Synonymá slova "čľap" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 81 výsledkov (1 strana)

  • bác 1. napodobňuje (silný) zvuk pri páde, údere, náraze, výstrele a pod.; naznačuje pád, úder, výstrel a pod. • bumpác: Bác! Dvere sa zavreli s veľkým buchotom.; Zvesil pušku z pleca. Bum! Bác! zahrmí celá hora. (Šteinhíbel); bum, pác, bolo počuť z vedľajšej miestnostirachtresk: rach, tresk, hrom udrel do blízkeho stromucapcáp (slabší zvuk pri páde, údere): cap, rozpleskla sa kaša na dlážkečapčapsčľap (napodobňuje, naznačuje udretie dlaňou al. plochým predmetom): čap, čľap dieťa po zadočkuchľuschľust (naznačuje udretie): A chľus mu druhú, takže mu až krv z nosa vystrekla. (Urban)

    p. aj buch, švác, prask

    2. p. ach 1


    čľap 1. napodobňuje zvuk, ktorý vzniká nárazom vody, vyšpľachnutím vody al. tekutiny, spadnutím niečoho do vody, blata a pod.; naznačuje špľachnutie, vyšpľachnutie • čľapsčľupčľups: čľap, čľaps, niečo spadlo do jazera; čľup, čľups, a už bol vo vodečapčaps: čap, čaps do blatašpľachšplech: špľach, šplech mu vodu za golierchľuschľustchrst (naznačuje vyšpľachnutie): chľus, chrst hrnčekom vody medzi očičvach: čvach, čvach, ozývalo sa spod čižiem v riedkom blate

    2. p. bác 1


    kvap napodobňuje kvapkanie vody al. tekutiny • klapčapčľap: dážď kvapkal na obločnú rímsu: kvap, kvap, klap, klap, čap, čap


    čľapatý p. ploský


    ploský ktorý má malú hrúbku (získanú obyč. stlačením); málo prehĺbený al. vydutý • plochýplochatýplochastý: ploské, ploché riečne kameneploskatý: ploská, ploskatá fľašadiskovitý (plochý a okrúhly, podobný disku): ploský, diskovitý útvarsploštenýexpr.: stľapčenýstľapkanýstľapkavenýpritľapčený: mať sploštený, pritľapčený nos; vytiahol z aktovky úplne sploštený, stľapčený, pritľapčený klobúkexpr.: rozcapenýrozčapenýrozčapnutýrozčapírenýrozčľapnutýrozčľapenýroztľapčenýroztľapkanýrozpleštený (roztiahnutý do šírky): rozčapený, rozčľapnutý nostľapkavý: tľapkavý koláčexpr.: čapatýčľapatýťapatýťapkavýtľapkýtľapkastýnár. šľapkavýslang. splacírovaný


    čľapčať p. čľapkať 1


    čľapkať, čliapkať expr. 1. (o vode al. inej tekutine) narážať na niečo a pritom vydávať príznačné zvuky • expr.: čľupkaťčľapotaťčliapať: voda čľapká, čľupká, čľapoce vo fľašiexpr.: špľachtaťšplechtaťšpliechaťšpľachotaťšplechotať: vonku šplechce, špľachoce dážď; fontána veselo špliechaexpr.: čapkaťčľapčať (o kvapkách dažďa; s čľapotom padať): vonku čapkal, čľapčal dážďexpr.: čvachtaťčvrkaťčvŕkaťločkaťlologať: blato čvachtalo, čvrkalo pod nohami; voda čvŕkala, ločkala, lologala v topánkach

    2. expr. po troche sa vylievať al. po troche vylievať • čliapať: voda čľapká, čliape z hrnca; dieťa čľapká, čliape okolo sebafŕkaťfŕskaťfrckať (v kvapkách): masť fŕka, fŕskaexpr.: rozčľapkávaťrozčapkávaťčrpkaťrozčrpkávať (po troche vylievať): chlapček rozčľapkával z taniera polievkušpliechaťvyšplechovať (vo väčších prúdoch): voda špliecha, vyšplechuje z koryta; nezbedník špliecha na opaľujúcich sa

    3. p. vlhčiť


    kvapkať 1. padať v kvapkách; spôsobovať padanie kvapiek • expr. kvapčať (obyč. husto, prudko): z vlasov jej kvapká, kvapčí voda; z nosa kvapká, kvapčí krvkvápať (vo veľkých kvapkách): atrament kvápe na zemodkvapkávaťpokvapkávať (v dlhších intervaloch, občas stekať po kvapkách): z kohútika odkvapkáva, pokvapkáva vodaslziť (popúšťať kvapky): tesnenie slzíexpr.: čľapkaťčliapkaťčľapčaťčapkať (s čľapotom dopadať; obyč. o kvapkách dažďa): dážď čľapká na oblokcrkaťcŕkaťcvrkaťcvŕkať (tiecť slabým, prerývaným prúdom): crká do pohára trocha mliekaexpr.: kvackaťkväckaťkvickaťhovor. expr. kyckať (väčšími kvapkami spôsobovať znečistenie): polievka mu kvacká na obrus; z lyžice kycká lekvár

    2. liať po kvapkách • nakvapkávať: kvapká, nakvapkáva si liek do nosa


    brečka 1. riedke blato, riedky rozmočený sneh: po odmäku zostala na uliciach iba brečkaexpr.: čľapkanicačľapkavinačliapkavicačliapkaninapľačkanicapľačkaninašpľachtanicaťapkanica: brodili sa vyše hodiny v špinavej brečke, pľačkanici

    2. p. jedlo 1, kaša 1


    čľapkanica expr. riedke rozmoknuté blato al. mokrý sneh, často s dažďom • čliapkanicačľapkaninačliapkanina: sneh sa zmenil na čľapkanicu, čľapkaninu, čliapkanicu, čliapkaninupľušť: jesenné pľuštebrečka (riedky rozmočený sneh): bahnitá brečkapľačkaninapliačkaninapľačkanicapliačkanicašpľachtanicačvachtanicaťapkanicaplieskanica (Moric)kaša (roztápajúci sa sneh)


    čľapkanina p. čľapkanica


    plieskať 1. prudkými pohybmi ohybného predmetu (napr. prúta, biča) spôsobovať vznik krátkych prenikavých zvukov • práskaťtlieskať: plieskať, práskať, tlieskať korbáčomšľahaťlupkať: tesne nad hlavou mu šľahal, lupkal bičíkomexpr. lipkať: vo vetre lipká zástava

    2. udierať dlaňou • fliaskaťflieskať (po tvári): plieskal, fliaskal ho hlava-nehlavafackaťzauškovaťexpr.: čapcovaťoflinkovať (plieskať po tvári): facká, zauškuje ho za odvrávanieexpr.: ťapkaťťapaťtľapkať (jemne, zľahka plieskať): ťapká, tľapká koníka po širokom krkunár. fácať

    3. spôsobovať príznačné zvuky nárazom vody na pevný materiál • pleskotaťšpliechaťšpľachotaťšplechotaťšpľachtaťšplechtať: vlny plieskajú, pleskocú o breh, špliechajú, špľachocú pri člnečliapaťčľapotaťčľapkaťčliapkaťčapkať (pri menšom množstve vody): dážď čliape, čľapká do oblokovtlieskať

    4. p. hádzať 1 5. p. tárať


    špliechať 1. narážať na niečo a pritom vydávať príznačné zvuky (o vode al. niečom riedkom); pri nárazoch zasahovať prúdmi vody • špľachotaťšplechotaťšpľachtaťšplechtať: vlny hlasno špliechajú, špľachocú; voda špliecha, šplechoce do člnačliapaťčľapotaťčľapkaťčliapkať: vonku čľapoce, čliape dážďplieskať: dažďové kvapky plieskajú do oblokov

    2. zasahovať niekoho menšími prúdmi vody • špľachotaťšplechotaťšpľachtaťšplechtať: deti sa zabávajú, špliechajú, špľachocú násstriekaťprskaťfŕkaťexpr. fŕskať (v kvapkách): Nestriekaj, neprskaj na mňa!; pri umývaní fŕka, fŕska naokoločliapaťvyšplechovať: dieťa vo vaničke čliape, vyšplechuje vodunár.: čubraťčubriť (Kálal)


    vlhčiť robiť vlhkým • navlhčovaťzvlhčovať: vlhčila látku; navlhčovať, zvlhčovať vzduch, papiervlažiťzvlažovať: potôčiky vlažia zem; zvlažoval si čelo v horúčaveexpr.: čľapkaťčliapkaťčliapať (polievať vodou): čliapal si telo studenou vodourosiťzried. močiť: tráva mu rosila, močila spodok nohavícmáčaťmokriťnamáčaťomáčaťzamáčať (vlhčiť vo väčšej miere): máčala si oči harmančekom; mokril si ruky; namáčal si pery do vínafŕkaťprskať (vlhčiť rozstrekovaním kvapiek): prskal sa vodou, aby sa osviežilkropiť (vlhčiť bielizeň): kropila posteľné obliečky


    čľapkať sa, čliapkať sa expr. máčať sa vo vode (obyč. s radosťou) a rozstrekovať pritom okolo seba vodu • čliapať sapľačkať sa: deti sa čľapkajú, čliapu, pľačkajú v jarkuexpr.: špľachotať sašpľachtať sašplechotať sašplechtať sa (špliechať pritom) • trocha pejor.: čvachtať sačabrať sa: husi sa čvachcú, čabrú v mlákeexpr. zried. čupkať sanár. expr. pliagať saexpr. plahočiť sa: rád sa plahočí vo vani; v rybníku sa plahočia kačky


    čľapkavo p. čľapotavo


    čľapotavo expr. vydávajúc čľapotavý zvuk, čľapotajúc, s čľapotom • expr.: čľapkavočliapkavo: kačky čľapotavo, čľapkavo pili vodu z válovčekaexpr. čvachtavo: čľapotavo, čvachtavo chodil po blateexpr. zried.: čľapkyčliapky


    čľapkot p. špľachot


    špľachot vydávanie pleskotavého zvuku; striekanie, rozstrekovanie, obyč. pri náraze • šplechot: špľachot, šplechot moraexpr.: čľapotčľapkot: čľapot vĺnfrkot


    čľapky p. čľapotavo


    cvrknúť expr. naliať malé množstvo • expr.: crknúťčrpnúť: cvrkni, črpni mi trocha mlieka do kávyexpr.: čapnúťčľapnúťuliať: čapne, uleje mu trocha vína do pohára


    čľapnúť 1. p. čľupnúť 2. p. špľachnúť 3. p. cvrknúť 4. p. plesnúť 2


    čľupnúť expr. padnúť al. (mimovoľne) stúpiť do vody, príp. do niečoho riedkeho • expr. čľapnúť: niečo čľuplo, čľaplo do potokažblnknúť: kameň žblnkol do studne


    plesnúť, plesknúť 1. prudkým, rýchlym pohybom al. nárazom (obyč. plochých predmetov) spôsobiť vznik prenikavého, dosť ostrého zvuku • pľasnúťpľasknúť: ples(k)núť, pľas(k)núť dlaňou, bičomtlesnúťtlesknúťtľasknúť (dlaňami) • zaplesnúťzaplesknúťzaplieskať: zaples(k)núť, zaplieskať korbáčomtresnúťtresknúťtrepnúť: rozčúlene tres(k)ol, trepol dveramiexpr.: capnúťcapiť: zaucho hlasno caplo do ticha izbyexpr. lupnúť: udrel, až luplozapukať (viac ráz): zapukať bičom

    2. zasiahnuť niekoho, niečo hlasným, dosť ostro znejúcim úderom • pľasnúťpľasknúť: ples(k)ol, pľas(k)ol muža po pleciťapnúťtľapnúť (zľahka) • pľaštiťpleštiť (silnejšie) • expr.: capnúťčapnúťčľapnúťčapiť (prudko) • expr.: lupnúťpacnúťbacnúť: lupla dieťaťu po zadku, pacla ho po prstochexpr. črchnúť (Jesenská)

    p. aj udrieť 1

    3. p. hodiť


    špľachnúť, šplechnúť zasiahnuť menším prudkým prúdom (o tekutine); prudko vrhnúť prúd tekutiny • expr.: čľapnúťčrpnúť: voda mu špľachla, čľapla do tváreprsknúťstreknúťstrieknuťfrknúť (v kvapkách): streklo, frklo mi blato na kabátexpr.: frsknúťfľusnúťfľusknúť (v kvapkách) • expr.: chrstnúťchľusnúťchľustnúťchvistnúťšustnúť (vrhnúť v množstve): špinavú vodu mu chrstla na hlavu


    čľapot p. špľachot


    čľapotať p. čľapkať 1


    pršať 1. (o daždi) padať v kvapkách z oblakov na zem: vonku prší; predvčerom pršalo celú nocnár. padať: na východnom Slovensku neprší, ale padázried. moknúť: vonku moknepopŕchaťpoprchávaťkropiťkvapkať (riedko, veľkými kvapkami): blíži sa búrka, začalo popŕchať, poprchávať; vonku kropí, kvapkáspŕchaťspŕchavať (obyč. prerušovane): podchvíľou spŕchalonár. pokropovaťzried. pŕchať (J. Kráľ)mrholiťexpr.: siholiťsihliť (drobno pršať) • rosiť (veľmi slabo pršať) • nár.: romoniťprcholiť (slabo pršať) • expr.: smokliťsmokliť sasopliťsopliť sanár. šepoliť (drobno, ticho a bez prestania, vytrvalo pršať): smoklí (sa) už tretí deňexpr.: osievať sasypať sa (husto a drobno pršať): celé popoludnie sa osieva, sype (studený dážď)expr. trúsiť sa (po troche, riedko pršať): nezmokli sme, hoci sem-tam sa trúsiloexpr.: liaťliať sa (silno pršať): lialo (sa) ako z kanvyexpr.: cediťcediť sa (obyč. silno a vytrvalo): celý týždeň (sa) cedilohovor. expr.: pľušťaťšústať (prudko pršať): pľušťalo celú noc; šústa do okiennár.: ridať sacechtiť sa: ridá sa, cechtí sa už dva dniexpr.: čľapotaťčurdžať (prudko s čľapotom pršať) • expr.: šibaťšľahaťprať (o prudkom, vetrom hnanom daždi): šibe, šľahá, perie do oblokov

    2. p. padať 1


    čľaps p. čľap 1


    apík, apko p. otec 1


    čap1 1. p. zátka 2. p. pánt 1, záves 2


    čap2 1. p. chmat 2. p. bác 1 3. p. čľap 1, kvap


    chmat naznačuje rýchle, náhle uchopenie, chmatnutie • chňapchvat: psisko chmat, chvat chlapca za nohavice; mačka chňap, chmat po myšidrapslapsčap: rozbehol sa za ním a draps, laps ho za kabát; otec čap syna za plece


    pánt 1. kovové zariadenia, obyč. páky, na ktorých sú zavesené pohyblivé predmety • závesčap: vybrať dvere z pántov, zo závesov, z čapov

    2. vodorovná žŕdka v kuríne • bidlo: kohút vyletel na pánt, na bidlohambálokhambalok: sliepky sedia na hambálku, na hambalku


    zátka predmet valčekovitého tvaru na uzavieranie otvorov fliaš al. nádob naplnených istým obsahom: zapchať zátkou fľašu vína; fľaštička so sklenou zátkouhovor. špunt: vytiahnuť zo suda špunthovor.: štopeľštupeľ: korkový štopeľ, štupeľčap (drevená zátka do suda): vyraziť čap


    záves 1. funkčne zavesený kus látky: brokátové závesy, roztiahnuť závesopona (záves oddeľujúci hľadisko od javiska): spustiť oponuzáclona (jemný záves na zastieranie oblokov): naškrobené záclonydrapéria (zriasený, obyč. dekoratívny záves) • zried. závesnica (Figuli)

    p. aj zástena

    2. kovové zariadenie na zavesenie pohyblivých predmetov: kĺbové závesy; vybrať okno zo závesovpánt (kovové závesy na dvere, obloky): zvesiť dvere z pántovčap: čapy na dverách vŕzgajú

    3. vozidlo pripojené za vozidlo s pohonom: autobus so závesompríves: obytný príveskaravan (obytný záves k automobilu) • vlek: kamióny s vlekmihovor. vlečka


    cap napodobňuje zvuk slabého úderu, zvuk pádu drobného predmetu a pod.; naznačuje slabý úder, pád drobného predmetu a pod. • pacbac: cap, pac, bolo počuť pri každom plesknutí po zadočku; bac dieťa po ručičkeťap: keď tleskla rúčkami, zaznelo slabé ťapcup: cap, cup, zošuchol sa oriešok na zemplesktlesk (pri silnejšom údere): plesk, tlesk mu po líci


    fác naznačuje zvuk pri (náhlom) údere dlaňou, pri plesknutí najmä po tvári; naznačuje takýto úder • fľask: fác, fľask, bolo počuť z izby po každom zauchupleskpľask: matka zrazu plesk, pľask synovi po líciflinkfuk (naznačuje udretie): fác, flink, fuk jej jednu po hlavepácbác (naznačuje silnejšie, silné udretie): zrazu pác, bác mu po rukechľuschľust: chľus, chľust mu po papulišvác: švác ho po chrbteťap (naznačuje slabé udretie): ťap decku po zadočku


    ťap p. cap


    cupi-dupi napodobňuje opakujúci sa zvuk pri mlátení cepmi, pri (zrýchlenej) chôdzi a pod. • cupi-lupicupi-cupicupi-rupi, pís. i cupy-dupy, cupy-lupy, cupy-rupyzried. cupu-rupu: pochytili cepy a už bolo počuť iba cupi-dupi, cupi-lupicap-capcup-cupťap-ťap: cap-cap, cup-cup, bosé nôžky cupkali po holej dlážke


    čapík anat. výbežok mäkkého podnebia • jazýčekodb. uvulaexpr.: dzindzík


    darmošľap p. lenivec


    lenivec kto sa vyhýba práci, kto rád zaháľa • leňoch: lenivca, leňocha ťažko prevychovaťdaromníkzried. leňošník (Tajovský)povaľačzaháľačzáhaľkárhliviakexpr.: darebáktrúdpostávačpejor.: darmošľaphniliakhnilošhniľač: hniliaci, hniloši sa povaľujú na lavičkáchpejor. lajdák (kto je lenivý a neporiadny): zo žiaka sa stal lajdákpejor. darmožráč (kto sa z lenivosti priživuje) • pejor.: pecúchpecivál (kto iba doma sedí, kto nie je aktívny) • pejor.: zdochliakzdochlinahovor. pejor.: ulievačulievaksubšt. flákač • expr. vysedávač


    hostinec jednoduchšie pohostinské zariadenie, kde sa podávajú nápoje a príp. i strava • pohostinstvo: staničný hostinec, staničné pohostinstvovýčap (miestnosť, kde sa čapuje): sedieť vo výčapehovor. al. expr. krčma: zafajčená krčmahovor. pejor. putika (podradný hostinec) • hovor. šenkhrub. pajzel (hostinec nízkej úrovne) • zastar.: šenkáreň (Kukučín)šenkovňa (Vajanský)tavernatratória (hostinec v juhoeurópskych krajinách) • čárda (pôvodne hostinec v maďarskej puste)


    výčap p. hostinec


    chľapčať p. žblnkať


    žblnkať vydávať zvuk, aký vzniká pri tečení vody narážajúcej na prekážky • žblnkotať: voda z fľaše žblnká, žblnkoce do pohárovzurčaťzurkotaťexpr. zried. zurkaťexpr.: džurdžaťžurčaťžurkotaťčurkotať: potôčik zurčí, zurkoce, žurčí, čurkocebublaťexpr.: blbotaťklokotať (vydávať zvuk ako pri tvorení bublín v tečúcej al. vriacej vode): prameň buble, klokoceexpr. zried. lulotať: z hĺbky luloce voda (Figuli)expr. chľapčať: víno chľapčí do pohárovnár. žuboriť


    chňap p. chmat


    konzervatívny 1. ktorý sa pridržiava tradície, rešpektuje overené, zaužívané zásady, spôsoby, poriadky a pod.; svedčiaci o tom • tradicionalistický: konzervatívna, tradicionalistická koncepcia, orientáciapravicovýpravičiarskypravý (o politickom smere): pravicová, pravičiarska strana; pravá úchylka hnutia

    2. ktorý je málo prístupný zmenám, často aj zaujatý proti pokroku, všetkému novému, modernému; svedčiaci o tom • tradičnýtradicionalistickýnemoderný: konzervatívny, tradičný, nemoderný postojzastaranýstaromódnyobyč. pejor. staromilský (ktorý vyšiel z módy): zastarané, staromódne názory na manželstvo; staromódni, staromilskí rodičiameravýnepružnýnedvižnýstŕpnutýkniž.: ustrnutýstrnulýskostnatenýexpr. ťapákovský (ktorý nie je schopný ďalšieho vývinu, neprijímajúci zmeny, nič nové): meravé, nepružné, nedvižné, stŕpnuté myslenie; byť obklopený ustrnutým, strnulým, skostnateným prostredímnepokrokový (op. pokrokový) • neprogresívny (op. progresívny) • spiatočníckyreakčnýreakcionársky (odmietajúci nové, presadzujúci návrat k starým, prekonaným poriadkom, obyč. v politickej, názorovej a pod. oblasti): nepokrokové, neprogresívne, spiatočnícke, reakčné sily, vrstvy


    nečinný ktorý nevykonáva (nijakú) činnosť, prácu; ktorý nevyvíja úsilie, nerobí kroky v prospech al. neprospech niečoho; svedčiaci o tom (op. činný, činorodý) • pasívnyneaktívnykniž. nedvižný: nečinný, pasívny člen hnutia; zaujať neaktívny, nedvižný postoj k problémutrpný (úplne bez záujmu, úsilia): trpné prijímanie rozkazov; trpná oddanosť osudunepodnikavý (op. podnikavý): nepodnikavý obchodníkpejor. zápecníckykniž.: oblomovskýoblomovovský: viesť zápecnícky, oblomovský spôsob životaexpr. ťapákovskýkniž. al. odb. inertný (neschopný reagovať)


    pasívny 1. ktorý neprejavuje aktivitu, vyznačujúci sa nečinnosťou, nezáujmom; svedčiaci o pasivite (op. aktívny, činný, činorodý) • neaktívnyneiniciatívny: pasívny, neaktívny, neiniciatívny človek; pasívny, neaktívny, neiniciatívny prístupnečinnýtrpnýkniž.: nedvižnýoblomovský: poddať sa nečinnému, trpnému, nedvižnému čakaniu; oblomovský postojnebojovnýnevýbojný (op. bojovný, výbojný) • nepodnikavý (op. podnikavý) • expr. ťapákovskýpejor. zápecnícky (pasívny a zaostalý): nepodnikavý, ťapákovský, zápecnícky duchapatickýletargický (chorobne pasívny): je celkom apatický, letargický

    2. p. stratový


    ťapákovský p. pasívny 1, konzervatívny 2


    nahnevať sa podľahnúť hnevu • rozhnevať sanazlostiť sarozzlostiť sa: otec sa nahneval, nazlostil, rozzlostil na detinamrzieť sarozmrzieť sa (v malej miere): namrzel sa na ženu pre zlú večerurozčúliť sarozdráždiť sa (podľahnúť rozčúleniu) • expr.: najedovať sarozjedovať sanasrdiť sarozsrdiť sanasršiť sarozsršiť sanapajediť sarozpajediť sanačertiť sarozčertiť sanapaprčiť sarozpaprčiť sanaduriť sanadurdiť sarozdurdiť sarozpeniť sanaštvať sanapáliť sanamosúriť sanabrúsiť sanabadúriť sanašuchoriť sanašušoriť sanaježiť sarozježiť sazježiť sa: ľahko sa napajedí; rozpaprčil sa pre hlúposťexpr.: nazúriť sarozzúriť sarozkohútiť sarozkokošiť sarozkatiť sarozkatovať saexpr. zried. rozčapíriť sakniž. rozhorliť sa (nahnevať sa vo veľkej miere) • nár. expr.: rozpŕchliť sarozpŕliť sanár. rozkvásať saexpr. zried. zajesť sa (J. Kráľ)kniž. rozľútiť saexpr. zried.: rozozliť sanabúriť sanár. expr. narárožiť saniž. hovor.: naondiať sanaondieť savulg. nasrať saexpr.: rozoštvať sarozsváriť sarozvadiť sarozprať sa (nahnevať sa jeden na druhého): celý národ sa rozoštvalexpr.: nafúkať sanafúknuť sanaduť saoduť sazduť sa (zároveň sa uraziť): odul sa ako moriak; nadul sa pre urážku


    rozčapíriť sa 1. p. roztiahnuť sa 2 2. p. nahnevať sa


    roztiahnuť sa 1. rozložiť sa do šírky • rozprestrieť sarozostrieť sa: padák sa mu roztiahol, rozprestrel v poslednej chvílirozvinúť sa: rozvinul sa s vecami na trávevytiahnuť sanatiahnuť saexpr. rozgajdať sa: nohavice sa jej vytiahli, rozgajdaliexpr.: rozvaliť sarozliezť sa: hmla sa rozvalila; dym sa rozliezol po miestnostirozvliecť sa (roztiahnuť sa do priestoru): sprievod sa rozvliekolporozťahovať sa (postupne, na viaceré miesta)

    2. ťahom sa oddialiť od seba • roztvoriť sakniž. rozpriahnuť sa: ruky sa mu roztiahli, rozpriahlivystrieť sanatiahnuť sa: prsty sa vystreli za zákuskomexpr.: rozčapiť sarozčľapiť sarozčapíriť sanár.: rozkriačiť sarozčesnúť sarozčechnúť sa: nohy sa mu rozčapili

    3. p. rozšíriť sa 1 4. p. usadiť sa 1 5. p. spadnúť 1


    nešikovník hovor. nešikovný človek • expr.: ťarbákťarbavechovor. expr.: babrákbabrošhovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je stolár, ale fušerpejor.: nemehlokyptošgrambľošťapákexpr.: polenodrevodrúktĺkmotovidlo (nadávka nešikovnému človeku) • expr. nekaľavník (Jesenský)expr. kydaj (Tajovský)expr. kydoň (Hviezdoslav)expr. zried.: ošemeto (Stodola)šiplavechovor. pejor. ťuťmák (nešikovný, pomalý, nie dosť bystrý človek) • vulg. sráč


    ťarbák expr. človek, ktorý má pomalé, neobratné, nemotorné pohyby al. pomalé reakcie: je to ťarbák, nehodí sa na športexpr.: ťarbavecťapajťapáknekaľavníkmedveďmacomotovidlohovor.: nemotorníknešikovníkhovor. expr.: neogabanecneohrabanecneokresanecneokrôchanecneotesanecpejor.: hebedokvargľanemehlohromotĺkskydoň (Jesenská)hovor. pejor.: ťuťmákťuťoťuťko (pomalý, ťarbavý v duševných prejavoch) • polenodrevolekvár


    otec 1. muž vo vzťahu k svojmu dieťaťu • rodič: láskavý otec, rodičhypok.: ocoockooteckoocinoocinkoocíktatotatatatkotatíčkotatíktatuškohovor.: ňaňoňaňaňankoňaníčkohovor. zastar.: apoapaapkoapíkpapasubšt.: foter • fotrisko • fotrík • hypok.: ocitati (v oslovení)

    2. p. svák 2 3. p. zakladateľ 4. p. predok1 5. p. kňaz


    plech široká a plytká plechová nádoba na pečenie • pekáč: dať mäso na plech, na pekáčhovor. ťapša


    ťapša p. plech


    stľapčený p. ploský


    pritľapčený p. ploský


    rozčapírený 1. porov. roztiahnuť sa, roztvoriť sa 2. p. široký 1, ploský


    široký 1. ktorý má veľkú šírku, väčšiu oproti normálnej, bežnej, žiadanej a pod. (op. úzky) • rozložitýrozloženýmohutný: široké, rozložité plecia; široká, rozložená, mohutná hruďveľkývoľný (širší ako je potrebné; op. malý, úzky, tesný): kabát mi je v pleciach široký, veľký; sukňa je jej v páse voľnáplantavý: široké, plantavé nohaviceexpr.: rozčapenýrozcapenýrozčapnutýrozčapírenýrozčľapenýrozčľapnutýrozpleštenýroztľapčenýroztľapkaný (roztiahnutý do šírky): rozčapený, rozčľapnutý nosexpr.: preširoký (veľmi široký) • priširoký (príliš široký)

    2. ktorý sa rozprestiera na veľkej ploche (v horizontálnej rovine) • šíry: široké, šíre roviny; lode vyplávajú na šíre morerozsiahlyrozľahlýpriestranný: rozsiahly, rozľahlý, priestranný modrý oceánotvorenýnekonečnýbezhraničný (nemajúci konca kraja): nemohla sa vynadívať na otvorený, nekonečný, bezhraničný priestor (op. uzavretý, ohraničený) • expr.: šírošíryširokánskyširočizný (veľmi široký): šírošíre, širokánske, širočizné diaľavyhovor. expr. rozťahaný (široký a dlhý): rozťahaná dedina, rozťahaný krajpanoramatický (zahŕňajúci širokú krajinu): naskytol sa mu krásny panoramatický pohľad

    3. p. veľký 1, obšírny 1, všeobecný 1


    roztiahnuť 1. ťahom rozložiť do šírky • rozprestrieťprestrieť: roztiahla, prestrela obrusrozostrieťrozostlať: rozostrel noviny po stole; rozostlali otep slamyvytiahnuťnatiahnuť: vytiahla cesto na štrúdľuzried.: rozostaviťrozpustiť: obchodník rozostavil šiator; vietor rozpustil mračná po obloheporozťahovaťporozprestierať (postupne, viac vecí)

    2. ťahaním roztvoriť • rozhrnúť: roztiahli, rozhrnuli oponu; rozhrnula záclony

    3. ťahom oddialiť od seba • vystrieťnatiahnuť: roztiahol, vystrel, natiahol rukyrozopäťrozpäťrozopnúťkniž. rozpriahnuť: rozopol ramenározložiťroztvoriťrozostrieťrozkrídliť (naširoko roztiahnuť): orol rozložil, rozostrel krídlaexpr.: rozčeperiťrozčapíriťrozčapiťrozcapiťrozkriačiťrozkvačiťrozškeriťrozzeviť: rozčapíril, rozčapil nohy; vojaci rozkriačili vetvy; ústa rozškeril do úsmevu

    4. p. rozšíriť 1 5. p. rozšliapať 2


    roztľapčený, roztľapkaný p. široký 1, ploský


    sploštiť 1. tlačením dať niečomu ploský tvar • expr.: stľapčiťspľaštiť: sploštiť, stľapčiť bochník cesta na posúch; sploštiť guľuzmliaždiťpomliaždiť (tlakom poškodiť): ruku mu celkom zmliaždilo, pomliaždilo

    p. aj stlačiť

    2. p. zjednodušiť


    stlačiť tlakom zapôsobiť na niečo a tým obyč. zmenšiť objem niečoho al. dostať niečo do nižšej, príp. inej polohy • stisnúťzovrieť: stlačiť, stisnúť päste, pery; stlačiť, stisnúť páku; zovrieť v ruke listpritlačiťpritisnúťpotlačiť: pritlačiť tlačidlo zvonca; potlačiť pákupristúpiť (nohou): pristúpiť brzdupostláčaťpostískaťpotískať (viackrát): postláčať, postískať šaty do batoha; cestujúci potískaní v strede autobusustľapkať (tľapkaním stlačiť): cesto stľapká na pagáčsploštiťexpr. stľapčiťspľaštiťhovor. expr. zmangľovať (tlačením urobiť ploským): cesto sploštila na posúch; klobúk si rukou uprostred stľapčil, spľaštil; sedením si zmangľoval šatyexpr.: zgniaviťzdláviťpodláviťzmrviť: zgniavené, zdlávené ovocie; zmrvená trávatech. skondenzovať: skondenzovať paruodb. skomprimovať: skomprimovať vzduch, pohonnú zmes


    stľapčiť p. sploštiť 1, stlačiť


Pozri výraz ČĽAP v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: ä n, cfp, skv, å ori, cpv, ček, alg, å vec, čereš, aun, bgvv, naåˆ, vhz, ľu, zzh
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV