Význam slova "zob" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 36 výsledkov (1 strana)

  • zob -u m.

    1. bohato rozkonárený ker s čiernymi bobuľami (strihaný často na živý plot), vtačí zob;
    bot. z. vtačí Ligustrum vulgare

    2. vtačí z. krmivo pre vtáky

  • zobáčik -a m. zdrob.;

  • zobáčisko -a -čisk s., v jedn. i m. zvel.

  • zobák -a m.

    1. ostro vystupujúca zrohovatená časť vtačej hlavy: zahnutý z., pozberať, trhať potravu z-om

    2. pejor. ústa (význ. 1): zavri z.! buď ticho!

    expr. (hovor,) ako ti z. narástol ako si sa v mladosti naučil;

  • zobákový príd.;

  • zobať -e -ú -úc/-ajúc nedok.

    1. zobákom zbierať (potravu): z. zrno;
    z. z ruky i fraz. expr. ochotne niekoho poslúchať;

    2. ďobať (význ. 1): kvočka ho z-la do ruky;

  • zobecnieť, správ. zovšeobecnieť;
    zobecniť, správ. zovšeobecniť

  • nedok. k 2, 3, 4 zoberať, k 2, 4 i zberať

    // zobrať sa

    1. pobrať sa (význ. 1), vziať sa: z-l sa a odišiel

    2. zjaviť sa (význ. 2), objaviť sa, vziať sa: odkiaľ sa z-li tie veci?

    3. (o dvojici) uzavrieť manželstvo, vziať sa: tohto roku sa chcú z.;

  • zobkať nedok. expr. zobať (význ. 1, 2): vtáčik z-á semienka;

  • zobliecť -lečie -lečú -liekol dok. vyzliecť (význ. 1, 2): z. si šaty;
    z. dieťa;
    z. sa pred spaním;

  • nedok. zobliekať -a

  • dok. zobnúť -e -ú -bol

  • žobrač -e ž. hromad.

    1. žobráci

    2. pejor. nemajetná vrstva obyvateľstva: poddanská ž.;

  • žobráča -aťa mn. -ence/-atá -čeniec/-čat s.

    1. žobrajúce dieťa

    2. expr. dieťa s teles. chybou al. chorľavé dieťa

  • žobračenka -y -niek ž. pejor. (v prvej ČSR) poukážka na podporu v nezamestnanosti;

  • žobračenkový príd.

  • žobračí príd. zried.;

  • žobráčik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.

  • žobráčka -y -čok ž.;

  • žobrácky príd. i prísl.: ž. zárobok, život, ž-a kapsa

    vyjsť na ž-u palicu;

  • žobráctvo -a s.;

  • žobrák -a mn. -ci m.

    1. kto sa živí žobraním: otrhaný, slepý ž.

    2. expr. veľmi chudobný človek, chudák, bedár: je to ž., nič nemá;

    3. expr. mrzák, kalika, chorľavý človek: ostal ž-om na celý život;

  • žobrať -e -ú -ajúc nedok.

    1. prosiť o almužnu a tým sa živiť: chodiť po ž-ní

    2. expr. úpenlivo prosiť, žobroniť: ž. o peniaze;
    ž-l, aby mu odpustili

  • zobrať -berie -berú -tý/-ný dok.

    1. vziať (význ. 1 – 11): z. tašku do ruky, dieťa na kolená;
    z. tabletku;
    ktosi mu z-l hodinky;
    z-r liter vína! z. si príklad (z niekoho);
    z. niekoho na byt;
    autobus (ne)z-l všetkých;
    (ne)z-li ho na vojnu, z-la ho polícia;
    vietor z-l strechu;
    z. funkciu;
    on to z-l vážne;
    hovor. celkom ho to z-lo;
    z-rme si napr. (takýto prípad);
    z. niečo na vedomie

    2. odobrať z povrchu, pozberať: z. smotanu z mlieka, úrodu z poľa, z. (riad) zo stola

    3. zhromaždiť, sústrediť: z-né spisy (autora)

    4. sústrediť do intenzívnej činnosti, pozbierať: z. všetku (svoju) silu, energiu, odvahu

    z. si niečo do hlavy zaumieniť si;
    z-l si mi to z → úst;
    z. si niekoho, niečo na → mušku;
    z. (si) niekoho do → parády;
    z. → rozum do hrsti;
    z. si niečo k → srdcu;
    z. niečo na → ľahkú váhu;
    expr. nech to čert z-ie! vyj. zlosť, rezignáciu, ľahostajnosť;

  • žobravo prísl.

  • žobravý príd.

    1. živiaci sa žobraním: ž. tulák;
    ž. študent, ž. mních (v stredoveku)

    2. expr. úpenlivo prosiaci, prosebný: ž. hlas;

  • zobraziť dok. umelecky, graficky znázorniť: z. krajinu;
    z. postavy (v hre, románe ap.) stvárniť;
    terén z-ený na mape;

  • nedok. zobrazovať

  • žobroniť nedok. expr. žobrať (význ. 2), prosíkať: ž. o priazeň;
    ž-l, aby ho vypočuli;
    ž-l, kým nedosiahol cieľ

  • žobrota -y ž.

    1. žobranie: chodiť po ž-e

    2. expr. úplná chudoba, bieda: pri potulkách sa stretávali so ž-ou

    3. pejor. žobrač (význ. 2);

    vyjsť na ž-u schudobnieť;
    priviesť, doniesť na ž-u hmotne zničiť

  • zobudiť dok.

    1. prebudiť (význ. 1): z. deti, z-l ho krik

    2. vyvolať (význ. 5), podnietiť, prebudiť, vzbudiť: z. u niekoho zvedavosť, záujem;

  • nedok. zobúdzať -a

    // zobudiť sa

    1. prebudiť sa (význ. 1): z. sa o šiestej

    2. zjaviť sa (význ. 1, 2), objaviť sa, prejaviť sa, prebudiť sa: z-li sa v ňom zlé vlastnosti;

  • nedok. zobúdzať sa

  • zobuť -je -jú dok. vyzuť (význ. 1, 2): z. si topánky;
    z. dieťa;
    z-l sa a ticho vošiel;

  • nedok. zobúvať -a

  • zobzerať sa dok. poobzerať sa (význ. 2): naľakane sa z. (na všetky strany)

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV