovať na b-ach

● stáť na druhej, správnej strane b-y zaujímať iný, správny postoj

blokáda -y -kád ž. znemožnenie (voj., obch.) styku protivníkovi uzavretím prístupu do jeho priestoru: hospodárska, námorná b.;
vyhlásiť b-u

bratovražda -y -rážd ž. zavraždenie brata;

brigáda -y -gád ž.

1. voj. teleso vyššie ako pluk: parašutistická b.

2. dobrovoľná výpomocná práca skupín al. jednotlivcov (najmä za soc.): žatevná, zemiaková b.;
ísť na b-u

3. skupina brigádnikov: študentská, umelecká b.

4. prac. kolektív ako organizačná jednotka so spoločným cieľom (vo výr.): betonárska b.;

bronchitída -y ž. lek. zápal priedušiek

búda -y búd ž.

1. jednoduchý nízky (drevený) domček: strážna b., cigánska b., b. pre drevorubačov

2. drevený úkryt pre psa ap.: psia b.

3. pejor. (stará) budova: stará b.;

čalamáda -y -mád ž. nakladaná miešaná zelenina

cikáda -y -kád ž. hmyz juž. krajín vydávajúci prenikavý zvuk, zool. c. šesťbodková Cicadulla sexnotata: spev c-d

citronáda -y -nád ž. nápoj z citrónovej šťavy

čokoláda -y -lád ž.

1. potravinový výrobok z kakaa, cukru a tuku: mliečna, horká č., tablička č-y

2. mliečny nápoj z nej: hrnček č-y;

dačí zám. neurč. privl. niečí, voľačí, čísi: d. klobúk, d-ia ruka

dačo -čoho zám. neurč. niečo (význ. 1 – 3), voľačo: povedať d. smiešne;
vziať si d. jedla;
je (o) d. starší;
ten sa k nám d. nachodil!

● d. pod zub(y) jedlo;
stáť za d. hodno si to všimnúť;
d. znamenať a) byť významný b) mať postavenie, vplyv;
d. mu je je chorý;
expr.: to je d.! pozoruhodná vec;
to je d.? bezvýznamná vec;
také d.! čudná vec

daň -e ž.

1. povinná platba odvádzaná štátu na krytie ver. potrieb: poľnohospodárska d., d. zo mzdy, z obratu, zaplatiť d.;
d. z pridanej hodnoty, skr. DPH, podmienená zhodnotením tovaru vo výr. procese na ceste k spotrebiteľovi al. zhodnotením poskytnutej služby

2. morálny al. iný pod. záväzok, dlh, povinnosť: d. národu, d. mladosti, móde

● splácať, platiť d. niečomu a) byť poplatný niečomu b) doplácať na niečo;

daňovník -a mn. -ci n kto je povinný platiť daň

daňový príd. k 1: d. systém, d-á politika;
d-é prázdniny odpustenie daní právnickej osobe na istý čas

dať dá dajú dok.

1. odovzdať, poskytnúť do vlastníctva, na užívanie ap.: dal mu na narodeniny platňu daroval;
d. niekomu odmenu, d. dcére peniaze na kúpu chaty;
d. deťom obed, chorému liek podať;
d. niekomu dcéru za ženu vydať ju za niekoho;
d. život dieťaťu porodiť ho;
d. chlapcom po jablku;
d. kupujúcemu potvrdenku vydať;
d. čas na rozmyslenie;
dal za to 1000 korún zaplatil

2. predať: dal mu to za 50 korún;
dajte mi to lacnejšie

3. umiestniť, položiť, uložiť, vložiť niekde: d. kvety do vázy, klobúk do skrine, list do zásuvky;
daj to sem! podaj mi to! d. deti spať uložiť do postele;
d. gól streliť;
d. kôš hodiť

4. i nedok. spôsobiť, spôsobovať, zapríčiniť, zapríčiňovať (námahu, starosť): kniha mu dala veľa práce;
výchova dala rodičom hodne námahy vyžiadala si

5. i nedok. venovať pozornosť, všimnúť si, všímať si, (po)dbať: daj na mňa, neobanuješ, d. na niečie slovo počúvnuť ho

6. zariadiť, aby sa niečo urobilo, stalo; rozkázať: d. si ušiť oblek, d. text prepísať, d. niekoho sledovať;
nech ti dá Pán Boh zdravie! želanie

7. podrobiť sa, podvoliť sa (istému výkonu): d. sa vyšetriť, ostrihať, d. sa zvábiť

8. (často v zápore) dovoliť, pripustiť, umožniť, nechať: nedal mu dopovedať;
daj sa konečne presvedčiť;
nedaj, Bože, aby sa to stalo! kiež by sa to nestalo;
neos. nedalo mu dýchať

9. poslať na štúdiá, do práce ap. a tým pripraviť na zamestnanie: rodičia ho dali za učiteľa;
d. syna do učenia

10. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst. m. (v A) al. iným slovným druhom: d. prednosť uprednostniť;
d. príkaz niekomu prikázať;
d. radu poradiť;
d. odpoveď odpovedať;
d. na vedomie oznámiť;
d. za úlohu uložiť;
d. najavo niečo prejaviť niečo;
d. ďalej niečo odovzdať

● d. si pozor na jazyk opatrne sa vyjadrovať;
dá, dal by aj poslednú košeľu je veľký dobrák;
dám na to krk, na to môžeš d. krk je to nepochybné, isté;
d. niekomu kôš, košom, košík odmietnuť ho;
krk, hlavu na to nedám neručím za to;
expr. nedá si popod nos brnkať nedovolí útočiť na seba;
nedal by zaň(ho) deravý groš vôbec si to, ho necení;
expr. ruku dá zaňho do ohňa verí v jeho spravodlivosť;
svedomie mu nedá nemôže nechať veci tak;
to si nedá za klobúk s tým sa nepochváli;

daždivo vetná prísl.: je d.

daždivý príd. vyznačujúci sa dažďom, dažďami: d-é ráno, d-é počasie;

dažďovica -e ž. dažďová voda: sud plný d-e

dažďový príd.: d-á voda;

dekáda -y -kád ž. 10 dní: posledná d. júna;

dióda -y diód ž. elektrotech. polovodičová súčiastka s dvoma elektródami

elektróda -y -ród ž. elektr. vodič, ktorým sa privádza al. odvádza prúd: kladná, záporná e.

encefalitída -y ž. lek. zápal mozgu: kliešťová e.

epizóda -y -zód ž. drobná príhoda, podružný príbeh: e. z detstva;
lit. vedľ. príbeh v hlav. deji: e. románu;

esplanáda -y -nád ž. voľné priestranstvo pred význ. budovami: zámocká e.

estakáda -y -kád ž. stav.

1. ochranná vodná stavba: e. na Dunaji

2. cestná mostná konštrukcia: autostrádová e.

estráda -y -rád ž.

1. pásmo scénických útvarov obyč. zábavného rázu spojené slovom konferenciera a hudbou: televízna e.;

2. pódium, tribúna (napr. pre hudbu);

fasáda -y -sád ž. priečelie: baroková f.;

genocída -y ž. vyhladenie, vyhladzovanie národa, rasy, etnickej al. náb. skupiny ap.;

hádač -a m. kto háda; kto veští, veštec;

hádačka -y -čiek ž.

hádať -a nedok.

1. robiť dohady, intuitívne zisťovať, domýšľať sa: h-j, čo je nové;
h. odoka;
h-li mu 50 rokov

2. veštiť, predpovedať: h. z karát, h. niekomu z ruky;

hádať sa -a nedok. vadiť sa, škriepiť sa, hašteriť sa: h. sa o peniaze, neh-j sa so mnou!

hitparáda -y -rád ž. hovor. program zostavený z úspešných módnych piesní: televízna h.

hrôzovláda -y -lád ž. vláda násilia, teror, krutovláda

interbrigáda -y -gád ž. medzinár. brigáda bojovníkov proti fašizmu v špan. občianskej vojne

kanonáda -y -nád ž. streľba z kanónov: z diaľky počuť k-u

kaskáda -y -kád ž.

1. stupňovitý vodopád;

2. sústava stupňovitých vodných stavieb: vážske k-y;

katóda -y -tód ž. fyz. záporná elektróda, op. anóda;

kolonáda -y -nád ž. široká krytá chodba otvorená do priestoru stĺporadím: kúpeľná k.;

krutovláda -y -vlád ž. despotizmus, tyrania, hrôzovláda: cárska k.

laryngitída -y ž. lek. zápal hrtana

limonáda -y -nád ž. sladký nápoj z ovocnej šťavy a vody; malinovka: citrónová l.;

ľudovláda -y -lád ž. vláda ľudu, demokracia

marináda -y -nád ž.

1. pikantný nálev na nakladanie mäsa, rýb al. zeleniny

2. šalát ap. pripravený v marináde

marmeláda -y -lád ž. sladený polotuhý, obyč. priemyselne vyrábaný lekvár (z rozlič. druhov ovocia);

maškaráda -y -rád ž. maškarný ples, maškarný sprievod;

metóda -y -tód ž.

1. ved. postup pri získavaní poznatkov: induktívna, deduktívna m.

2. premyslený postup (práce) na dosiahnutie istého cieľa: liečebná, vyučovacia m., m-y riadenia;

móda -y ž.

1. spôsob obliekania, štýl úpravy predmetov, spôsob správania ap. charakteristický pre isté obdobie: obliekať sa podľa m-y, šaty, účes podľa m-y;
m. sa mení

2. panujúci vkus, dobová obľúbenosť: literárna m-a;
byť v m-e, prísť do m-y;
držať krok s m-ou;

nabádať -a nedok. dávať podnet al. príkaz na nejakú činnosť, povzbudzovať, podnecovať, ponúkať: n. do roboty, na opatrnosť;
n. žiaka, aby sa učil, učiť sa

nedok. nadobúdať -a

nadŕdať sa -a nedok. expr. natriasať sa; vytŕčať sa, pretŕčať sa: n. sa pri tanci, pred ľuďmi

nadvláda -y -vlád ž. mocenská prevaha, polit., hosp. ovládanie; rozhodujúci vplyv: dostať sa pod cudziu n-u, vyslobodiť sa spod niečej n-y

nedok. obkrádať -a

obsmŕdať -a nedok. hovor. expr. obšmietať sa, motať sa, ponevierať sa

óda -y ód ž. oslavná báseň, chválospev: ó. na vlasť

● expr. → spievať ó-y na niekoho, niečo

nedok. odbúdať -a

nedok. odkrádať sa -a

ohŕdať -a nedok. odmietavo sa prejavovať voči niečomu, niekomu, pohŕdať;

okrádač -a m. kto okráda: bojovať proti o-om;

okrádačský príd.

nedok. okrádať -a

olympiáda -y -piád ž.

1. vrcholné medzinár. šport. preteky konané raz za 4 roky (podľa hier v starom Grécku), olympijské hry; pôv. obdobie medzi dvoma šport. hrami v starom Grécku: letná, zimná o., usporiadateľ o-y

2. súťaž: šachová o., matematická o.;
o. kvality;

oranžáda -y -žád ž. nápoj z pomarančovej šťavy: o. s ľadom

ovládač -a m. prístroj na ovládanie (význ. 2): diaľkový o., stlačiť o.

nedok. ovládať -a

1. k ovládnuť

2. riadiť (chod stroja): diaľkové o-nie televízora

// ovládnuť sa vôľou sa premôcť, opanovať sa: nevie sa o., napokon sa o-li;

nedok. ovládať sa

palisáda -y -sád ž. hist.

1. kôl v obrannom vale

2. obyč. mn. hradba z kolov;

panychída -y -chíd ž.

1. súčasť pohrebných obradov v pravoslávnej a gréckokatolíckej cirkvi: slúžiť p-u za niekoho

2. smútočná slávnosť

paráda -y -rád ž. hovor.

1. ozdobná vonkajšia úprava, najmä pekné šaty, ozdobné predmety: myslieť iba na p-u;
mať, nosiť niečo na p-u;
byť (len) na p-u i pren. iron. byť iba na vonkajší efekt;
to je p.! to je vynikajúce!

2. veľkolepo, slávnostne usporiadané podujatie: vojenská p. slávnostné defilé

● byť v plnej p-e slávnostne oblečený, vystrojený;
expr. → hodiť sa do p-y;
vziať (si), zobrať (si) niekoho do p-y a) vyhrešiť b) vyskúšať ho;
a je po p-e je koniec, je to vyriešené;

paraolympiáda -y -iád ž. olympiáda zdravotne postihnutých športovcov: zvíťaziť na p-e;

perióda -y -ód ž.

1. časový úsek, obdobie: vývojové p-y;
p. medzi rokmi 1850 – 1900, p. sucha

2. odb. časový úsek, po kt. sa nejaký jav (pravidelne) opakuje;
fyz. doba kmitu;
lek. menštruácia

3. odb. skupina pravidelne sa opakujúcich javov;
chem. vodorovný rad prvkov v Mendelejevovej sústave;
lingv. súvetie so zložitou súmernou stavbou

plejáda -y -jád ž. kniž. skupina ľudí z istého okruhu činnosti: p. spisovateľov;
celá p. vynikajúcich maliarov

pôda -y ž.

1. zvetraný zemský povrch, na kt. rastie rastlinstvo, zem, zemina: úrodná, orná, kamenistá p., obrábať p-u

2. zemský povrch, zem: vystúpiť z lode na pevnú p-u

3. poľnohosp. pozemok, roľa: majitelia p-y, vyvlastniť p-u, výmera p-y

4. územie, krajina, kraj; prostredie: rodná p.;
stretnúť sa na domácej p-e doma;
na p-e OSN

5. podmienky, prostredie vhodné na niečo: pripraviť p-u na rokovanie;
biol. živná p. kultivačné prostredie na pestovanie baktériových kultúr

● slová padli na úrodnú p-u;
→ stratiť p-u pod nohami;
horí mu p. pod nohami niečo ho súri;
→ podryť niekomu p-u pod nohami;

pohádať sa -a dok. dostať sa do hádky, povadiť sa, poškriepiť sa: p-li sa pre maličkosti

pohŕdať -a nedok. mať opovržlivý, znevažujúci, odmietavý postoj: p. nestatočným človekom;
(ne)p-l dobrým jedlom;
vysloviť sa o niekom s p-ním;

pomáda -y -mád ž. zastaráv. kozmet. masť (na vlasy)

postrádať -a nedok. subšt. nemať niekoho, niečo; chýbať: deti už p-li otca, p. tiché pracovné prostredie

pozabúdať -a dok. distrib. k zabúdať: p. mená spolužiakov

prebádať -a dok. odborne, vedecky preskúmať: p. neznáme oblasti

predvídať -a nedok. očakávať, že sa niečo stane, predpokladať: p. vývin, nebezpečenstvo

nedok. prevládať -a

nedok. pribúdať -a

nedok. prikrádať sa -a

promenáda -y -nád ž.

1. prechádzanie sa, prechádzka: nedeľná p.

2. miesto prechádzok, korzo: kúpeľná p.;

pyramída -y -míd ž.

1. obrovská ihlanovitá stavba v starovekom Egypte a v Amerike

2. čo tvarom pripomína pyramídu, ihlan: p. ovocia, repy;

rachitída -y ž. lek. krivica;

rafináda -y -nád ž. odb. produkt získaný rafináciou, obyč. čistý cukor

roláda -y -lád ž. múčnik al. mäsité jedlo, v kt. je zavinutá plnka

rošáda -y -šád ž. šach. vzájomná zámena postavenia veže a kráľa s cieľom dostať kráľa do krytého postavenia

rozkrádač -a m. kto rozkráda: r. cudzieho majetku;

rozkrádačka -y -čiek ž.;

rozkrádačský príd.;

rozkrádačstvo -a s.

nedok. rozkrádať -a: odsúdiť za r-nie

samovláda -y -lád ž. neobmedzená vláda jednej osoby, absolutizmus, despotizmus: cárska s., zvrhnúť s-u;

samovražda -y -rážd ž. dobrovoľné usmrtenie seba samého: spáchať s-u, pokus o s-u;

sebevrah, sebevražda, správ. samovrah, samovražda

serenáda -y -nád ž.

1. večerná ľúbostná pieseň: spievať s-u

2. inštrumentálne dielo s takou tematikou: s. pre sláčikový orchester;

sóda -y ž.

1. biela látka použ. pri praní, v priemysle ako zmäkčovadlo vody, chem. uhličitan sodný

2. prášok použ. v potravinárstve na zníženie kyslosti žalúdkovej šťavy ap.: jedlá s., s. bikarbóna

3. hovor. sódovka: whisky so s-ou;

spartakiáda -y -kiád ž. v min. masové tel. vystúpenie: česko-slovenská s.;

strádať -a nedok., vhodnejšie

1. biediť, živoriť

2. trpieť, znášať

svetovláda -y ž. kniž. vláda nad (celým) svetom: boj o s-u;

tiráda -y -rád ž. dlhá, málo obsažná pochvalná reč: počúvať rečnícke t-y

triáda -y triád ž.

1. kniž. trojica

2. filoz. trojstupňovitosť vývinu (téza – antitéza – syntéza)

trióda -y triód ž. elektrotech. elektrónka s troma elektródami

nedok. ubúdať -a

univerziáda -y -ziád ž. (medzinár.) preteky, súťaž vysokoškolákov: zimná, letná u.;
matematická u.;

nedok. uvädať

uvládať -dze -dzu dok. vystačiť so silami, vydržať: (ne)u-e ťahať do kopca;
u-l plný kôš jabĺk uniesol

opak. vídať -a, vídavať -a: často sa v-jú stretajú

// vidieť sa

1. zdať sa, javiť sa: v-í sa mu to podozrivé;
tak sa mi v-í, že ... nazdávam sa, mám dojem

2. obyč. v zápore (ne)páčiť sa (význ. 1), (ne)pozdávať sa: stále je chorý, už sa mi to nev-í

nedok. vkrádať sa -a

vláda -y vlád ž.

1. najvyšší výkonný orgán št. moci, zbor ministrov s jeho predsedom: predseda v-y, členovia v-y, zostaviť (novú) v-u, zasadnutie v-y;
vec prerokúvaná vo v-e na schôdzke vlády

2. spravovanie štátu; moc, vládnutie: v. sociálnych demokratov;
ujať sa, zmocniť sa v-y;
za v-y Mateja Korvína počas panovania

3. rozhodujúce postavenie, vplyv; nadvláda, moc: v. kapitálu, v. hŕstky mocných;

4. (teles.) sila: telo leží bez v-y

● stratiť v-u nad sebou prestať sa ovládať;