Synonymá slova "čer" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 253 výsledkov (3 strán)
-
ktovieako 1. pís. i ktovie ako hovor. expr. vyjadruje neurčitosť spôsobu so záporným citovým hodnotením • expr. nevedno ako • hovor. expr.: ktohovieako • ktožehovieako, pís. i ktohovie ako, ktožehovie ako: ktovieako, kto(že)hovieako to urobil • hovor. expr.: bohvieako • bohhovieako • čertvieako • čerthovieako, pís. i bohvie ako, bohhovie ako, čertvie ako, čerthovie ako: bohvie ako sa dostal na vysokú školu; čerthovie ako prišiel k toľkým peniazom
2. hovor. expr. v záporných vetách vyjadruje obmedzenie miery deja, stavu, vlastnosti a pod. • veľmi • osobitne • mimoriadne: nie je ktovieako krásna; nechcem, aby ho tam veľmi, osobitne preháňali • hovor. expr.: bohvieako • čertvieako: nebude ktovieako, bohvieako vysoký (veľmi)
mimoriadne 1. vymkýnajúc sa z ustáleného poriadku, z bežných pravidiel (op. riadne) • výnimočne: dnes ma môžeš mimoriadne, výnimočne navštíviť • nepravidelne • neplánovane • netradične
2. vyjadruje nie zvyčajnú, ale obyč. podstatne zvýšenú mieru, intenzitu a pod. • osobitne • výnimočne: dosahujú mimoriadne, osobitne dobré výsledky; je výnimočne šikovná • veľmi • značne • hodne: medzi nimi bol veľmi, značne, hodne veľký vekový rozdiel • nezvyčajne • neobyčajne • kniž.: neobvykle • nezvykle: do mesta sa dostali nezvyčajne, neobyčajne rýchlo; cieľ zasiahol neobvykle, nezvykle presne • nevídane • nevýslovne • neopísateľne • neuveriteľne • neslýchane: je nevídane, nevýslovne, neopísateľne krásna; za neuveriteľne, neslýchane krátky čas postavili novú školu • nevšedne • zriedkavo: chytil nevšedne, zriedkavo vzácny exemplár motýľa • nadmieru • nanajvýš • priveľmi • príliš: s odmenou bol mimoriadne, nadmieru, nanajvýš spokojný; táto hornina je priveľmi, príliš tvrdá • nadpriemerne • hovor. extra: do miestnosti vstúpil nadpriemerne, extra vysoký muž • zvlášť • obzvlášť • zastar.: obzvlášte • obzvláštne: podarilo sa mu zvlášť, obzvlášť rýchlo zbohatnúť • hovor. expr. ktovieako • bohvieako • čertvieako (v záporných vetách vyjadruje obmedzenie miery): vystúpenie súboru naozaj nebolo mimoriadne, ktovieako, bohvieako úspešné
porov. aj mimoriadny 1
čertvieaký p. ktovieaký
ktovieaký hovor. expr. vyjadruje neurčitosť vlastnosti so záporným citovým hodnotením • hovor. expr.: bohvieaký • bohviektorý: nebolo to ktovieaké víťazstvo; nedostalo sa mu bohvieakej vďaky • hovor. expr.: neviemaký • neviemktorý • čertvieaký • čertviektorý
čertviečo p. ktoviečo
ktoviečo, pís. i ktovie čo hovor. expr. vyjadruje neurčitosť veci so záporným citovým hodnotením • hovor. expr.: ktohoviečo • ktožehoviečo • bohviečo • čertviečo, pís. i ktohovie čo, bohvie čo atď.: myslí si, že ktoviečo, bohviečo priniesol (niečo vzácne); namýšľa si o sebe ktoviečo, čertviečo (neoprávnene veľa)
ktoviedokedy, pís. i ktovie dokedy vyjadruje neurčitosť koncovej časovej hranice • ktoviedokiaľ, pís. i ktovie dokiaľ: ktoviedokedy, ktoviedokiaľ budú preč • nevedno dokedy • nevedno dokiaľ: nevedno dokedy opravia cestu • hovor.: ktohoviedokedy • ktohoviedokiaľ, pís. i ktohovie dokedy, ktohovie dokiaľ • hovor. expr.: ktožehoviedokedy • ktožehoviedokiaľ • bohviedokedy • bohviedokiaľ • čertviedokedy • čertviedokiaľ, pís. i ktožehovie dokedy, bohvie dokedy atď. (obyč. so záporným citovým hodnotením): bohviedokedy, čertviedokedy tam zostanú; bohviedokiaľ, čertviedokiaľ to spravia
čertviedokedy, čertviedokiaľ p. ktoviedokedy
ktoviekade, pís. i ktovie kade vyjadruje neurčitosť smeru al. miesta, ktorým prechádza dej • ktoviekadiaľ, pís. i ktovie kadiaľ • nevedno kade • nevedno kadiaľ: dostal sa sem ktoviekade, ktoviekadiaľ, nevedno kade • hovor.: ktohoviekade • ktohoviekadiaľ, pís. i ktohovie kade, ktohovie kadiaľ • hovor. expr.: ktožehoviekade • ktožehoviekadiaľ • bohviekade • čertviekade • bohviekadiaľ • čertviekadiaľ, pís. i ktožehovie kade, bohvie kade, čertvie kade atď. (obyč. so záporným citovým hodnotením): túla sa bohviekade, čertviekade; bohviekadiaľ, čertviekadiaľ ta preliezol
čertviekade, čertviekadiaľ p. ktoviekade
čertviekam p. ktoviekde 2
ktoviekde, pís. i ktovie kde 1. vyjadruje neurčitosť miesta • nevedno kde: ktoviekde, nevedno kde si zabudol kabát • hovor. ktohoviekde, pís. i ktohovie kde • hovor. expr.: ktožehoviekde • bohviekde • čertviekde, pís. i ktožehovie kde, bohvie kde, čertvie kde (obyč. so záporným citovým hodnotením): ktoviekde, bohviekde, čertviekde teraz trčí
2. vyjadruje neurčitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania • ktoviekam, pís. i ktovie kam • nevedno kde • nevedno kam: ktoviekde, ktoviekam, nevedno kam sa vybral • hovor. ktohoviekde • ktohoviekam, pís. i ktohovie kde, ktohovie kam • hovor. expr.: ktožehoviekde • ktožehoviekam • bohviekde • bohviekam • čertviekde • čertviekam, pís. i ktožehovie kde, bohvie kde atď. (obyč. so záporným citovým hodnotením): takto sa bohviekde, čertviekam dostaneme
čertviekde p. ktoviekde 1, 2
čertviekedy p. ktoviekedy
ktoviekedy, pís. i ktovie kedy vyjadruje neurčitosť časového úseku al. časového bodu • nevedno kedy: ktoviekedy, nevedno kedy sa sem znova dostaneme • hovor. ktohoviekedy, pís. i ktohovie kedy • hovor. expr.: ktožehoviekedy • bohviekedy • čertviekedy, pís. i ktožehovie kedy, bohvie kedy, čertvie kedy (obyč. so záporným citovým hodnotením): bohviekedy, čertviekedy sa ten vráti
čertviekoľko 1. p. ktoviekoľko 1 2. p. veľa
veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodne • mnoho • dosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľov • plno: všade bolo veľa, plno kriku • nemálo • zaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratil • hojne • sporo • výdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatne • hovor.: moc • až-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-až • expr.: hromada • kopa • hŕba • celá kopa • celá hŕba • hovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostala • expr. hory-doly: nasľubovať hory-doly • expr.: niečo • dačo • voľačo • čosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsil • expr.: poriadne • požehnane: detí má poriadne, požehnane • hovor. expr.: neúrekom • vyše práva: starostí má neúrekom, vyše práva • fraz.: na tucty • na stovky • hovor. expr.: hrôza • hrúza • až beda • až strach • do aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strach • hovor. expr.: bohviekoľko • čertviekoľko • ktoviekoľko • ktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobil • hovor. zried. dúže (Hviezdoslav) • veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piť • priveľa • primnoho • nadmieru • nadmerne • hovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčí • expr.: preveľa • premnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetov • kniž. zastar. drahne (Kukučín) • subšt.: spústa • habadej
ktoviekoľko, pís. i ktovie koľko 1. vyjadruje neurčitosť počtu al. množstva • nevedno koľko: ktoviekoľko, nevedno koľko korún za to dostaneme • hovor. ktohoviekoľko, pís. i ktohovie koľko • hovor. expr.: ktožehoviekoľko • bohviekoľko • čertviekoľko, pís. i ktožehovie koľko, bohvie koľko, čertvie koľko (obyč. so záporným citovým hodnotením): bohviekoľko, čertviekoľko toho za ten čas nahrabal; nemá toho bohviekoľko, čertviekoľko (veľa)
2. p. veľa
čertviekto p. ktoviekto
ktoviekto, pís. i ktovie kto vyjadruje neurčitosť osoby • nevedno kto: ktoviekto, nevedno kto mu stále pomáha • hovor. ktohoviekto, pís. i ktohovie kto • hovor. expr.: ktožehoviekto • bohviekto • čertviekto, pís. i ktožehovie kto, bohvie kto, čertvie kto (obyč. so záporným citovým hodnotením): ktožehoviekto, bohviekto, čertviekto sa sem mohol dostať; myslí si o sebe, že je bohviekto, ktoviekto (niekto významný)
čertviektorý p. ktovieaký
čertvieodkiaľ p. ktovieodkiaľ
ktovieodkiaľ, pís. i ktovie odkiaľ vyjadruje neurčitosť východiska al. pôvodu • ktovieskade • ktovieskadiaľ, pís. i ktovie skade, ktovie skadiaľ • nevedno odkiaľ: ktovieodkiaľ, ktovieskade, ktovieskadiaľ to sem priniesol; nevedno odkiaľ sa s ním pozná • hovor.: ktohovieodkiaľ • ktohovieskade • ktohovieskadiaľ, pís. i ktohovie odkiaľ atď. • hovor. expr.: ktožehovieodkiaľ • ktožehovieskade • ktožehovieskadiaľ • bohvieodkiaľ • bohvieskade • bohvieskadiaľ • čertvieodkiaľ • čertvieskade • čertvieskadiaľ, pís. i ktožehovie odkiaľ, bohvie odkiaľ atď. (obyč. so záporným citovým hodnotením): bohvieodkiaľ, bohvieskade prišli; bohvieskadiaľ, čertvieskade to má
čertvieprečo p. ktovieprečo
ktovieprečo, pís. i ktovie prečo vyjadruje neurčitosť príčiny al. dôvodu • nevedno prečo: ktovieprečo, nevedno prečo neprišli • hovor. ktohovieprečo, pís. i ktohovie prečo • hovor. expr.: ktožehovieprečo • bohvieprečo • čertvieprečo, pís. i ktožehovie prečo, bohvie prečo, čertvie prečo (obyč. so záporným citovým hodnotením): ktožehovieprečo, bohvieprečo, čertvieprečo zasa mešká
čertvieskade, čertvieskadiaľ p. ktovieodkiaľ
ceruza nástroj na písanie vo forme kolíka s grafitovou al. inou vložkou • ceruzka: farebná ceruza, ceruzka • hovor. tužka • zastar. plajbas: zastrúhať plajbas
ceruzka p. ceruza
červ drobný živočích s článkovitým mäkkým telom • červík: chytať ryby na červy, červíky • hromad.: červač • črvač • črvoč: červačou, črvačou rozožratá hrada • expr. červiak
červač p. červ
zora 1. (obyč. mn. č.) osvetlenie horizontu pred východom slnka al. po jeho západe: ranné, večerné zore • poet. zorenie • poet. zastar. červánky
2. p. príznak
červavý p. červivý
červivý napadnutý červami, larvami, hmyzom • červavý: červivé, červavé ovocie • nár.: črvavý (Kukučín) • chrobavý • chrobačný: chrobavé, chrobačné jablká, slivky • prederavený • expr. prežratý (od hmyzu): prederavené, prežraté drevo, vlnené materiály • červotočivý • črvotočivý (napadnutý červotočou; o dreve)
červeň 1. červené sfarbenie, červená farba • červenosť: červeň jahôd, červenosť líc • kniž.: rumeň • rumenec: rumeň, rumenec na tvári • kniž. pýr: pýr hanby • poet.: zábron (Hviezdoslav) • broň (Roy) • kniž. zried. zápyr (Figuli)
2. jedna zo štyroch farieb v kartách • srdce
cvikla kultúrna rastlina s fialovočerveným koreňom používaná ako zelenina • červená repa: šalát z cvikly, z červenej repy
červenák p. ryšavec
ryšavec ryšavý človek • expr. červenák • expr. zried. hrdzavec (Hviezdoslav)
červenasto p. červeno
červeno, star. i červene majúc červenú farbu, na červenú farbu, červenou farbou • načerveno • dočervena, pís. i na červeno, do červena: červeno, načerveno namaľované pery; pri vode sa opálili dočervena • čerešňovo • dočerešňova • višňovo • dovišňova • malinovo • domalinova, pís. i do čerešňova atď. (červeno, dočervena ako čerešňa, ako višňa, ako malina): čerešňovo, malinovo, domalinova sfarbené líca • krvavo • krvavočerveno • dokrvava, pís. i do krvava (červeno, dočervena ako krv): krvavo, dokrvava zapálené zore • karmínovo • rubínovo • vínovo • dokarmínova • dorubínova • dovínova, pís. i do karmínova atď. (červeno, dočervena ako karmín, ako rubín, ako červené víno): karmínovo, rubínovo zapálené líca • purpurovo • šarlátovo • dopurpurova • napurpurovo • došarlátova • našarlátovo, pís. i do purpurova atď. • kniž. nachovo • donachova, pís. i do nachova (červeno, dočervena ako purpur, ako šarlát, červeno s fialovým odtieňom): purpurovo, šarlátovo, donachova zafarbená látka • hrdzavo • dohrdzava • nahrdzavo • ryšavo • doryšava • naryšavo, pís. i do hrdzava, na hrdzavo atď. (červeno ako hrdza): dať si zafarbiť vlasy nahrdzavo, dohrdzava, naryšavo; hrdzavo, ryšavo zafarbené vlasy • tehlovo • dotehlova • natehlovo, pís. i do tehlova, na tehlovo (červeno ako tehla): tehlovo, dotehlova natretý plot • bledočervene • slabočervene • červenasto • červenavo • červenkavo • červenkasto • dočervenasta • dočervenava • dočervenkava • dočervenkasta • načervenkavo • načervenkasto, pís. i do červenasta, na červenkavo atď. (trocha červeno, s odtieňom dočervena): červenkavo upečené mäso, opáliť sa dočervenkasta • expr.: červenučko • červenunko • červenuško: červenučko zapálená pokožka
porov. aj červený
červenastý p. červený
červený ktorý má farbu krvi: červené ruže, červené pery • krvavočervený • krvavý • jasnočervený (s jasným odtieňom): krvavočervené, krvavé večerné zore; jasnočervená sukňa • bledočervený • svetločervený • slabočervený (s bledým odtieňom): bledočervený, svetločervený, slabočervený rúž • ohnivočervený • ohnivý (ako plameň): ohnivočervené, ohnivé vlasy • žltočervený (červený do žlta): žltočervené jablká • zlatočervený (červený do zlata): zlatočervená žiara • pomarančovočervený • oranžovočervený (s oranžovým odtieňom): pomarančovočervené, oranžovočervené pouličné svetlá • tehlovočervený • tehlový (červený ako tehla): tehlovočervené, tehlové sfarbenie • paradajkový • rajčinový • rajčiakový (červený ako paradajky) • mrkvový • mrkvovočervený (červený ako mrkva) • rumelkovočervený • rumelkový (červený ako rumelka): rukavice rumelkovočervenej, rumelkovej farby • koralovočervený • koralový (červený ako koral): koralovočervené, koralové sklo • karmínovočervený • karmínový (červený ako karmín) • malinovočervený • malinový (červený ako malina): malinovočervené, malinové pery • jahodový (červený ako jahoda) • čerešňovočervený • čerešňový (červený ako čerešne) • višňový (červený ako višne) • hrdzavočervený • hnedočervený • gaštanovočervený • hrdzavý • ryšavý (červený do hneda): hrubé hrdzavočervené, hnedočervené, gaštanovočervené, hrdzavé, ryšavé vrkoče • mäsovočervený • mäsový (červený ako čerstvé mäso) • medený (červený ako meď): medené vlasy • sýtočervený • živočervený • tuhočervený • tmavočervený • kniž. temnočervený (s výrazným tmavým odtieňom) • cviklovočervený • cviklový (s tmavým fialovým odtieňom): cviklovočervená, cviklová šatka • granátový (červený ako polodrahokam granát) • rubínový (červený ako drahokam rubín) • pivonkový (červený ako pivonka) • šarlátový • purpurový • purpurovočervený • kniž. nachový (červený ako purpur): plášť šarlátovej, purpurovej, nachovej farby • vínovočervený • vínový • hovor. bordový • neskl. bordó (červený až do čierna) • červenastý • červenkastý • červenavý • červenkavý (trocha červený) • načervenastý • načervenkastý • načervenavý • načervenkavý: červenasté, červenkavé, načervenkavé lístie • kniž. al. poet.: zabronený • zapálený: zabronené lupienky kvetov (Figuli), zapálené puky (Švantner) • kniž.: brunátny • rumenný • expr.: červenučký • červenušký • červenunký (úplne al. príjemne, pekne červený)
p. aj sčervenený
červenať sa 1. mať na tvári rumenec od citového pohnutia • červenieť sa: cítila, že sa od hanby červená, červenie • kniž.: pýriť sa • rumeniť sa • rumenieť sa: od zlosti sa celý pýril, rumenil • expr. pŕliť sa • poet. rdieť sa • expr. horieť (veľmi sa červenať): tvár jej horí ako fakľa
p. aj hanbiť sa
2. javiť sa červeným • červenieť sa • byť červený: v diaľke sa červenejú strechy; v záhrade sa červenajú, červenejú jahody • poet. bronieť
hanbiť sa mať pocit hanby, zahanbenia: hanbí sa, lebo klamal • ostýchať sa (mať pocit ostychu, zahanbenia; trocha sa hanbiť): ostýcha sa prijať jedlo • červenať sa • pýriť sa: môžu sa červenať za ten čin • zastaráv. ženírovať sa: ženírovala sa o tom hovoriť • zastaráv. stiesňať sa (Tajovský) • byť v rozpakoch/v pomykove • rozpakovať sa • okúňať sa: pred verejnosťou bola v rozpakoch; rozpakovala sa, okúňala sa vyznať z citov • pohanbievať sa (trocha sa hanbiť) • niž. hovor.: ondieť (sa) • ondiať (sa) • tentovať sa: Zoberte si, neondejte sa!
červenavo p. červeno
červenavý p. červený
červenieť stávať sa červeným • očervenievať: jahody začínajú červenieť, očervenievať • poet. krvavieť: úsvit krvavie
červenieť sa p. červenať sa 1, 2
červenkasto, červenkavo p. červeno
červenkastý, červenkavý p. červený
červenofialový p. fialový
fialový majúci farbu fialiek, modročervený • hovor. lilavý: smútočné fialové stuhy; fialové, lilavé hlavy kosatcov • svetlofialový • bledofialový • slabofialový • hovor.: bledolilavý • svetlolilavý (fialový so svetlým odtienkom) • ametystový (bledofialový ako ametyst): ametystová farba skla • orgovánový (fialový ako orgován) • ružovofialový (fialový do ružova) • červenofialový • cyklámenový • cviklový • cviklovočervený (fialový do červena): červenofialový, cyklámenový klobúk; cviklovočervený nos • tmavofialový (fialový s tmavým odtienkom) • zlatofialový (so zlatým odtienkom) • fialkastý • fialkovastý • hovor.: lilavkavý • lilavkastý (sfarbený do fialova) • zastar. violetový
červenohnedý p. hnedý
hnedý ktorý má farbu zeme, farbu zrelých gaštanov, kávy, čokolády • hovor.: barnavý • brnavý: hnedé vlasy; pekné hnedé, barnavé oči • zlatohnedý • bronzový (hnedý do zlata): zlatohnedá, bronzová farba • bledohnedý • svetlohnedý • plavý • svetlogaštanový (hnedý so svetlým odtienkom) • orechový • orechovohnedý • orieškový • orieškovohnedý (bledohnedý ako orech): nábytok orechovej, orechovohnedej, orieškovej farby • béžový • hovor. drapový (hnedožltý) • okrový (žltohnedý): béžový, drapový záves; okrový náter • neskl. kaki (zelenohnedý): kaki košeľa • gaštanový • gaštanovohnedý (hnedý ako gaštany) • kakaový • kakaovohnedý (hnedý ako kakao) • tabakový • tabakovohnedý (hnedý ako tabak) • olivovohnedý (hnedý do zelena) • čokoládový • čokoládovohnedý • kávový • kávovohnedý (tmavohnedý ako čokoláda, káva) • škoricový • škoricovohnedý (ako škorica) • hrdzavý • hrdzavohnedý • červenohnedý • tizianový (vysl. ticiánový; hnedý do červena) • kreolský: kreolská farba pleti • sivohnedý • šedivohnedý (hnedý so sivým odtienkom): sivohnedá, šedivohnedá pôda • tmavohnedý (hnedý s tmavým odtienkom) • zhnednutý (ktorý zhnedol) • nár.: brunastý • brnastý • expr. hnedučký • hnedastý • hnedavý • hnedkavý • hnedkastý • nahnedastý (trocha hnedý)
ryšavý sfarbený do červena (obyč. o hnedých al. svetlých vlasoch, o srsti a pod.) • hrdzavý: ryšavé, hrdzavé vrkoče • červenohnedý • tizianový [vysl. ticiá-]: červenohnedá, tizianová farba • červenovlasý: červenovlasé dieťa • kniž. rysavý: rysavá jalovica • expr. ryšavkastý • ryšavkavý (jemne, slabo ryšavý)
červenooranžový p. oranžový
oranžový ktorý má farbu ako pomarančová kôra • pomarančový: nechtík má kvet oranžovej, pomarančovej farby • červenooranžový (oranžový do červena): červenooranžová gerbera • žltooranžový (oranžový do žlta): žltooranžové tričko • svetlooranžový (so svetlým odtieňom) • tmavooranžový (s tmavým odtieňom)
červenosť p. červeň 1
červenovlasý p. ryšavý
červenučko, červenunko, červenuško p. červeno
červenučký, červenunký, červenušký p. červený
hrdzavý 1. pokrytý hrdzou • zahrdzavený • zhrdzavený: hrdzavé, zahrdzavené rúry • odb. korózny: korózny kov
2. ktorý má farbu hrdze (obyč. o vlasoch, srsti a pod.) • ryšavý • kniž. rysavý: hrdzavá, ryšavá, rysavá hlava, krava • medený (s nádychom do červena): medené vlasy • gaštanovočervený • červený • ohnivý: červená, ohnivá štica
sčervenený ktorý sčervenel (v tvári) v dôsledku citového vzrušenia, rozpakov a pod. • červený • očervenený: červené, sčervenené, očervenené líca od zimy • zapýrený • kniž.: zrumenený • rozrumenený • zarumenený • zarumený: zapýrená, zrumenená, rozrumenená tvár dievčiny • pren. zapálený: zapálená sklonila hlavu
smrekovec ihličnatý strom s opadavými ihlicami (najmä ako odborné pomenovanie) • červený smrek
červiak p. červ
červienka p. dyzentéria
dyzentéria infekčná črevná choroba • červienka • zastaráv. úplavica
červík p. červ, dážďovka 1
dážďovka 1. dlhý červenkastý červ žijúci v zemi • hovor. červík: po daždi vyliezajú dážďovky, červíky
2. p. dažďovica
červotoč červ žijúci v dreve • črvotoč: v skrini hlodá červotoč, črvotoč
červotočina červotočivé drevo • črvotočina
červotočivý p. červivý
amatér kto robí niečo zo záľuby, nie z povolania (op. profesionál): amatér v hudbe • neodborník • laik (kto nemá v niečom odborné vedomosti): to zvládne i neodborník, laik • ochotník (herec zo záľuby): v mladosti býval ochotníkom • samouk (kto sa učí, naučil niečo sám): dielo vytvorené samoukom • kniž. autodidakt • náturista: rezbár náturista • hovor. expr.: babrák • babroš • pejor. diletant (kto nemá na vykonávanie istej činnosti odbornú prípravu) • pejor. nedouk • hovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je maliar, to je fušer • pejor. príštipkár (kto neodborne, povrchne pracuje): príštipkár v umení
fušer p. amatér, nešikovník
nešikovník hovor. nešikovný človek • expr.: ťarbák • ťarbavec • hovor. expr.: babrák • babroš • hovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je stolár, ale fušer • pejor.: nemehlo • kyptoš • grambľoš • ťapák • expr.: poleno • drevo • drúk • tĺk • motovidlo (nadávka nešikovnému človeku) • expr. nekaľavník (Jesenský) • expr. kydaj (Tajovský) • expr. kydoň (Hviezdoslav) • expr. zried.: ošemeto (Stodola) • šiplavec • hovor. pejor. ťuťmák (nešikovný, pomalý, nie dosť bystrý človek) • vulg. sráč
čistý 1. ktorý dbá o čistotu; svedčiaci o čistote, čistotnosti (op. špinavý) • nezašpinený • neušpinený • nezamazaný • neumazaný: jesť čistými, nezašpinenými, neušpinenými rukami; mať čistú, nezamazanú, neumazanú košeľu • expr.: nezafúľaný • neufúľaný: vrátiť sa z ihriska nezafúľaný, neufúľaný • umytý (ktorý získal čistotu umytím): umytý riad • uprataný • vyčistený • expr. vyleštený • subšt. vyglancovaný: uprataný, vyčistený, vyglancovaný byt • čistotný • zried. čistotymilovný (dbajúci o čistotu a poriadok): čistotná, čistotymilovná žena • dezinfikovaný • vydezinfikovaný • hygienický • odb. sterilný (zbavený choroboplodných zárodkov): dezinfikovaná bielizeň; vydezinfikovaná rana; hygienické, sterilné prostredie; sterilná injekčná striekačka • nezamorený • neznečistený: nezamorené, neznečistené ovzdušie • pramenitý • pramenistý (o čistej vode) • expr.: čistučký • čistunký • čistulinký
2. ktorý nenesie stopy zásahu, porušenia prvotného stavu (o veciach) • nepopísaný • nepomaľovaný • expr.: nepočmáraný • nepočarbaný (bez stôp po písaní, maľovaní): čistý, nepopísaný zošit; čisté, nepomaľované, nepočmárané, nepočarbané múry • neskl. bianko: bianko list • holý: holé steny • nepoškvrnený: nepoškvrnený sneh • expr.: čistučký • čistunký • čistulinký
3. s ničím nepomiešaný, ničím neznečistený, neznehodnotený • číry • rýdzi: čisté, číre, rýdze zlato • priezračný • priehľadný • neskalený • nezakalený • pren. krištáľový (o čistej vode) • pravý • stopercentný: pravá, stopercentná vlna • jasný (o oblohe, farbe) • neskl. netto (op. hrubý, brutto): netto váha • rafinovaný: rafinovaný cukor, tuk • chem. intaktný (chemicky čistý): intaktná látka • expr.: číročistý • číročíry • zastaráv. kóšerný • neskl. kóšer (pôvodne pripravený podľa židovských rituálnych predpisov; o jedle a nápojoch)
4. p. čestný 1, bezúhonný, cnostný, úprimný 2 5. p. samý 1 6. p. číry 2, holý 4, skutočný 2 7. p. dôkladný
erárny p. štátny
štátny ktorý je vlastníctvom štátu, ktorý pochádza zo štátneho majetku (op. súkromný) • hovor.: erárny • komisný: zaplatí sa to zo štátneho, erárneho; dostať štátne, erárne oblečenie • hovor.: obecný • spoločný: obecný, spoločný majetok; obecná, spoločná pokladnica
hltan časť zažívacej rúry slúžiaca aj ako dýchacia cesta • gágor • gágorec (zvierací hltan, pejor. hltan u ľudí): napchávať hus do gágora; pejor. gágor mu vyschol • pažerák (časť zažívacej rúry spájajúca hltan so žalúdkom)
pažerák p. hltan
kóšer, kóšerný p. čistý 3
navečer 1. p. večer2 2. p. zvečera, predvečerom
predvečerom na sklonku dňa, v čase pred večernými hodinami, pred večerom • podvečer • v podvečer: predvečerom, podvečer chodieva na prechádzku; v podvečer začalo snežiť • na mrku • podvečerom • expr. podvečierkom: podvečerom, podvečierkom býva u nich veselo • navečer • zvečera (na začiatku večera): navečer, zvečera sa vyčasilo
večer2 v čase od súmraku do noci, vo večernom čase, počas večera • večerom • expr. večierkom: večer, večerom si rád vyjde na prechádzku; večierkom sedávali na podstení • navečer: navečer začalo snežiť
zvečera na začiatku večera • navečer: zvečera, navečer padla rosa • podvečer • podvečerom • expr. podvečierkom: domov sa vrátil až podvečer, podvečerom • predvečerom: predvečerom si zdriemol • na mrku • na mrkaní • na súmraku
podvečer1 p. predvečerom, zvečera
podvečer2 časť dňa medzi popoludním a večerom • predvečer: teplý, jarný podvečer, predvečer • predvečerie (Figuli)