Synonymá slova "šus" v Synonymickom slovníku slovenčiny

súcitný 1. ktorý vie spolucítiť s iným; ktorý má pochopenie pre bolesť, nešťastie al. slabosť iných • milosrdný • samaritánsky: hľadať pomoc u súcitných, milosrdných, samaritánskych ľudí • mäkký • citlivý (op. tvrdý, necitlivý): spoliehal sa na porozumenie u svojej mäkkej, citlivej matky • ľútostivý (ktorý vie poľutovať iných, ktorý sa ľahko rozľútostí nad inými): ľútostivý človek • kniž. útrpný (Tatarka, Podjavorinská)

2. ktorý prezrádza citlivosť, ktorý vyjadruje citovú účasť s niekým (v nešťastí a pod.): očakával aspoň jedno súcitné slovo • milosrdný • samaritánsky • mäkký (op. tvrdý) • citlivý (op. necitlivý): mať milosrdné, samaritánske, mäkké, citlivé srdce • ľútostivý • zastaráv. účastný • kniž. zried. účastlivý (plný ľútosti, účasti): dívať sa na trpiaceho ľútostivým, účastným, účastlivým pohľadom • kniž. útrpný • zastar. sútrpný (vyjadrujúci účasť na utrpení druhého): útrpný, sútrpný výraz tváre • sústrastný (prejavujúci sústrasť): vyhýbala sa sústrastným gestám a objatiam príbuzných

sústrastný ktorý vyjadruje, prejavuje sústrasť, súcit (obyč. pri úmrtí blízkych) • kondolenčný: poslať sústrastný, kondolenčný telegram; sústrastný, kondolenčný prejav

p. aj súcitný

sústredenie zoskupenie, zhromaždenie niečoho na jedno miesto • koncentrácia: sústredenie, koncentrácia moci v rukách jednej osoby • sústredenosť • koncentrovanosť (zameranie pozornosti istým smerom, na istú vec): orchester hral s dokonalou koncentráciou, sústredenosťou, koncentrovanosťou

sústredenosť p. sústredenie

napätý 1. ktorý má zvýšenú intenzitu (obyč. o duševnej námahe); prezrádzajúci zvýšenú duševnú námahu al. zvýšené úsilie pri istej činnosti (op. oslabený, uvoľnený) • napnutý: napäté, napnuté nervy; napätý, napnutý výraz tváre • vypätý • vystupňovaný: preteky sledoval s napätou, vypätou, vystupňovanou pozornosťou • sústredený • pozorný (upriamený na niečo): jej sústredený, pozorný pohľad prezrádzal záujem • koncentrovaný: hráč má zmysly vrcholne napäté, koncentrované • vybičovaný • vzrušený (veľmi napätý; op. ochabnutý): film nás do konca udržal v napätom, vybičovanom, vzrušenom očakávaní

2. hroziaci konfliktom, nepríjemným vyvrcholením • konfliktný • konfliktový: medzi manželmi sa utvoril napätý, konfliktný, konfliktový vzťah • vypätý • vystupňovaný: nastala vypätá, vystupňovaná medzinárodná situácia • vyostrený • vyhrotený • zostrený (smerujúci k zlému koncu): vyostrený, vyhrotený, zostrený spor o územie • vybičovaný (vo väčšej miere): napätá, vybičovaná pracovná atmosféra • hovor.: našponovaný • našpanovaný • vyšponovaný • vyšpanovaný • hovor. expr. infarktový

3. p. napnutý 1

pozorný 1. ktorý sústredene niečo sleduje, ktorý zameriava na niečo svoju pozornosť; svedčiaci o tom • sústredený • koncentrovaný (op. nesústredený, nekoncentrovaný): byť pozorný, sústredený, koncentrovaný na vyučovacej hodine; pozorné, sústredené, koncentrované sledovanie textu • napätý • napnutý • zbystrený (prejavujúci zvýšenú pozornosť): napätý, napnutý, zbystrený pohľad; napäté, napnuté počúvanie rozprávky • skúmavý (zameraný na zistenie niečoho; obyč. o zraku, pohľade) • kniž. zastar. pozorlivý (Kukučín)

2. ktorý dáva pozor, ktorý je stále v strehu (obyč. s úmyslom predísť, zabrániť niečomu nepríjemnému); svedčiaci o tom • ostražitý • obozretný: pozorný, ostražitý, obozretný strážca • opatrný (op. neopatrný): pozorné, opatrné zaobchádzanie so zbraňou • bedlivý: bedlivá nočná hliadka • bdelý (veľmi pozorný, zodpovedajúci stavu bdenia): nič neušlo jej bdelému oku • kniž. zastar. pozorlivý (J. Kráľ)

3. ktorý prejavuje pozornosť; svedčiaci o pozornosti, zdvorilosti (op. nepozorný) • zdvorilý (op. nezdvorilý): pozorný, zdvorilý muž • gavaliersky • galantný • gentlemanský [vysl. džentlmen-] • ohľaduplný (ktorý sa vyžaduje od pravého gavaliera): gavalierske, galantné, ohľaduplné správanie (op. negalantné, bezohľadné) • taktný (majúci dostatok taktu; op. netaktný): nebolo to voči žene pozorné, taktné • všímavý (ktorý si všetko všíma; op. ľahostajný, nevšímavý): všímavý čitateľ • úslužný (ktorý venuje pozornosť iným; ktorý rád poslúži, vyhovie iným): úslužná hostiteľka

p. aj ochotný

sústredený 1. ktorý je zhromaždený na jednom mieste, v jednom bode • koncentrovaný: sústredený, koncentrovaný chov; sústredená, koncentrovaná výroba

2. ktorý je v dobrej psychickej kondícii, pripravený dobre vnímať (zmyslami, rozumom); ktorý je intenzívne zameraný na nejaký presný cieľ, činnosť (op. nesústredený, rozptýlený) • koncentrovaný (op. nekoncentrovaný): sústredená, koncentrovaná myseľ; byť sústredený, koncentrovaný na skúšku • pozorný (so zameranou pozornosťou; op. nepozorný): byť na hodinách sústredený, pozorný • napätý • napnutý • intenzívny • úporný (so zvýšenou sústredenosťou): napätý, napnutý pohľad; zastihli ho pri intenzívnom, úpornom premýšľaní • uprený • upretý (sústredený na jedno miesto, na istú vec; o zraku)

centralizovať zhromaždiť na jedno miesto, dať všetko do centra (obyč. vedenie, správu) • sústrediť • koncentrovať • skoncentrovať: centralizovanie, sústredenie štátnej správy; centralizovať, (s)koncentrovať moc v štáte

pozbierať zbieraním (postupne) zhromaždiť na jedno miesto (obyč. niečo porozsýpané, roztrúsené al. rozptýlené, roztratené) • zozbierať: pozbierať, zozbierať zvyšky jedla, zošity, prihlášky • vyzbierať (dôkladne, všetko): deti vyzbierali odpadky v lese; pozbierať, vyzbierať opadané ovocie • pooberať (drobné plody): pooberá egreš, jahody • sústrediť (zbieraním): smeti treba sústrediť do kúta • pozhŕňať (zhromaždiť hrnutím): pozhŕňať rozsypané drobné • poschytávať • poschytať (náhlivo, úchytkom zobrať, pozbierať): poschytávala, poschytala zo šnúry bielizeň • vybrať (pozbierať peniaze na nejaký cieľ): vybrať na kostol • pozobať • vyzobať • expr.: pozobkať • vyzobkať (pozbierať zobaním)

stiahnuť 1. ťahaním dostať niečo odniekiaľ, obyč. smerom dolu: stiahnuť niekoho z postele; stiahnuť čiapku na oči • strhnúť (prudkým pohybom): strhnúť obväz z rany, plagát zo steny • zvliecť • sňať: zvliecť, sňať si prsteň • zobliecť (šaty al. ich súčasť) • zosunúť (sunutím dať dolu): zosunul z auta debny • zošuchnúť (šuchnutím dať dolu): zošuchla prikrývku na zem • posťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)

2. ťahom, draním a pod. odstrániť niečo al. zbaviť niečoho • odrať: stiahnuť, odrať kožu z barana; stiahnuť, odrať zajaca • olúpať: olúpať, stiahnuť kožku z ovocia • zvliecť • zvlieknuť: zvliekli zo zajaca kožu • posťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)

3. ťahom, sťahovaním zmenšiť obvod, pevnejšie dať k sebe • utiahnuť • pritiahnuť • zatiahnuť: stiahli, utiahli si opasok; uzol treba ešte viac stiahnuť, pritiahnuť; zatiahnuť slučku • zakosíliť (uzol, slučku) • podviazať: podviazať cievu, pupočnú šnúru • zovrieť: zovrel ruky tesne k sebe • stisnúť: neos. stislo, stiahlo mu hrdlo od žiaľu • posťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach)

4. (o tvári al. jej časti) poskladať do vrások, záhybov pri rozličných, obyč. negatívnych psychických stavoch al. pri pocitoch bolesti • zmraštiť • zvraštiť • zmŕštiť: stiahol, zmraštil tvár do grimasy; od hnevu zvraštil, zmŕštil obočie • zhúžvať • zhúžviť: s nevôľou zhúžval, zhúžvil čelo • skrčiť: skrčil plecia do kabáta • zachmúriť • zamračiť: zachmúril, zamračil tvár pri synovej odpovedi • expr. pozberkať • posťahovať (na rozličných miestach)

5. obyč. zhromaždiť a odsunúť • sústrediť • odvolať: stiahnuť, sústrediť armádu, posádku; odvolať návrhy

6. vziať istú časť zo sumy • strhnúť: stiahnuť, strhnúť z honorára

7. p. zviesť 4

sústrediť 1. dať na jedno miesto • koncentrovať • skoncentrovať: matematicky nadaných žiakov sústredili, (s)koncentrovali do jednej triedy; ľahký priemysel je sústredený, (s)koncentrovaný na severe krajiny • zhromaždiť • zohnať: zhromaždiť ľudí do zasadačky; zhromaždiť potrebné údaje; zohnať čriedu do košiara • pozháňať (postupne) • zobrať (o literárnych al. iných umeleckých výtvoroch): zobrané diela klasikov • zoskupiť (usporiadať do skupín, do skupiny): publikácie zoskupiť podľa tém • stiahnuť: stiahnuť hráčov do obrany; stiahnuť divízie • centralizovať (sústrediť organizačne): centralizovať výrobu • akumulovať: akumulovať bohatstvo • nakopiť • nahromadiť • expr. zhrčiť • hovor. expr. strepať: nakopili, zhrčili, strepali nás do jednej miestnosti

2. priviesť pozornosť, myšlienky, záujem atď. na jednu vec • koncentrovať • skoncentrovať: sústredil, (s)koncentroval svoje úsilie na dosiahnutie cieľa • zastar.: zosústrediť • zosústredniť: zosústrediť všetku silu vôle • zacieliť • zamerať (činnosť napraviť na dosiahnutie cieľa): všetky svoje schopnosti zacielil, zameral na výskum vesmíru • usmerniť • upriamiť • nasmerovať (dať niečomu istý smer): svoje myšlienky usmernil, upriamil na rodinu • uprieť • obrátiť: uprel, obrátil zrak na nás

zniesť 1. nosením dať na jednu hromadu • znosiť: zniesli, znosili sem všetky haraburdy • ponosiť • poznášať (postupne): ponosiť, poznášať haluze na kopu • zvláčiť: zvláčiť drevo z hory • zhromaždiť • sústrediť • hovor. expr. strepať: odpadky zhromaždili, sústredili do jamy za chatou; Prečo ste to všetko sem strepali?

2. mať schopnosť fyzicky al. psychicky zvládnuť • vydržať: znesie, vydrží namáhavú cestu • zdolať • prekonať • premôcť: prekonali, premohli biedu, poníženie; zdolať námahu • zmôcť: zmôcť prekážky • uniesť (ako ťarchu, záväzok a pod.): toľkú zodpovednosť musí uniesť • zakúsiť • podstúpiť (niečo negatívne): museli zakúsiť, podstúpiť veľa príkoria • vystáť • zažiť • prežiť • prestáť • strpieť • pretrpieť • vytrpieť: veľa musel vystáť, pretrpieť, vytrpieť na pracovisku • expr.: prehltnúť • preglgnúť • prežrieť (psychicky zniesť, obyč. príkorie) • expr.: prehryznúť • prehrýzť: to už nemieni prehltnúť, prehryznúť • zastar. preniesť: človek prenesie všetko, keď nie je sám

zoskupiť usporiadať, dať do skupiny, do skupín • hovor. zgrupovať: zoskupiť, zgrupovať okolo seba milovníkov poézie • združiť: žiakov združiť do divadelného spolku • zhromaždiť • sústrediť • zohnať (dať dohromady, obyč. v množstve): všetky veci zhromaždil, sústredil na jedno miesto • pozháňať (postupne) • zoradiť • hovor.: zošikovať • zošíkovať (dať do radu, do šíku, do istého útvaru): zoradiť, zošikovať vojakov do trojstupu • zorganizovať: zorganizoval mládež do záujmových krúžkov • odb. usústavniť (uviesť, zaradiť do systému): fakty treba usústavniť • expr.: stlupiť • zhrčiť • zhuknúť • zhluknúť (dať do neusporiadaných skupín): stlupiť, zhrčiť ovce do košiara • preskupiť (znova, inak zoskupiť): preskupenie hráčov

upriamiť sa usmerniť svoju pozornosť, svoj zrak niekam, obyč. s cieľom niečo dosiahnuť • zamerať sa • zacieliť sa: teraz sa musíme upriamiť, zamerať, zacieliť na zlepšenie životného prostredia; upriamil svoj pohľad na ženu sediacu oproti • orientovať sa (usmerniť svoju činnosť istým smerom): výskum sa orientuje medzinárodne • sústrediť sa • koncentrovať sa (venovať intenzívnu pozornosť): zábavu nechal bokom, sústredil sa, koncentroval sa iba na robotu • kniž.: upnúť sa • upäť sa (venovať sústredene svoj záujem na niekoho, na niečo): jeho túžba sa upäla na cestovanie; upla oči na otca • fraz.: obrátiť zrak/pohľad/reč/pozornosť: naraz akoby nič, obráti reč na iné

zamerať sa usmerniť svoju činnosť istým smerom • zacieliť sa • orientovať sa: zamerať sa, zacieliť sa na skrášlenie prostredia; v budúcnosti sa bude podnik orientovať na zahraničných odberateľov • upriamiť sa: upriamiť sa na dosiahnutie svojho cieľa • sústrediť sa • koncentrovať sa (intenzívne): sústrediť sa, koncentrovať sa na jednu vec • kniž.: upnúť sa • upäť sa (jednostranne): upla sa na ručné práce

zhromaždiť sa 1. prísť na jedno miesto vo väčšom množstve (o živých bytostiach) • zísť sa • stretnúť sa (obyč. o ľuďoch): geológovia sa zhromaždili, zišli, stretli na sympóziu; vtáctvo sa zhromaždilo v korune stromu • sústrediť sa: žiaci sa majú sústrediť na dvore • expr.: zbehnúť sa • zhŕknuť sa • zhrčiť sa • zhuknúť sa • zhluknúť sa: deti sa zbehli, zhŕkli okolo mamy; holuby sa zh(l)ukli, zhŕkli k vysypanému zrnu • zletieť sa • zlietnuť sa (o vtákoch): na humne sa zleteli, zlietli vrany • pozlietať sa (postupne) • zliezť sa (o hmyze, expr. i o ľuďoch) • pozliezať sa (postupne) • zoskupiť sa • združiť sa • spojiť sa • expr. zregrutovať sa (zhromaždiť sa do skupiny, do skupín): mládež sa pomaly zoskupila, združila podľa záujmov; spojili sa, zregrutovali sa tu všetci – starí i mladí • hovor. zgrupovať sa • pejor. zried. stlupiť sa: zgrupovať sa do spolku; stlupiť sa do húfu ľudí • zried. skopiť sa (F. Hečko) • hovor. expr.: strepať sa • zbiť sa: ovce sa strepali, zbili do kopy • nahromadiť sa • nakopiť sa: všetci sa nahromadili, nakopili v zadnej časti sály • nahrnúť sa (rýchlo a v množstve): hostia sa nahrnuli do izby • poschádzať sa • poschodiť sa • zried. zozbierať sa (postupne): hostia sa poschádzali, poschodili zo všetkých kútov Slovenska; o krátky čas sa deti zozbierali u nás • zasadnúť (zhromaždiť sa na schôdzke): parlament zasadol už od rána • naschádzať sa • naschodiť sa (vo veľkom množstve): na stretnutie sa nás naschádzalo, naschodilo veľa

2. dať sa vo väčšom množstve na jednu hromadu, na kopu (o veciach) • nazhromaždiť sa • nahromadiť sa • nakopiť sa • navŕšiť sa: údaje sa zhromaždili u jedného pracovníka; treba sem na(z)hromaždiť, nahromadiť viac dreva; odpadky sa nakopili, navŕšili po obloky • expr.: zhuknúť sa • zhluknúť sa • zhrčiť sa: oblaky sa zhukli, zhlukli, zhrčili do bizarnej podoby; naraz sa nám tu zhrčili samé prekážky, problémy • naakumulovať sa: teplo sa naakumulovalo v stavanej peci

dostredivý ktorý pôsobí, smeruje do stredu (op. odstredivý) • odb. centripetálny (op. centrifugálny): dostredivá, centripetálna sila; centripetálny pohyb • zastar. sústredivý

sústredivý p. dostredivý

sústredný odb. ktorý má spoločný stred • odb. koncentrický (op. excentrický): sústredné, koncentrické kružnice

hromadiť dávať vo väčšom množstve na jedno miesto • kopiť • nakopovať • vŕšiť • navršovať (na kopu): hromadiť, kopiť zeminu; vŕšiť, navršovať knihy • zhromažďovať: zhromažďuje dôkazy • kniž.: kumulovať • akumulovať: kumulovať funkcie, akumulovať kapitál • vrstviť (ukladať vrstvovito): vrstviť spisy • odb. aglomerovať: aglomerovať priemysel • sústreďovať • koncentrovať: sústreďovanie, koncentrovanie výroby do hlavného mesta

zbierať 1. zhromažďovať na jedno miesto (obyč. niečo drobné, roztrúsené, rozhádzané): zbierať smeti, omrvinky, papier, triesky • trhať • oberať (zbierať drobné plody): oberať, trhať jahody, ríbezle, maliny • paberkovať (zbierať zvyšky, paberky): paberkovať klásky • vyberať (zbierať peniaze na nejaký cieľ): vyberať na charitu

2. dávať dovedna (najmä isté duševné potencie) • sústreďovať: zbiera, sústreďuje všetky sily na odvetu • koncentrovať: koncentruje myšlienky, odvahu • nadobúdať • získavať • zhromažďovať: rád nadobúda, získava nové poznatky; zhromažďovať všetky duševné sily na odvetu

pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo • venovať pozornosť • sledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákov • všímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasy • obracať pozornosť (na niečo) • sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovca • fraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho) • nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stene • hovor.: fixovať • fixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oproti • dívať sa • hľadieť (uprene, sústredene) • striehnuť • čakať • číhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníka • hovor. merkovať • dávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú

2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať • badať • zisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúži • uvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocný • vidieť • vidno • poznať • cítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaní • čítať: číta mu na tvári strach • zastaráv. znať: nedá nič na sebe znať

hromadiť sa dostávať sa vo väčšom množstve na jedno miesto • kopiť sa • nakopovať sa: problémy sa hromadia; mračná sa kopia, nakopujú • vŕšiť sa • vrstviť sa • navršovať sa • navrstvovať sa • ukladať sa (v hromadách, vrstvách): nevybavené spisy sa vŕšia, vrstvia na stole • expr. hrčiť sa: vyľakané deti sa hrčili v kúte • zhromažďovať sa • zbiehať sa (v rýchlosti): sliny sa mu zbiehajú, zhromažďujú v ústach • zbierať sa • sústreďovať sa • koncentrovať sa: chmáry sa zbierajú nad vrchmi; sily sa v nás sústreďujú, koncentrujú na odplatu • hovor. grupovať sa: účastníci sa už grupujú • akumulovať sa: energia sa akumuluje

orientovať sa 1. mať dostačujúce vedomosti o (svojej) polohe, o situácii, o stave v istom odbore a pod. • vyznať sa • mať rozhľad • mať prehľad: dobre sa orientuje, vyzná sa v meste, v cudzom prostredí; má prehľad o veciach; v politike má (dobrý) rozhľad • byť informovaný: v odbore je dobre informovaný • rozumieť sa (niečomu, do niečoho): rozumie sa športu, rozumie sa do športu

2. usmerňovať svoju činnosť istým smerom, na dosiahnutie istého cieľa • zameriavať sa • zacieľovať sa • upriamovať sa: výskum sa orientuje, zameriava, zacieľuje, upriamuje na vyliečenie rakoviny • sústreďovať sa • smerovať: publicistika sa sústreďuje na aktuálne problémy; politika smeruje k zachovaniu sociálneho mieru • kniž. sledovať: sledovať iba svoje záujmy • poznať: pozná len vlastný prospech

sústruh stroj, ktorý obrába otáčajúci sa predmet • točovka: univerzálny sústruh, univerzálna točovka; pracovať pri sústruhu, točovke

sústruhovňa dielňa, kde sa obrába na sústruhoch • sústružňa • tokáreň: pracovať v sústružni, tokárni

sústružiť, sústruhovať obrábať na sústruhu, točovke • točovkovať: na stroji presne sústruží, točovkuje všetky detaily • točiť (zhotovovať na točovke al. hrnčiarskom kruhu)

sústružňa p. sústruhovňa

sústružníctvo zamestnanie sústružníka • tokárstvo • hovor. zastar. tokárčina

sústružník odborník pracujúci so sústruhom, pri sústruhu: sústružník kovov • tokár (sústružník obrábajúci najmä drevený materiál)

hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch • rozprávať • hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch • vykladať • rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány • expr.: roztriasať • pretriasať • premieľať • rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa • šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť • kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo • povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle • nár. trizniť (Hviezdoslav) • expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty) • kniž. zastar. vetiť • odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň • rečniť • expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo • hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje • expr. húsť • hovor. expr.: hustiť • trúbiť • vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku • expr.: vrčať • sipieť • syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať • brechať • prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť • rapotať • rapkať • sypať • súkať • mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová • expr.: trkotať • drkotať • mrkotať • gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať • slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová • expr.: hlaholiť • šveholiť • hrkútať • ševeliť • štebotať • švitoriť • džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti • spievať (spevavo hovoriť) • šepkať • šeptať • šuškať • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať • mrmlať • mrmotať • mumrať • brblať • bručať • dudrať • dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom • drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať • jachtať • hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine • expr.: brbtať • brbotať • hatlať • bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať • trepať • tliapať • trieskať • plieskať • baláchať • búchať • kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže • hrub. drístať • subšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda • expr.: pliesť • motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť • repentiť: Čo repetí tá stará? • hovor. expr.: remziť • remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať • ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať • handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť² 2 3. p. nazývať

povrávať (si) 1. šíriť reči (často potichu, nie verejne) • rozprávať • hovoriť • vravieť: ľudia povrávajú, rozprávajú, že zdražie benzín; povráva sa, hovorí sa, vraví sa, že vláda padne • šíriť sa • rozširovať sa (neos.): šíri sa, rozširuje sa, povráva sa, že… • šuškať • šepkať (neos.): všeličo sa o nej šušká, šepká • expr. šušúkať: ľudia si o prípade veľmi dlho šušúkali

2. vravieť si niečo pre seba al. s niekým tlmeným, nezrozumiteľným hlasom • šepkať (si) • šuškať (si): nahnevaná si povráva, šepká, šušká slová vzdoru • expr.: šepotať • šušúkať: šepocú si do ucha nežné slová; dievčence si čosi v kúte šušúkajú • hovor. expr. šušotať: chodí po dome a ustavične si čosi šušoce • expr.: mrmlať • mrmotať • mumlať • mumrať • hundrať • šomrať • brblať • dudrať (nezrozumiteľne): nezaplatím nič – mrmle, mrmoce, šomre si otec • expr.: šemotiť • šamotiť • šemoniť: šemotiť si, šamotiť si niečo pod nos

šepkať 1. hovoriť šeptom (potichu, nezvučne al. tajnostkársky; op. kričať) • šeptať • šuškať: šepká, šepce, šušká mu do ucha novinu; šepce sa, šušká sa, že je vážne chorý • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať: Nešepoc, nešušoc, hovor nahlas! • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť: dievčence si čosi v kúte šušúkajú, šepolia • pošepkávať • pošeptávať • pošuškávať: stále si s priateľkou čosi pošepkávajú; nedá sa to zatajiť, pošuškávajú si o tom všetci

2. druhému pomáhať pri odpovedi, pri reprodukovaní niečoho, napr. látky, textu a pod. (obyč. žiakovi v škole, hercovi a pod.) • šuškať • našepkávať • našeptávať • našuškávať • napovedať • navrávať (naznačovať odpoveď): šepká, šušká mu látku zo zemepisu; šepkár šepká, našepkáva hercovi zabudnutý text; Deti, nesmiete šepkať, napovedať!

p. aj nabádať

šušúkať p. šepkať 1

aušus p. nepodarok 1

bác 1. napodobňuje (silný) zvuk pri páde, údere, náraze, výstrele a pod.; naznačuje pád, úder, výstrel a pod. • bum • pác: Bác! Dvere sa zavreli s veľkým buchotom.; Zvesil pušku z pleca. Bum! Bác! zahrmí celá hora. (Šteinhíbel); bum, pác, bolo počuť z vedľajšej miestnosti • rach • tresk: rach, tresk, hrom udrel do blízkeho stromu • cap • cáp (slabší zvuk pri páde, údere): cap, rozpleskla sa kaša na dlážke • čap • čaps • čľap (napodobňuje, naznačuje udretie dlaňou al. plochým predmetom): čap, čľap dieťa po zadočku • chľus • chľust (naznačuje udretie): A chľus mu druhú, takže mu až krv z nosa vystrekla. (Urban)

p. aj buch, švác, prask

2. p. ach 1

čľap 1. napodobňuje zvuk, ktorý vzniká nárazom vody, vyšpľachnutím vody al. tekutiny, spadnutím niečoho do vody, blata a pod.; naznačuje špľachnutie, vyšpľachnutie • čľaps • čľup • čľups: čľap, čľaps, niečo spadlo do jazera; čľup, čľups, a už bol vo vode • čap • čaps: čap, čaps do blata • špľach • šplech: špľach, šplech mu vodu za golier • chľus • chľust • chrst (naznačuje vyšpľachnutie): chľus, chrst hrnčekom vody medzi oči • čvach: čvach, čvach, ozývalo sa spod čižiem v riedkom blate

2. p. bác 1

fác naznačuje zvuk pri (náhlom) údere dlaňou, pri plesknutí najmä po tvári; naznačuje takýto úder • fľask: fác, fľask, bolo počuť z izby po každom zauchu • plesk • pľask: matka zrazu plesk, pľask synovi po líci • flink • fuk (naznačuje udretie): fác, flink, fuk jej jednu po hlave • pác • bác (naznačuje silnejšie, silné udretie): zrazu pác, bác mu po ruke • chľus • chľust: chľus, chľust mu po papuli • švác: švác ho po chrbte • ťap (naznačuje slabé udretie): ťap decku po zadočku

čeľusť 1. párová lebková kosť, v ktorej sú zasadené zuby • sánka (dolná čeľusť): tvár s vystúpenými čeľusťami, sánkami • expr. škraňa

2. p. čeľustie

čeľustie otvor do pece, sporáka, kachieľ • čeľusť (obyč. mn. č.): čeľustie, čeľuste kachieľ

foršus p. preddavok

preddavok suma vyplatená pred vyúčtovaním niečoho • hovor. záloha: dostať zálohu na pracovnú cestu • zastaráv. závdavok: vyplatiť robotníkom závdavok • hovor. expr. foršus: vybrať si foršus

chľus, chľust 1. p. bác 1 2. p. čľap 1

korelácia kniž. vzájomný vzťah • súvzťažnosť: korelácia, súvzťažnosť medzi jednotlivcom a spoločnosťou • korelovanosť • usúvzťažnenosť: korelácia, korelovanosť, usúvzťažnenosť pojmov

usúvzťažnenosť p. korelácia

pomyslieť si 1. zistiť niečo prostredníctvom rozumu, vedomia • nazdať sa: pomyslela si, nazdala sa, že je všetko v poriadku; ešte si pomyslí, ešte sa nazdá, že klamem • usúdiť (urobiť si úsudok): usúdil, že im to stačí • uvedomiť si: nikdy si neuvedomil, aký význam to má preňho • prísť na niečo: zrazu som prišiel na to, že všetko je vymyslené

2. p. spomenúť si 3. p. predstaviť si 2

posúdiť urobiť si al. prejaviť úsudok o niečom, dospieť k istému názoru o niečom; urobiť odborný posudok • zhodnotiť • ohodnotiť: posúdiť, zhodnotiť situáciu ako dobrú; chlapcov výkon posúdili, ohodnotili vysoko • oceniť (kladne posúdiť): ocenil našu spoluprácu ako vzornú • kvalifikovať (obyč. odborne posúdiť spôsobilosť, hodnotu a pod.): kvalifikovať prácu stavbárov • recenzovať (posúdiť umelecké, vedecké al. iné dielo) • klasifikovať • oklasifikovať (obyč. známkou vyjadriť posúdenie výkonu, najmä v škole): diplomovú prácu (o)klasifikovali veľmi dobre • odhadnúť (približne posúdiť hodnotu, veľkosť a pod. niečoho): odhadnúť hĺbku jazera; zle odhadnúť situáciu • zvážiť • uvážiť (porovnávaním posúdiť): zvážiť, uvážiť všetky možnosti, okolnosti • pozrieť (sa) • podívať sa: treba sa pozrieť, podívať na vec aj z inej strany • usúdiť (urobiť si úsudok): z danej situácie usúdil, že nemá zmysel ďalej čakať

presvedčiť sa na základe vlastnej skúsenosti nadobudnúť istotu o niečom • zistiť: na vlastnej koži sa presvedčil, zistil, aká je práca namáhavá • overiť (pravosť, správnosť niečoho): overiť si dôveryhodnosť správy, presvedčiť sa o dôveryhodnosti správy • prísť na niečo • zbadať • spozorovať: už prišli na to; zbadali, spozorovali, že som hovoril pravdu • vyšetriť (presvedčiť sa skúmaním podrobností): vyšetrite, kto bol pri čine • usúdiť • pochopiť (presvedčiť sa o zmysle niečoho): napokon sme usúdili, pochopili, že argumenty sú zbytočné • uvedomiť si: uvedomil si, že všetko je iba zdanie

zistiť skúmaním al. i náhodne poznať niečo ako isté • prísť na niečo • zbadať • spozorovať: zistiť, spozorovať, zbadať svoj omyl, prísť na svoj omyl; treba zistiť príčinu neúspechu, treba prísť na ňu • objaviť (obyč. nečakane zistiť): objavil, že v komore sú mravce • konštatovať • skonštatovať (zistené povedať): (s)konštatoval som, že je už neskoro • postrehnúť • pobadať • všimnúť si (zistiť očami): postrehol, pobadal, všimol si, že mnohí na prednáške chýbajú • vypozorovať • vybadať • kniž. vysledovať (zistiť pozorovaním): vypozoroval, vybadal, že mnohí začínajú prejavovať nespokojnosť • hovor. zaevidovať: zaevidoval, že ktosi naňho uprene hľadí • určiť (skúmaním, meraním a pod. zistiť): určiť, zistiť presnú polohu lode; určiť presný čas • odb. stanoviť (presne zistiť): stanoviť hladinu cholesterolu • vyskúmať • vybádať (zistiť obyč. vedeckým skúmaním): treba vyskúmať, vybádať, ako sa zákonitosť prejaví • pozisťovať (postupne, viac vecí zistiť) • presvedčiť sa (na základe vlastnej skúsenosti): presvedčili sme sa, že to bol omyl • vyšetriť (zistiť skúmaním podrobností): treba vyšetriť, či je obžaloba pravdivá • publ. zmapovať (zistiť rozšírenie, výskyt nejakého javu): zmapovať záujem obyvateľstva • usúdiť (dospieť k záveru): napokon usúdil, že je zbytočné hádať sa • vyrozumieť • pochopiť (zistiť zmysel niečoho): z návodu sa nedal vyrozumieť, pochopiť, zistiť presný postup • vydedukovať (zistiť dedukciou) • uvedomiť si (zistiť vedomím): uvedomil si, že prehral • zvedieť (pozorovaním zistiť): podľa reči zvedel, že nie je od nás • hovor.: vysondovať • presondovať (opatrne, nepriamo zistiť): treba vysondovať, presondovať, aký má na voľbu názor väčšina pracovníkov • hovor. opáčiť: opáčil, čo si myslia • hovor. expr.: vyhrabať • vykutať (podrobným, systematickým al. tajným hľadaním zistiť): Kde si o ňom vyhrabal, vykutal také veci? • zried. zjaviť: nikto ešte nezjavil, ako sa dolina pôvodne volala • fraz. expr. zrátať si/spočítať si na prstoch jednej ruky (ľahko zistiť): to, že nemá nádej dostať výhodné miesto, vedel si zrátať na prstoch jednej ruky

strápený vysilený fyzickým al. duševným trápením; svedčiaci o tom • utrápený • usužovaný • zried. usúžený: stretnúť priateľa strápeného, utrápeného, usužovaného; usúžené srdce (Hviezdoslav) • ustaraný • ustarostený • zastaraný (utrápený starosťami): ustaraná, ustarostená matka • sklesnutý • kniž. skleslý (fyzicky al. duševne ochabnutý): sklesnutá, skleslá tvár vyjadrovala rezignáciu • unavený • vyčerpaný • vysilený • zmorený • umorený: pohľad na chorobou unavené, vyčerpané, vysilené, zmorené, umorené dieťa • strhaný • hovor. sťahaný • expr.: zničený • zdrvený (veľmi strápený, s viditeľnými stopami trápenia): vyzerala strhaná, sťahaná, zničená; zdrvený pohľad • zúbožený • ubiedený • zastar. ubedovaný (vyzerajúci veľmi úboho, biedne): zúbožené, ubiedené telo; ubedovaná hlavička (J. Kráľ) • ubolený • expr. zried.: uboľavený • ubolestený • pren. dolámaný (bolesťou strápený, unavený): ubolená duša; uboľavený, ubolestený zrak; ledva zložil do postele svoje dolámané údy • expr.: umučený • zmučený • skatovaný • stýraný • utýraný • zried. utrýznený (strápený mučením, týraním): bezvládne, umučené, zmučené, skatované, stýrané telo; plačom sa jej chvela stýraná, utýraná, utrýznená hruď

usúžený p. strápený

ubytovať sa zaujať byt, nájsť si bývanie (v byte, v dome; obyč. na kratší čas): ubytoval sa v hoteli, v meste • zložiť sa: zatiaľ sa zložil v škole • expr. usalašiť sa: usalašili sa u brata • usídliť sa (často aj na dlhší čas): v susedstve sa usídlili noví nájomníci • nasťahovať sa • expr. nakvartírovať sa (obyč. na dlhší čas zaujať byt): nasťahoval sa do podnájmu • zastar. uhospodiť sa: uhospodil sa u istého garbiara (Kukučín) • usadiť sa • osadiť sa (nájsť, zaujať trvalý domov): usadil sa v rodičovskom dome; osadil sa natrvalo na vidieku • utáboriť sa (ubytovať sa v stane, v tábore, expr. ubytovať sa vôbec)

p. aj usadiť sa

udomácniť sa 1. prispôsobiť sa (domácemu) životnému prostrediu (najmä o rastlinách a zvieratách) • zdomácnieť: dobytok sa dobre udomácnil, zdomácnel aj v severnejších krajoch • aklimatizovať sa: rastliny, zvieratá, ľudia sa rýchlo aklimatizovali • skrotnúť (o zvieratách): mačka už skrotla • domestikovať sa: zvieratá sa už domestikovali • naturalizovať sa (privyknúť v cudzom prostredí; o ľuďoch): emigranti sa už naturalizovali • expr. oťukať sa (o ľuďoch v novom prostredí): najskôr sa musí trocha oťukať • privyknúť si • zvyknúť si (na domáce podmienky)

2. nájsť, založiť si domov • usadiť sa • usídliť sa: rodina sa udomácnila, usadila, usídlila v blízkosti centra • ubytovať sa (nájsť si byt, bývanie): ubytovali sa u nás na dlhý čas • zabývať sa (zaplniť domov potrebnými náležitosťami): na sídlisku sa mladomanželia už dobre zabývali

3. začať sa používať ako niečo bežné, stať sa rozšíreným • zaužívať sa: nový výraz sa rýchlo udomácnil, zaužíval • zdomácnieť: cudzia kultúra u nás zdomácnela • rozšíriť sa: medzi mládežou sa rozšírili drogy • expr. usalašiť sa • zried. zahostiť sa: v dome sa usalašila, zahostila nevraživosť

usadiť sa 1. nájsť domov, bývanie, sídlo (obyč. trvalé) • osadiť sa • usídliť sa: naši predkovia sa natrvalo usadili, osadili v krajine pod Tatrami; usídlil sa v meste • hovor. zakotviť • expr.: uviaznuť • zaviaznuť: zakotvil na dedine; napokon uviazol, zaviazol kdesi v Afrike • pren. expr. pustiť korene: v emigrácii už pustil korene • udomácniť sa • zabývať sa (prispôsobiť sa novému domovu): po presťahovaní sa rýchlo udomácnili • kniž. etablovať sa: na katedre etablovaný profesor • expr.: usalašiť sa • upelešiť sa • zapelešiť sa • roztiahnuť sa • rozpelešiť sa: usalašil sa, upelešil sa v rodičovskom dome • utáboriť sa (dočasne sa ubytovať v stane): kočovníci sa utáborili na kraji hory • hovor.: nanosiť sa • naniesť sa (obyč. o niekom, niečom neželanom, nevítanom): hmyz sa nám nanosil, naniesol do komory • kniž. sadnúť (si) (obsadiť isté miesto): sadol si na otcovo miesto • kniž. uhostiť sa: včela sa mu uhostila na ruke • pousádzať sa • pousadzovať sa (postupne): kmene sa pousádzali pri riekach

p. aj ubytovať sa

2. (o drobných čiastočkách niečoho) utvoriť vrstvu, usadeninu • usadnúť sa: v celom byte sa usadil, usadol prach • uložiť sa (pozvoľna): navrch sa uložilo páperie • navrstviť sa (vo väčších vrstvách): naspodku sa navrstvil piesok • sadnúť: na stromy sadla hmla • pousádzať sa • pousadzovať sa (postupne): v čajníku sa pousádzal kameň

3. p. sadnúť (si) 1

usídliť sa p. usadiť sa 1

vniknúť 1. dostať sa do niečoho, obyč. dovnútra • vojsť • preniknúť • vpraviť sa: úlomky mu vnikli, vošli, prenikli do rany; rýchlo sa vpravil do hry • expr. vsúkať sa: nemohol sa vsúkať do novej roly • vohnať sa • vhnať sa • vhrnúť sa • vpadnúť • nahrnúť sa • nabehnúť • vovaliť sa (prudko vniknúť): krv sa mu vohnala, nahrnula do tváre; do izby vpadlo svetlo • expr.: vrútiť sa • vraziť • vbŕdnuť • zried. vmetať sa: víno mu vrazilo do hlavy; sneh sa mu vmece do úst • vtrhnúť • vbiť sa • dobiť sa • vlomiť sa (násilím vniknúť): zástup vtrhol do domu; dobil sa, vlomil sa do obchodu • vliať sa • naliať sa • presiaknuť • odb. infiltrovať (o tekutine): voda sa vliala do pivnice; voda presiakla do pôdy, infiltrovala pôdu • vprúdiť • vtiecť • vplynúť (prúdom vniknúť): krv vprúdila do žíl • vovŕtať sa (vniknúť vŕtaním, expr. dostať sa hlboko): skrutka sa vovŕtala do dreva; myšlienka sa mu vovŕtala do mysle • vlámať sa • kniž. zastar. vlúpať sa (vniknúť s úmyslom ukradnúť): zlodeji sa vlámali do domu • prebiť sa • preraziť • prebojovať sa (vniknúť cez veľké prekážky): vojsko sa prebilo do mesta • usadiť sa • usídliť sa • zahniezdiť sa • hovor. nanosiť sa (vniknúť natrvalo): myši sa zahniezdili v špajze • vrásť (vniknúť rastom): korene vrástli do zeme • vhrýzť sa (hryzením): vhrýzol sa zubami do jablka • zabodnúť sa • zapichnúť sa (o ostrom nástroji): ihla sa zabodla do kože

2. p. pochopiť 1

zahniezdiť sa 1. urobiť si hniezdo (o vtákoch) • uhniezdiť sa: za dedinou sa zahniezdili, uhniezdili bociany • usadiť sa • usídliť sa • udomácniť sa: pod strechou sa usadili, usídlili, udomácnili lastovičky • expr. zapelešiť sa (o niečom neželateľnom): v dome sa zapelešili potkany

2. expr. nájsť podmienky na prijatie (obyč. o niečom neželateľnom) • zakoreniť sa • kniž. vkoreniť sa • zapustiť korene: zahniezdila sa, zakorenila sa v ňom nenávisť, ľahostajnosť; neznášanlivosť v rodine zapustila hlboké korene • udomácniť sa • usadiť sa • usídliť sa • ujať sa: nízka morálka sa udomácnila, ujala na mnohých pracoviskách • rozbujniť sa • rozbujnieť: zlo sa všade rozbujnilo, rozbujnelo • pejor.: rozprasiť sa • zaprasiť sa: vo vede sa zaprasila ideológia

ukladať sa 1. pozvoľna klesať a zostávať ležať: horniny sa ukladali jedna na druhú; pren. smútok sa jej ukladal v duši • sadať • usádzať sa (v drobných čiastočkách): prach sadal na nábytok; v hrnci sa usádzal kal • stlať sa: lupene kvetov sa stelú na zem; dym sa stelie po poliach • vrstviť sa • navrstvovať sa (pri ukladaní utvárať vrstvy): nánosy sa vrstvia, navrstvujú v ohybe rieky • hromadiť sa (vo vrstvách): v pivnici sa hromadí nečistota

2. ukladať sa na lôžko s cieľom ísť spať al. si odpočinúť • líhať si • klásť sa: všetci sa už ukladali na noc, líhali si, kládli sa do perín

zasadať 1. konať schôdzku, zasadnutie, poradu, zhromaždenie; zúčastňovať sa na schôdzke a pod. • mať schôdzu • mať schôdzku • mať zasadnutie • mať poradu: parlament dnes zasadá, má zasadnutie; riaditelia majú pravidelnú schôdz(k)u, poradu • hovor.: schôdzkovať • schôdzovať (často s negatívnym hodnotením): celý deň iba schôdzkujú a robota nikde • radiť sa (na porade): predstavenstvo sa radilo do neskorej noci • hovor. sedieť: výbor sedí už dve hodiny

2. začať zaujímať sedaciu polohu • sadať si • usádzať sa • usadzovať sa: zasadať, sadať si k stolu; práve sa usádzali, usadzovali k obedu • expr.: uvelebovať sa • usalašovať sa (pohodlne, s pôžitkom)

porov. aj sadnúť (si) 1

usídlenec kto sa niekde usídlil, obyč. natrvalo • usadlík: mestskí usídlenci, usadlíci • starousadlík (kto sa v mieste dávno usadil)

usústavniť p. zoskupiť

usúžiť p. utrápiť

utrápiť trápením poškodiť na duševnom al. telesnom zdraví • umoriť: nešťastie ju utrápilo, umorilo (na smrť) • usužovať • usúžiť (duševne poškodiť): matku usužovalo, usúžilo vedomie, že stratila syna • zried.: zosužovať • strápiť • dotrápiť: starosti ho zosužujú • ubiť • zdeptať • skrušiť (zbaviť duševných síl): samota ich ubije, zdeptá; neistota, bieda ľudí skruší • hovor.: ukrenkovať • usekírovať (stálym pôsobením, malichernosťami, neprimeranými požiadavkami zbaviť duševných síl): nedorozumenia v rodine ju ukrenkovali; nedovolí, aby ju v robote usekírovali • umučiť • utrýzniť • utýrať • strýzniť • stýrať • skváriť (poškodiť telesne al. duševne; spôsobiť muky): choroba dieťa načisto strýznila, stýrala; pocit viny ju utýral, utrýznil • expr. zgniaviť: osud ho zgniavil • hovor. expr.: umordovať • dotýrať • domučiť (telesne): dotýrať kone na dlhej ceste • zmoriť • hovor. expr. zmordovať • strhať (vyčerpať najmä fyzicky): dlhá choroba ho zmorila • zdrviť • doraziť • zničiť • znivočiť: zlá správa ma zdrvila, zničila, znivočila • slang.: zvalcovať • prevalcovať: zvesť ho zvalcovala • expr. zožrať: ak sa nebudeme brániť, zožerú nás