Synonymá slova "zví" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 144 výsledkov (2 strán)

  • znásobiť 1. vykonať násobenie • vynásobiť: sto znásobiť, vynásobiť dvoma

    2. veľa ráz urobiť väčším, veľa ráz rozmnožiť al. zosilniť • zmnohonásobiťzniekoľkonásobiťzviacnásobiťzväčšiť: úsilie treba ešte znásobiť, zmnohonásobiť, zväčšiťzastaráv.: znásobniťzmnohonásobniť: znásobenie počtu chorýchzintenzívniť: víťazstvo ešte zintenzívnilo našu radosťkniž. zmnožiť: matkine obavy syn zmnožilzdvojnásobiťzdvojnásobniť (urobiť dvojnásobne veľkým, silným): otec rodinný majetok zdvojnásob(n)il


    zviacnásobiť p. znásobiť 2


    prežúvať 1. zubami dôkladne rozomieľať a premiešavať slinami • žuť: prežúvať, žuť suchú kôrkuexpr. žviakať: stále niečo žviakaomáľať (v ústach prehadzovať): omáľa dvojdňové pečivo a nijako mu nejde dolu hrdlomhrýzťrozhrýzaťrozhryzovať (zubami drobiť, rozomieľať): nervózne hryzie, rozhrýza, žuje kúsok nitky

    2. (o rožnom statku) znova žuť potravu vrátenú z predného žalúdka • meridzať: kravy lenivo ležia a prežúvajú, meridzajúprežviakaťprežviakovať: ovce pokojne prežviakajú, prežviakujú


    žuť, žuvať rozomieľať, roztláčať zubami potravu (na kašu) • expr. žviakať: žuje, žviaka kus baranieho mäsa; žuť žuvačkuprežúvať (dôkladne hrýzť a premiešavať slinami): dieťaťu nechutí, obed dlho prežúvaexpr. vyžúvať (ustavične žuť) • hrýzťrozhrýzaťrozhryzovať (zubami drobiť na kúsky): hryzie, rozhrýza slamkuchrúmaťchrúpať (niečo krehké, tvrdé): chrúmať, chrúpať mrkvuexpr. chrumkať (jemným spôsobom zubami drobiť niečo krehké)

    p. aj jesť


    žviakať p. prežúvať 1, žuť


    súvislosť vzájomný vzťah, zviazanosť s niekým, s niečím • súvis: súvislosť, súvis medzi príčinou a účinkom; hľadať súvislosť, súvis medzi javmispojenie: spojenie teórie a praxesúvzťažnosťkniž. korelácia: súvzťažnosť obsahu a formy, korelácia javovkontext: veta vytrhnutá z kontextuzviazanosť: zviazanosť literatúry so životomspojitosť: priama spojitosť s udalosťamisúslednosťpostupnosť: časová postupnosťkniž. kontinuita: kontinuita vývinukniž. väzba: väzba medzi výskumom a praxouneprerušenosť: neprerušenosť horských pásemplynulosť: plynulosť rozprávanianepretržitosť: nepretržitosť procesu

    p. aj pomer


    vzťah okolnosť, že niečo s niečím súvisí, že niekto je s niekým v istom spojení • pomer: hospodárske, politické vzťahy, pomery; vzťah, pomer medzi rodičmi a deťmi; rodinný, priateľský vzťah, pomer; kladný vzťah, pomer k umeniu; mať s niekým ľúbostný vzťah, pomerznámosť (dôverný, blízky vzťah medzi mužom a ženou): vážna známosťrelácia: študovať jav vo všetkých reláciáchspojitosť: spojitosť medzi príčinou a následkomsúvissúvislosť: príčinný súvis, príčinná súvislosťspätosťzviazanosť: spätosť, zviazanosť literatúry so životomkniž. filiácia: literárne filiácie (Mráz)


    zviazanosť p. súvislosť, vzťah


    neslobodný ktorý je zbavený slobody, voľnosti (op. slobodný): psychicky, fyzicky neslobodný človekpodriadenýpodrobený (ktorý podlieha niekomu pracovne, právne a pod. vyššie postavenému): hospodársky neslobodná, podriadená, podrobená krajinaporobenýpodmanený (ktorý sa obyč. násilím dostal pod cudziu nadvládu): porobený, podmanený štátpoddanýnevoľný (za feudalizmu podliehajúci vláde feudála, monarchu): poddaný, nevoľný ľudzotročenýbezprávnykniž. ujarmený (úplne zbavený slobody ako otrok): zotročené, ujarmené národy; bezprávny štátzávislýpren.: spútanýzviazaný (vo vzťahu závislosti; op. nezávislý): finančne neslobodné, závislé podniky; spútané, zviazané myslenieobmedzenýviazaný (op. voľný): byť neslobodný, obmedzený, viazaný v rozhodovanípubl. pejor. al. hist. vazalský (politicky al. hospodársky úplne podriadený; podriadený monarchovi) • expr. zošnurovaný


    spätý 1. ktorý je spojený do celku (nejakým predmetom) • zopätýzopnutýzried. spiaty: vlasy späté, zopäté, zopnuté sponou; zopäté, zopnuté ruky; plášť na ňadrách spiaty (Hviezdoslav)

    2. ktorý je s niekým al. s niečím pospájaný vnútornými väzbami, vzťahmi • spojený: byť silno spätý, spojený s rodiskom; meno spojené s tragickou udalosťouspútanýzviazanýkniž. zomknutý: nerozlučne spútaní, zviazaní; bratia sú pevne zomknutízried. spiaty


    spojený ktorý sa spojil, pripojil, pridružil k niekomu (niečomu) na základe rodinnej, názorovej, citovej a pod. príbuznosti; svedčiaci o spojenectve • spätýzried. spiaty: sú nerozlučne spojení, spätí, spiatispútanýzviazanýkniž.: zomknutýskĺbený: ľudia spútaní, zviazaní, zomknutí silnými citmi; pevne zomknuté silyspoločný: dosiahnuť cieľ spoločným úsilímexpr. spriahnutý (spojený proti niekomu, niečomu, obyč. so zlým úmyslom): obidvaja sú spriahnutí proti otcovi


    zviazaný p. spojený


    opásať 1. ovinúť driek pásom, remeňom, opaskom a pod. al. pripevniť na pás • prepásaťpodpásať: opásal, prepásal si brucho remeňom; podpásal si mečpripásať (pripevniť k pásu): pripásať k pásu šabľupreviazať: previazala dcére okolo pásu zásteruovinúť: ovinúť si uterák okolo bedier

    2. ovinutím, viazaním upevniť • zviazaťprepásať: opásať, prepásať, zviazať balíkstiahnuť (omotaním upevniť): stiahnuť boľavé miesto, stiahnuť vrece motúzom


    spojiť 1. z viacerých častí urobiť jeden celok • dať dovedna/vednodať dokopydať dohromady: múry spojiť maltou; kvások dať dovedna, dokopy s múkoupospájať (postupne, viacero častí): konce drôtov treba navzájom pospájaťsceliť (niečo rozdelené): scelili obidve záhradyzlúčiťzdružiť: zlúčili pozemky, združili menšie podnikyskombinovať (spojiť rozličné veci): skombinovať farbyzastaráv. zliať: zliať kmene, národyspáriťpopáriť (spojiť do páru, do dvojice): dvojice sa pri tanci spárili, popárilikombinovať: kombinovať rozličné metódyzopäťzopnúť (pevne spojiť, obyč. sponkou): zopnúť rukáv špendlíkomuzavrieťuzatvoriť (urobiť súvislým): uzavrieť, uzatvoriť okruh, obvod

    2. dať do jedného celku (niečo nehmotné) • dať dokopydať dovednadať dohromady: spojiť, dať dokopy, dovedna, dohromady povinnosti so záujmami; spojiť svoje silyzlúčiťzviazaťzdružiť: zlúčiť, zviazať teóriu s praxou; čosi ich vnútorne združilokniž. skĺbiť: skĺbiť dej drámyodb. al. kniž. synkretizovať (spojiť rôznorodé prvky) • kniž. syntetizovať (urobiť syntézu, spojiť do homogénneho celku): syntetizovať poznatkyzomknúť (vnútorne spojiť): v boji zomkli svoje silyspútať (uviesť do tesnej spojitosti): spútať niekoho láskouzreťaziť (spojiť ako do reťaze): zreťaziť dej

    3. na základe spolupráce, vzájomného porozumenia a pod. urobiť jednotným • zjednotiťzblížiťkniž. stmeliť: spojiť, zjednotiť úsilie národov; zblížili, stmelili ich spoločné záujmykniž. integrovať: integrovať celoeurópske hnutie

    4. umožniť styk, kontakt • skontaktovať: čaká, kým ho spoja s ordináciou; skontaktujte nás s riaditeľomprepojiť (navzájom spojiť): prepojiť elektrické vedeniepreklenúť (spojiť dve miesta klenbou): preklenutie rieky mostom


    spútať, sputnať 1. putami zabrániť voľnému pohybu, dať do pút: spútali, sputnali mu ruky a odviedli prečzviazaťpoviazať (upevniť motúzom, špagátom a pod.): pri prevoze museli zviera pevno zviazať, poviazaťzaputnať (upevniť putami al. ináč): zaputnali mu nohy aj rukypoputnaťposputnávať (postupne) • opútaťoputnať (ruky, nohy)

    2. p. spojiť 2 3. p. ovládnuť 1


    zaškrtiť 1. zovretím hrdla usmrtiť • uškrtiťzahrdúsiť: svoju obeť zaškrtil, uškrtil, zahrdúsil šálomzadrhnúť: líška zadrhla sliepkuzadusiťudusiťzadláviť (dusením, dlávením krku) • poškrtiťpodláviťpodusiťpohrdúsiť (postupne, viac jedincov) • pridrhnúťpridusiťprihrdúsiťpriškrtiťpridláviť (takmer zaškrtiť)

    2. tesno ovinúť, urobiť menej priepustným • stiahnuťzovrieťzviazať: zaškrtiť, stiahnuť kmeň stromu; zovrieť, zviazať ruku škrtidlompritiahnuť: pritiahnuť plyn, plameň


    zatiahnuť 1. ťahom napnúť a pohnúť k sebe • potiahnuťmyknúťpomyknúť: zatiahnuť, potiahnuť za povraz; myknúť opratamišklbnúťpošklbnúť: šklbnúť za rukáv, (po)šklbnúť za vlasytrhnúťpotrhnúť: trhli, potrhli reťazoupozaťahovať (postupne)

    2. ťahaním spevniť • pritiahnuťutiahnuťstiahnuť: zatiahnuť niečo uvoľnené, pritiahnuť si opasok; utiahnuť, stiahnuť si vlasy do uzladotiahnuť (celkom zatiahnuť) • zakosíliťzauzliť (zatiahnuť uzlom): zakosíliť, zauzliť špagátzaviazaťzviazať: zaviazať, zviazať šnúrku na uzolpozaťahovaťpopriťahovať (postupne)

    3. vnútiť vstup, účasť niekoho niekde (obyč. do nepríjemnej situácie) • vtiahnuť: zatiahli, vtiahli do aféry celú rodinuzapliesťzamiešať: zapliesť, zamiešať niekoho do sporov, do hádkyzaviesťzavliecť: ideológia nás zaviedla, zavliekla do ekonomickej katastrofyexpr.: zamotaťzamočiťnamočiť: zamotali, zamočili ma do prípadupozaťahovať (postupne)

    4. p. zájsť 1 5. p. zaspievať 6. p. odtiahnuť 1


    zaviazať 1. prepletením, uzlom, slučkou a pod. spojiť niečo: zaviazať konce šnúrkyzauzliťzakosíliť (zaviazať na uzol): špagát pevne zauzlil, zakosílilzaslučkovať: zaslučkovať niť, špagátzviazať (pevne spojiť do celku): zviazať obilie do snopovzatiahnuť (niečo uvoľnené spevniť): zatiahnuť vlasy do uzlapoviazať (postupne): poviazať kyticepozaväzovaťpouväzovať (postupne, jedno po druhom) • podviazať (zaviazať odspodu)

    2. p. obviazať 3. p. pripútať 2


    zjednotiť urobiť jednotným • spojiť (do celku): politické hnutia treba zjednotiť, spojiťzomknúť: túžba po slobode ich zomklakniž.: stmeliťintegrovať: stmeľujúce, integrujúce tendencie vo svetesceliť (dať do jedného celku niečo rozdelené): sceliť pozemkyunifikovaťzastar. unírovať: unifikovať zákony, právozblížiť: spoločné názory nás zblížilizviazaťzdružiť (na základe spoločných záujmov, náklonnosti): boj proti spoločnému nepriateľovi ich zviazal, združil


    zviazať 1. viazaním spojiť (dve al. viacero častí) a utvoriť tak celok • zaviazať: zviazať konce špagáta; z(a)viazať šnúrky na mašličku; z(a)viazať snop obiliavyviazať: vyviazať obilie do snopovzakosíliťzauzliť (zviazať uzlom): niť treba pevne zakosíliť, zauzliťzatiahnuť (niečo uvoľnené): zatiahnuť si pevnejšie mašľuuviazaťpriviazať (viazaním upevniť, pripevniť): psa uviazať, priviazať na reťazpreviazať (niečo cez niečo): previazať balíček mašľoustiahnuťopásaťprepásať (viazaním okolo niečoho spojiť): stiahnuť prúty do zväzku; opásať, prepásať štôs kníh motúzomobkrútiťokrútiťobviazaťoviazať (niečím): o(b)krútiť, o(b)viazať balík špagátompoviazaťpozväzovať (postupne zviazať): snopy treba rýchlo poviazať, pozväzovať

    2. dať do pút a tým obmedziť voľný pohyb • spútaťsputnaťzaputnať: zviazať, spútať niekomu nohy, ruky; sputnali, zaputnali ho do reťazípoviazaťpoputnaťposputnávať (postupne, viacero jednotlivcov): zločincov chytili pri čine a hneď ich poviazali, poputnalioputnaťopútať (ruky, nohy)

    3. p. spojiť 2, zjednotiť


    búrlivý 1. ktorý sa vyznačuje veľkou silou, prudkosťou; ktorý je v prudkom pohybe; sprevádzaný búrkami • rozbúrený: vyplávať na búrlivé, rozbúrené morerozburácanýexpr.: rozbesnenýbesný: rozburácaný, rozbesnený víchor; rozbesnené, besné živly nedali ľuďom spať celú nocexpr.: zvíchrenýrozvíchrenýrozvírený (vetrom al. iným živlom uvedený do prudkého pohybu): zvíchrené vlny a čierne mraky predznamenávali búrkunepokojný (op. pokojný, tichý): nepokojná hladina jazeraprudkýturbulentný: prudký, turbulentný tokkniž. búrny (J. Kráľ, Vajanský)

    2. prejavovaný búrlivo, hlučne, s veľkým nadšením • burácavý: búrlivé, burácavé ovácienadšenýkniž. frenetický: nadšený, frenetický potleskhrmotný: ozval sa hrmotný smiech; hrmotné zakončenie symfóniemohutnýobrovský: rečník opúšťal miestnosť za mohutného, obrovského nadšenia davukniž. búrny

    3. rýchlo, prudko prebiehajúci; plný zvratov, napätia, nepokoja • prudkýrýchly (op. pozvoľný, pomalý): búrlivý, prudký, rýchly rozmach ekonomiky; prudký, rýchly vývoj udalostírušnýživý (plný ruchu, hluku, pohybu): rušná, živá diskusianepokojnýbúrliváckykniž. pohnutýdramatický: nepokojné, pohnuté časy, roky; umelcov búrlivácky, pohnutý, dramatický životexpr. rozkvasenýkniž. búrny

    p. aj prudký, bujný 2


    zvíchrený p. búrlivý 1


    rozbúriť 1. priviesť do prudkého pohybu • rozvlniťzvlniť: vietor rozbúril, rozvlnil morerozvíriťzvíriť (priviesť do vírivého pohybu): hnev jej rozvíril krvzvíchriťvzbúriť: vietor zvíchril, vzbúril prach na cesterozpeniť (vytvoriť penu): búrka rozpenila rieku

    2. intenzívne vyviesť z psychického pokoja • vzbúriťrozvíriťzvíriť: správa mu rozbúrila, vzbúrila myseľrozvášniťkniž.: rozvíchriťzvíchriť: rozvášnila jeho city; zvíchrenie zmyslovvzrušiťrozrušiťotriasť: udalosť ho rozrušila, otriasla nímrozdráždiťkniž.: rozjatriťzjatriťexpr. rozryť: hnev mu zjatril, rozryl dušurozvlniťzvlniťhovor. expr. zbadúriť: rozvlnil jej túžby; sen ho zbadúril


    rozrušiť 1. vyviesť z psychického pokoja, z rovnováhy • vzrušiť: správa ho rozrušila, vzrušilarozhýbaťrozochvieť (v menšej miere): film rozhýbal obecenstvovzbúriťrozbúriťotriasť (vo veľkej miere rozrušiť): láska rozbúrila jeho city; správa ním otriaslarozvíriťzvíriťexpr. rozryťkniž.: rozjatriťzjatriťzvíchriť: rozvírené vášne; rozjatrené, zvíchrené cityexpr. rozbabrať: celkom ho to rozbabralorozdráždiťpodráždiťpobúriť (nepríjemne, negatívne rozrušiť): výsmech ho rozdráždil, podráždilrozvášniť (vyvolať vášeň): prejavom rozvášnil davznepokojiť (zároveň vyvolať obavy): udalosti ju znepokojili

    2. p. porušiť 1


    rozvíriť 1. uviesť do vírivého pohybu • zvíriť: vietor rozvíril, zvíril piesokrozvlniť: búrka rozvlnila moreexpr.: skudliťskúdoliťskundoliťskúriťroztancovať: vozy skúdolili, skúrili prach na cestekniž.: rozčeriťsčeriť (mierne rozvíriť): vánok rozčeril vzduchkniž.: rozvíchriťzvíchriť (intenzívne rozvíriť): láska v ňom rozvíchrila túžbupoet.: rozluniťrozkolotať

    2. p. rozbúriť 1, 2 3. p. rozprúdiť, rozvinúť 2


    zvíchriť p. rozvíriť 1, rozrušiť 1


    zaľúbiť sa 1. pocítiť k niekomu lásku, vzplanúť k niekomu láskou • zamilovať sa: zaľúbiť sa, zamilovať sa do dievčaťa na prvý pohľadpren.: zahľadieť sazapozerať sazadívať sazaprizerať sapren. hovor. zakukať sa: zahľadeli sa, zapozerali sa do seba a bola z toho svadba; zadívala sa, zakukala sa do svojho profesoraexpr.: zblázniť sapoblázniť sazjašiť sapojašiť sazbesnieť (sa)spochabiť saspochabieť (sa) (veľmi, nerozumne sa zaľúbiť): zbláznil sa, zjašil sa na staré kolená do mladej dievčiny; nemala si sa doňho pojašiť, spochabiťhovor. expr.: buchnúť sabachnúť sarachnúť satresnúť satresknúť sazasprostiť sa: buchnúť sa do chlapcapozaľubovať sa (postupne sa zaľúbiť): všetci sú pozaľubovaní

    2. vzbudiť u niekoho príjemný dojem, sympatiu • zapáčiť sa: chlapec sa nám hneď zaľúbil, zapáčilpozdať sazazdať sazvidieť sa (obyč. v menšej miere): pozdala, zvidela sa nám predstava cesty do cudzinyhovor. zavidieť sazried. zľúbiť sa (Dobšinský)zried. popáčiť sa (Rázus)zalahodiťpolahodiť: úspech mu zalahodilzaimponovať: uchádzač o miesto nám zaimponoval svojou rozhľadenosťouzamilovať siobľúbiť si (nájsť záľubu): zamiloval si, obľúbil si tiché večery

    3. p. zapáčiť sa 2


    zapáčiť sa 1. stať sa niekomu milým, príjemným, pekným, vzbudiť kladný cit, ohlas • zaľúbiť sa: dievča sa nám zapáčilo, zaľúbilo na prvý pohľadzvidieť sahovor.: zavidieť sazazdať sapozdať sa (obyč. v menšej miere): bol to tovar, ktorý sa nám ihneď z(a)videl, zazdal, pozdalzried. popáčiť sa (Rázus)zried. povidieť sa (Urban)zried. zľúbiť sa (Dobšinský)zalahodiťpolahodiťpolichotiť: zalahodil jej náš obdivzaimponovať (priaznivo zapôsobiť): svojím vystúpením chlapec zaimponoval všetkým

    2. (iba v 3. os.) začať mať vôľu do nejakej činnosti, dostať chuť niečo robiť • zaľúbiť sa: príde, kedy sa mu zapáči, zaľúbizvidieť sapozdať saexpr. zasladiť sa: zvidelo sa, pozdalo sa, zasladilo sa mu prísť k nám na návštevuzachcieť sazažiadať sa: robia, čo sa im zachce, zažiadazmyslieť si: dieťa dostane, na čo si zmyslízachutiť (prísť na chuť niečomu): moc každému zachutíprísť vhod: robí, ako mu príde vhodexpr.: uráčiť sazráčiť sa (po istom váhaní pustiť sa do nejakej činnosti): konečne sa im uráčilo, zráčilo prísť


    zazdať sa ukázať sa v neurčitej predstave • zamariť sa: zazdalo, zamarilo sa mu, že vedľa niečo buchlomať dojemmať pocit: mal som dojem, pocit, že ktosi stojí za namipozdať sapripadnúť: pozdalo sa mi, pripadlo mi, že sa už dávno poznámeprividieť sazvidieť sazavidieť sa: okolie sa nám prividelo, z(a)videlo známe

    p. aj prisniť sa


    zažiadať sa (neos.) pocítiť chuť, potrebu niečo uskutočniť, niečo mať • zachcieť sa: zažiadalo, zachcelo sa mi voľnostizastaráv. zaráčiť sa: môžete mať všetko, čo sa vašej duši zaráčizapáčiť sazaľúbiť sa: príďte, kedy sa vám zapáči, zaľúbiexpr. zasladiť sazvidieť sa: zasladilo, zvidelo sa mu ostať domazmyslieť si: má všetko, na čo si zmyslí, čo sa mu zažiadazachutiť: zachutila mu moc, zažiadalo sa mu moci


    zvidieť sa 1. p. zapáčiť sa 1, 2 2. p. zazdať sa


    stelesnený 1. ktorý sa stal skutočnosťou, ktorý nadobudol určitú konkrétnu podobu • kniž.: zhmotnenýzosobnený: stelesnená, zhmotnená umelcova predstava; zhmotnený, zosobnený senzviditeľnený: zviditeľnená túžba

    2. expr. (o človeku s výraznou vlastnosťou) • zosobnený: stelesnené, zosobnené zlosamý: samá dobrotakniž. vtelený: vtelená krásanaozajstnýozajstnýopravdivýskutočný: naozajstná, ozajstná, opravdivá nevinnosť


    zviditeľnený p. stelesnený 1


    vyjasniť sa 1. (o počasí, o oblohe, o ľudskej tvári) stať sa jasným, prestať byť zamračeným, chmúrnym (op. zamračiť sa) • rozjasniť sazjasniť sazjasnieť: ráno sa nebo vyjasnilo, rozjasnilo; čelo sa mu naraz vyjasní, zjasní, čelo naraz zjasniezried. vyjasnieť: tvár mu naraz vyjasnelavyčasiť savybrať saubrať sazried.: vykrásiť savykrásniť sa: neos. zajtra sa uberie; neos. podvečer sa vybralovychvíliť sa (F. Hečko)zried. vyjagať sa: nebo sa vyjagalo (Vajanský)napraviť sapopraviť savytiahnuť sa (o počasí) • nár.: vyhúliť savyvedriť sa: keby sa už vyvedrilokniž. zvidnieť (sa)rozvidnieť sa: po búrke (sa) už zvidnelo, rozvidnelozried. rozsvetliť sakniž. vykaboniť sa

    2. stať sa zrozumiteľným, pochopiteľným • vysvetliť saobjasniť sa: nedorozumenie sa vyjasniloujasniť sahovor. expr. vytmaviť sa: po hádke sa všetko vytmaviloneos.: vybrieždiť sarozbrieždiť sasvitnúťrozjasniť sarozbresknúť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa mu rozbrieždilo, v mysli mu svitlorozsvietiť sapren. rozsvetliť sa: naraz sa jej v hlave rozsvietilo


    zvidnieť (sa) p. vyjasniť sa 1


    rozvidnieť sa, rozvidniť sa 1. neos. začať byť, nastať (o dennom svetle) • rozbrieždiť sa: v lete sa rýchlo rozvidnie, rozbrieždirozodniť sarozdniť sasvitnúť: rozdnilo sa, svitlo zavčasukniž. rozbresknúť sa (náhle sa rozvidnieť): vonku sa rozbresklokniž. zvidnieť sa: len čo sa zvidnelo, pustil sa do práce

    2. neos. postupne sa stať jasným • rozjasniť savyjasniť sa: po búrke sa rozvidnelo, rozjasnilokniž. zvidnieť sa: v izbe sa zvidnelo


    postaviť sa 1. dostať sa sám do stojacej polohy • vstaťpovstať: s námahou sa postavil, vstal na nohy; povstal a zdvihol pohárvzpriamiť sanapriamiť savztýčiť sa (zaujať vzpriamenú polohu): jazdec zoskočil z koňa a hneď sa vzpriamil; zo zeme sa ľahko vztýčilzdvihnúť sazodvihnúť sa: pri prípitku sa všetci zo stoličiek z(o)dvihlivzchopiť sa: muž sa naraz vzchopil a pristúpil k stoluhovor.: pozbierať sazozbierať sahovor. expr.: zviechať saschabrať sazrepetiť sa (s námahou, ťažko a pod.): ledva sa zo zeme pozbierali, zozbierali; opitý sa nemôže zviechať, schabrať na nohyexpr. vzchápať sa (ťažko vstať) • popostavovať sapovstávať (postupne): ľudia sa popostavovali, povstávali ako na povel

    2. zaujať miesto stojačky • stať sistať: postaviť sa, stať si čelom k obecenstvu; postaviť sa, stať k oblokuzastať: zastala vo dverách, postavila sa do dverí; chlapec si zastal vedľa mňazaradiť sa (postaviť sa do radu): zaradili sa na koniecpopostavovať sa (postupne): popostavovali sa ku vchodu po dvochnastavať sa (vo väčšom množstve): pred pokladnicou sa nastavali húfy mladíkov

    3. p. vzoprieť sa 1, protestovať


    spamätať sa 1. uvedomiť si situáciu, skutočnosť • zbadať saobadať sa: kým sa chlapec spamätal, zbadal, obadal, všetci boli preč

    2. vymaniť sa z intenzívne prežívaného (citového) stavu • kniž. precitnúť: zo šoku sa už spamätal, už precitolexpr.: pozbierať sazozbierať sa: na dovolenke sa už dajako pozbieram, zozbieramvzmužiť sazobrať sa: musíte sa silou-mocou vzmužiť, zobraťprísť k sebeprebrať sa (z mdlôb, bezvedomia): ešte neprišiel k sebe, ešte sa neprebral z omráčeniazviechať saexpr. schápať sa: chytro sa schápala z choroby

    3. p. vzchopiť sa 1 4. p. rozpamätať sa


    uzdraviť sa stať sa zdravým • vyzdravieťozdravieť: už neveril, že sa uzdraví, že vyzdravie, ozdravie; po operácii rýchlo ozdravelvyliečiť sa (uzdraviť sa liečením): mal ťažkú chorobu, ale sa vyliečilzotaviť sahovor.: vystrábiť sazostrábiť sa (z choroby): po pol roku sa z astmy vystrábil, zostrábilexpr.: vylízať savykýchať sa (dostať sa z choroby al. z inej nepríjemnosti) • hovor. vykurírovať sa: vykurírovať sa z nádchyexpr.: zviechať sapozviechať sa: zviechať sa z chrípkypozbierať savyhojiť sa: vyhojiť sa z rán; rany sa vyhoja


    vstať 1. dostať svoje telo do stojacej polohy (a obyč. zanechať istú činnosť, opustiť miesto a pod.) • postaviť sapovstať: bystro, rezko vstal, postavil sa na nohy; prítomní s úctou vstali, povstalivyskočiť (rýchlo, prudko vstať): vyskočil celý prekvapenýzdvihnúť sazodvihnúť sa: lenivo sa z(o)dvihol zo stoličkyvzchopiť sa: naraz sa vzchopí a odídehovor.: pozbierať sazozbierať sahovor. expr.: zviechať sapozviechať saschabrať saschápať sa (s námahou, ťažko, neobratne a pod. vstať): celý dobitý nemohol sa (po)zviechať, schabrať zo zeme; ťažko sa schabre na nohyexpr. vzchápať sa (ťažko vstať): keď sa vzchápal, šiel k domupovstávaťpopostavovať sa (postupne, o viacerých jednotlivcoch)

    2. zobudiť sa a zanechať lôžko: vstať neskoroprivstať si (vstať zavčasu): zajtra si musíme privstať o piatejexpr. zliezť (z postele): Zlezte už, inak zmeškáte!hovor. expr.: sterigať sasteperiť sazrepetiť sa (z postele): nechce sa mu sterigať, zrepetiť z postelevyskočiť (rýchlo vstať z postele): vyskočila a bežala do kúpeľne


    vzchopiť sa 1. vyvinúť duševné úsilie na získanie odvahy, sily, vôle a pod. • vzmužiť sahovor. schopiť sa: treba, aby ste sa vzchopili, vzmužili a nenariekali stále; z nešťastia sa rýchlo schopilaspamätať sa: už sa z prehry spamätalpochlapiť sa (preukázať mužnosť, odvahu): ak sa pochlapíš, zvládneš toexpr.: pozbierať sazozbierať sazobrať sazviechať sapozviechať sa: po otrase sa nevládze pozbierať, pozviechaťhovor. expr.: priprieť saposošiť sa: posošil sa a dielo dokončildodať si odvahu/odvahypozbierať (všetku) silu/vôľunapnúť silyfraz. prísť k sebe: po manželkinej smrti už neprišiel k sebezotaviť sa (obnoviť si fyzické al. duševné sily): nevládze sa z neúspechu zotaviťvzpružiť sa (dodať si sily): vzpruží sa k odvážnemu činu

    2. p. postaviť sa 1, vstať 1


    zotaviť sa zlepšiť svoj fyzický al. psychický stav, obnoviť si sily • prísť k sebe: už sa po chorobe zotavil, prišiel k sebe; bol to pre dievča úder, ale už prišlo k sebeexpr. pozbierať sa: na dovolenke som sa celkom pozbieralzviechať saspamätať sapozviechať sahovor.: vystrábiť sazostrábiť sa (z nepríjemností, z choroby a pod.) • expr. zreparovať sa: ísť sa do kúpeľov zreparovaťzrekreovať sa (zotaviť sa rekreovaním): musím sa ísť zrekreovať aspoň na pár dnízreštaurovať sa: finančne sa zreštaurovalivzchopiť sa (duševne): po prehre sa opäť vzchopilpribraťhovor. popraviť sa (zotaviť sa najmä telesne)


    zviechať sa 1. p. vzchopiť sa 1, vstať 1 2. p. zotaviť sa, uzdraviť sa


    surovec surový, brutálny, bezcitný človek: jej manžel sa ukázal ako surovec a pijanukrutníknásilníknemilosrdníkkniž. hrubec (Tatarka)kniž. zastar. hrubian (Kukučín)expr. grobian: správať sa ako grobianexpr. zried. suroň (Krno)expr. šarhapejor.: odľudbarbarrabiátrabiátnikbeštiaupíršelmazverzvierahyenanetvorsubšt. hulvát


    zviera 1. väčší živočích, najmä cicavec: dravé, lesné zviera; chov domácich zvieratzver (väčšie dravé zviera): ranený zverdravec (dravé zviera, obyč. vták al. ryba): jastrab je dravecšelmabeštia (dravé zviera, obyč. cicavec): skoliť šelmu; krvilačná beštia

    2. p. surovec


    nízky 1. ktorý má malú výšku (op. vysoký) • malý: nízky, malý chlap; malý kopecnevysokýneveľkýhovor.: ponižšípomenší (pomerne nízky): človek nevysokého, ponižšieho vzrastu; nevysoký, neveľký porastkrátky (op. dlhý): jazvečík je pes s nízkymi, krátkymi nohamiúzemčistý (s malou výškou a zavalitý): mať územčistú postavukrpatý (o živých tvoroch, obyč. expr.): krpatý strom, krpatý pesnízkokmennýzákrpkový (o odrodách stromov s nízkym kmeňom): nízkokmenná, zákrpková jabloňdrobný (o zvieratách): nízka, drobná zverprízemný (o stavbe): prízemný dom (op. poschodový) • expr.: nizučkýnizunký (veľmi nízky): nizučká, nizunká izbaexpr. prinízky

    2. ktorý má malú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. vysoký) • malý: dostať nízku, malú peňažnú odmenu; pohybovať sa malou rýchlosťou; nízky, malý záujem o divadlonepatrnýzanedbateľnýbagateľnýsotva badateľný (veľmi nízky; op. značný, zreteľný): nízka, nepatrná, zanedbateľná pravdepodobnosť výhry; nepatrná, sotva badateľná spotreba energieslabýúbohýnedostatočnýpodpriemernýpodnormálny (ktorý nemá potrebnú úroveň, intenzitu a pod.): slabá, podpriemerná úroveň predstavenia; mať o niekom slabú mienku; nedostatočná aktivita ľudínevysokýneveľký (pomerne nízky): mať nevysoké, neveľké nárokyzlý (nevyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. dobrý): nízka, zlá pracovná morálkaprimitívny (prvý z hľadiska vývinového obdobia): byť na nízkom, primitívnom stupni vývinuzvierací (pripomínajúci zviera) • pren. spodný: nízke, zvieracie pudy; nízke, spodné vášneexpr. prízemný: prízemné správanie

    3. p. hlboký 4 4. p. zlý 1, nečestný, podlý


    pudový ovládaný, podmienený vnútorným, od vôle, rozumu nezávislým citom, pudom • inštinktívny: pocítiť pudové, inštinktívne nutkanie niečo urobiť; pudové, inštinktívne správanieneuvedomenýmimovoľnýspontánnyživelný: neuvedomený, mimovoľný, spontánny, živelný prejavživočíšnyanimálnyčasto pejor. zvierací (ako pri zvieratách): ozvali sa v ňom živočíšne, animálne, zvieracie túžby; živočíšne, animálne, zvieracie konanie


    zverský expr. 1. ktorý sa vyznačuje veľkou krutosťou a surovosťou • expr. beštiálny: zverský, beštiálny človek, činneľudskýbrutálnysurovýbarbarský: brutálne, surové zaobchádzaniekrvilačnýsadistickýpren. kanibalský: krvilačné, kanibalské vraždenieexpr.: zvlčenýzvlčilýzvrhlýzvierací: zvlčený, zvrhlý zločinodpornýhnusný (vyvolávajúci odpor, hnus): odporná vraždapríšernýohavnýobludný: príšerná, obludná pomstahrub. zhovädilý: zhovädilý človek

    2. p. hrozný 1


    zvierací 1. p. zverský 1 2. p. nízky 2


    živočíšny často pejor. pripomínajúci zviera • zvieracíanimálny: živočíšne, zvieracie, animálne pudytelesnýzmyselnýpudový (založený na zmysloch): telesná, zmyselná túžbasexuálnypohlavný (súvisiaci s pohlavím): sexuálna vášeň


    držať 1. mať v ruke, v zuboch a pod. a nepustiť • zvierať (veľmi pevne držať): držať, zvierať predmet kliešťaminár. al. expr. trímať: trímal v ruke starý album

    2. zachovávať v istom stave, polohe a pod. • udržiavaťmať: držala, udržiavala, mala šaty, domácnosť v poriadkunár. al. expr. trímať: trímal hlavu hore

    3. mať uložené, uschované • prechovávaťmať: cennosti držia, prechovávajú, majú v trezoreuschovávaťopatrovať: uschovávať, opatrovať niečo na tajnom miesteskrývaťukrývaťschovávaťprekrývať (tajne): utečenca skrývali, prekrývali v pivnicichovať: všetky staré listy chová v bielizníkunár. al. expr. trímať: spomienky stále trímal v srdci

    4. uskutočňovať niečo sľúbené • dodržiavať: vie držať, dodržiavať dané slovozachovávaťplniťspĺňať: zachováva, plní dohodnuté podmienky

    5. p. chovať 1 6. p. pokladať 7. p. dbať, starať sa 1 8. p. nadŕžať


    držať sa 1. rukami byť prichytený • pridŕžať sapridržiavať sapridržovať sa: držal sa, pridŕžal sa zábradliazvierať (pevne sa niečoho držať): zvierať kľučkunár. al. expr. trímať sa: unavený sa trímal dverí

    2. správať sa podľa niečoho • pridŕžať sapridržiavať sapridržovať sa: v živote sa držal, pridŕžal istých zásadspravovať sariadiť sa: riadiť sa svojím presvedčenímnespúšťať sanezriekať sa: ani v zúfalstve sa nezriekal svojej vieryzachovávať (držať sa pravidiel): zachovávať presný postup

    3. neprerušene pokračovať v čase • trvaťpretrvávaťžiť: tradície sa držia, trvajú, žijú v horských dedinkáchjestvovaťexistovaťbyť: problémy stále existujú, súudržiavať sakniž.: dlieťtlieť: ešte sa nádej udržiava, tlie; stále v ňom dlie túžbazachovávať sa: zvyšky osídlenia sa zachovávali dlho po odchode obyvateľov

    4. p. správať sa1 1 5. p. nachádzať sa 1 6. p. spoliehať sa


    stískať 1. tlakom, tisnutím dávať k sebe, dovedna al. smerom dolu • stláčaťstlačovaťtlačiťtisnúť: stíska, stláča v ruke vreckovku; stíska, tlačí, tisne kľučku; tisne si dieťa k sebezvieraťzovierať: z(o)viera pery, ceruzu v prstochzatínať (pevne stískať): zatína pästežmoliťmädliťexpr.: mäkušiťmiagaťmliagať: žmolí, miaga v dlani papier; v rozpakoch mädlí, mäkuší zásteruobjímať (obopínať rukami, obyč. pri citovom prejave) • túliť (nežne tlačiť k sebe): objíma ženu, stíska ju, túli si ju k sebeexpr. oblápať

    2. p. šetriť 2


    tisnúť 1. tlakom spôsobovať, aby sa niečo k niečomu tesne priblížilo • pritískaťpritláčaťtlačiť: tisne, pritíska, pritláča, tlačí si hlavu o dverevtláčaťvtískaťpchať (dovnútra, nasilu): vtláča, vtíska, pchá mu do ruky peniazstrkať: strká do vrecka zvyšok jedlatískaťtiskať: tíska tekvicu do vody

    2. spôsobovať pevný dotyk (rukou al. inou časťou tela) • zvierať: úprimne mu tisne dlaň; pevne zviera perystláčaťstískať: stláča, stíska v ruke hračku

    3. p. tlačiť 2


    tlačiť 1. tlakom pôsobiť na niečo • pritláčať: tlačiť ceruzu na papier, tlačiť na pedál, pritláčať pedáltískaťtiskaťpritískať: tískať, pritískať si ruku na čelodláviťgniaviť (pôsobiť hmotnosťou, tlakom na väčšiu plochu): dláviť zemiaky, gniaviť trávumiagaťpučiťmliaždiť (tlakom drviť): miagať, pučiť ovociešliapať (šliapaním tlačiť): šliapať kapustu

    p. aj pchať

    2. tlakom dávať do pohybu • tískaťtiskaťtisnúť: tlačí, tíska, tisne pred sebou káru; tlačí, tisne fúrik do kopcapotískaťpotláčaťpotlačovaťposúvaťpohýnať: potíska, pohýna, posúva páku od sebapostrkávaťpostrkovať (tlačiť ľahkými nárazmi) • subšt. šibovať

    3. tesne obklopovať a tým obmedzovať pohyb, spôsobovať bolesť a pod. • tiesniťzvieraťtiskaťtískať: golier ho tlačí, tiesni, zviera, tískastláčať: súper tlačí, stláča mužstvo do rohu ihriskaťažiť: batoh ho ťaží

    p. aj omínať

    4. p. trápiť, znepokojovať 5. p. domŕzať, naliehať 6. p. sádzať 2


    trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiťsužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužujeznepokojovaťexpr.: zožieraťžraťužieraťhrýzťzhrýzaťzjedaťujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samotaexpr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrieskľučovaťzarmucovaťumáraťkrušiťbolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otcadeprimovaťtiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspechzvierať (ťažko doliehať) • tlačiťťažiťexpr.: gniaviťdláviťmoriťkváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit vinynivočiťexpr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočiakniž.: zžieraťtrudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilodoliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavyexpr. omínať: omína ho svedomietrýzniťtýraťmučiťkatovaťbičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesťexpr.: tyranizovaťterorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinudrviť: horúčka, zima ho drvírozrývaťhlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútokobťažovaťunúvaťustávaťexpr.: molestovaťkrižovaťhovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcamihovor. expr. mordovaťhovor.: sekírovaťmacerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťouhovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať


    vinúť 1. krúživým pohybom umiesťovať • navíjať: vinuli, navíjali drôt na cievkumotaťnamotávať: motať vlnuobtáčaťobkrúcaťovíjať (vinúť okolo niečoho): obkrúcal, ovíjal jej ruku okolo pása

    2. nežne k sebe pritláčať • túliť: matka k sebe vinula, túlila dcéruobjímať (obopínať rukami): objímala synatisnúťtískaťtiskaťpritískaťprivíňaťprituľovať (vinúť s väčšou silou): tisol si na hruď uplakané dieťastískaťzvieraťzovierať (s veľkým tlakom vinúť k sebe): zvieral ju v náručíexpr. tuľkať


    zvierať 1. porov. zovrieť2 2. p. tlačiť 3, trápiť


    zužovať sa stávať sa užším, úzkym • úžiť sa: cesta sa do vrchu zužuje, úžizmenšovať sa (čo do šírky) • stenčovať satenčiť sa: nos sa mu ku koreňu stenčuje, tenčísťahovať sazvierať sa (v objeme): hrdlo sa dojatím sťahuje, zviera; membrána sa zmenou tepla sťahuje


    zvieratník pás oblohy pozdĺž zdanlivej dráhy Slnka rozdelený na 12 súhvezdí pomenovaných zväčša podľa názvov zvierat • zastaráv. zverokruhzastar. zodiak


    fauna súhrn živočíšnych druhov istého územia al. prostredia • živočíšstvozvieratstvo: stepná, polárna fauna; stepné, polárne živočíšstvo, zvieratstvo


    zver1 v prírode žijúce zvieratá, obyč. voľne: lesná zver; chytať, kŕmiť zverzverina: lovná zverinavysoká (jelenia zver) • divina (divá zver) • hromad.: zverstvozvieratstvo


    zvieratstvo p. fauna, zver1


    ťaživý ktorý ťažko dolieha na psychiku človeka, ktorý vyvoláva tieseň, smútok, neistotu, obavy • tiesnivýstiesňujúciexpr. gniavivý: noc prebdel v ťaživom, tiesnivom, gniavivom smútku; zasiahol ju tiesnivý, gniavivý, stiesňujúci pocitpochmúrnychmúrnypošmúrnyskľučujúcikniž. ponurýkniž. zastar. ponurný: pochmúrna atmosféra, skľučujúce dojmyzvieravý: zvieravá predtuchadusivýdusný: prerušiť dusivé, dusné tichodeprimujúcidepresívny (vyvolávajúci depresiu): stále rozmýšľal o úniku z deprimujúceho, depresívneho prostredia liečebneubíjajúciťažký: podľahla ubíjajúcim, ťažkým myšlienkam; mať ťažké sny


    zvieravý p. ťaživý


    nalákať lákaním získať • prilákať: nalákal, prilákal kupca až do domuprivábiťzvábiťzlákaťzviesť (nalákať niečím pôsobivým): privábil ho peknými rečami; dal sa zvábiť, zlákať do krčmynavnadiť (nalákať na niečo príjemné): navnadil ho na cestovanieexpr.: nabastviťnapačmaťnapašmaťrozpašmaťhovor.: namaškrtiťnalakomiť: nabastvili, namaškrtili ho na zábavuhovor.: nalapaťnachytať (nalákať ľsťou): nachytal ju na sľubyvlákaťvovábiťzried. vlúdiť (nalákať dnu): vlákal ho do bytukniž. prilúdiťzried. navábiť


    naviesť 1. usilovať sa získať niekoho na niečo (presviedčaním a pod.) • nahovoriťnavravieť: naviedol, nahovoril ho na športnavnadiťnalákaťnavdať (lákaním naviesť): navnadil ju na cestovanieprehovoriťprevravieť (naviesť uvedením dôvodov): prehovoril ho, aby sa vrátilzlákaťzviesťzvábiť (obyč. na niečo zlé): dal sa zviesť na krádežhovor. nakriatnuťexpr.: nabadurkaťnabastviťnabaláchať: nabadurkal syna na výlethovor.: naverbovaťzverbovať (naviesť na niečo s naliehaním): naverboval kamarátov na výlet

    2. p. usmerniť 1


    odraziť 1. nárazom dať niečomu iný (obyč. opačný) smer • odbiťexpr. odpáliť: odraziť čln; odbiť, odpáliť loptuodviesťzviesť (dať niečomu iný smer postavením prekážky): odviesť, zviesť vodu, potok; odviesť, odraziť ovcu od stádapoodrážaťpoodvádzať (postupne, viac vecí)

    2. nárazom, úderom oddeliť časť od celku • odbiťodlomiť: odraziť, odbiť roh domu; odraziť, odlomiť ucho na šálkeodroniť (úderom zraziť ovocie zo stromu) • odštiepiť (nárazom oddeliť vrstvu al. menšiu časť z niečoho): odštiepiť z misy

    3. v boji zmariť útok protivníka • potlačiť: odraziť, potlačiť kontrarevolúciuodvrátiť: odvrátiť útok partizánovexpr. rozprášiť: rozprášiť útočiace bandyodohnaťzahnaťzapudiť (odraziť hnaním): odohnať, zahnať nepriateľa


    oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkýchexpr.: ošialiťobalamutiťobaláchaťhovor. expr. oblafnúťhovor.: okabátiťošudiťexpr. oblúzniťexpr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš!nár. expr.: ošibať (Rázus)ošmáliť (Hviezdoslav)hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal

    2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliťzaviesťpodviesťkniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvediezmiasť: zmiatol ma jeho úsmevexpr.: obalamutiťobaláchaťošialiťdostať: obalamutil prítomných peknými rečamihovor. prekabátiťexpr. previesťfraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súperahovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal

    3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesťdostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženuexpr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehliexpr. ošialiťhovor. expr.: ošmeknúťošudiťopáliťošudáriťogabaťobabraťobtiahnuťotiahnuťoholiťoplieťopenkaťopinkaťobriadiťošvindľovaťodšvindľovaťokabátiťprekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiťhovor. expr.: opláchnuťopláknuť: všetkých nás oplácholexpr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj)hovor.: vybabraťvypiecťvykývaťfraz. prejsť cez rozumfraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť


    zmiasť vyviesť z duševnej rovnováhy, priviesť do zmätku • pomiasť: nečakaná situácia nás zmiatla, pomiatlavykoľajiť: udalosti nás celkom vykoľajiliexpr. vytočiťfraz. vyšinúť z koľajíspliesťpopliesť: spliesť, popliesť protivníka v hrezmotaťpomotať: všetko sa mu v hlave zmotalo, pomotalohovor. expr.: zmútiťpomútiťpomátaťzmátať: sláva mu zmútila, pomútila, pomátala rozumexpr.: pobalamutiťzbalamutiťobalamutiťobaláchaťzbaláchaťpoblázniťoblázniť: sladkými rečami nás načisto pobalamutil, pobláznilzmýliťpomýliťhovor. vyšinúť (uviesť do omylu): správa ich zmýlila, pomýlilasubšt. zmagoriť • expr. zmítoriťkniž. zviesť: dať sa zviesť zlým smeromexpr.: osprostiťohlúpiť (urobiť nesúdnym): literatúra ho osprostilaexpr. ohúriť (veľmi, nečakane zmiasť): celá záležitosť ma ohúrilazaraziť (nečakanosťou vyvolať obyč. negatívnu reakciu): neochota spolupracovať ma zaraziladezorientovať (zbaviť orientácie): dezorientovanie verejnostikniž. skonfundovaťfraz.: priviesť/dostať do pomykovapriviesť do rozpakov/do zmätku


    zvaliť 1. silou, prudkým nárazom spôsobiť pád niekoho, niečoho • zraziťpovaliť: zvaliť, povaliť chlapa na chrbát; zvaliť strom; zrazil psa na zemzhodiťstrhnúťsotiť: zhodil, sotil dieťa do bazéna; strhol ženu k sebeprevrhnúťprevaliťprevrátiťexpr. prekotiť (niečo stojace): prevrhnúť, prevaliť vázu; prevrhol, prevrátil stôlzváľaťpováľaťvyváľaťpovyvaľovaťpozhadzovať (viacero vecí al. postupne): búrka zváľala, pováľala borovice

    2. nárazom, silou zmeniť na trosky, silou zničiť • zrútiťzboriť: lavína zvalila, zrútila, zborila domzváľaťzrúcaťzbúrať (nárazmi, váľaním, rúcaním, búraním): celú štvrť zváľali, zrúcali; zbúraná chalupavyvaliť (tlakom vytrhnúť zo základov) • rozvaliťrozváľaťrozbúraťrozrúcaťzdemolovať: rozváľané, zdemolované altánky; kolibu rozbúrali, rozrúcalistrhnúť: starú prístavbu dali strhnúťpováľaťporúcať (postupne)

    p. aj zvrhnúť

    3. označiť niekoho za pôvodcu, príčinu niečoho • prisúdiťpripísaťpričítať (komu čo): vinu zvalili na nás; krádež prisúdiť, pripísať, pričítať maloletémufraz. expr. prišiť za golier: neúspech chcú zvaliť na mňa, mne ho chcú prišiť za golierzviesť: všetko zviedli na inýchexpr. potisnúť: rád potisol vinu na druhýchpresunúť: zodpovednosť presunie na podriadených


    zviesť 1. vedením dopraviť inde, obyč. nižšie al. zhora dolu • odviesť: zviesť, odviesť vodu do rieky; zviesť, odviesť splašky potrubím prečzaviesť (dolu): napokon hostí z(a)viedli ešte do podzemia

    2. spôsobiť, aby sa niekto s niekým zišiel, stretol a začal spolupracovať na základe spoločných záujmov a pod. • spojiťdať dohromadydať dokopy: robota ich zviedla, spojila na dlhý čas; priam osud ich zviedol, dal dohromady, dokopyexpr.: spriahnuťspriasť: spoločné nešťastie ich spriahlo dokopyzomknúťzjednotiť (vnútorne): zomkol, zjednotil ich spoločný odpor

    3. kniž. spôsobiť, že sa niekto, niečo odchýli od želateľného, správneho smeru • odviesť: zviesť, odviesť niekoho zo správnej cestyodvrátiť: reč radšej zviedol, odvrátil na inéodpútaťodtrhnúť: podarilo sa mu odpútať, odtrhnúť môj pohľad, moju pozornosť na iné

    4. rečami, konaním získať niekoho na niečo (obyč. na niečo zlé, nenáležité, nesprávne) • zlákaťzvábiť: zviesť, zlákať, zvábiť niekoho na zlé chodníčky; zlákali, zvábili mládenca do krčmynaviesťnahovoriť: nepodarí sa vám naviesť, nahovoriť ma na úteknalákaťnavnadiťhovor. navdať (lákaním získať): nalákali, navnadili mládež na drogyhovor.: nachytaťnalapať: nachytali, nalapali nás na pekné sľubyhovor. namaškrtiť: namaškrtiť dieťa na zmrzlinustiahnuť: kamaráti ma stiahli do baru na pohárikprilákaťprivábiťhovor. pritiahnuť (lákaním, vábením privolať): prilákať, privábiť deti sľubmi; pritiahla ho zvedavosť

    5. p. zvaliť 3 6. p. zmiasť, oklamať 2


    obísť 1. vykonať kruhový pohyb okolo niečoho, popri niečom • obehnúť (obísť behom): dva razy obišiel, obehol dom a nič nezistilvyhnúť sa (zabrániť stretnutiu): zďaleka sa vyhnúť známemu, mlákeprejsť (popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho): neprešiel popri mne bez zádrapky

    2. postupne ponavštevovať viaceré miesta s cieľom vybaviť niečo, urobiť obchôdzku • obchodiťpochodiťexpr.: obehaťobehnúťpobehať: obišla, obchodila, obeh(a)la celú rodinu, ale podporu nezískala; pobehať po úradoch, obchodiť, pochodiť úradyexpr.: oblietaťpolietať: oblietala, polietala všetky obchodyexpr. zbehať: zbehať všetkých známychpoobchodiťpoobchádzaťexpr. poobehávať: nestihnúť poobchodiť, poobchádzať galérie

    3. zámerne nesplniť nejakú povinnosť • nevziať do úvahyvyhnúť sa: obísť, nevziať do úvahy zákon, rozkaz; vyhnúť sa zákonu, rozkazunerešpektovaťnevšimnúť siodmietnuť: nariadenie nerešpektovali, nevšimli si ho; predpisy odmietolnedbať (na niečo) • kniž. fumigovať: fumigovali verejnú mienkuvynechať: povinnú prednášku jednoducho vynechalpráv. opomenúť: opomenutý dedič

    4. vyjsť, dostať sa z istej situácie s dobrým al. zlým výsledkom • pochodiť: dobre, zle obísť, pochodiťobstáť (ukázať sa vyhovujúcim): na skúške ako-tak obstálneos. povodiť sa: nedobre sa nám povodilo, nedobre sme obišlizastar. neos. zviesť sa: aj jemu sa môže tak dobre zviesť

    5. p. ovládnuť 1


    pochodiť2 1. dostať sa (obyč. postupne) na viaceré miesta • prejsť: pochodiť, prejsť všetky slovenské pohoriaprechodiťpoprechodiť (dôkladne, krížom-krážom): turisti chcú prechodiť, poprechodiť celú Európuexpr.: pobehaťpolietať (rýchlo pochodiť): pobehať po obchodochexpr.: preliezťpreloziťprelaziťpolaziť: vojaci preliezli, prelozili všetky domy; polaziť všetky kútyexpr.: polabzovaťzbrúsiťprebrúsiťpobrúsiťpoliezť: polabzovať, prelabzovať vinohrady; zbrúsil, prebrúsil, poliezol všetky krčmyschodiťexpr. zbehaťkniž. zbrázdiť: za čerstvým chlebom schodí, zbehá, zbrázdi celé mestoexpr.: pomotať sapomotkať sa (obyč. bezcieľne, pomaly pochodiť): pomotať sa po dvoreprecestovať (dopravným prostriedkom) • hovor.: prevandrovaťzvandrovať: neraz precestoval, prevandroval celú republiku

    2. dostať sa z istej situácie s istým (dobrým al. zlým) výsledkom • obísť: ktovie, ako na úrade pochodíme, obídemeobstáť (ukázať sa vyhovujúcim): neobstáli sme najhoršieneos. povodiť sa: dobre sa im povodilozastar. neos. zviesť sa: nech sa vám dobre zvedie

    3. p. obísť 2 4. p. podláviť 2


    zviesť sa p. obísť 4, pochodiť2 2


    odviezť vezením (dopravným prostriedkom) odpraviť, dopraviť na iné miesto • previezťzaviezť: odviezť, previezť, zaviezť chorého do nemocnicevyviezť (odviezť von al. hore): vyviezť odpadkyodtransportovať: vojakov odtransportovali na juhodexpedovať (veci): nábytok odexpedovali do predajnísubšt. odlifrovať: všetok materiál kamsi odlifrovaliodsunúť: ranených odsunuli z bojatransferovať (obyvateľstvo z jednej krajiny do druhej) • odšantročiť (na neznáme miesto): nik nevie, kde zajatcov odšantročiliexpr.: odredikaťodterigať (pomaly al. nepohodlne) • odvoziť (opakovane) • pobraťpoodvážaťzviezť (postupne): obilie treba odvoziť, poodvážať, zviezť do sýpok; chlapov pobrali, poodvážali do táborov


    pozberať 1. (postupne) vziať zo zeme úrodu, z rastlín plody • zviezťpozvážať: pozberať, zviezť, pozvážať úrodu z poľapozoberať: pozoberať rajčiny, papriku

    2. (postupne) vziať, odstrániť z povrchu niečoho • pozoberaťzobrať: pozberať, pozoberať, zobrať smotanu z mliekapoodkladať: pozberá, poodkladá riad zo stola

    3. urobiť záhyby na látke • pozberkaťporiasiťponaberať: pozberať, pozberkať, poriasiť látku okolo krkunazberaťnabrať: nazberané, nabraté rukávyposkladaťhovor. zastar. zrancovať (pozberať do skladov, rancov): sukňa poskladaná do záhybov; šaty zrancovať v páse


    previezť dopravným prostriedkom premiestniť (z jedného miesta na druhé) • prepraviť: deti previezli, prepravili do bezpečia; previezť, prepraviť chorého do nemocnicedopraviť: náklad dopravili do domu taxíkomtransportovať (obyč. s určeným sprievodom): transportovať potraviny do ohrozenej oblastiprepašovať (tajne, protizákonne a pod.): prepašovať utečenca, drogy cez hranicezviezťodviezť (niekam): zveziem, odveziem deti do školy autompovoziťpoprevážať (istý čas voziť po viacerých miestach): povoziť, poprevážať, previezť návštevu po meste


    zviezť 1. vozením sústrediť na jedno miesto al. dopraviť zhora dolu: zviezť seno; zviezť vývraty z kopcazvoziťpozvážať (zviezť všetko, obyč. postupne): zvozili, pozvážali úrodu do stodolypozberaťzobraťvziať: tohto roku bolo treba pozberať, zobrať, vziať obilie z poľa veľmi zavčasuodviezťpoodvážaťzaviezť (vezením dopraviť niekde): slamu odviezli, poodvážali poza dom; vrecia sme už nestihli zaviezť do komory

    2. vziať niekoho, niečo na dopravný prostriedok • odviezť: zviezť, odviezť niekoho cestou do mestazaviezť: autom ma zaviezli až celkom po dompreviezť (obyč. cez niečo al. niekam): previezť zraneného do nemocnice


    klesnúť 1. dostať sa do nižšej polohy • padnúť: vták klesol, padol na zempoklesnúťsadnúťusadnúťusadiť sakľaknúťuľahnúť (klesnutím čiastočiek stať sa pevnejším, tvrdším): zem poklesla, usadla, usadila sa; stavba uľahla, kľaklaprepadnúť sa (klesnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadolzľahnúťľahnúťzosadnúť: zem zľahla, zosadlaznížiť saopadnúť (o vode): rieka opadlaovisnúťkniž. zvisnúťsklesnúťspustiť sa: krídla ovisli, spustili saexpr.: odkvacnúťodkväcnúťodkvicnúťspadnúť (od bezvládnosti, ťarchy a pod.): hlava mu odkvacla, spadla na plecia; fúzy mu ešte viac zvisli; konáre ovisli od bohatej úrodyzviezť sazložiť sa (pri strate rovnováhy, vedomia a pod.) • sklátiť sa (celým telom): kôň sa bezvládne sklátil na zemzried. zvesiť sa (Timrava)

    2. stratiť na intenzite, hodnote, význame a pod. • znížiť sa: jeho odvaha klesla; cena mäsa sa znížilaubudnúť: počet záujemcov ubudol

    3. p. upadnúť 1


    odniesť 1. nesením odpraviť: odniesť prázdne fľaše do obchoduexpr.: odvliecťodtrepať: odvlečte, odtrepte si knihy prečvyniesť (odniesť von): zraneného vynieslizaniesť (nesením odpraviť): zaniesť balík na poštuexpr.: odterigaťodredikať (pomaly, s námahou odniesť) • hovor. expr. zrepetiť (s námahou, ťažko odniesť): zrepetili sudy do pivnicevziaťzobrať: knihy vzali, zobrali so sebouodnosiťpoodnášaťodvláčiťpoodvláčaťpoodvlačovaťpovynášaťpozanášať (postupne, viac vecí)

    2. mať škodu pri niečom, byť postihnutý, potrestaný • doplatiť (na niečo): výlet odniesla prechladnutím, na výlet doplatila prechladnutím; ty to odnesieš, ty na to doplatíšodpykať: museli si odpykať trest za neposlušnosťhovor. expr. odskákať: chyby (si) odskákalhovor. expr.: zlízaťzliznúťvylízať: zlízala, vylízala som si to za tebahovor. expr. vyhorieť: vyhorel za nás nevinneexpr. zviezť sa (na niekoho; o niečom ťaživom, negatívnom): všetka starosť sa zviezla na mňa, všetku starosť som si odniesol jadoľahnúť (na niekoho; nepriaznivo zasiahnuť): následky doľahli na obyvateľstvo, následky si odnieslo obyvateľstvopoodnášať (postupne, viac vecí)


    pridať sa1 1. stať sa spoluúčastníkom cesty, chôdze al. rozhovoru • pripojiť sapridružiť sa: ostatní nás dobehli a pridali sa, pripojili sa, pridružili sa k nám; aj ja si to myslím – pridala sa, pripojila sa ženapopridávať sa (postupne): napokon sa popridávali všetcizamiešať sazapojiť savmiešať savložiť sa (do rozhovoru): chcel sa zamiešať, zapojiť, vmiešať do debaty, ale nik ho nepočúval; treba, aby ste sa aj vy vložili do diskusieexpr.: pripliesť sapritrieť sa: potichu sa pritrel do nášho rozhovoruhovor. prikmotriť sa (ako spoločník): chlapci sa prikmotrili k okoloidúcemu dievčaťuhovor. zviezť sa: zveziem sa s tebou do školy

    2. stať sa stúpencom, prívržencom niekoho al. niečoho • pripojiť sapridružiť sa: pridali sa, pripojili sa k opozičnej strane; k návrhu sa pridružili aj ostatníprikloniť sa: ešte váha, na ktorú stranu sa má prikloniťpristúpiť: k novému myšlienkovému prúdu pristúpili ďalší priaznivciprestúpiťhovor. pren. preveslovať (pridať sa inde): prestúpil, prevesloval k pravičiarompopridávať sa (postupne)


    pripojiť sa stať sa spoluúčastníkom niečoho (skupiny, hnutia, cesty a pod.) • pridružiť sapridať sa: pripojiť sa, pridružiť sa k skupine turistov; neskôr sa k nám pridala aj opozíciahovor. expr. prikmotriť sa: cestou sa ku mne prikmotril psíkprejsťpristúpiťprikloniť sa (stať sa stúpencom iného): prejsť k nepriateľovi; chce radšej pristúpiť, prikloniť sa k námhovor. zviezť sa (pripojiť sa pri chôdzi): zveziem sa na kúsku s tebouzapojiť sazamiešať saprimiešať savmiešať saexpr.: pripliesť savpliesť sapritrieť sa (pripojiť sa bez vyzvania, obyč. do rozhovoru): do každej reči sa zapojí, zamieša; nik nezbadal, ako sa priplietli, pritreli do debaty; zamiešať sa do davu demonštrantovexpr. vpadnúť (náhle sa pripojiť): vpadnúť do diskusiezried. pritovarišiť sa (Rázus)


    skĺznuť (sa) 1. kĺzavým pohybom sa premiestniť po povrchu niečoho, obyč. zhora dole • zošmyknúť sašmyknúť sa: čiapka sa mu skĺzla, (zo)šmykla na čelohovor. zviezť sa: zviezla sa na kolenázosunúť sazošuchnúť sa (sunutím, šuchnutím sa dostať dolu): kniha sa zosunula, šálka sa zošuchla zo stolaskotúľať saexpr. zried. zošúľať sa: skotúľať sa, zošúľať sa z posteleexpr. skrbáliť sa

    2. stratiť stabilitu, vybočiť z dráhy • šmyknúť sapošmyknúť sapokĺznuť sa: noha sa mu skĺzla, šmykla na šupke; pošmykol sa, pokĺzol sa na ľade

    3. iba skĺznuť p. upadnúť 2


    zosunúť sa kĺzavým pohybom, sunutím sa dostať dolu • zosuť sazosypať sa: štrk sa z auta zosunul, zosul, zosypalexpr.: zošustnúť sazomlieť sa: podmytá skala sa zošustla, zomlela do vodyzošinúť sa: mäkko sa zošinie z koňahovor. zviezť sa: klobúk sa mu zviezol z hlavyzošuchnúť sazošmyknúť saskĺznuť saspustiť sa: dieťa sa šikovne zošuchlo zo stoličky; spustila sa na nás lavínazrútiť saspadnúťpadnúť (uvoľniť sa a prudko klesnúť na zem): podťatý strom sa zrútil, (s)padol priamo na zaparkované autázried. zosutiť sa (Rázus)hovor. expr. zošudiť sa (Karvaš)


    zvaliť sa 1. celou váhou tela sa prudko položiť (vedome al. pri strate vedomia, sily; o stromoch pri zoťatí, vyvrátení) • hodiť savyvaliť sa: ustatý sa zvalil, hodil na posteľ; pes sa vyvalil na trávuzrútiť sa: od vyčerpania sa zrútila na dlážkupadnúťspadnúť: nevládne (s)padol zo stoličkyklesnúť: klesnúť ako podťatýzložiť sazviezť sa (pri strate rovnováhy, vedomia): opitý sa zložil, zviezol na zemsklátiť sa (celým telom): bezvládne sa sklátiť na zemexpr. zosypať sa: po správe sa zosypal na gaučexpr.: skydnúť saskydať sasterigať sasteperiť sa: skydol sa, steperil sa na posteľ tak, ako bol oblečenýzavaliť sa (veľkou ťarchou dopadnúť): akoby sa mu skala na srdce zavalilaexpr. zošutrovať sa (o ťažkých veciach): vlhký sneh sa naraz s hrmotom zošutroval zo strechypoľahnúť (o obilí): po víchrici obilie poľahlo

    p. aj spadnúť

    2. porov. zvaliť 2


    zviezť sa 1. premiestniť sa na dopravnom prostriedku • odviezť sa: na kúsku sme sa zviezli, odviezli automzaviezť sa (niekam): večer nás zaviezli domovpreviezť sa (vozením pochodiť niečo): previezli sme sa až k lesu a odtiaľ sme sa vrátili pešo

    2. p. zosunúť sa 3. p. zvaliť sa 1 4. p. pripojiť sa 5. p. odniesť 2


    navíjačky zariadenie na navíjanie pradien používané pri spracúvaní konopí al. ľanu • zvíjačkyzvíjadlákoza


    zvíjačky, zvíjadlá p. navíjačky


    krútiť 1. uvádzať do kruhového pohybu • točiťotáčať: krúti, točí, otáča kolesom, kľukoupokrúcaťzastaráv. pokrucovať: pokrúca, pokrucuje hlavou, čiapkouvrtieť (robiť niečím rýchle kruhové pohyby): vrtí habarkou; pes vrtí chvostomexpr. zvíjať: zvíjať valaškou ponad hlavuzvŕtaťobracať (robiť polkruhové, oblúkové pohyby): zvŕta kľúčom; zvŕta, obracia hlavu; obracia v ruke peniazexpr. premŕvať (niečo drobné): premŕvať zrnká ružencamotor. slang. kurbľovať (krútiť kľukou): kurbľuje motor

    2. oblúkovým pohybom dávať istý smer • točiťskrúcaťstáčaťzvŕtaťzakrúcaťzatáčať: krúti, točí, skrúca, zakrúca volant dopravavykrúcaťvykrucovaťvytáčať (smerom von): vykrúca, vytáča si fúzy dohora

    3. p. nakrúcať 4. p. šúľať 1


    pliesť 1. zhotovovať prevliekaním ohybného materiálu (obyč. nití) • hovor. štrikovať: pliesť, štrikovať sveter z ovčej vlnyzapletať (pletením upravovať): zapletať si vlasy do vrkočasúkaťspriadaťzvíjať: súka, spriada hrubý povraz

    2. spôsobovať omyl niekoho • miasťmýliť: plietol, miatol, mýlil ma jeho prísny pohľadklamaťzavádzať: neobjektívne fakty klamú, zavádzajúexpr. balamutiťbaláchaťblázniť: balamutiť dievčaťu hlavuhovor. šialiť: zbytočne nás to šialihovor. expr. pantať: pantali nás sladkými rečami

    3. neisto pohybovať (nohami, jazykom) • prepletaťzapletať: ledva pletie, prepletá nohami; od vyčerpania nezmyselne pletie, zapletá jazykom

    4. meniť fakty tak, že sa stávajú nejasné, nezrozumiteľné • miešať: pletie, mieša si pojmyhovor. komoliťprekrúcaťmotať: komolí, prekrúca zmysel povedanéhohovor. preinačovať (robiť iným): keď sa jej to hodí, všetko preinačujefraz. prevracať narubyprevracať: fakty úmyselne prevracia (naruby)

    5. p. tárať


    zvíjať 1. porov. zvinúť, skrútiť 2. p. krútiť 1


    hádzať sa 1. prudkým pohybom tela sa niekde dostávať • vrhať saexpr. plieskať sa: jeden za druhým sa hádžu, vrhajú, plieskajú do vodyexpr. trieskať sa: dieťa sa v zlosti trieska, hádže o zem

    2. robiť celým telom prudké pohyby • mykať sametať sazmietať sa: v horúčke sa hádže, myká, zmietaexpr.: trepať satrepotať sašklbať sa: ryba sa trepe, trepoce na suchunatriasať sanadhadzovať sa (v tanci) • prehadzovať sa (na posteli) • zvíjať saskrúcať sa (dávať sa do oblúkovitej polohy; pri fyzickej al. duševnej bolesti): zvíja sa v kŕčoch; skrúca sa od žiaľu

    porov. aj knísať sa


    krútiť sa 1. robiť kruhový pohyb • točiť saotáčať sa: kolotoč sa krúti, točí; zem sa krúti, točí, otáčapokrúcať sazastaráv. pokrucovať sa: cítil, ako sa mu hlava pokrúcalavrtieť sa (robiť rýchle kruhové pohyby): papierový veterník sa vrtítancovaťvykrúcať sazvŕtať sa (krútiť sa pri tanci) • obiehať (okolo niečoho): Mesiac obieha okolo Zemezvíjať sa (od bolesti) • prekrúcať sa: dievča sa pred zrkadlom všelijako prekrúca

    2. meniť smer do oblúka • skrúcať sastáčať sazakrúcať sazatáčať sa: chodník sa stáčal, zakrúcal doľavazabočovaťzahýbať (meniť smer): auto zabočovalo, zahýbalo dopravahadiť sakľukatiť saohýbať sa (vo viacerých oblúkoch): cesta sa dolu kopcom hadila, kľukatilaotáčať satočiť saobracať sa: slnečnica sa otáča za svetlomzvŕtať sa: kôň sa zvŕtal v kruhu

    3. hovor. usilovne, obyč. šikovne pracovať • zvŕtať satočiť sa: krúti sa, zvŕta sa, točí sa okolo domácnosti celý deňexpr. obracať sa: v práci sa šikovne obracia

    4. p. obšmietať sa 1 5. p. kriviť sa 6. p. obsluhovať 1


    zvíjať sa 1. dávať sa do oblúkovitej polohy, kruhovito sa spájať • zvinovať sa: had sa zvíja, zvinujeskrúcať sastáčať sakrútiť sazakrúcať sa: choré jabloňové listy sa zvíjajú, skrúcajú, krútia; zvíjať sa, stáčať sa do klbka; papier sa na konci zakrúcazatvárať sa: lístky sa pomaly zatvárajú

    2. pohybovať sa do kruhu; skláňať telo do neprirodzených polôh (často pri veľkej fyzickej al. duševnej bolesti) • krútiť saskrúcať sa: nad vatrou sa zvíja dym; vlasy sa jej pekne zvíjajú, krútia, skrúcajú; zvíja sa, skrúca sa od bolesti bruchazmietať sahádzať sa (robiť telom prudké pohyby): pri pôrode sa zmieta, mece, hádže od neznesiteľnej bolesti; zmietať sa v kŕčoch


    prehrešiť sa porušiť platné normy, isté zásady • previniť sazhrešiť: prehrešiť sa, previniť sa, zhrešiť proti Božím prikázaniamdopustiť sa hriechu: dopustiť sa hriechu na deťochkniž. zviniť


    zapríčiniť byť podmieňujúcim javom, pôvodcom vzniku niečoho (často niečoho nepriaznivého) • byť príčinou: zapríčiniť chaos v doprave, byť príčinou nešťastia, rýchleho rastuzaviniťkniž. zviniť (mať vinu na niečom): zaviniť smrť, starosti; napraví, čo zvinilexpr. navariť: sám si to navarilprivolaťkniž. privodiť (niečo nepriaznivé, nepríjemné): privolal si, privodil si chorobupodnietiťvyvolať (dať podnet na niečo): podnietiť, vyvolať vzburupričiniť sa (vynaložiť úsilie na niečo, najmä na niečo pozitívne): pričiniť sa o úspech, o výhru v súťažispôsobiťurobiťkniž. učiniť (týka sa pozitívnych i negatívnych dôsledkov): spôsobiť, urobiť radosť, škodu, zármutok niekomu; chorobu si sám spôsobil; Kto to učinil?

    p. aj spôsobiť


    zviniť 1. p. zapríčiniť 2. p. prehrešiť sa


    skrútiť 1. krútením spojiť do tesného celku • stočiť: skrútiť, stočiť pokrovec, papierzvinúťzviť (do šúľka al. do klbka): zvinúť plachtu; zvinúť vlnu, drôtzakrútiťzatočiť (do šúľka): pokropenú bielizeň zakrútila, zatočilazrolovaťzošúľať (do šúľka): zrolovať deku, novinyzvaľkať (skrútiť do podoby valca): zvaľkať prikrývkuzmotať (do klbka al. do pradena): zmotať priadzupokrútiťpostáčaťposkrúcať (postupne, viac vecí): postáčať, poskrúcať drôtyušúľať (cigaretu) • hovor. zbaliť: zbaliť dekuposúkať (skrútiť priadzu na nite): pren. posúkať si fúzy

    2. vychýliť z pôvodnej polohy, urobiť s niečím pohyb okolo osi; zmeniť doterajší smer • stočiťskrútnuť: skrútiť, skrútnuť kľúč vo dverách; stočiť, skrútiť volant doľavapokrútiť: pokrútiť kľukouzvrtnúťotočiť: zvrtnúť, otočiť vypínačom; voz zvrtnúť, otočiť do opačného smeruvykrútiťvytočiť (krútením dať smer von): fúzy si vykrútil dohora; vytočiť driekvyvrátiť (vychýliť z normálnej polohy): vyvrátiť hlavu


    zakrútiť 1. nakrátko uviesť do otáčavého pohybu • zatočiť: zakrútiť, zatočiť nad hlavou valaškouskrútnuťstočiťskrútiť (vychýliť z pôvodnej polohy): skrútnuť, stočiť, skrútiť volant doľavazavrtieťzvrtnúťotočiťpotočiťpokrútiť (kohútikom, kľukou) • zried. zakrútnuť: zakrútnuť kolesomzakrúžiť (urobiť kruhový pohyb): zakrúžiť rukou, bičom

    2. ovinúť niečím (obyč. na ochranu pred vonkajšími vplyvmi al. s iným cieľom) • zavinúťpoviťzaviťukrútiť: zakrútila, zavi(nu)la dieťa do perinky; povila dieťa do bieleho vankúšika; ukrútiť si hlavuzabaliťexpr.: zababušiťzababúliťzabundať (dôkladne zakrútiť): zabalila, zababušila si hlavu do uterákazamotaťexpr.: zachuchliťzachumlať (rýchlo a neporiadne) • pozakrúcaťpozavíjaťpozavíňať (postupne, dôkladne) • kniž. zahaliť: zahaliť si krk šálomzried. zaokrútiť

    3. krútením spojiť do tesného celku • zatočiťskrútiťstočiťzvinúťzavinúť: zakrútiť, zatočiť závin; zavinúť zástavu; skrútiť, zvinúť papier do rúrkyzmotať (motaním spojiť): zmotať klbko vlnyzrolovať (do šúľka) • postáčaťposkrúcať (viackrát zakrútiť, skrútiť): postáčať, poskrúcať zvyšky nitíexpr.: zašúľaťzošúľaťušúľať (cigaretu)


    zvinúť krútením dať niečo do valcovitej, guľovitej a pod. podoby • zviťskrútiťstočiť: zvinúť papier do rúrky; zvije handričky do hrče; skrútiť, stočiť kobereczrolovať: spisy zroluje a odložízmotať (do klbka al. do pradena): zmotaná priadzazvaľkať (do podoby valca): deku zvaľká a položí si ju pod hlavuzakrútiťzatočiťzavinúť: cesto zakrúti, zatočí, zavinie do závinapozvíjaťposkrúcaťpostáčaťposkladať (viac ráz zvinúť): vlnu, drôty poskrúcať, postáčať, poskladať do klbkazbaliť: siete, plachty zbalili, zvinuli a odnieslinavinúťnaviťnamotaťnakrútiť (ovíjaním): navinúť, namotať, nakrútiť vlnu do klbka


    schúliť sa tlačením častí tela k sebe utvoriť polohu zaujímajúcu čím menší priestor a touto polohou obyč. vyjadriť isté pocity • stúliť sa: od bolesti sa celý schúlil; mačiatko sa mu schúlilo, stúlilo pri noháchstiahnuť sa (op. vzpriamiť sa): stiahnuť sa do klbkaskrčiť saukrčiť saprikrčiť sautúliť saexpr.: pričupiť sa (utvoriť istú polohu skrčením tela): vo dverách sa skrčil, ukrčil; v jarku sa prikrčil, pričupil, aby ho nevideliposkŕčať sa (o viacerých jedincoch): sedeli poskŕčaní v kútezohnúť saohnúť sa (utvoriť istú polohu ohybom tela): keď ho otec hrešil, celý sa (z)oholskrútiť sazvinúť sastočiť sa (dať sa do oblúkovej, kruhovej polohy): skrútiť sa, zvinúť sa, stočiť sa do klbkanár. zdúdliť saexpr.: učupiť sasčupiť sa (dať sa do nízkej polohy so skrčenými nohami): učupiť sa, sčupiť sa od strachu v kúteexpr.: učučkať sapričupnúť (si) (schúliť sa k niekomu): pričupli si k otcovi; pričupnúť si k zemi

    p. aj utiahnuť sa


    zvinúť sa p. schúliť sa


    ujsť 1. behom sa vzdialiť al. sa vôbec vzdialiť z pôvodného miesta • utiecťzutekať: zlodej z miesta činu ušiel, utiekol, zutekal; ujsť pred trestom; utiecť od muža; zutekať zo štúdiaexpr. ufujazdiť: sadol na bicykel a ufujazdilexpr.: ufrngnúťufrnknúťufrndžaťubrnknúť (letom sa vzdialiť): vtáčik z haluze ufrngol, ubrnkol, ufrndžalexpr. zvirgať: Kde ten chlapec zvirgal?hovor. expr.: zvrznúťuvrznúťuvrzgnúťubziknúťbziknúťušmyknúť (obyč. bez dovolenia): deti uvrz(g)li von pri prvej príležitosti; ubziknúť, ušmyknúť zo školyumknúť (tajne): podarilo sa mu umknúť políciizried. ubehnúťhovor. expr.: upláchnuťufrknúťzdúchnuťzdrhnúťzried. zdúchať (potajomky, bez stopy): upláchnuť z prednášky; po roku väzenia zdúchli, zdrhlizbehnúťdezertovaťzdezertovať (od vojska) • zdupkať (so strachom, zbabelo): chce zo skúšky zdupkaťexpr. zmiznúťhovor. stratiť sahovor. expr. vypariť sa (rýchlo, nenápadne, nebadane): hostia po hodine z oslavy zmizli, stratili sa, vyparili saexpr.: brnknúťfrngnúťfuknúťfrknúťmyknúť (zrazu, nečakane): chlapec brnkol, frngol za roh; fukli, mykli do krčmyhovor. expr.: odtrieliťodpáliťodprášiťodfrčaťodfičaťodfujazdiťodkapaťodjachaťodcválať: chlapci odtrielili, odpálili, odprášili, aby sa nemuseli zodpovedať; odfrčal, odcválal pred nami na konifraz. vziať nohy na pleciadať sa na útek (začať utekať): od strachu vzali nohy na plecia, dali sa na útekexpr. zried. znohovať (Ballek, Karvaš)

    2. dostať sa z dosahu niečoho nebezpečného, nepríjemného a pod. • utiecťzutekať (pred kým) • uniknúť: ledva ušiel, utiekol, unikol smrti; podarilo sa mu pred políciou zutekaťvyhnúť sa: nesmú ujsť pred zodpovednosťou, nesmú sa vyhnúť zodpovednosti; chce sa vyhnúť posmechupoutekať (postupne, jeden po druhom): vystrašení chlapci poutekali

    3. ostať nepovšimnutý • uniknúťutiecť: na prednáške mu nič neujde, neunikne, neutečie; nenávistné pohľady mu neušli

    4. (o čase) plynutím prejsť • ubehnúťutiecťuplynúťminúť (sa)prejsť: od prázdnin ušlo, utieklo, ubehlo veľa času; uplynie, prejde ešte dlhý čas, kým sa uzdraví; čas (sa) jej pri robote rýchlo minie

    5. (o veciach, myšlienkach a pod.) prestať držať pohromade, prestať byť spútaný, vyjsť z uzavretého priestoru • utiecťuniknúť: mlieko ušlo z hrnca; plyn, teplo unikne, treba zatvoriť kohútik, dvere; v zápale boja jej ujde, unikne aj príkre slovoukĺznuť (mimovoľne): ukĺzne mu zahrešenie

    p. aj vykypieť

    6. p. zbaviť2


    vyhodiť 1. hodením, prudkým pohybom dostať von al. do výšky • expr. vyšmariť: vyhodil, vyšmaril loptu z oblokakniž. al. odb. vymrštiť: vymrštiť ošteptrhnúťexpr. zvirgať (prudko pohnúť časťou tela dohora): trhnúť hlavou; kozľa zvirgalo nohamiexpr.: vykydnúťvykydaťvykycnúť (obyč. niečo polotekuté, sypké): vykydnúť smetivyhádzaťpovyhadzovať (postupne, viac vecí)

    2. expr. energicky prinútiť na odchod z nejakého miesta, zo zamestnania a pod. • vykázaťvyhnaťvypudiť: vyhodiť, vykázať, vyhnať niekoho z miestnostivysotiťvystrčiť: vysotila, vystrčila ženu z izby vonexpr. vykúriťfraz. ukázať niekomu dverevylúčiťexpr.: vyšupnúťvyrútiťvyraziť (obyč. zo školy, z kolektívu) • prepustiťexpr. vyliať (zo zamestnania) • hrub.: vykopnúťkopnúť: (vy)kopli ho z klubu za spreneveru peňazívyvrhnúť: vyvrhli ho zo spoločnostivyhádzaťpovyhadzovať (postupne, viacerých)

    3. uviesť do hry (obyč. pri hre v karty) • vyniesť: vyhodiť, vyniesť tromfdaťvydať

    4. p. minúť 1


    zvirgať 1. p. vyhodiť 1 2. p. ujsť 1


    podnietiť 1. byť pôvodcom popudu, impulzu do nejakej činnosti • dať podnetdať popuddať impulz: udalosť podnietila verejnú diskusiu, dala podnet, popud na verejnú diskusiuvyvolaťspôsobiť: hlad vyvolal, spôsobil vzburuzapríčiniť: horúčavy zapríčinili rozšírenie infekcieiniciovať: iniciovanie pomstykniž. zastar. podňať: podňalo ho to k činnostipopudiť (byť popudom): popudiť dakoho k odporupohnúťpopohnaťpoduriťaktivizovať (spôsobiť aktivitu): pohnúť, aktivizovať študentov do intenzívnejšieho štúdiapubl. mobilizovať: mobilizovať občanov na ochranu lesazburcovaťstrhnúť: hudba nás zburcovala, strhla k ováciámvyburcovať: vyburcovať v niekom odvahuvydráždiť: vydráždiť zmyslyvyprovokovať (podnietiť incident): vyprovokovať súboj, sporsubšt. vyhecovať • kniž.: vznietiťroznietiť: hry vznietili, roznietili detskú fantáziukniž. stimulovaťmotivovaťpovzbudiť (dodať chuť, silu do nejakej činnosti): stimulovať, povzbudiť mladých do podnikaniazaburcovať: zaburcovať svedomím niekohoinšpirovať: inšpirovať k ďalšiemu vedeckému pokusuexpr.: nabadúriťnabadurkať: zvedavosť deťom nabadúrila myslerozvíriťzvíriťrozprúdiť: reklama rozvírila, rozprúdila záujem o výrobky

    2. vyvolať odpor, nepriateľstvo a pod. • pobúriť: podnietil, pobúril ľudí proti sebevzbúriť (podnietiť k vzbure): vzbúriť robotníkov proti vedeniu podnikuexpr. zbuntovať: zbuntovať povstalcov do bojarozvíriťzvíriť: rozvírenie, zvírenie zmyslov


    rozfúkať 1. fúkaním rozptýliť (obyč. o vetre) • rozviaťrozduťrozdúchať: vietor rozfúkal, rozvial lístie, piesokrozfúknuť (jedným razom): prúd vzduchu rozfúkol perie po izberozvíriťzvíriť (do vírivého pohybu): prievan rozvíril, zvíril papiere

    2. fúkaním spôsobiť, aby niečo začalo horieť • rozdúchať: rozfúkal oheň, rozdúchal pahrebu

    3. p. naduť 1


    rozprúdiť urobiť živším, intenzívnejším • rozvinúťrozviťrozpriasť: rozprúdili, rozvinuli v meste spoločenský životzintenzívniť: zintenzívnili boj za mierpubl.: rozbehnúťrozkrútiť: rozbehli, rozkrútili výrobu naplnovystupňovaťzvíriťrozvíriť (rozprúdiť vo veľkej miere): vystupňovať činnosť; rozvírili debatu


    zvíriť 1. p. rozvíriť 1, rozbúriť, zvlniť 1 2. p. rozprúdiť, podnietiť 1, 2 3. p. rozbúriť 2


    zvlniť 1. spôsobiť, aby sa niečo vlnilo (obyč. vodná hladina) • rozvlniť: loď zvlní, rozvlní hladinu jazerazvíriťrozvíriť (uviesť do vírivého pohybu): zvírené, rozvírené moresčeriťrozčeriť (jemne zvlniť): vánok sčeril, rozčeril hladinu rieky, vodnú plochu

    2. urobiť vlnitým, poprehýbaným: zvlniť drôt, plechskučeraviťexpr. zbrčkaviť (vlasy): jemný dážď jej skučeravil hlavu; zbrčkaviť si ofinu kulmou

    3. p. rozbúriť 1, 2


    klesať 1. dostávať sa do nižšej polohy (op. stúpať) • padať: čln klesá, padá na dnoexpr.: kvackaťkväckaťkvickaťkľuckaťklonkaťklinkať (o hlave) • ovísať: konáre ovísali pod ťarchou snehu; ruky mu ovísali dolupoet. zvisať (Rázus): hlava pomaly zvisáopadaťopadávať (o hladine) • zvažovať saexpr. rútiť sa (prudko padať) • mať spádspadaťspadúvať: cesta sa zvažuje, rúti nadol; domy spadajú k cestenížiť saskláňať sa (mierne klesať): chodník sa skláňa k rieke

    2. strácať na intenzite, hodnote, význame a pod. (op. stúpať) • znižovať sa: teplota klesá, znižuje sa; ceny klesajú, znižujú saubúdať: zo slávy mu ubúda


    zvisať p. klesať 1


    rovno 1. v rovnej, priamej línii; bez ohnutia, bez zakrivenia (op. krivo) • priamo: ležal rovno, priamoprosto: cesta viedla prosto ku kaštieľuneohnutonezohnuto: neohnuto, nezohnuto uložené drôtydorovnanarovno: dorovna, narovno vykopaná ryhaexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuško

    2. smerujúc zvislo hore al. dolu, vo zvislej polohe (op. krivo, šikmo) • vzpriamene (op. ohnuto) • vystretovypätovypnuto: po doskoku drží telo rovno, vzpriamene, vystretovztýčenenarovnanevyrovnane: kráčal vztýčene, vyrovnanekolmo: palice trčia kolmo k nebuzvislozvisle: obraz je zavesený rovno, zvisloexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuškofraz. hore koncom

    3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy (op. šikmo, krivo) • vodorovne (op. zvislo): latku musí pribiť rovno, vodorovnehorizontálne (op. vertikálne): horizontálne položená doskadorovnanarovno: dorovna, narovno uložené potrubieexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuško

    4. najkratšou cestou, bez odchýlenia sa od priameho smeru, bez okľúk a pod. • priamopriamočiaro: podišla rovno, priamo k mužovi; táto cesta vedie priamočiaro k cieľuprosto: auto sa rútilo rovno, prosto na dieťaexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuško

    5. bez akýchkoľvek odchýlok • priamopresne: kopol ho rovno, priamo do členka; prišiel presne o šiestejprávehovor. akurát: mám práve, akurát tisíc korún

    6. bez zdráhania sa, bez pretvarovania sa, bez okolkov, bez pretvárky • priamootvoreneúprimne: spýtal sa jej rovno, priamo, či príde; napísal otvorene, úprimne, čo sa mu stalonezaobalenenezakryte: nezaobalene, nezakryte jej začal nadbiehaťprostodoprostadorovnafraz. z mosta do prosta: prosto, doprosta, z mosta do prosta mu povedala, čo si myslíkniž. priamočiaro: začal priamočiaro hovoriť o svojich nedostatkoch

    7. bez dlhého rozhodovania, bez otáľania, bez odkladania • hneďihneďpriamo: musíš sa do toho pustiť rovno, hneď; najradšej by sa ihneď, priamo priznal ku všetkémubezodkladnenaskutku: bezodkladne, naskutku všetko vysvetliť

    8. bez sprostredkovania • priamo: jedol rovno, priamo z hrncabezprostredne: rozkazy dostával rovno, bezprostredne od šéfanesprostredkovane: musí sa o to pokúsiť rovno, nesprostredkovane

    9. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • priamopriam: raz si rovno, priamo hlavu zabudneš; také čosi človeka priam omráčiprávehneď: práve, hneď cestovať by sa ti chcelo

    10. p. rovnako 1


    stojato postaviac do polohy al. stojac v polohe kolmej na vodorovnú os, hore koncom • nastojato, pís. i na stojato: knihy vložil do poličky stojato, nastojatozvislezvislovertikálne: zvislo uložené fľašestojačkypostojačkystojmo: chladničku treba prepravovať stojačky, stojmofraz. hore koncom


Pozri výraz ZVÍ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: drl, vid, svw, laš, rkt, hpr, rip, mpk, tdj, hsr, cdg, zka, mil, feap, mzh
Slovník skratiek: ruc, , eut, evf, aň a, w94, s36, pck, j66, e435, sba, bpo, ovm, d3, v65
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV