Synonymá slova "nah" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 342 výsledkov (3 strán)

  • nahabať p. nasporiť


    nasporiť sporením nahromadiť (obyč. peniaze) • našetriťušetriťusporiť: nasporili, našetrili na autohovor.: našporiťnašporovaťušporiťušporovaťexpr.: nahonobiťzhonobiť: našporil si na dom, nahonobila si šperkovnahospodáriťnagazdovaťzgazdovať (nasporiť dobrým hospodárením): nagazdoval si slušný majetokexpr.: nastískaťnaškriabať (nasporiť s ťažkosťami): horko-ťažko nastískal trochu peňazíkniž. nastrádať: za život nastrádal pekné úsporypejor.: nahrabaťnahabaťnazhŕňaťnazhrabúvaťnazhrabovať (nahromadiť obyč. nečestne): nahrabali veľké bohatstvopejor.: naskývražiťnaskupániťnadržgrošiťnažgrliťnažgrlošiť (nasporiť pre lakomstvo, pre skúposť): za života naskývražil, nažgrlošil veľký majetok


    naháč hovor. nahý človek • expr. holáňnudista (vyznávač nahoty) • adamita (člen náboženskej sekty naháčov)


    naháčstvo p. nudizmus


    nudizmus kult nahoty • hovor. pejor. naháčstvo: nudizmus, naháčstvo je tu zakázané propagovať


    nahádzať p. nahromadiť


    nahromadiť vo veľkom množstve zozbierať • zhromaždiťnazhromaždiť: nahromadil veľké zásoby; zhromaždil všetky faktynakopiťnavŕšiťnavežiť (nahromadiť na jedno miesto, na kopu): nakopil, navežil na dvore veľa drevaschrániťnaschraňovaťposchraňovať: hrabľami schránili, naschraňovali suché lístie, obilienazhŕňaťpozhŕňaťnahrnúťzhrnúť (nahromadiť zhŕňaním): nazhŕňali piesok na kopu; zhrnuli odpadkynazbieraťnazberať (zbieraním) • nahrabaťnár. nahriebsť (hrabaním): nahrabali lístia, nahriebol si zemiakovnahádzaťpohádzať (hádzaním): nahádzali drevo do kôlnenavrstviť (nahromadiť vo vrstvách): navrstviť zemnanosiťponosiťnaznášaťpoznášaťnadonášať (nahromadiť nosením): nanosili, naznášali, poznášali dosky za domnadovážaťpodovážaťnavoziť (vozením): navozili cement k plotuhovor. nahustiť (nahromadiť nahusto): nahustiť informácie na malej plochenakradnúťpokradnúťexpr.: nazbíjaťnakmíniťnakváriť (nahromadiť kradnutím): nakradol, nahromadil celý majetok; pokradol, nazbíjal veľa peňazí


    naložiť 1. umiestniť s cieľom prepraviť: naložili tovar na autodať: dali debny do vagónovnaklásť (naložiť vo väčšom množstve): nakládli knihy na policesubšt. naládovať

    2. umiestniť niekde v istom množstve • daťnaklásť: naložila, nakládla mu plný tanier polievkynavŕšiťnakopiť (naložiť vrchovato): navŕšila košík ovocímnahádzať (naložiť hádzaním): nahádzal si veci do taškynapchaťnatlačiť (naložiť veľa niečoho al. tesne): napchať papier do vrecahovor. napakovať (obyč. pri balení): napakovala mu veci do kufraexpr. natrepaťhovor. expr. nacápaťpejor.: nakydaťnaváľať (naložiť bez poriadku): natrepal, naváľal všetko na kopusubšt. naládovať

    3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením • konzervovaťzakonzervovať: naložené, zakonzervované uhorkyzavariť: zavarené ovocie

    4. p. prikázať 1 5. porov. zaobchádzať


    korbáč nástroj na bitie upletený z remienkov al. prútov s rukoväťou al. na krátkom držadle: zbiť psa korbáčomžila: dostať žiloušibákšibačka (ozdobený korbáč šibačov) • nár. býkovec (remenný korbáč): zasvišťal býkovec (Rázus)nár. švihár (Krasko)hovor. expr. zastaráv.: virgasvirgáč (Kukučín, Hviezdoslav)zastar.: nahajkanagajka (Jesenská, Jégé)kniž. knuta (korbáč na vykonávanie telesných trestov)


    chytačka prenasledovanie, chytanie niekoho; hra na naháňanie, chytanie • naháňačka: deti sa hrajú na chytačku, na naháňačkulapačkahonba: lapačka, honba zlodejov


    naháňačka p. chytačka, zhon


    zhon rýchla činnosť: robiť niečo vo veľkom zhonechvat: v chvate stratil kľúčeruch (čulý a hlasný pohyb ľudí, vozidiel a pod.): ruch v dome pred svadbounáhlivosťvír (neusporiadaný sled): vír veľkomestahovor.: pohonnaháňačka: od rána máme pohon, naháňačkuhovor. behačkaexpr. súra: v súre na to celkom zabudolexpr. kolotoč: každodenný kolotočexpr. haravara: strhla sa haravaraexpr. trma-vrma: pred bránkou hostí vznikla trma-vrmahovor. expr. frmol: predvianočný frmol v obchodochhovor. expr. virvar: virvar na ulicihovor. expr. dračka: pred pokladnicou bola dračkahovor. expr. harmataneckniž. mumraj (Zúbek)kniž. zastar. spech (J. Horák)kniž. zastaráv.: surmasurmia: okolo šatní nastala surmazastar. surmita: bojová surmita (Zúbek)hovor. expr. zastar. tumult (Kukučín)zried. šum: šum veľkého mesta (Kukučín)

    p. aj zháňačka


    hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebounadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisťpobádaťsúriťštvaťnáhliťnaháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do robotynútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiťkniž. pudiťnutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plačupoháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učeniapreháňať (hnať z miesta na miesto)

    2. nútiť odísť • odháňaťvyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domuzaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdyvháňať (niekam): vháňať ovce do košiaraexpr.: duriťpratať: prace deti z kuchynehovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľkniž. pudiť

    3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3


    hnať sa 1. expr. rýchlo postupovať (obyč. v množstve) • rútiť savaliť sa: oproti sa ženú, rútia ťažké mraky; ženie sa, valí sa na nás vodahrnúť sa: po autostráde sa hrnú kamiónyuháňať: kone uháňajú opreteky

    2. expr. veľmi sa usilovať dosiahnuť niečo, horlivo sa púšťať do niečoho • expr.: naháňať sazháňať sa: ženú sa, naháňajú sa, zháňajú sa iba za majetkomexpr.: pachtiť sahoniť sa: pachtí sa, honí sa za slávou, za uznanímnaháňať: stále čosi naháňa, sám nevie, čohovor. expr. štvať sa: štve sa za kariérouexpr. pechoriť sa (hnať sa za niečím, na čo sily nestačia): pechoria sa za bohatstvomlakomiť sa: lakomiť sa za peniazmi

    3. p. bežať 1, ponáhľať sa 1, 2


    honiť usilovať sa dostihnúť niekoho, niečo • naháňať: honili, naháňali zlodeja až po domprenasledovaťstíhať: prenasledujú ho, stíhajú ho za vraždunadháňať (honiť pri poľovačke): nadháňanie zverichytaťlapať: beží, lebo ho chytajú, lapajú


    chytať 1. brať obyč. do ruky al. rúk • uchopovať: chytá, uchopuje šálku do obidvoch rúkdotýkať sa: dotýkať sa pecesiahaťčiahať (naťahovať ruku s úmyslom chytiť): siaha za peňaženkou; čiaha za knihouzmocňovať sa (mocou, silou, šikovnosťou a pod. chytať): zmocňuje sa mikrofónuschytávaťexpr.: chmátaťschvátaťpopadať (prudko, náhle chytať): chmáce dievča okolo pása; schytáva, popadá dieťa za rukyexpr.: chytkaťpochytkávaťchmatkaťchvatkaťchňapkať (jemne chytať): dieťa chytká okraj stola; psík chňapká ňufáčikom po rukeochytávaťohmatávaťoblápaťexpr.: obchytkávaťohmatkávaťoblapkávať (chytať dookola): zvedavo obchytáva, obchytkáva novú hračku; oblapkávať dievča; ohmatkáva nové šaty

    2. ísť, bežať za niekým s úmyslom zadržať ho • naháňať: chytať, naháňať zlodejalapaťhoniť (usilovať sa dostihnúť niekoho, niečo): lapať, honiť zverprenasledovaťstíhať: prenasledovanie, stíhanie vinníkov

    3. porov. chytiť, zmocniť sa 2


    lapať 1. trocha expr. brať do ruky • chytať: pri hre lapal, chytal loptuchápaťuchopovať: chápal, uchopoval ju za rukuexpr. lapkať (jemne) • expr. chniapať (prudkým pohybom): chniapal priateľa za plece

    2. usilovať sa zmocniť niečoho al. niekoho • loviťchytať: mačka lapá myši; lovili zverexpr. chniapať (prudko siahať za niečím): pes chniapal po mačkenaháňaťhoniťprenasledovaťstíhať (behom, prenasledovaním): naháňali, stíhali bandu zlodejov


    nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učeniaponúkaťnúkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť sipodnecovať (niečo): podnecoval vzburupovzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do koncavyvolávaťprebúdzaťvzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národunutkaťkniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísťnašepkávaťšepkaťnahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciunavádzaťlákaťvábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výletvyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovorilhovor.: ťahaťpriťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robotemaťviesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovalipoháňaťnaháňaťhnaťnáhliťsúriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otecexpr.: badúriťduriť: duril všetkých do prácenútiťdonucovaťprinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať


    naháňať 1. behom chcieť dostihnúť • chytaťprenasledovať: naháňali, prenasledovali zločincovstíhaťtrocha expr. lapať: stíhali, lapali zlodejovštvať (vo veľkej miere): štvali ľudí ako zverhoniť (iba o zveri): poľovníci honili zajace

    2. nútiť do rýchleho pohybu, do zvýšenej činnosti • poháňaťpobádať: naháňal všetkých do prácenáhliťsúriť: náhlil, súril nás do rýchlejšieho tempaexpr.: hnaťduriťhuckaťdurkať: netreba ho hnať, duriť do robotypreháňaťhovor.: šikanovaťsekírovať (s prejavmi nespokojnosti): zbytočne preháňal, šikanoval svojich podriadenýchhovor. expr. execírovať: stále execíruje svoje deti

    3. p. hnať sa 2 4. porov. vyvolať


    preháňať 1. nútiť na rýchly pohyb al. do zvýšenej činnosti • naháňať: preháňať, naháňať husi po dvorehnať (sem a tam): vietor ženie lístie po ulicištvať (vo veľkej miere): štval ma z obchodu do obchoduexpr. duriťnáhliťpobádať: celý deň durí, náhli, pobáda detihovor. obháňať (spolu s prenasledovaním): hájnik obháňal pytliakov

    2. expr. ustavične, nástojčivo niečo od niekoho vyžadovať, obyč. niečo zbytočné, samoúčelné, so zlým úmyslom a pod. • hovor.: sekírovaťšikanovať: preháňať študentov, sekírovať podriadených; šikanovanie vojakovhovor. expr. voziť sa: šéf sa na ňom vozíprenasledovať: stále ma prenasleduje svojimi požiadavkamipren. expr. terorizovaťhovor. expr. execírovať: otec execíruje celú rodinuobťažovať (byť dotieravý svojimi požiadavkami) • pren. expr. rajtovať: z pomsty rajtuje na ňomhrub. buzerovať

    3. hovoriť viac, než je pravda; robiť nad únosnú mieru • zveličovať: v opisovaní nešťastia preháňaš, zveličuješprepínať: v reči i v robote rád prepínakniž. al. publ. preexponúvať: v ničom nehodno preexponúvaťdramatizovať (robiť dramatickým): rád veci dramatizujeexpr. prestreľovaťkniž. hyperbolizovaťfraz. zachádzať do krajnosti: v odpore zachádzajú do krajnosti


    prenasledovať 1. vytrvalo ísť, bežať za niekým obyč. s úmyslom chytiť ho al. ustavične chodiť za niekým a nenechať ho na pokoji • naháňať: prenasledovať, naháňať zlodeja; lev prenasleduje, naháňa svoju korisťštvaťduriť (zver) • stíhať: stíhať previnilcasledovať (obyč. tajne): sledovali ženu až po dompreháňaťobháňať (nenechať na pokoji): pes preháňa, obháňa ovceobťažovať: obťažovať niekoho krok za krokom; obťažuje ma svojimi pohľadmivtierať sanatískať sa (vnucovať svoju prítomnosť; o nepríjemných myšlienkach): prenasledujú ho, vtierajú sa mu, natískajú sa mu myšlienky na smrť

    2. mocou, kritikou al. inými prostriedkami vystupovať proti niekomu • perzekvovať: komunisti perzekvovali kňazovterorizovaťzastrašovať (uplatňovať teror): terorizovanie obyvateľstvaproskribovať (stavať niekoho mimo zákona; vyhlasovať za nebezpečného): proskribovanie spisovateľovhovor. šikanovaťexpr. preháňať: šikanovanie, preháňanie vojakov, žiakovhovor. expr. sedieť na niekom (prenasledovať z osobnej antipatie): profesor sedí na žiakoviexpr. zametať (s niekým; nedôstojne preháňať) • fraz. expr. stúpať na päty (nespúšťať niekoho zo zreteľa a byť prísny voči nemu) • hrub. buzerovať (nástojčivo, so zlým úmyslom a pod. od niekoho vyžadovať obyč. niečo samoúčelné)


    stíhať 1. usilovať sa dochytiť niekoho • prenasledovať: obzerá sa, či ho dakto nestíha, neprenasledujechytaťlapaťhoniťnaháňať (často s cieľom uloviť al. potrestať): chytajú, lapajú zver; honia, naháňajú líšku, zlodejaperzekvovať (vystupovať proti niekomu z pozície moci, obyč. z politických príčin): perzekvovať veriacich

    2. nepriaznivo, nepríjemne zasahovať • postihovaťzastihovať: stíha, postihuje, zastihuje nás jedno nešťastie za druhýmprenasledovaťtrápiťsužovať: už roky oblasť prenasleduje sucho; trápia, sužujú ich pohromydoliehaťexpr. prikvačovať: doliehajú na nás, prikvačujú nás choroby

    3. p. trestať 1 4. p. nasledovať 2 5. p. stačiť 3


    súriť 1. naliehavo vyzývať na rýchlejšie konanie • náhliť: súriť, náhliť niekoho na odchodnaháňaťnútiť (naliehavo, násilne privádzať k činnosti): majster nás od rána naháňa do roboty; dieťa musia nútiť do učeniapobádaťpoháňaťhnať (povzbudzovať do zvýšenej činnosti): pobádať kone do cvalu; počasie nás poháňa, ženie s kosbouexpr.: duriťbadúriťpodurkávať: mať durí deti, aby sa usilovali

    2. naliehavo sa dožadovať niečoho, dôrazne žiadať • urgovať: súria, urgujú nás odovzdať požičané veciupomínať (vyžadovať splnenie povinností): už druhý raz upomína dlžníkanaliehať (dôrazne žiadať): nalieha na nájomníkov, aby vyrovnali dlh

    3. p. ponáhľať sa 2


    behať rýchlo sa pohybovať z miesta na miesto al. často • pobiehaťpobehovaťpobehúvaťpobehávať: deti behajú, pobiehajú, pobehujú po dvoreexpr. lietať: lieta po úradoch od ránaexpr. naháňať sa: celý deň sa naháňať a nič nevybaviťexpr. brnkať (prudko, často): taxíky brnkajú sem a taexpr.: švingaťšvirgať: prsty švingali po stoleexpr.: bzíkaťprebzikovať (o hmyze, zvieratách): muchy bzíkajú; pred nami prebzikujú jašteričkystrečkovať (splašene behať): žrebce, ovce začali strečkovaťblúdiťkniž. tekať (o rýchlom pohybe očí) • prebehovaťprebiehaťprebehávaťprebehúvať (z miesta na miesto): prebehuje, prebeháva z izby do izby


    naháňať sa 1. p. behať 2. p. hnať sa 2


    náhliť (sa) 1. konať rýchlo • ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďouexpr.: súriťhnať sanaháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženeniadoháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivohovor. šturmovaťexpr.: pretrhávať sapretŕhať sahovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce

    2. náhlivo ísť • ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľoviexpr.: šutrovať (sa)futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domovbežaťutekať (náhliť sa behom): bežal do práceexpr.: letieťuháňaťhnať satrieliťupaľovaťpáliťhovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku

    3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach) • súriťbyť súrny: táto vec náhli, súri, je súrnaponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa


    pachtiť sa expr. veľmi za niečím túžiť a usilovať sa dosiahnuť to • expr. pechoriť sa: pachtí sa, pechorí sa za slávouexpr.: zháňať sahoniť sahnať sanaháňať sa (pachtiť sa obyč. za majetkom): odjakživa sa zháňa, ženie, naháňa iba za peniazmi; honiť sa, hnať sa za kariérouexpr.: driapať sahrabať saškrabať saškriabať sachabrať sachamrať sachamriť sachamtať sa: bezohľadne sa driapal, hrabal, škrabal na najvyššie pozície vo vedeníexpr.: chápať sachapkať sanár. chaporiť sa: chápe sa dopredu; len sa chapkajú, chaporia a robota nikdepejor. chamtiť (sa)lakomiť sa: susedka sa chamtila, lakomila za každou korunou; chamtiť po peniazoch

    p. aj usilovať sa, túžiť


    ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa)zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia?expr.: hnať sahnať: nežeňte (sa), máme dosť časuexpr.: chvátaťchvatkať (Urbánek): chváta z domu prečexpr. hafriť (Tajovský)expr.: bežaťutekaťletieťuháňaťupaľovaťpáliťtrieliťhovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleciexpr.: hrnúť savaliť sarútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadiónexpr. trtošiť (Šikula)hovor. zaberať: zaberá poza humná k milejhovor. šutrovať (sa)subšt. fofrovať

    2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohyexpr.: súriťhnať sanaháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotouexpr.: chamtať sachytriť sa (Kálal)hovor. expr. štvať sahovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)


    zmätkovať hovor. vnášať neporiadok, zmätok • robiť panikuhovor. panikárčiť: Nezmätkujte, nerobte paniku, zachovajte pokoj!kniž. mätežiť: v náhlosti zmätkuje, mätežínaháňať sahovor. šturmovať (s vypätím síl doháňať zameškané a vnášať pritom nepokoj, zmätok)


    holý 1. ktorý na sebe nemá šaty, neoblečený (o človeku); ktorý nie je zakrytý odevom (op. oblečený) • nahý: byť celkom holý, nahý; kúpať sa holý, nahýobnaženýodkrytýrozhalenývyzlečený: mať obnažené plecia; odkrytá, rozhalená hruď; stáť do pása obnažený, vyzlečenýnepokrytý: chodiť s nepokrytou hlavouexpr.: holučkýholučičkýholunkýholulinký (celkom holý): holučké, holučičké, holunké, holulinké detiexpr., často pejor. nahatý: nahaté ženy

    2. ktorý je bez porastu, ničím nepokrytý: holé skalylysýexpr. lysatýplešivýplešatýplechatýplechavýbezvlasý (bez vlasov; i pren.): lysá, lysatá, plešivá, plešatá, plechavá, plechatá hlava; plešivé, plechaté temená kopcovneoperený (bez peria): holé, neoperené vtáčatášutýpustýpren.: nahýobnažený (bez trávnatého al. iného porastu): šutý kraj (Vajanský), pusté kopce, nahé polia, obnažené konáre stromovopŕchnutýopršanýošklbaný (zbavený lístia, peria a pod.): opŕchnutý, opršaný strom; opŕchnutá sliepkabezlistý (o holej rastline, strome a pod.) • kopný (bez snehu; o zemi)

    3. gram. bez rozvíjacích vetných členov • nerozvitý (op. rozvitý): holá, nerozvitá veta; holý, nerozvitý podmet

    4. sám osebe, bez vedľajších, sprievodných znakov, prvkov a pod. • číryčistý: holé, číre, čisté faktynahýskutočnýreálny (bez príkras): taká je nahá, skutočná, reálna pravdaprostý: bojovať o prosté prežitiestrohý: strohé údaje

    5. p. prázdny 1 6. p. suchý 2


    nahatý p. nahý 1, holý 1


    nahý 1. ktorý nie je pokrytý šatami (op. oblečený, zahalený) • holý: deti behali po pláži nahé, holé; vystavoval slnku svoje nahé, holé telovyzlečenýneoblečenýneodetý: po vykúpaní neostávaj dlho vyzlečený, neoblečený, neodetýnezahalený: spod krátkych sukieň vytŕčali nezahalené kolenáodhalenýobnažený: maliar rád maľoval odhalené, obnažené ženské teloexpr. nahatý: Nepobehuj tu nahatý!zjemn.: nahučkýnahunkýnahučičkýnahulinký

    2. p. holý 2 3. p. holý 4, skutočný 1


    náhľad p. názor


    názor chápanie skutočnosti • náhľad: vyjadriť svoj názor, náhľadmienka: držať sa svojej mienkyúsudok (výsledok uvažovania): urobiť si vlastný úsudok o vecipresvedčenie (názor, ktorého správnosť človek pokladá za nespornú): brániť svoje presvedčeniezmýšľanie (súhrn názorov): konať podľa svojho zmýšľaniahovor. teória: má na to svoju teóriukniž. nazeranie (Šoltésová)predstava (obraz utvorený rozumovou činnosťou, skúsenosťou): mať o niečom jasnú predstavustanoviskopostoj (východisko posudzovania): Aké je vaše stanovisko, váš postoj k celej veci?pohľad: realistický pohľad na udalostihlas (názor a jeho prejav): vypočuť si ďalší hlasobraz: utvoriť si obraz o svetezásada (ustálený názor na konanie, správanie): pevné životné zásadyhypotéza (vedecky podložený, ale ešte definitívne nedokázaný názor)


    presvedčenie chápanie skutočnosti, ktoré človek pokladá za správne a nesporné • zmýšľanie: náboženské presvedčenie, zmýšľanie; konať podľa svojho presvedčenia, zmýšľanianázornáhľad: politické názory, náhľady; vyjadriť svoj názor, náhľadsvetonázorsvetonáhľad (sústava názorov o okolitom svete): idealistický svetonázor, svetonáhľadviera (pevné presvedčenie o jestvovaní, o správnosti niečoho): viera v posmrtný životvyznanievierovyznanienáboženstvokniž. konfesia (pevné presvedčenie o jestvovaní Boha, pridŕžanie sa tohto presvedčenia): kresťanské, židovské vierovyznanie, náboženstvo; sloboda vyznania; byť bez konfesiezásada (pevne ustálené presvedčenie o konaní, správaní): nemenné životné zásadykniž. krédo: konať podľa svojho krédaistota (pevné presvedčenie): s istotou niečo tvrdiťmienkaúsudok (výsledok usudzovania, uvažovania): verejná mienka; urobiť si úsudok o niečommyseľ: je mu to proti mysli


    nahľadať p. nájsť 3


    nájsť 1. odhaliť doteraz neznámu vec • objaviť: našiel, objavil príčinu svojho neúspechuzistiťodkryťprísť (na niečo) • dôjsť (na niečo): zistil chyby v účte; prišiel na chyby v účtenatrafiť (náhodou nájsť): natrafil na dobrú knihuvyhľadaťvypátraťvysliediťvystopovať (nájsť po dlhšom hľadaní): vyhľadal si vhodné miesto; vypátral úkryt zlodejovexpr.: vyhrabaťvykutaťvykutraťvykutiť (prehrabovaním nájsť): ktovie, kde to vyhrabal, vykutalexpr.: vysnoriťvyňuchať: konečne vysnoril jeho adresuexpr.: vyšpáraťvyšparchaťvyštuchaťvyňúrať (s námahou nájsť): vyštuchal kdesi pár drobnýchponachodiťponachádzať (postupne nájsť): ponachádzal zaujímavé faktyhovor. zastaráv. uhľadieť si: ak si uhľadíte čas, príďtenahmataťvyhmatať (hmatom nájsť): potme nahmatal, vyhmatal kľučku

    2. objaviť niekoho niekde • zastihnúťstihnúť: našiel ju doma; otca nezastihol, nestihol v práci

    3. úsilím dosiahnuť • získať: konečne si našiel prácu; získal sebavedomienahľadať: nahľadal pár korún


    vynadívať sa veľa, do sýtosti sa dívať • nadívať sanahľadieť sanapozerať sa: keď sa už dosť vynadívali, nadívali, odišli; nemôže sa dosť vynadívať, nahľadieť, napozerať na dieťa


    hladko 1. na povrchu bez drsnosti, bez hrboľov; bez hrubých zŕn, nie hrubozrnne (op. drsno, hrubo) • nahladkodohladka, pís. i na hladko, do hladka: hladko, nahladko opracovaná doska; nahladko, dohladka vymiešať žĺtky s cukromjemnenajemno, pís. i na jemno (op. nahrubo): jemne, najemno mletá kávaexpr.: hladučkohladunkohladulinkohladuškonahladučkonahladunkonahladulinkonahladuško, pís. i na hladučko atď. • prihladko (príliš hladko)

    2. p. ľahko 1 3. porov. hladký 2, 3 4. porov. vypracovaný 5. porov. úlisný


    nahladko p. hladko 1


    náhľadný p. názorný


    názorný uľahčujúci vnímanie a pochopenie obyč. uvedením obrázkov, príkladov, pomôcok a pod.; zložený z obrázkov a pod. určených ako ukážka, vzor, príklad • zastar. náhľadný: učiť názornou, náhľadnou metódou; vysvetľovať učivo uvedením názorného príkladuinštrukčnýinštruktívny (založený na návode): inštruktívny spôsob vyučovaniaobrazný (založený na obrazoch): audiovizuálna technika umožňuje obrazný výkladprístupnýzreteľnýpresvedčivý: nákres urobil vysvetľovanie prístupným, zreteľným; použiť názornú, presvedčivú argumentáciuukážkovývzorovýživý (využívajúci niečo ako vzor, dôkaz a pod.): toto je ukážkový, vzorový, živý príklad správneho postupuilustračnýilustratívny (majúci charakter ilustrácie): ilustračný, ilustratívny materiál na vyučovaniedemonštračný: demonštračný sprievod prednáškyodb. deiktický: deiktická vyučovacia metóda


    nahladučko, nahladulinko, nahladunko, nahladuško p. hladko 1


    hlasno s väčšou, veľkou intenzitou hlasu al. zvuku; znejúco výrazne (op. ticho) • hlasnehlasitohlasitenahlas: hlasno, hlasito sa rozosmiali; hovor nahlas, aby ťa počulazastar. hlasom (Sládkovič, F. Hečko)hlučnohlučnehrmotneexpr.: hurónskyhulákavo (veľmi hlasno): hlučne, hrmotne sa zabávali do nociohlušujúcoprihlasnoprihlasito (príliš hlasno): rádio mal zapnuté prihlasno, prihlasitoprihlučneprihlučno (príliš hlučne): prihlučno sa vracali domovhud. fortefraz. z plného hrdla


    nahlas p. hlasno


    náhlavok p. ohlávka


    ohlávka časť (konského) postroja upevnená na hlave zvieraťa • zastaráv. kantár: držať koňa za ohlávku, za kantárzried. náhlavoknár.: ohlávok (Jégé)ohlavník (Ondrejov)


    hlboko 1. do (veľkej) hĺbky, vo (veľkej) hĺbke (op. plytko) • dohlboka: hlboko, dohlboka vykopať základy domunahlboko: zemiaky sadila nahlbokozhlboka (z hĺbky): pred každým slovom sa hlboko, zhlboka nadýcholnár. zhĺbe (Jesenská)prihlboko (príliš hlboko): zašli prihlboko do lesaexpr.: hlbočiznohlbokánskyprehlboko (veľmi hlboko): smútok v ňom zostal prehlboko

    2. porov. hlboký 2–4 3. p. dlho 1


    nahlboko p. hlboko 1


    náhle v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým • náhlorýchlo: všetko sa zbehlo tak náhle, rýchlozrazuodrazunarazrazom: zrazu, odrazu vyskočil z lavice; naraz, razom sa prudko rozohnalprudkohovor. šmahom: počasie sa prudko, šmahom zmenilo • znezradynenazdajkyznenazdaniaznenazdajky: znezrady, nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu rovno pred autonečakaneneočakávanenepredvídane: nečakane, neočakávane zabočil dopravalek. akútne: jej zdravotný stav sa akútne zhoršilzastar. vraz (Botto, Lenko)fraz.: obratom rukyani sa nenazdáš

    porov. aj náhly 1


    naraz 1. v tom istom čase, v tej istej chvíli • súčasnezároveň: nemôžeš byť naraz, súčasne, zároveň na dvoch miestachodrazurazom: na dvor vybehli odrazu, razomzastar. vraz (Hviezdoslav, Jesenský)nár. naraze (Švantner)fraz. ako na povel

    2. bez prerušenia, na jeden raz • razom: naraz, razom vypil celý pohár vodydúškomfraz.: jedným dúškomna dúšokna jeden dúšokjedným dychomjedným vrzomna jeden vrz: dúškom, jedným dúškom vybehol až na štvrté poschodie; na dúšok, na jeden dúšok povedal, čo sa mu stalo; všetko vybavil jedným vrzomhovor. na ex (o pití): fľašu piva vypil na dúšok, na exfraz. na (jedno) posedenie

    3. v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým • zrazuodrazurazom: naraz, zrazu sa otočil; odrazu, razom sa schladiloznezradynenazdajkyznenazdajkyznenazdania: znezrady, nenazdajky, znenazdania z kríkov vybehol zajacnáhlenáhlo: náhle sa zastavil

    4. nadväzuje na situáciu a vyjadruje hodnotiaci postoj (prekvapenie, miernu iróniu a pod.) • odrazuzrazu: naraz, zrazu, odrazu, aký je múdry


    narýchlo s malou spotrebou času, obyč. v časovej tiesni • nachytronapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: narýchlo, nachytro rozložil oheň v sporáku; napochytro, naponáhlo uvarila zapraženú polievkurýchlochytrobehomhovor. bežky: rýchlo, chytro si pobalili veci a odišliv rýchlostiv náhlosti: narýchlo, v rýchlosti, v náhlosti sa pozrel, či niečo nezabudolnáhlivoúchytkomletmoletkomzried. naúchytkyzastar. letky: náhlivo, úchytkom sa zmienil o svojich ťažkostiach; letmo, letkom si prečítal novinychvatnes chvatomzastaráv. nachvat: chvatne, s chvatom zobral, čo sa mu dostalo pod ruku; nachvat opustili úkrytsúrnenáhle (bez akéhokoľvek časového odkladu): súrne, náhle musel odísť


    neočakávane nerátajúc s niečím, nepredvídajúc niečo • nečakane: rodičia sa neočakávane, nečakane skoro vrátili z návštevyprekvapujúconepredvídanenepredpokladane: narazili na prekvapujúco, nepredvídane silný odpor; predstavenie trvalo nepredpokladane dlhoneplánovanenáhodnenáhodou: pri výkopoch náhodne, náhodou našli zvyšky nejakého obydliaznezradyznenazdaniaznenazdajkynenazdajky: znezrady, znenazdania sa z brány vyrútil pes; znenazdajky, nenazdajky sa obrátila dozadusčista-jasnaz ničoho nič: sčista-jasna, z ničoho nič začalo pršaťzrazunáhlerazom (neočakávane a obyč. rýchlo): zrazu, náhle sa otvorili dvere; razom sa rozlúčil a odišielvtom (práve vtedy): vtom zhaslo svetlonár. nezradky (Vansová)fraz.: ako blesk z jasného nebaako hrom z čistého/z jasného neba(len tak) mne nič, tebe nič

    porov. aj neočakávaný


    prudko 1. s veľkou rýchlosťou, silou, intenzitou • sprudka: prudko, sprudka zabrzdil, aby nenarazilnáhlerapídne: jeho stav sa náhle, rapídne zhoršilakútne: prudko, akútne prebiehajúca infekciaráznerazantne: rázne, razantne zaútočil na súperasilnovehementne: silno, vehementne obhajoval svoje názoryexpr. zúrivo: vietor zúrivo zalomcoval dvermiexpr.: hupkomhupkystrmhlav: hupkom, hupky, strmhlav sa púšťal do každej robotyhovor.: hurtomzhurtahurtovne: hurtom, zhurta začal rýľovať v záhradepoet. strelmo (Hviezdoslav, Fabry)zastar.: valmovalom (Hviezdoslav, Tajovský)

    porov. aj prudký 1

    2. s veľkým sklonom • strmopríkroostro: chodník prudko, strmo stúpa k vrcholu; cesta sa príkro, ostro zvažuje k riekekolmo: kolmo stúpajúcimi schodmi sa dostali na povalu

    3. živelne reagujúc; prejavujúc živelnosť v správaní, v konaní v reakciách • prchkoimpulzívne: prudko, prchko zareagoval na otcovu poznámku; začal impulzívne presviedčať o svojej pravdevášnivo: pri rozhovore vášnivo rozkladá rukamistrmopríkro: strmo, príkro sa osopil na dieťarozhodnerezolútne: rozhodne, rezolútne odmietnuť predložený návrhostrozostra: v diskusii ostro, zostra zaútočiť na oponentavýbušneexplozívnekniž. eruptívne: výbušne, explozívne, eruptívne reaguje na každé napomenutieexpr.: zúrivošialene: zúrivo, šialene sa rozkričal na ženuhovor.: hurtomzhurtahurtovne: hurtom, zhurta diskutuje o všetkom

    porov. aj prudký 2


    rýchlo pohybujúc sa, uskutočňujúc sa v krátkom časovom úseku, uskutočňujúc al. robiac niečo s malou spotrebou času (op. pomaly) • rýchlechytro: rýchlo, chytro prísť; rýchlo, chytro sa najedolnarýchlonachytro: narýchlo, nachytro uvarila obednapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: napochytro, naponáhlo všetko vyložil z taškyurýchlenezrýchlene: musel urýchlene odcestovať; začal zrýchlene dýchaťchvatnechvatomzried. chvátavo: chvatne, chvatom prebehol cez ulicubystrorezkosvižnesvižko (rýchlo a obratne, pružne): bystro, svižne, svižko vybehol na dvorexpr. šibko: šibko sa pustil do jedeniamihomšvihom (veľmi rýchlo): mihom, švihom sa rozhodol, že odídenáhlivohorúčkovito (rýchlo a s citovým vypätím): náhlivo, horúčkovito si zbalil vecináhlenáhlozried.: nanáhlenanáhlo: nezostávalo mu nič iné, len sa náhle rozhodnúťrapídne (rýchlo a prudko): zima sa rapídne priblížilahovor.: expresneexprespren. telegraficky: expres(ne) zariadil všetko potrebnéobratomkniž. promptne: obratom, promptne vybavil všetky dokladyhneďihneďskoronaskutku: musíte sa hneď, ihneď, skoro vrátiťzarazrazomv okamihuokamžiteexpr.: raz-dvašupom: zaraz, razom, v okamihu pochopil, čo sa robí; okamžite, raz-dva, šupom sa poobliekal, aby mu nebola zimabehomskokomzried. skokmo: behom, skokom sa pustili do robotyletkomletmov letku: keď počula, čo sa stalo, letkom, letmo prišla domovexpr.: hupkomhupkyzvrtkomzried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodminár.: friškošmihomgvaltom (Hviezdoslav, Botto)nár. stojme (Dobšinský)prirýchloprichytro (príliš rýchlo): prirýchlo, prichytro sa unavilibleskovebleskovobleskompoet. bleskmo (rýchlo ako blesk): bleskove, bleskom sa pridali ďalšíbleskurýchlebleskurýchlopoet. strelmo: bleskurýchle si rozmyslel, čo povieexpr.: ozlomkrkozlomkrkyostopäťostošesťfraz. o milých päť: ozlomkrky, ostošesť si začal vymýšľať výhovorkyexpr.: odušu, pís. i o dušufraz. o dušu spasenú: bežal odušu, o dušu spasenú, len aby bol čo najďalejfraz.: s časom opretekys vetrom opreteky: cestu stavali s časom opretekyfraz.: akoby bičom plesolakoby dlaňou plieskalz minúty na minútulen tak fuk-fukmíľovými krokminár.: úvalomúbehomnespráv.: spechom • spešne • prekotne


    zrazu 1. vyjadruje, že dej, stav a pod. sa uskutočnil al. nastal rýchlo, obyč. bez toho, aby sa bol očakával • odrazunarazrazom: zrazu, odrazu začalo pršať; naraz, razom sa mu zazdalo, že nerobí dobrenáhle: náhle sa jej zakrútila hlavazastaráv. znáhla (Vansová, Jesenský)nečakaneneočakávanenepredvídane: chlapec sa nečakane, neočakávane rozbeholnenazdajkyznenazdajkyznenazdaniaznezrady: nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu; znenazdania, znezrady mu vylepil zauchozastar. zneponazdania (Dobšinský, Urban)zarazhovor. šmahomexpr.: hupkomhupky: zaraz, šmahom, hupkom sa zmenilsčista-jasnaz ničoho ničfraz.: ako hrom z jasného nebaako blesk z čistého neba: zjavil sa tam sčista-jasna, ako hrom z jasného nebanár. zápustom (Švantner)kniž. zastar.: nenadáleznenadálafraz.: z minúty na minútuz hodiny na hodinuzo dňa na deňani sa nenazdáš

    2. nadväzuje na situáciu a vyjadruje prekvapenie, miernu iróniu a pod. • odrazunarazrazom: zrazu, odrazu aký múdry; naraz, razom mu je to už dobré


    nahliadnuť 1. p. nazrieť 1 2. p. pochopiť 1


    nazrieť 1. krátko uprieť zrak na niečo, do niečoho • pozrieť (sa)podívať sa: nazrel do novín, podíval sa do oblokaexpr.: nakuknúťnaziznúťkniž. nahliadnuť: nakukol do spisov, nahliadol cez škáruponazerať (postupne) • zalistovať (v knihe) • hovor. expr. ňuchnúť: do izby ani neňuchol

    2. prísť na krátku návštevu • zastaviť sastaviť sapristaviť sa: cestou domov nazrel k rodičom; (za)stavil sa, pristavil sa u susedovhovor. ohlásiť saexpr. nakuknúť: dávno sa neohlásil; zajtra k vám nakuknem


    pochopiť 1. rozumom vystihnúť význam, zmysel niečoho • porozumieť: pochopiť, porozumieť zmysel dejínpoznaťspoznať: (s)poznal svoj omylpostihnúť: výklad učiteľa celkom nepostiholvniknúť (do niečoho, dobre pochopiť): vniknúť do problémuvyrozumieťzastar. zrozumieť: z rozhovoru vyrozumel, že s ním nerátajúvyčítaťvypozorovať: z očí možno vyčítať, vypozorovať nevôľudovtípiť sadomyslieť sa/siprísť na niečo (obyč. dodatočne, intuitívne pochopiť): dovtípili sa, domysleli sa, že nie sú vítaní; keď na nedorozumenie prišiel, už bolo neskorozastar. nahliadnuť: nahliadol, že sa mýlilkniž.: pojaťpoňať (obyč. umelecky vystihnúť): maliar poňal skutočnosť po svojomuvedomiť sizastaráv. upovedomiť si (zistiť niečo prostredníctvom vedomia): uvedomil si, že je pretekaniu koniecpostrehnúť (pochopiť niečo, čo nie je hneď jasné): postrehol isté súvislostiexpr. zapnúť (iba 3. os.): už mu to zaplo

    2. zaujať chápavý, uznanlivý postoj • uznať: musíte pochopiť, uznať, že všetko potrebuje časporozumieť: si už dospelý, môžeš mi v trápení porozumieťzried. uveriť: kto neskúsi, neuverí


    náhliť p. súriť 1


    náhlivo ponáhľajúc sa, s náhlením • chytrorýchlo: náhlivo, chytro sa vrátila po kľúče; rýchlo sa obrátila dozaduv náhlostiv náhlivostiúchytkom: v náhlosti, v náhlivosti, úchytkom si zbalil vecichvatnechvátavochvatom: chvatne, chvátavo odpratala všetko zo stola; náhlivo, chvatom si potiahol z cigaretys chvatomv chvates veľkým chvatom: s chvatom, v chvate si natiahol topánky a odišielnarýchlonachytronapochytronapochytre: náhlivo, narýchlo sa rozlúčila s rodičmi; nachytro, napochytro vyrozprával, čo sa mu stalo

    porov. aj rýchlo


    let 1. pohyb, vznášanie sa vo vzduchu • letok (iba v predložkovom páde): hus sa za letu, za letku dotýkala vody

    2. rýchly pohyb, náhlenie • letok (iba v predložkovom páde): v lete, v letku uchytil len kúsok chlebanáhlivosťchvatzhon: nerobiť vážne rozhodnutia v chvate, zhone


    náhlivosť p. zhon


    letmý 1. trvajúci krátko • prchavý: letmý, prchavý úsmevchvíľkový (rýchlo zanikajúci): letmý, chvíľkový dojemrýchlykrátkynáhlivý: vrhol na mňa rýchly, krátky, náhlivý pohľadpoet. plachý: plachý sen

    2. urobený, prejavený a pod. úchytkom, a preto málo dôsledný (op. dôkladný) • zbežný: už letmá, zbežná analýza ukázala, že text je nekvalitnýpovrchnýnedôslednýhrubý: letmý, povrchný opis udalostí; letmý, nedôsledný odhad ceny; povrchný, hrubý náčrt plánunevýrazný (bez pevného výrazu): zostala mu iba letmá, nevýrazná spomienka na detstvomimovoľný (op. zámerný, cieľavedomý): tejto problematiky sa dotkol iba letmou, mimovoľnou poznámkouexpr.: jemnýplachý: letmý, plachý bozk; jemný stisk ruky (op. pevný)


    náhlivý 1. p. rýchly 2. p. náhly 1, neuvážený


    náhly 1. ktorý sa uskutočňuje bez predchádzajúcej prípravy, bez očakávania a pritom veľmi rýchlo (op. pomalý) • prudký (op. pozvoľný): nastala náhla, prudká zmena počasianeočakávanýnečakanýnepredvídaný (op. očakávaný, čakaný, predvídaný): náhla, neočakávaná smrť; zaskočila ich nečakaná, nepredvídaná správarýchlynáhlivýchvatný (uskutočnený narýchlo, v zhone): rýchly, náhlivý, chvatný odchod hostíurýchlený (uskutočnený bezodkladne): náhla, urýchlená výmena vedenianepripravenýneplánovaný: náhly, nepripravený, neplánovaný príchod rodičovprekvapujúcikniž. prekvapivý (vyvolávajúci prekvapenie, úžas; op. bežný, zvyčajný): prekvapujúce, prekvapivé zhoršenie zdravotného stavu pacientarapídny (veľmi zreteľný a rýchly): rapídny pokles výrobyrevolučný (s náhlymi zvratmi; op. postupný, evolučný): vo vývine nastal revolučný zlombleskový (rýchly a neočakávaný ako blesk): náhly, bleskový útokmomentálnyokamžitý (uskutočnený v okamihu, naraz, bez dlhšej prípravy, uvažovania a pod.): konal na okamžitý, momentálny popud; v jeho správaní nastala náhla, okamžitá premenaunáhlený (dopredu nepremyslený): čoskoro oľutoval vtedajšie náhle, unáhlené rozhodnutie

    2. p. rýchly


    neuvážený ktorý nie je dostatočne, s rozvahou, rozumovo spracovaný (op. uvážený) • nepremyslenýnerozmyslený: neuvážené, nepremyslené slová; nepremyslený, nerozmyslený skutoknerozumnýnerozvážnyzastar.: neuvážlivýnerozvažitý (op. rozvážny): nerozvážne, neuvážlivé, nerozvažité konanieimpulzívny (vedený náhlym impulzom): neuvážená, impulzívna reakcianeprezieravýkniž. neprozreteľný (pri ktorom sa neberú do úvahy možné dôsledky): neprezieravé rozhodnutie, neprozreteľný činprenáhlenýunáhlenýurýchlenýnáhlivýbezhlavýpren. strmhlavý (uskutočnený príliš skoro, bez rozvahy): prenáhlené, unáhlené rozhodnutie; unáhlený, strmhlavý vydajriskantnýhazardný (obsahujúci riziko): riskantná, hazardná akcianedomyslenýpren. nedonosený (nedomýšľajúci veci do konca): nedomyslený plán; nedonosená myšlienkanespráv. zbrklý

    p. aj ľahkomyseľný


    rýchly vyznačujúci sa rýchlosťou; uskutočňovaný, prebiehajúci v krátkom čase (op. pomalý) • bystrýrezkýdynamickýčerstvýchytrý: rýchle, bystré, rezké, dynamické, čerstvé kroky; rýchle, rezké tempo; chytrá robotableskovýbleskurýchlybleskorýchly (rýchly ako blesk): bleskový, bleskurýchly návrat; blesková, bleskurýchla schôdzaexpresnýhovor. neskl. expres: expresný, expres vlak; expresné vybavenie žiadostipren. telegrafickýnáhlivýchvatný (svedčiaci o ponáhľaní): náhlivé pohybyokamžitý (ktorý nastáva hneď): okamžitá lekárska pomocnáhly (ktorý sa rýchlo stane): zaskočila ich náhla zmena počasiakniž. promptný: promptná obsluhanár.: friškýfrišný: frišké, frišné raňajkybystronohýľahkonohý (schopný rýchleho behu): bystronohé, ľahkonohé zvierapohyblivý (rýchlo sa pohybujúci): pohyblivý futbalistarapídny (rýchly a prudký): rapídny pokleshovor. uponáhľaný: žijeme uponáhľaný životexpr.: horúčkovitýzimničný: horúčkovitá činnosť, zimničné tempohud. i pren. allegrovýnespráv. spešný • prekotný

    p. aj prudký 1


    náhlo 1. p. náhle 2. p. naponáhlo 1


    naponáhlo 1. málo času, v časovej tiesni (iba v spojeniach so slovesami mať a byť) • naponáhlenáhlo: nechcú zostať, majú akosi naponáhlo, náhlo; mám naponáhlo, náhlo, musím už ísťzastar. ponáhlonespráv. pilne • zried. priponáhlo (veľmi, príliš naponáhlo)

    2. p. rýchlo, narýchlo, súrne


    nahlodaný p. poškodený 2


    poškodený 1. ktorý sa poškodil (používaním, vekom a pod.); ktorý nevyhovuje požiadavkám kvality • porušenýnarušenýrozrušený: poškodený, porušený obal; poškodený, narušený mechanizmus; narušené, rozrušené murivo budovypokazený (ktorý dočasne al. natrvalo stratil funkčnosť): poškodený, pokazený motor; pokazená hračkaznehodnotený: znehodnotený tovarpreležaný (ktorý sa poškodil dlhým skladovaním, nepoužívaním a pod.; o tovare) • chybný (ktorý má nedostatky; zle urobený, vyrobený): chybný výrobokexpr.: roztrasenýrozheganýrozglejený: roztrasená, rozheganá kára; rozglejený nábytok

    2. ktorý už nie je v poriadku, nie je dobrý, pevný (o zdraví) • narušenýnalomenýpodlomenýnaštrbený: zdravie má poškodené, narušené, nalomené, podlomené, naštrbenéexpr. pošramotenýpren. expr.: načatýnahlodanýpren. podkosený

    p. aj postihnutý


    nahlodať p. narušiť


    narušiť čiastočne nepriaznivo zmeniť normálny stav • porušiť: plač narušil ticho; žiaci porušili disciplínunaštrbiťpodkopaťpodvrátiťpodryť: mal naštrbené zdravie; podkopali jeho autoritu; podvrátil chybné názory kolegovexpr.: nabúraťnahlodať: nahlodali jeho dôverupoškodiťpokaziťporúchať (narušiť mechanicky): poškodený obal; pokazil, porúchal fungovanie strojapodlomiťoslabiťotriasť (zároveň spôsobiť zoslabenie): choroba podlomila jeho organizmus; zlé reči otriasli jeho dôverourozvrátiťrozložiťrozrušiťvyvrátiť (narušiť celistvosť): rozvrátená výroba; vyvrátiť všetko do základov


    sýty 1. ktorý necíti hlad, ktorý sa najedol (op. hladný, lačný) • najedenýnasýtený: umyté a sýte, najedené, nasýtené deti; nikdy nie je najedený, nasýtenýnachovanýnakŕmený (ktorý dostal potravu): nachovaný, nakŕmený statokplnýnaplnený: som už sýty, plnýexpr.: napukanýnasúkanýnahltanýnapraskanýnaprataný (poriadne, veľmi najedený): vyšli z jedálne napukaní, nasúkaní, nahltaní, napraskaní, naprataníhovor. expr.: napchatýnadžgatý: je taký napchatý, nadžgatý, že nevládze ani dýchaťpejor.: nažratýnažraný: kým jedni sú nažraní, nažratí, druhí nemajú ani na chliebhovor. expr.: prejedenýpresýtenýprepchatýhrub. prežratý (príliš sýty): nič im nevonia, keď sú prejedení, presýtení, prepchatí, prežratízastar. sýtnydet. al. zjemn.: napapanýnapapkaný

    2. ktorý nasýti, ktorý oplýva hojnosťou • výdatnývýživnýzáživný (obyč. o pokrme): pripraviť sýty, výdatný obed; výživná, záživná stravažírny: žírne lúkyúrodný: úrodná zembohatý: bohatý prameň

    3. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý, nevýrazný) • silnývýrazný: rád maľuje sýtymi, silnými, výraznými farbamitmavýtemný: sýta, tmavá, temná modrátuhýintenzívny: tuhý, intenzívny cit; tuhá, intenzívna vôňaplnýzvučný (o zvuku, hlase): aj vo vysokom veku mal plný, zvučný hlas


    nahltať sa p. najesť sa


    najesť sa zjesť potravu a tak zahnať hlad • nasýtiť sa: najedol sa polievky; nasýtil sa obedomdojesť sadosýtiť sazasýtiť sa (najesť sa do sýtosti): nevedel sa dojesť koláčov; dosýtil sa syromexpr. nahltať sa (v rýchlosti sa najesť): nahltal sa a bežal prečexpr.: nakŕmiť sanasúkať sanarezať sanapukať sanapáckať sa (zjesť potravu vo väčšom množstve): nasúkal sa, napukal sa rezancovexpr.: napratať sanapráskať sanatrieskať sahovor. expr.: nafutrovať sanadžgať sanaprať sanapchať sa: napratal sa, nadžgal sa zemiakov; natrieskal sa do prasknutianažrať sa (o zvieratách, pejor. o ľuďoch): prasa sa dobre nažralo; nažral sa ako prasapriživiť sa (nájsť obživu pri niekom): priživil sa u známychdet.: napapať sanapapkať sasubšt. naládovať sa


    hluchý 1. ktorý nepočuje; ktorý má poškodený al. oslabený sluch • nepočujúci: byť hluchý, nepočujúciohlušený (hlukom, silným zvukom a pod.): z rockového koncertu sa vracal úplne hluchý, ohlušenýnahluchlý (majúci slabý sluch) • slabo počujúci: nahluchlý, slabo počujúci starecprihluchlýpolohluchýzastaráv. nedoslýchavýmenej časté nahluchastýzastar. nedočujný

    2. p. prázdny 1, pustý 1, 2; jalový 1 3. p. nepočujúci2


    nahluchastý p. nahluchlý


    nahluchlý ktorý trpí poruchami sluchu, ktorý má oslabený sluch • prihluchlýmenej časté nahluchastý: nahluchlý, prihluchlý, nahluchastý starecslabo počujúci: po úraze zostal slabo počujúcipolohluchýnedočujnýzastaráv. nedoslýchavý


    nahlucho p. naprázdno


    naprázdno bez dosiahnutia cieľa, bez dosiahnutia konkrétneho účinku • nadarmobezvýsledne: jeho námaha vyšla naprázdno, nadarmo, bezvýslednemárnezbytočne: márne, zbytočne mu dohováralineúčinnezried. bezúčinnenahlucho, pís. i na hlucho: jeho slová vyznievali neúčinne, nahlucho


    hlúpy 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť (op. múdry) • sprostý: je hlúpy, sprostý ako poleno; viesť hlúpe, sprosté rečinechápavýtupýťarbavýťažkopádny (pomaly, ťarbavo mysliaci; ťažko chápajúci, učiaci sa; op. chápavý, bystrý): nechápavý, tupý, ťarbavý, ťažkopádny žiak; tupé tváreexpr. tupohlavýobmedzenýprimitívnykniž. stupídnypejor. bezduchý: obmedzení, primitívni ľudia; stupídny, bezduchý prejavzried.: duchaprázdnyduchapustýexpr.: zadubenýzadebnenýidiotskýimbecilnýdebilnýkreténsky: idiotský, kreténsky výraz v tváriretardovanýzaostalý (mentálne) • hlupáckysubšt. blbý • prázdny (duševne) • expr.: vykradnutýdutý: prázdna, vykradnutá, dutá hlavanár. krepýpren.: tvrdýdúpny; nasprostastýprihlúplyprisprostýnahlúplysubšt.: pripečený • prihoretý • prihorený (trocha sprostý, hlúpy) • neinteligentnýnemúdry (ktorému chýba inteligencia; op. inteligentný, múdry) • nelogický (ktorému chýba opodstatnenie, logika; op. logický): neinteligentné správanie; nemúdre, nelogické krokynevzdelaný (bez vzdelania) • nedôvtipnýnedômyselný (op. dôvtipný, dômyselný) • hovor. expr. včerajší: nie som včerajšíneskúsenýmladý: si ešte hlúpy, neskúsený, mladýnezmyselnýnerozumnýexpr.: chumajskýsomárskylajošskýsprostácky: nezmyselný, nerozumný, somársky nápadexpr. hlúpučkýprihlúpy (príliš hlúpy) • expr. truľkovský (Puškáš)

    2. p. naivný 1 3. p. nepríjemný 4. p. suchý 2


    nahlúply p. nasprostastý


    nasprostastý ktorý má trochu obmedzené rozumové schopnosti, ktorý má nedostatok inteligencie; svedčiaci o tomto nedostatku • prisprostýprihlúplynahlúply: tváriť sa ako nasprostastý, nahlúply; v tvári mal prisprostý, nahlúply výrazzried.: sprostastýnasprostý: zmohol sa na sprostastú, nasprostú odpoveďpolodebilný: pripadá mi ako polodebilnýhovor. expr. drgnutýsubšt.: prihoretý • prihorený • pripečený • nablblý • priblblý: na tvári mu ostal nablblý, priblblý úsmev

    p. aj sprostý 1


    sprostý 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; svedčiaci o tom (op. múdry) • hlúpy: byť sprostý, hlúpy ako poleno; sprosté, hlúpe otázkynedôvtipnýnechápavýtupýťažkopádnyťarbavý (ktorý ťažko myslí, ktorý si zle pamätá, zle a ťažko sa učí; op. bystrý, dôvtipný): nevedel, že je taká nedôvtipná, nechápavá; tupý, ťažkopádny reparátnik; mať ťarbavú myseľobmedzený (rozumovo) • kniž. stupídnyexpr. zried. tupohlavý: viesť obmedzené, stupídne reči; nadávať niekomu do tupohlavých chudákovpejor.: primitívnybezduchý: zaoberali sa iba primitívnym, bezduchým táranímnerozumnýnemúdrykniž. neumný (ktorý svedčí o nerozvážnosti): nerozumná, nemúdra myšlienkaneinteligentnýnevzdelanýnekultúrny (ktorý nemá inteligenciu, vzdelanie, kultúrnosť; op. inteligentný, vzdelaný, kultúrny): neinteligentní, nevzdelaní ľudia; nekultúrne správaniezaostalýexpr.: zadebnenýzadubený (ku ktorému sa nové poznatky, informácie nedostávajú al. ktorý ich pre svoju obmedzenosť neprijíma): zaostalý, zadebnený, zadubený človekprázdnyexpr. vykradnutýpren. pejor.: dutýdúpny (Vajanský): prázdna, somárska, vykradnutá hlava; je celkom dutý, dúpnypren. expr.: debilnýimbecilnýidiotskýkreténskyexpr., často pejor.: somárskysprostáckychumajskýlajošskýsubšt. blbý • expr. zjemn.: sprostučkýsprostulinkýsprostunkýhlúpučký; nasprostastýsprostastýprihlúplyprisprostýnahlúplyhovor. expr. pripečenýsubšt.: prihorený • prihoretý (trocha sprostý) • osprostený: dočista osprostenýnár. expr. krepýhovor. zastar. bornírovaný (Jesenský)

    2. p. nepríjemný 3. p. bezvýznamný, obyčajný 1


    bleskový veľmi rýchly a obyč. krátko trvajúci; rýchly ako blesk: bleskový zásahzried.: bleskorýchlybleskurýchly: blesková, bleskorýchla, bleskurýchla reakcia, odpoveďokamžitý (nastávajúci hneď, v okamihu): okamžitý účinok, okamžité plnenie rozkazunáhly (veľmi rýchly a obyč. neočakávaný) • rýchly: náhly útok, rýchle rozhodnutie

    p. aj prudký


    neočakávaný s ktorým sa nerátalo, ktorý nebol plánovaný (op. očakávaný) • nečakanýnepredvídaný: je to neočakávané, nečakané stretnutie; nepredvídaný výsledok pokusunepredpokladanýneplánovanýnáhodný: nepredpokladaný úspech; neplánovaný, náhodný objavnevypočítateľnýnepredvídateľnýnevyspytateľný (ktorý sa vopred nedá určiť): môže nastať nevypočítateľná, nevyspytateľná, nepredvídateľná reakcia organizmuprekvapujúcikniž. prekvapivý (spojený s prekvapením): neočakávaná, prekvapujúca správa; došlo k prekvapujúcej, prekvapivej zmene vo vedenínáhly (príliš rýchly na to, aby sa dal vopred očakávať): nastala náhla zmena zdravotného stavu; náhla smrťšokujúci (vyvolávajúci šok): šokujúce zistenietrocha kniž. netušený (ktorý nik ani netušil): odkryli sa pred nimi netušené možnosti


    okamžitý ktorý nastáva hneď, v okamihu; ktorý trvá okamih • náhlyrýchly (op. pomalý): okamžitá, náhla zmena; okamžitý, rýchly zásah polície; nastala náhla, rýchla smrťmomentálnychvíľkový: momentálne, chvíľkové zlyhanie mozgubezprostrednýpohotovýkniž. promptný: okamžitá, bezprostredná fotografia; bezprostredná, pohotová reakcia; dať pohotovú, promptnú odpoveďbleskový: dostať okamžité, bleskové telefonické spojenie; poskytnúť pacientovi bleskovú pomoc (op. oneskorenú)


    prudký 1. vyznačujúci sa veľkou silou a (nečakanou) rýchlosťou • silný (op. slabý): prihnal sa prudký, silný vietorkniž. razantný: razantný úderlek. akútny: akútny zápalstrmýrýchly (obyč. o pohybe; op. pomalý): strmý, rýchly krok; strmý, rýchly let; rýchly spád udalostírapídny: rapídny vzostupráznyvehementnýkniž. briskný: rázny, briskný útok, pohybnáhly (nečakane prudký; op. pozvoľný): nastala náhla zmena počasiadravýnespútaný: dravý, nespútaný tok riekyturbulentný: turbulentný tok, pohybostrý (prudkosťou a silou nepríjemne pôsobiaci na zmysly): zasiahlo ho ostré svetlo, ostré zvonenieživelný (prudký ako živel): živelná silableskový (s prudkosťou blesku): zasiahol ho bleskový úderzúrivýdivýdivokýexpr.: diabolskýbesný: zúrivé, divé, divoké, diabolské, besné tempoexpr.: šialenýbláznivý: šialený, bláznivý cvalhorúčkovitýpubl. hektickýkniž. zimničný (o tempe, rýchlosti)

    p. aj ničivý

    2. prudko, náhle reagujúci na podnety (o človeku); intenzívne al. živelne pociťovaný, prejavovaný (obyč. o citových prejavoch človeka) • vášnivý: prudký, vášnivý citnáruživý (prudký obyč. v ľúbostných prejavoch, zážitkoch): byť náruživý v láskevznetlivýimpulzívnypopudlivýprchký (ktorý sa vie náhle rozhnevať): vznetlivá, impulzívna, popudlivá, prchká povahaeruptívnyexplozívnyvýbušnýcholerický: eruptívne, explozívne, výbušné prejavy; cholerické správanieenergickýráznykniž. razantný: energická žena; rázne, razantné zabuchnutie dverístrmýhovor. expr.: hurtovnýhurtácky: strmý, hurtovný človek; strmé, hurtovné, hurtácke zaklopaniekraj. náramnýkniž. sverepý (o človeku) • živelnýbúrlivý: živelný duch; článok vyvolal búrlivú reakciu verejnostináhly (nastávajúci, prichádzajúci nečakane rýchlo a s veľkou intenzitou): náhle preľaknutie, vzplanutiesilnýmocný (op. slabý): silné, mocné vášnedivýdivoký: divá, divoká radosťexpr.: bláznivýšialený: bláznivá, šialená túžbapren. expr. cigánsky: cigánska krv, náturaexpr. žeravýnespráv. horkokrvný

    3. náhle stúpajúci al. klesajúci • strmýpríkry: cesta mala prudké, strmé, príkre stúpanie; prudký, strmý kopecostrý (majúci ostrý uhol): prudká, ostrá zákruta


    radikálny 1. ktorý sa usiluje o rýchle a podstatné zmeny, obyč. v politike, spoločnosti; svedčiaci o takomto úsilí (op. umiernený) • radikalistický (súvisiaci s radikalizmom): radikálni demokrati; radikálny, radikalistický politický postojrevolučný (op. evolučný): revolučné zmeny

    2. neuznávajúci kompromisy, vyčkávanie; konajúci rozhodne a rýchlo (o človeku); svedčiaci o takomto prístupe (op. mierny) • ráznyenergickýrozhodný: radikálny, rázny, energický človek; prijať radikálne, rozhodné opatrenianekompromisný (op. zmierlivý, umiernený): nekompromisné riešenie; žiadať niečo nekompromisným spôsobombojovnýostrýútočný (op. ústupčivý, poddajný): bojovný, ostrý, útočný tón; ostrý zákrok políciekrajný: krajné stanoviskobezohľadnýdrastický: bezohľadná, drastická liečba; drastická diétarýchlynáhlyprudký (op. pomalý, zdĺhavý): rýchla, náhla, prudká zmena; radikálna, rýchla náprava


    skorý 1. vyskytujúci sa, prichádzajúci skoro, zavčasu (op. neskorý) • ranývčasný: skoré, rané ovocie; včasná zelenina; rané, včasné skladateľovo obdobie

    p. aj ranný

    2. ktorý sa stane, uskutoční veľmi rýchlo, pred očakávaným termínom • rýchlyvčasný (op. neskorý): skorá, rýchla, včasná starobanáhlynepredpokladanýnečakanýneočakávaný (op. očakávaný, predpokladaný): náhly, nepredpokladaný príchod, návrat; nečakaná, neočakávaná smrť


    nahmatať hmatom nájsť (rukou) • vyhmatať: nahmatal, vyhmatal si pulzexpr.: nahmatkaťnamacaťnašmátraťpohabkať: nahmatkal, namacal zápalky na poličke; našmátral, pohabkal potme klobúkhovor. expr. namakať


    hmatať dotýkať sa rukou a tým vnímať hmatom • expr.: macaťšmátrať: v tme hmatáme, maciame, šmátrame okolo sebaexpr.: hmatkaťmackaťhabkať: hmatká, macká, habká po vypínačinár.: mataťmatkať (Dobšinský)nahmatávaťohmatávaťexpr. ohmatkávať (hmatom zisťovať, skúmať): nahmatáva si tep; ohmatáva ovocie a vyberá mäkké kusy


    nahmatkať p. nahmatať


    nahnať 1. p. prihnať, vohnať 1 2. porov. naháňať 2


Pozri výraz NAH v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV