Význam slova "chr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

chrabro prísl.;

chrabrosť -i ž.

chrabrý príd. kniž. statočný, smelý, udatný: ch. vojak, bojovník;

chradnúť -e -ú -dol nedok.

1. (o človeku al. zvierati) chorľavieť, chudnúť, upadať; (o rastline) vädnúť, schnúť: dieťa, starec ch-e;
ch. od choroby;
strom ch-e

2. strácať dobrý stav, upadať: sídlisko ch-e;
kultúrne pamiatky ch-ú

chrám -u m. väčšia budova určená na bohoslužby, kostol: gotický ch.;

chrámový príd.: ch-á klenba;
ch-á hudba

chráňboh, chráňbože čast. expr. božechráň: ch., aby niekto prišiel

chránenec -nca m. kto je pod ochranou niekoho;

chránenka -y -niek, chránenkyňa -e -kýň ž.

chránič -a m. predmet na ochranu (pred nárazom, chladom ap.), chránidlo: ch. hlavy, uší, nôh, ch-e pre hokejistov

chránidlo -a -diel s. chránič: kožené, oceľové ch.

opak. chránievať -a

// chrániť sa dávať si pozor, vystríhať sa, vyhýbať sa: ch. sa zlých priateľov, ch. sa pred nákazou, ch-l sa prísť neskoro

chrániť -i nedok. ochraňovať, brániť, hájiť: ch. verejné záujmy, ch. deti pred chorobami, ovocie proti škodcom;
zákonom ch-ená značka

● ch. niekoho (niečo) ako oko v hlave veľmi starostlivo;
ch. si svoju kožu seba;

chrapač -e ž. hromad.

1. expr. chrastie, húština: predierať sa ch-ou

2. pejor. háveď, zberba

chrapačka -y -čiek ž. vodný vták, zool. kačica chrapačka Anas querquedula

chrápať -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.

1. vydávať chrapľavé zvuky pri spaní: hlasno ch.

2. expr. (tvrdo) spať: ch-l celý deň

● expr. ch-e, akoby drevo pílil veľmi

chrapčať, chrapšťať -í -ia -pč/-i!, -šť/-i! nedok. expr. vydávať zvuk ako pri drvení, lámaní, chrupčať, prašťať, vržďať: sneh, škvara ch-í pod nohami;
hlas jej ch-í;
neos. v slúchadle ch-í

chrapkať -á, chrápkať -a nedok. expr.

1. (mierne) chrápať: z kúta počuť ch-nie

2. driemať, spať: starý otec v kresle ch-á

chrapľavo prísl.: ch. rozprávať;

chrapľavosť -i ž.

chrapľavý príd. (o zvuku) znejúci nejasne, s pazvukmi, drsný, chripľavý, zachrípnutý: ch. hlas, smiech, ch-é dýchanie;

chrapot -u m.

1. chrápanie: ch. spiacich

2. chrčanie, chrapčanie: smrteľný ch.;
ch. rádia

chrapotať -ce -cú -oc/-taj! -cúc/-tajúc nedok. expr. chripieť: ch. od rozčúlenia

chraptivo prísl.

chraptivý príd. chrapľavý, chripľavý: ch. zvuk, hlas, ch-é dýchanie;

chrapúň -a m. pejor. nevychovanec, neokrôchanec, bezočivec, surovec (obyč. nadávka);

chrapúnsky príd. i prísl.;

chrapúnstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. nezdvorilé správanie

2. nezdvorilý čin

chrasť -i ž. chrastie, krovie, húština: breh zarastený ch-ou

● lepší vrabec v hrsti ako zajac v ch-i

chrasta -y chrást ž.

1. zaschnutá vrstva krvi al. hnisu na rane al. vrede: hnisavá ch.;
strhnúť si ch-u

2. niečo podobné tejto vrstve: ch. na liste

● expr. → čušať ako voš pod ch-ou;

chrastavec -vca m. vysoká burinatá rastlina so svetlofialovými kvetmi, bot. Knautia

chrastavieť -ie -ejú nedok. stávať sa chrastavým: rana ch-ie;
ovocie, šupka ch-ie

chrastavosť -i ž.

chrastavý príd. pokrytý chrastami (význ. 1, 2), chrastovitý: ch-é koleno;
ch-á hruška, hľuza;

chrastička -y -čiek ž. zdrob.

chrastie -ia s. hromad. krovie, húština: suché ch., svahy pokryté ch-ím

chrastovitosť -i ž. choroba ovoc. stromov, ovocia a zemiakov

chrastovitý príd. chrastavý: ch-á pokožka;
ch-é ovocie, listy;

chrastový príd.;

chrbát -bta m.

1. zadná časť ľudského tela od krku po pás: rovný ch., dať si ruky za ch., ležať na ch-e, sedieť ch-om k dverám, nosiť niečo na ch-e;
naložiť niekomu veľa na ch. i fraz. zavaliť prácou

2. vrchná časť zvieracieho tela: ch. koňa

3. vrchná al. zadná časť niekt. predmetov: horský ch., ch. ruky, skrine, knihy

● → mráz mu chodí, behá po ch-e;
→ ukázať niekomu ch.;
ohýbať ch. byť poslušný;
mať → široký ch.;
robiť niečo za ch-om;
expr.: namastiť niekomu ch. zbiť ho;
dať si na ch-e → drevo rúbať;
byť, bývať → pánubohu za ch-om;

chrbátik -a m. zdrob.

chrbtica -e -tíc ž. chrbtová kosť;

chrbticový príd.

chrbtovina -y ž. mäso z chrbta: mastná ch., sekať ch-u

chrbtový príd.: ch-é svaly;
ch-á kosť chrbtica i pren. hlavná opora

● byť bez ch-ej kosti bez pevných zásad;

chrčať -í -ia nedok. vydávať chrapľavý zvuk: ch. od bolesti;
rádio ch-í;
neos. ch-í mu v prsiach

chrček -čka mn. N a A -y m. poľný hlodavec podobný myši, škrečok, zool. Cricetus;

chrcheľ -chľa m. expr. vykašľaný hlien

chrchlať, chrchľať -e -ú nedok. expr.

1. vydávať chrchlavý zvuk, chripieť: pľúca, motory ch-li

2. vykašlávať hlien, odkašlávať

chrchlavo, chrchľavo prísl.: ch. dýchať;

chrchlavosť, chrchľavosť -i ž.

chrchlavý, chrchľavý príd.

1. chrapľavý, chripľavý: ch. hlas

2. kt. chrchle, vykašlávajúci, odkašlávajúci: ch. človek;

chrchliak -a mn. -ci m. expr. kto (stále) chrchle

chrčivo prísl.

chrčivý príd. chrčiaci, chrapľavý, chripľavý: ch. zvuk, ch-é dýchanie;

chren -u m. zelenina pestovaná pre dlhý koreň štipľavej chuti, bot. Armoracia: strúhaný ch.;

chrenový príd.: ch-á omáčka

chriakať -a nedok. expr. prúdom vzduchu hlasno uvoľňovať hlien: nahlas ch-l;

dok. chriaknuť -e -u -kol

chriašteľ -a mn. N a A -e m. kráčavý sťahovavý vták žijúci na močaristých miestach, zool. Rallus;

chripieť -í -ia nedok. vydávať zachrípnutý zvuk, hlas;
expr. hovoriť zachrípnutým hlasom: gramofón ch-í;
ch. od kričania

chrípka -y -pok ž. nákazlivá vírusová choroba postihujúca najmä dýchacie orgány: dostať, vyležať ch-u;

chrípkový príd.: ch-á epidémia

chripľavo prísl.: ch. hovoriť

chripľavý príd. zachrípnutý, chrapľavý: ch. hlas, zvuk;

chripot -u m. chripľavý hlas, zvuk, chrapot: ch. ranených, ch. reproduktora

chrliť nedok. vydávať zo seba vo veľkom množstve: ch. vodu, krv;
sopka ch-í lávu;

// chrliť sa valiť sa; sypať sa: krv sa ch-í z rany

chrobač -e ž. hromad. chrobáky

chrobačí príd.;

chrobáčik -a mn. N a A -y m. zdrob. k chrobák;

chrobák -a mn. N a A -y m. hmyz s krovkami: zbierka ch-ov, chytať, ničiť ch-y

● mať ch-a v hlave znepokojujúcu myšlienku;
→ nasadiť niekomu ch-a do hlavy;
robiť, zaujať pozíciu → mŕtveho ch-a;

chrochtať -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! nedok. (o ošípanej) vydávať chrčivý zvuk, krochkať, grúliť

chrochtavý príd. expr. podobný chrochtaniu: ch. hlas, zvuk

chróm -u m. veľmi tvrdý striebrobiely kov, chem. prvok, zn. Cr;

chromatický príd. odb.

1. týkajúci sa farieb: ch-á chyba farebná;
ch-á farba s umelými farebnými odtieňmi

2. ch-á stupnica postupujúca v poltónoch;
ch-á harmonika kt. má klávesy s poltónmi

chromatika -y ž.

1. hud. poltónová sústava, na kt. je založená melodika i harmónia

2. hovor. chromatická harmonika

chrómovať nedok. pokrývať vrstvou chrómu: ch. železo, ch. oceľ

chrómový príd.: kyselina ch-á;
ch-á oceľ

chromozóm -u m. biol. vláknitý útvar v bunkovom jadre obsahujúci gény;

chromozómový príd.

chromý príd.

1. kt. má končatinu neschopnú (normálneho) pohybu, krivý: ch. človek;
ch. na obe nohy

2. neschopný pohybu, ochrnutý, ochromený: má ch-ú ruku, nohu

chronickosť -i ž.

chronický príd. dlhotrvajúci, zdĺhavý; často sa opakujúci, op. akútny: ch. zápal, ch-á choroba;
ch-á nezamestnanosť;

chronicky prísl.;

chronograf -u m. prístroj na meranie časových úsekov;

chronografický príd.: ch. záznam

chronológia -ie ž. zaznamen(áv)anie javov podľa časovej postupnosti;

chronologický príd.: ch. postup;

chronologicky prísl.

chronologizácia -ie ž. usporadúvanie, usporiadanie podľa časovej postupnosti

chronometer -tra L -i mn. -e m. veľmi presný prístroj na meranie času, časomer

chrst cit. naznač. chrstnutie: ch. vodu medzi oči

chrstnúť -e -ú -tol dok. expr. prudko vyliať, špľachnúť: ch. vodu do tváre

chrt -a mn. N a A -y m. poľovný pes so štíhlym telom;

● expr. chudý ako ch. veľmi

chrum cit. napodobňuje zvuk pri chrúmaní, chrup

chrúmať -e/-a -u/-ajú -m/-aj! -uc/-ajúc nedok.

1. hrýzť niečo krehké, tvrdé, chrúpať: ch. cukor, keksy

2. spôsobovať zvuk pri hryzení krehkého al. tvrdého jedla: hlasno ch.

chrumka -y obyč. mn. chrumky -miek ž. drobné chrumkavé slané potravinárske výrobky z kukuričnej múky, arašidov ap.: maškrtiť ch-y, ch. k vínu

chrumkať nedok. expr. jemne chrúmať (význ. 1, 2): ch. kôrku;
vypečené rožky ch-li pod zubami

chrumkavo prísl.: ch. upečené mäso

chrumkavý príd. kt. pri jedení chrumká, chrupkavý, krehký: ch-á kôrka, ch-é keksy;

chruňo -a mn. -ovia m. pejor. hlupák, chumaj (obyč. nadávka)

chrup² cit. napodobňuje

1. zvuk pri chrúpaní (význ. 1, 2)

2. chrápanie

chrup¹ -u m. súhrn všetkých zubov: mliečny, trvalý, umelý ch.;
starostlivosť o ch.;

chrúpať -e -u -uc/-ajúc nedok.

1. chrúmať (význ. 1, 2): ch. cukríky;
nahlas ch.

2. chrapčať, prašťať, vržďať: jablko mu ch-lo v ústach;

chrupavka -y -viek ž. hovor. chrupka (význ. 1, 2)

chrupčať, chrupšťať -í -ia -pč/-i!, -šť/-i! nedok. expr. chrapčať, prašťať, vržďať: jablko mu ch-lo v ústach, ch-nie piesku

chrupka -y -piek ž.

1. tuhé pružné tkanivo zastupujúce al. dopĺňajúce kosti: nosová ch.

2. pestovateľská odroda čerešní s veľkými mäsitými plodmi;

chrupkať nedok. expr. (jemne, potichu) chrúpať: ch. mrkvu, sneh ch-á pod nohami;
ch-nie raždia

chrupkavý príd. chrupkajúci, chrumkavý, krehký: ch-é čerešne

chrupkovitý príd. majúci vlastnosti chrupky: ch-á kostra

chrupkový príd. k 1

dok. k 2 chrupnúť -e -ú -pol

chrupot -u m. chrúpanie

chrupový príd.

chrúst -a mn. N a A -y m. veľký chrobák s hnedými krovkami obžierajúci listy stromov, zool. Melolontha;

chrústik -a mn. N a A -y m.

1. zdrob. k chrúst

2. chrobák podobný chrústovi, zool. Amphimalon

chryzantéma -y -tém ž. záhradný kvet s veľkými bohatými kvetmi rozličných farieb kvitnúci v jeseni, bot. Dendranthema: biele, žlté ch-y