Synonymá slova "ódi" v Synonymickom slovníku slovenčiny

priznať 1. pravdivo vyjaviť niečo o sebe (obyč. niečo negatívne), nezatajiť, nezaprieť • priznať si: priznať (si) prehru, omyl, neúspech • uznať (prijať ako pravdivé, pripustiť po istom zdráhaní): uznal, že nepostupoval správne • kniž. doznať: doznať svoju vinu • priznať sa (potvrdiť svoju účasť na niečom, čo sa obyč. hodnotí ako prečin, vina): priznal sa ku krádeži • vyznať sa: úprimne sa vyznal zo svojej viny, priznal si svoju vinu; vyznať sa zo svojich citov, priznať svoje city • expr. vyspovedať sa: zo všetkého sa mi vyspovedala • prezradiť • vyzradiť (niečo tajné): nechce prezradiť, vyzradiť, čo ho trápi • zveriť sa (s niečím) • zveriť (niekomu niečo) (dôverne povedať): zveriť sa niekomu so svojím previnením, zveriť niekomu svoje hrozné tajomstvo • práv. deklarovať (priznať právne významnú skutočnosť)

2. právne, súdne prideliť • prisúdiť: dedičstvo mi priznali, prisúdili celé • pririeknuť • pripísať: zabraté územie im nechceli naspäť pririeknuť; majetok pripísať, pririeknuť deťom

zvaliť 1. silou, prudkým nárazom spôsobiť pád niekoho, niečoho • zraziť • povaliť: zvaliť, povaliť chlapa na chrbát; zvaliť strom; zrazil psa na zem • zhodiť • strhnúť • sotiť: zhodil, sotil dieťa do bazéna; strhol ženu k sebe • prevrhnúť • prevaliť • prevrátiť • expr. prekotiť (niečo stojace): prevrhnúť, prevaliť vázu; prevrhol, prevrátil stôl • zváľať • pováľať • vyváľať • povyvaľovať • pozhadzovať (viacero vecí al. postupne): búrka zváľala, pováľala borovice

2. nárazom, silou zmeniť na trosky, silou zničiť • zrútiť • zboriť: lavína zvalila, zrútila, zborila dom • zváľať • zrúcať • zbúrať (nárazmi, váľaním, rúcaním, búraním): celú štvrť zváľali, zrúcali; zbúraná chalupa • vyvaliť (tlakom vytrhnúť zo základov) • rozvaliť • rozváľať • rozbúrať • rozrúcať • zdemolovať: rozváľané, zdemolované altánky; kolibu rozbúrali, rozrúcali • strhnúť: starú prístavbu dali strhnúť • pováľať • porúcať (postupne)

p. aj zvrhnúť

3. označiť niekoho za pôvodcu, príčinu niečoho • prisúdiť • pripísať • pričítať (komu čo): vinu zvalili na nás; krádež prisúdiť, pripísať, pričítať maloletému • fraz. expr. prišiť za golier: neúspech chcú zvaliť na mňa, mne ho chcú prišiť za golier • zviesť: všetko zviedli na iných • expr. potisnúť: rád potisol vinu na druhých • presunúť: zodpovednosť presunie na podriadených

rozbrieždiť sa p. rozvidnieť sa 1

rozvidnieť sa, rozvidniť sa 1. neos. začať byť, nastať (o dennom svetle) • rozbrieždiť sa: v lete sa rýchlo rozvidnie, rozbrieždi • rozodniť sa • rozdniť sa • svitnúť: rozdnilo sa, svitlo zavčasu • kniž. rozbresknúť sa (náhle sa rozvidnieť): vonku sa rozbresklo • kniž. zvidnieť sa: len čo sa zvidnelo, pustil sa do práce

2. neos. postupne sa stať jasným • rozjasniť sa • vyjasniť sa: po búrke sa rozvidnelo, rozjasnilo • kniž. zvidnieť sa: v izbe sa zvidnelo

vyjasniť sa 1. (o počasí, o oblohe, o ľudskej tvári) stať sa jasným, prestať byť zamračeným, chmúrnym (op. zamračiť sa) • rozjasniť sa • zjasniť sa • zjasnieť: ráno sa nebo vyjasnilo, rozjasnilo; čelo sa mu naraz vyjasní, zjasní, čelo naraz zjasnie • zried. vyjasnieť: tvár mu naraz vyjasnela • vyčasiť sa • vybrať sa • ubrať sa • zried.: vykrásiť sa • vykrásniť sa: neos. zajtra sa uberie; neos. podvečer sa vybralo • vychvíliť sa (F. Hečko) • zried. vyjagať sa: nebo sa vyjagalo (Vajanský) • napraviť sa • popraviť sa • vytiahnuť sa (o počasí) • nár.: vyhúliť sa • vyvedriť sa: keby sa už vyvedrilo • kniž. zvidnieť (sa) • rozvidnieť sa: po búrke (sa) už zvidnelo, rozvidnelo • zried. rozsvetliť sa • kniž. vykaboniť sa

2. stať sa zrozumiteľným, pochopiteľným • vysvetliť sa • objasniť sa: nedorozumenie sa vyjasnilo • ujasniť sa • hovor. expr. vytmaviť sa: po hádke sa všetko vytmavilo • neos.: vybrieždiť sa • rozbrieždiť sa • svitnúť • rozjasniť sa • rozbresknúť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa mu rozbrieždilo, v mysli mu svitlo • rozsvietiť sa • pren. rozsvetliť sa: naraz sa jej v hlave rozsvietilo

rozčúliť sa dostať sa do prudkého citového napätia hraničiaceho s hnevom • rozdráždiť sa: rozčúlil sa, rozdráždil sa pri čítaní novín • rozrušiť sa • vzrušiť sa (náhle stratiť duševný pokoj): pri myšlienke na hádku sa znovu rozrušil • podráždiť sa • popudiť sa • pobúriť sa (mierne sa rozčúliť): pobúril sa nad chybami v účtoch • skypieť • vzkypieť (náhle sa rozčúliť): pri hádke vzkypel • rozhorčiť sa • roztrpčiť sa • kniž. rozhorliť sa (s pocitom krivdy): rozhorčil sa, roztrpčil sa nad nespravodlivosťou • expr.: rozzúriť sa • rozbesniť sa • rozbesnieť sa • kniž. rozjatriť sa (rozčúliť sa vo veľkej miere)

p. aj nahnevať sa

rozhovor zhováranie sa dvoch al. viacerých osôb: mať s niekým vážny rozhovor • hovor: tichý, veselý hovor; telefonický hovor • reč: dať sa s niekým do reči • dialóg: nadviazať dialóg • vrava (rozhovor viacerých ľudí): živá vrava utíchla • beseda (neoficiálny rozhovor): zastaviť sa u suseda na besedu • debata • diskusia • rozprava (slovná výmena názorov o istej veci): rušná, živá debata, diskusia; zapojiť sa do debaty, do diskusie; rozprava o návrhu zákona • dišputa • zastar. dišputácia (odborný rozhovor): filozofická dišputa, stredoveké dišputácie • rokovanie (oficiálne radenie sa): obchodné rokovanie • hovor. diškurz: ísť k priateľke na diškurz • konverzácia: spoločenská konverzácia • interview (rozhovor publicistu s významnou osobou určený na zverejnenie): poskytnúť interview • pohovor (rozhovor, ktorého cieľom je zistiť niečie vedomosti, názory a pod.): prijímací pohovor • zastar.: rozhovorka • rozprávka: zamiešať sa do rozhovorky, do rozprávky • zried. zhovorka (Zelinová) • expr. džavot (živý, bezstarostný rozhovor): džavot detí • expr. vravot (Vajanský) • expr. zried. vravor (Kukučín) • pren. hovor. pejor. gagot (nesúvislý hovor skupiny ľudí, najmä detí a žien)

rozmliaždiť mliaždením rozdrviť • pomliaždiť: rozmliaždiť, pomliaždiť ovocie na kašu • rozdláviť • podláviť • rozgniaviť • pogniaviť • rozpučiť • popučiť • roztlačiť: rozdláviť, pogniaviť zemiaky • domliaždiť • expr.: umliaždiť • dogniaviť: stroj mu domliaždil, dogniavil ruku • zadláviť • zagniaviť: chodil opatrne, aby nezadlávil dážďovky • expr.: zapučiť • prepučiť • zmliaždiť • zmiagať • rozmiagať • pomiagať: pomiagané jahody s cukrom • pomiesiť • rozmiesiť (miesením rozdrviť): rozmiesená hlina • roztĺcť • potĺcť (tlčením rozdrviť): roztĺcť kamene na prach • rozdrobiť • rozmeliť • pomeliť • rozmrviť • pomrviť (mrvením rozdrviť): rozmrviť chlieb • rozdupať • rozdupkať (dupaním): deti rozdupali slivky pod stromom • rozotrieť • roztrieť (trením rozdrviť): rozotrel klasy v dlani • expr. domrviť • expr. zried.: rozcápať • rozpagáčiť • nár.: rozmliagať • rozmliazgať • rozdegviť • domeliť • porozpúčať • poroztláčať (postupne, viac vecí)

umliaždiť p. rozmliaždiť

sploštiť 1. tlačením dať niečomu ploský tvar • expr.: stľapčiť • spľaštiť: sploštiť, stľapčiť bochník cesta na posúch; sploštiť guľu • zmliaždiť • pomliaždiť (tlakom poškodiť): ruku mu celkom zmliaždilo, pomliaždilo

p. aj stlačiť

2. p. zjednodušiť

zmliaždiť p. rozmliaždiť

rozprávať sa oznamovať si navzájom myšlienky, dojmy, zážitky a pod. • zhovárať sa: O čom sa rozprávate, zhovárate? • dovrávať sa • konverzovať: dovrávali sa na ulici; nezáväzne konverzovali; konverzovali v cudzom jazyku • viesť rozhovor: viedli rozhovor dlho do noci • hovor.: vyprávať sa • diškurovať • diškurovať sa • zastaráv. rozhovárať sa: po večeroch živo diškurovali • expr. baviť sa: bavili sa o deťoch • besedovať • debatovať • diskutovať (v skupine; o nejakej téme): diskutovali o kultúre • rokovať (oficiálne sa rozprávať o politickej, hospodárskej a pod. téme): rokovali o skončení vojny; rokovať o rozpočte

rozprúdiť sa p. začať sa 2

začať sa 1. mať začiatok, začať jestvovať, začať byť (op. skončiť sa) • zastar. započať sa: rozhovor sa začal, započal veľmi srdečne • nastať • nadísť • prísť (najmä v čase): zima nastala, nadišla tohto roku neskoro • vzniknúť (o udalosti): organizovaný odpor vznikol najskôr v závodoch • zavládnuť (o istom stave): v rodine zavládol pokoj; zavládlo slnečné počasie • datovať sa (nedok.; mať začiatok)

2. dať sa do činnosti v uvedenom štádiu práce, tvorby a pod. • rozbehnúť sa: výcvik sa začal, rozbehol včera • rozprúdiť sa • rozkrútiť sa • roztočiť sa (dostať sa do intenzívnej činnosti): práce na poli sa už rozprúdili • kniž. rozpútať sa (začať sa s veľkou intenzitou): rozpútala sa bitka na život a na smrť

smädiť 1. neos. vyvolávať pocit smädu • expr. neos. pľušťať (smädiť po pijatike)

2. p. túžiť

túžiť pociťovať silnú túžbu mať niečo, dosiahnuť niečo, veľmi niečo chcieť: túžiť za porozumením, za domovom; túžiť po pokoji • bažiť • dychtiť (vo veľkej miere): baží po dobrom jedle; dychtí vládnuť nad rodinou • kniž.: prahnúť • žízniť: prahne, žízni po láske, uznaní • kniž. lačnieť: lačnie za vzdelaním • zried. smädiť: smädia po krvi • expr.: mrieť • zmierať • umierať • hynúť • horieť (obyč. pri silnej citovej náklonnosti k niekomu): mrie, umiera za milým • zried. žiadostiť (žiadostivo túžiť): nik po nej nežiadostí • expr. umárať sa (trápiť sa túžbou): umára sa za deťmi, za ženou • expr. triasť sa (s nedočkavosťou): trasie sa za funkciami • vzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za deťmi • rojčiť (s túžbou premýšľať): rojčiť o šťastí, o vzdialených krajinách • expr.: divieť • šalieť (sa) • šialiť sa • hovor. expr.: blaznieť • blázniť sa (nápadne prejavovať vášnivú túžbu za niečím, niekým): divie, šalie (sa) za autami, za hokejom; blaznie, blázni sa za dievčatami • hovor. expr. letieť (na niekoho); (žiadostivo túžiť): letí na peniaze, na mužov • lakomiť sa • expr. pachtiť sa (za majetkom, peniazmi) • nár. expr. pašmať sa

spustiť sa 1. dostať sa dolu nižšie, obyč. z vlastnej vôle • klesnúť: spustil sa na lane do šachty; lietadlo sa spustilo, kleslo veľmi nízko • zniesť sa (pomaly): vtáky sa zniesli nad mesto • zosadnúť (o niečom lietajúcom): vetroň mäkko zosadol • zostúpiť • zísť (obyč. chôdzou): zostúpili, zišli z vŕška opačnou stranou; zostúpil, zišiel z rebríka • pospúšťať sa (postupne; o viacerých veciach al. osobách)

2. začať tiecť, padať • pustiť sa: (s)pustil sa lejak; (s)pustila sa mi krv z nosa • zried. zliať sa (o daždi): podvečer sa zlial lejak • zadaždiť sa • zaslotiť sa (o dlhotrvajúcom daždi): neos. od nedele sa zadaždilo

3. hovor. mravne sa pokaziť; prestať sa o seba starať z psychickej i fyzickej stránky • upadnúť • zanedbať sa • opustiť sa: v meste sa dievča spustilo, upadlo; začal piť, celkom sa spustil, zanedbal, opustil • spustnúť • pejor.: spľundravieť • spľuhavieť • spľuhačiť sa: mládenec v zlej spoločnosti spľuhavel, spľuhačil sa • nár. skoprdačiť sa (Urbánek) • hrub.: spanghartiť sa • spankhartiť sa • zried. spaskudiť sa • hovor. expr.: zlumpovať sa • zlumpáčiť sa • zopsuť sa • popsuť sa

4. porov. spoliehať sa 5. p. zanechať 2, odrieknuť sa

zadaždiť sa p. spustiť sa 2

súdiť sa viesť s niekým súdny spor • mať spor • zastar. pravotiť sa: súdia sa, majú spor o pozemok; nechcel sa s bratom pravotiť o dedičstvo • hovor. zastar. procesovať sa

vniknúť 1. dostať sa do niečoho, obyč. dovnútra • vojsť • preniknúť • vpraviť sa: úlomky mu vnikli, vošli, prenikli do rany; rýchlo sa vpravil do hry • expr. vsúkať sa: nemohol sa vsúkať do novej roly • vohnať sa • vhnať sa • vhrnúť sa • vpadnúť • nahrnúť sa • nabehnúť • vovaliť sa (prudko vniknúť): krv sa mu vohnala, nahrnula do tváre; do izby vpadlo svetlo • expr.: vrútiť sa • vraziť • vbŕdnuť • zried. vmetať sa: víno mu vrazilo do hlavy; sneh sa mu vmece do úst • vtrhnúť • vbiť sa • dobiť sa • vlomiť sa (násilím vniknúť): zástup vtrhol do domu; dobil sa, vlomil sa do obchodu • vliať sa • naliať sa • presiaknuť • odb. infiltrovať (o tekutine): voda sa vliala do pivnice; voda presiakla do pôdy, infiltrovala pôdu • vprúdiť • vtiecť • vplynúť (prúdom vniknúť): krv vprúdila do žíl • vovŕtať sa (vniknúť vŕtaním, expr. dostať sa hlboko): skrutka sa vovŕtala do dreva; myšlienka sa mu vovŕtala do mysle • vlámať sa • kniž. zastar. vlúpať sa (vniknúť s úmyslom ukradnúť): zlodeji sa vlámali do domu • prebiť sa • preraziť • prebojovať sa (vniknúť cez veľké prekážky): vojsko sa prebilo do mesta • usadiť sa • usídliť sa • zahniezdiť sa • hovor. nanosiť sa (vniknúť natrvalo): myši sa zahniezdili v špajze • vrásť (vniknúť rastom): korene vrástli do zeme • vhrýzť sa (hryzením): vhrýzol sa zubami do jablka • zabodnúť sa • zapichnúť sa (o ostrom nástroji): ihla sa zabodla do kože

2. p. pochopiť 1

vprúdiť p. vniknúť 1

vraždiť porov. zabiť

vrtieť sa 1. robiť rýchly krúživý pohyb • krútiť sa • točiť sa: vreteno sa vrtí, krúti, točí • otáčať sa: koleso sa rýchlo vrtelo, otáčalo • zvŕtať sa (vrtieť sa v tanci): páriky sa na parkete zvŕtajú • expr. vrtkať sa: včely sa vrtkali okolo kvetov • tancovať • vykrúcať sa (vrtieť sa v tanci): tancujú, vykrúcajú sa v rytme valčíka • prekrúcať sa: prekrúca sa pred zrkadlom

2. expr. nepokojne sedieť, ležať al. stáť, byť neposedný • expr.: hniezdiť sa • mechriť sa • miesiť sa: žiak sa ustavične vrtí, hniezdi, mechrí; miesiť sa na posteli • hovor. mrviť sa: po hodine sa začali prítomní mrviť, vrtieť • expr. šuchoriť sa (vydávať pritom šuchotavé zvuky): dieťa sa na stoličke neprestajne šuchorí • poposedávať (meniť polohu pri sedení): nervózne poposedáva • expr. premínať sa (Kukučín) • nár. expr.: krmeliť sa (Šoltésová) • hnieždiť sa

p. aj prešľapovať

3. expr. šikovne sa pohybovať pri práci, prejavovať veľký záujem • zvŕtať sa: vrtí sa okolo sporáka, okolo detí • obracať sa: v obchode sa vie vrtko obracať; chlapci sa vrtia okolo dievčiny

4. p. obšmietať sa 1

vybiť 1. úderom, nárazom uvoľniť a tým poškodiť • vytĺcť: vybiť, vytĺcť zuby niekomu • expr. vytrepať: vytrepať obločné sklá • vyraziť: výrastkovia vyrazili okienko na aute • rozbiť: rozbitá cesta • povybíjať • povytĺkať • povyrážať (postupne, viac objektov)

p. aj rozbiť 3

2. zabíjaním celkom odstrániť • vyhubiť • vyničiť: vybiť, vyhubiť, vyničiť pôvodné obyvateľstvo • expr.: vykynožiť • vykántriť • vytĺcť • vyhlušiť: vykynožiť hmyz; vykántrili, vytĺkli všetku zver v lesoch; vyhlušili jarabice na poliach • vyvraždiť (ľudí) • pobiť • pozabíjať • pohubiť • poničiť • expr.: pokynožiť • pokántriť • potĺcť • pohlušiť • pomlátiť • porúbať (postupne hromadne zabiť): pobiť, pozabíjať zajatcov; pokynožili, pokántrili veľa zveri • povraždiť (postupne zabiť viac ľudí) • polikvidovať: polikvidovať zvyšky armády

3. bitím, nárazom urobiť, utvoriť (znak a pod.) • vyraziť: vybiť, vyraziť ozdobu na opasku • vytepať (tepaním) • vyhĺbiť: voda vyhĺbila jamku do skaly

4. p. zbiť 5. p. uvoľniť 4

vyhubiť spôsobiť zánik, smrť všetkým al. mnohým jedincom; celkom zničiť, odstrániť • vyničiť • vykynožiť: vyhubiť, vykynožiť pôvodné obyvateľstvo; vyničenie, vyhubenie buriny • vynivočiť: vynivočiť myši • nár. vyništiť (Hurban) • expr. vyzabíjať • vyvraždiť (všetkých vyhubiť zabíjaním, vraždením) • kniž. vyhladiť: vojsko vyhladilo mestá • vybiť • pobiť • expr.: vykántriť • pokántriť • skántriť: podarilo sa nám vykántriť potkany • expr. vymoriť: hladom ich vymoril • expr.: vyplieniť • vyplemeniť: biedu treba vyplemeniť • hovor. expr.: vymordovať • pomordovať (postupne, všetkých) • pohubiť • poničiť • pokynožiť (postupne, viac jedincov) • zlikvidovať: fyzické zlikvidovanie

vyvraždiť p. vyhubiť

vybrieždiť sa p. vyjasniť sa 2

vycúdiť p. vyhrešiť

vyhrešiť hrešením varovať, napomenúť (za niečo zlé, neželateľné, nenáležité a pod.) • pokarhať: vyhrešiť, pokarhať žiaka pred celou triedou • zried. vykarhať: vykarhať dieťa • expr.: vykrstiť • vyctiť • vycúdiť • vyčepčiť: vykrstili ma, vyctili ma ako malého chlapca • zried. vyčiniť: poriadne mu vyčinila za neposlušnosť • hovor. expr.: znosiť • zvoziť • skresať • skosiť • zmydliť (bezohľadne): znosiť, zvoziť niekoho pod čiernu zem • expr. vykliať: otec ma vyklial • skritizovať • pren. expr. sfúknuť (vyhrešiť poukázaním na chyby, nedostatky): skritizoval ho za jeho postoj • subšt.: zrajtovať • spucovať (bezohľadne, ostro) • expr. vyhanbiť (hrešením zahanbiť) • hovor.: vyzvŕtať • vyštrôfať: mať ju poriadne vyzvŕtala, vyštrôfala za neskorý návrat • vyvadiť sa (s niekým) • vynadať (niekomu) • fraz.: vyčítať kapitolu (zahrnúť výčitkami, hrešením): veď ja mu vyčítam kapitolu, keď sa vráti domov • nár. vyharušiť (Stodola)

vyhnať 1. hnaním al. iným spôsobom donútiť odísť al. dostať na iné miesto • vyduriť: vyhnať, vyduriť dobytok na pašu; vyhnať, vyduriť zver z úkrytu • hovor. expr.: vykúriť • vyprášiť • vyprať: vykúriť nepriateľa; vyprášiť, vyprať niekoho z izby • vykadiť (vyhnať dymom): fajkou nás vykadil z izby • vyštvať • vypudiť • vytlačiť • vytisnúť (štvaním, násilím, prenasledovaním): vyštvať, vypudiť z domu rodičov • hovor. vysúdiť: vysúdili ho z domu • expr.: vysánkovať • vyklať • vyštuchať • vypšikať • vyšikovať • vypšochať • vypratať: vysánkovať, vyštuchať, vypratať podnájomníka; vypšikať niekoho zo služby • vymanévrovať (manévrovaním dostať preč): vymanévrovali ho z pozície • expr.: vysocať • vysotiť (socaním, násilím vyhnať): vysocali ho na ulicu • vyhodiť • hrub.: vykopnúť • kopnúť (surovo vyhnať) • hovor.: vykorbáčovať • vyšibať (vyhnať korbáčom): vykorbáčovať psa z dvora • expr.: vymlátiť • vytrieskať (údermi, bitím vyhnať): vytrieskam z teba dušu • zohnať • zduriť (vyhnať dolu odniekiaľ): zohnala, zdurila syna z postele • vyplašiť (plašením vyhnať): vyplašiť z kríka zajaca • vytopiť (zaplavením vyhnať): vytopiť sysľa • vypovedať • vyhostiť • vyvrhnúť • vykázať (zakázať niekde pobyt, prinútiť opustiť isté miesto): vyhnať, vypovedať, vyhostiť prisťahovalcov; vykázať z budovy • vypravotiť (pravotou, súdne vyhnať): rodinu vypravotili z domu • expr. vyhuckať (Dobšinský) • expr. vypoklonkovať (vyhnať predstieraním zdvorilosti) • expr. vyráčiť • expr. vykliať (vyhnať kliatím): mať ho vykliala z domu • odpraviť • odohnať • pohnať: nápadníka odpravila, odohnala, pohnala • povyháňať (postupne) • nespis. vystrnadiť

2. (o rastlinách) pustiť výhonky • vypučať • vyrásť • narásť: kýpeť stromu už viac nevyhnal, nevyrástol; na jar vypučal orgován • expr.: vyšibať • vyšibnúť: trávička už vyšibala; vyšibnuté nové prúty • vybehnúť • vyhúknuť (prudko, bujne vyhnať): na hriadkach vybehla, vyhúkla burina • vyraziť: raž už vyrazila • vymetať • vymiesť (vyhnať do klasov, utvoriť klasy; o obilninách a trávach) • povyháňať (postupne)

3. p. odstrániť 2 4. p. vytiahnuť 3

vylúčiť 1. zbaviť účasti na niečom, členstva v niečom • vyradiť: vylúčiť, vyradiť hráča z kolektívu • odstrániť • kniž. eliminovať: odstrániť, eliminovať vplyv niekoho na mládež; odstrániť chyby z textu • diskvalifikovať (vylúčiť pre porušenie platných noriem): diskvalifikovanie účastníka súťaže • hovor. vysúdiť: vysúdiť niekoho zo spoločnosti • expr. vyhodiť • hovor. expr. vyraziť (prinútiť odísť odniekiaľ): vyhodiť študenta zo školy • vypustiť: vypustiť z knihy osobné spomienky • hovor. zastaráv.: vytvoriť • vyobcovať: vytvorili, vyobcovali ho zo spoločnosti

p. aj vynechať

2. uznať za nemožné • nepripustiť: vylúčiť, nepripustiť zlo, chyby • zastaráv. vytvoriť: to je vytvorená vec • zamedziť • zabrániť: zamedziť, zabrániť kríze • znemožniť (urobiť nemožným): znemožniť konflikt, znemožniť návrat do vlasti

vysúdiť p. vyhnať 1, vylúčiť 1

vylákať 1. lákaním dostať von • vyvábiť: vylákať, vyvábiť zver z úkrytu • expr. vytiahnuť: vytiahnuť deti na výlet • expr. vypoďkať: vypoďkala ma z domu • zvábiť • zlákať: hudba ich zvábila, zlákala na balkón

2. lákaním, mámením dostať, získať • vymámiť: vylákať, vymámiť tajomstvo od niekoho • vylúdiť: vylúdili odo mňa potrebné údaje • expr.: vytiahnuť • vyžmýkať: chce vytiahnuť od nás informácie • expr.: vydrankať • vyžobrať (pýtaním): vydrankať, vyžobrať podporu • hovor. expr. vypumpovať (obyč. peniaze) • hovor. vyklamať (vylákať klamstvom): vyklamať od dôverčivých ľudí peniaze • hovor. expr. vyfigľovať (vylákať fígľami)

vylúdiť 1. p. vylákať 2 2. p. vyvolať 1

vyvolať 1. spôsobiť vznik • vzbudiť • podnietiť: vyvolať, podnietiť hádku, nepokoje, bitku, radosť; vyvolanie, vzbudenie ľútosti, rešpektu, obdivu • kniž. vznietiť: ktosi vznietil proti nám podozrenie • zobudiť: chceli v nás zobudiť súcit • kniž. navodiť: žartom navodiť príjemnú atmosféru • vyčariť • kniž. vylúdiť: vyčariť, vylúdiť úsmev • zapríčiniť • kniž. rozpútať (začať niečo negatívne): zapríčiniť, rozpútať požiar, vojnu

2. urobiť si o niečom, o niekom v mysli predstavu • predstaviť si • vybaviť si: vyvolá si, vybaví si v mysli známu tvár • kniž. evokovať: evokovalo to v nás radostnú náladu

3. menom vyzvať žiaka odpovedať • štud. slang. vytiahnuť: možno ma dnes profesor nevyvolá, nevytiahne

vymódiť sa p. vyobliekať sa

vyobliekať sa pekne, starostlivo, slávnostne a pod. sa obliecť • vystrojiť sa: vyobliekali sa, vystrojili sa ako do kostola • pristrojiť sa • ustrojiť sa: pekne sa pristrojila, ustrojila a šla • expr.: vyparádiť sa • naparádiť sa • vyzrúbiť sa • hovor. expr.: vytiahnuť sa • vyštafírovať sa • vyštramandiť sa: na svadbe boli všetci vyparádení, vytiahnutí, vyštafírovaní • expr.: vyfintiť sa • vyfrndiť sa • vyfrndoliť sa • nafrndoliť sa • vycifrovať sa • vycipkať sa • vyčačkať sa • očačkať sa • obyč. iron. vymódiť sa (nápadne, módne sa obliecť) • subšt.: nahodiť sa • oháknuť sa

vyparádiť sa p. vyobliekať sa

vyparádiť p. vystrojiť 4, vyzdobiť

vystrojiť 1. dať niekomu, niečomu všetko potrebné, náležité • vybaviť: vystrojiť, vybaviť deti dobrou obuvou; pracovne treba vystrojiť, vybaviť modernými počítačmi • kniž. opatriť: listiny opatriť podpisom, pečiatkou • zaopatriť (postarať sa o potrebné): zaopatriť hosťa na cestu jedlom • povystrájať (postupne)

2. cieľavedome pripraviť nejaké spoločenské, rodinné podujatie • usporiadať • vychystať: vystrojiť, vychystať, usporiadať hostinu, hody, kar • zorganizovať • zrealizovať • uskutočniť: rodinnú oslavu sme zorganizovali, uskutočnili v reštaurácii • hovor. zaranžovať • zrežírovať: večierok ste dobre zaranžovali, zrežírovali

3. pripraviť na odchod • vypraviť • vychystať • poslať: vystrojiť, vypraviť niekoho na cestu, poslať do školy • hovor. vyšikovať: vyšikovali ho z domu preč • vyhnať (násilne)

4. pekne obliecť • vyobliekať • pristrojiť: mať vystrojila, pristrojila, vyobliekala deti do nových kabátov • vyparádiť • naparádiť • expr.: vycipkať • vyzrúbiť • hovor. expr.: vycifrovať • vyštafírovať: vycipkané, vycifrované dievčence • expr.: vyfintiť • vyfrndiť • vyfrndoliť • vyčačkať

vyzdobiť ozdobami, výzdobou (obyč. bohatou), kvetmi a pod. urobiť pekným, slávnostným • ozdobiť: sálu vyzdobiť, ozdobiť girlandami • vykrášliť • vykrásiť • skrášliť • okrášliť: vykrášliť, skrášliť nevestu diadémom • expr.: vyparádiť • vyfintiť (oblečením) • expr.: vycifrovať • vyčačkať (vyzdobiť lacnými ozdobami) • expr. vycipkať (dôkladne vyzdobiť): vycipkaná hlava • vyvenčiť • ovenčiť (vyzdobiť vencami): vyvenčená, ovenčená brána • poet.: vykvietiť • okvietiť (vyzdobiť kvetmi) • hovor. expr. vyperiť (vyzdobiť pierkom): vyperení svadobčania • vyšperkovať: vyšperkuje si ruky drahými prsteňmi

vyúdiť p. zadymiť

zadymiť zaplniť al. znečistiť dymom • začadiť • zakadiť: komín z teplárne zadymí, začadí, zakadí celú ulicu • začmudiť • expr. zasmudiť: fajkou začmudil izbu • expr.: zakudliť • zakundoliť (množstvom dymu): dym zakudlil okolie • očadiť • občadiť • očmudiť • okadiť (znečistiť dymom na povrchu): o(b)čadené, očmudené, okadené steny krčmy • zasmradiť (naplniť smradom): komíny zasmradili okolie • zafajčiť • expr. vyúdiť (zadymiť fajčením): zafajčená miestnosť; vyúdené, zafajčené záclony • zried. podymiť: úle treba podymiť

zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiť • pripraviť o život • vziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal život • zavraždiť • expr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo sveta • poslať na druhý/onen svet • hovor. expr.: odpraviť • odpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerou • expr.: zmárniť • odmárniť: kráľ ho dal zmárniť • zlikvidovať • odstrániť • subšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániť • lynčovať • zlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochov • expr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudí • skoliť • sklátiť • kniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmu • hovor. expr.: spasiť • položiť: vlka spasil, položil jediným výstrelom • zahubiť • expr.: zahlušiť • zachloštiť • zadegviť • zagniaviť • zahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovať • pozabíjať • pohlušiť • pobiť • pomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbali • dobiť • doraziť: dobiť divú zver • voj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezať • podrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklať • zapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiť • uškrtiť • zadláviť • zahrdúsiť • zadusiť • zadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriť • umučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinných • pomárniť • expr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

2. tlačením vraziť niekam • zatĺcť • vbiť • vtĺcť • zahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do steny • zried. zarúbiť (Tajovský) • zaraziť • zapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zeme • pozatĺkať • pozarážať • povtĺkať • pozabíjať (postupne)

3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2

zavraždiť p. zabiť 1

zanekľúdiť p. zašpiniť

zaniesť 1. nesením al. technickým prostriedkom premiestniť niekam (op. priniesť) • odniesť: zaniesť, odniesť niekomu batožinu, obed • dopraviť: dopravím vám to až domov • prepraviť (z miesta na miesto): električka vás prepraví úplne k inštitútu • zavliecť (ťažko, s námahou): zavliekol kufor do úschovne • zaviesť • odviesť (vedením) • odprevadiť: deti treba zaviesť, odviesť, odprevadiť do škôlky • zaviezť • odviezť (dopravným prostriedkom): zaviezli, odviezli starého otca na vyšetrenie • ponosiť • pozanášať • povnášať (postupne, viac vecí): ponosiť, pozanášať šaty do čistiarne; povnášala bielizeň dovnútra

2. kniž. pričiniť sa o uplatnenie, dodanie niečoho (konkrétneho i abstraktného) • vniesť: zaniesť, vniesť do vecí poriadok • zaevidovať • zapísať • zaznačiť • zaknihovať • zaúčtovať (do knihy, do zoznamu a pod.) • priniesť: vniesť, priniesť do spoločnosti radosť, rozkol

3. pokryť nánosom, vrstvou niečoho • zanosiť: voda zaniesla, zanosila dno bahnom • upchať • zapchať (nánosom urobiť nepriepustným): potrubie upchala, zapchala nečistota • znečistiť • zašpiniť • zanečistiť • expr.: zanešváriť • zavláčiť • hovor. expr.: zanekľúdiť • zaprasiť • zahnusiť • hrub. zasviniť: dlážka znečistená, zašpinená blatom • pozanášať (postupne): prieplav pozanášaný pieskom

zašpiniť prikryť špinou, nečistotou • znečistiť • ušpiniť • pošpiniť: zašpiniť, ušpiniť, znečistiť si ruky, pošpiniť si šaty • zamazať • umazať: tvár máš zamazanú, umazanú od sadzí • zried. zanečistiť • expr.: zašpintať • pošpintať • hovor. expr.: zapískať • upískať • zavláčiť • uvláčiť • zašubrať • ušubrať • zafúľať • ufúľať • pofúľať (pri častom nosení, používaní) • zamastiť • umastiť • expr.: zasmoliť • usmoliť (zašpiniť mastnotou): zamastený klobúk, usmolené rukavice • premastiť (veľmi zašpiniť mastnotou): premastený golier • obchytať • ochytať • ohmatať • expr.: obchytkať • ochytkať (zašpiniť chytaním) • hovor. expr.: zababrať • zapaprať • zbabrať • ubabrať • pobabrať • zafafrať • sfafrať • zamachliť • umachliť • zamachrať (zašpiniť niečím polotekutým): dieťa sa celé zababralo, zamachlilo čokoládou, lekvárom • expr.: zakvackať • zakväckať • zakvickať • zakyckať • zakeckať • ukvackať • ukvickať • pokvackať • pokyckať • okvackať • okyckať • pokvasiť • zafliaskať • ofliaskať • zafŕkať • zafľúskať (kvackaním zašpiniť, zašpliechať špinou): zakvackať, ukvackať si košeľu polievkou; auto zafliaskané, ofliaskané blatom • expr.: zacápať • scápať • zacapkať • zacápkať • zapáckať • zagebriť • ugebriť • pogebriť (zašpiniť niečím tekutým): topánky si zacápal v tráve; fúzy ugebrené, zagebrené omáčkou • expr.: zabrýzgať • ubrýzgať • zanešváriť • znešváriť • zagabať • ugabať • hovor. expr.: zanekľúdiť • zacundrať (veľmi zašpiniť): zabrýzganý obrus; celý sa pri robote zanešváril, zagabal, zanekľúdil • expr. al. hrub.: zakydať • pokydať • ukydať • okydať • obkydať • zaprasiť • zasviniť • usviniť (veľmi zašpiniť) • expr. zried. zaškriatať (Jesenská) • hovor. expr.: zaváľať • uváľať: kabát má vzadu celý zaváľaný, uváľaný • expr.: došpiniť • dováľať • doriadiť • domazať • dobabrať • domastiť • dochytať • domachliť (silno, celkom zašpiniť) • expr.: zahnusiť • zabridiť • zbridiť (zašpiniť niečím, čo vzbudzuje hnus): kút zahnusiť, zabridiť výkalmi • kniž.: zabrudiť • zbrudiť (Hviezdoslav, Kukučín) • zablatiť (zašpiniť blatom) • zasmetiť (zašpiniť smeťami) • zadymiť • začmudiť • začadiť • zakadiť (zašpiniť dymom): zadymené, začmudené steny • začierniť • učierniť (zašpiniť sadzami, dymom a pod.) • poškvrniť • zaškvrniť • pomazať • hovor.: zafľakovať • pofľakovať (zašpiniť fľakmi, škvrnami): prestieradlo zafľakované, pofľakované krvou; dieťa si čokoládou pomazalo košieľku; nové šaty poškvrniť vínom • zahnojiť (znečistiť hnojom): zahnojená chodba • zaniesť (pokryť nežiaducou vrstvou): komín zanesený sadzami • niž. hovor.: obondiať • zaondiať • zatentovať • vulg.: obsrať • osrať • zasrať (zašpiniť výkalmi)

zhromaždiť sa 1. prísť na jedno miesto vo väčšom množstve (o živých bytostiach) • zísť sa • stretnúť sa (obyč. o ľuďoch): geológovia sa zhromaždili, zišli, stretli na sympóziu; vtáctvo sa zhromaždilo v korune stromu • sústrediť sa: žiaci sa majú sústrediť na dvore • expr.: zbehnúť sa • zhŕknuť sa • zhrčiť sa • zhuknúť sa • zhluknúť sa: deti sa zbehli, zhŕkli okolo mamy; holuby sa zh(l)ukli, zhŕkli k vysypanému zrnu • zletieť sa • zlietnuť sa (o vtákoch): na humne sa zleteli, zlietli vrany • pozlietať sa (postupne) • zliezť sa (o hmyze, expr. i o ľuďoch) • pozliezať sa (postupne) • zoskupiť sa • združiť sa • spojiť sa • expr. zregrutovať sa (zhromaždiť sa do skupiny, do skupín): mládež sa pomaly zoskupila, združila podľa záujmov; spojili sa, zregrutovali sa tu všetci – starí i mladí • hovor. zgrupovať sa • pejor. zried. stlupiť sa: zgrupovať sa do spolku; stlupiť sa do húfu ľudí • zried. skopiť sa (F. Hečko) • hovor. expr.: strepať sa • zbiť sa: ovce sa strepali, zbili do kopy • nahromadiť sa • nakopiť sa: všetci sa nahromadili, nakopili v zadnej časti sály • nahrnúť sa (rýchlo a v množstve): hostia sa nahrnuli do izby • poschádzať sa • poschodiť sa • zried. zozbierať sa (postupne): hostia sa poschádzali, poschodili zo všetkých kútov Slovenska; o krátky čas sa deti zozbierali u nás • zasadnúť (zhromaždiť sa na schôdzke): parlament zasadol už od rána • naschádzať sa • naschodiť sa (vo veľkom množstve): na stretnutie sa nás naschádzalo, naschodilo veľa

2. dať sa vo väčšom množstve na jednu hromadu, na kopu (o veciach) • nazhromaždiť sa • nahromadiť sa • nakopiť sa • navŕšiť sa: údaje sa zhromaždili u jedného pracovníka; treba sem na(z)hromaždiť, nahromadiť viac dreva; odpadky sa nakopili, navŕšili po obloky • expr.: zhuknúť sa • zhluknúť sa • zhrčiť sa: oblaky sa zhukli, zhlukli, zhrčili do bizarnej podoby; naraz sa nám tu zhrčili samé prekážky, problémy • naakumulovať sa: teplo sa naakumulovalo v stavanej peci