Synonymá slova "zrani" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 18 výsledkov (1 strana)

  • hostina bohaté al. slávnostné stolovanie • hodovaniehody: urobiť si hostinu, hodybanket (oficiálna slávnostná hostina): dávať banketrecepcia (oficiálne slávnostné pohostenie): recepcia na počesť štátneho sviatkukar (pohrebná hostina): pozvať na karsvadba (svadobná hostina): vystrojili dievke bohatú svadbukrstinykrštenie (hostina pri oslave krstu) • hovor. zastar.: trachtatraktahrub. žranica (nemierne jedenie a pitie) • poet. hodokvas


    jedlo 1. potraviny pripravené na jedenie • pokrm: teplé, studené jedlo, teplý, studený pokrmstrava (jedlo s istým zložením a úpravou): výdatná stravapotrava (látky, ktoré prijímajú organizmy na svoju výživu): diétna potravazried. jedza (Kukučín)expr. objedza (obyč. dobré, hojné jedlo) • obživa: obživa na celý deňvýživa: dojčenská výživajedenie: jedenia bolo málozájedka (menšie množstvo jedla na zajedenie): pripraviť si na zájedku chlebíčkypren. stôl: bohatý stôlhovor. strova: biedna strovahovor.: váravarivo (varené jedlo): vôňa dobrej váry, dobrého varivahovor. živobytie: zobral si so sebou živobytie na celý týždeňhovor. proviant: vziať si proviant do batohaexpr. jedivo: na cestu mu dali kopu jedivadet.: papapapkazastaráv. poživeň: zháňať poživeňzastaráv. chova: biedna chovazastar. kost: z toho kostu nestučniezastar. syt (Sládkovič)zastaráv. živnosťzastaráv.: menážmináž (spoločné vojenské al. väzenské jedlo) • expr. al. hrub. žrádlo: nemám doma nijaké žrádlohrub.: žranicažranie: myslí iba na žranicu, na žraniepejor.: brečkažbrnda (nechutné riedke jedlo): jesť protivnú brečku, žbrnduhovor. pejor.: gebuzinababraninababranica (nechutné jedlo) • hovor. pejor. šlichta (nechutné jedlo) • pejor. zastar.: miškulanciemišpulanciesubšt. magľajz (nechutné jedlo)

    2. požívanie potravy • jedenie: vyrušili ho pri jedle, pri jedenístravovanie: diétne stravovaniezastaráv. chova: prijať študentov na chovuzastar. kost: byť u niekoho na koste


    krmivo potrava pre zvieratá • krmžraniehovor.: žrádložranica: krmivo, krm, žranie, žranica, žrádlo pre prasce, pre psaobrok (krmivo pre ťažné zvieratá): nasypať koňom obrokuzob (krmivo pre vtáky) • hovor. futrohovor. zastar. futrážhovor. zried. žranivo (Záborský)


    pijatika hovor. 1. pitie (obyč. nemierne) liehových nápojov • pitka: nočné pijatiky, pitkyhrub.: chľastchľastačka: dať sa na chľasthrub.: slopanicastrebanica: naučil sa na strebanicehrub. žranica (nemierne pitie al. jedenie)

    2. p. liehovina


    žranica p. krmivo, jedlo 1, pijatika 1


    žranie p. krmivo, jedlo 1


    raniť spôsobiť fyzickú al. duševnú bolesť • zraniťporaniť: ranili, zranili, poranili ho do hlavy; ranila, zranila ju výčitkadoraniťexpr.: doráňaťdorantať: doranil, dorantal si prsty; mala doráňanú dušuublížiť: pri páde si ublížil; ublížil jej svojím odchodomodrieťoškrieťpoškrabaťpoškriabaťexpr. oškúliť (raniť kožu): oškrel, poškrabal si lakeťskrvaviťdokrvaviťzakrvaviťzakrvácať (zraniť do krvi): skrvavil si nohy; mal zakrvácanú hlavudodriapaťrozškrabaťrozškriabaťrozškrabnúť (driapaním, škrabaním raniť): dodriapal si tvárdokaličiťskaličiťdokatovaťzmrzačiť (telesne deformovať, pren. expr. i duševne): dokaličil sa pri lyžovaní; pren. expr. mala zmrzačenú dušuexpr.: dochrámaťdodrúzgať: po nehode boli dodrúzganídostrieľať (raniť streľbou): prišiel z vojny dostrieľaný


    ublížiť spôsobiť fyzickú al. duševnú bolesť, neprávosť, ujmu: ublížil si na tele, ublížili mu na ctipoškodiťzaškodiťuškodiť (spôsobiť materiálnu, zdravotnú al. morálnu ujmu): jedlo mu zaškodilo, poškodilo; poškodilo, uškodilo jej to na povestiukrivdiť: vyzerá, ako keby mu bol ktosi ukrivdilfraz. expr. podťať/podkosiť niekomu nohyraniťzraniť: mužove slová ju (z)ranilinaubližovať (sa)poubližovať (viackrát, veľa): dosť mi po celý život naubližovali, poubližovalihovor. expr.: zavariťpodkúriť (spôsobiť niekomu nepríjemnosti): Však ja im zavarím, podkúrim!


    zarmútiť spôsobiť zármutok, žiaľ • rozžialiť: rodičov zarmútila, rozžialila synova nevďačnosťexpr. zried.: rozbolestniťrozbolestiťskormútiťzroniť: zvesť o náhlej smrti nás hlboko skormútila, zronilazabolieťzamrzieť (veľmi sa dotknúť citov): zabolelo, zamrzelo nás, že nás na svadbu nepozvalizried. pokormútiť (Vajanský)zried. rozbôľniť (Rysuľa)raniťzraniť (spôsobiť duševnú bolesť): priateľova zrada ma (z)ranilaskľúčiť (spôsobiť duševnú ochabnutosť): neúspech ma skľúčil


    zraniť p. raniť, zarmútiť


    citlivý 1. schopný vnímať (i jemné) vonkajšie podnety a reagovať na ne • vnímavý: citlivé, vnímavé zmysly; citlivý, vnímavý čitateľ; je citlivý, vnímavý na chladkniž.: senzibilnýsenzitívny: senzibilné, senzitívne orgány, bunky, nervyjemný (rozoznávajúci podrobnosti; obyč. o zmysloch): jemný sluch, hmatčujný (o citlivom sluchu, ušiach) • bolestivýboľavý (citlivý na bolesť): rana je ešte citlivá, bolestivá, boľavádráždivýprecitlivený (ktorý sa ľahko podráždi) • podráždenýrozdráždený (ktorý reaguje na momentálne podráždenie): podráždené, rozdráždené oči; rozdráždená pokožkapricitlivý (príliš citlivý)

    p. aj bystrý 2

    2. ktorý má vyvinutú citlivosť, ktorý má cit; podliehajúci citom, dojmom (o človeku); svedčiaci o dostatku citu, jemnocitu (op. necitlivý) • vnímavý: citlivý, vnímavý človekkniž.: senzitívnysenzibilný: senzitívny, senzibilný typexpr. čujnýcitný (op. bezcitný): čujné, citné srdcekniž. cituplnýcitový: cituplná, citová bytosťemocionálny (riadiaci sa citmi; o človeku) • jemnýjemnocitnýtaktnýopatrnýohľaduplnýkniž. subtílny (ktorý vie jemne vnímať, rozlišovať a tomu primerane reagovať; op. hrubý): je jemná, jemnocitná; taktný spôsob; opatrný, ohľaduplný, subtílny prístupzraniteľnýzried. raniteľný (citovo): (z)raniteľná duša dieťaťachúlostivýháklivýprecitlivenýkniž. útlocitnýpricitlivý (príliš citlivý): je chúlostivá, háklivá, precitlivená na dvojzmyselné narážky; precitlivená, útlocitná dievčina

    3. p. nepríjemný, chúlostivý 2


    chúlostivý 1. vyznačujúci sa malou odolnosťou, vyžadujúci si zvýšenú starostlivosť, ochranu • hovor. háklivý: chúlostivé, háklivé dieťa; chúlostivá, háklivá odroda viničamálo odolnýneodolný (op. odolný): málo odolný, neodolný voči zime, mrazucitlivýprecitlivenýslabý: byť citlivý, precitlivený, slabý na žalúdok; precitlivená pokožkakrehkýexpr. cintľavý: krehká, cintľavá rastlina (pren. i o človeku) • kniž. zmäkčilýexpr. pricintľavý (príliš chúlostivý)

    2. príliš citlivý (o človeku) • hovor. háklivýprecitlivený: je chúlostivá, háklivá, precitlivená na hrubé rečinedotklivý (ktorý sa ľahko urazí, ktorý precitlivene reaguje): nedotklivý človekcitlivýzraniteľný (s veľmi jemnou citlivosťou): citlivá, zraniteľná duša

    p. aj precitlivený

    3. privádzajúci do pomykova • hovor. háklivýcitlivýdelikátny: otvorene hovoriť o chúlostivej, háklivej, citlivej, delikátnej témediskrétny: rozširovať o druhých diskrétne vecinepríjemnýtrápnykniž. prekérnyexpr. ošemetný: nepríjemná, trápna, prekérna, ošemetná situácia


    krehký 1. ktorý sa ľahko láme, rozbíja; ktorý je málo odolný voči fyzickej sile; málo pevný • nepevný (op. pevný) • rozbitný (op. nerozbitný): krehký, nepevný materiál; krehké, rozbitné sklolámavýodb. fragilný: lámavé nechty, fragilné kostidrobivý (ktorý sa drobí): drobivé pečivojemný: súprava z jemného porcelánuchrumkavýchrupkavý (o pečive): chrumkavý, chrupkavý koláčexpr.: krehučkýkrehunkýkrehulinký

    2. ktorý je telesne slabý (o človeku) • neodolnýchúlostivýháklivý: krehký, neodolný, chúlostivý, háklivý organizmusslabý (op. silný): slabý starecexpr. cintľavý: cintľavé dieťaexpr.: krehučkýkrehunkýkrehulinký (úplne, veľmi krehký)

    3. vyznačujúci sa jemnosťou • jemný: krehká, jemná práca; krehký, jemný kvietokútlykniž. subtílnyéterický: útla, subtílna tvár; subtílny šperk; éterická bytosťpren. expr. skleníkový: krehká, skleníková kráskacitlivýútlocitnýjemnocitný: citlivá, útlocitná, jemnocitná dušazraniteľnýzried. raniteľnýexpr.: krehučkýkrehunkýkrehulinký


    zraniteľný p. chúlostivý 2, citlivý 2, krehký 3


    žranivo p. krmivo


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV