Synonymá slova "ém" v Synonymickom slovníku slovenčiny

email 1. p. smalt 2. p. sklovina 1

glazúra 1. povrchová sklovitá lesklá vrstva na keramickom výrobku • sklovina • glieda: popraskaná glazúra, sklovina • email (lesklá náterová farba) • hovor.: oblievka • poleva

p. aj povlak

2. p. poleva 1

sklovina 1. tuhé tkanivo na povrchu zubov: popraskaná sklovina • anat. email

2. p. glazúra 1

smalt ochranná al. dekoračná sklovitá vrstva, obyč. na kovových predmetoch • email

emancipovaný p. nezávislý, rovnoprávny, slobodný 1

nezávislý ktorý nie je v stave al. vo vzťahu závislosti (op. závislý) • samostatný • autonómny: nezávislý, samostatný, autonómny štát; nezávislé, samostatné rozhodovanie • slobodný • voľný (bez vzťahu podriadenosti, podrobenosti): nezávislý, slobodný národ; slobodný podnikateľ; voľný trh • absolútny (bez akejkoľvek závislosti od vzťahu; op. relatívny): absolútna fyzikálna veličina • zvrchovaný • suverénny • výsostný (bez akejkoľvek závislosti, obmedzenia; op. podriadený): zvrchovaná, suverénna vláda; mať v rukách zvrchovanú moc; výsostné územie • sebestačný • kniž. samobytný • zastar. samostačný (bez závislosti od nejakej pomoci): deti sú už finančne sebestačné; je sebestačný v práci; hospodársky samobytný orgán • emancipovaný • kniž. zried. al. publ. independentný • neskl. obyč. slang. independent (oslobodený od závislosti, vplyvu): emancipované ženy; independentná mládež • osamostatnený (ktorý získal samostatnosť, nezávislosť): osamostatnená republika • nestranícky • hovor. bezpartajný (bez závislosti od straníckej príslušnosti): nezávislý, nestranícky, bezpartajný kandidát (do parlamentu)

rovnoprávny majúci rovnaké práva; na rovnakých právach založený • emancipovaný: rovnoprávne, emancipované postavenie žien; ženy sú rovnoprávne, emancipované

p. aj rovnocenný

slobodný 1. ktorý sa môže sám rozhodovať, ktorý nikomu nepodlieha, ničím nie je viazaný, pred ktorým nie sú nijaké obmedzenia, prekážky a pod. (o človeku); svedčiaci o voľnosti, slobode rozhodovania (op. neslobodný): vnútorne slobodný človek • voľný: byť slobodný, voľný ako vták; voľný výber • nezávislý • publ. al. slang.: independentný • independent (neskl.) • emancipovaný: mať slobodné, nezávislé povolanie; nezávislá, independentná mládež; byť nezávislou, emancipovanou ženou • neobmedzený • nehatený: neobmedzená voľba; nehatený rozvoj, priebeh • neviazaný • nespútaný (veľmi uvoľnený): slobodná, neviazaná, nespútaná zábava • dobrovoľný (robený z vlastnej vôle): bolo to jeho slobodné, dobrovoľné rozhodnutie • demokratický (založený na demokracii): demokratické voľby, demokratická krajina

2. ktorý ešte nevstúpil do manželstva • neženatý (o mužovi): slobodný, neženatý mládenec • nevydatý (o žene): zostala slobodná, nevydatá

3. p. nezávislý, samostatný 1

emancipovať sa p. osamostatniť sa

osamostatniť sa stať sa samostatným, nezávislým • fraz. postaviť sa na vlastné nohy: syn pomýšľa osamostatniť sa, postaviť sa na vlastné nohy • fraz. robiť na svoju ruku (nedok.) • emancipovať sa (vymaniť sa spod závislosti): emancipovanie žien

emblém p. znak 3

znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúcie • črta: povahové črty • stránka: podstatná stránka javu • charakter: charakter vedeckosti • ráz: romantický ráz opery • povaha: povaha choroby • expr. punc: dielo má esejistický punc • kniž. atribút: atribúty národa • zastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasy • kniž. rys: podstatné rysy spoločnosti

2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišiel • príznak: objavili sa príznaky starnutia • prejav: prejav lásky • výraz: výraz vďaky • svedectvo: horúčka je svedectvom choroby • náznak: náznaky zmeny • znamenie: automobilizmus je znamením doby • známka: ukázali sa známky nesúhlasu • syndróm: syndróm hluchoty • expr. biľag (negatívny znak): biľag zradcu • kniž. symptóm: symptómy strachu • kniž. stigma: stigma menejcennosti

3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znak • symbol (výsostný znak): symbol mesta Žiliny • erb • címer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címer • štít: zemiansky štít • emblém • odznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznak • totem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)

4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znak • signál: svetelný signál • návesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znamenie • pokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou

5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobenia • značka: turistické značky • označenie: označenie ulíc • znamienko: znamienko rovnosti • znamenie: znamenie kríža

embryo p. zárodok 1

zárodok 1. organizmus v začiatočnom štádiu vývinu • embryo: ľudský zárodok, ľudské embryo • poet. zárod (Kostra)

2. p. začiatok

embryonálny p. základný, začiatočný

začiatočný ktorý je na začiatku al. ktorý je začiatkom niečoho (op. konečný, posledný) • zriedkavejšie počiatočný: začiatočné, počiatočné ťažkosti • prvopočiatočný: prvopočiatočné štádium, vlastnosti • rozbehový: rozbehové štádium • skorý • raný: skoré, rané obdobie tvorby, štádium choroby • základný • kniž. iniciálny: základný výskum; iniciálne príznaky choroby • úvodný • vstupný: úvodná, vstupná prednáška • východiskový: východiskové postavenie • prvotný • prvý: prvotný dojem, impulz, nával emócií • zárodkový • zárodočný • pren. embryonálny: zárodočný stav • publ. pilotný

základný tvoriaci najdôležitejšiu, nevyhnutnú (sú)časť niečoho • hlavný: základný, hlavný princíp učenia • uholný • osnovný • východiskový (tvoriaci súčasť základu): položili uholný kameň stavby • prvotný • primárny: prvotný význam; primárna funkcia, vlastnosť (op. druhotný, sekundárny) • centrálny • kľúčový • dominantný: centrálne postavenie; kľúčový, dominantný prvok • zásadný • ťažiskový: zásadný, ťažiskový problém • kniž.: fundamentálny • meritórny • principiálny • kapitálny • kardinálny • substanciálny • bazálny: principiálny rozdiel; kapitálne, substanciálne otázky • podstatný: Všímaj si najprv podstatné veci, vlastnosti! • existenčný (týkajúci sa existencie): existenčné potreby • expr. psí: psia povinnosť • kniž.: konštitutívny: konštitutívne prvky • kmeňový (základný a nemenný): kmeňový stav pracovníkov, kmeňové stádo • začiatočný • prvopočiatočný • zárodkový • zárodočný • pren. embryonálny (základný a prvý z hľadiska pôvodu): začiatočný, zárodočný stav • neodvodený: neodvodený význam slova • elementárny • jednoduchý • triviálny (základný a najmenej zložitý): neovláda ani základné, elementárne, jednoduché pravidlá prevádzky • všeobecný (nezabiehajúci do podrobností): všeobecné vzdelanie • kniž. rudimentárny: rudimentárne znaky života • školácky • začiatočnícky: školácka chyba

emeritný p. penzionovaný; zaslúžilý

penzionovaný ktorý je v dôchodku • vyslúžený: penzionovaný, vyslúžený generál • emeritovaný • emeritný: emeritovaný, emeritný profesor

zaslúžilý ktorý má zásluhy • zastar. zaslúžený: zaslúžilý, zaslúžený muž národa • kniž. emeritný: emeritný vedecký pracovník

emeritovaný p. penzionovaný

emfatický p. vzrušený 1

vzrušený 1. ktorý je v stave (vnútorného) nepokoja; svedčiaci o tom • rozrušený: vzrušení, rozrušení diváci na štadióne; vzrušený, rozrušený výraz tváre • rozčúlený: rozčúlení rodičia • rozcítený • rozcitlivený: rozcítený pohľad • rozochvený: rozochvená myseľ • exaltovaný (prepiato vzrušený): exaltované správanie • expr. roztrasený • trasľavý: roztrasený, trasľavý hlas; byť celý roztrasený • napätý • napnutý (svedčiaci o zvýšenom úsilí): napäté, napnuté očakávanie • podráždený • predráždený • rozdráždený • rozpálený • hovor. expr. rozkokošený: podráždený pohľad, predráždené nervy; rozkokošení ľudia • dojatý (ktorý je pod silným citovým dojmom): dojatý jubilant • nadnesený • patetický (citovo vzrušený): predniesol patetický prejav • povznesený: panovala tam povznesená nálada • kniž. pohnutý: hovoriť pohnutým hlasom • kniž. zvlnený: zvlnený tón reči (Vajanský) • vzbúrený: vzbúrené city (Kukučín) • expr. rozbúrený: rozbúrené časy • extatický: extatická nálada • odb. emfatický: emfatické vyjadrovanie • hovor. nadržaný • subšt. rozrajcovaný (pohlavne vzrušený)

2. p. rušný

emigrácia 1. sťahovanie sa na územie iného štátu, obyč. s cieľom trvalo sa tam usadiť (op. imigrácia) • vysťahovalectvo

2. p. vyhnanstvo

vyhnanstvo nútený pobyt v cudzine, obyč. pre politické presvedčenie • exil: odísť do vyhnanstva, vrátiť sa z exilu • emigrácia • emigrantstvo: žiť v emigrácii

emigrant kto sa vysťahoval z vlasti (op. imigrant) • vysťahovalec

emigrantstvo p. vyhnanstvo

emigrovať odísť natrvalo do cudziny (op. imigrovať) • vysťahovať sa: pred vojnou emigrovali, vysťahovali sa do Ameriky • fraz. odísť za chlebom (emigrovať z hospodárskych príčin) • expr. vyvandrovať

eminentný 1. p. výborný 2. p. prvoradý, hlavný 1

hlavný 1. v ktorom spočíva dôležitosť, základ, podstata (op. vedľajší) • základný • fundamentálny • rozhodujúci: hlavný, základný, rozhodujúci činiteľ; hlavné, základné pravidlá, princípy; fundamentálny prvok • podstatný (op. nepodstatný) • zásadný: podstatný dôvod, zásadná otázka • prvoradý (op. druhoradý) • prvý • primárny (op. sekundárny) • prvotný (op. druhotný): prvoradá úloha; táto vec je na prvom mieste; primárna, prvotná funkcia • najdôležitejší • najvýznamnejší: najdôležitejšie je zdravie; najdôležitejšia, najvýznamnejšia myšlienka • kniž. eminentný: eminentný záujem • ústredný • centrálny • titulný (hlavný vzhľadom na postavenie medzi inými): centrálny systém; ústredná, titulná postava románu • zastar.: sídelný • stoličný (obyč. o meste, ktoré bolo v minulosti sídlom panovníka al. centrom určitej územno-právnej jednotky) • dominantný (výrazný, prevládajúci): dominantné vlastnosti druhu • kľúčový • nosný • oporný: kľúčový, nosný motív poviedky; oporné body • kniž. kardinálny • zastaráv. kapitálny: kardinálny, kapitálny problém • generálny • najvyšší: generálny, najvyšší štáb; najvyššia výhra, inštancia; čelný, predný: čelný, predný predstaviteľ; zaujať čelné, predné pozície, miesta • vedúci • hegemónny (hlavný v zmysle nadriadenosti): vedúci redaktor; vedúca, hegemónna sila • korunný (o jedinom svedkovi vraždy, trestného činu a pod.): hlavný, korunný svedok

2. p. predný 1

mimoriadny 1. ktorý porušuje ustálený poriadok, ustálené pravidlá, normy; ktorý prevyšuje ustálenú, očakávanú mieru (op. riadny, bežný) • neobyčajný • nezvyčajný • nevšedný • kniž.: neobvyklý • nezvyklý: bol zaskočený mimoriadnymi, neobyčajnými, nezvyčajnými udalosťami; je to mimoriadna, nevšedná žena; mať neobvyklé, nezvyklé požiadavky • zvláštny • výnimočný • vzácny • extraordinárny • hovor.: extra (neskl.) • extrovný (ktorý prevyšuje priemer; ktorý sa nevyskytuje často): jeho knihy obsahovali mimoriadne, zvláštne, výnimočné myšlienky; človek mimoriadnych, vzácnych kvalít; to nie je nič výnimočné, nič extra • zriedkavý • ojedinelý • jedinečný • osamotený • osihotený (ktorý sa nevyskytuje často al. pravidelne): mať zriedkavé, ojedinelé šťastie; tento básnik je v našej literatúre jedinečný, osamotený, osihotený zjav • nenormálny • netypický • kniž.: abnormálny • atypický (ktorý sa odchyľuje od normálu): tento rok bolo nenormálne, abnormálne sucho; mať netypické, atypické vlastnosti • výlučný • osobitý • exkluzívny (iný ako bežný; iba jeden svojho druhu): zaujímať v histórii výlučné, osobité miesto; poskytnúť novinám exkluzívny rozhovor • neočakávaný • prekvapujúci • kniž. prekvapivý (ktorý nebol očakávaný; ktorý prevýšil očakávanie): neočakávaný, prekvapujúci, prekvapivý zvrat udalostí • osobitný • špeciálny (zvlášť zameraný a prevyšujúci bežnú normu): prikladať niečomu mimoriadny, osobitný, špeciálny význam; využiť osobitnú príležitosť • vynikajúci • nadpriemerný (ktorý prevyšuje ustálený priemer): mimoriadny, vynikajúci, nadpriemerný umelec • pozoruhodný • udivujúci • zarážajúci (ktorý vzbudzuje pozornosť, údiv): pozoruhodný, udivujúci talent; mimoriadna, zarážajúca beloba pleti • veľký • obrovský (prevyšujúci priemer): veľké, obrovské utrpenie národa • nevídaný • nebývalý • neslýchaný • neopísateľný • neuveriteľný (málo sa vyskytujúci; veľmi prevyšujúci priemer): dosiahnuť nevídaný, neslýchaný, neuveriteľný úspech; tvár nevídanej, neopísateľnej krásy • zvýšený (vyšší ako bežný): venovať niečomu mimoriadnu, zvýšenú pozornosť • prvoradý • kniž. eminentný (stojaci v hierarchii hodnôt najvyššie): mať na niečom prvoradý, eminentný záujem • bezpríkladný (ktorý nemá obdobu): mimoriadna, bezpríkladná starostlivosť o dieťa • výstavný (ako na výstave): mimoriadny, výstavný exemplár motýľa • extrémny (ktorý má krajné vlastnosti al. krajnú mieru vlastností): vo vrchoch sme žili v mimoriadnych, extrémnych podmienkach

2. ktorý sa vyskytuje mimo poriadku, mimo pravidiel (op. riadny, pravidelný) • osobitný • špeciálny: vypraviť mimoriadny, osobitný, špeciálny rýchlik; špeciálna letecká linka; osobitná, špeciálna forma štúdia • nepravidelný: nepravidelný výskyt hmyzu • neplánovaný • zvláštny: neplánované, zvláštne zasadanie vlády • netradičný (porušujúci tradíciu): netradičné stretnutie

osobitný 1. ktorý jestvuje oddelene od ostatných, samostatne, jednotlivo (op. spoločný) • oddelený • separátny: prenajať si izbu s osobitným, oddeleným, separátnym vchodom; viesť s každým osobitné, separátne rozhovory • samostatný • hovor. extra: objednať si v hoteli samostatnú, extra izbu; vytvoriť osobitný, samostatný vedný odbor • izolovaný (úplne oddelený od ostatných, obyč. na zamedzenie styku): osobitné, izolované miestnosti pre infekčne chorých • menej vhodné zvláštny: venovať problému osobitnú, zvláštnu kapitolu • individuálny (op. kolektívny): mať k žiakom individuálny prístup • jednotlivý • hovor. sólo: sólo kus • odb. singulárny (tvoriaci samostatnú jednotku)

2. ktorý má neopakovateľné vlastnosti al. ktorý je odlišný od ostatných • osobitý • svojský • svojrázny: vypestovať si osobit(n)ý, svojský, svojrázny literárny štýl • kniž.: svojbytný • samorastlý: mať svojbytný, samorastlý výtvarný prejav • jedinečný • neopakovateľný • špecifický (op. bežný, všedný): dedina má jedinečný, neopakovateľný ráz; každé pracovisko má osobitné, špecifické problémy • neobyčajný • nezvyčajný • zvláštny (op. obyčajný, bežný): rastlina s neobyčajnou, nezvyčajnou, zvláštnou vôňou; osobitné, zvláštne zafarbenie hlasu • charakteristický • príznačný • typický • rázovitý (ktorý vystihuje podstatné vlastnosti): osobitné, charakteristické znaky mačkovitých zvierat; obec s príznačnými, rázovitými, typickými zvykmi • originálny (neopakovateľný pre svoju objavnosť): mať osobitné, originálne nápady • výnimočný (s ktorým sa nemožno stretnúť bežne): vyzdvihol jeho výnimočný talent • odlišný • iný (op. rovnaký): o tom teraz nehovorme, to je osobitný, odlišný, iný prípad • zastar. okremný (Štúr)

3. určený na presne špecifikované účely, ciele a pod. (op. bežný) • mimoriadny • zvláštny: počas sviatkov budú vypravené osobitné, mimoriadne vlaky; mať osobitné, zvláštne poslanie • špeciálny (presne zacielený): špeciálny výcvik na boj proti teroristom; delegáciu odviezli špeciálnym lietadlom • hovor. extra: zhotoviť extra prístroj

4. neobyčajne veľký al. výlučne na niečo zameraný (op. bežný, normálny) • mimoriadny • kniž. eminentný: mať na niečom osobitný, mimoriadny, eminentný záujem; robiť si mimoriadne zásluhy • neobyčajný • nezvyčajný • zvláštny: venovať pacientovi neobyčajnú, nezvyčajnú, zvláštnu starostlivosť • špeciálny • hovor. extra: brať na niekoho špeciálne ohľady; na tom nie je nič osobitné, nič extra

prvoradý stojaci na prvom mieste z hľadiska dôležitosti, významu, potreby a pod. (op. druhoradý) • hlavný • základný: prvoradé, hlavné, základné ciele, povinnosti • prvý • najdôležitejší: štúdium je uňho na prvom, najdôležitejšom mieste • kniž. prioritný: prioritná pozícia, prioritné oblasti • prednostný (prednostne prvý v poradí): žiadosti určené na prednostné vybavenie; prednostná návšteva • kniž. eminentný: mať na niečom eminentný záujem • popredný • predný • významný • význačný: popredný, predný, významný, význačný pracovník

výborný ktorý má najvyššiu mieru akosti, úrovne a pod. • vynikajúci • znamenitý • prvotriedny: podávali výborné, vynikajúce, znamenité, prvotriedne jedlá; výborný, vynikajúci lekár; dosiahnuť znamenité výsledky; predával len prvotriedny tovar • najlepší • vyberaný: pili len najlepšie vína • elitný: elitné publikum • významný: dosiahnuť významné výsledky • skvelý: skvelý spoločník • hovor. expr.: báječný • senzačný: čítal som báječnú knihu • expr. božský: božský nápoj • expr. rozprávkový: rozprávkové počasie • expr. úžasný: bol to úžasný človek • expr. hrdý: hrdá hostina • hovor. expr. ohromný: je to ohromný odborník • veľkolepý: veľkolepé dielo • ostrý (o zmysloch): mať ostrý zrak • vysokoakostný • vysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľ • neprekonateľný • nezdolateľný (ktorý sa nedá prekonať, zdolať): ako rozprávač je neprekonateľný, nezdolateľný • obdivuhodný • pozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podal obdivuhodný, pozoruhodný výkon • závideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodný život • vydarený: vydarený večierok • dokonalý (spĺňajúci všetky požiadavky): dokonalý obraz • bezchybný (ktorý je bez chýb): bezchybný preklad • brilantný • bravúrny: brilantná, bravúrna hra • hovor. expr. fantastický: fantastická hudba • ideálny • perfektný: prežili sme ideálnu dovolenku • hovor. expr. exportný: exportná kvalita • geniálny: mám geniálne myšlienky • jedinečný: je to jedinečný pracovník • majstrovský: majstrovské ovládanie stroja • oslňujúci • oslnivý: oslňujúci, oslnivý výkon • slávny: slávny čin • expr.: kapitálny • kolosálny • fenomenálny • kráľovský • nádherný • krásny (prekračujúci očakávanie): podaril sa mu kapitálny úlovok; prišiel na kolosálne riešenie; dostať kráľovský honorár; nádherný zápas; dosahoval krásne výsledky • kniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec umenia • kniž. eminentný: eminentný žiak • kniž. eklatantný: eklatantný dôkaz • kniž. excelentný • hovor.: príma • tip-top • super: príma učiteľ; kúpil som si tip-top topánky • zastar. vynikavý (Kukučín) • subšt.: bezvadný • bezva: bezvadné, bezva počasie • subšt. bohovský: To je bohovský nápad! • subšt. senzi

p. aj vynikajúci

vynikajúci 1. ktorý vyniká kvalitou, vlastnosťami, výkonom a pod. • znamenitý • výborný: vynikajúci, znamenitý lekár; vynikajúci, výborný výrobok • skvelý: skvelé víno, skvelý príklad dobrosrdečnosti • prvotriedny: podávali tam prvotriedne jedlá • dokonalý: dokonalý obraz • závideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodnú manželku • bezchybný (ktorý je bez chýb): podať bezchybný výkon • veľkolepý: veľkolepé stavebné dielo • vysokoakostný • vysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľ • špičkový: vyrábať špičkové prístroje • jedinečný: je to jedinečný učiteľ • kniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec opery • kniž. eminentný: eminentný žiak • zastar. vynikavý (Kukučín) • geniálny (ako vytvorený géniom) • kniž. fenomenálny: geniálna, fenomenálna hudba • brilantný • bravúrny: brilantná, bravúrna hra na klavíri • kniž.: famózny • fulminantný: famózna obžalobná reč • elitný (najlepší): elitní umelci • neprekonateľný • nezdolateľný (ktorý nemožno prekonať, zdolať): ako kuchárka je neprekonateľná, nezdolateľná • obdivuhodný • pozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podať obdivuhodný, pozoruhodný výkon • majstrovský: majstrovské ovládanie lopty • ohromný: je to ohromný odborník • expr.: krásny • pekný • nádherný: krásne, pekné, nádherné výsledky • slávny: slávny čin • veľký: veľký spisovateľ • oslnivý • oslňujúci • očarujúci • kniž. okúzľujúci (pôsobiaci silným dojmom): oslnivý, očarujúci herecký výkon • expr.: kráľovský • božský: kráľovský, božský nápoj • expr. kapitálny: podaril sa mi kapitálny úlovok • svetoznámy • hovor. svetový: svetoznámy, svetový chirurg • hovor. expr. fantastický: fantastická hudba • expr. úžasný: bol to úžasný človek • expr. kolosálny: objavil som kolosálne riešenie • expr. rozprávkový • hovor. expr. báječný: rozprávkové počasie, videl som báječný film • expr. skvostný: má skvostnú manželku • expr. hrdý: je to hrdá stavba • hovor.: príma • tip-top • super: príma zápas, tip-top šaty; ten kabát je super • subšt.: bezvadný • bezva • bohovský • hovädský • hovadský

p. aj vyberaný 2, vzorný

2. p. významný 2

emisár p. vyslanec

vyslanec človek vyslaný niekam s určitým poslaním • posol: kráľovský vyslanec, posol • emisár: emisár OSN

p. aj zástupca 1

emisia 1. danie do obehu • vydanie: emisia, vydanie peňazí, známok

2. fyz. trvalé vydávanie energie navonok • radiácia • vyžarovanie • žiarenie: rádioaktívne žiarenie

vyžarovanie fyz. trvalé vydávanie energie navonok • radiácia • emisia • žiarenie (vyžarovanie energie zo zdroja): vyžarovanie tepla; röntgenové, rádioaktívne žiarenie

žiarenie šírenie sa energie z nejakého zdroja • vyžarovanie: kozmické žiarenie, vyžarovanie • odb. efulgurácia • radiácia (rádioaktívne žiarenie) • fyz. emisia

emitovať p. žiariť 1, vyžarovať 1, sálať

sálať vydávať zo seba teplo, svetlo, žiaru a pod.; prúdiť z nejakého zdroja (o teple, svetle, žiare a pod.; aj pren.) • vyžarovať • žiariť: slnko sála, vyžaruje ostré svetlo; svetlo sála, vyžaruje, žiari zo slnka; pahreba ešte sála, vyžaruje; teplo, oheň sála, vyžaruje z pahreby; kniž. sála, vyžaruje z neho radosť, šťastie • vychádzať (prúdiť zo zdroja): z pece vychádza horúčosť • šíriť sa (prúdiť všetkými smermi): navôkol sa šíri teplo, pokoj • zračiť sa (prejavovať sa v niečom): na tvári sa mu zračí šťastie, žiaľ • fyz. emitovať

p. aj sršať 2

vyžarovať 1. vydávať zo seba energiu • fyz. emitovať • zried. vyžiarovať: slnko vyžaruje, emituje teplo, svetlo • žiariť: rozpálená pec žiari • sálať • šíriť: pahreba ešte sála, šíri príjemné teplo

2. byť niečím vylučovaný, prúdiť z nejakého zdroja • vychádzať • zried. vyžiarovať: z lampy vyžaruje, vychádza tlmené svetlo • žiariť: z očí jej žiari veselosť • šíriť sa: z hlavy sa mu šíri bolesť do celého tela • zračiť sa: chorému sa na tvári zračí pokoj, utrpenie • dýchať: dýcha z nej pokoj, harmónia

žiariť 1. vydávať, šíriť zo seba žiaru, silné svetlo • svietiť: slnko žiarilo, svietilo celý deň • vyžarovať (vydávať zo seba žiaru, teplo, energiu, pren. radosť, odhodlanie a pod.): pec vyžaruje horúčavu; oči žiaria šťastím, vyžarujú šťastie • pren. kniž.: planúť • plápolať: tvár mu planie nadšením • fyz. emitovať

p. aj svietiť, svetielkovať

2. vydávať lesk • blýskať (sa) • blyšťať sa • lesknúť sa: na prste jej žiari, blýska (sa), blyští sa veľký prsteň; v mesačnom svetle žiari, leskne sa hladina jazera • ligotať sa: rosa sa v tráve ligoce • jagať sa • jagotať sa • trblietať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa jagajú, jagocú, trblietajú • skvieť sa • svietiť: dom žiari, skvie sa, svieti čistotou • horieť (o očiach) • zlatieť sa • zlatnúť sa (žiariť ako zlato): na poli sa zlatela pšenica • iskriť (sa): sneh (sa) iskrí

cit¹ 1. prežívanie kladného al. záporného vzťahu k rozmanitým javom: cit radosti • emócia: kladné emócie

2. schopnosť niečo duševne pochopiť al. vycítiť • zmysel: cit pre krásu, zmysel pre poriadok • pochopenie • porozumenie: porozumenie pre sarkastický druh humoru • srdce

emócia p. vzrušenie 1

vzrušenie 1. stav vnútorného nepokoja: od vzrušenia nevedel zaspať • vzruch: povedať niečo bez vzruchu • emócia • cit (prežívanie intenzívneho psychického vzťahu k niekomu, niečomu): podľahnúť silným emóciám, citom • dojatie (silný kladný citový vzťah): rozplakal sa od dojatia • exaltácia (veľké vzrušenie) • extáza (mimoriadne vzrušenie): náboženská extáza • vytrženie: dostať sa do vytrženia • kniž. pohnutie: slziť od pohnutia • kniž. hnutie: hnutie mysle • poet. poryv (Sládkovič)

2. p. rozruch 3. p. nervozita

emocionalita schopnosť vyvolávať emócie; podliehanie emóciám • emocionálnosť • emotívnosť • emočnosť • citovosť: emocionalita, emocionálnosť, emotívnosť výrazu; kladná ľudská emocionalita, emocionálnosť, emotívnosť, citovosť

emocionálnosť p. emocionalita

citlivý 1. schopný vnímať (i jemné) vonkajšie podnety a reagovať na ne • vnímavý: citlivé, vnímavé zmysly; citlivý, vnímavý čitateľ; je citlivý, vnímavý na chlad • kniž.: senzibilný • senzitívny: senzibilné, senzitívne orgány, bunky, nervy • jemný (rozoznávajúci podrobnosti; obyč. o zmysloch): jemný sluch, hmat • čujný (o citlivom sluchu, ušiach) • bolestivý • boľavý (citlivý na bolesť): rana je ešte citlivá, bolestivá, boľavá • dráždivý • precitlivený (ktorý sa ľahko podráždi) • podráždený • rozdráždený (ktorý reaguje na momentálne podráždenie): podráždené, rozdráždené oči; rozdráždená pokožka • pricitlivý (príliš citlivý)

p. aj bystrý 2

2. ktorý má vyvinutú citlivosť, ktorý má cit; podliehajúci citom, dojmom (o človeku); svedčiaci o dostatku citu, jemnocitu (op. necitlivý) • vnímavý: citlivý, vnímavý človek • kniž.: senzitívny • senzibilný: senzitívny, senzibilný typ • expr. čujný • citný (op. bezcitný): čujné, citné srdce • kniž. cituplný • citový: cituplná, citová bytosť • emocionálny (riadiaci sa citmi; o človeku) • jemný • jemnocitný • taktný • opatrný • ohľaduplný • kniž. subtílny (ktorý vie jemne vnímať, rozlišovať a tomu primerane reagovať; op. hrubý): je jemná, jemnocitná; taktný spôsob; opatrný, ohľaduplný, subtílny prístup • zraniteľný • zried. raniteľný (citovo): (z)raniteľná duša dieťaťa • chúlostivý • háklivý • precitlivený • kniž. útlocitný • pricitlivý (príliš citlivý): je chúlostivá, háklivá, precitlivená na dvojzmyselné narážky; precitlivená, útlocitná dievčina

3. p. nepríjemný, chúlostivý 2

citový 1. týkajúci sa citu, súvisiaci s citom • emocionálny • emočný • emotívny: citový, emocionálny, emotívny svet, zážitok; emočná sila, línia románu • odb.: senzitívny • senzibilný: senzibilná reakcia; senzitívny, senzibilný človek • odb.: afektívny • afektový: afektívna pamäť; afektívny, afektový prejav • lingv. expresívny: citové, expresívne zafarbenie slova; expresívny význam • lyrický (vyjadrujúci city, nálady): lyrické pasáže básne • hovor. pren. srdcový (týkajúci sa ľúbostného citu): srdcová záležitosť

2. p. citlivý 2

emocionálny p. citový 1; citlivý 2

emočnosť p. emocionalita

emočný p. citový 1

emotívnosť p. emocionalita

emotívny p. citový 1

empíria p. skúsenosť

skúsenosť poznatky získané cieľavedomou činnosťou • empíria: poznať niečo zo skúsenosti, z empírie • prax: získať prax v niečom • autopsia (vlastná skúsenosť)

empiricky p. skúsenostne

skúsenostne kniž. na základe skúsenosti • empiricky • kniž.: aposteriórne (op. apriórne) • a posteriori (op. a priori): skúsenostne, empiricky, aposteriórne získané poznatky

ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosť • a: zvečerilo sa, ale, a matere nikde • lež: zbadal ju, lež nedal to najavo • však (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládal • kniž. avšak: sľúbil, avšak neprišiel • predsa • a predsa • ale predsa • predsa však • no predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišiel • jednako • a jednako • ale jednako • no jednako • jednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učil • iba • ibaže • len • lenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zub • kým • naproti tomu • zatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami

2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko! • či • hovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!

3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dal • ozaj • naozaj • skutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom nič • fakticky • hovor. fakt

4. p. asi 1 5. p. ba 1

dokedy 1. vyjadruje otázku týkajúcu sa koncovej časovej hranice, ako dlho • dokiaľ • pokiaľ: Dokedy, dokiaľ sa zdržíš v práci? Dokiaľ, pokiaľ vydrží so silami? • expr.: dokedyže • dokiaľže: Dokedyže, dokiaľže budete vyrušovať?

2. uvádza vedľajšiu predmetovú, príslovkovú časovú al. prívlastkovú vetu • dokiaľ • pokiaľ: uvidíme, dokedy, dokiaľ vydrží behať; robí, dokiaľ, pokiaľ vládze; termín, dokedy, dokiaľ bolo treba zaplatiť poistku, už uplynul • kým • dokým • pokým: rýľuje, kým, dokým vidí; bude maľovať, dokým, pokým mu bude stačiť farba

kým 1. uvádza vedľajšiu časovú vetu s významom okolnosti, počas ktorej al. pre ktorú trvá dej nadradenej vety; uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú miery • pokým • dokým • kým len: kým, pokým prídeme domov, bude ráno; pije, dokým, kým len vidí • než: kým, než to spravíme, bude tma • až: počkám, kým, až zaspí • dokedy • dokiaľ • pokiaľ • zakiaľ: robil dovtedy, dokedy, dokiaľ vládal; utekal, pokiaľ, zakiaľ mu sily stačili • za ten čas čo • zatiaľ čo • medzitým čo: za ten čas čo čítal, mama dovarila obed; zatiaľ čo sa on učil, sestra nakúpila; medzitým čo som rýľoval, deti pohrabali lístie • zastar.: kýmkoľvek • dokiaľkoľvek (Vansová) • pokýmkoľvek (Hviezdoslav) • čím (S. Chalupka) • nár.: lež • počím (F. Hečko, Šoltésová)

2. p. ale 1

pokiaľ 1. vyjadruje otázku týkajúcu sa priestorovej hranice, ako ďaleko, až kam • pokade: Pokiaľ, pokade siaha naša roľa? • expr.: pokiaľže • pokadeže: Pokiaľže, pokadeže si dohodil?

2. uvádza predmetovú, príslovkovú časovú al. prívlastkovú vedľajšiu vetu • dokiaľ • dokedy • kým: spal, pokiaľ, dokiaľ ho nezobudili deti; dokedy, kým mal otca, neboli s ním problémy

3. p. ak 1 4. p. dokedy 1, 2 5. p. nakoľko 1

anémia lek. nedostatok červených krviniek a krvného farbiva • málokrvnosť • nespis. chudokrvnosť

málokrvnosť p. anémia

apatia nechuť reagovať na dojmy z prostredia • apatickosť: zmocnila sa ho hlboká apatia, apatickosť • ľahostajnosť: všeobecná ľahostajnosť k spoločenskému dianiu • nevšímavosť • nezáujem: prejavovať nezáujem • otupenosť • letargia (úplné duševné ochabnutie): upadnúť do letargie • útlm (prechodne oslabená sústredenosť): byť v útlme • pasivita • pasívnosť (trpná poddajnosť): prekonať pasivitu, pasívnosť • nečinnosť • trpnosť • kniž.: inaktivita • inaktívnosť • mŕtvota

mŕtvota kniž. 1. stav bez života • mŕtvosť: mŕtvota, mŕtvosť jeho očí nás zarazila

2. p. apatia

aranžmán p. úprava 1

úprava 1. prispôsobenie istým požiadavkám, istému cieľu: úprava kancelárií na byty • adaptácia: adaptácia budovy • aranžmán: aranžmán piesne, hudobnej skladby

2. uvedenie do žiadaného stavu, zlepšenie z vonkajšej i vnútornej stránky: úprava cesty, trate, úprava platov, úprava látky • regulácia: regulácia potoka • reforma (zásadnejšia úprava): reforma pravopisu • apretúra • apretácia (konečná úprava): apretúra, apretácia rukopisu, textu • novelizácia (úprava právnou normou): novelizácia zákona • štylizácia (úprava na iný štýl): štylizácia piesne • kniž. modifikácia: vývinové modifikácie • kniž. adjustácia (vystrojenie všetkým potrebným): adjustácia tovaru, výrobkov

3. p. vzhľad 4. p. smernica

astronóm odborník v astronómii • hvezdár

bájny 1. taký, aký býva v bájach, mýtoch, rozprávkach • mýtický: bájny, mýtický hrdina; bájny, mýtický svet • bájoslovný • mytologický (pochádzajúci z bájoslovia, mytológie): bájoslovná, mytologická postava • rozprávkový: vo sne sa ocitnúť v bájnej, rozprávkovej krajine • fantastický • vysnívaný • neskutočný (ktorý je výsledkom predstavivosti, fantázie; op. skutočný): bájne, fantastické bytosti; čakala bájneho, vysnívaného rytiera; vysnívané diaľky; neskutočná krása

2. p. nádherný 1

mýtický p. neskutočný 1, bájny 1

neskutočný 1. ktorý v realite nejestvuje; ktorý nezodpovedá skutočnosti (op. skutočný, reálny) • nereálny • kniž. ireálny: neskutočný, nereálny svet fantázie; nereálny, ireálny predpoklad • neživotný • nerealistický (nepodobný skutočnému životu): neživotný, nerealistický opis skutočnosti • abstraktný • nekonkrétny • kniž. odťažitý (vyskytujúci sa iba v myšlienkach; odtrhnutý od skutočnosti, od života): abstraktné, odťažité predstavy; nekonkrétne plány; rozvíjať odťažité témy • neuveriteľný • absurdný • kniž. bizarný (príliš vzdialený od skutočnosti): vyrozprával nám neuveriteľný, absurdný príbeh; socha s bizarnými tvarmi • utopický • utopistický (založený na nereálnej, neuskutočniteľnej predstave): utopická predstava o rovnosti • vymyslený • fantastický: vymyslený, fantastický dej knižky • legendárny (ktorý je iba legendou): legendárny príbeh • mýtický (majúci charakter mýtu): mýtické postavy • kniž.: imaginárny • fiktívny (utvorený fantáziou): imaginárne, fiktívne predstavy • simulovaný • virtuálny (utvorený strojom, počítačom ako náhrada za skutočný): simulované prostredie, virtuálna realita • rozprávkový (vyskytujúci sa iba v rozprávkach): rozprávkový hrdina • knižný • schematický • pejor. papierový (vyskytujúci sa iba v knihách): knižný príbeh; schematický, papierový hrdina • snový (vyskytujúci sa iba vo sne, v túžbach): snová vízia sveta • zdanlivý • iluzórny • iluzívny • kniž.: domnelý • pomyselný (založený na zdaní, ilúzii, vidine): zdanlivý, iluzórny pokoj; zdanlivá, domnelá smrť • fatamorganický • chimérický • halucinačný • preludný: fatamorganické zjavenie; chimérické, halucinačné, preludné videnie, obrazy • klamlivý • klamný (založený na klame): klamlivá, klamná predtucha • nadprirodzený • nadpozemský • nadzemský • kniž. zastar. nezemský (existujúci vo vymyslenom svete; prevyšujúci skutočnosť): neskutočné, nadprirodzené, nadzemské bytosti; dievčina nadpozemskej, nezemskej krásy • pren. nadoblačný: lietať v nadoblačných sférach • nadživotný (väčší ako skutočný): nadživotná veľkosť

2. p. neprirodzený 1

balamutiť expr. pôsobiť na niekoho prostredníctvom nepravdy, klamstva • expr. baláchať: zbytočne balamutí, balácha ľudí • zavádzať • miasť • mámiť: vedome zavádzajú, mätú mládež • kraj. galamutiť (Jégé) • ohlupovať: frázy na ohlupovanie más • klamať • fraz. vodiť za nos • hovor. expr. lakovať: neklamem, nelakujem ťa, je to pravda; celý čas ju vodil za nos • hovor. expr. valiť • blázniť • šialiť (obyč. v ľúbostných vzťahoch): blázni, šiali, balamutí dievčence • mystifikovať (šíriť nepravdivú správu): všetko je to číre mystifikovanie • demagogizovať (balamutiť demagógiou) • hovor. filmovať: iba to na nás filmovali, iba nás tak balamutili • expr. zried. treštiť: Ale netreštite nás!

klamať 1. vedome hovoriť nepravdu • luhať • hovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidel • hovor. šialiť • hovor. expr.: šaľbiariť • lakovať • gabať: Nešiaľte, nelakujte nás! • fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nos • fraz. expr. sypať niekomu piesok do očí • hovor. expr.: zohýbať • zohýnať (nehovoriť pravdu)

2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom • zavádzať • mýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmi • pliesť • miasť • mámiť • hovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmysly • hovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavo • dezinformovať (chybne informovať) • mystifikovať (zastierať pravdu) • byť klamný: počasie je klamné • fraz. expr. maľovať straky na kole

p. aj balamutiť

3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu • podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželku • hovor. pejor.: švindľovať • fixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľuje • hovor. expr.: šudiť • šudiariť: kde môže, šudí • pejor. ošmekávať (klamaním okrádať) • expr. gabať

mámiť 1. zbavovať jasného vedomia silným pôsobením na zmysly • omamovať: jar mámi, omamuje • opájať • opantávať: les ho opantával opojnou vôňou • hovor. šialiť: víno šiali hlavu • expr.: omračovať • omárať: omračuje ho krása prírody; mozog mu omára sladká opojnosť

2. usilovať sa dostať niečo od niekoho • lákať: stále mámi, láka od otca peniaze • vábiť (lákať pútaním pozornosti): vábi ho k sebe • ťahať: ťahal informácie od kolegov • expr.: drankať • drančať • pýtkať • vyťahovať • hovor. expr. pumpovať (nástojčivo pýtať): drankala na nové šaty; postupne z nej vyťahoval všetky tajomstvá; pumpovať peniaze od niekoho • kniž.: lúdiť • vyludzovať

3. p. klamať 2

mýliť 1. uvádzať do omylu • miasť • pliesť: mýlil ho v rátaní; miatol dievčatám hlavy; Nepleť ma! • zavádzať • mámiť (mýliť výmyslami, rečami): zavádzal kolegov; mámil každého sľubmi • expr.: mítoriť • balamutiť • baláchať: balamutil celú triedu • klamať • podvádzať (mýliť vedome): dlhé roky nás podvádzali • dezorientovať • demagogizovať • kniž. mystifikovať (odvádzať od správneho názoru): dezorientovaná verejnosť; demagogizovať spoločnosť

2. p. rušiť 3

pýtať 1. obracať sa na niekoho so žiadosťou, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • žiadať: pýtať, žiadať peniaze na dar; odsúdený pýta, žiada milosť; pýtať si, žiadať si od mamy večeru • požadovať • vyžadovať (nástojčivo): robotníci požadujú, vyžadujú vyššie mzdy; požadovať súhlas na niečo • prosiť (zdvorilo, úctivo pýtať): chlapec si prosí od rodičov peniaze na výlet • expr.: žobrať • žobroniť • prosíkať • proskať (úpenlivo pýtať): žobral, žobronil ešte o pár korún • expr. vystíhať (Jesenská) • expr.: skuhrať • drankať • drančať (nástojčivo pýtať): skuhre, dranká od dedka peniaze • mámiť • expr. lúdiť (neodbytne) • vypytovať • vypytúvať (ustavične pýtať)

2. p. prosiť 3. p. žobrať 1

vábiť pútať pozornosť s cieľom získať niekoho na niečo • lákať: vábili, lákali záujemcov reklamou • vnadiť (vábiť návnadou): vnadenie zveri • hovor. priťahovať: zvedavosť ju priťahovala • nabádať • podnecovať • ponúkať • vyzývať (zároveň dávať podnet): nabádal, podnecoval mládež na súťaž • nahovárať • navrávať (vábiť peknými rečami): nahováral ho na výlet • zvádzať • navádzať (vábiť obyč. na zlé): zvádzali kamaráta na krádež • hovor. expr.: lanáriť • poďkať: lanárili ho do iného futbalového mužstva; poďkala dieťa na prechádzku • verbovať (intenzívne vábiť): verboval kamarátov na zábavu • mámiť (nástojčivo vábiť): mámil od neho peniaze, odpoveď • nár. bastviť (Jesenský)

vyzvedať sa otázkami nástojčivo zisťovať • vyzvedať • vypytovať sa: vyzvedá (sa), vypytuje sa, ale nič sa nedozvie • prezvedať sa • prezviedať sa • dopytovať sa • dozvedať sa • hovor.: dovedať sa • dovedovať sa • dovedúvať sa: dopytuje sa, dovedúva sa na celú rodinu • hovor. expr. zried. zvedačiť • byť zvedavý: zvedačí po novotách, je zvedavý na novoty • hovor. expr.: vyťahovať • ťahať rozumy (z niekoho, od niekoho): celý večer z neho vyťahovala, čo sa vlastne stalo; ťahali z nás rozumy, ako pokračovať • sliediť • pátrať • expr. snoriť (tajne sa vyzvedať) • špehovať • hovor. špiónovať • hovor. pejor. špicľovať (zisťovať niečo zatajované): špehuje, špicľuje v nepriateľskom tábore • mámiť • lákať: mámia, lákajú od nás tajné informácie • pýtať sa • spytovať sa • opytovať sa (otázkami zisťovať): zvedavo sa pýta, spytuje, čo sa v jeho neprítomnosti prihodilo

bez (koho, čoho) 1. vyjadruje neprítomnosť niečoho • s vylúčením: zápas odohrajú bez divákov, s vylúčením divákov

2. vyjadruje odpočítavanie (op. a) • mínus (op. plus): päť bez dvoch, päť mínus dva

s vylúčením p. bez 1

mínus¹ p. slabina

mínus² p. bez 2

slabina slabé, zraniteľné miesto (najmä v psychickom ustrojení človeka) • nedostatok • chyba: je si vedomý svojich slabín, nedostatkov, chýb • slabosť • slabá stránka: alkohol je jeho slabosť • kaz: charakterové kazy • hovor. mínus • hovor. expr. mucha

tieň 1. obraz vrhaný osvetleným telesom; priestor, ktorý nie je priamo osvetlený • tôňa: stromy vrhajú tiene, tône; vyhľadávať tôňu • chládok: ľahnúť si do chládku • expr.: tieňava • tôňava (tienisté miesto): záhradná tieňava, tôňava

2. záporná stránka niečoho • tôňa: tiene umeleckého života, tôňa minulosti • negatívum • zápor • mínus: hovoriť iba o negatívach, mínusoch reformy

3. p. náznak

zápor 1. záporná stránka niečoho (op. klad): jeho dielo má veľa záporov • chyba • nedostatok (záporná vlastnosť): vedieť o svojich chybách, nedostatkoch • nevýhoda: celá vec má jednu nevýhodu • hovor. mínus (op. plus): toto riešenie má isté mínus • kniž. negatívum (op. pozitívum): zvážiť pozitíva a negatíva javu

2. odmietavé stanovisko, odmietavý názor: vrtieť hlavou na znak záporu • nesúhlas: svoj nesúhlas vyjadril tým, že odišiel • odb. negácia

bezcenný nemajúci nijakú cenu (materiálnu, umeleckú, myšlienkovú a pod.; op. cenný) • nehodnotný (op. hodnotný) • ničotný: bezcenná, nehodnotná, ničotná vec • brakový • šiatrový (bez umeleckej hodnoty, obyč. o literatúre) • pejor.: gýčový • gýčovitý (založený na lacnom efekte) • lacný • jarmočný (ako z jarmoku – nekvalitný a prehnane vyzdobený): gýčové, gýčovité obrázky; lacné, jarmočné čačky; lacný úspech • expr. naničhodný: naničhodné haraburdy • bezvýznamný • nedôležitý • nezávažný (op. významný, dôležitý, závažný): bezcenná, bezvýznamná rada; nedôležitý, nezávažný údaj • prázdny • pominuteľný • expr.: márny • mizerný: prázdna, pominuteľná sláva; márne, mizerné peniaze • zbytočný (ktorý nič neprináša): zbytočná honba, zbytočné celoživotné štvanie sa

beznádejný pri ktorom niet nádeje (na zlepšenie, zmenu a pod.) • zúfalý: beznádejná, zúfalá situácia • bezvýhľadný • bezútešný: bezvýhľadný, bezútešný stav • bezvýchodiskový • bezvýchodný • neriešiteľný (z ktorého niet východiska): ocitnúť sa v bezvýchodiskovom, bezvýchodnom položení • zastar. dešperátny: dešperátny stav • stratený • prehratý • prehraný: pacientov zápas s chorobou bol vopred stratený, prehratý • márny: márny boj • expr.: stroskotaný • skrachovaný: stroskotaný, skrachovaný prípad • expr. odpísaný

bezúčelný ktorý nemá účel, cieľ, zmysel a pod. • neúčelný • nepraktický: bezúčelná, neúčelná práca; bezúčelný, neúčelný, nepraktický nábytok, predmet • bezcieľny: bezúčelné, bezcieľne túlanie • nezmyselný • zbytočný • márny • daromný: nezmyselná, zbytočná smrť; márne, daromné obete

jalový 1. ktorý nie je schopný reprodukcie, neschopný mať potomstvo (o zvieratách, hrub. i o človeku), plody (o rastlinách, pôde a pod.) • neplodný (op. plodný) • odb.: sterilný • infertilný (op. fertilný): jalové, neplodné, sterilné samice dobytka; infertilná pôda • planý • neúrodný (op. úrodný): planý kvet jablone; neúrodná zem • hluchý (i hosp.): hluchý klas

2. ktorý nie je oplodnený (o zvieratách) • neoplodnený: jalové, neoplodnené samice

3. pejor. ktorý nemá vnútornú (obyč. myšlienkovú) hodnotu • prázdny: jalové, prázdne reči (rozprávanie o ničom) • bezobsažný • neobsažný • povrchný • plytký: bezobsažný, neobsažný život; povrchné, plytké myslenie • samoúčelný • pejor. akademický (bez praktického významu): jalová, samoúčelná, akademická debata • bezcieľny • bezúčelný • zbytočný • neužitočný • daromný • márny: bezcieľne, bezúčelné, zbytočné roky; neužitočná, daromná, márna práca • nezmyselný (ktorý neprináša výsledok): nezmyselný boj

márny 1. vynaložený bez očakávaného účinku • zbytočný • daromný: márne, zbytočné úsilie; Načo bola potrebná tá márna, daromná obeť? • neúčelný • bezúčelný • bezcieľny (bez účelu): neúčelný, bezúčelný, bezcieľny boj • bezvýsledný • neúspešný • nevydarený (bez výsledku): bezvýsledný, neúspešný, nevydarený pokus o rekord • bezcenný • neužitočný • prázdny (bez úžitku): bezcenné, neužitočné, prázdne sľuby • nezmyselný (bez zmyslu): márna, nezmyselná robota • zried. darobný (Krčméry)

2. p. pominuteľný

neodôvodnený ktorý nie je podopretý (dostačujúcimi) dôvodmi (op. odôvodnený) • bezdôvodný: niet príčin na neodôvodnené, bezdôvodné obavy • neoprávnený • neopodstatnený (op. oprávnený, opodstatnený): neoprávnené, neopodstatnené obvinenie • nepodopretý • nepodložený (bez uvedenia dôkazov a pod.): predložiť ničím nepodopretý, nepodložený návrh • bezpredmetný • bezpríčinný • bezpodstatný • zried. bezzákladný (úplne bez odôvodnenia): mať bezpredmetné požiadavky • bezúčelný • nezmyselný (bez účelu, bez zmyslu): bezúčelné, nezmyselné mrhanie; bezúčelné výdavky • zbytočný • márny • daromný (vyvolaný nezávažnými dôvodmi): zbytočná hádka; Načo bol tvoj márny, daromný strach?; trápil ju zbytočným, daromným podozrievaním • jalový • expr. planý: planý, jalový poplach

p. aj nespravodlivý 2, nezaslúžený

neplodný 1. zbavený plodnosti, rodivosti (op. plodný) • odb.: sterilný • infertilný (o tvoroch al. o pôde; op. fertilný): neplodná, sterilná žena, zem • jalový (o zvieratách al. o pôde): jalová ovca, pôda • neúrodný • planý • pren. mŕtvy (op. úrodný): neúrodná, planá, mŕtva zem (op. žírna); neúrodný, planý strom

2. ktorý neprináša (dostatočné) výsledky (op. plodný) • neužitočný • zbytočný • márny • daromný (op. užitočný): neplodná, neužitočná práca; zbytočné, márne úsilie; zbytočný, daromný život • netvorivý • neproduktívny (op. tvorivý, produktívny): netvorivá, neproduktívna metóda výskumu • prázdny • bezobsažný • pren. pejor. jalový (bez vnútornej hodnoty, obsahu al. smerovania): viesť neplodné, jalové rozhovory; používať prázdne, bezobsažné slová; to sú len jalové, prázdne sľuby

neúspešný ktorý neprináša úspech al. žiadaný výsledok (op. úspešný) • bezúspešný: neúspešný, bezúspešný výskum • nevydarený • nepodarený • zastaráv. nezdarený: nevydarený, nepodarený večierok • bezvýsledný • márny • zbytočný • daromný (bez pozitívneho výsledku): bezvýsledné, zbytočné úsilie; márny, zbytočný, daromný boj • hovor. expr. skrachovaný: skrachovaný podnik, obchodník

pominuteľný ktorý sa nezachová navždy, ktorý po určitom (obyč. krátkom) čase uplynie, prestane jestvovať, stratí hodnotu a pod. (op. večný) • nestály (op. stály): pominuteľné, nestále vlastnosti • dočasný (op. trvalý) • kniž. časný (ktorý trvá iba do určitého času): dočasný, časný cit; dočasná, časná sláva • prechodný (ktorý trvá iba istý krátky čas): pominuteľné, prechodné stavy duše; prechodné zábrany • chvíľkový • kniž.: podenkový • efemérny • prchavý • zried. efemerický (rýchlo miznúci, neuchopiteľný): chvíľkové, podenkové šťastie; efemérny, prchavý zážitok • expr. márny (krátko trvajúci a bezcenný): márne peniaze • pozemský (týkajúci sa života na zemi z hľadiska náboženského chápania; op. nebeský, večný): pozemský život

prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľaša • hladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženka • holý: holé steny • jalový • hluchý: jalový, hluchý klas; hluché miesta • pustý • spustnutý • opustený • osihotený • osamelý • osamotený • osirelý • osirený • osirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polia • neobývaný • vyľudnený • ľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedina • dutý • vyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň

2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažný • neobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázy • bezmyšlienkový • bezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dielo • klišéovitý • frázovitý • frázistický • floskulovitý • floskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slová • iron.: mudrácky • mudrlantský • rozumkársky • rozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodný • neužitočný • planý • lacný • pejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľuby • pren. mŕtvy: mŕtva forma • pustý • nenaplnený • bezcieľny • ničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľny • márny • bezvýsledný • nezmyselný • zbytočný • daromný • kniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvody • neskl. expr. nanič • expr.: tupý • otupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava

p. aj akademický 2

3. p. voľný 2 4. p. tupý 4

predčasný ktorý nastal pred zvyčajným al. príhodným časom • skorý (op. neskorý): predčasná, skorá staroba, dospelosť • neočakávaný • nečakaný (ktorý nastal pred očakávaným termínom): neočakávaný pôrod; neočakávaný, nečakaný príchod zimy • unáhlený • prenáhlený • priskorý • privčasný (s ktorým bolo treba ešte istý čas počkať): unáhlené, prenáhlené závery; unáhlený, prenáhlený súhlas; priskorá, privčasná radosť • daromný • márny (predčasný a zbytočný vzhľadom na negatívny výsledok, koniec a pod.): bola to daromná, márna radosť

zbytočný ktorý nie je potrebný; ktorý neprináša výsledok • nepotrebný: zbytočné, nepotrebné veci; zbytočný prepych; zbytočné reči • bezúčelný • neúčelný • bezdôvodný • neodôvodnený • bezcieľny (zbytočný z hľadiska účelu, cieľa): bezúčelná, bezdôvodná námaha; neúčelný, bezcieľny pohyb • bezvýsledný • nezmyselný • márny • daromný • darobný (zbytočný z hľadiska výsledku) • sizyfovský (o ťažkej, ale zbytočnej práci): bezvýsledné, nezmyselné čakanie; márne, daromné moralizovanie • nepraktický • nepoužiteľný • nanič (ktorý sa nedá použiť, využiť): nepraktický predmet; tieto hrnce sú nanič • bezvýznamný • bezpredmetný: bezvýznamná maličkosť, bezpredmetná žiadosť • neplodný • planý • prázdny • jalový • neužitočný (zbytočný z hľadiska naplnenia, úžitku): plané, jalové rozhovory; prázdny, neužitočný život • neúspešný (ktorý neprináša úspech): zbytočné, neúspešné snahy • zried. podaromný • zastar. netrebný • kniž. pren. oblomovský (o človeku) • zried. predaromný (úplne zbytočný): predaromná vec • ničotný • expr. naničhodný: izba zaplnená ničotným, naničhodným haraburdím

binóm p. dvojčlen

dvojčlen mat. algebraický súčin dvoch veličín • binóm

bľačať 1. vydávať zvuky ako ovca, teľa, krava a pod. • bliakať • bľakotať • bučať: dobytok idúci na pašu bľačí, bliaka, bučí • mečať • mékať • mekotať (obyč. o koze, ovci) • ručať • mučať • expr. búkať (o rožnom statku) • expr.: vybľakovať • vybľakúvať (stále, hojne, s prestávkami)

2. p. spievať 1 3. p. kričať 1

mečať 1. (o koze a ovci) vydávať zvuk mé • mékať: koza mečí, méka na dvore • expr. mekotať: ovce mekocú • bečať • bľačať • bľakotať • bliakať (o ovci)

2. p. spievať 1

spievať 1. hlasom tvoriť tóny a spájať ich do melódie; vydávať zvuky ako pri speve (o niektorých vtákoch al. hudobných nástrojoch): spievať krásnym sopránom; sláviky spievajú z plného hrdla; husle smutne spievajú • nôtiť • pospevovať (chvíľami, obyč. ticho, pre seba spievať): najradšej nôti tú svoju; pospevuje (si) pri robote • vyspevovať • vyspevúvať • prespevovať • prespevúvať (s chuťou, veľa spievať): chlapci si pri ohníku veselo vyspevujú, prespevujú • expr. vyťahovať • pejor. kikiríkať (spievať vysokým hlasom) • expr.: poťahovať • zaťahovať: za organom usilovne poťahuje; dievčence zaťahujú trávnice • ťahať (zdĺhavo, rozvláčne spievať): ťahajú nekonečnú melódiu • expr. spievkať (o deťoch) • kniž. húsť: meluzína hudie smutnú pieseň • pejor.: bľačať • bliakať (hlasno, falošne spievať) • pejor.: vybľakovať • vyrevúvať • vyrevovať • vyvreskovať • vyvreskúvať (hlasno a sústavne spievať) • pejor.: mečať • mékať • mekotať (spievať nepríjemným hlasom) • expr. hulákať (hlasno, nekultivovane spievať) • nár.: halačiť • halákať (hlasno spievať) • intonovať (udávať tón, začínať spievať): intonuje známu ľudovú pieseň

p. aj hmkať (si) 2

2. p. oslavovať 2, básniť 2 3. p. hovoriť 1

bohuotcu, bohuotcuprisahám, bohuotcuprisám p. naozaj, veru

bohuprisahám, bohuprisám p. naozaj, veru

bouprisám p. naozaj, veru

naozaj vyjadruje potvrdenie obyč. známej skutočnosti, vyjadruje istotu o platnosti výpovede al. výrazu • skutočne • vskutku: naozaj, skutočne má pravdu; vskutku bol dobrý • rozhodne: rozhodne to nemá ľahké • ale: tí sú ale dobrí • naozajstne • hovor. naozajsky: vyzerá naozajstne, naozajsky ako jeho otec • ozaj • ozajstne • hovor. ozajsky • nár.: ozajst • naozajsto: je to ozaj, ozajstne dobrá práca • veru • expr.: veruže • verubože • verabože • verabohu • zried. hejveru • poet. ver' • nár. vera: veru, veruže, verabože, hejveru, nemá sa čím chváliť • fakticky • hovor. fakt: fakticky, fakt, už dávno sme ho nevideli • vôbec (pri zápore): naozaj, vôbec sa mu nečudujem • expr.: namojpravdu • namojveru • namojdušu • fraz. na moj hriešnu (dušu): namojpravdu, namojveru, namojdušu, bolo ich tam zo desať • expr.: prisámbohu • prisámboh • prisámfakt • prisámvačku • prisám • bohuprisahám • bohuprisám • bohuotcuprisahám • bohuotcuprisám • bohuotcu • otcuprisahám • otcuprisám • otcu-materi • expr. zried. bouprisám: prisámbohu, bohuprisahám, už je všetko v poriadku; to nám otcu-materi stačí • nár.: ačida • ačidali

veru dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; vyjadruje dôrazné prisvedčenie • naozaj • skutočne • vskutku • poet. ver': to nám veru, naozaj dávno chýbalo; to je skutočne, vskutku pravda • nuž • takveru: nuž, takveru, nemal sa na to ulakomiť • iste • isto • istotne • expr. isteže: iste(že), istotne, mal by sa nad tým zamyslieť • pochopiteľne • prirodzene • samozrejme: pochopiteľne, prirodzene, samozrejme, musí sa najprv zlepšiť • pravda • pravdaže: na to si, pravda, pravdaže, nemyslel • priam • priamo: niečo také povedať je priam, priamo bezočivosť • že • ale: že, ale ťa vyhodím; ten je veru, ale čudák • baže: môže, baže môže ešte deň zostať • expr.: veruže • verabohu • verabože • verubože • javeru • nár.: vera • veraže: veruže, verabože, javeru, nemal si s ním začínať • expr.: namojdušu • namojveru • namojpravdu: to sa mu namojdušu, namojveru, namojpravdu podarilo • zried.: čida • čidaže • čidali: čida(že), čidali viem, čo mám urobiť • expr.: bisťu • bisťubohu • bohuprisám • bohuprisahám • bohuotcuprisám • bohuotcuprisahám • otcuprisám • otcuprisahám • bohuotcu • expr. zried. bouprisám: bohuprisám, bohu(otcu)prisahám, otcuprisahám, to nie je špás • expr.: prisám • prisámboh • prisámbohu • prisámvačku: prisám(bohu), prisámvačku, nemyslel som, že vyhrá • hovor. expr. prisámfakt • fraz. na moj hriešnu (dušu)

bože vyjadruje obavu, starosť, bôľ, žalosť, strach, hrôzu, zúfalstvo, prekvapenie, údiv a pod. • božemôj • panebože: bože, božemôj, veď sa odtiaľ nedostaneme; Panebože, kde sa tu berieš? • preboha • kriste • kristepane: Preboha, kristepane, čo nás ešte čaká? • boženku • božičku: boženku, božičku, ale som sa zľakol • prekristapána • prepánajána: Prepánajána, ako si tam vyliezol? • ježišmaria • ježišmária • ježišmáriajozef • máriajozef • šmáriajozef: ježišmária, máriajozef, veď sa môžeš zabiť • prepánakráľa

p. aj beda