Význam slova "ďoľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 257 výsledkov (3 strán)
-
dol -u iba mn. doly m. obyč. vo fraz. za horami za d-ami ďaleko;
po horách po d-ách všelik(a)de -
dok. k 1 – 3 doľahnúť -e -ú -hol
-
dolámať -e -u dok. zlámať, polámať: d. koleso, kosisko (na kusy), d. si nohy
● expr. d-m ti rebrá, kosti! vyhrážanie sa bitkou;
byť ako d-ný veľmi ustatý, ubolený ap.// dolámať sa: porisko sa d-lo;
d. sa na schodoch utrpieť zlomeniny -
dolapiť dok.
1. prichytiť, pristihnúť: d. niekoho pri čine
-
dolár -a L -i mn. -e m. jednotka meny a platidlo v USA, Kanade a ďalších krajinách;
-
dolárový príd.
-
doľava prísl.
1. na ľavú stranu, vľavo, naľavo, op. doprava: skrútnuť sa, zabočiť d.
2. v zhode s polit. ľavicou, op. doprava: vláda orientovaná d.
-
dolet -u m. najväčšia vzdialenosť dosiahnuteľná letom: zvýšiť d. rakety
-
doletieť -í -ia dok.
1. priletieť (význ. 1, 2): lietadlo d-í zavčasu;
expr. d-l udychčaný k lekárovi -
dôležito, dôležite prísl.: d. vyzerať;
-
dôležitosť -i ž.: pripisovať niečomu veľkú d.
-
dôležitý príd. majúci veľký význam, váhu, dosah, významný: d-é dielo, d. návrh;
d-é je, že ...; -
doliať -leje -lejú dok.
1. liatím doplniť nádobu na potrebné množstvo: d. fľašu vodou
2. liatím doplniť tekutinu: d. do hrnčeka kávu, kávy;
-
doličný, správ. usvedčujúci
-
doliečiť -i dok. dokončiť liečenie: úplné d-enie pacientov;
-
nedok. doliečovať
-
doliehať -a nedok.
1. byť v tesnom dotyku, spojení: panely ned-jú na seba
2. nepriaznivo zasahovať, postihovať, tiesniť: vojna d-la na ľud;
d-a naň smútok -
dolieť -ie -ejú nedok. arch. vládať, môcť: už ned-ie ťažko robiť
-
nedok. dolietať1 -a, doletovať
dolietať2 -a dok. dokončiť lietanie
-
nedok. dolievať -a
-
nedok. doliezať -a
-
doliezť -lezie -lezú dok.
1. lezením sa dostať: dieťa d-lo k obloku
-
dolina -y -lín ž. pozdĺžny úsek zemského povrchu medzi kopcami (s vodným tokom), údolie: široká d., zísť z vrchov do d-y;
Gaderská d.; -
dolinka -y -niek ž. zdrob.;
-
dolinôčka -y -čok ž. zdrob. expr.
-
dolka -y -liek ž. múčnik z riedkeho (kysnutého) cesta vyprážaný v malej forme: d-y s lekvárom;
-
dolkáreň -rne ž. panvica s priehlbinami na vyprážanie doliek ap.
-
dolkový príd.: d-á forma
-
dolniačka -y -čok ž.;
-
dolniacky príd. i prísl.: d-e domy;
d. cítiť -
dolniak -a mn. -ci m. obyvateľ juž. krajov (oproti sev. krajom) Slovenska al. býv. Uhorska, op. horniak;
-
dolník -a mn. -ci/-ky A -ov/-ky m. najnižšia karta s figúrou
-
dolnozemský príd. vzťahujúci sa na Dolnú zem: d. rodák, d-í Slováci
-
dolný príd. ležiaci, umiestnený dolu, nižšie, spodný, op. horný, vrchný: d-á pera;
d. koniec obce nižný;
d-é končatiny nohy;
d-á hranica najnižšia;
d. tok rieky bližšie k ústiu;
D-á zem juž. podunajská rovina v býv. Uhorsku;
(britská) D-á snemovňa -
dolomán -u m. pôv. voj. kabát zdobený šnúrami; v min. panský kabát
-
dolomit -u m. hornina použ. v stavebníctve a hutníctve;
-
dolomitový, dolomitický príd.
-
dolovať nedok.
-
doložiť dok.
1. dodatočne dať, pridať, dodať, priložiť: d-l mu 50 korún;
d-l, aby prevážilo2. v reči doplniť, dodať, pripojiť, priložiť: rozmýšľal a po chvíli d-l;
d-l niekoľko viet a rozlúčil sa3. preukázať dokladmi, dosvedčiť, dokumentovať: d. názor rozborom materiálu;
hodnoverne d-ené údaje;
slovo d-ené v starých pamiatkach; -
doložka -y -žiek ž. dopĺňajúci doklad, vyjadrenie; dodatok: schvaľovacia d., overovacia d.;
ekon. práv. d. najvyšších výhod nástroj využívaný pri rozvíjaní medzištátnych obchodných vzťahov -
dolu, dole
I. prísl.
1. na miesto položené nižšie, nízko al. na takomto mieste, op. hore: zliezť, stekať d. nadol;
d. v doline počuť hlasy2. hovor. k nižšiemu postaveniu, k nižšej hodnote al. v takomto postavení, s takouto hodnotou, op. hore: všetci od riaditeľa d.;
byť zvedavý na názory tých, čo sú d.□ dať d. a) zložiť: dať d. garnižu b) vyzliecť, vyzuť: dať si d. kabát, čižmy;
ísť d. klesať: jeho popularita ide d.● (dať pred niekým) → klobúk d.;
ide to s ním d. (z kopca) upadá;
expr. d. s ním! odstráňte ho! chodiť, behať hore-d. sem i taII. predl. s I vyj. smerovanie zhora nadol al. polohu smerom nadol, op. hore: plávať d. riekou;
slzy stekajú d. tvárou;
skočiť, ležať d. hlavou● ide to s ním d. kopcom, d. vodou upadá;
expr. pustiť (majetok) d. gágorom prepiť;
obrátiť niečo d. hlavou naopak -
doluznačky prísl. prednou časťou tela dolu, op. horeznačky: ležať d.
-
bendžo, pôv. pís. banjo -a s. (angl.) brnkací hud. nástroj s dlhým krkom a okrúhlym telom
-
bohviečo zám. neurč. hovor. expr. ktoviečo: budú si o nás myslieť b.;
neurobil b.;
myslí si, že b. znamená -
buržoázia -ie ž. pôv. meštianstvo v protiklade k vyšším vrstvám feud. spoločnosti; v marxistickom chápaní vládnuca trieda vlastniaca výr. prostriedky a vykorisťujúca proletariát;
-
buržoáznodemokratický príd. týkajúci sa buržoáznej demokracie: b-á revolúcia
-
buržoázny príd.: b. štát, b-a demokracia, b-a revolúcia, b. parlament
-
čertviečo zám. neurč. hovor. expr. ktoviečo, bohviečo: namýšľa si č.
-
chmuľo -a mn. -ovia m. pejor. hlupák, truľo, chumaj (obyč. nadávka);
-
chruňo -a mn. -ovia m. pejor. hlupák, chumaj (obyč. nadávka)
-
chvíľočka -y -čiek ž. zdrob. expr.
-
čo
I. čoho čomu čo o čom čím zám. opyt.
1. expr. i čože vyj. otázku vzťahujúcu sa na vec, zviera, jav, stav, množstvo, príčinu: čo je to? čo si želáte? čože si zas porobil? o čom to hovoríš? čím je tvoj otec? čo (na to) povieš? hovor. čo ty na to? čo sa dá robiť? nuž čo? (rečnícke otázky) nedá sa nič robiť;
čo s ním? vyj. rozpaky, nerozhodnosť;
hovor.: tak čo? a čo ty? eliptické otázky;
čo? namiesto zdvorilej otázky prosím? čo si dal za to? koľko? čo ta budem zbytočne chodiť? čo sa smeješ? prečo? čo za (s A al. N) aký: čo je to za človek(a)? aký je to človek? čo je zač? čo je to za poriadok?2. expr. má citový ukaz. význ.: čo ten má sily! čo sa naplakala!
3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu predmetovú, podmetovú, príslov. (často súvzť. čo – to, čím tým): ukáž, čo vieš;
rob si, čo chceš;
čo sa vlečie, neutečie;
robí, čo mu sily stačia;
čím sa previnil, tým je potrestaný4. obyč. hovor. vo vzťaž. funkcii zastupuje zám. ktorý, aký, koľký, kto (v spoj. s os. zám. v nepriamom páde): dom, čo v ňom bývam;
kniha, čo si mi požičal;
to je ten, čo ušiel5. uvádza nepravé vzťaž. vety: nesplnil úlohu, čo nás prekvapilo
6. v spoj. so slovesom byť al. mať a inf. vyj. (ne)schopnosť realizovať dej: je, má z čoho platiť;
(ne)mali čo jesť● stoj čo stoj, čo by čo bolo za každých okolností
II. spoj. podraď. uvádza vetu
1. prípustkovú (často vo výrazoch čo aj, čo i, čo hneď, čo priam, čo ako), hoci, nech, i keď: urobím to, čo sa aj nahneváš;
odídem, čo ma hneď, priam vysmejú;
bol smutný, čo ako sa premáhal2. časovú a) po výrazoch s význ. času: už je rok, čo zomrel;
odvtedy, čo sa vrátil b) vo výraze zatiaľ čo: zatiaľ čo si spal, prišli hostia;
v nepravých vzťaž. vetách vyj. odporovací vzťah: my sa usilujeme, zatiaľ čo vy stojíte c) vo výraze len čo: len čo prídem, dáme sa do roboty3. spôsobovú: bili ho, čo sa len doňho zmestilo;
deti sú ticho, ani/ako čo by ich nebolo4. zreteľovú: čo ja pamätám, takej zimy nebolo
5. príčinnú: celý sa triasol, čo sa tak bál
6. účelovú: dajte mi motúz, čo to poviažem
7. má význ. porovnávacej spoj. ako: uvládze toľko čo chlap
III. čast.
1. expr. i čože hovor. má význ. záporu (obyč. v opyt. al. zvol. vetách): čo(že) ja viem? čo nás po ňom!
2. hovor. pobáda na súhlas, však, hej: dobrá robota, čo?
3. (s 3. st. príd. a prísl.) vyj. najvyššiu mieru, hranicu: dosiahnuť čo najväčší výkon;
robiť čo najlepšie4. vyj. opakovanie (pri podst. m. s význ. času): deň čo deň
5. čo len hoci, aspoň: povedz čo len vetu;
keby mi čo (i) len prsteň kúpil!6. iba čo, len čo zdôrazňuje pripojený výraz: iba čo ma trápiš
-
čo-to zám. neurč. hovor.
1. niečo, voľačo; všeličo: dozvedela sa č. o ňom, treba č. kúpiť
-
čučo -a mn. -ovia m. hypok. pes, psík;
-
dačo -čoho zám. neurč. niečo (význ. 1 – 3), voľačo: povedať d. smiešne;
vziať si d. jedla;
je (o) d. starší;
ten sa k nám d. nachodil!● d. pod zub(y) jedlo;
stáť za d. hodno si to všimnúť;
d. znamenať a) byť významný b) mať postavenie, vplyv;
d. mu je je chorý;
expr.: to je d.! pozoruhodná vec;
to je d.? bezvýznamná vec;
také d.! čudná vec -
dunčo -a mn. -ovia m. expr. (väčší chlpatý) pes: veľký chlpatý d.
-
gadžo -a mn. -ovia m. expr. neokrôchaný človek;
-
hocičo, hocčo -čoho zám. neurč.
1. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri výbere veci, javu, to al. ono, čokoľvek, bársčo: môžeš uvariť h., zavďačíš sa mu hocičím
2. (s odtienkom podceňovania, zľahčovania) niečo bezcenné, ledačo: tá si oblečie h., postaviť dom nie je h.
3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu predmetovú a podmetovú, čokoľvek: urobím, h. budeš chcieť
-
k. o. skr. knokaut
-
kadečo, kdečo zám. neurč. expr. vyj. mnohosť s odtienkom náhodnej rozličnosti, všeličo: dozvedel sa k., treba k. zariadiť
-
knižočka -y -čiek ž. zdrob. expr.
-
ktoviečo zám. neurč. hovor. expr. vyj. neurčitosť veci so záporným citovým hodnotením, bohviečo: namýšľa si o sebe k. (neoprávnene) veľa
-
ľaľo -a mn. -ovia m. pejor. hlupák, truľo, chmuľo, trpák (nadávka)
-
lážo-plážo subšt.
I. prísl. nenáhlivo, pohodlne; nedbanlivo: ide si l.
II. príd. neskl. nenáhlivý, pohodlný; nedbanlivý: l. zápas
-
lečo -a L -e s. jedlo z papriky, rajčín a vajec, príp. ďalších prísad: v l-e má rád klobásu;
-
ledačo -čoho zám. neurč.
1. má význ. náhodnej rozličnosti, všeličo: l. tam chýba
2. expr. má platnosť podst. m. stred. rodu s význ. bezcenná vec al. nesúci človek, ledačina: za také l. škoda peňazí;
hotové l., nevie nič urobiť -
leňošiť nedok. oddávať sa nečinnosti al. lenivosti, darebáčiť, zaháľať: žiak l-í, nedeľné l-enie
-
leňošský príd. k l;
-
leňošstvo -a s.
-
máločo -čoho zám. neurč. vyj. neurčitosť s odtienkom minimálneho množstva (vecí), sotvačo: iba málo (vecí): m. si pamätať, m-čím sa odlišovať, m. mladší
-
medzitým čo spoj. podraď. uvádza časovú vetu, kým, zatiaľ čo: m. čo čítal, obed sa uvaril
-
načo zám. opyt. príslov.
1. expr. i načože vyj. otázku zameranú na a) cieľ, účel: n. sú mu peniaze? b) príčinu deja, prečo: n. sa ponáhľať?
2. uvádza vzťaž. vetu predmetovú a príčinnú: vie, n. prišiel;
naľakal sa, n. mu to vraví -
nehovoriac o predl. s L vyj. vylučovanie, nevraviac o: je statočný, n. o iných vlastnostiach;
-
nevraviac o predl. s L nehovoriac o: (má) slabý výkon n. o kvalite;
-
niečo -čoho zám. neurč.
1. vyj. neurčitosť al. ľubovoľnosť pri označení veci, javu, dačo, voľačo, čosi: hľadám n. (dôležité), daj mi n. (jesť ap.)
2. v postavení neurč. čísl. a prísl. označ. malé množstvo, trocha, dačo, čosi: vziať si n. jedla;
je na tom n. pravdy nie všetko;
je (o) n. starší3. expr. v postavení prísl. označ. veľké množstvo, veľmi veľa, veľmi mnoho: ten sa ma n. naprosil
● n. mu je necíti sa dobre;
expr.: to je n.! pozoruhodná vec;
to je n.? bezvýznamná vec;
také n.! čudná vec;
n. pod zub(y) jedlo;
n. znamenať mať hodnotu;
n. za n. nič nie je zadarmo;
lepšie n. ako nič -
o2 predl.
A. s A vyj.
1. miesto styku, dotyku: oprieť sa o dvere, o lakte, priviazať o strom, hodiť o zem
2. hovor. (v spoj. so slovesami typu ísť) účel, cieľ: ísť, prísť k niekomu o radu
3. mieru: byť o rok starší;
zväčšiť počet o sto;
postúpiť o pár krokov, pokles o päť stupňov4. zreteľ: je ťažko o stravu;
je núdza o byty, o prácu;
o to (je) najmenej (v odpovedi)5. časový úsek, po kt. nastáva dej: prísť o chvíľu;
výsledok sa prejaví o deň6. príčinu: trápiť sa, tŕpnuť o rodičov;
mať obavy o budúcnosť7. väzbu pri slovesách a menách: dohadovať sa o pár korún, usilovať sa o dohodu, o mier, prosiť o pomoc, prísť o všetko;
ide o zásady;
boj o moc, pokus o zmierenieB. s L vyj.
1. časový bod: začínať o ôsmej (hodine), o polnoci;
zajtra o takom čase2. spôsob, prostriedok a nástroj: byť o hlade, o smäde, žiť o chlebe, chodiť o palici
3. kniž. veľkosť, množstvo, rozsah; v: jednotka o sile 20 mužov, vhodnejšie jednotka v sile 20 mužov;
sud o obsahu 500 l, vhodnejšie sud s obsahom 500 l4. väzbu pri slovesách a menách: písať, rozprávať o objavoch, uvažovať, pochybovať o riešení;
rozhodnutie o výhre, správa o príchodeo1, ó1 neskl. s.
1. samohláska a písmeno
2. v skr. a zn.: o. i. okrem iného;
chem. O kyslík● mať → nohy do o
ó2 cit.
1. vyj. rozlič. pocity a prejavu často pridáva patetický ráz: ó, aká krása!
2. blíži sa význ. čast. zosilňuje zápor al. prisviedčanie: ó nie! ó áno!
-
o. i. skr. okrem iného
-
oáza -y oáz ž. obývateľné miesto v púšti okolo vodného zdroja;
-
očakávanie -ia s. čo sa očakáva, predpoklad: splniť o. (rodičov);
výsledok bol podľa o-ia dobrý;
urobiť niečo nad o. lepšie, ako sa predpokladalo -
očakávať -a nedok.
1. ostávať niekde, kým niekto príde al. sa niečo stane, čakať: o. priateľa, o. začiatok predstavenia
2. čakať, predpokladať, dúfať: o. pomoc od rodiny, o. úspech;
o-a, že sa mu želanie splní;
nemožno od neho nič o.3. dávať pozor, čakať; vyčkávať: o-l, ako sa to skončí
4. iba v 3. os. byť nevyhnutným; byť prichystaný (pre niekoho); čakať: o-jú ho starosti, povinnosti;
o-a nás dlhá cesta -
očarenie, očarovanie -ia s. mocný (kladný) zmyslový zážitok: vzájomné o. pominulo
-
očarenosť, očarovanosť -i ž.
-
očarený, očarovaný príd. zaujatý mocným (kladným) zmyslovým zážitkom, uchvátený: o-é obecenstvo;
-
očariť, očarovať dok. vyvolať mocný (kladný) zmyslový zážitok, uchvátiť: o-l ho výhľad na more;
o. krásou;
byť o-ený hudbou; -
očarujúco prísl.: o. sa usmiať
-
nedok. očarúvať -a
-
očernieť -ie -ejú -tý/-ný dok. stratiť pôv. farbu, stať sa čiernym, sčernieť: príbor o-l;
o-é drevo; -
nedok. očernievať -a
-
očervenieť -ie -ejú dok. stať sa červeným, sčervenieť: o. od hnevu;
líca jej o-li od hanby -
očervivieť, očervavieť -ie -ejú dok. stať sa červivým, červavým, sčervivieť: ovocie o-lo
-
očesať -še -šú dok.
1. česaním očistiť (srsť zvierat): o. kone
2. česadlom uhladiť: o. ľan, konope
3. (hrabľami) upraviť na povrchu: o. stoh;
-
nedok. očesávať -a
-
očičko -a -čiek s. zdrob. expr. k 1, 2
-
očierniť -i dok. expr. ohovoriť, oklebetiť: o-l ma pred rodinou;
-
nedok. očierňovať
-
očisko -a -čísk s. zvel.
-
očista -y ž. očistenie (význ. 1, 4): voj. hygienická o. zbavenie sa rádioaktívnych al. otravných látok;
mravná o. -
očistec -tca m. (podľa učenia kat. cirkvi) stav očisťovania človeka po smrti od všedných hriechov a časných trestov;
-
očistiť -sť/-i! dok.
1. zbaviť nečistoty, škvŕn, niečoho nežiaduceho ap., urobiť čistým: o. (si) topánky, o. sa od blata;
o. hnutie (od zradcov)2. odstrániť z povrchu, olúpať, obieliť, oškrabať: o. blato z topánok, o. šupu z jablka
-
očistne prísl.
-
očistný príd. očisťovací: o. kúpeľ;
o-á akcia; -
očistom prísl. zdanlivo, naoko, navonok: o. súhlasiť;
jesť iba tak o. -
očisťovací príd. slúžiaci na očistenie, očistný: o-ie práce
-
nedok. očisťovať
-
očitý príd. kt. pozoruje vlastnými očami; vychádzajúci z takéhoto pozorovania: o. svedok;
o-é svedectvo -
očividne
I. prísl.: o. chradol
II. čast. navidomoči: o. sa ľahko učí
-
očividný príd. kt. sa dá hneď vidieť, zjavný, jasný, zrejmý: o-á výhoda, o-é klamstvo;
je o-é, že ...; -
očko -a očiek s.
1. zdrob. k oko (význ. 1, 2): tvár s malými bystrými o-mi;
o. siete, o. na pančuche2. hovor. kameň vsadený do šperku: prsteň s o-m
3. zárodkový pupeň rastliny: o. na zemiaku;
o. ruže4. zatočený sardelový rez s kaparou
5. kartová hra
6. subšt. príslušník tajnej polície majúci za úlohu sledovať niekoho: nasadiť na niekoho o.
● pozerať (sa) na niekoho po o-u nenápadne;
šibnúť, hodiť o-m po niekom letmo na niekoho pozrieť; -
očkovací príd. slúžiaci na očkovanie; týkajúci sa očkovania: o-ie sérum, o. nôž;
o. preukaz