Význam slova "zob" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zob -u m.

1. bohato rozkonárený ker s čiernymi bobuľami (strihaný často na živý plot), vtačí zob;
bot. z. vtačí Ligustrum vulgare

2. vtačí z. krmivo pre vtáky

zobáčik -a m. zdrob.;

zobáčisko -a -čisk s., v jedn. i m. zvel.

zobák -a m.

1. ostro vystupujúca zrohovatená časť vtačej hlavy: zahnutý z., pozberať, trhať potravu z-om

2. pejor. ústa (význ. 1): zavri z.! buď ticho!

● expr. (hovor,) ako ti z. narástol ako si sa v mladosti naučil;

zobákový príd.;

zobať -e -ú -úc/-ajúc nedok.

1. zobákom zbierať (potravu): z. zrno;
z. z ruky i fraz. expr. ochotne niekoho poslúchať;

2. ďobať (význ. 1): kvočka ho z-la do ruky;

zobecnieť, správ. zovšeobecnieť;
zobecniť, správ. zovšeobecniť

nedok. k 2, 3, 4 zoberať, k 2, 4 i zberať

// zobrať sa

1. pobrať sa (význ. 1), vziať sa: z-l sa a odišiel

2. zjaviť sa (význ. 2), objaviť sa, vziať sa: odkiaľ sa z-li tie veci?

3. (o dvojici) uzavrieť manželstvo, vziať sa: tohto roku sa chcú z.;

zobkať nedok. expr. zobať (význ. 1, 2): vtáčik z-á semienka;

zobliecť -lečie -lečú -liekol dok. vyzliecť (význ. 1, 2): z. si šaty;
z. dieťa;
z. sa pred spaním;

nedok. zobliekať -a

dok. zobnúť -e -ú -bol

žobrač -e ž. hromad.

1. žobráci

2. pejor. nemajetná vrstva obyvateľstva: poddanská ž.;

žobráča -aťa mn. -ence/-atá -čeniec/-čat s.

1. žobrajúce dieťa

2. expr. dieťa s teles. chybou al. chorľavé dieťa

žobračenka -y -niek ž. pejor. (v prvej ČSR) poukážka na podporu v nezamestnanosti;

žobračenkový príd.

žobračí príd. zried.;

žobráčik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.

žobráčka -y -čok ž.;

žobrácky príd. i prísl.: ž. zárobok, život, ž-a kapsa

● → vyjsť na ž-u palicu;

žobráctvo -a s.;

žobrák -a mn. -ci m.

1. kto sa živí žobraním: otrhaný, slepý ž.

2. expr. veľmi chudobný človek, chudák, bedár: je to ž., nič nemá;

3. expr. mrzák, kalika, chorľavý človek: ostal ž-om na celý život;

žobrať -e -ú -ajúc nedok.

1. prosiť o almužnu a tým sa živiť: chodiť po ž-ní

2. expr. úpenlivo prosiť, žobroniť: ž. o peniaze;
ž-l, aby mu odpustili

zobrať -berie -berú -tý/-ný dok.

1. vziať (význ. 1 – 11): z. tašku do ruky, dieťa na kolená;
z. tabletku;
ktosi mu z-l hodinky;
z-r liter vína! z. si príklad (z niekoho);
z. niekoho na byt;
autobus (ne)z-l všetkých;
(ne)z-li ho na vojnu, z-la ho polícia;
vietor z-l strechu;
z. funkciu;
on to z-l vážne;
hovor. celkom ho to z-lo;
z-rme si napr. (takýto prípad);
z. niečo na vedomie

2. odobrať z povrchu, pozberať: z. smotanu z mlieka, úrodu z poľa, z. (riad) zo stola

3. zhromaždiť, sústrediť: z-né spisy (autora)

4. sústrediť do intenzívnej činnosti, pozbierať: z. všetku (svoju) silu, energiu, odvahu

● z. si niečo do hlavy zaumieniť si;
z-l si mi to z → úst;
z. si niekoho, niečo na → mušku;
z. (si) niekoho do → parády;
z. → rozum do hrsti;
z. si niečo k → srdcu;
z. niečo na → ľahkú váhu;
expr. nech to čert z-ie! vyj. zlosť, rezignáciu, ľahostajnosť;

žobravo prísl.

žobravý príd.

1. živiaci sa žobraním: ž. tulák;
ž. študent, ž. mních (v stredoveku)

2. expr. úpenlivo prosiaci, prosebný: ž. hlas;

zobraziť dok. umelecky, graficky znázorniť: z. krajinu;
z. postavy (v hre, románe ap.) stvárniť;
terén z-ený na mape;

nedok. zobrazovať

žobroniť nedok. expr. žobrať (význ. 2), prosíkať: ž. o priazeň;
ž-l, aby ho vypočuli;
ž-l, kým nedosiahol cieľ

žobrota -y ž.

1. žobranie: chodiť po ž-e

2. expr. úplná chudoba, bieda: pri potulkách sa stretávali so ž-ou

3. pejor. žobrač (význ. 2);

● vyjsť na ž-u schudobnieť;
priviesť, doniesť na ž-u hmotne zničiť

zobudiť dok.

1. prebudiť (význ. 1): z. deti, z-l ho krik

2. vyvolať (význ. 5), podnietiť, prebudiť, vzbudiť: z. u niekoho zvedavosť, záujem;

nedok. zobúdzať -a

// zobudiť sa

1. prebudiť sa (význ. 1): z. sa o šiestej

2. zjaviť sa (význ. 1, 2), objaviť sa, prejaviť sa, prebudiť sa: z-li sa v ňom zlé vlastnosti;

nedok. zobúdzať sa

zobuť -je -jú dok. vyzuť (význ. 1, 2): z. si topánky;
z. dieťa;
z-l sa a ticho vošiel;

nedok. zobúvať -a

zobzerať sa dok. poobzerať sa (význ. 2): naľakane sa z. (na všetky strany)