Synonymá slova "ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã na" v Synonymickom slovníku slovenčiny

zamknúť kľúčom zatvoriť • uzamknúť: (u)zamknúť komoru • zaprieť (zatvoriť na závoru): zaprieť dvere • zahasprovať • zahaspriť (zavrieť na haspru) • zaháčkovať (zavrieť háčikom) • zavrieť • uzavrieť • zatvoriť • uzatvoriť (na kľúč) • pritknúť • primknúť (obyč. na chvíľu zamknúť): pritknúť dvere; Nezabudni bránku primknúť! • pozamykať • pozamkýnať (postupne, na viacerých miestach zamknúť)

zapáliť 1. spôsobiť horenie, oheň; horením, ohňom uviesť do činnosti: zapáliť vatru, stoh slamy; zapáliť motor • podpáliť (odspodu, často aj s cieľom spôsobiť požiar): podpáliť pod kotol; zo závisti podpáliť chatu niekomu • pripáliť (od niečoho horiaceho): pripáliť sviečku, cigaretu jednu od druhej • zapiecť • pripiecť (zapáliť fajku): zapiecť, pripiecť zapekačku • kniž.: vznietiť • roznietiť • rozdúchať (obyč. pren.): vznietiť iskru; vznietiť, roznietiť vášne, nenávisť • poet. vzňať (Roy) • zried. zvatriť (urobiť oheň, vatru): zvatriť les • pozapaľovať (postupne)

2. spôsobiť, že svetelný zdroj začne vydávať svetlo • zažať • zasvietiť: zapáľ, zažni, zasvieť, lebo už nevidím • rozžať • rozožať • rozsvietiť: rozžali, rozsvietili všetky lustre • zried. rozžiariť: hviezdy rozžiarili oblohu • pozapaľovať • porozžíhať • porozžínať • pozažíhať • pozažínať (postupne, viac svetelných zdrojov)

3. expr. hlboko zaujať (za niečo), vzbudiť veľký záujem (o niečo) • nadchnúť: zapáliť, oduševniť, nadchnúť mládež za národné veci • kniž. zanietiť: zanietiť niekoho za spravodlivosť • vzbudiť • kniž.: roznietiť • vznietiť • podnietiť (vyvolať nejaký silný cit): vzbudiť, roznietiť túžbu; vznietiť, podnietiť nadšenie • rozohniť • rozplameniť: rozohniť, rozplameniť dav pôsobivým prejavom

zapichnúť niečo zahrotené, ostré niekam zatlačiť, vtlačiť, dostať pod povrch • vpichnúť • pichnúť: zapichnúť, (v)pichnúť špendlík do látky • zastar. zapchnúť: zapchnúť stromček do zeme • zabodnúť • vbodnúť • bodnúť (silne, razantne): nôž zabodol, vbodol do mäsa, (za)bodnúť dýku do niekoho • zaraziť • vraziť (s veľkou intenzitou, obyč. násilím, tlakom): zaraziť, vraziť kôl do zeme • zastoknúť (niečo niekam vsunúť): zastoknúť sviečku do svietnika, zastoknúť si kvet do vlasov • pozastokovať • pozastokýnať • pozastýkať (postupne, viac vecí) • zaklať (pichnutím zabiť): zaklať, zapichnúť nožom niekoho • pozapichovať • pozapichávať (postupne, viac vecí)

zapnúť, zapäť 1. zapínadlom spojiť, upevniť niečo rozpojené (op. rozopnúť, rozopäť); dať dovedna nejakým mechanizmom: zapnúť, zapäť si kabát • zopnúť • zopäť • upnúť • upäť (pevne, tesne spojiť): zopnúť látku špendlíkom; upol si golier až ku krku • pripnúť • pripäť (pripevniť špendlíkom, sponkou a pod.): prip(ä)li si na kabát pierko • dopnúť • dopäť (celkom zapnúť) • pozapínať • pozopínať (postupne zapnúť, zopnúť): pozapínal si všetky gombíky; pozopínať rohy plachty • hovor.: zaháčiť • zaháčkovať (zachytiť, upevniť háčikom, zatvoriť háčik): zaháčiť bránu, zaháčkovať okenicu • zagombičkovať • zagombíkovať (zapnúť na gombíky): zagombičkovať si košeľu

2. uviesť do činnosti zapojením na zdroj energie (op. vypnúť) • dať do chodu • zapojiť: zapnúť, zapäť televízor; zapojiť do siete • spustiť • pustiť: spustiť magnetofón • prepnúť • prepäť (znova, inak zapnúť): prepnúť motor • pozapínať • pozapájať (postupne zapnúť)

zarána, zaránky p. ráno

zaškrobiť stužiť škrobom • naškrobiť: záclony napokon zaškrobila, naškrobila • hovor. zastar. nakrochmeliť: nakrochmelená spodnička

zblázniť sa 1. duševne, psychicky ochorieť (na stratu zdravého rozumu); expr. stratiť súdnosť, začať konať neuvážene • zblaznieť • zošalieť (sa) • zísť z rozumu • pominúť sa/minúť sa na rozume: z úderu sa nespamätal, načisto sa zbláznil, zblaznel, zošalel (sa); koná, akoby zišiel z rozumu, akoby sa pominul na rozume • stratiť rozum • prísť o rozum • pohnúť sa z rozumu: Čo ste stratili rozum? • pomiasť sa • pominúť sa: na starosť sa pomiatol, pominul • zdivieť • zdivočieť • zdivočiť sa • expr. zastar. zvetrieť (stať sa divým, nepríčetným): od strachu zdivel • expr.: poblázniť sa • zjašiť sa • spochabiť sa • zbesnieť sa • zjančiť sa • zmyšiť sa • pošinúť sa • zmítoriť sa (konať ako blázon, neuvážene a pod.): má sa poblázniť, zjašiť, spochabiť od radosti, že zvíťazil; ide sa zbesnieť, pošinúť od žiaľu; Čo ste sa tu všetci zjančili, zmyšili?; načisto sa z toho zmítoril

2. expr. veľmi sa zaľúbiť; veľmi si obľúbiť niekoho, niečo • expr.: poblázniť sa • zošalieť (sa) • pojašiť sa • zjašiť sa: zbláznil sa, pobláznil sa do svojej učiteľky; celý je zošalený, pojašený, zjašený do lyžovania • expr.: spochabiť sa • spochabieť (sa): byť spochabený do cestovania, do dievčat • hovor. expr.: buchnúť sa • tresnúť sa • rachnúť sa • tresknúť sa • zasprostiť sa (veľmi sa zaľúbiť) • expr. zdivieť: bol do nej celý zdivený

zdanlivo vzbudzujúc zdanie, nie v skutočnosti, nie naozaj (op. skutočne, naozaj) • naoko • navonok • očistom: zdanlivo, naoko je s výsledkom spokojný; navonok, očistom súhlasil s návrhom • kniž.: domnele • domnelo: iba domnelo je všetko v poriadku • fiktívne • iluzórne • iluzívne: do spolupráce sa zapája iba fiktívne, iluzórne • kniž. imaginárne: pohybuje sa iba tak imaginárne • práv. prezumptívne • nár.: naprezrok • naprezrek (Mináč) • fraz.: (len) pre formu • pro forma • (iba) na pohľad

zeleno majúc zelenú farbu, farbu ako tráva; na zelenú farbu, zelenou farbou • nazeleno • dozelena, pís. i na zeleno, do zelena • zastar. zelene: zeleno, nazeleno natretý plot; dozelena zafarbená látka • trávovo: trávovo sfarbené nite • zelenavo • zelenasto • zelenkavo • zelenkasto (trocha zeleno): zelen(k)avo, zelen(k)asto namaľované oči • nazelenavo • nazelenkavo • nazelenasto • nazelenkasto • dozelenava • dozelenkava • dozelenasta • dozelenkasta, pís. i na zelenavo, do zelenava atď: zafarbiť šaty nazelen(k)avo, dozelen(k)asta

porov. aj zelený

zhasínač zariadenie na zhasínanie • zhasínadlo: zhasínač, zhasínadlo na sviečky

zhasnúť 1. prestať vydávať žiaru, plameň, svetlo; pren. prestať jestvovať • vyhasnúť: lampa zhasla, vyhasla • kniž. pohasnúť: plameň pohasol • poet. vytlieť (zhorieť do tla) • dohorieť • vyhorieť (prestať horieť): sviečka už vyhorí • kniž. utuchnúť: pahreba utuchla • oslabnúť (takmer prestať jestvovať) • zaniknúť (prestať jestvovať): túžba naraz oslabla, zanikla

2. prerušiť horenie, svietenie (op. zapáliť) • zhasiť • zahasiť • uhasiť: zhasnúť sviečku; z(a)hasiť plameň, svetlo; uhasiť cigaretu • vyhasiť (celkom, úplne): vyhasiť pahrebu • zastar. potuchnúť (Vajanský, Vansová) • pozhášať • pozhasínať (postupne)

zistiť skúmaním al. i náhodne poznať niečo ako isté • prísť na niečo • zbadať • spozorovať: zistiť, spozorovať, zbadať svoj omyl, prísť na svoj omyl; treba zistiť príčinu neúspechu, treba prísť na ňu • objaviť (obyč. nečakane zistiť): objavil, že v komore sú mravce • konštatovať • skonštatovať (zistené povedať): (s)konštatoval som, že je už neskoro • postrehnúť • pobadať • všimnúť si (zistiť očami): postrehol, pobadal, všimol si, že mnohí na prednáške chýbajú • vypozorovať • vybadať • kniž. vysledovať (zistiť pozorovaním): vypozoroval, vybadal, že mnohí začínajú prejavovať nespokojnosť • hovor. zaevidovať: zaevidoval, že ktosi naňho uprene hľadí • určiť (skúmaním, meraním a pod. zistiť): určiť, zistiť presnú polohu lode; určiť presný čas • odb. stanoviť (presne zistiť): stanoviť hladinu cholesterolu • vyskúmať • vybádať (zistiť obyč. vedeckým skúmaním): treba vyskúmať, vybádať, ako sa zákonitosť prejaví • pozisťovať (postupne, viac vecí zistiť) • presvedčiť sa (na základe vlastnej skúsenosti): presvedčili sme sa, že to bol omyl • vyšetriť (zistiť skúmaním podrobností): treba vyšetriť, či je obžaloba pravdivá • publ. zmapovať (zistiť rozšírenie, výskyt nejakého javu): zmapovať záujem obyvateľstva • usúdiť (dospieť k záveru): napokon usúdil, že je zbytočné hádať sa • vyrozumieť • pochopiť (zistiť zmysel niečoho): z návodu sa nedal vyrozumieť, pochopiť, zistiť presný postup • vydedukovať (zistiť dedukciou) • uvedomiť si (zistiť vedomím): uvedomil si, že prehral • zvedieť (pozorovaním zistiť): podľa reči zvedel, že nie je od nás • hovor.: vysondovať • presondovať (opatrne, nepriamo zistiť): treba vysondovať, presondovať, aký má na voľbu názor väčšina pracovníkov • hovor. opáčiť: opáčil, čo si myslia • hovor. expr.: vyhrabať • vykutať (podrobným, systematickým al. tajným hľadaním zistiť): Kde si o ňom vyhrabal, vykutal také veci? • zried. zjaviť: nikto ešte nezjavil, ako sa dolina pôvodne volala • fraz. expr. zrátať si/spočítať si na prstoch jednej ruky (ľahko zistiť): to, že nemá nádej dostať výhodné miesto, vedel si zrátať na prstoch jednej ruky

zízať expr. 1. ukradomky niekam pozerať • expr.: nazízať • nakúkať • nakukávať • nakukovať: zíza, nazíza, nakukuje mame do hrncov • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami) • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: o(b)kúkali nás spoza záclon

2. nechápavo, uprene, tupo al. prekvapene niekam pozerať • expr.: vytriešťať oči • vypliešťať oči • vyvaľovať oči • vypuľovať oči: Čo zízaš, na mňa?; vytriešťa, vypliešťa, vyvaľuje oči, ako keby ešte nebol videl koňa • expr. okáliť: bezmyšlienkovite okáli na výklad • expr. civieť: civieť do prázdna • nespráv. čumieť • fraz. expr. hľadieť ako teľa na nové vráta

zlatisto na farbu ako zlato, na zlatú farbu, na zlatý lesk • zlato: zlatisto, zlato sfarbené vlasy • dozlatista • nazlatisto • dozlata • nazlato, pís. i do zlatista, na zlatisto, do zlata, na zlato: dozlatista, nazlatisto, dozlata zafarbené nite; rám natretý nazlato

zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planý • nedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutok • nečestný • nestatočný • nespravodlivý • bezcharakterný • necharakterný • kniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmysly • nemorálny • amorálny • nemravný • nehodný: nemorálny chlap • zločinný • zločinecký • zlodušský • pejor.: lotrovský • oplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizácia • zried. zlodušný (Sládkovič) • zlomyseľný • zloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudia • diabolský • démonický • mefistovský • mefistofelovský • expr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné sily • nenávistný: nenávistný pohľad • neľudský • nehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetný • nepekný • mrzký • odporný • ohavný • obludný • ohyzdný • ošklivý • odsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný čin • macošský: mať k dieťaťu macošský vzťah • čierny: mať čierne svedomie • pejor.: podliacky • pľuhavý • kniž. perfídny: podliacke správanie • podlý • hnusný • hanebný • nehanebný • ničomný • naničhodný • zastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmysly • krivý: nepovedal o ňom krivé slovo • nízky: nízky charakter • expr.: špinavý • mizerný • mizerácky • mrchavý • mrcha (neskl.) • hovor.: neférový • nefér • unfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unfér • skazený • pokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládež • pejor.: spľuhavený • spľundravený • expr. zapľuhavený • hovor. expr.: zopsutý • zlumpáčený • zlumpovaný • subšt.: hovädský • hovadský

2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrý • nekvalitný • nesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná strava • neschopný • nehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný film • mrcha (neskl.) • mrchavý • planý • nepodarený • nezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáška • slabý • biedny • chabý • chatrný • mizerný: slabý remeselník; mizerný tovar • expr.: krátky • deravý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusový • nulový • nafigu, pís. i na figu • expr.: nanič (neskl.) • nemožný • pejor.: pľuhavý • všivavý • vulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figu • havarijný • kritický • hovor.: katastrofálny • dezolátny • hovor. expr.: hrozný • strašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom stave • expr.: neslávny • neutešený • žalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniec • nevydarený: nevydarený program • skazený • expr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduch • nedokonalý • poškodený • zničený • hovor. expr.: dobabraný • pobabraný • zbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrup • neporiadny • pejor. lajdácky • hovor. pejor.: flákačský • šlendriánsky • fušerský • hovor. expr. babrácky • slang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá oprava • expr.: psí • psovský • niž. hovor.: poondiaty • poondený • vulg.: posratý • posraný • subšt. blbý

p. aj nepríjemný

3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledok • nesprávny • mylný • pomýlený: nesprávny, pomýlený postup • nezdravý: nezdravé názory • nepresný • pochybený: nepresné, pochybené výpočty • krivý • pokrivený • skreslený • nenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanie • neprívetivý • nemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanie • nepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

p. aj nevľúdny

5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný

zmôcť sa 1. prejaviť al. nadobudnúť schopnosť urobiť niečo, čo vyžaduje odvahu al. niečo si takto zadovážiť • vzchopiť sa • odvážiť sa • dodať si odvahu: nezmôže sa, neodváži sa na nič; musíš sa vzchopiť, dodať si odvahu a ísť • vzmôcť sa: (v)zmôcť sa na odpor, na útok; (v)zmôcť sa na dom, na auto • vzmužiť sa • expr.: pochlapiť sa • zozbierať sa • zobrať sa: vzmuží sa, pochlapí sa, zozbiera sa a povie nepríjemnú pravdu; musíš sa predsa zobrať a dajako nepríjemnosť vyriešiť

2. hospodársky zosilnieť • vzmôcť sa: podnik sa (v)zmohol • zbohatnúť • fraz. postaviť sa na nohy: rodina zbohatla, postavila sa na nohy obchodovaním • pozdvihnúť sa • povzniesť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): krajina sa priemyselne, kultúrne musí pozdvihnúť, povzniesť • zveľadiť sa (stať sa bohatším, väčším): majetok sa zveľadil • pomôcť si: pomohol si dedičstvom

zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiť • zabiť • zahubiť • zhubiť • vyničiť • vyhubiť • expr.: skántriť • skynožiť • vykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyz • zmiesť • zmietnuť: tajfún zmietol osadu • poničiť • ponivočiť • donivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovať • zlikvidovať • zneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcov • devastovať • zdevastovať • spustošiť • expr.: zhumpľovať • spľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesy • vydrancovať • vyplieniť • hovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo kraj • zruinovať: zruinované hospodárstvo • fraz.: priviesť na žobrácku palicu • priviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatok • zbedačiť • ožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudí • expr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinu • decimovať • zdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojska • premôcť • zdolať • prevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzu • znehodnotiť • poškodiť • pokaziť • skaziť • demolovať • zdemolovať • fraz.: priviesť navnivoč • priviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdku • rozvrátiť • rozbiť • rozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvo • rozmetať: rozmetať hniezdo • zmrzačiť • expr.: skaličiť • dokaličiť • stráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talent • expr.: popsuť • dokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdravie • pren. expr. zakopať: šťastie si zakopal • podlomiť: choroba mu podlomila zdravie • expr. skváriť: mráz skváril úrodu

2. p. utrápiť

zohýbať, zohýnať 1. porov. ohnúť 2. p. klamať 1

zohýbať sa, zohýnať sa p. ohýbať sa 1

zosmiešňovať robiť niekoho, niečo smiešnym • fraz.: vyvádzať/privádzať na posmech • obracať na posmech: zosmiešňovali ma v očiach kolektívu; rád žartuje, vyvádza, obracia na posmech iných • ironizovať • kniž. satirizovať (zosmiešňovať iróniou, satirou): ironizovať, satirizovať pomery • karikovať • parodizovať • parodovať (zosmiešňovať napodobňovaním): karikovať, parod(iz)ovať prejavy známeho politika • kniž. persiflovať • hovor. blamovať • zahanbovať (zosmiešňovať vyvolávaním trápnej situácie, spôsobovaním pocitu hanby a pod.): často ma blamoval, zahanboval pred celou spoločnosťou • uťahovať si (z niekoho) • posmievať sa (niekomu) • vysmievať sa (z niekoho) • vysmievať (niekoho) • zried.: obsmievať • osmievať (robiť si žarty z niekoho, niečoho, zahŕňať posmechom, výsmechom): uťahovať si, posmievať sa zo spolužiaka; najprv nás vítali a potom vysmievali, o(b)smievali • strápňovať (robiť trápnym): strápňovať sa pred všetkými

zrazu 1. vyjadruje, že dej, stav a pod. sa uskutočnil al. nastal rýchlo, obyč. bez toho, aby sa bol očakával • odrazu • naraz • razom: zrazu, odrazu začalo pršať; naraz, razom sa mu zazdalo, že nerobí dobre • náhle: náhle sa jej zakrútila hlava • zastaráv. znáhla (Vansová, Jesenský) • nečakane • neočakávane • nepredvídane: chlapec sa nečakane, neočakávane rozbehol • nenazdajky • znenazdajky • znenazdania • znezrady: nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu; znenazdania, znezrady mu vylepil zaucho • zastar. zneponazdania (Dobšinský, Urban) • zaraz • hovor. šmahom • expr.: hupkom • hupky: zaraz, šmahom, hupkom sa zmenil • sčista-jasna • z ničoho nič • fraz.: ako hrom z jasného neba • ako blesk z čistého neba: zjavil sa tam sčista-jasna, ako hrom z jasného neba • nár. zápustom (Švantner) • kniž. zastar.: nenadále • znenadála • fraz.: z minúty na minútu • z hodiny na hodinu • zo dňa na deň • ani sa nenazdáš

2. nadväzuje na situáciu a vyjadruje prekvapenie, miernu iróniu a pod. • odrazu • naraz • razom: zrazu, odrazu aký múdry; naraz, razom mu je to už dobré

zvečera na začiatku večera • navečer: zvečera, navečer padla rosa • podvečer • podvečerom • expr. podvečierkom: domov sa vrátil až podvečer, podvečerom • predvečerom: predvečerom si zdriemol • na mrku • na mrkaní • na súmraku

žiaľ² vyjadruje poľutovanie, ľútosť, sklamanie • žiaľbohu • bohužiaľ: žiaľ, žiaľbohu, nikto mu neprišiel na pomoc; bohužiaľ, zásoby sa už minuli • nanešťastie, pís. i na nešťastie: nanešťastie boli tam aj jeho rodičia • škoda: škoda, mali ste sa ponáhľať • fraz. ľutujem: ľutujem, prišli ste neskoro • fraz. nič sa nedá robiť: nič sa nedá robiť, budete musieť prísť zajtra

žiť 1. byť v stave života • byť nažive • byť živý: dieťa žilo, bolo nažive iba dva dni; želám ti, aby si ešte dlho žil, bol živý • dýchať (dýchaním prejavovať život): ranený ešte dýcha; už prestal dýchať • hovor.: existovať • jestvovať: je rád, že ešte existuje, jestvuje

2. napĺňať život istým spôsobom • nažívať: žijeme, nažívame s rodinou veľmi dobre; žiť, nažívať skromne, bezstarostne • vychádzať (žiť v zhode): s každým vychádza; ťažko sa s ním vychádza, lebo je netolerantný • zastar. prežívať (Kalinčiak): prežívať si ako v raji • hovor. existovať: naučiť sa spolu existovať • mať sa • vodiť sa (byť niekomu nejako): mám sa dobre, vodí sa mi dobre • expr. poživkávať si (príjemne si žiť)

3. udržiavať svoju existenciu niečím, čerpať z niečoho al. od niekoho životné potreby • živiť sa: žije zo svojej statočnej práce, živí sa svojou prácou; žije, živí sa z dôchodku • hovor.: jestvovať • existovať: Z čoho vôbec jestvujete, existujete?

4. p. trvať 1, byť 1 5. p. bývať 6. p. venovať sa

živoriť žiť, jestvovať v zlých životných podmienkach (o ľuďoch, o rastlinách, aj o veciach); žiť v núdzi, v biede (o ľuďoch) • biediť • expr.: bedačiť • bedárčiť: ľudia na predmestí živorili, biedili, bedačili z malého platu; stromy živorili bez vlahy • hovor. expr. vegetovať: ku koncu mesiaca sme už iba vegetovali • expr. príštipkárčiť: príštipkárčil ako opravár obuvi • nár. hriebať (Kálal) • trpieť núdzu • expr. trieť biedu: počas vojny obyvateľstvo trpelo núdzu, trelo biedu • hovor. expr.: troškáriť • trochárčiť • trocháriť: troškária, trochária na malom majetku • expr.: žobráčiť • brdárčiť • kniž. strádať: celý život strádali • expr. ziabnuť: ziabnuť na malom plate (Jesenská) • fraz.: žiť zo dňa na deň • žiť z ruky do úst • žiť ako ryba na suchu

žlto majúc žltú farbu, farbu ako žĺtok, na žltú farbu, žltou farbou • nažlto • dožlta, pís. i na žlto, do žlta: žlto, nažlto natretá stena; dožlta sfarbené vlasy • žltasto • žltkasto • žltkavo: žltasto, žltkasto, žltkavo zafarbené zore • nažltasto • nažltkasto • nažltkavo • dožltasta • dožltkasta • dožltkava, pís. i na žltasto, do žltasta atď.: nažltasto, dožltasta upečený koláč • kanárikovo: prišiel kanárikovo oblečený

porov. aj žltý

žltý majúci farbu ako svieže púpavy, prvosienky, ako citrón, žĺtok a pod. • jasnožltý • ostrožltý • sýtožltý: jasnožlté, sýtožlté letné slnko • svetložltý • slabožltý • žltobledý • žltobiely • bledožltý (žltý s bledým odtieňom): svetložlté, slabožlté šaty; steny žltobielej farby • žltastý • žltkastý • žltavý • žltkavý • nažltastý • nažltkastý • nažltkavý • žltavobiely • žltkavobiely • žltkavobledý • žltkastobledý (trochu sfarbený do žlta): žltkavé, nažltasté staré fotografie • expr.: žltučký • žltulinký • žltunký • žltušký: žltučké kuriatka • žltozelený • zelenožltý • kaki (neskl.; žltý so zeleným odtieňom): žltozelená, kaki blúza • mosadzovožltý (žltý ako mosadz) • zlatožltý • žltozlatý • zlatistý • zlatý • zlatkavý • zlatastý (žltý so zlatým odtieňom): zlaté, zlatasté klasy • slamenožltý • slamený • slamovožltý • slamový (žltý ako slama) • šafranovožltý (žltý ako šafran) • expr.: zlatučký • zlatušký • zlatulinký; žltočervený (žltý s červeným odtieňom): žltočervené ranné zore • žltohnedý • okrový (žltý s hnedým odtieňom) • horčicový: žltohnedá pokožka • žltosivý (žltý s odtieňom do siva) • špinavožltý: žltosivá hlina • pomarančovožltý • oranžovožltý (žltý s odtieňom do oranžova) • tuhožltý • tmavožltý • temnožltý (žltý s tmavým odtieňom) • medový • medovožltý • citrónový • citrónovožltý • kanárikový • pieskový • púpavový • žĺtkový • žĺtkovožltý • maslový • krémový • šafranový (žltý ako med, kanárik, piesok, maslo, krém, šafran a pod.): dala si ušiť kostým pieskovej, krémovej farby • plavý • hovor.: blond (neskl.) • blonďavý (o vlasoch): má žlté, plavé, blond vlasy • zožltnutý (ktorý zožltol): zožltnutý list

žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných • prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnu • fraz.: chodiť po žobraní • chodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtaní • fraz.: chodiť z dom na dom • chodiť z dom do domu • chodiť po dobrých ľuďoch • zastaráv. pýtať (Rázus) • zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec)

2. expr. ponížene prosiť • expr.: žobroniť • proskať • prosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovať • expr. pýtkať (Rázus) • expr. modlikať (úpenlivo prosiť) • expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje práva • expr.: škamrať • škemrať • skuhrať • drankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniaze • fraz. expr.: kľakať si na kolená • kľačať na kolenách (pred niekým) • expr.: skučať • skuvíňať • kňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú?