Synonymá slova "zob" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 123 výsledkov (2 strán)

  • ďob naznačuje pichanie, udieranie zobákom, prstom, nechtom a pod. s cieľom obyčajne narušiť povrch predmetu • ďub: ďateľ ďob, ďob do kôry; ďub a už bola v omietke dieročkazob (s cieľom zožrať, zjesť z niečoho): zob, zob do jablka


    krmivo potrava pre zvieratá • krmžraniehovor.: žrádložranica: krmivo, krm, žranie, žranica, žrádlo pre prasce, pre psaobrok (krmivo pre ťažné zvieratá): nasypať koňom obrokuzob (krmivo pre vtáky) • hovor. futrohovor. zastar. futrážhovor. zried. žranivo (Záborský)


    zob1 p. zobák 1


    zob2 p. ďob


    zobák 1. ostro vystupujúca zrohovatená časť vtáčej hlavy: zakrivený zobák orla; bocian klapol zobákomzried.: zob (A. Bednár)zobec (Hviezdoslav)

    2. p. ústa 3. p. začiatočník


    všimnúť si 1. zrakom al. inými zmyslami prijať do vedomia (obyč. niečo, čo nie je hneď viditeľné) • povšimnúť sizbadaťspozorovaťpostrehnúť: (po)všimnúť si, zbadať hneď, že pacientovi sa stav zlepšil; premenu nik nespozoroval, nepostreholpobadať: pobadal, že sa čosi dejeobadaťzobadať: ne(z)obadali nič podozrivézachytiťzaznamenaťhovor.: zaregistrovaťregistrovať (pohľadom): zachytiť, zaregistrovať chlapcov upretý pohľadzazrieťzočiťzhliadnuťzahliadnuť (náhle, letmo): zazrela, zočila mu v očiach nádej; zahliadol žene striebro vo vlasochnár.: zmerkovaťzbačiťzbáčiťspáčiť: stačil ešte zmerkovať, že boli dvajavycítiťzacítiťvybadať (citom, tušením si všimnúť): vycítil, že čosi nie je v poriadkuvypozorovať (dlhším pozorovaním si všimnúť): vypozoroval, že vzájomné vzťahy sa zlepšilizried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdínár. ťuchnúť (Bodenek)fraz. expr. pozrieť na zuby (niekomu, niečomu; bližšie, pozorne si všimnúť a zakročiť)

    2. vziať do úvahy niečo, vziať ohľad na niečo • podbať (na niečo): všimol si jeho radu, podbal na jeho radurešpektovaťuznaťzachovať: predpisy vedome nerešpektoval, neuznal, nezachoval

    p. aj obtrieť sa


    zbadať zmyslami (najmä zrakom) prijať do vedomia • spozorovať: nik nezbadal, nespozoroval, že ktosi vstúpil do izbypobadaťpostrehnúťvšimnúť si (niečo, čo nie je hneď viditeľné): zmenu v správaní sme pobadali, postrehli iba niektorí; všimla si, že čosi nie je v poriadkuzastar.: obadaťzobadaťuvedomiť sizastar.: upovedomiť sispovedomiť si (zistiť prostredníctvom vedomia): uvedomil si svoj omylvybadaťvypozorovať (postupne, po istom čase zbadať): vybadal ich slabostispoznaťzistiťprísť na niečo (obyč. rozumom vystihnúť): veď ty raz zbadáš, spoznáš, zistíš, že som mal pravdu; prišli rýchlo na chybu v rátaníkniž. postihnúť: postihli sme vaše zlé úmyslyzazrieťzočiť (obyč. krátko al. náhle zbadať): zazrel, zočil mu v očiach strachhovor. zaregistrovať: poznámku som nezaregistrovaluvidieťkniž. uzrieťnár.: zmerkovaťzbačiťzbáčiťspáčiťkniž. zastar.: zhliadnuť (zrakom): v diaľke uvidel, uzrel, zhliadol kontúry vrchovzahliadnuť (náhle, letmo): zahliadnuť niekoho v davezachytiť (pohľadom): zachytil, že sa naňho ktosi uprene pozerázried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdínár. zavidieť (Dobšinský): zďaleka zavideli zámokzacítiťvycítiť (citom, tušením): zavčasu zacítiť nebezpečenstvozvedieť (pozorovaním, skúmaním zbadať): jediným pohľadom zvedel, čo je zač


    zobadať p. zbadať


    uvedomiť si zistiť niečo prostredníctvom vedomia • zastaráv. upovedomiť si: u(po)vedomil si svoju bezmocnosť; neuvedomili si, že sa schladilozastaráv. spovedomiť si (Šoltésová)pochopiťpoznaťspoznať (rozumom vystihnúť): raz pochopí, (s)pozná, že sa mýlilpocítiť (zistiť najmä citom): pocítil zodpovednosť za výchovu detízbadaťspozorovaťzvedieť (zmyslami): zmenu v správaní priateľa zbadal, spozoroval až neskôrpostrehnúť (zistiť niečo, čo nie je hneď, na prvý pohľad viditeľné, jasné): postrehnúť všetky súvislostiprísť na niečo: rýchlo prišla na to, že do tej spoločnosti nepatrízried.: zobadať saobadať sa: (z)obadal sa hneď, že je zlepredstaviť si (iba v 2. os. ako modálna vsuvka): len si predstavte, uvedomte, ako sa to mohlo skončiť


    zobadať sa p. uvedomiť si


    ústa otvor na ľudskej tvári uspôsobený na prijímanie potravy a na hovorenie: malé ústa, zatvoriť ústapejor.: chlebáreňzobák: Zavri chlebáreň, zobák!pejor. gambyhovor. pejor.: pyskrypákhrub.: papuľatlama: zapchať niekomu papuľu, tlamusubšt. huba: dostať po hube


    začiatočník kto začína v nejakej činnosti, obyč. neskúsený pracovník: v tenise je úplný začiatočníknováčik: bola na pracovisku nováčikomdebutant (kto prvý raz verejne, najmä umelecky vystupuje): debutant v básnickej tvorbeadept (začiatočník vo vede, umení, v praktickej činnosti) • kniž. elévexpr. učeň: v medicíne je ešte len učeňpejor.: zelenáčzajac: ten už niečo skúsil, nie je zelenáč, zajacpejor. holobriadok: obsluhoval ich čašnícky holobriadokpejor.: ucháňucho: je to ešte ucháň, uchovoj. slang.: holubmladýbažantvtákzobákpeónpážamilionáropicapucákzastar. novák (Vajanský)


    ďobať 1. udierať zobákom • ďubať: ďateľ ďobe, ďube do stromuzobaťkľuvaťkľuť: kvočka ho zobala do nohy; húsky kľuvajú, kľujú do ohradyexpr.: ďobkaťďubkaťťupkať (jemne ďobať)

    2. expr. udierať nejakým ostrým predmetom • pichaťbodať: ďobať, pichať paličkou do zemeexpr.: ďubaťďugaťexpr. zried. ťupať: ďubal sa do čela; Neďugaj, neťupaj ma lakťom!strkaťexpr. štuchať: strkal, štuchal doňho palicouexpr.: ďobkaťďubkaťťupkať (slabo udierať): nesmelo ma ďubkala po pleci


    zobať p. ďobať 1


    neďaleko 1. v neveľkej priestorovej vzdialenosti (op. ďaleko) • obďalečopodiaľzried. obdiaľ: neďaleko, obďaleč postavili veľký obchodný dom; zastali opodiaľ, obdiaľ a odtiaľ sa pozeralivedľapovedľa: ležia vedľa, povedľa v trávehovor. toť: toť za rohom je kinobokomstranou: zostali stáť bokom, stranou, aby sa im nič nestalopozďalečzobďaleč: sadli si pozďaleč, zobďaleč od nászried. spozďaleč (Topoľská)zastar.: poďalejpoďalšie (Kukučín, Vajanský)blízkonablízku (v malej vzdialenosti): býva tu blízko, nablízkukúsokexpr.: kúštikkúsočekkúštiček: kúsok, kúštik, kúštiček odtiaľ je vodopád

    2. (koho, čoho) vyjadruje neveľkú priestorovú vzdialenosť od niekoho, od niečoho • blízkoobďaleč (koho, čoho): auto ho zrazilo neďaleko, blízko domu; zastal obďaleč dverívedľapovedľa (koho, čoho): sprievod prešiel vedľa, povedľa náspri (kom, čom): pri stanici je hotel


    zneďaleka z neveľkej vzdialenosti • zobďalečzopodiaľ: zneďaleka, zobďaleč pozoroval, čo sa robí; zopodiaľ sledoval, ako sa deti hrajúkniž. zastar. spoďalej (Kukučín)zblízka (z malej vzdialenosti; op. zďaleka): zblízka, zneďaleka sa ozval šuchot


    zobďaleč 1. p. neďaleko 1 2. p. zneďaleka


    zobec p. zobák 1


    zberať 1. brať zo zeme úrodu, z rastlín plody: zberať obilie, zeleninužať (kosiť obilniny): žať pšenicuzvážaťzoberať: zvážajú, zoberajú z poľa úrodu

    2. odstraňovať z povrchu (niečo roztrúsené a pod.) • zoberaťodkladať: zberať, zoberať riad zo stola; odkladá, zberá suché šatstvo z plotabraťkniž. snímať: berie smotanu z mlieka; sníma zo šnúry bielizeň

    3. robiť záhyby na látke • zberkaťriasiťnaberať: zberať, zberkať, riasiť rukáv do manžetyskladaťhovor. falcovať (do skladov) • hovor. zastar. rancovať


    objektivizovať 1. urobiť konkrétne zistiteľným, pozorovateľným • spredmetniť: jazyk objektivizuje, spredmetní myslenie

    2. urobiť objektívnym • zobjektívniť: objektivizovať, zobjektívniť výsledky merania


    zobjektívniť p. objektivizovať 2


    objať rukami obopnúť (často na vyjadrenie lásky, priateľstva) • obyč. expr. oblapiť: objať, oblapiť ženu okolo pliec; objať, oblapiť kmeň stromuobtúliťobchytiť (chytiť dookola): obtúliť dieťa, obchytiť stĺpfraz. expr. padnúť okolo krku niekomu: pri stretnutí si padli okolo krkuvyobjímaťexpr. vyoblápaťzobjímaťvystískať (viac ráz tuho objať): babka vyobjímala, vystískala vnúčaexpr.: potuľkaťpomojkať (viac ráz objať s tuľkaním, mojkaním) • poobjímaťpooblápať (viac ráz al. postupne objať)

    p. aj pritúliť


    obnažiť zbaviť prikrývky, oblečenia al. časti oblečenia • odhaliť: obnažila si, odhalila si pleciaodkryťodokryť (zbaviť prikrytia): od(o)kryl si veľkú ranu na nohe; od(o)kryť korene stromuvyzliecťzobliecť (zbaviť oblečenia): vyzliekla, zobliekla dieťa donaharozhaliť (rozhrnutím pokrývky al. šiat čiastočne obnažiť): na slnku sa všetci rozhalilipren. ukázať: v diele obnažil, ukázal všetku spoločenskú biedu


    stiahnuť 1. ťahaním dostať niečo odniekiaľ, obyč. smerom dolu: stiahnuť niekoho z postele; stiahnuť čiapku na očistrhnúť (prudkým pohybom): strhnúť obväz z rany, plagát zo stenyzvliecťsňať: zvliecť, sňať si prsteňzobliecť (šaty al. ich súčasť) • zosunúť (sunutím dať dolu): zosunul z auta debnyzošuchnúť (šuchnutím dať dolu): zošuchla prikrývku na zemposťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)

    2. ťahom, draním a pod. odstrániť niečo al. zbaviť niečoho • odrať: stiahnuť, odrať kožu z barana; stiahnuť, odrať zajacaolúpať: olúpať, stiahnuť kožku z ovociazvliecťzvlieknuť: zvliekli zo zajaca kožuposťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)

    3. ťahom, sťahovaním zmenšiť obvod, pevnejšie dať k sebe • utiahnuťpritiahnuťzatiahnuť: stiahli, utiahli si opasok; uzol treba ešte viac stiahnuť, pritiahnuť; zatiahnuť slučkuzakosíliť (uzol, slučku) • podviazať: podviazať cievu, pupočnú šnúruzovrieť: zovrel ruky tesne k sebestisnúť: neos. stislo, stiahlo mu hrdlo od žiaľuposťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach)

    4. (o tvári al. jej časti) poskladať do vrások, záhybov pri rozličných, obyč. negatívnych psychických stavoch al. pri pocitoch bolesti • zmraštiťzvraštiťzmŕštiť: stiahol, zmraštil tvár do grimasy; od hnevu zvraštil, zmŕštil obočiezhúžvaťzhúžviť: s nevôľou zhúžval, zhúžvil čeloskrčiť: skrčil plecia do kabátazachmúriťzamračiť: zachmúril, zamračil tvár pri synovej odpovediexpr. pozberkaťposťahovať (na rozličných miestach)

    5. obyč. zhromaždiť a odsunúť • sústrediťodvolať: stiahnuť, sústrediť armádu, posádku; odvolať návrhy

    6. vziať istú časť zo sumy • strhnúť: stiahnuť, strhnúť z honorára

    7. p. zviesť 4


    vyzliecť stiahnuť z tela (oblečenie); zbaviť niekoho oblečenia (op. obliecť) • zobliecť: vyzliecť, zobliecť si sukňu, nohavice; vyzliekla, zobliekla deti z kabátaodstrojiť: odstrojenie nevestyzodieťzodiať: zodeje si premočené šatyzvliecť: zvlečie zo seba uniformu; zvlečiem plačúce dieťaobnažiť (zbaviť oblečenia): obnažila dieťa do pásapovyzliekaťpozobliekaťpoodstrájaťpozodievaťpozvliekať (postupne, viac častí odevu al. viac osôb) • stiahnuť: v sobotu stiahne periny a obliečky vyperie


    zobliecť p. vyzliecť


    zjesť požuť a prehltnúť potravu; ústami prijať do žalúdka: na obed zjedol málopožiť (zjesť al. vypiť): tabletku treba požiť pred jedlomskonzumovaťstroviť (zjesť al. vypiť, obyč. o viacerých ľuďoch al. o množstve potravy): na hostine sa skonzumovali, strovili, zjedli všetky chlebíčkyexpr. zjemn.: spapaťspapkaťzhamkať: spapkajte koláče, kým sú čerstvézožrať (o zvieratách, hrub. i o ľuďoch): pes zožral klobásu; niekto mi zožral celú desiatuvyžrať (všetko zožrať) • užiť (obyč. liek): liek treba užiť pred spaním; susedka odkázala, aby sme zabíjačku užili v dobromvyjesť (všetko zjesť): vyjesť kašu z tanieraexpr.: sprataťuprataťzmastiťzlupnúťzlupkaťzlopnúťspakovaťspásťsprášiťzmiesťzmietnuť (s chuťou zjesť, obyč. veľa al. všetko): spratať, zmastiť, sprášiť za misu halušiekhovor. expr., obyč. pejor.: sfakliťsťapnúťskotiťzošrotovaťzmydliť (rýchlo al. všetko zjesť) • vsúkať (do seba): vsúkal do seba dva krajcehovor. expr. sfutrovaťexpr.: zhltnúťzhltaťspahltiťschamtaťschlamtať (hltavo, hlučne zjesť) • expr.: vysrkaťvychlípaťvysŕkať (chlípaním i sŕkaním zjesť): vychlípať polievkuexpr.: zlízaťvylízaťzliznúť (zjesť obyč. lízaním): zlízal všetku šľahačkusubšt.: spucovať • zbodnúť: spucoval všetko, nič nenechalexpr.: schrúmaťschrumkaťschrumnúťschrupnúťschrúpať (obyč. niečo krehké, tvrdé): schrúmať, schrupnúť pečivo, jablkovziať si niečo do úst (trocha niečoho zjesť) • pojesťexpr.: poprataťpohltaťvyhltaťpochrúmaťpochrúpaťpochrumkaťzjemn.: popapaťpopapkaťhrub. požrať (postupne všetko al. väčšie množstvo) • zmôcť (s námahou zjesť): ledva zmohla kus tortyexpr. zobnúť (troška zjesť): večer iba zobla pár orieškovvychutnať (s chuťou zjesť)

    p. aj zajesť si


    zobnúť p. zjesť


    zajesť si niečo, málo niečoho zjesť al. s chuťou sa niečoho najesť • zahryznúť sizahryznúť: potrebujem si niečo zajesť; zahryznúť čosi k vínuprihryznúťprihryznúť siprehryznúťprehrýzťprehryznúť siprehrýzť si: v rýchlosti si prihryzol kúsok syra; dajte nám niečo prehryznúť, prehrýzťpren. expr. zobnúť sipren. hovor. prehodiť si: zobol si škvariek; prehodiť si kúsok slaninky s chlebomexpr.: popapať sipopapkať si: rád si dobre popapá


    zobnúť si p. zajesť si


    banda 1. pejor. skupina ľudí, ktorá je príznaková výzorom, správaním, názormi, majetkovými pomermi a pod.: priekupníci s drogami sa spájajú do bandypejor.: háveďcháskazberbačvargaperepúťchamraďzlezbazlezeňbrandžachrapačhydžobrotaexpr.: čeliadkapliagapejor. zgerbahovor. pejor.: bagážsvoloč: takú bandu, háveď, chásku, zberbu, čvargu, perepúť, chamraď, zlezbu, zlezeň, brandžu, chrapač, čeliadku, pliagu, bagáž, svoloč, ako sa zišla v dome, len tak skoro neuvidíšpejor.: hordasvorkapejor. tlupasubšt. parta (keď sa zdôrazňuje množstvo členov skupiny): vrhla sa naňho celá banda, horda, svorka, tlupa, parta chuligánovgang (zločinecká organizácia): predmestia sú ovládané gangmi, tlupami z podsvetiamafia (tajný spolok) • pejor.: ledačžobračvšivačholota (chudobní ľudia): Neprivedieš sem nikoho viac z tej bandy, bedače, žobrače!pejor. luza (deklasované spoločenské vrstvy)

    2. p. kapela


    chudoba 1. stav bez majetku (op. bohatstvo) • biedanúdzanedostatok: trpieť chudobou, biedou, núdzou, nedostatkomhovor. mizéria: vojnová mizériaexpr.: psota: žiť v psotežobrotažobráctvo (úplná chudoba) • úbohosťzastar. mizeráctvo (Sládkovič)

    2. nemajetná vrstva obyvateľstva: dedinská chudobaobyč. expr.: plebsproletariát: mestský proletariátexpr. bedačpejor.: žobračžobrotaholotavšivač: poddanská žobrač

    3. p. prázdnota 2


    žobrač úplne chudobná, celkom bezmajetná vrstva obyvateľstva živiaca sa obyč. žobraním; pejor. nadávka nemajetným ľuďom • žobrotažobráci: na okraji mesta sa usídlila žobrač, žobrotapejor.: holotavšivačexpr. bedačobyč. expr. plebschudobaproletariát (nemajetní ľudia)

    p. aj banda 1


    živoriť žiť, jestvovať v zlých životných podmienkach (o ľuďoch, o rastlinách, aj o veciach); žiť v núdzi, v biede (o ľuďoch) • biediťexpr.: bedačiťbedárčiť: ľudia na predmestí živorili, biedili, bedačili z malého platu; stromy živorili bez vlahyhovor. expr. vegetovať: ku koncu mesiaca sme už iba vegetovaliexpr. príštipkárčiť: príštipkárčil ako opravár obuvinár. hriebať (Kálal)trpieť núdzuexpr. trieť biedu: počas vojny obyvateľstvo trpelo núdzu, trelo bieduhovor. expr.: troškáriťtrochárčiťtrocháriť: troškária, trochária na malom majetkuexpr.: žobráčiťbrdárčiťkniž. strádať: celý život strádaliexpr. ziabnuť: ziabnuť na malom plate (Jesenská)fraz.: žiť zo dňa na deňžiť z ruky do ústžiť ako ryba na suchu


    žobráčiť p. živoriť


    biedny 1. žijúci v biede (materiálnej al. duchovnej); trpiaci nedostatkom, zažívajúci útrapy; svedčiaci o tom: biedny tvorchudobný (op. bohatý) • núdznynemajetný (op. majetný) • bezmajetnýbedársky: sú veľmi biedni, chudobní, núdzni; nemajetné, bezmajetné, bedárske pomeryubiedenývybiedenýzastar. ubedovaný: ubiedené, ubedované detiúbohýexpr. neborkýexpr. zastaráv. nevoľný: úbohá, neborká, nevoľná sirotazúboženýzbedačený (biedny telesne i duševne): zúbožení, zbedačení utečencipoľutovaniahodný (vzbudzujúci súcit): poľutovaniahodný mrzákexpr. zbedárenýzbedovanýzbiedenýzried. zabiedenýexpr. zried. živorivý (Tatarka)expr.: prabiednypramizernýprebiednyúbohučký

    2. expr. nevyhovujúci kvalitou, množstvom a pod. • chudobný (op. bohatý): biedna, chudobná strava; biedna, chudobná úrodachatrný (opotrebovaný): chatrné oblečeniechabývetchýnedostatočný: chabé, vetché zdravie; chabé, nedostatočné vedomostislabýexpr.: úbohýmizernýpramizernýžobráckyprabiednykniž. zastar.: mizeráckymizeráblpejor.: všivavývšivácky: slabý, úbohý, mizerný, pramizerný plat; žobrácky, všivavý životexpr. tenký (biedny čo do množstva): tenký zárobokkniž. dezolátnyexpr.: žalostnýprebiednyúbohučký: dezolátny stav, žalostný výsledokexpr.: psípsovskýpsotný

    p. aj slabý, zlý

    3. p. chudý 4. p. bezmocný 2


    chudobný 1. ktorý nemá majetok; svedčiaci o tom (op. bohatý) • biednynúdzny: chudobný, biedny, núdzny človeknemajetnýbezmajetnýnebohatý (op. majetný) • iron. sedmoslivkársky: nemajetná, sedmoslivkárska rodinabedárskyplebejskýexpr. žobrácky: bedársky, plebejský, žobrácky pôvoddomkársky (týkajúci sa chudobných majiteľov dedinských domov v minulosti) • prichudobný (príliš chudobný; dosť chudobný) • expr. zried. živorivý (Tatarka)

    2. ktorý trpí všeobecným nedostatkom niečoho (op. bohatý) • neúrodný (ktorý nie je schopný priniesť úrodu; op. úrodný): chudobný, neúrodný krajchatrnýchabý: chatrné, chabé bývanie; chatrný, chabý odevslabýnedostatočný: slabé, nedostatočné poznatky, vedomostibiednymizernýzlýnehodnotný; nekalorický (nevyhovujúci z hľadiska správnej výživy): biedna, mizerná, zlá strava, nehodnotný, nekalorický obedexpr. úbohýnekvalitný: úbohý, nekvalitný kultúrny programexpr.: psípsotnýpsovský: psie, psotné pomeryprichudobný (príliš chudobný, dosť chudobný)


    mizerný 1. ktorý nemá potrebné, vyhovujúce vlastnosti (op. dobrý, výborný) • zlýnedobrýplaný: žiakova odpoveď bola mizerná, zlá; zlé, nedobré, plané jedlonevyhovujúcinekvalitnýnedostatočný: nevyhovujúci, nedostatočný efekt z podnikania; nevyhovujúci, nekvalitný výrobokneschopnýnesúcinanič (ktorý nemá potrebné vlastnosti na vykonávanie istého povolania a pod.): do útoku postavili neschopných, nesúcich, nanič hráčovslabýmalýnízky (ktorý nedosahuje potrebný počet, množstvo a iné hodnoty): mizerná, slabá, nízka úroda; slabý, nízky, malý zárobokexpr.: biednyúbohýchatrnýchabýžobrácky (ktorý nedosahuje potrebné množstvo al. kvalitu; ktorý svedčí o nedostatku): dosiahnuť biedny, úbohý, chabý výsledok; mať na sebe biedne, chatrné, žobrácke oblečenie; mizerný, žobrácky životexpr.: mizeráckypramizernýmrcha (neskl.) • zastar. mizerábl (veľmi mizerný): mať mizerácku, pramizernú náladu; mrcha, mizerábl počasiehovor. expr.: mrchavýnafigufraz. expr.: na starú belusubšt. na milú kedveš: mrchavá, nafigu cesta; zábava na starú belu, na milú kedvešpejor.: všivavývšiváckypľuhavýsubšt. blbý • niž. hovor. poondiatypoondený: všivavý, pľuhavý život; blbá, poondiata, poondená robotavulg.: posratýna hovnona riť

    2. p. bezvýznamný, bezcenný 3. p. zlý 1, 2


    naničhodný 1. expr. vyznačujúci sa zlými charakterovými, morálnymi a pod. vlastnosťami (o človeku a jeho prejavoch); často v nadávkach vyjadrujúcich negatívny vzťah k niekomu al. niečomu • ničomnýbezcharakternýnečestnýpodlýnízkyzlý: naničhodný, ničomný, bezcharakterný, nečestný človek; naničhodný, podlý, nízky činnepodarenýnevydarený: nepodarený, nevydarený synexpr.: prekliatymizerný: prekliaty, mizerný zlodejhovor. expr. mrchavýexpr. mrcha (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; mrcha robotaexpr.: potvorskýhromskýparomskýparomovskýčertovskýdiabolský: potvorský, hromský šarvanecdarebnýdarobnýexpr.: darebáckygalganskýšľakovitýsprepadenýpejor.: potrimiskárskyprašivývšivavýžobrácky: prašivá, všivavá potvorapejor.: pľuhavýpľuhavskýpanghartskýpankhartskýsvinský: pľuhavý, panghartský lumpniž. hovor.: poondiatypoondenýhrub.: posratýposraný: poondiata, posraná nádcha, vecsubšt. sakramentský

    2. p. bezvýznamný, zbytočný


    žobrácky 1. p. biedny 2 2. p. naničhodný 1


    žobráctvo p. chudoba 1


    chudák 1. úbohý, poľutovaniahodný tvor: chudák, je veľmi chorýúbožiak: úbožiakovi treba pomôcťneborákneborký: neborák sused mal trápenienešťastníknešťastlivec (človek postihnutý nešťastím): topiaci sa nešťastníkexpr. bedár: bedár na nohyexpr. zmok

    2. chudobný človek: zobrala si chudákabedár: dedinskí bedáriexpr. žobrák: je to už žobrák, všetko mu vzaliexpr. hladošexpr.: trochártroškárhovor. pejor.: šiflikáršuflikárpejor.: trhanšklbanhandrár: trhani bez majetkupejor. všivák (nemajetný a podlý človek): biedni všivácipejor.: niktoš: nemá nič, je to niktošproletáriron. sedmoslivkárzastar.: chudobár (Kalinčiak)mizerák (J. Kráľ)biednik (Vansová)


    invalid človek neschopný plnohodnotnej práce (obyč. fyzickej) pre následky choroby, úrazu a pod.: vojnový invalidmrzák (človek s trvalou telesnou chybou): je mrzák na nohykalika: po havárii ostal kalikouexpr.: žobrákbedárhovor. vozičkár (invalid, ktorý musí používať invalidné vozidlo) • hovor. pejor. kripel


    naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomníkpodliakpejor. zried. podlina (Jesenská)oplanexpr.: lumplumpákdarebákmizerákpaskudapaskudníklotormrchamrchavecmršinaneosožníkžobrákbezbožníkšpinašpinavecledačinaledačolapikurkárpohanplaninapliagapekný vtákzgerbahovor. expr. anciáštrocha pejor.: lapajlaganpejor.: niktošmamľasobšivkáršklbanpľuhapľuhákpľuhavecpľuhavníkvšivákgalganbitangsmradhnusobahnusákhnusotahnusníkhovor. pejor.: vagabundpapľuhgaunernepodarenecnevydarenecnepodaroknezdarníkpejor. zried. nezdareneckniž. nehodníkhrub.: sviňakurva


    žobrák 1. p. chudák 2 2. p. invalid 3. p. naničhodník


    chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiťchopiťchopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekerylapiťulapiťkniž.: pojaťjať: (u)lapil nôž, do rúkschytiťschopiťpochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrelzobraťvziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za rukuexpr.: chmatnúťschmatnúťchvatnúťschvatnúťchňapnúťkmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou)expr.: zdrapiťzdrapnúťpopadnúťzried. spopadnúťpolapiťrafnúťsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za rukupochytať (postupne, viac vecí)

    2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržaťdostaťdochytiťlapiťpolapiťdolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodejaexpr. čapnúť: už ho čaplizaistiťzatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkliulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúťnár. dosalápiť (Kálal)

    3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybuzlapaťlapiť: zlapali, lapili vtáčikazried. ulapiťvychytaťvylapať (všetko, do jedného)

    4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sazachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľkniž.: jaťpojať: jal ho odporzaujať: hra ho hneď zaujalazasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domynapadnúť: choroba ho celého napadlavychytiťpochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

    5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1


    nadobudnúť stať sa majiteľom, nositeľom niečoho • získať: nadobudol, získal vzdelaniedostať (nadobudnúť ako výsledok niečoho): dostal vyznamenaniezaobstarať siobstarať sizaopatriť sizadovážiť si (po predchádzajúcom úsilí): obstarala si látku na šaty; zadovážil si diplomhovor. zohnaťhovor. expr. splašiť: zohnal, splašil nový kabátvziaťzobraťprísťdôjsť (nadobudnúť bez osobitného úsilia): Kde si vzal toľko peňazí?; ľahko prišiel k tituludosiahnuťdomôcť sa (nadobudnúť s námahou): dosiahol dobré výsledky; domohol sa uznanianahromadiťnabrať (nadobudnúť veľké množstvo): nahromadil si celý majetokexpr.: nahonobiťnazhonobiťhovor. zhonobiť: nahonobil, zhonobil veľa peňazízdediť (nadobudnúť dedičstvom) • nár. nadobariť si


    odniesť 1. nesením odpraviť: odniesť prázdne fľaše do obchoduexpr.: odvliecťodtrepať: odvlečte, odtrepte si knihy prečvyniesť (odniesť von): zraneného vynieslizaniesť (nesením odpraviť): zaniesť balík na poštuexpr.: odterigaťodredikať (pomaly, s námahou odniesť) • hovor. expr. zrepetiť (s námahou, ťažko odniesť): zrepetili sudy do pivnicevziaťzobrať: knihy vzali, zobrali so sebouodnosiťpoodnášaťodvláčiťpoodvláčaťpoodvlačovaťpovynášaťpozanášať (postupne, viac vecí)

    2. mať škodu pri niečom, byť postihnutý, potrestaný • doplatiť (na niečo): výlet odniesla prechladnutím, na výlet doplatila prechladnutím; ty to odnesieš, ty na to doplatíšodpykať: museli si odpykať trest za neposlušnosťhovor. expr. odskákať: chyby (si) odskákalhovor. expr.: zlízaťzliznúťvylízať: zlízala, vylízala som si to za tebahovor. expr. vyhorieť: vyhorel za nás nevinneexpr. zviezť sa (na niekoho; o niečom ťaživom, negatívnom): všetka starosť sa zviezla na mňa, všetku starosť som si odniesol jadoľahnúť (na niekoho; nepriaznivo zasiahnuť): následky doľahli na obyvateľstvo, následky si odnieslo obyvateľstvopoodnášať (postupne, viac vecí)


    odobrať 1. zbaviť vlastníctva, často úradne (op. dať, vrátiť) • vziaťzobrať: odobrať, vziať niekomu doklady; pren. odobrať, zobrať niekomu nádejzbaviťpozbaviť (odobrať niekomu niečo, obyč. proti jeho vôli): (po)zbaviť hodnosti, funkcie niekohopripraviťpriniesťpriviesť (spôsobiť stratu): pripraviť mladých o výhody; priniesť, priviesť niekoho o životobraťkniž. odňať: obrali ho o významné postavenia, odňali mu funkciekniž. vyrvať (násilím, prudko): vyrval mužovi z ruky zbraňskonfiškovaťzhabať (úradne odobrať): skonfiškovať, zhabať odsúdenému majetokpobraťpoodoberaťkniž. poodnímať (postupne, viac vecí)

    2. zmenšiť pôvodné množstvo, rozmery, zmenšiť pôvodný význam a pod. • ubrať: odobrať z vreca (trocha) ovsa; ubrať zo šírky sukne; odobrali, ubrali mu na význame, veľkostizúžiťzabrať (urobiť užším): zúžiť, zabrať v páseexpr. utrhnúť: utrhla z peňazí odložených na dovolenkuzobraťvziať (z povrchu): zobrať, vziať smotanu z mliekaodčerpať (po čiastkach odobrať): odčerpať časť peňazípoodoberaťpouberaťpobraťpozberaťpoodčerpávať (postupne, viac vecí)

    3. p. odviesť 2


    odviesť 1. vedením odpraviť, dopraviť na iné miesto (človeka al. zviera) • zaviesť: odviesť, zaviesť prváka do školy; odviesť psíka na retiazkeeskortovať (odviesť pod vojenskou strážou): eskortovať trestancovexpr. odvliecť (obyč. násilím): odvliekli deti od rodičovhovor. zastar.: odšikovaťzašikovať: odšikovať väzňov; zašikovať statok na pašu

    2. uznať za schopného vojenskej služby • zobraťvziaťhovor. odobrať: mládenca neodviedli, nevzali, neodobrali

    3. p. odvábiť, odvrátiť 1 4. p. odovzdať 1 5. p. odraziť 1


    pozberať 1. (postupne) vziať zo zeme úrodu, z rastlín plody • zviezťpozvážať: pozberať, zviezť, pozvážať úrodu z poľapozoberať: pozoberať rajčiny, papriku

    2. (postupne) vziať, odstrániť z povrchu niečoho • pozoberaťzobrať: pozberať, pozoberať, zobrať smotanu z mliekapoodkladať: pozberá, poodkladá riad zo stola

    3. urobiť záhyby na látke • pozberkaťporiasiťponaberať: pozberať, pozberkať, poriasiť látku okolo krkunazberaťnabrať: nazberané, nabraté rukávyposkladaťhovor. zastar. zrancovať (pozberať do skladov, rancov): sukňa poskladaná do záhybov; šaty zrancovať v páse


    premôcť 1. fyzickou al. duševnou silou nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím • prekonať: je taký silák, že každého premôže, prekoná; svojou rozhodnosťou a odvahou prekonal protivníkaporaziťprevládaťprevládnuťuvládať: poraziť súpera; prevládal, prevládol staršieho brata; porazil, prevládol v matematike všetkýchhovor. položiť: jeho odvaha ma položilazvíťaziť (nad niekým): mužstvo zvíťazilo nad silným súperomnabiť (v športovom zápolení): nabiť súpera v hokejišport. slang. prevalcovať: mužstvo nás prevalcovalozdolaťzničiťzmôcť: vojsko zdolalo, zničilo mesto; všetky prekážky sme postupne zdolali, zmohlipopremáhať (postupne, viac osôb, prekážok a pod.) • zvládnuťkniž. preklenúť: zvládnuť, preklenúť hospodárske ťažkostipodrobiť sizdrviťrozdrviť: podrobiť si národ, zdrviť súperazlomiťprelomiťoblomiť: zlomiť, prelomiť synov odporzaprieť: musí zaprieť svoje vladárske chúťky

    2. vôľou stlmiť city a ich prejavy, telesné stavy a pod. • prekonaťpotlačiť: premôcť, potlačiť smútok, zvedavosť, predsudky, plačnedať najavoudusiťzadusiť: nedala najavo svoju radosť; udusiť, zadusiť slzy, hnevzadržať: zadržať zlosťovládnuťopanovaťskrotiť: nemohol ovládnuť, opanovať svoj odpor k povýšenému správaniu sa; skrotiť zlosťexpr. ututlať: ututlať v sebe túžbu pomstiť sautajiť: utajiť radosťumlčaťprehlušiť (zabrániť prejaveniu sa): umlčať, prehlušiť výčitky svedomia

    3. (o citoch a ich prejavoch, o telesných stavoch) nadobudnúť u niekoho prevahu • opanovaťovládnuť: po namáhavej ceste nás premohla, opanovala, ovládla únavapreniknúť: prenikol ma pri tej predstave strachzmôcť: zmohol ho hladprevládnuť: prevládla v ňom túžba po pomstehovor.: vziaťzobrať: choroba ho vzala, zobrala


    prevziať 1. prijať obyč. do ruky od niekoho iného; prijať istú úlohu, funkciu, povinnosť, starosť a pod.; prijať do správy • prebrať: zásielku sme prevzali, prebrali osobne; prevziať, prebrať vedenievziaťzobrať: vezmi, zober, prosím, telefonický hovor za mňa; vziať, zobrať službu namiesto koleguzastaráv. prejať: prejať za niekoho dlhujať sa: ujať sa funkcie, zodpovednosti, prevziať funkciu, zodpovednosťpopreberať (postupne): popreberať pracovníkov zo susedného závodu; popreberať dozor nad žiakmi

    2. prijať ako svoje vlastné od niekoho iného • osvojiť si (učením, tréningom a pod.): Európa kultúru prevzala, osvojila si od Rimanov; prevziať, osvojiť si cudzie slová, zvyky, teórieprisvojiť siprivlastniť siprebrať (vziať do vlastníctva, obyč. neodôvodnene): prisvojiť si, privlastniť si cudzie myšlienky; prebral kamarátovi dievčafraz. prijať za svoje: učiteľove názory prijal za svoje


    prijať 1. mať schopnosť obsiahnuť niečo do seba • absorbovať: zem prijala, absorbovala výdatné zrážky; látka nestačí prijať, absorbovať vlhkosťpohltiťvpiťvsaťvstrebať: záclony pohltili dym; pokožka dobre vpije, vsaje výživný krém; listy vstrebali vlahupojať (najmä rozlohou): sála pojme, prijme tisíc divákov

    2. dovoliť niekomu vstúpiť niekam a pokladať ho za organickú zložku, súčasť niečoho • pribrať: prijať, pribrať niekoho do partievziaťzobrať: prijali, vzali do spolku ďalších členov; vziať, zobrať niekoho na bytprivítať: privítali ho v rodine ako svojhoadoptovaťosvojiťprisvojiť si (prijať do rodiny, prijať za vlastné): adoptovať dieťa z domova; prisvojili, osvojili si chlapca ako sirotu

    3. prejaviť súhlas s niečím • akceptovať: naše požiadavky vedenie prijalo, akceptovalouznať (prijať ako pravdivé, nevyhnutné a pod.): uznať nevyhnutnosť daného postupukvitovať: hercov výkon obecenstvo kvitovalo s nadšenímrešpektovať (prijať ako nevyhnutné a podľa toho sa správať): rešpektujem tvoje námietkyschváliť (obyč. úradne prijať): návrh, uznesenie plénum schválilo, prijalopodrobiť sapodvoliť sa (prijať po zdráhaní): podvoliť sa miestnym zvykom; bez slov sa podrobila navrhnutému plánukniž. recipovať: recipovať názory

    4. začať mať (istý tvar, výraz, istú kvalitu a pod.) • nadobudnúťdostaťzískať: jej tvár prijala, nadobudla ostrý výraz; ocenenie získali z rúk predsedu poroty

    5. p. vziať 3, 4 6. p. privítať 2


    sústrediť 1. dať na jedno miesto • koncentrovaťskoncentrovať: matematicky nadaných žiakov sústredili, (s)koncentrovali do jednej triedy; ľahký priemysel je sústredený, (s)koncentrovaný na severe krajinyzhromaždiťzohnať: zhromaždiť ľudí do zasadačky; zhromaždiť potrebné údaje; zohnať čriedu do košiarapozháňať (postupne) • zobrať (o literárnych al. iných umeleckých výtvoroch): zobrané diela klasikovzoskupiť (usporiadať do skupín, do skupiny): publikácie zoskupiť podľa témstiahnuť: stiahnuť hráčov do obrany; stiahnuť divíziecentralizovať (sústrediť organizačne): centralizovať výrobuakumulovať: akumulovať bohatstvonakopiťnahromadiťexpr. zhrčiťhovor. expr. strepať: nakopili, zhrčili, strepali nás do jednej miestnosti

    2. priviesť pozornosť, myšlienky, záujem atď. na jednu vec • koncentrovaťskoncentrovať: sústredil, (s)koncentroval svoje úsilie na dosiahnutie cieľazastar.: zosústrediťzosústredniť: zosústrediť všetku silu vôlezacieliťzamerať (činnosť napraviť na dosiahnutie cieľa): všetky svoje schopnosti zacielil, zameral na výskum vesmíruusmerniťupriamiťnasmerovať (dať niečomu istý smer): svoje myšlienky usmernil, upriamil na rodinuuprieťobrátiť: uprel, obrátil zrak na nás


    vyfotografovať zachytiť na fotografii • odfotografovaťsfotografovať: vyfotografoval, odfotografoval si vnúčencehovor.: vyfotiťodfotiťsfotiť: všetci sme vyfotení, sfotení s nevestouzvečniť (na fotografii): celú udalosť zvečnil na svojom aparátezobraťvziať: zobrať, vziať niekoho z profiluzried. sňať


    vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misyuchopiťkniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za rukuvyňaťvybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievkypobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

    2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred ústodňaťodobrať: odňali, odobrali mu majetokzbaviť: zbaviť súpera loptykniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabaťzhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazískonfiškovaťzhabať (úradne vziať) • zoštátniťznárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

    3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisíckudostaťzískať: dostať, získať finančnú odmenuprijať: prijať dar od niekohoprevziať: prevzala balík od poštárapredchytiť (vziať skôr ako iný) • prebraťodviesťodvábiťodlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievčavybrať: vybrať si dovolenku

    4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školukniž. pojať: pojali ma do mesta so seboupribrať: pribrať niekoho do partieprijaťadoptovaťosvojiťprisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

    5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobraťstrhnúť: voda vzala, zobrala, strhla mostschytiťexpr.: skmasnúťzdrapiťdrapnúťzdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasyexpr. popadnúť: popadla vedro a bežala prečvytrhnúťvymyknúťvychmatnúťvyšklbnúťvychytiťexpr.: vydrapnúťvydrapiťvykmasnúťvydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušielposchytaťposchytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisypostŕhaťpostrhávaťpostrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

    6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na sebapodujať sa: na službu sa podujal sámujať sa: ujať sa funkcie predseduprevziaťprebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

    7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážnevyložiť sivysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávnepochopiťporozumieť: slová pochopil doslova

    8. p. premôcť 3


    zaistiť 1. úradne vziať do vyšetrovacej väzby • zatknúť: zlodeja už zaistili, zatklizadržať (chytiť pre trestný čin): vraha zadržali na útekuzobraťvziať (násilím odviesť): zobrali, vzali ho priamo na uliciinternovať (obmedziť slobodu pohybu): internovať niekoho na nútený pobytsubšt. zbaliť: polícia ho zbalila

    porov. aj uväzniť

    2. p. zabezpečiť 1, 2


    zdvihnúť 1. uchopiť niečo, niekoho a dať, potlačiť, potiahnuť smerom hore, do vyššej polohy • zodvihnúťdvihnúť: z(o)dvihnúť kameň na ceste; (z)dvihnúť dieťa do náručiavydvihnúťvyzdvihnúť (do výšky): vy(z)dvihnúť niekoho na koňa; vyzdvihol ruku ako prvýudvihnúť (vládať, môcť zdvihnúť): nevládzem udvihnúť ťažký kuforpodvihnúťnadvihnúťnaddvihnúť (trocha zdvihnúť): podvihnúť si klobúkpridvihnúťpodniesť (trocha zdvihnúť): podniesť si tanier k ústamkniž.: pozdvihnúťpovzniesť: pozdvihol, povzniesol výhražne prst, rukupozbieraťvziaťzobrať (niečo spadnuté): vzal, zobral, pozbieral zo zeme každú smietkupostaviť (niečo zvalené): postaviť ležiaci stĺppozdvíhaťpozodvihovať (postupne, jedno po druhom): pozdvíhať, pozodvihovať porozhadzované papieriky

    2. urobiť lepším, dokonalejším, dostať na vyššiu úroveň • dvihnúťzodvihnúť: (z)dvihnúť, zodvihnúť pracovnú morálkupozdvihnúťpovzniesťzvýšiťpovýšiť: pozdvihnúť, zvýšiť životnú úroveňzlepšiťzdokonaliťzveľadiť: všetkým ide o zlepšenie, zdokonalenie ekonomiky


    získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuťnadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanieexpr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetkyvziaťzobraťnabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze?pren. načerpať: načerpať silu, poučeniepren. naverbovať: naverbovali ďalších do partiezadovážiť sizaobstarať (si)obstarať (si)kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničíhovor. zohnaťhovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmidostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečodostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuťobčiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosťodniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý razdomôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznaniavybojovaťkniž.: dobyťvydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosťkniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili sloboduhovor. expr.: vydupaťvydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosťexpr.: vydrieťvylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniazevylákaťvymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť domhovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcťvytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitálzarobiťhovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol máloutŕžiťstŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotuhovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športkedôjsťprísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetkuvyťažiťexpr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repyvyslúžiť siutrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmechexpr. vykveštovať si

    2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanovnakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenuprehovoriťzagitovaťnaagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcuhovor., často pejor.: zverbovaťnaverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa

    3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať ziskkniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali


    zobrať 1. p. vziať, chytiť 1 2. p. odobrať 1, 2 3. p. prijať 2 4. p. zaistiť 1 5. p. získať 1


    zviezť 1. vozením sústrediť na jedno miesto al. dopraviť zhora dolu: zviezť seno; zviezť vývraty z kopcazvoziťpozvážať (zviezť všetko, obyč. postupne): zvozili, pozvážali úrodu do stodolypozberaťzobraťvziať: tohto roku bolo treba pozberať, zobrať, vziať obilie z poľa veľmi zavčasuodviezťpoodvážaťzaviezť (vezením dopraviť niekde): slamu odviezli, poodvážali poza dom; vrecia sme už nestihli zaviezť do komory

    2. vziať niekoho, niečo na dopravný prostriedok • odviezť: zviezť, odviezť niekoho cestou do mestazaviezť: autom ma zaviezli až celkom po dompreviezť (obyč. cez niečo al. niekam): previezť zraneného do nemocnice


    prosiť zdvorilo, úctivo predkladať niekomu nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • zastaráv. pýtať: prosiť, pýtať niekoho o dovolenie, o prepáčenie, o pomoc; prosili ma, pýtali ma, aby som im poradilprosiť sadoprosovať sa (nástojčivo prosiť): nebudem sa nikomu prosiť, doprosovaťexpr.: žobraťžobroniťobyč. pejor.: prosíkať (sa)proskať (sa)prosinkať (sa) (úpenlivo, ponížene prosiť): deti žobrali, žobronili od rodičov dovolenie; prosíka, prosinká ho, ale všetko je márneexpr.: zariekaťzariekavať (Hviezdoslav)expr.: skuhrať (naliehavo, úpenlivo prosiť): skuhre, pokým sa mu prosba nesplnípýtkať (Rázus)expr. modlikať (úpenlivo, ponížene prosiť): nebudem predsa modlikať o to, čo mi patríexpr. zried. žiadostiť (naliehavo prosiť): plače, žiadostí o odpustenieexpr. lúdiť (neodbytne) • expr.: drankaťdrančať (nástojčivo prosiť): dranká, drančí ešte o pár korún na zmrzlinuexpr. kolenkovaťfraz.: kľakať si na kolenákľačať na kolenách (pred niekým) (ponížene prosiť) • zried. kolenačkovať (Beňo)prihovárať saprivrávať saexpr. al. náb. orodovať (prosiť o priazeň, podporu pre niekoho): prihovára sa, privráva sa u zamestnávateľa, aby absolventa prijali; orodovať za syna; kiež môj patrón oroduje za mňa u Bohavyprosovať (prosením dosahovať): vyprosovať si u Pána Boha zdravie


    pýtať 1. obracať sa na niekoho so žiadosťou, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • žiadať: pýtať, žiadať peniaze na dar; odsúdený pýta, žiada milosť; pýtať si, žiadať si od mamy večerupožadovaťvyžadovať (nástojčivo): robotníci požadujú, vyžadujú vyššie mzdy; požadovať súhlas na niečoprosiť (zdvorilo, úctivo pýtať): chlapec si prosí od rodičov peniaze na výletexpr.: žobraťžobroniťprosíkaťproskať (úpenlivo pýtať): žobral, žobronil ešte o pár korúnexpr. vystíhať (Jesenská)expr.: skuhraťdrankaťdrančať (nástojčivo pýtať): skuhre, dranká od dedka peniazemámiťexpr. lúdiť (neodbytne) • vypytovaťvypytúvať (ustavične pýtať)

    2. p. prosiť 3. p. žobrať 1


    žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných • prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnufraz.: chodiť po žobraníchodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtanífraz.: chodiť z dom na domchodiť z dom do domuchodiť po dobrých ľuďochzastaráv. pýtať (Rázus)zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec)

    2. expr. ponížene prosiť • expr.: žobroniťproskaťprosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovaťexpr. pýtkať (Rázus)expr. modlikať (úpenlivo prosiť) • expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje právaexpr.: škamraťškemraťskuhraťdrankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniazefraz. expr.: kľakať si na kolenákľačať na kolenách (pred niekým) • expr.: skučaťskuvíňaťkňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú?


    dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sapribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do robotychytiť saprichytiť sachopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevoprikročiťpristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniuodhodlať sapodobrať sapodujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškamikniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazíhovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krikexpr.: schytiť savychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tancaexpr. lapiť sa: načim nám lapiť sa robotyzastaráv. oddať sakniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniuexpr. zahryznúť sahovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítaniafraz. vyhrnúť si rukávykraj. prisošiť sa (Felix)popúšťať sapopriberať sapozahrýzať sa (postupne)

    2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sazobrať savybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotelapustiť sa: sprievod sa pustil ulicamipodať sa: podať sa ďalejvykročiťvydať saísťzamieriť: vykročili, zamierili správnym smeromvypraviť savystrojiť savychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestuexpr.: vychytiť saschytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

    3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa


    objaviť sa stať sa pozorovateľným, viditeľným (často náhle a nepredvídane) • zjaviť sa: na tvári sa mu objavili, zjavili prvé vráskyvyskytnúť sa: epidémia sa objavila, vyskytla na troch miestachprísť (neočakávane) • ukázať sa: príznaky choroby prišli, ukázali sa až neskôrfraz. prísť na oči (niekomu): už nám viac neprišiel na oči, už sa viac neobjavilpredstaviť sa: pred očami sa mu predstavila rodná dedinakniž. vyvstať: v prípade vyvstali nové dôkazyohlásiť saprihlásiť saozvať sadať o sebe vedieť (o telesných al. duševných príznakoch, javoch): ohlásili sa, prihlásili sa príznaky choroby; po čase sa ozval smäd; už dlho o sebe nedal vedieťvziať sanabrať sazobrať sa: Kde sa tu vzalo, nabralo, zobralo toľko vody?vynoriť sa: vynorili sa nové problémyexpr. vyrojiť sa (objaviť sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdyexpr. vyrásťzastar. predstať (náhle sa objaviť): zrazu pred ním vyrástla postava; náhle pred nami predstalo strašidlohovor. expr.: dostihnúťprikvitnúť (nečakane prísť) • zahraťzaihrať (nečakane sa objaviť v očiach): v očiach jej zahrali, zaihrali slzy

    p. aj ukázať sa


    odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sapobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostolazobrať savziať sa (preč): urazený sa zobral prečzried. ubrať sahovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranounár.: tajsťtaísť: zabavili sa a tašli domovvzdialiť sahovor.: odskočiť (si)odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviskaodpojiť saodlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojiliodstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od oblokaodpochodovaťhovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnostiodtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dedinyhovor. expr. odvandrovaťexpr.: vypratať saodpratať saodkapaťodtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahloodsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábavaexpr.: spakovať sapakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč!hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnocifraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolotrocha pejor.: odtrepať saodtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali?ujsťutiecť (tajne odísť): ujsť z domuexpr.: zdúchnuťzdupkaťfraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sastratiť sazried. odtratiť sazmiznúťhovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzkyexpr.: odkradnúť savykradnúť saukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuťvyšmyknúť saexpr. uvrznúťexpr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izbyexpr.: odplaziť saodliezťodplúžiť saodplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sautiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samotyhovor. expr.: odprášiťodpáliťodtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčaťodfrknúťodfučaťodfrnknúťodfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdilodfáraťzastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusaťodcválaťodgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčaťodrapčaťodhrkotaťodhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčalexpr. odvliecť sahovor. expr.: odterigať saoddrgáňať saodredikať saodrepetiť saodteperiť saodťarbať saodplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domovexpr.: odknísať saodkolísať savyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať saodkľuckať saodkrivkaťvykrivkaťodkyvkať savykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkaťodcapkaťodťapkaťodťupkaťoddrobčiťodbadkaťodhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať saodšúchať saodšmochtať saodšmotkať saodšmatlať saodčaptať saodtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackaťodskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzaťpoodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

    2. p. opustiť 1


    pobrať sa 1. začať kráčať al. cestovať niekam • zobrať savybrať sa: pobrali sa, zobrali sa do kostola; pobral sa, vybral sa na výletvydať sa: vydať sa do svetavziať sa: zrazu sa vzal a už bol prečvypraviť savystrojiť savychystať saschystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypraviť sa, vystrojiť sa, vychystať sa na návštevu k starým rodičomodísť: nahnevala sa a odišla od nás prečodobrať sa: odobrali sa za svojimi povinnosťamivzdialiť sa: poďakoval sa a ticho sa vzdialilrozlúčiť sa (pobrať sa s lúčením): náhle sa od nás rozlúčilzried. ubrať sa: ubrať sa svojou cestoudať sapustiť sapodať sa: dali sa, pustili sa svetom; rezko sa podali k mestu

    2. uskutočniť prvú fázu nejakej činnosti • začať: s chuťou začali natierať plotpustiť sadať sa: pustiť sa, dať sa do robotychytiť saexpr. lapiť sa: chytil sa, schytil sa do koseniapribrať sapodobrať saprichytiť sa: voľky-nevoľky sa priberie do prania; prichytí sa opraviť pokazené rádio

    p. aj pustiť sa 1

    3. p. zosobášiť sa


    spamätať sa 1. uvedomiť si situáciu, skutočnosť • zbadať saobadať sa: kým sa chlapec spamätal, zbadal, obadal, všetci boli preč

    2. vymaniť sa z intenzívne prežívaného (citového) stavu • kniž. precitnúť: zo šoku sa už spamätal, už precitolexpr.: pozbierať sazozbierať sa: na dovolenke sa už dajako pozbieram, zozbieramvzmužiť sazobrať sa: musíte sa silou-mocou vzmužiť, zobraťprísť k sebeprebrať sa (z mdlôb, bezvedomia): ešte neprišiel k sebe, ešte sa neprebral z omráčeniazviechať saexpr. schápať sa: chytro sa schápala z choroby

    3. p. vzchopiť sa 1 4. p. rozpamätať sa


    vzchopiť sa 1. vyvinúť duševné úsilie na získanie odvahy, sily, vôle a pod. • vzmužiť sahovor. schopiť sa: treba, aby ste sa vzchopili, vzmužili a nenariekali stále; z nešťastia sa rýchlo schopilaspamätať sa: už sa z prehry spamätalpochlapiť sa (preukázať mužnosť, odvahu): ak sa pochlapíš, zvládneš toexpr.: pozbierať sazozbierať sazobrať sazviechať sapozviechať sa: po otrase sa nevládze pozbierať, pozviechaťhovor. expr.: priprieť saposošiť sa: posošil sa a dielo dokončildodať si odvahu/odvahypozbierať (všetku) silu/vôľunapnúť silyfraz. prísť k sebe: po manželkinej smrti už neprišiel k sebezotaviť sa (obnoviť si fyzické al. duševné sily): nevládze sa z neúspechu zotaviťvzpružiť sa (dodať si sily): vzpruží sa k odvážnemu činu

    2. p. postaviť sa 1, vstať 1


    vziať sa 1. neočakávane sa niekde ukázať, zrazu niekde začať byť • zobrať sa: Odkiaľ sa tu vzali, zobrali hodinky?zjaviť saobjaviť sa: čosi-kamsi, naraz sa tu zjavil, objavil snehprísť: Odkiaľ by sem prišlo nepochopenie? Kde by sa tu vzalo nepochopenie?pridať saexpr.: nadariť sanaďabiť sanaďapiť sapoťapiť sapripliesť sa (náhodou): Kdeže by sa tu nadarili, naďabili, priplietli cudzinci!kniž. vyskytnúť sa: z ničoho sa tu vyskytol otec

    p. aj vzniknúť

    2. p. zosobášiť sa 3. p. pobrať sa 1, odísť 1


    zmôcť sa 1. prejaviť al. nadobudnúť schopnosť urobiť niečo, čo vyžaduje odvahu al. niečo si takto zadovážiť • vzchopiť saodvážiť sadodať si odvahu: nezmôže sa, neodváži sa na nič; musíš sa vzchopiť, dodať si odvahu a ísťvzmôcť sa: (v)zmôcť sa na odpor, na útok; (v)zmôcť sa na dom, na autovzmužiť saexpr.: pochlapiť sazozbierať sazobrať sa: vzmuží sa, pochlapí sa, zozbiera sa a povie nepríjemnú pravdu; musíš sa predsa zobrať a dajako nepríjemnosť vyriešiť

    2. hospodársky zosilnieť • vzmôcť sa: podnik sa (v)zmoholzbohatnúťfraz. postaviť sa na nohy: rodina zbohatla, postavila sa na nohy obchodovanímpozdvihnúť sapovzniesť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): krajina sa priemyselne, kultúrne musí pozdvihnúť, povzniesťzveľadiť sa (stať sa bohatším, väčším): majetok sa zveľadilpomôcť si: pomohol si dedičstvom


    zobrať sa 1. p. zosobášiť sa 2. p. pobrať sa 1, odísť 1 3. p. vzchopiť sa 1 4. p. vziať sa 1


    zosobášiť sa cirkevne al. úradne sa spojiť do manželského zväzku • uzavrieť manželstvohovor. osobášiť sa: zosobášili sa, uzavreli manželstvo v Dóme sv. Alžbety; osobášili sa iba tak narýchlovziať sazobrať sa: snúbenci sa vzali, zobrali na fašiangyhovor. pobrať sa: chcú sa pobrať na jarmať sobášmať svadbunár. dosvadbiť sa (Dobšinský)zastar. oddať sa

    p. aj oženiť sa, vydať sa


    poslúžiť si užiť, použiť niečo pre seba • obslúžiť sa: poslúžte si, obslúžte sa z občerstveniazobrať sivziať si: ešte si zoberte, vezmite, je toho dosťzastar. poslúžiť sa (Kukučín)


    vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincomkniž. vstúpiť do stavu manželskéhovziať sizobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiakahovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šlamať sobášzosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martinamať svadbusvadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v letefraz.: dostať sa/ísť pod čepiecísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom

    2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľavadať saodísťodobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávouvypraviť savybrať savystrojiť savychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túruexpr. vytrepať sahovor.: tajsťtaísť: nazbierali húb a tašli domovpobrať savykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou dopravaexpr.: schytiť savychytiť sa

    3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť saminúťutratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniazestroviťpotroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potrovípremrhaťzmárniťexpr.: prehajdákaťpregazdovaťprebačovaťprešustrovaťroztatáriťrozfrnadiťrozfrnádliť (nehospodárne minúť)

    p. aj premárniť


    zobrať si 1. p. vydať sa 1 2. p. oženiť sa 3. p. poslúžiť si


    prosebne vyjadrujúc prosbu, s prosením, s prosbou • hovor. prosky: prosebne, prosky zašeptal, aby sa vrátiliexpr.: modlikavožobravožobronivo: zdvihol modlikavo, žobravo svoj zrak


    žobravo p. prosebne


    prosebný svedčiaci o prosení • expr.: modlikavýžobravýžobronivý: prevravela prosebným, modlikavým, žobronivým hlasom

    p. aj ponížený


    žobravý p. prosebný


    opísať slovami zachytiť (obyč. hlavné črty niečoho) • podať opisvykresliť: autor opísal, vykreslil hrdinu románu ako čestného človeka; podať opis udalostivyrozprávať (rozprávaním predstaviť): príbeh vyrozprával stručne, ale farbistopodať (ústne al. písomne predložiť): prehľadne, zrozumiteľne podať obsah spisuzastar. vylíčiťhovor. expr.: vyfarbiťvymaľovať: udalosť vyfarbil v živých farbáchnačrtnúť (veľmi stručne opísať): načrtnúť svoj zámervypodobiťvypodobniťzobraziťzachytiť (opísať umeleckými prostriedkami): autor výstižne vypodob(n)il, zobrazil, zachytil súčasného hrdinupoopisovať (dôkladne, postupne, zo všetkých strán)


    podať 1. prisunúť do blízkosti niekoho, do rúk a pod. • dať: Podaj, daj mi pohár, prosím!predložiťponúknuť (obyč. jedlo, nápoj): predložiť hosťom obed, ponúknuť občerstvenieservírovaťnaservírovať: kávu nám servírovali na striebornej tácke

    2. úradne (písomne) postúpiť na ďalšie konanie • predložiť: podať, predložiť žiadosť o byt, o dôchodokkniž. predostrieť: predostrieť návrh, sťažnosťposlať (v poštovom styku): podať, poslať súrnu zásielku, telegramzaslaťodoslať (niekomu správu a pod.)

    3. predstaviť sa výkonom • ukázaťpredviesť: reprezentácia podala, ukázala, predviedla dobrý výkonpredstaviť: spevák predstavil svoj hlas v plnom lesku

    4. ústne al. písomne sa vyjadriť o niečom pred verejnosťou • predložiť: podať, predložiť svoju koncepciupredstaviťukázať: predstaviť, ukázať dejiny v kockevyobraziťzobraziťstvárniť (geograficky, maľbou al. umeleckými prostriedkami): umelec dobre vyobrazil, zobrazil charakter prírodyzachytiťznázorniť: výstižne zachytiť, znázorniť boj zla a dobranačrtnúť (stručne podať): spolupracovníkom načrtol svoj plánopísaťvykresliťzastar. vylíčiť (obšírne podať): v románe autor opísal, vykreslil svoje názory na nedávne udalosti


    stvárniť dať niečomu al. niekomu istú podobu, obyč. v umeleckom diele • zobraziť: históriu národa stvárnil, zobrazil autor v obsiahlom románekniž.: spodobiťspodobniťvypodobiťvypodobniť: spisovateľovi sa podarilo spodob(n)iť, vypodob(n)iť jednoduchého dedinského človekasformovaťvymodelovať (obyč. vo výtvarnom diele): z hliny sformoval, vymodeloval figúrky detívytvarovať: z kameňa vytvarovať hlavu koňazachytiťznázorniťvykresliťopísať (názorne al. slovne, hudobne vyjadriť): maliar znázornil bojovú scénu; svoje životné osudy vykreslil, opísal v trilógiiukázaťpredstaviť: symfónia ukázala, predstavila boj dobra a zlakniž. stelesniť (dať konkrétnu podobu): autor v románe stelesnil typ slovenskej ženy


    ukázať 1. gestom upozorniť na niekoho, niečo: ukázal rukou na prichádzajúcich, na dom oprotioznačiť: označil vinníka prstomudať (určiť pohybom, hlasom a pod., ako sa má niečo konať): treba udať smer pochodu; udať paličkou povel, aby hráči začali hraťzastar. al. nár. pokázať (Sládkovič, Botto)naznačiť (náznakom upozorniť): naznačil mu, aby mlčal

    2. umožniť niekomu pozretie niečoho, dať vidieť: Ukážeš nám svoju zbierku?poukazovať (viac vecí al. postupne): poukazovať návšteve celý dompredviesť (názorne): na výstave predvedú nové modely počítačovpredstaviť (verejne): predstaviť diela mladých umelcovpopredstavovať (postupne al. viac vecí, osôb): popredstavovať všetky exponátyprezentovať: výstava prezentuje súčasné umeniedemonštrovať (názorne): demonštroval teóriu na príkladepredložiť (položiť pred niekoho, obyč. pri úradnom vybavovaní): predložte účet, povolenie, zoznam, občiansky preukazpodať: podať výklad o histórii obrazu

    3. vystúpiť so svojimi myšlienkami, citmi, názormi a pod. zo svojho súkromia • dať najavoprejaviťpreukázať: nevie ukázať, dať najavo radosť, lásku; (pre)ukázal ochotu zmieriť samanifestovať (verejne): umelec manifestuje svoju oddanosť vlastizobraziťznázorniť (názorne, umelecky): v románe zobrazil, znázornil nedávne udalostivyjadriťvysloviť (slovne): vyjadrili, vyslovili nám vďaku, uznanie

    4. doložiť presvedčivým dôkazom, podať svedectvo o niečom • podať dôkazdokázaťdosvedčiť: Ukážte, dokážte, akí ste dobrí hokejisti!; podal dôkaz o svojej nevine, dosvedčil svoju nevinu

    5. p. upozorniť


    utvoriť 1. zámernou, cieľavedomou (najmä duševnou) činnosťou dať vznik niečomu: utvoriť si názor na niečo, utvoriť dobré podmienky na pracoviskuvytvoriťkniž. stvoriť (tvorivou, často umeleckou al. vedeckou činnosťou dať vznik niečomu): vytvoriť, stvoriť báseň, sochu, vedeckú štúdiustvárniťzobraziť (dať umeleckú podobu): stvárniť, zobraziť postavu, hrdinu v románe; maliarsky, hudobne stvárniť, zobraziť predstavu o vesmírezložiťskomponovať (umelecké, obyč. hudobné dielo): zložiť, skomponovať operu, pieseň, báseň, obrazpovytvárať (postupne): maliar svoje hlavné diela povytváral v mladostiexpr. splodiť (byť pôvodcom obyč. niečoho nepodareného): splodiť chaoskniž. kreovať: kreovanie spolkupritvoriť (dodatočne utvoriť)

    2. zoskupením, budovaním a pod. dať základ vzniku niečoho • vytvoriťzaložiť: utvoriť, vytvoriť študentský spolokustanoviťkniž. konštituovať (inštitucionálne): ustanoviť, konštituovať zákon, vláduvybudovať: vybudovať v obvode škôlkuzriadiťurobiť: pri Slovenskej akadémii vied zriadili, urobili nové pracovisko; zriadiť pri škole ihriskozostaviť (z častí, z osôb): pre deti zostavili pestrý program; komisiu zostavili z členov výborupoutváraťpovytvárať (postupne): poutvárať, povytvárať záujmové krúžky


    zobraziť predstaviť obraz skutočnosti al. subjektívnej predstavy (graficky, maľbou, fotograficky al. rozličnými umeleckými prostriedkami) • vyobraziťzachytiť: zobraziť, vyobraziť terén na mape; obraz zachycuje podtatranskú krajinuzvečniť: zvečnil jej krásu na plátneznázorniť: na grafe znázorniť rast produktivity prácepredstaviťstvárniťvykresliťopísať (zobraziť slovom, konaním, obrazom a pod.): spisovateľ v románe predstavil, stvárnil nedávnu minulosťukázať: autor sa pokúsil ukázať zložitosť situácieodzrkadliť (ukázať ako v zrkadle): dielo dobre odzrkadlilo skutočnosťkniž. stelesniť (dať niečomu konkrétnu, telesnú podobu): stelesnenie dobra, zla (v umeleckom diele)kniž.: spodobiťspodobniťvypodobiťvypodobniť: na fotografii je dievča dobre spodob(n)enésymbolizovať (zobraziť, vyjadriť pomocou symbolov): červená farba symbolizuje revolúciu


    odzrkadliť sa byť zobrazený ako v zrkadle; stať sa viditeľný navonok • odblesknúť saodblysknúť saoblesknúť saodblysnúť sa: na hladine sa odzrkadlili, odbleskli, odblyskli hviezdy; na okuliaroch sa odblesklo, odblysklo slnkoodraziť sazobraziť sa: na tvári sa mu odrazila radosť; v kaluži sa zobrazila tvár dievčaťaprejaviť saukázať sa: úspechy sa prejavili, ukázali na výsledku


    zobraziť sa p. odzrkadliť sa


    napodobňovať, napodobovať robiť tak, aby vznikla podobnosť • imitovať: napodob(ň)oval, imitoval hlas spevákakopírovať (bezducho napodobňovať): kopíroval cudziu tvorbuexpr. opičiť sa: opičila sa po známej herečkeplagizovať (napodobňovať diela bez udania predlohy): nečestne plagizoval básnikapredstierať (napodobňovať ako pravdivé): predstieral, že je chorýnasledovať (podľa istého príkladu): nasledovali otcov príkladhovor. odkukávať (napodobňovať pozorovaním): odkukával spôsoby od staršíchodb.: simulovaťzobrazovať: napodobňovať, zobrazovať situáciu v iných podmienkach; simulovať niečo počítačom


    tvoriť 1. sústavnou činnosťou dávať vznik niečomu • utvárať: dieťa tvorí, utvára nové slová; organizmus si tvorí, utvára odolnosť proti vírusu; tvoriť tón na husliachvytvárať (najmä tvorivou umeleckou činnosťou): svoje najvýznamnejšie diela vytváral básnik začiatkom storočia; vo filme vytvára postavu otcakniž. kreovať: kreovanie spolkuexpr.: potiťsmoliť (tvoriť s veľkou námahou): potiť, smoliť veršestvárňovaťzobrazovať (dávať umeleckú podobu): v románe stvárňuje, zobrazuje postavy z dedinského prostrediakomponovaťskladať (najmä hudobné dielo): komponuje, skladá populárne piesne, opery; obraz komponoval v tmavých farbáchpísať: písať román, symfóniuprodukovaťpejor. fabrikovať (tvoriť umelecké diela, obyč. v množstve a na úkor kvality): produkovať romány, filmyexpr. súkať (tvoriť v množstve a obyč. nekvalitne): súka veršezakladaťbudovaťzriaďovať (tvoriť niečo od začiatku)

    2. dávať priestorové ohraničenie • utváraťvymedzovaťohraničovať: reťaz hôr tvorí, utvára pôsobivé pozadie; dolinu ohraničujú, vymedzujú kopce z dvoch strán

    3. p. predstavovať 1


    žobroniť p. žobrať 2


    žobronivo p. prosebne


    žobronivý p. prosebný


    žobrota 1. p. chudoba 1 2. p. žobrač, chudoba 2 3. p. banda 1


    osopiť sa prudkým, ostrým spôsobom (obyč. s hnevom, výčitkou a pod.) niekomu niečo povedať • expr.: oboriť savyrútiť sa: zlostne sa osopil na okolostojacich; oboril sa, vyrútil sa na mňa, aby som nezavadzalhovor. expr. obuť sa (slovne do niekoho) • expr. zahartusiť: Otec zahartusil: daj mi už pokoj!expr.: skočiť (do niekoho) • vyskočiťvyletieť (na niekoho): podráždene na mňa vyskočilexpr.: pustiť sananosiť sa (do niekoho): z ničoho nič sa pustila, nanosila do mňanapadnúť (slovne): napadol prednášateľa, že nevraví pravduokríknuťobkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho) • expr.: obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť saobhriaknuť sa (na niekoho; krikom vyjadriť nesúhlas, hnev a pod.) • expr. zried. zobrykovať sa (Šoltésová)skríknuťzakričať (na niekoho) • expr.: zrevaťzarevaťzahrmieť (na niekoho): skríkol, zreval, zahrmel na syna, že nedodržal sľubhovor. expr.: zhurtovať: zhurtovali na nás, aby sme mlčaliexpr.: vybrechnúťvyšteknúťzhavknúť (na niekoho)


    zobrykovať sa p. osopiť sa


    povzbudiť dodať niekomu, niečomu silu, odvahu, chuť do nejakej činnosti; urobiť niečo intenzívnejším, živším • posmeliť: povzbudiť, posmeliť mladých do podnikaniaaktivizovaťzaktivizovať: (z)aktivizovali nás do boja proti rakovinepodnietiť (dať podnet na niečo): podnietil som ho, aby sa prihlásil na konkurzpohnúťexpr. zobudiť: treba ich pohnúť, zobudiť, aby nezmeškali príležitosťexpr.: vyburcovaťzburcovať: vyburcovať niekoho k väčšiemu výkonunaviesť (na niečo nežiaduce): naviesť väzňa na útekkniž. stimulovať: stimulovať kladné vlastnosti u detí; stimulovanie rastu vlasovlek. tonizovať (ovplyvniť tonus): tonizovanie svalstvavzpružiťobodriť: vzpružiť sily chorého; sprcha ho obodrilaosviežiťoživiť: oživiť záujem o vážnu hudbukniž. animovať: animovať prítomných do spevu


    vyvolať 1. spôsobiť vznik • vzbudiťpodnietiť: vyvolať, podnietiť hádku, nepokoje, bitku, radosť; vyvolanie, vzbudenie ľútosti, rešpektu, obdivukniž. vznietiť: ktosi vznietil proti nám podozreniezobudiť: chceli v nás zobudiť súcitkniž. navodiť: žartom navodiť príjemnú atmosféruvyčariťkniž. vylúdiť: vyčariť, vylúdiť úsmevzapríčiniťkniž. rozpútať (začať niečo negatívne): zapríčiniť, rozpútať požiar, vojnu

    2. urobiť si o niečom, o niekom v mysli predstavu • predstaviť sivybaviť si: vyvolá si, vybaví si v mysli známu tvárkniž. evokovať: evokovalo to v nás radostnú náladu

    3. menom vyzvať žiaka odpovedať • štud. slang. vytiahnuť: možno ma dnes profesor nevyvolá, nevytiahne


    vzbudiť 1. dať podnet na vznik niečoho • vyvolaťpodnietiť: chlapcovo správanie vzbudilo, vyvolalo podozrenie; neposlušnosť vzbudila, podnietila vo mne zlosťzobudiťprebudiť: ochota zobudí v ňom pocit vďačnosti; prebudiť v mládeži iniciatívuhovor. zbudiť: zbudil v dievčati silný citkniž. vznietiť: vznietiť vášeňspôsobiťzapríčiniť (stať sa príčinou obyč. niečoho negatívneho): svojím správaním spôsobí, zapríčiní rozruch, škandál

    2. p. zobudiť 1


    zobudiť 1. priviesť zo spánku, z mdlôb al. z nejakého duševného stavu do stavu bdenia; pren. vytrhnúť z pasivity • prebudiťzbudiť: kázal sa z(o)budiť o šiestej; prebudil ma lomoz z vedľajšej izby; zobuď, prebuď ho zo zadumaniazastar. vzbudiť: vzbudiť zo spánku niekohoexpr. zohnať: Zožeň ho, už je neskoro!prebrať: nemohol sa prebrať z mrákot, zo spánkuexpr.: zduriťzburcovaťzbútoriťzbuntošiťzbuntovať (obyč. v pren. význame): zdurili, zburcovali nás o polnoci; zburcovať, zbuntošiť niekoho do aktivitypobudiťpozobúdzaťpoprebúdzaťpopreberať (postupne, viac osôb)

    2. p. vzbudiť 1


    prebrať sa vrátiť sa do stavu plného vedomia (zo spánku, z mdlôb, z intenzívne prežívaného duševného stavu) • zobudiť saprebudiť saprísť k seberozobrať sa: pomaly sa prebrala, zobudila z tuhého spánku; nemohol sa z bezvedomia prebrať, prísť k sebe; prebrať sa zo zamyslenostiprecitnúť (zľahka, nie celkom sa prebrať): precitnúť zo snaexpr. zduriť sa (náhle): zduril sa zo spánkuspamätať sa (z citového rozrušenia): nemohli sa z ohromenia spamätaťexpr.: pozviechať sapozbierať sa: ledva sa z mdlôb pozviechal, pozbieral


    strhnúť sa 1. urobiť telom prudký pohyb, prudko sa pohnúť (obyč. z vonkajšieho popudu) • myknúť satrhnúť sa: (s)trhol sa, mykol sa od ľaku a spadolexpr. vyjašiť savyplašiť sa (pri strate rozvahy): pri náhlom výstrele sa deti vyjašili, vyplašilivyľakať savydesiť savystrašiť sa: pri každom údere sa vyľakala, vydesilavyskočiť (prudko vstať pri náhlej reakcii): pri zvuku krokov chlap vyskočil

    2. náhle, prudko prerušiť spánok, byť vytrhnutý zo sna: v noci sa strhol celý spotenýprebudiť sazobudiť saprebrať sa (prerušiť spánok, obyč. nie prudko) • kniž. precitnúť (nadobudnúť plné vedomie): precitnúť zo spánku, z mdlôbvyskočiť (náhle prerušiť spánok a vstať): keď počul budík, vyskočilpostŕhať sapostrhávať sapostrhúvať sa (postupne sa strhnúť zo spánku, náhle sa zobudiť; o viacerých jednotlivcoch): postŕhali sa, akoby bol hrom udrel

    3. zrazu, náhle sa objaviť (obyč. o živelnej pohrome al. negatívnom deji) • vypuknúť: strhla sa búrka, vypukol požiarkniž.: rozpútať saprepuknúť: rozpútal sa krutý boj; prepukol poplach, smiechvzplanúťsplanúťvzbĺknuťzbĺknuť: vzplanuli, splanuli bitky, (v)zbĺkli nepokojenastaťpovstaťvzniknúťzačať sa (obyč. nie náhle, nie prudko): nastal vietor; povstala, vznikla trma-vrma; začala sa medzi nimi hádka


    zobudiť sa 1. nadobudnúť plné vedomie, vrátiť sa do stavu bdenia (po spánku, mdlobách a pod.), pren. zanechať pasivitu • prebudiť sazbudiť sa: z(o)budil, prebudil som sa neskorozastar. vzbudiť sa (Záborský)otvoriť oči: keď som otvoril oči, bolo už poludnieprebrať sa: v noci sa preberie a nemôže zaspať; prebrať sa z mdlôb, z otupeniaprecitnúť (zľahka, nie celkom sa zobudiť): nadránom precitla; precitnúť z ohromeniazastar. precítiť sa (Ondrejov)expr. zduriť sa: zduriť sa zo snastrhnúť sa (zrazu, náhle sa zobudiť): pri zahrmení sa dieťa strhlo

    2. náhle sa začať prejavovať • prebudiť savzbudiť sa: v žiakovi sa zobudil, prebudil, vzbudil záujem o šport; zobudilo sa, prebudilo sa v ňom svedomieobjaviť sazjaviť saohlásiť saprihlásiť saozvať sadať o sebe vedieť: náhle sa ohlásil, ozval žalúdok; znova sa objavila skrytá choroba


    budiť 1. privádzať zo spánku do stavu bdenia, vytŕhať zo spánku • zobúdzaťprebúdzať: budí, zobúdza, prebúdza ich rachot električiekexpr.: duriťdurkaťbúriťburcovaťbuntošiťbuntovať: durili, burcovali, buntošili nás už o polnoci; mať ho durkala zavčasu; búrili nás ešte pred svitanímnár. bútoriť

    2. byť príčinou niečoho, spôsobovať vznik niečoho • vzbudzovaťprebúdzaťvyvolávaťpodnecovaťvznecovať: budil, vzbudzoval, vyvolával všade záujem, obdiv; budili, podnecovali v nás nenávisť; svojím správaním budili, vznecovali podozrenieodb. generovať: budiť, vzbudzovať, generovať elektrické kmitanie


    preberať 1. prezerať kus po kuse a dávať od seba vhodné od nevhodného • triediťroztrieďovaťpretrieďovať: colník preberá pašované predmety; preberať, triediť, roztrieďovať ovocie, fazuľuoddeľovať (čo bolo spojené): oddeľuje plevy od zrnahovor. zastaráv.: sortírovaťsortovať (podľa druhu, veľkosti a pod.): sortíruje tovar

    2. venovať sa nejakému problému a zo všetkých strán ho posudzovať • zaoberať sazapodievať sa: na hodine dejepisu preberali veľkomoravské obdobie; v parlamente sa zaoberali, zapodievali privatizáciouskúmaťpreskúmavať: skúmať, preskúmavať národnostné otázkyprerokúvať (oficiálne) • pertraktovať (dôkladne): už druhý deň prerokúvajú, pertraktujú návrh zákonaprediskutúvaťexpr.: pretriasaťpreklepávať (často kriticky): doma všetko prediskutúvajú, pretriasajúexpr. prepierať (so zlým úmyslom): prepierajú posledné udalostiprecvičovať (dôkladne niečo preberať, obyč. učebnú látku) • hovor. ventilovať (preberať obchádzané otázky)

    3. byť prieberčivý • vyberať: dievka dlho preberala, vyberala, až sa nevydala; preberať si, vyberať si v jedle

    4. vracať zo spánku do stavu bdenia al. z mdlôb do stavu vedomia • prebúdzaťbudiťzobúdzať: nasilu preberá, prebúdza, budí dieťakriesiť (z bezvedomia): preberá, kriesi omdletého vodou

    5. p. hrať 1 6. p. tancovať 7. p. kopírovať 2


    budiť sa prechádzať zo spánku do stavu bdenia • zobúdzať saprebúdzať sa: v lete sa budí, zobúdza, prebúdza zavčasuprecitaťpreberať sa (zo spánku al. zo straty vedomia): precitá, preberá sa zo spánku, z mdlôb


    vyzuť dať dolu obuv; zbaviť obuvi • zobuť: vyzuť, zobuť si čižmy; pomáha vyzuť, zobuť starkúzried. zozuť (Kukučín)povyzúvaťpozobúvať (postupne, viacero vecí al. viacerých)


    zobuť p. vyzuť


Pozri výraz ZOB v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV