Synonymá slova "čeň" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 448 výsledkov (4 strán)
-
cena 1. meradlo potrebnosti, užitočnosti a ocenenia • hodnota • význam: cenu, hodnotu, význam tohto činu zatiaľ nevieme odhadnúť • závažnosť • dôležitosť: uberá to na závažnosti, dôležitosti skutku • cennosť • vzácnosť: cennosť, vzácnosť osobnosti učiteľa
2. odplata za prácu mimoriadneho významu • ocenenie: neuspokojil sa s nespravodlivou cenou, s nespravodlivým ocenením • vyznamenanie • odmena: dostať vyznamenanie za statočnosť; finančná odmena za preklad
cencúľ kvapľovitý ľadový útvar zo zamŕzajúcej stekajúcej vody • ciageľ: zo strechy visia cencúle, ciagle
kvapeľ tenký kužeľovitý útvar vznikajúci vo vápencových jaskyniach zrážaním nerastných látok • geol. stalagmit (kvapeľ zväčšujúci sa zdola nahor) • geol. stalaktit (kvapeľ zväčšujúci sa zhora nadol) • cencúľ • ciageľ (kvapľovitý ľadový útvar zo zamŕzajúcej stekajúcej vody): zo strechy visia cencúle, ciagle
čendž p. výmena
ceng1 p. cing
ceng2 p. cengot
cengot zvonivý zvuk • cvengot • ceng • cveng: cengot, cvengot peňazí; cveng pohárov • cingot • brinkot • brink: cingot, brinkot riadu • zvonenie • cilingot • štrngot • štrng
cing napodobňuje (vyšší) zvuk vznikajúci pri náraze kovových al. sklených predmetov; naznačuje náraz kovových al. sklených predmetov • cink • cin • cín: cing, cink, cin, ozval sa zvonček pri dverách • ciling • cing-ciling • cililing • cingi-lingi • cingi-ling: ciling, cingi-lingi, zazvonila malým zvončekom v ruke • kling: kling, ozvalo sa pri každom údere po koľajničke • brnk • brink: brink, zazvonil malý kamienok o obločnú tabuľu • štrng: po prípitku štrng pohárom o pohár • ceng • cveng • cvrnk (napodobňuje hlbší zvuk): ceng, cveng, cvrnk, ozvalo sa z automatu, keď vhodil mincu • cing-cing • cin-cin • cin-cín (napodobňuje opakovaný zvuk): cing-cing, cin-cín, netrpezlivo vyzváňal zvonček
cengáč p. zvonec 2
zvonec 1. menší predmet podobný zvonu používaný na zvukové signály: kravský zvonec • spiež • spiežovec • hrkálka (spiežový zvonec, obyč. na krku zvierat, na postroji a pod.): cengot spiežovcov • liatovec: ovce zvonia liatovcami
2. signálny mechanizmus na zvonenie • zvonček: elektrický zvonec; v predsieni zaznel zvonček • cengáč: zatlačiť cengáč
cengáčik p. cengálka
cengálka malý zvonček al. zvonivá ozdoba • cengáčik • zried. cengárka: luster s cengálkami, cengáčikmi
cengárka p. cengálka
cengať vydávať jasný, zvonivý zvuk pri náraze kovových al. sklených predmetov; spôsobovať takýto zvuk • cengotať • cinkať • cinkotať • cingotať • cingať: zvonce, spiežovce cengajú, cengocú; cengať, cinkať, cinkotať zvončekom na bicykli • expr.: cilingať • zvonkať (jemne cengať): ovce cilingajú zvončekmi; hrkálky zvonkajú • klingať • klinkať: zvonec v diaľke klingá • cvendžať • štrngať • štrngotať: kosa cvendží, ostrohy cvendžia, štrngajú; cvendžať, štrngať príborom • zvoniť • vyzváňať (najmä o zvončeku al. zvonci ako súčasti niečoho): telefón dlho zvonil, vyzváňal, cengal; zvonili sme, cengali, vyzváňali, ale nikto neotváral • znieť: zvonček neprestával znieť
p. aj štrngať
štrngať pri náraze kovových, sklených a pod. predmetov vydávať zvonivý krátky zvuk; spôsobovať takýto zvuk • štrngotať: podkovičky, poháre štrngajú, štrngocú; štrngať ostrohami • rinčať (o ostrom zvuku): rozbité sklo rinčalo • expr.: brinkať • brinčať • brnkať • brnkotať (jemne): brinkať, brinčať príborom, reťazami; ostrôžky brnkajú • cvendžať • cvengotať • cengať • zried. cvengať: meče, zbrane cvendžia; cengá pohármi, mincami • zvoniť: poháre krásne zvonia; zvoní vidličkou o tanier • nár. strundžať (Figuli) • expr. poštrngávať (chvíľami slabo štrngať): poštrngávať pohármi
zvoniť 1. vydávať jasný zvuk ako pri náraze kovu o kov (o zvone, zvonci, zvončeku); spôsobovať takýto zvuk: zvony zvonia na poludnie • vyzváňať (dlho a slávnostne al. nástojčivo): vyzváňať na všetkých zvonoch; vyzváňajú na poplach • kniž. hlaholiť (príjemne, lahodne): zvon hlaholí • zozváňať (zvonením zvolávať do kostola): ponáhľaj sa, už zozváňajú • nár. zazváňať (Kalinčiak) • nár. prezváňať (Dobšinský) • zried. rozzváňať • cengať (o zvončeku): telefón zvoní, cengá; na dverách cengá zvonček • vycengávať • vycengúvať (dlho, ustavične) • expr.: klingať • klinkať: spiežovce klingajú, klinkajú; umieráčik smutne klingá • expr. zvonkať: ovce po ceste zvonkali
2. vydávať jasný, zvonivý zvuk (o kovovom al. sklenom predmete) • cengať • cvendžať • cvengať: poháre pri zdravkaní zvonili, cengali • cinkať • cingať • cilingať (veľmi jasno): peniaze cinkajú, cilingajú • štrngať • štrngotať: taniere pri ukladaní štrng(ot)ali; podkovičky na ceste jasne zvonia, štrngajú, štrngocú • expr. zvonkať: zvonkanie hrkálok
3. p. zvučať
cengavý p. zvonivý
zvonivý ktorý svojím jasným tónom pripomína zvuk zvončeka • cengavý • cengotavý: ozýval sa zvonivý, cengavý, cengotavý zvuk pohárov • zunivý • zvučný • jasný: zvonivý, zunivý dievčenský hlások; zvučný, jasný hlas • klingavý • klinkavý: klingavé spiežovce • cinkavý • cilingavý: ukladal cinkavé peniaze • štrngavý • štrngotavý: štrngotavé podkovičky • strieborný • striebristý (zvukom pripomínajúci striebro): strieborný smiech • poet.: striebrozvučný • striebrozvuký • kniž. hlaholivý: hlaholivá pieseň • zried.: cvendžavý • cvendživý • cvengavý • nár. cingavý: cvendžavé, cingavé dukáty • kniž. zvonný • zried. zvonovitý (Hurban)
rinkot vydávanie zvonivého kovového al. skleného zvuku • štrngot: rinkot, štrngot pohárov, reťazí • cvengot • cveng: oblok sa zosypal s cvengotom • cengot • cingot • expr. štrng: štrng ostrôh
cengotavý p. zvonivý
ceniť určovať cenu, hodnotu, význam niečoho • oceňovať • hodnotiť • ohodnocovať: cenili, hodnotili, oceňovali, ohodnocovali majetok veľmi vysoko; cenili, hodnotili pracovníkov podľa výkonu • hovor. šacovať • odhadovať (odhadom určovať cenu): auto šacovali na sto tisíc • posudzovať • zvažovať: vedel spravodlivo posudzovať, zvažovať, ceniť každú vec
ceniť si p. vážiť si
ctiť 1. pociťovať al. prejavovať úctu, vážnosť k niekomu, niečomu • ctiť si • mať v úcte • mať vo vážnosti • vážiť si: ctí (si), váži si starších ľudí; ctí (si), má v úcte, vo vážnosti názory iných • uctievať (preukazovať úctu ako k božstvu, k svätým a pod.): uctievajú ho ako Pána Boha • vzdávať úctu: vzdávali úctu padlým za slobodu • cirk. deifikovať • zbožňovať (pociťovať prepiatu úctu) • ceniť si (prisudzovať niekomu, niečomu veľkú vážnosť): cení si priateľov • nár. bečeľovať (Kukučín) • uznávať
2. vyvolávať úctu • robiť česť: ten čin vás nectí, nerobí vám česť
rešpektovať 1. prejavovať uznanie, toleranciu • mať rešpekt • mať vo vážnosti • mať v úcte: rešpektuje svojich nadriadených; má rešpekt pred starším, má v úcte starších • vážiť si • ceniť si: váži si, cení si svojich priateľov • ctiť (si) • uctievať (si) (prejavovať úctu): ctí si rodičov • uznávať • dať na: Vysvetli mu to, na teba dá! • zastar. podbať (obyč. v zápore): nepodbá jeho rady
2. p. uznať 2, zachovať 2
vážiť si prejavovať ocenenie, uznanie • mať vo vážnosti • mať v úcte: váži si, má vo vážnosti starších; má v úcte kultúrne hodnoty • ceniť si • ctiť (si) • uctievať (si): ctí (si) prácu, život; cení si slobodu • uznávať (obyč. pre nejaké kvality): uznáva ho ako odborníka • nár. bečeľovať (Kukučín): všetci ho bečeľujú
cennosť 1. cenná vec • drahocennosť: historická cennosť, drahocennosť
2. p. cena 1
vzácnosť nevšedná, obyč. cenná vec: prsteň pokladali za rodinnú vzácnosť • cennosť • drahocennosť: historické cennosti; vlastniť drahocennosti • zastaráv. vzácnota (Mňačko) • poklad: kultúrne poklady • kniž. skvost: staroveký skvost • kniž. klenot: hudobný klenot
cenný ktorý má veľkú materiálnu al. duchovnú hodnotu • hodnotný • drahý: cenný, hodnotný, drahý dar (op. nehodnotný, lacný); cenné, hodnotné umelecké dielo; drahé kovy • drahocenný • vzácny (veľmi cenný): drahocenný, vzácny šperk, čas, priateľ • významný • dôležitý: archívy ukrývajú významné, dôležité materiály • neoceniteľný • nedoceniteľný • nezaplatiteľný • na nezaplatenie (majúci takú cenu, ktorú ani nemožno vyjadriť, uhradiť, zaplatiť): neoceniteľné, nedoceniteľné životné skúsenosti; nezaplatiteľná pomoc; rada na nezaplatenie • pren. zlatý: zlatá rada, zlaté ruky • expr. skvostný: skvostný duch, skvostný nábytok
kvalitný ktorý má dobrú kvalitu; dobre urobený, vykonaný (op. nekvalitný, zlý) • akostný: kvalitná, akostná vlna; kvalitné, akostné uhlie • prvotriedny (ktorý má 1. akostnú triedu, veľmi dobrú kvalitu): dodávať len kvalitný, prvotriedny tovar (op. druhotriedny, menej hodnotný); kvalitní, prvotriedni pracovníci • hodnotný • cenný (obyč. o veciach, ktoré majú duchovnú kvalitu; op. nehodnotný, bezcenný): hodnotná, cenná literatúra; hodnotná, cenná prednáška • dobrý • solídny: kvalitná, dobrá práca; dobrý výkon • ušľachtilý (kvalitný a vzácny): ušľachtilé plemeno, ušľachtilá oceľ • delikátny • jemný • hovor. výberový (obyč. o požívatinách veľmi dobrej akosti): delikátne, jemné víno; jemné cigarety; výberový tovar; výberové tuky • značkový (ktorého značka je zárukou kvality) • hovor.: fajnový • fajný: kvalitná, fajnová voňavka; fajnový, fajný obed • plnohodnotný • zastar. plnocenný (ktorý má plnú hodnotu; op. neplnohodnotný): plnohodnotná, plnocenná strava je dôležitá pre rast • kniž. plnokrvný (ktorý má dobré vlastnosti v plnej miere): plnokrvné umelecké dielo • hovor. expr. spravodlivý: fľaša spravodlivej slivovice • žírny: kvalitná, žírna pôda
milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia! • drahý • milovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička! • expr.: milený • premilý • premilený • ľúbezný • preľúbezný • zlatý • prezlatý • sladký • presladký • poet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladká • expr. radostný • expr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný! • vzácny • cenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako pocty • obľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseň • vítaný • vhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmena • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • milulinký (veľmi milý)
2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľad • láskavý • vľúdny • prívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítanie • dobrotivý • dobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľad • priateľský • srdečný • úprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slová • nežný • prítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmev • teplý • hrejivý • oblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladenie • sladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké sny • expr.: milučký • milunký • milenký • milulinký • milučičký • premilý • presladký (veľmi milý)
3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišiel • príjemný • sympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievča • pôvabný • ľúbezný • lahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfy • pekný • krásny • expr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večer • rozkošný • roztomilý • expr. zastaráv. rozmilý • hovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénka • vľúdny • prívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredie • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • chutnučký • chutnulinký • milulinký • premilý • preľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)
4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať
5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapec • priateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapca • hovor.: frajer • chalan • štramák • fešák • gavalier • hovor. svoj • zastar. zried.: ľubimec • galán • subšt. šamster
neoceniteľný ktorý má veľmi veľkú cenu, hodnotu • nedoceniteľný: urobil pre nás všetko, je to neoceniteľný, nedoceniteľný pomocník • cenný • drahocenný: poskytol nám cenné, drahocenné rady • významný: umelec zanechal po sebe neoceniteľné, významné dielo • vzácny • expr. skvostný: strácame v ňom vzácneho, skvostného človeka
vážny1 1. ktorý neprejavuje navonok svoj vnútorný stav, najmä veselosť; svedčiaci o tom (op. veselý): vážny starec, vážna povaha • neveselý: neveselá nálada • prísny: prísny pohľad • dôstojný: dôstojné správanie • zdržanlivý • odmeraný (ktorý vyjadruje odstup, zdržanlivosť): odmeraný hlas • chladný: chladný úsmev • strohý: strohá odpoveď • subšt. dospelácky
2. ktorý má veľkú váhu, veľký význam, veľký dosah • závažný: hrozí mu vážne nebezpečenstvo; je to vážny, závažný problém • dôležitý: dôležitý návrh • významný • význačný: významná, význačná udalosť • dôrazný: dôrazné upozornenie
3. prejavujúci zodpovedný prístup, hlboký záujem • seriózny: vážny, seriózny uchádzač o miesto; mať vážnu, serióznu známosť • naozajstný • ozajstný • opravdivý: naozajstný, ozajstný vedec • skutočný: skutočný ľúbostný vzťah • hodnotný: hodnotné vedecké dielo • cenný: cenný človek • solídny: solídny obchodník
4. ktorý má intenzívny účinok, veľké dôsledky • závažný: vážna, závažná dopravná nehoda; vážny, závažný trestný čin • nebezpečný: nebezpečná choroba • ťažký: utrpieť ťažkú porážku • povážlivý • zastar. povážny: povážlivá situácia • kritický: chorý je v kritickom stave • krízový: krízové obdobie
5. p. vážený
vzácny 1. ktorý má veľkú cenu • cenný • drahocenný: vzácne, cenné zbierky; vzácny, drahocenný materiál • hodnotný: hodnotné obrazy • drahý: drahé kovy • odb. ušľachtilý (majúci dokonalé vlastnosti): ušľachtilá oceľ • expr. prevzácny • nezaplatiteľný: šperky nezaplatiteľnej hodnoty
2. zriedkavo sa vyskytujúci • zriedkavý: vzácny, zriedkavý prípad, hosť • neobyčajný • nezvyčajný • nevšedný • nebývalý • mimoriadny • výnimočný: neobyčajný, nevšedný, nebývalý, mimoriadny, výnimočný záujem o operu • nevídaný • neslýchaný: nevídaný prírodný úkaz, neslýchaná udalosť • jedinečný: mať jedinečnú príležitosť • zried. riedky: riedke chvíle šťastia • expr. prevzácny: prevzácny zjav • hľadaný • vyhľadávaný: hľadaný, vyhľadávaný tovar • kniž. exkvizitný: exkvizitný vkus • zried. raritný
3. p. významný 1
závažný 1. ktorý má veľký význam, veľkú váhu • dôležitý • významný • význačný (op. bezvýznamný): má závažné, dôležité argumenty; významné postavenie • podstatný • rozhodný • rozhodujúci: podstatné, rozhodujúce črty; rozhodná, rozhodujúca chvíľa • kniž. pádny: pádny dôvod • kniž.: relevantný • importantný: relevantná príčina; importantný znak • cenný • vzácny (závažný v pozitívnom zmysle): cenný, vzácny prínos do slovenskej literatúry • osudný • osudový (závažný obyč. v negatívnom zmysle): osudné, osudové rozhodnutie; osudná chyba • vážny • životný (veľmi závažný): vážne previnenie; životný problém • ďalekosiahly (závažný vzhľadom na budúcnosť): ďalekosiahle závery
2. p. vážny1 2, 4 3. p. ťažký 1
cent hmotnosť sto kilogramov: váži už skoro cent • hovor.: metrák • meter: kúpiť metrák, meter zemiakov
meter 1. nástroj na meranie dĺžky • hovor. colštok (drevený skladací meter): odmerať múrik metrom, colštokom
2. hovor. kubický meter • kubík: dva metre, kubíky dreva
3. hmotnosť sto kilogramov • cent: váži už skoro meter, cent • hovor. metrák
4. prostriedok na hodnotenie • miera • meradlo: nemá na každého rovnaký meter, meradlo • kritérium
center p. útočník 2
útočník 1. kto podniká vojenský útok • agresor: odraziť vpád útočníka, agresora • kniž. zastar.: výbojca (Sládkovič) • výbojník (Hviezdoslav)
2. v kolektívnych športových hrách hráč útoku: hrať útočníka • krídlo (krídelný útočník): pravé krídlo • center (stredný útočník)
ťažký 1. ktorý má veľkú hmotnosť, váhu (op. ľahký): nosiť ťažké vrecia • expr.: stokilový • stocentový (obyč. o človeku): stokilový, stocentový chlap • ťažkotonážny (veľmi ťažký, pren. expr. i o človeku): ťažkotonážny náklad • mohutný • masívny (ťažký a veľký): premiestňovať mohutné, masívne kamenné sochy; mohutné, masívne skaly • priťažký (priveľmi ťažký) • pren. centový: centové okovy • zried. závažný: závažné kusy plátna (Kukučín)
2. ktorý je vyrobený z ťažkých materiálov (op. ľahký) • masívny (pôsobiaci dojmom mohutnosti): ťažký, masívny zamatový záves; masívna železná brána • mohutný: mohutný starožitný nábytok • nevzdušný: ťažký, nevzdušný materiál
3. ktorý vyžaduje veľa úsilia, námahy, energie; ktorý je plný ťažkostí, komplikácií; svedčiaci o vynaloženom veľkom úsilí (op. ľahký) • namáhavý • neľahký • obťažný: ťažká, namáhavá činnosť; zdolať neľahký, obťažný úsek cesty • úporný • húževnatý: úporný, húževnatý boj • náročný (op. nenáročný): náročné štúdium, náročná literatúra (op. ľahká) • prácny (náročný na prácu, vyžadujúci veľa roboty, obyč. pedantnej, dôkladnej): prácne overovanie v kartotéke; zvolený spôsob kontroly je prácny (op. jednoduchý) • sťažený (ktorý je iba dočasne ťažký al. ktorý je ťažší ako pôvodný): sťažené pracovné podmienky • zložitý • komplikovaný • neriešiteľný • nezvládnuteľný • nesplniteľný (ťažký na zvládnutie, riešenie, splnenie; op. jednoduchý): zložitý, komplikovaný, neriešiteľný matematický príklad • pren. nestráviteľný (ťažký na vnímanie, pochopenie): nestráviteľný text • úmorný • únavný • vyčerpávajúci • vysiľujúci (ktorý spôsobuje únavu, odčerpáva sily): úmorný, únavný šport; vyčerpávajúce, vysiľujúce povolanie • tvrdý • expr. chlapský: tvrdá, chlapská práca • otrocký • expr.: lopotný • krvopotný • konský • expr. zried. potný • zried. potutvárny • expr. zried. mozoľnatý • pren. expr.: galejnícky • galejný: otrocká, lopotná, krvopotná, potná, potutvárna, mozoľnatá, galejnícka práca • krutý • neľudský • pren. expr.: psí • psovský (neúprosný a ťažký, nedôstojný človeka): krutý, neľudský, psí osud • kniž. sizyfovský (ťažký a nezmyselný, márny): sizyfovská robota • kniž. trudný • zried. trudnatý • horký • trpký • pren.: tŕnistý • tŕnitý (ťažký a nepríjemný, bolestný): mať trudný, trudnatý, horký, trpký život; dať sa na tŕni(s)tú púť • krušný (ťažký a smutný): prišli krušné časy • priťažký (priveľmi ťažký)
4. (o vzduchu) aký býva v uzavretom, nevetranom priestore (op. čerstvý) • olovený • vydýchaný • nedýchateľný: omráčil ho ťažký, olovený, vydýchaný, nedýchateľný vzduch v miestnosti
5. p. veľký, vážny1 4 6. p. ťaživý 7. p. dôležitý 2, veľký
centrála p. ústredie
ústredie hlavné miesto istej inštitúcie al. orgánu • centrum: riadiť prácu odbočiek z ústredia, z centra; nervové ústredie • stredisko: osvetové stredisko • ústredňa • centrála (miesto, kde sa sústreďuje al. riadi istá činnosť): ďalekopisná ústredňa, špionážna centrála • ohnisko • hniezdo (stred, z ktorého sa niečo šíri): ohnisko, hniezdo odporu
centralizovať zhromaždiť na jedno miesto, dať všetko do centra (obyč. vedenie, správu) • sústrediť • koncentrovať • skoncentrovať: centralizovanie, sústredenie štátnej správy; centralizovať, (s)koncentrovať moc v štáte
sústrediť 1. dať na jedno miesto • koncentrovať • skoncentrovať: matematicky nadaných žiakov sústredili, (s)koncentrovali do jednej triedy; ľahký priemysel je sústredený, (s)koncentrovaný na severe krajiny • zhromaždiť • zohnať: zhromaždiť ľudí do zasadačky; zhromaždiť potrebné údaje; zohnať čriedu do košiara • pozháňať (postupne) • zobrať (o literárnych al. iných umeleckých výtvoroch): zobrané diela klasikov • zoskupiť (usporiadať do skupín, do skupiny): publikácie zoskupiť podľa tém • stiahnuť: stiahnuť hráčov do obrany; stiahnuť divízie • centralizovať (sústrediť organizačne): centralizovať výrobu • akumulovať: akumulovať bohatstvo • nakopiť • nahromadiť • expr. zhrčiť • hovor. expr. strepať: nakopili, zhrčili, strepali nás do jednej miestnosti
2. priviesť pozornosť, myšlienky, záujem atď. na jednu vec • koncentrovať • skoncentrovať: sústredil, (s)koncentroval svoje úsilie na dosiahnutie cieľa • zastar.: zosústrediť • zosústredniť: zosústrediť všetku silu vôle • zacieliť • zamerať (činnosť napraviť na dosiahnutie cieľa): všetky svoje schopnosti zacielil, zameral na výskum vesmíru • usmerniť • upriamiť • nasmerovať (dať niečomu istý smer): svoje myšlienky usmernil, upriamil na rodinu • uprieť • obrátiť: uprel, obrátil zrak na nás
centrálny 1. p. stredný 1 2. p. ústredný, hlavný 1
hlavný 1. v ktorom spočíva dôležitosť, základ, podstata (op. vedľajší) • základný • fundamentálny • rozhodujúci: hlavný, základný, rozhodujúci činiteľ; hlavné, základné pravidlá, princípy; fundamentálny prvok • podstatný (op. nepodstatný) • zásadný: podstatný dôvod, zásadná otázka • prvoradý (op. druhoradý) • prvý • primárny (op. sekundárny) • prvotný (op. druhotný): prvoradá úloha; táto vec je na prvom mieste; primárna, prvotná funkcia • najdôležitejší • najvýznamnejší: najdôležitejšie je zdravie; najdôležitejšia, najvýznamnejšia myšlienka • kniž. eminentný: eminentný záujem • ústredný • centrálny • titulný (hlavný vzhľadom na postavenie medzi inými): centrálny systém; ústredná, titulná postava románu • zastar.: sídelný • stoličný (obyč. o meste, ktoré bolo v minulosti sídlom panovníka al. centrom určitej územno-právnej jednotky) • dominantný (výrazný, prevládajúci): dominantné vlastnosti druhu • kľúčový • nosný • oporný: kľúčový, nosný motív poviedky; oporné body • kniž. kardinálny • zastaráv. kapitálny: kardinálny, kapitálny problém • generálny • najvyšší: generálny, najvyšší štáb; najvyššia výhra, inštancia; čelný, predný: čelný, predný predstaviteľ; zaujať čelné, predné pozície, miesta • vedúci • hegemónny (hlavný v zmysle nadriadenosti): vedúci redaktor; vedúca, hegemónna sila • korunný (o jedinom svedkovi vraždy, trestného činu a pod.): hlavný, korunný svedok
2. p. predný 1
stredný 1. ktorý sa nachádza v strede, uprostred niečoho: stredná časť pozemku, záhrady • prostredný (stredný v poradí, obyč. v nepárnom počte): navliecť si prsteň na stredný, prostredný prst; prostredný syn • centrálny (tvoriaci centrum, obyč. územné; umiestnený v centre): centrálna Európa, centrálne oblasti kontinentov
2. ktorý má prostrednú mieru istej vlastnosti; ktorý je v poradí, v hodnotení uprostred • priemerný: výrobok strednej, priemernej kvality; byť stredným, priemerným žiakom • prostredný: človek prostrednej postavy
ústredný nachádzajúci sa v strede; vystupujúci do popredia; prvý z hľadiska dôležitosti, nadradenosti a pod. • centrálny: ústredná, centrálna budova podniku; ústredný, centrálny orgán, riaditeľ • hlavný • základný • kľúčový • dominantný: sústrediť sa na hlavný, základný, kľúčový problém; kľúčový konflikt románu; dominantná postava príbehu • najdôležitejší: najdôležitejšia myšlienka textu • najvyšší (inštančne): najvyšší úrad, najvyšší veliteľ
základný tvoriaci najdôležitejšiu, nevyhnutnú (sú)časť niečoho • hlavný: základný, hlavný princíp učenia • uholný • osnovný • východiskový (tvoriaci súčasť základu): položili uholný kameň stavby • prvotný • primárny: prvotný význam; primárna funkcia, vlastnosť (op. druhotný, sekundárny) • centrálny • kľúčový • dominantný: centrálne postavenie; kľúčový, dominantný prvok • zásadný • ťažiskový: zásadný, ťažiskový problém • kniž.: fundamentálny • meritórny • principiálny • kapitálny • kardinálny • substanciálny • bazálny: principiálny rozdiel; kapitálne, substanciálne otázky • podstatný: Všímaj si najprv podstatné veci, vlastnosti! • existenčný (týkajúci sa existencie): existenčné potreby • expr. psí: psia povinnosť • kniž.: konštitutívny: konštitutívne prvky • kmeňový (základný a nemenný): kmeňový stav pracovníkov, kmeňové stádo • začiatočný • prvopočiatočný • zárodkový • zárodočný • pren. embryonálny (základný a prvý z hľadiska pôvodu): začiatočný, zárodočný stav • neodvodený: neodvodený význam slova • elementárny • jednoduchý • triviálny (základný a najmenej zložitý): neovláda ani základné, elementárne, jednoduché pravidlá prevádzky • všeobecný (nezabiehajúci do podrobností): všeobecné vzdelanie • kniž. rudimentárny: rudimentárne znaky života • školácky • začiatočnícky: školácka chyba
centricita odb. vlastnosť toho, čo je presne vystredené • odb.: dostrednosť • dostredovosť: koleso má dobrú centricitu, dostrednosť
centrifúga p. odstredivka
odstredivka prístroj na odstreďovanie • odstreďovač • centrifúga: laboratórna odstredivka, centrifúga • žmýkačka (odstredivka na žmýkanie bielizne)
centrifugálny p. odstredivý
odstredivý ktorý pôsobí smerom od stredu; odb. ktorý pôsobí na teleso otáčajúce sa po zakrivenej dráhe (op. dostredivý): odstredivé nervy • odb. centrifugálny (op. centripetálny): centrifugálna sila
p. aj rozkladný
centrifugovať p. odstreďovať
odstreďovať odstredivou silou oddeľovať od seba isté zložky • centrifugovať: odstreďovanie mlieka; centrifugovať bielizeň • žmýkať (tkaniny v odstredivke)
žmýkať 1. stláčaním, krútením odstraňovať z niečoho tekutinu: žmýkať bielizeň • vytláčať: žmýka, vytláča do pohára pomaranč • odstreďovať • centrifugovať (v odstredivke): odstreďuje vypraté šatstvo
2. p. mädliť 3. p. vykorisťovať
centripetálny p. dostredivý
dostredivý ktorý pôsobí, smeruje do stredu (op. odstredivý) • odb. centripetálny (op. centrifugálny): dostredivá, centripetálna sila; centripetálny pohyb • zastar. sústredivý
centrum 1. p. stred 1 2. p. stredisko 1, ústredie
jadro 1. stredná, vnútorná časť niečoho: bytové jadro, jadro bunky • stred • centrum: stred, centrum mesta • vnútro: vnútro domu • bot. stržeň (jadro rastlinnej osi)
2. hlavná zložka niečoho: jadro obyvateľstva • základ: základy odporu • podstata: podstata prednášky • kniž. gros, pís. i gro (hlavná časť): gros, gro spoločnosti • kniž. výlupok (niečo vylúpené): abstraktný výlupok • kniž. stržeň: stržeň myslenia (Kukučín)
3. p. zrno 1, semeno 1
prostriedok 1. miesto približne rovnako vzdialené od okrajov, stredná časť niečoho • stred: prostriedok, stred ihriska • centrum: centrum mesta • odb. ťažisko (hmotný stred telesa): ťažisko trojuholníka • kniž. srdce: srdce Európy • stržeň: stržeň vredu • zastar. stredok
2. časový bod rovnako vzdialený od začiatku i od konca • stred: v prostriedku, v strede mesiaca • polovica • polovička: polovica, polovička týždňa
3. p. nástroj 1
stred 1. miesto približne rovnako vzdialené od okrajov • prostriedok: stred, prostriedok izby • centrum: centrum mesta • odb. ťažisko (hmotný stred telesa): ťažisko trojuholníka • odb. epicentrum (bod na zemskom povrchu kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod miestom atómového výbuchu): pren. epicentrum nákazy • kniž. srdce: srdce Európy • stržeň: stržeň vredu • zastar. stredok
2. časový bod rovnako vzdialený od začiatku i od konca • prostriedok: v strede, v prostriedku týždňa • polovica • polovička: polovica, polovička storočia
3. p. stredobod
stredisko 1. miesto, v ktorom sa sústreďuje al. vykonáva istá činnosť • centrum: rekreačné stredisko; Bratislava je kultúrne centrum • hniezdo (stredisko, odkiaľ sa niečo šíri): hniezdo nákazy • ohnisko (miesto, z ktorého sa niečo šíri): ohnisko odporu • semenisko • semenište • plemenisko (miesto, z ktorého sa šíri nákaza): semenisko, semenište, plemenisko chorôb
p. aj ústredie
2. p. stredobod
stredobod osoba al. vec, okolo ktorej sa niečo sústreďuje • stred: byť stredobodom, stredom záujmu, pozornosti • centrum: centrum činnosti, diania • ťažisko: ťažisko sporu • zastaráv. stredisko: stredisko úvah (Kukučín)
abože p. alebo 1
alebo 1. vyjadruje vylučovací vzťah často s príznakom eventuality • či • a či: teraz alebo nikdy; tak alebo, či onak; byť či nebyť; nevie, či má ísť do kina, či, alebo do divadla; bolo nás šesť a či sedem • buď • buďto: buď sa pridaj, buď choď preč; buď(to) sa vráti, buď(to) sa rozídeme; poet. al. hovor. abo • poet. al. hovor. expr. abože: Abože mi zahyň, abo buď slobodný. (S. Chalupka) • nár. lebo: lebo odhryzne, lebo roztrhá (Hronský)
2. p. čiže 1 3. p. prípadne 1
aby 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú účelovú a vedľajšiu vetu predmetovú • žeby: deti sa tuhšie k sebe primkli, aby, žeby premohli strach; oznámili nám, aby, žeby sme ich čakali na stanici; nedopustí, žeby jeho žena ťažko robila • poet. by: Ohníček išiel spať, by mohol ráno vstať. (J. Kráľ) • nech • expr. nechže: zasvieť, nech lepšie vidíš, aby si lepšie videl; silne ho drž, nechže ti neujde; povedala mu, nech si veci uprace • že: zobrala krhlu, že poleje kvety, aby poliala kvety
2. uvádza vedľajšiu vetu prívlastkovú, podmetovú, doplnkovú (po záporných slovesách zmyslového vnímania), dôsledkovú (nadradená veta je záporná) a príslovkovú príčinnú (so záporom; v nadradenej vete sú slovesá typu báť sa) • žeby • poet. by: predložil návrh, aby sa začalo rokovať; dačo sa už nájde, aby, žeby nemusel rukovať; ešte som ho nepočul, žeby prosil; nie je malé dieťa, aby, žeby si ho stále poúčal; bojí sa, žeby, by nespadol
3. uvádza vetu, v ktorej sa vyjadruje želanie, výstraha, žiadosť a pod. • žeby • expr. abyže: Aby ste nám hanbu neurobili! Aby ťa čert vzal! Žeby si sa nám šťastne vrátil! Abyže si tam nezaháľal! • nech • expr. nechže: Nech, nechže to parom vezme!
ak 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú podmienkovú • keď: málo máš jesť a piť, ak, keď chceš dlho živý byť; ak, keď dub spadne, i pes ho preskočí • pokiaľ • až: káva neškodí, pokiaľ sa pije s mierou; až mu neurobia po vôli, odíde • nech • expr. nechže: bol by spadol, nech(že) sa nechytí stola • expr. akže: akže sa bojíš, nechoď ta
2. p. asi 1
nechže 1. p. aby 1, 3 2. p. ak 1 3. p. že 4
že 1. uvádza predmetovú al. doplnkovú vedľajšiu vetu • ako: počula, že ktosi plače, ako ktosi plače; videli ho, že uteká z domu, ako uteká z domu
2. uvádza príslovkovú príčinnú vedľajšiu vetu • lebo • pretože • hovor. i poet. bo: zato nechce ísť do izby, že, lebo sú tam cudzí ľudia; príhodu som porozprával, pretože je poučná • keďže (stojí na začiatku súvetia): keďže bola unavená, ľahla si
3. uvádza príslovkovú účinkovú vedľajšiu vetu • až: tak ju vykrútil, že, až topánky stratila • čo: tak robil, čo sa celý spotil
4. uvádza príslovkovú účelovú vedľajšiu vetu • nech • expr. nechže: dajte mi povraz, že mu zviažem ruky, nech mu zviažem ruky • čo: podaj mi pero, čo sa podpíšem • aby • žeby: prišiel, aby, žeby vrátil dlžobu
5. uvádza dôsledkovú vedľajšiu vetu • takže • tak: motor hučal, že, tak(že) nič nebolo rozumieť • a preto • a tak • a teda: to sa roznieslo, a preto, a tak sa už nik neopovážil navštíviť ho
6. uvádza želaciu vetu • nech: Že, nech sa zdravý vrátiš! • kiež: Kiež múdro vykoná!
7. uvádza zvolaciu vetu • či: Že sa nehanbíš! Či sa nehanbíš!
8. odkazuje na situáciu a uvádza reprodukciu reči tretej osoby • vraj • údajne: že bude horúce leto, vraj bude horúce leto; chlapec údajne ochorel na suchoty
9. p. veru
ako 1. vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na spôsob al. kvantitu • expr. akože: Ako(že) sa máš? Ako dlho zostaneš? Ako(že) to spravíš? • nár. al. poet.: jak: Jak si to predstavuješ? • nár. jako
2. uvádza porovnávací výraz al. porovnávaciu vetu • ani: oči ako, ani žúžoľ; robota mu ide ako, ani po masle • akoby: oblaky sú akoby namaľované • poet.: sťa • sťaby: rovný sťa jedľa; Stáročia sťaby zbrojnoši stoja. (Plávka) • než (pri nerovnakosti iba po 2. stupni prídavných mien al. prísloviek a po slovách iný, inak, opačný, opačne): lepší ako, než ja; je iný, než sme my; bolo to inak, ako, než som si myslel; skončilo sa to opačne, než sme predpokladali • zried. čo: zje toľko čo otec • nár. al. poet. jak • nár. jako: Slnko jak koráb v krvavých vodách plá pod oblohou. (Krasko) • nár. lež: Lepšie je dievčatku lež neveste. (Šoltésová)
3. uvádza vedľajšiu vetu doplnkovú • že: počul ho, ako sa vyhráža; videl som brata, že odchádza
4. hovor. uvádza výraz pri váhaní, rozpakoch a pod. • hovor. expr. akože: ty si ho ako vyhodil; on sa akože bránil
5. p. keď 1 6. p. ledva 2
až 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú účinkovú • že: vyskakoval, až sa mu hlava zakrútila; bolo tam dymu, až, že zadúšalo
2. zdôrazňuje pripojený výraz z hľadiska veľkej miery • dokonca: prišlo ich až, dokonca tridsať
3. zdôrazňuje pripojený výraz z hľadiska krajnej hranice, miery a pod. • iba • len: až, iba dnes si ho všimli; z dovolenky sa vrátil iba, len včera
4. p. kým 1 5. p. keď 1 6. p. ak 1
hoci uvádza prípustkovú vedľajšiu vetu; vyjadruje prípustku al. krajnú podmienku • hoc • hoci aj • hoc aj: hoci, hoc príde neskoro, vždy sa zastaví na slovíčko; môžeš prísť hoc aj zajtra • aj keď • i keď • keď aj: aj keď sa usiluje, nedarí sa mu • napriek tomu • že • kniž. navzdor tomu • že • zastar. vzdor tomu • že: napriek tomu, že sa ponáhľal, prišiel neskoro • čo aj • čo i • čo hneď • čo priam • a čo • nech aj: čo aj, čo hneď, nech aj všetko urobíš, nepustím ťa; budem ju čakať čo aj, čo priam do rána • bár • bár aj • bárs • bárs aj • trebárs • trebárs aj: zbadali ho, bár, bárs aj, trebárs sa skrýval medzi ľuďmi • hocijako • hocako • akokoľvek: hocijako, akokoľvek bol dobrým rečníkom, v tej chvíli nepovedal ani slova • nech: nájdu ho, nech sa aj pod zem skryje • zastar.: ač • ačpráve (Kalinčiak, Sládkovič, Jesenský) • nár.: hoďa • hoďas (Šoltésová, Hviezdoslav) • nespis. ačkoľvek
kiež uvádza želaciu vetu • kiežby • bár • bárs • nech • nech len: kiež, bár(s) sa ti to podarí; kiežby, bár(s) by sme robotu skončili už dnes; nech (len) sa vám bude šťastne žiť • keby • keby len: kiežby, keby aspoň nezavadzal; keby len na to neprišli • bodaj • zastar. bohdaj: bodaj by sa vrátili víťazne • že: Že sa zdravý vrátiš!
tak 1. ukazuje al. odkazuje na spôsob al. mieru deja; takým spôsobom, do takej miery • takto: tak, takto sa im to nepodarí • natoľko: nemusíš sa tak, natoľko ponáhľať • expr.: takhľa • taktohľa: takhľa, taktohľa to urob • nár. ľaľatak
2. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a tak • preto • a preto: bol unavený, (a) tak, (a) preto si ľahol • teda • a teda: mal chvíľu čas, (a) teda sa tu zastavil • nuž: odmietol som, nuž sa nahneval • i: chytili ho pri špehovaní, i zbili ho • takže • že (uvádza vedľajšiu vetu dôsledkovú): okríkli ho, takže radšej odišiel; noc bola horúca, že nemohol zaspať
3. nadväzuje na situáciu a uvádza vety s rozličným obsahom, s rozličnou modálnosťou • nuž • no • teda: Tak, nuž čo mám robiť? No, teda, už si spokojný? • hovor. takže: takže prídeš
4. hovor. uvádza výraz prinášajúci novú informáciu • napríklad • povedzme • hovor. takto: Nechcel by si tak, napríklad mlieko?; nebolo by zlé, keby, povedzme, takto niečo dali
5. p. asi 1, približne 2 6. p. áno
veru dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; vyjadruje dôrazné prisvedčenie • naozaj • skutočne • vskutku • poet. ver': to nám veru, naozaj dávno chýbalo; to je skutočne, vskutku pravda • nuž • takveru: nuž, takveru, nemal sa na to ulakomiť • iste • isto • istotne • expr. isteže: iste(že), istotne, mal by sa nad tým zamyslieť • pochopiteľne • prirodzene • samozrejme: pochopiteľne, prirodzene, samozrejme, musí sa najprv zlepšiť • pravda • pravdaže: na to si, pravda, pravdaže, nemyslel • priam • priamo: niečo také povedať je priam, priamo bezočivosť • že • ale: že, ale ťa vyhodím; ten je veru, ale čudák • baže: môže, baže môže ešte deň zostať • expr.: veruže • verabohu • verabože • verubože • javeru • nár.: vera • veraže: veruže, verabože, javeru, nemal si s ním začínať • expr.: namojdušu • namojveru • namojpravdu: to sa mu namojdušu, namojveru, namojpravdu podarilo • zried.: čida • čidaže • čidali: čida(že), čidali viem, čo mám urobiť • expr.: bisťu • bisťubohu • bohuprisám • bohuprisahám • bohuotcuprisám • bohuotcuprisahám • otcuprisám • otcuprisahám • bohuotcu • expr. zried. bouprisám: bohuprisám, bohu(otcu)prisahám, otcuprisahám, to nie je špás • expr.: prisám • prisámboh • prisámbohu • prisámvačku: prisám(bohu), prisámvačku, nemyslel som, že vyhrá • hovor. expr. prisámfakt • fraz. na moj hriešnu (dušu)
vraj odkazuje na situáciu al. na kontext a uvádza reprodukovanú výpoveď niekoho iného • údajne: vraj, údajne sa vrátil už včera • vraví sa, že • hovorí sa, že • vravia, že • hovoria, že: vraví sa, hovorí sa, vravia, že bude tuhá zima • že: Že sa už vrátil?
abyže p. aby 3
aha 1. vyjadruje dovtípenie, pochopenie • ahá • ah: aha, ahá, teda tak sa to stalo; ah, už rozumiem • a • á • aá • áá: Á! – svitalo mu v hlave. • ach, tak • ach, ták: Ach, tak! Teda aj ty si tam bol.
2. vyjadruje upozornenie, ukazovanie • ahá • ha: aha, ahá, ha, tam ide • ehe: ehe, už sú tu • hľa • kniž. ajhľa: hľa, ajhľa, aký je zrazu múdry • ľa • ľaľa • nár.: ľaď • ľaľaď • ľaľať • ľaďže • ľaľaďže: ľa, ľaľa, aj oni sú tu; Ľaľaď ho, ako by si vyberal. (Podjavorinská); Ľaďže ti ho, akí fajnoví páni. (F. Kráľ) • pozri • pozrite • hľaď • hľaďte • expr.: pozriže • pozriteže • hľaďže • hľaďteže: pozri(že), kto to tam ide; hľaďte(že), už sa vracajú • nár.: ny • ný • ni: Ny, vyťahuje z vrecka nôž. (F. Hečko); Ni… ni… ľudia boží. (F. Kráľ)
ľaďže p. aha 2
aj 1. vyjadruje priraďovací stupňovací al. odstupňúvací vzťah • i: pozdravili sa, aj sa chvíľu porozprávali; prijmú ho na večeru, aj, i prenocujú • ba • ba aj • ba i: usmeje sa na neho, ba (aj) pohladí ho po ruke • ba ešte • ba ešte aj • ba ešte i: hnev pomúti rozum, ba ešte ho (aj) odoberie • a ešte • a ešte aj • i ešte: vyhrážal sa mu, a ešte ho (aj) udrel • ale aj • ale i: ráno mrzlo v horách, ale aj v nížinách • ba až • ba dokonca • ba dokonca aj • ba priam (vyjadruje zdôraznený stupňovací vzťah): zašiel do polí, ba vyšiel až na kopec; upokojil sa, ba dokonca (aj) zaspal
2. zdôrazňuje pripojený výraz • i: vrátil sa aj druhý raz; i brata tam stretol • tiež (stojí za zdôrazneným výrazom): ty to urobíš tiež? • takisto • kniž. taktiež • rovnako: ty takisto, taktiež nesieš zodpovednosť; rovnako táto informácia je nepravdivá
3. p. a 1 4. p. áno
dokonca 1. zdôrazňuje výraz, pred ktorým stojí; k tomu všetkému • dokonca aj • dokonca i • ešte • ešte aj • ešte i: dokonca sa (aj) vyhrážal; ešte sa mu (aj) posmieval • ba • ba aj • ba ešte • ba ešte aj: ba (aj) do plaču sa pustila • už aj: už aj navariť vie • sám: prišiel sám predseda • hovor. notabene: ale čo so starcami, ktorých máš notabene podľa zákona na starosti (Zelinová)
2. p. až 2
nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nie • to teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie. • hovor.: akurát • ale ba, pís. i aleba • ale čo • ale čoby • ale kde • čoby • expr. no akurát • zastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by). • expr.: čožeby • kdeby • kdeže • kdežeby • hovor. expr.: ale čože • ale čožeby • ale kdeže • ale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by). • expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžeš • expr.: ešte čo • ešteže čo • ba ešte • ba ešte čo • ba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo. • expr.: božechráň • bohchráň • chráňboh • chráňbože • chráňpane • bohuchovaj • božeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh. • hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjaj • ach jaj • ajaj • ajáj: ah jaj, ajaj, ten nepríde • expr.: hoh • hoho • hohó • oho • ohó • oj • ojoj • ojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodli • hovor. expr.: horky • horký • horkýže • horkýtam • horkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukáže • expr.: figu • figu borovú • figu drevenú • figu makovú • hovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú). • hovor. expr.: ba kieho • ba kýho • čerta • paroma • ba čerta • ba paroma • ba kieho/kýho čerta • čerta starého • čerta rohatého • čerta strapatého • čerta kopasného • ba kieho/kýho beťaha • ba kieho/kýho hada • čerta-diabla • (ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého). • fraz.: ani za nič • ani za (živého) boha • hrub. ani bohovi • fraz.: ani za božemôj • ani za otca • ani za svet • za nič na svete • za nijakú cenu • ani počuť • ani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete! • fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbalo • ani ma nemá • ani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo! • sotva • ťažko • asi nie • asi ťažko • pravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko. • hrub. prd • vulg.: trt • hovno • riť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)
2. p. však 4
akže p. ak 1
akože 1. p. ako 1, 4 2. p. áno
áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej. • rád • vďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne. • dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre. • hovor. expr. no: Zaspal si? – No. • ahm • hm • mh • mhm • uhm: Chceš jesť? – Uhm. • pravdaže • prirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene! • samozrejme • pochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne! • iste • isteže • zaiste: Vyhráme? – Iste(že)! • veru hej • veru áno • hejveru • ale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru! • ako by nie • bodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie. • prečo nie • prečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie. • hovor. expr.: akože • akože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem. • hovor.: tak • taák • táák: tak, veru tak, prikývol starec • hovor. expr.: to • to-to • to-to-to • tototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-to • hovor. jasné • fraz. čestné slovo • zastaráv. samosebou • nár.: aj • ačida • ačidali • čida • čidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola) • čidaže (Jaroš) • fraz. to sa rozumie • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem
akoby 1. vyjadruje prirovnávací vzťah • ako keby: reval, akoby ho z kože drali; chvíľu postál, akoby, ako keby rozmýšľal, čo spraviť • poet. sťaby: slabý, sťaby trpký úsmev sa jej zjavil na tvári • kniž. kvázi: uplatnil kvázi vedecký postup • ani keby • ani čo by • ako čo by: vchádzal pomaly, ani keby sa bál; bežal tak pomaly, ani čo by nevládal; vonku fúkalo, ako čo by sa tam všetci čerti ženili • nár. al. poet. jakby: Čuvy jakby švihol dych napätej struny. (Plávka) • nár. žebože
2. p. ako 2
žebože p. akoby 1
akýže p. koľký
koľký vyjadruje otázku zacielenú na miesto v poradí • ktorý • aký: Koľkého, ktorého je dnes? Koľkú, akú to má cenu? • expr.: koľkýže • akýže • ktorýže (zdôraznené): Koľkýže, akýže, ktorýže si skončil v súťaži? • subšt. koľkáty
ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosť • a: zvečerilo sa, ale, a matere nikde • lež: zbadal ju, lež nedal to najavo • však (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládal • kniž. avšak: sľúbil, avšak neprišiel • predsa • a predsa • ale predsa • predsa však • no predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišiel • jednako • a jednako • ale jednako • no jednako • jednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učil • iba • ibaže • len • lenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zub • kým • naproti tomu • zatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami
2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko! • či • hovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!
3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dal • ozaj • naozaj • skutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom nič • fakticky • hovor. fakt
4. p. asi 1 5. p. ba 1
iba 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety • len • ibaže • lenže • iba čo: všetci sa zasmiali, iba, len on ostal vážny; vedel, kto to spravil, ibaže, lenže sa to bál povedať; ticho bolo, iba čo dážď klopal na oblok • leda • expr. ledaže: mal všetko, leda, ledaže zdravie mu chýbalo
2. zdôrazňuje platnosť výrazu vyjadrením jeho výlučnosti, obmedzením jeho platnosti • len • jedine: v prvej chvíli cítil iba, len únavu; jedine otca sa bál • leda • expr. ledaže: slnko celý deň leda, ledaže raz zasvietilo • napospol • výlučne: v tom čase sa stavali napospol také domy; na výlet išli výlučne chlapci • čisto • jednoducho • expr. len a len • zastaráv. prosto: pustil sa doňho, čisto, jednoducho, prosto preto, že bol namrzený
3. p. ale 1 4. p. až 3 5. p. ledva 2
ibaže 1. p. iba 1 2. p. ale 1
lenže 1. p. iba 1 2. p. ale 1, však 1
však 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah (vo vete stojí na 2. mieste) • ale • no (vo vete stoja na 1. mieste): išiel som za ním, nebol však doma; zbadal ju, ale, no nedal to na sebe vedieť • lenže • lež: bol by sa už vrátil, lenže, lež sa bál • nespráv. ovšem
2. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • veď: deťom by nemusel dávať, však, veď majú toho dosť • a veď • lebo veď: nepomohol im, a veď, lebo veď ani oni jemu nepomohli • nár. šak
3. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku a pod. • veď: však, veď som mu povedal, čo má robiť; však, veď mi ešte raz príde na oči • nár. šak
4. pobáda na súhlas s výpoveďou, s hovoriacim • pravda: Vtedy nám bolo dobre, však, pravda? • nie: Vari by sme mali už ísť, nie? • expr.: všakver • všakže: Už by si chcel mať pokoj, všakver, všakže? Však, všakže musíme byť ticho? • expr. všakhej • zastaráv.: všakáno • všakpravda • nár. šak • nespráv. že