Synonymá slova "zm" v Synonymickom slovníku slovenčiny

vyrovnať sa 1. dať sa do radu, do rovnej polohy • zarovnať sa • urovnať sa: rady vojakov sa vyrovnali, zarovnali, urovnali • narovnať sa • vystrieť sa (o tele): chrbát sa mu cvičením narovnal; hrdo sa vystrel • povyrovnávať sa • pozarovnávať sa • pourovnávať sa • ponarovnávať sa • povystierať sa (postupne; o viacerých jednotlivcoch al. veciach)

2. stať sa niekomu rovným, dosiahnuť rovnakú úroveň • byť roveň: nik sa mu nevyrovná, nik mu nie je roveň • dostihnúť • dohoniť • dobehnúť • dohnať: v športových výkonoch ľahko dostihne, dobehne, doženie aj najlepších

3. zaujať správny, racionálny, rozhodný a pod. postoj k sporným, nejasným veciam • zúčtovať • hovor.: vyúčtovať • porátať sa: vyrovnať sa, zúčtovať s minulosťou, so zradou; vyúčtujeme, porátame sa aj s ostatnými • fraz. vyrovnať si/vybaviť si účty: počkajte, ešte sme si nevyrovnali účty • fraz. expr. rozdať si to s niekým (vyrovnať sa s niekým obyč. bitkou, hádkou) • pokonať sa • zmieriť sa (zmierlivo sa vyrovnať): už sa so susedmi pokonali, zmierili • skoncovať (vyrovnať sa s niečím nepríjemným): s obavami som už skoncoval • nespis.: vyporiadať sa • vysporiadať sa

zmieriť sa 1. zanechať nepriateľstvo, spory • uzmieriť sa • pomeriť sa: nepriatelia sa napokon (u)zmierili, pomerili • nár. vymeriť sa (Vansová) • udobriť sa • hovor. podobriť sa: nechce sa s bratom udobriť, podobriť; udobriť sa bozkom • pokonať sa (zmierlivo sa dohodnúť): susedia sa napokon pokonali • fraz. podať si ruky: rozvadení súperi si podali ruky

2. zanechať vzdor, prijať niečo ako nevyhnutné • uspokojiť sa: ťažko sa zmieriť, uspokojiť s porážkou • spriateliť sa: musíme sa spriateliť s myšlienkou na prehru • vyrovnať sa: vyrovnať sa so stratou zamestnania • rezignovať (trpne sa zmieriť s niečím): po porážke rezignoval, s porážkou sa zmieril

mierny 1. ktorý nepresahuje strednú mieru, hodnotu, intenzitu • nevysoký • neveľký • nízky: mierne, nevysoké, neveľké kopce (op. strmé, príkre); dostať nízky trest • ľahký • slabý (s nižšou intenzitou): mierny, ľahký, slabý zápal (op. ťažký, silný); mierny, slabý mráz (op. silný, ostrý) • nepatrný • nenápadný • nevýrazný • zanedbateľný (ťažko vnímateľný): nepatrné, zanedbateľné zvýšenie cien (op. výrazné); mierny, nenápadný, nevýrazný záklon hlavy • tichý • jemný (s miernymi prejavmi; op. silný, prudký): mierne, tiché, jemné mrholenie • znesiteľný (obyč. o niečom nepríjemnom, čo sa dá vydržať): mierna, znesiteľná bolesť (op. príkra) • pomalý • pozvoľný • voľný (op. rýchly, prudký): bežci nasadili pomalé, pozvoľné tempo (op. ostré); pomalé, pozvoľné stúpanie • nenáhlivý • nenáhly (o tempe) • nevtieravý • diskrétny (zachovávajúci prístupnú mieru, intenzitu): mierne, diskrétne napomenutie; nevtieravé, diskrétne svetlo • nár.: úložný • úložitý • úložistý (s miernym sklonom; op. príkry, strmý): úložné, úložité, úložisté stráne • zastar. temperovaný

2. ktorý zachováva mieru v prejavovaní citov, nálad a pod.; svedčiaci o umiernenosti (op. výbušný, prudký) • umiernený • pokojný • krotký • tichý • nevýbojný • nebojovný: mierny, umiernený, pokojný človek; krotká, pokojná, tichá, nevýbojná povaha; byť umiernený, nevýbojný vo svojich prejavoch • pren. holubičí: holubičí národ • jemný (vyznačujúci sa jemnosťou; op. drsný): mierne, jemné správanie dámy • mierumilovný • zmierlivý: mať mierumilovné prejavy; zvoliť mierny, zmierlivý tón reči

3. ktorý zachováva mieru v istom nežiaducom konaní; svedčiaci o tom • striedmy • zdržanlivý: byť mierny, striedmy, zdržanlivý v jedení a v pití • pren. expr. sviatočný (konajúci niečo iba zriedka): je sviatočný fajčiar (op. tuhý, silný)

mierumilovný ktorý sa usiluje o udržanie mieru, o mierové, pokojné riešenie problémov; ktorý nevyvoláva hádky, spory; svedčiaci o tom • pokojamilovný: mierumilovní, pokojamilovní ľudia; mať mierumilovnú, pokojamilovnú povahu • znášanlivý • zmierlivý • tolerantný (op. neznášanlivý, škriepny): znášanliví susedia; zmierlivý, tolerantný politik • pokojný • mierny • umiernený • tichý • krotký (op. prudký, výbušný, prchký): mierumilovné, pokojné riešenie konfliktu; mierne, umiernené slová; má povesť tichého, krotkého človeka • nevýbojný • nebojovný • pren. holubičí (ktorý neohrozuje výbojmi iných): nevýbojný, nebojovný kmeň; mať nevýbojné, holubičie srdce • nevojenský • mierový • pacifistický (zameraný na zachovanie mieru, na odvrátenie vojny; op. vojenský, vojnový): riešiť spory nevojenskou, mierovou cestou; pacifistické postoje • zried. pacifický

slobodomyseľný ktorý je slobodný, voľný v myslení, názoroch; usilujúci sa o slobodné, voľné myslenie; uznávajúci, podporujúci aj iné názory • liberálny: slobodomyseľný, liberálny politik; slobodomyseľný, liberálny študentský spolok, program • znášanlivý • zmierlivý (v politike)

zmierlivý usilujúci sa o zmierenie; svedčiaci o tomto úsilí • zmierny: zmierlivé, zmierne riešenie sporu; zmierlivý, zmierny postoj k niečomu • zmierovací • zmierujúci • udobrujúci (vedúci k zmiereniu): zmierovacie pokusy, zmierujúce konanie • odzbrojujúci: odzbrojujúci úsmev • ústretový • lojálny • kniž. konciliantný

znášanlivý ktorý sa dobre znáša s ľuďmi, rešpektujúci názory iných • tolerantný • nepriečny: znášanlivý, tolerantný človek • pokojný • mierny • mierumilovný • pokojamilovný: pokojné, mierumilovné obyvateľstvo, národy • slobodomyseľný • liberálny • zmierlivý • lojálny: liberálna, zmierlivá politika; zmierlivý úsmev • umiernený • zdržanlivý • rezervovaný: umiernené, zdržanlivé stanovisko • kniž. konciliantný • zried. spratný • nár. úložný

stíšený ktorý sa stal tichším, ktorý stratil na intenzite • stlmený • zoslabený • zmiernený: stíšený, stlmený zvuk večernej harmoniky; zoslabený, zmiernený vietor • tlmený • tichý • polohlasný: tlmený, tichý, polohlasný nočný hovor

tlmený menej intenzívny ako obyčajne býva, menej výrazný • zmiernený • zoslabený • slabší: pociťoval tlmenú, zmiernenú bolesť; svetlo je tlmené, zoslabené, slabšie; počuť zoslabený, slabší zvuk rádia • pridusený • pritlmený • polohlasný • polohlasitý • nehlasný • tichý • dusený • stíšený (obyč. o zmiernenom zvuku): pridusený plač; polohlasný, nehlasný, tichý, stíšený hovor vo vedľajšej izbe • stlmený • utlmený: stlmené, utlmené stony • jemný • nekrikľavý (op. krikľavý): jemné, nekrikľavé farby • temný: temné dunenie prichádzajúce zďaleka • udusený (Urban, Alexy) • zdusený • expr.: pridrhnutý • priškrtený

ochabnúť 1. vysilením, vyčerpaním sa stať chabým, slabým • oslabnúť • zoslabnúť • zmalátnieť: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmalátnelo • expr.: zmľandravieť • zdengľavieť • zhandravieť (stať sa mľandravým, ako handra): svaly mu zmľandravejú • zvädnúť • zried. zvetšieť (stať sa vetchým) • vycivieť • vychradnúť: vychradnuté, vycivené telo • hovor. ovisnúť • sklesnúť • hovor. opadnúť: postrelenému vtáčaťu ovisli, sklesli krídla; ruky mu únavou opadli • zried. ochradnúť • expr. znedvižnieť: nevesta akosi znedvižnela • oťarbavieť • sťarbavieť (stať sa ťarbavým): v chôdzi oťarbavela

p. aj oťažieť

2. stratiť na intenzite, sile, aktivite a pod. • oslabnúť • zoslabnúť • opadnúť • upadnúť: pamäť mu už ochabla, (z)oslabla; nálada opadla, upadla • ochromieť • otupieť (o duševných schopnostiach človeka): jeho vôľa ochromela; pozornosť mu otupela • utíšiť sa • utíchnuť • ochladnúť: záujem utíchol, nadšenie ochladlo • poľaviť • povoliť • popustiť: bolesť poľavila • zmierniť sa • zmiernieť: mrazy sa zmiernili, zmierneli • poddať sa: vietor sa časom poddá

poddať sa 1. v súperení, v boji a pod. uznať prevahu protivníka • vzdať sa: obrancovia mesta sa poddali, vzdali bez boja • kapitulovať: pod tlakom súpera naši reprezentanti kapitulovali; nepriateľ odmietol kapitulovať • fraz. hodiť flintu/pušku do žita • dať sa (obyč. v zápore): My sa tak ľahko nedáme!

2. dať sa opanovať, ovládnuť niekým al. niečím • podľahnúť: poddať sa, podľahnúť obavám z budúcnosti • oddať sa: oddať sa strachu, žiaľu, smútku • podriadiť sa • podvoliť sa: z lásky sa podriadi, podvolí všetkým ženiným rozmarom • podrobiť sa: domorodci sa podrobili bez odporu • ustúpiť • upustiť: pod tlakom argumentov ustúpil, upustil od svojej žiadosti

3. prejsť do menšej intenzity • povoliť • popustiť • poľaviť: zima sa už vo februári poddala, už povolila, popustila, poľavila • zmierniť sa • zmiernieť • oslabnúť • zoslabnúť • ustúpiť: bolesť sa k večeru zmiernila, (z)oslabla, ustúpila • ustať • utíchnuť • utíšiť sa • ochabnúť: vietor ustal, ochabol; dážď utíchol

poľaviť 1. stratiť na sile, intenzite (obyč. o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) • povoliť • popustiť: bolesť zuba poľavila, povolila, popustila; koncom februára mrazy poľavia, povolia, popustia • zmierniť sa • zmiernieť: smútok sa po roku zmiernil • ustúpiť • ustať • prestať • oslabnúť • zoslabnúť: na večer lejak ustal, (z)oslabol • ochabnúť: ich úsilie rýchlo ochabne • poddať sa • utíchnuť • utíšiť sa: víchrica sa po hodine poddala, utíchla, utíšila sa

2. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu, hodnotu • spustiť • zľaviť: nechcel poľaviť, spustiť, zľaviť z ceny ani korunu • ubrať • popustiť • povoliť (z nárokov, z ceny a pod.): nerád popustí zo svojich predstáv, nárokov

popustiť 1. urobiť voľnejším niečo napäté, stiahnuté, tesné; trocha pustiť (op. pritiahnuť) • povoliť • uvoľniť: popustiť, povoliť lano, remeň, opasok; popustiť, uvoľniť nohavice, uzdu

2. stratiť súdržnosť, dostať trhlinu, puklinu • prasknúť • prasknúť sa: pneumatika popustila, praskla; nafúknutý balón popustil, praskol sa, pukol; vodovodná rúra pukla, praskla • povoliť • roztrhnúť sa • rozdrapiť sa (obyč. o látke): nohavice sa pri skoku roztrhli, rozdrapili; pančucha sa na kolene roztrhla

3. (o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) začať menej účinkovať, stratiť na sile • poľaviť • povoliť: bolesť trocha popustila, poľavila, povolila; jeho hnev ešte stále nepopustil, nepoľavil; zima v marci popustila, poľavila; horúčavy povolili • zmierniť sa • zmiernieť • oslabnúť • zoslabnúť • stlmiť sa: žiaľ sa zmiernil, zoslabol, stlmil • ustúpiť • ustať • utíchnuť • utíšiť sa: zima, bolesť ustúpila, utíšila sa • prestať (celkom sa pominúť, zaniknúť): dážď už ustúpil, ustal; horúčka nad ránom prestala, ustala • poddať sa: choroba sa časom poddá • ochabnúť: víchor naraz ochabol

4. p. ustúpiť 2, 3 5. p. prenechať

zmierniť sa stať sa miernejším, miernym, menším, znesiteľnejším, menej intenzívnym • zmenšiť sa • oslabiť sa • zoslabiť sa • oslabnúť • zoslabnúť • zmiernieť • znížiť sa (op. zväčšiť sa): vietor sa zmiernil, zmenšil, (z)oslabil; hukot motora sa nezmiernil, nezmiernel, neznížil sa • stíšiť sa • zjemniť sa • zjemnieť • stlmiť sa • zmäkčiť sa (stať sa príjemnejším, vľúdnejším, lahodnejším, menej intenzívnym): žiaľ sa časom stíši, stlmí; pri pohľade na dieťa sa jej tvár zjemnila, zmäkčila; hlas sa mu dojatím stlmí, zjemnie • poľaviť • povoliť (o zime, chorobe a pod.) • spomaliť sa (op. zrýchliť sa): tempo sa spomalilo • ovládnuť sa • umierniť sa (v prejavoch): chcel deti potrestať, ale sa ovládol, umiernil, zmiernil

ochladiť 1. urobiť chladnejším al. chladným • schladiť: nechať ochladiť, schladiť rozpálenú platňu • vychladiť (dôkladne): nápoj treba dať vychladiť do chladničky • ostudeniť • zried. zostudeniť: ostudeniť rozpálené čelo obkladom • zried. zľadoviť (urobiť ľadovým, mrazivým)

2. zbaviť pocitu horúčosti • osviežiť • schladiť: pohár piva ho ochladil, osviežil, schladil • ovlažiť • občerstviť (vodou): ovlažiť si tvár, občerstviť chorého studeným obkladom

3. zmenšiť silu, intenzitu citových prejavov • schladiť • stlmiť: ochladiť, schladiť zápal mladých; stlmiť hnev predstaveného • zmraziť (veľmi ochladiť) • zmierniť (urobiť miernejším v prejave): zmierniť rozhnevaného • oslabiť: oslabiť nadšenie

skrotiť 1. urobiť krotkým (cvičením, obyč. zvieratá): skrotiť tigra • udomácniť • zdomácniť • odb. domestikovať (prispôsobiť novému, domácemu prostrediu): udomácniť, zdomácniť divé zvieratá

2. urobiť miernym, pokojným • upokojiť • utíšiť: skrotiť, upokojiť, utíšiť rozvášnený dav • zmierniť • schladiť • stlmiť • utlmiť • stíšiť (ubrať na intenzite citového prejavu): zmierniť, stlmiť, stíšiť zlosť, hnev; schladiť, utlmiť vášeň • ovládnuť • opanovať • potlačiť • premôcť (vôľou zabrániť prejavom citu a pod.): ovládnuť, potlačiť svoje chúťky; opanovať, premôcť hnev • pokoriť: bičom pokoril jeho pýchu • pren. zazubadliť (Glocko)

spomaliť spôsobiť pomalší pohyb; znížiť svoju rýchlosť (op. zrýchliť): tréner naznačil spomaliť tempo hry; lietadlo naraz spomalilo • zvoľniť • stíšiť • zmierniť: zvoľniť, stíšiť, zmierniť krok, chod motora; auto pred domom stíšilo • pribrzdiť • zbrzdiť • hovor. prihamovať (spomaliť brzdením, brzdou): vlak pribrzdil; nepriaznivý vývin treba pribrzdiť, prihamovať • zdržať (spôsobiť pomalší priebeh nejakej činnosti): dažde zdržali žatvu, kosbu sena • zabrzdiť • hovor.: zahamovať • zhamovať (urobiť pomalším, príp. aj zastaviť; zadržať v napredovaní): zabrzdiť, z(a)hamovať rozvoj niečoho • zried. zhatiť • utlmiť • stlmiť • zoslabiť (rýchlosť, tempo)

uľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým, menej obťažným • obľahčiť: uľahčia, obľahčia nám cestovanie občerstvením • zľahčiť: zľahčíme si úlohu, povinnosť a odídeme • zmierniť: zmiernil jeho ťažkú situáciu finančnou podporou • odbremeniť (od niečoho zaťažujúceho): odbremeniť zamestnané ženy

2. pomôcť v ťažkostiach, zbaviť nepríjemných pocitov, duševných al. telesných stavov • uľaviť: uľahčiť, uľaviť chorému; uľaviť, uľahčiť duši, srdcu piesňou; uľaviť boľavým nohám kúpeľom • odľahčiť • obľahčiť: odľahčiť si svedomiu; obľahčiť utrpenie chorým • poľahčiť: neos. večer sa otcovi poľahčilo

3. urobiť ľahším (čo sa týka váhy), zmenšiť váhu niečoho • zľahčiť: odoberie z vreca a uľahčí deťom; zľahčiť náklad • odbremeniť: postojte, odbremením vás (od kufra) • obľahčiť • zried. odťažiť (zbaviť zaťaženia): odťažiť si chrbát

utíšiť 1. urobiť tichým, pokojným; zmenšiť (záporné) citové reakcie obyč. pozitívnym spôsobom • upokojiť • uspokojiť: ledva utíšil, u(s)pokojil rozvravených žiakov • uchlácholiť: utíšiť, uchlácholiť si svedomie dobrým predsavzatím • ukolísať • ukolembať: ukolísali, ukolembali nás sľubmi • expr.: učičíkať • učankať • uvravkať • expr. zried.: umojkať • usepkať: učičíkali, učankali nás, aby sme vydržali a boli trpezliví • zried. uláskať (láskaním upokojiť): deti tak matku uláskali, že im odpustila • utešiť (v žiali poskytnúť útechu): nijako ma jeho slová neutešili • pren. uspať: usiloval sa svedomie uspať

2. odstrániť al. zmenšiť niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity al. iné prejavy • stíšiť • stlmiť: utíšiť, stlmiť aspoň trochu hlad, smäd • zmierniť • umierniť (urobiť miernejším, menej prudkým): zmierniť, umierniť hluk na pracovisku • schladiť • skrotiť (hnev, zlosť, vášeň) • uhasiť • zahasiť: iba tretím pohárom uhasí, zahasí smäd; expr. túžbu ničím neuhasí • zahlušiť • prehlušiť (prekonať, potlačiť niečo niečím silnejším): zahlušiť výčitky pitím • kniž. ukojiť (vyhovieť fyzickej al. psychickej potrebe): ukojiť túžbu po poznaní

utlmiť 1. zmenšiť intenzitu obyč. zvuku, svetla) • stlmiť: utlmiť, stlmiť hučanie stroja • zmierniť • stíšiť • zoslabiť: zmierniť, stíšiť hlas; zoslabila svetlo, aby mohlo dieťa spať • pritlmiť • pridusiť (čiastočne, v menšej miere): pritlmiť spev; pridusila výkrik

p. aj spomaliť

2. zabrániť prejavu (obyč. citovému) • potlačiť • udusiť: utlmila, potlačila v sebe náhlu zlosť; udusiť plač; infekciu rýchlo potlačili • umŕtviť (zničiť cit, vôľu niečo urobiť a pod.): umŕtviť bôľ; umŕtviť úsilie napraviť vec • expr. ututlať (zabrániť zverejneniu niečoho): škandál ututlali

uvoľniť 1. zbaviť obmedzenia (v pohybe), zbaviť zovretia: uvoľniť si privretú nohu, uvoľniť päsť • vyslobodiť • oslobodiť: vyslobodiť auto zo záveja; oslobodiť si ruky • vymaniť • vymôcť: vymaniť, vymôcť telo spod závalu • subšt. vyprostiť

p. aj prepustiť

2. urobiť voľnejším, menej tesným, napätým • povoliť: uvoľniť, povoliť si kravatu, opasok • popustiť: popustiť psovi obojok, koňovi uzdu

p. aj odviazať

3. urobiť voľným, prázdnym • uprázdniť • vyprázdniť: uvoľniť cestu, výhľad; uvoľni, vyprázdni mi pohár; uprázdniť, vyprázdniť byt, miestnosť • odblokovať • tech. deblokovať (zbaviť prekážky): odblokovať, uvoľniť zatarasený priechod • prekliesniť (kliesnením uvoľniť): prekliesniť si cestu

4. ubrať z intenzity • zmenšiť • zmierniť: uvoľniť, zmenšiť napätie; zmierniť tlak • povoliť: povolil zovretie dlaní • expr. vybiť (dať voľný priebeh): uvoľniť, vybiť si zlosť, energiu

zjemniť urobiť jemnejším, jemným • zošľachtiť: úsmev jej zjemnil, zošľachtil tvár • znežniť (hlas, tvár) • skrášliť (zjemniť pestovaním, krášlením): skrášliť pleť krémom • zvláčniť (urobiť poddajným, vláčnym): zvláčniť pokožku • zmäkčiť • zmierniť • stíšiť • stlmiť (urobiť príjemnejším, menej intenzívnym): zmäkčiť, zmierniť hlas; stíšiť, stlmiť svetlo, zvuk

zmierniť urobiť miernejším, miernym, znesiteľnejším, menším • zmenšiť • oslabiť • znížiť (op. zväčšiť): zmierniť, zmenšiť napätie v rodine; oslabiť, znížiť nepriaznivé účinky priemyslu • stíšiť • zjemniť • stlmiť • zmäkčiť (urobiť príjemným, lahodným, menej intenzívnym): stíšila, zjemnila, stlmila hlas; zmäkčiť, stíšiť, zmierniť osvetlenie • utíšiť (nepríjemné pocity): utíšiť žiaľ, hnev • zried. umierniť: umierniť svoju zlosť • ochladiť • schladiť • zried. obľaviť: treba ochladiť, schladiť otcov hnev • expr.: zahasiť • uhasiť • zahnať: zahnal hlad v najbližšej reštaurácii; uhasiť si smäd; zahnať túžbu po domove • spomaliť (pohyb): zmierniť, spomaliť krok, tempo (op. zrýchliť)

ochladiť sa 1. stať sa chladnejším al. chladným (op. zohriať sa, zahriať sa) • schladiť sa • ochladnúť • schladnúť: vzduch sa náhle ochladil, schladil; rozžeravená platňa musí ochladnúť, schladnúť • zachladiť sa • zachladnúť (veľmi sa ochladiť): kôň sa zachladil; spotené čelo mu zachladlo • vychladiť sa • vychladnúť (úplne, dôkladne): jedlo sa už vychladilo, pec vychladla • zozimiť sa (o počasí): neos. v noci sa zozimilo • zľadovieť (stať sa mrazivým, ľadovým): voda zľadovela • zried.: ostudeniť sa • zostudeniť sa: noci sa zostudenili

2. (o citoch al. o prejave citov) stať sa menej intenzívnym, silným • ochladnúť • schladnúť: jeho hnev sa ochladil, ochladol, schladol; mládenec naraz ochladol • vychladnúť • zľadovieť (celkom): srdce mu vychladlo, zľadovelo • zmierniť sa • utíšiť sa: ich nenávisť sa zmiernila, utíšila • upokojiť sa: vášeň sa po čase upokojila

prestať 1. dočasne al. celkom prerušiť istú činnosť (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím) • skončiť (s čím): prestala vyšívať; prestala, skončila s vyšívaním • skoncovať (prestať sa zaoberať s niečím; prestať robiť niečo nepríjemné, neželateľné): skoncovať s hádkami, s nenávisťou • zabudnúť (prestať v činnosti pri istom duševnom stave): dieťa od prekvapenia zabudlo plakať, dýchať; od radosti zabudne myslieť na nebezpečenstvo

2. (o javoch, dejoch) mať koniec, zavŕšiť svoje jestvovanie (op. vzniknúť) • pominúť • pominúť sa • minúť • minúť sa: horúčavy naraz prestali, pominuli (sa), minuli (sa) • skončiť sa • zaniknúť • prejsť: hnevy medzi rodinami sa skončili, zanikli, prešli • zmiznúť: obavy z budúcnosti čoskoro zmiznú • poľaviť • popustiť • povoliť • ustať • utíchnuť • stíchnuť • zmierniť sa (stať sa miernejším, stratiť na sile; o poveternostných javoch): mrazy poľavili, popustili, povolili; búrka utíchla, stíchla, zmiernila sa; dážď čoskoro povolí, stíchne • pretíchnuť (obyč. na chvíľu): bolesť pretíchla, dážď pretíchol • kniž.: ustrnúť • utuchnúť (o deji): spev naraz ustrnul; neutuchla v ňom láska k vlasti • stratiť sa: bolesť sa stratila, strach sa stratí • expr.: zakapať • skapať: zlozvyk piť na pracovisku zakapal, skapal

stíšiť sa 1. stať sa tichším, tichým (o zvuku) • stlmiť sa: hovor sa stíšil, stlmil • pritlmiť sa (trocha): smiech z vedľajšej izby sa pritlmil • pritíchnuť (sčasti, trocha): všetko vôkol pritíchlo

2. stratiť na intenzite, sile • zmierniť sa • utíšiť sa: nával hnevu sa stíšil, zmiernil; plač sa utíšil • oslabnúť • zoslabnúť • ochabnúť: víchor (z)oslabol, ochabol • upokojiť sa: jeho žiaľ sa trocha upokojil • zvoľniť sa • spomaliť sa: tempo sa zvoľnilo, spomalilo

p. aj stíchnuť 1

ustúpiť 1. urobiť krok al. viac krokov dozadu al. nabok • odstúpiť • zastaráv. odstúpiť sa • odkročiť: ustúpte, odstúpte (sa), prosím, aby sprievod mohol prejsť; naľakane odkročila • cúvnuť • ucúvnuť (urobiť pohyb dozadu): (u)cúvnuť o krok; auto cúvlo • zaspätkovať: naľakaný zaspätkoval ku dverám • uhnúť (sa) • vyhnúť (sa) • vystúpiť sa (uvoľniť cestu): už zďaleka (sa) nám uhli, vyhli; Vystúpte sa okamžite z cesty!

2. zmenou stanoviska (čiastočne) sa vzdať svojho a vyhovieť inému • urobiť ústupok: napokon ustúpi, urobí ústupok a dá otcovi za pravdu • upustiť • odstúpiť: neupustiť, neodstúpiť od svojich požiadaviek • odskočiť • uskočiť: od pôvodného plánu napokon odskočila, uskočila • popustiť • povoliť: rozhodli sa, že nepopustia v ničom; po dlhom prehováraní povolil • podvoliť sa • poddať sa • kapitulovať (prestať odporovať, celkom ustúpiť): neostáva nám nič iné, ako sa podvoliť, poddať • cúvnuť • ucúvnuť: (u)cúvli pred ťažkosťami • zrieknuť sa • zriecť sa • vzdať sa (dobrovoľne úplne zanechať niečo): zriekli sa pôvodného plánu; vzdať sa dedičstva • zastar. odstať: odstať od predsavzatia • expr.: stiahnuť chvost • rezignovať (zmieriť sa s okolnosťami): po porážke rezignovali

3. prestať sa vyskytovať (v pôvodnej rozlohe, veľkosti): les ustúpil stepi; voda na druhý deň ustúpila • stratiť sa • pominúť sa • zmiznúť (úplne): bolesť sa stratila, pominula, zmizla • povoliť • poľaviť • popustiť (prestať sa vyskytovať v pôvodnej intenzite): zima vo februári povolila, poľavila; zlosť v ňom popustila • zoslabnúť • utíchnuť • stíchnuť • utíšiť sa (o intenzite javov, prejavov): búrka zoslabla, utíchla, stíchla; hnev sa utíšil • zmierniť sa • ustať: dážď sa zmiernil, ustal

mierniť 1. robiť miernejším, miernym • zmierňovať: miernil, zmierňoval nedorozumenie • zmenšovať: zmenšovať rýchlosť • oslabovať • zoslabovať (zároveň robiť slabším): oslabovali odpor vzbúrencov • znižovať: znižovať napätie • tlmiť • tíšiť • stišovať: liek tlmí, tíši bolesť • expr. hasiť: hasil smäd pivom

2. robiť pokojnejším, pokojným • upokojovať • uspokojovať: miernil, upokojoval nahnevaného kolegu • chlácholiť • tíšiť • utešovať • utišovať (mierniť láskavými slovami): matka chlácholila, tíšila plačúce dieťa • krotiť: krotiť vášeň • expr.: čankať • čičíkať: čičíkal ho sľubmi • krstiť • hatiť • brzdiť • chladiť (zároveň brániť v činnosti, v prejave negatívnych emócií): krotil, hatil, brzdil priateľa v hneve; chladil horúce hlavy rozumným uvažovaním • hovor. hamovať • expr. hasiť: hamoval sa v prejavoch; hasil svoju kartársku vášeň • subšt. haltovať

tíšiť 1. robiť pokojným, zmierňovať intenzitu citových prejavov niekoho • utišovať • upokojovať • chlácholiť: tíši, upokojuje, chlácholí rozhnevaného muža; utišuje ju sľubmi • expr.: čankať • čičíkať: čičíkajú nás nádejou, že zvíťazíme • kniž.: kojiť • ukájať (tíšiť telesné al. duševné žiadosti): ukájať smäd, pud, zvedavosť • hovor. expr. pstkať (tíšiť intenzitu zvuku vyslovením citoslovca pst): pstká na dieťa

2. odstraňovať al. zmenšovať niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity, prejavy • tlmiť • krotiť: tíšiť, tlmiť bolesť, smäd; krotiť hnev, smiech • mierniť • zmierňovať: mierni, zmierňuje sestrin žiaľ svojou prítomnosťou • chladiť • schládzať • schladzovať: tréner chladí, schladzuje chlapcovu zlosť • stišovať (intenzitu zvuku): tíši, stišuje hlas • expr. hasiť: hasiť jed, hnev, vášeň

tlmiť 1. zmenšovať intenzitu (obyč. zvuku, svetla) • mierniť • zmierňovať: tlmiť, mierniť, zmierňovať krik • tíšiť • stišovať: tíši, stišuje hlas, smiech • oslabovať • zoslabovať: kryt (z)oslabuje nárazy vetra • pritlmovať (čiastočne, v menšej miere): pritlmujú spev

2. zabraňovať citovému prejavu • potláčať • dusiť • udúšať: tlmí, potláča, dusí v sebe hnev • tíšiť • stišovať: tíši svoj bôľ modlitbou • pritlmovať • krotiť: pritlmuje, krotí mužove výbuchy pred deťmi • expr.: ututlávať • tutlať (zadržiavať v sebe): ututlávať, tutlať svoju nenávisť • zried. uzdiť • ovládať (citové prejavy): uzdí, ovláda svoju dychtivosť

slabnúť stávať sa slabším, slabým (čo sa týka fyzickej sily, intenzity, počtu a pod.) • zoslabovať sa (op. silnieť): búrka slabne, zoslabuje sa • chabnúť • ochabovať • chabieť: vietor chabne, ochabuje; odvaha chabne, chabie • tíchnuť • utíchať • stíchať • utišovať sa: zvuky, hlasy tíchnu, utíchajú, stíchajú; rozruch okolo nehody sa utišuje • ustávať • prestávať • zmierňovať sa: záujem o výrobky ustáva, prestáva; jeho vplyv na mládež sa zmierňuje • poet. mŕtvieť: bôľ mŕtvie • usedať (prestávať pôsobiť): zlosť usedá • chradnúť • upadať • biednieť • civieť • hynúť (strácať zdravie, zdravý vzrast): starec chradne, upadá; rastliny suchom biednejú, hynú • malátnieť • mľandravieť • dengľavieť: svaly, údy mu malátnejú, mľandravejú, dengľavejú • chladnúť • ochládzať • ochládať: nadšenie chladne; ochota spolupracovať ochládza, ochláda

zmierny p. zmierlivý

zmierovač p. zmierovateľ

zmierovateľ kto zmieruje niekoho s niekým: vzal na seba úlohu zmierovateľa • zmierovač • zried. zmierca (Dobšinský)

zmes spojenie niekoľkých vecí do jedného celku: zmes plynov, betónová zmes • zmiešanina: výbušná zmiešanina • miešanina • pomiešanina: miešanina osiva • miešanka (miešanina kŕmnych rastlín): ozimné trávne miešanky • zmeska (zmes viacerých druhov): vyvážená zmeska vín • kniž. zried. zmesica (Vajanský) • odb. melanž: kávová melanž • spleť (zmes rozličných javov, udalostí a pod.): spleť zvukov • kniž. konglomerát: konglomerát jazykov • kniž. pêle-mêle [vysl. pel mél]

zmiešanina p. zmes

rôznorodý ktorý nie je rovnakého druhu, pôvodu; ktorý má rozličné vlastnosti, charakter a pod. (op. rovnorodý, rovnaký) • nerovnorodý • nesúrodý (op. súrodý): vytvoriť sochu z rôznorodých, nerovnorodých, nesúrodých materiálov • kniž. heterogénny • nehomogénny (op. homogénny): heterogénna zmes, heterogénne sociálne zloženie • rozmanitý • rozličný • zmiešaný • miešaný • pestrý: rozmanité, rozličné hudobné skupiny; zmiešaný tovar; obyvateľstvo je miešané, pestré • rôzny • všelijaký: názory sú rôzne; mohla si vybrať zo všelijakých kostýmov • rôznotvárny: autorovo dielo je rôznotvárne • nerovnaký (op. rovnaký) • odlišný • rozdielny: bratia sú nerovnaké, odlišné, rozdielne povahy • kniž. disparátny

p. aj odlišný; pestrý

zmiešaný zložený z rozličných prvkov, častí • rôznorodý • nesúrodý: bola tam zmiešaná, rôznorodá spoločnosť; ovládli ho zmiešané, nesúrodé pocity • miešaný • pestrý • rozmanitý: miešané, pestré obecenstvo; pestrá, rozmanitá strava

kontaminovať 1. lingv. al. lit. spojiť dva al. viacero k sebe nepatriacich prvkov • skrížiť • zmiešať: kontaminované, skrížené väzby; zmiešať významy slov

2. p. infikovať

pomiešať 1. poprehadzovať súčasti celku, urobiť z niečoho zmes • zmiešať: pomiešať, zmiešať krupicu s tvarohom, víno s vodou • premiešať (miešaním spracovať) • zmixovať (pomiešať obyč. v mixéri): zmixovať žĺtok s olejom • zmiesiť (pomiešať miesením): zmiesiť múku s maslom • zliať • hovor. spančovať (pomiešať niečo tekuté) • hovor. expr. strepať: strepať všetko dokopy

porov. aj spojiť 1

2. p. zamiešať 1

rozmiešať miešaním spojiť • vymiešať • zmiešať: rozmiešala, zmiešala žĺtok s cukrom • premiešať • pomiešať: premiešať polevu • rozhabarkovať (rozmiešať habarkou) • roztrepať • kuch. slang. rozšprudlovať: rozšprudlovala smotanu • rozmixovať (v mixéri)

zmiešať p. pomiešať 1

zliať sa 1. stekaním sa dať dovedna • stiecť sa: potoky sa stiekli do rieky • spojiť sa (o niečom tekutom, polotekutom): cesto sa na plechu zlialo, stieklo • nahrnúť sa (na jedno miesto): krv sa nahrnula, zliala do hlavy • splynúť (dať dovedna): ľudia splynuli do jednej masy • zmiešať sa: tváre sa mu zmiešali • pozlievať sa • postekať sa (postupne)

2. p. spustiť sa 2

zmiešať sa p. zliať sa 1

miešať 1. krúživými pohybmi spájať rozličné prvky tak, že utvoria zmes • zmiešavať: miešala, zmiešavala čaj s rumom • mixovať (miešať mixérom): mixovala polievku pre dieťa • vymiešavať (dôkladne): vymiešavala krém do torty • miesiť (miešať tuhšiu hmotu): miesila cesto • trieť: trieť maslo s cukrom • tech. hniesť: remeselník hnetie hlinu • kuch. habarkovať (miešať habarkou): habarkovať zátrepku • primiešavať • vmiešavať • zamiešavať (miešaním postupne pridávať): primiešaval vápno do malty • trepať • šľahať (prudko miešať): trepala, šľahala bielok s cukrom • nár. grieždiť: grieždili sneh so zemou • nár. expr. trbúľať

2. p. pliesť 4 3. porov. zapliesť 3

zmiešavať p. miešať 1

zmiesiť p. pomiešať 1

vyhladiť 1. urobiť hladkým • uhladiť • povyhládzať • pouhládzať: vyhladiť, povyhládzať povrch výrobku; radosť jej vyhladila, uhladila, pouhládzala vrásky na tvári • vyleštiť (hladením urobiť lesklým): vyleštiť kov; rosa mu vyleštila podošvy • vybrúsiť (brúsením vyhladiť): vybrúsená hrana kameňa • vyšmirgľovať (vyhladiť šmirgľom) • vyjazdiť (vyhladiť jazdením): vyjazdená cesta • vyšmýkať (vyhladiť šmýkaním): vyšmýkať kĺzačku

2. hladičkou vyrovnať povrch textilných výrobkov • vyžehliť • ožehliť: starostlivo vyhladiť, vyžehliť košele; ožehlená bielizeň • subšt.: vypigľovať • opigľovať: nevypigľované šaty • prehladiť • prežehliť (čiastočne al. znova vyhladiť): zľahka prehladila, prežehlila golier

3. kniž. násilím odstrániť, úplne zničiť (obyč. vojensky) • vyhubiť • vyničiť: vyhladenie, vyhubenie civilných osád; vojna vyničila mesto • zmiesť • zmietnuť: tajfún zmietol celé pobrežie • expr.: vygumovať • vytrieť • zastar. vyradírovať: pamäť sa nedá len tak ľahko vygumovať, vyradírovať

p. aj zničiť 1

zahubiť spôsobiť zánik niečoho, uviesť do záhuby • zničiť • znivočiť: zahubiť, zničiť vírusy, talent; uvidíte, že ľahkomyseľnosť ich zahubí, zni(vo)čí • poet. zhubiť: zhubiť mladý život (Vajanský) • zmárniť • expr. zamárniť: z(a)márniť ľudský život • zmariť • expr. pochovať: zmariť, pochovať nádej • zabiť • expr.: skántriť • skosiť (zbaviť života): zahubiť, skántriť jeleňa • expr. skváriť: choroba ju skvárila v mladom veku • expr.: zmiesť • zmietnuť: prúd života ich zmietol • zlikvidovať (fyzicky): mnoho zajatcov napokon zlikvidovali • expr. zakopať: mladý talent celkom zakopali • pohubiť • pomárniť • expr. pokántriť (postupne, viac objektov)

p. aj zabiť 1

zhrnúť 1. hrnutím dať na kopu, na jedno miesto • schrániť: zhrnúť, schrániť lístie, sneh • zmiesť • zmietnuť (metlou): zmiesť, zmietnuť rozsypané zrno • zhrabať (hrabľami) • zhrabnúť (jedným pohybom): zhrabať, zhrabnúť slamu, plevy (na kopu) • expr. pozhrabkať: pozhrabká smeti • pozhŕňať • pozháňať • poschraňovať • pozhrabávať • pozhrabúvať (postupne) • nazhŕňať • nazháňať • naschraňovať (postupne a veľa)

2. urobiť uceleným, uviesť v hlavných črtách • kniž.: sumovať • zosumovať • sumarizovať • zosumarizovať • zosumírovať • hovor. sumírovať: zhrnúť, sumarizovať svoje vedomosti • kniž. syntetizovať (urobiť všeobecné zhrnutie): syntetizovať svoje poznatky • rekapitulovať • zrekapitulovať • zopakovať (zhrnúť do krátkej prehľadnej podoby): (z)rekapitulujem postup udalostí ešte raz • kniž. rezumovať (podať prehľadný výťah, výstižný obsah niečoho)

zjesť požuť a prehltnúť potravu; ústami prijať do žalúdka: na obed zjedol málo • požiť (zjesť al. vypiť): tabletku treba požiť pred jedlom • skonzumovať • stroviť (zjesť al. vypiť, obyč. o viacerých ľuďoch al. o množstve potravy): na hostine sa skonzumovali, strovili, zjedli všetky chlebíčky • expr. zjemn.: spapať • spapkať • zhamkať: spapkajte koláče, kým sú čerstvé • zožrať (o zvieratách, hrub. i o ľuďoch): pes zožral klobásu; niekto mi zožral celú desiatu • vyžrať (všetko zožrať) • užiť (obyč. liek): liek treba užiť pred spaním; susedka odkázala, aby sme zabíjačku užili v dobrom • vyjesť (všetko zjesť): vyjesť kašu z taniera • expr.: spratať • upratať • zmastiť • zlupnúť • zlupkať • zlopnúť • spakovať • spásť • sprášiť • zmiesť • zmietnuť (s chuťou zjesť, obyč. veľa al. všetko): spratať, zmastiť, sprášiť za misu halušiek • hovor. expr., obyč. pejor.: sfakliť • sťapnúť • skotiť • zošrotovať • zmydliť (rýchlo al. všetko zjesť) • vsúkať (do seba): vsúkal do seba dva krajce • hovor. expr. sfutrovať • expr.: zhltnúť • zhltať • spahltiť • schamtať • schlamtať (hltavo, hlučne zjesť) • expr.: vysrkať • vychlípať • vysŕkať (chlípaním i sŕkaním zjesť): vychlípať polievku • expr.: zlízať • vylízať • zliznúť (zjesť obyč. lízaním): zlízal všetku šľahačku • subšt.: spucovať • zbodnúť: spucoval všetko, nič nenechal • expr.: schrúmať • schrumkať • schrumnúť • schrupnúť • schrúpať (obyč. niečo krehké, tvrdé): schrúmať, schrupnúť pečivo, jablko • vziať si niečo do úst (trocha niečoho zjesť) • pojesť • expr.: popratať • pohltať • vyhltať • pochrúmať • pochrúpať • pochrumkať • zjemn.: popapať • popapkať • hrub. požrať (postupne všetko al. väčšie množstvo) • zmôcť (s námahou zjesť): ledva zmohla kus torty • expr. zobnúť (troška zjesť): večer iba zobla pár orieškov • vychutnať (s chuťou zjesť)

p. aj zajesť si

zmiesť 1. p. zhrnúť 1 2. p. zjesť 3. p. zraziť 1 4. p. zničiť 1, zahubiť

zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiť • zabiť • zahubiť • zhubiť • vyničiť • vyhubiť • expr.: skántriť • skynožiť • vykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyz • zmiesť • zmietnuť: tajfún zmietol osadu • poničiť • ponivočiť • donivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovať • zlikvidovať • zneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcov • devastovať • zdevastovať • spustošiť • expr.: zhumpľovať • spľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesy • vydrancovať • vyplieniť • hovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo kraj • zruinovať: zruinované hospodárstvo • fraz.: priviesť na žobrácku palicu • priviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatok • zbedačiť • ožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudí • expr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinu • decimovať • zdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojska • premôcť • zdolať • prevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzu • znehodnotiť • poškodiť • pokaziť • skaziť • demolovať • zdemolovať • fraz.: priviesť navnivoč • priviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdku • rozvrátiť • rozbiť • rozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvo • rozmetať: rozmetať hniezdo • zmrzačiť • expr.: skaličiť • dokaličiť • stráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talent • expr.: popsuť • dokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdravie • pren. expr. zakopať: šťastie si zakopal • podlomiť: choroba mu podlomila zdravie • expr. skváriť: mráz skváril úrodu

2. p. utrápiť

zraziť 1. prudkým nárazom, úderom spôsobiť, že niečo spadne, že sa niečo oddelí, posunie nadol al. k sebe • zhodiť • strhnúť: zraziť, zhodiť, strhnúť palicou orechy zo stromu; výstrel ho zrazil, zhodil na zem • zvaliť • povaliť (prudkým pohybom): zvaliť, povaliť protivníka na zem • zrútiť (zhora dolu): zrútiť niekoho do priepasti • zmietnuť • zmiesť: zmietol pohár zo stola • kniž. sklátiť: úder ma sklátil na zem • pren. expr. podťať: spadnúť ako podťatý • zroniť • poet. uroniť: víchor zronil konár, uronil kvet • odraziť (nárazom oddeliť al. posunúť dolu): odraziť roh budovy; päsťou odraziť loptu • pozrážať • pozráňať • pozhadzovať • pováľať (postupne, viac vecí)

2. vziať istú časť zo sumy • stiahnuť • strhnúť: zraziť, stiahnuť percentá zo sumy; zrazili, strhli mi to z platu • odrátať • odpočítať: odrátame, odpočítame vám to zo mzdy

umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)

hádzať 1. prudkým pohybom spôsobovať pád, let niečoho • vrhať (prudko): hádzať, vrhať kamene do vody • expr.: kydať • šústať • trieskať • plieskať • cápať • trepať: kydá, trepe všetko na kopu; v zlosti šústa, trieska, plieska, cápe taniere o zem • expr. prášiť: práši do sliepok kameňom • zahadzovať • odhadzovať (hádzať preč ako zbytočné, nepotrebné): zahadzuje, odhadzuje smeti do koša • metať • miesť • šľahať (niečo sypké): metie mi piesok, sneh do tváre • šúchať • pigať (guľky do jamky) • expr. šibať: šibať očami, šibať blesky

p. aj sádzať 1

2. prudkými pohybmi spôsobovať výkyvy niečoho • mykať • triasť: kôň hádzal, triasol chvostom • trepať • trepotať • šklbať: trepať, šklbať rukou • otriasať • potriasať • natriasať • zmietať: loďou otriasalo, zmietalo • socať: v záchvate ho socalo • expr. hegať: električkou hegá

lomcovať prudkými pohybmi vychyľovať z pokojnej polohy • triasť • otriasať • striasať: vietor lomcuje, otriasa stromy; triasol ním, aby ho zobudil; striasal ním odpor • zmietať • klátiť: víchor zmieta, kláti loďou; zmieta ním kašeľ • mrviť: triaška ho mrví • expr.: drviť • drgľovať • hrgľovať • hrkľovať • lomiť: drví, drgľuje, hrgľuje ma zima, horúčka; hnev ním lomí • mykať • šklbať • trhať (opakovane al. nepravidelne): pes myká, trhá, šklbe reťazou • expr.: kmásať • drmať: kmásal, drmal ho za plece • nár. drvoliť

zmietať 1. p. hádzať 2, lomcovať 2. p. znepokojovať, lomcovať

znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiť • tlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačia • zried. nepokojiť • expr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omína • nár. omykať: starosť ho omyká • hovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým! • hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovať • rušiť • vyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušuje • expr.: balušiť • mátať • mátožiť: baluší, máta ma zlá predstava • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v duši • pokúšať • dráždiť • rozčuľovať • popudzovať • rozrušovať • hnevať • zlostiť • jedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehry • škrieť • mrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácie • expr.: dopekať • dokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspech • zmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť

hádzať sa 1. prudkým pohybom tela sa niekde dostávať • vrhať sa • expr. plieskať sa: jeden za druhým sa hádžu, vrhajú, plieskajú do vody • expr. trieskať sa: dieťa sa v zlosti trieska, hádže o zem

2. robiť celým telom prudké pohyby • mykať sa • metať sa • zmietať sa: v horúčke sa hádže, myká, zmieta • expr.: trepať sa • trepotať sa • šklbať sa: ryba sa trepe, trepoce na suchu • natriasať sa • nadhadzovať sa (v tanci) • prehadzovať sa (na posteli) • zvíjať sa • skrúcať sa (dávať sa do oblúkovitej polohy; pri fyzickej al. duševnej bolesti): zvíja sa v kŕčoch; skrúca sa od žiaľu

porov. aj knísať sa

zmietať sa p. hádzať sa 2, zvíjať sa 2

zvíjať sa 1. dávať sa do oblúkovitej polohy, kruhovito sa spájať • zvinovať sa: had sa zvíja, zvinuje • skrúcať sa • stáčať sa • krútiť sa • zakrúcať sa: choré jabloňové listy sa zvíjajú, skrúcajú, krútia; zvíjať sa, stáčať sa do klbka; papier sa na konci zakrúca • zatvárať sa: lístky sa pomaly zatvárajú

2. pohybovať sa do kruhu; skláňať telo do neprirodzených polôh (často pri veľkej fyzickej al. duševnej bolesti) • krútiť sa • skrúcať sa: nad vatrou sa zvíja dym; vlasy sa jej pekne zvíjajú, krútia, skrúcajú; zvíja sa, skrúca sa od bolesti brucha • zmietať sa • hádzať sa (robiť telom prudké pohyby): pri pôrode sa zmieta, mece, hádže od neznesiteľnej bolesti; zmietať sa v kŕčoch

zmietnuť 1. p. zhrnúť 1 2. p. zjesť 3. p. zraziť 1 4. p. zničiť 1, zahubiť

porazený ktorý utrpel porážku, ktorý prehral boj, súťaž a pod. (op. víťazný) • premožený: porazený, premožený národ, útočník • zničený: porazená, zničená armáda; zničený nepriateľ • expr. rozdrvený • pren. expr. zvalcovaný: rozdrvený, zvalcovaný protivník ušiel z bojiska • expr.: zmiganý • zniganý

zmiganý p. porazený

vretenica u nás žijúci jedovatý had so zubatou čiarou na chrbte • zmija: uštipla ho vretenica, zmija

zmija p. vretenica

ozbrojiť vybaviť zbraňami, výzbrojom • vyzbrojiť: ozbrojiť, vyzbrojiť armádu, vyzbrojiť sa revolverom • zmilitarizovať (podriadiť vojenskej správe): zmilitarizovanie krajiny • obrniť (vybaviť brnením): pren. obrniť, vyzbrojiť niekoho trpezlivosťou

zmilitarizovať p. ozbrojiť

súcit pocit účasti, priateľského porozumenia, pochopenia pre nešťastie, utrpenie iného: hlboký súcit, hľadieť na niekoho so súcitom • poľutovanie: prípad na poľutovanie • ľútosť: svojím výzorom vzbudzuje ľútosť • sústrasť (účasť na utrpení iného): prejaviť, vysloviť sústrasť pozostalým • ľútostivosť • zľutovanie • zmilovanie (súcit s trpiacim): prosiť o zľutovanie, o zmilovanie • milosrdenstvo: prejavovať milosrdenstvo • uznanie: nemá uznania • milosť: byť odkázaný na niečiu milosť • spoluúčasť • kniž. spolucítenie • kniž. spolucit (Timrava) • zastaráv. súcitenie (Jégé) • kniž. útrpnosť

zmilovanie p. súcit

zľutovať sa prejaviť súcit s niekým a poskytnúť pomoc, útechu, odpustenie a pod. • zmilovať sa: zľutovať sa, zmilovať sa nad opustenými; rodičia sa zľutovali, zmilovali a splnili deťom túžbu • zried. zľútiť sa (Timrava) • zastar. pomilovať: Pomiluj Bože, pomiluj! (Sládkovič) • hovor. expr. učlovečiť sa (prejaviť sa ako človek, stať sa prístupný dobrému): učlovečili sa a pomohli nám v núdzi • poet. zžialiť sa (nad kým, nad čím)

zmilovať sa p. zľutovať sa

neusporiadaný ktorý nie je zoradený, uložený, upravený a pod. podľa istého poriadku (op. usporiadaný) • chaotický: neusporiadaný, chaotický pohyb vojska; neusporiadané, chaotické pomery • neporiadny • rozháraný • zastaráv. nezriadený (ktorý je v neporiadku): neporiadny, rozháraný spôsob života; nezriadené tlupy vojakov • neorganizovaný (bez organizácie; op. organizovaný): neorganizovaný sprievod • nevyrovnaný • neurovnaný • neharmonický • disharmonický • nesúladný: nevyrovnaný, nesúladný rodinný život; neurovnaná, neharmonická spoločenská situácia • popletený • pomotaný • zmätený • zmätočný • hovor. expr. zmítorený (bez časovej postupnosti al. utriedenosti): v hlave mu vírili popletené, pomotané, zmätené myšlienky; mal z toho zmätené pocity • rozhádzaný • rozmetaný (nepravidelne, bez poriadku umiestnený; i pren.): knihy sú na polici neusporiadané, rozhádzané; v hlave má všetko rozhádzané, rozmetané • bezhlavý (úplne bez usporiadania, postupnosti; op. postupný, plynulý): bezhlavý výklad nového učiva

popletený pociťujúci, prejavujúci zmätok, chaos v myslení, konaní, reakciách (o človeku); vyznačujúci sa zmätkom, nesúvislosťou, neusporiadanosťou • expr. dopletený • domotaný: celá je popletená, pomotaná; dopletená, domotaná reč • hovor. expr.: pomotaný • pomútený: pomotaná, pomútená hlava • expr.: pomítorený • zmítorený: pomítorená, zmítorená od radosti • subšt. zmagorený • dezorientovaný (ktorý stratil orientáciu) • zmätený • expr.: zmotaný • zamotaný: dezorientovaná, zmätená myseľ; zmätené prejavy; zmotaný, zamotaný svet • chaotický • neusporiadaný: ťažko vnímali profesorovu popletenú, chaotickú prednášku; chaotické, neusporiadané pomery • hovor. skomolený: skomolené vety • bezhlavý (svedčiaci o nelogickosti, neusporiadanosti, nerozumnosti): bezhlavé správanie • pomýlený (v dôsledku zmätku nesprávny): vykladal svoje pomýlené názory • expr.: pomátaný • ohlúpený • osprostený: celkom je pomátaný, ohlúpený, osprostený z počítania • nesúvislý (bez súvislosti, nadväzovania) • roztržitý (prejavujúci nesústredenosť): popletená, nesúvislá, roztržitá odpoveď študenta • pren. pejor. hotentotský: hotentotská reč

splašený ktorý sa zľakol, vystrašil tak veľmi, že ho nemožno ovládať (o zvierati), upokojiť, utíšiť (o človeku); svedčiaci o tom • zjašený • pojašený: behá po dome ako splašená, zjašená, pojašená; zjašené, pojašené kotkodákanie sliepky • poplašený • obyč. pejor. oplašený: niečo ju vyľakalo – je celá poplašená, oplašená • divý • divoký • zdivený • zdivočený • zdurený: rozhadzuje rukami ako divá; chlapec si nevedel rady s divokým, zdiveným koňom; vyliezol na strom pred zdivočeným býkom • vystrašený • vyľakaný • vyplašený • expr. rozdurený: vyskočil z postele celkom vystrašený, vyľakaný, vyplašený; vyplašený kŕdeľ holubov • naľakaný • nastrašený • expr. roztrasený (od strachu): nezrozumiteľne jachtal naľakaným, nastrašeným, roztraseným hlasom • hovor. expr.: zmyšený • zmítorený • nár. expr. rozbadzganý: zmyšené, zmítorené dieťa; rozbadzgané divé hovädo (Švantner)

zarazený privedený do rozpakov niečím nečakaným; svedčiaci o rozpakoch, o prekvapení • prekvapený • zadivený • udivený: zarazený, prekvapený pohľad • ohromený • ohúrený • omráčený (veľmi zarazený): zastal celý ohúrený, omráčený • expr.: ohlušený • obarený • ovalený • vyvalený: sedí ako ohlušený • začudovaný • zmätený • zháčený • zaskočený: zmätená tvár; bol zaskočený jej reakciou • zmeravený • stŕpnutý • šokovaný (znehybnený od prekvapenia): stŕpnutý od sklamania; šokovaný aroganciou podriadených • hovor. expr. zmítorený • subšt. zmagorený

zmätený 1. vyvedený z duševnej rovnováhy a pokoja; svedčiaci o tom • pomýlený • popletený: bol celý zmätený, popletený • zmýlený • expr.: zmátaný • zmotaný • hovor. expr. pomotaný: má zmátanú, pomotanú hlavu • bezradný • nerozhodný • dezorientovaný • rozpačitý (nevediaci si rady): stál tam celkom bezradný; dezorientovaný, rozpačitý turista • chaotický • kniž. konfúzny: chaotické, konfúzne myšlienky • hovor. expr.: zmítorený • zmagorený; zarazený • zháčený • začudovaný (zároveň prekvapený): po prednáške zostal zarazený, zháčený • expr.: ohlúpený • osprostený • ohúrený • ohromený (zmätený vo veľkej miere) • hovor. expr. zmútený • kniž. mätežný

2. p. neusporiadaný

zmítorený p. splašený, zmätený 1

pobalamutiť expr. priviesť do zmätku, omylu • expr.: obalamutiť • zbalamutiť: pobalamutil, obalamutil, zbalamutil ženu planými sľubmi • zmiasť • pomiasť: zmiatol, pomiatol ho pohľadom • pomýliť • pomotať • popliesť • spliesť: pomýlila, poplietla, splietla ich predstieraným záujmom • expr.: poblázniť • oblázniť: poblázni, oblázni jej hlavu • expr.: pobaláchať • obaláchať • nabaláchať • zbaláchať: podvodník pobaláchal, zbaláchal mnoho ľudí • expr. pojašiť: vymyslená správa žiakov celkom pojašila • expr. spochabiť: rozpornou výchovou dieťa úplne spochabila • nár. expr. zmítoriť: buriči zmítorili celú dedinu • zaslepiť (zbaviť schopnosti správne uvažovať): zaslepiť ľudí sľubmi

pomýliť uviesť do omylu • zmýliť: nesprávny údaj nás pomýlil, zmýlil • spliesť: predstieraný záujem kupujúceho ma celkom splietol • popliesť • zmiasť (priviesť do zmätku): popliesť, zmiasť žiaka v odpovedi • pomiasť • pomotať • zmotať: opatrný človek sa nedá tak ľahko pomiasť, pomotať • dezorientovať • zdezorientovať (zbaviť orientácie): dezorientovať verejnosť nepravdivými informáciami • expr.: pobalamutiť • obalamutiť • zbalamutiť • pobaláchať • obaláchať • zbaláchať (priviesť do zmätku, omylu): (p)obalamutil, (p)obaláchal dievča sladkými rečami • hovor. expr. zmítoriť: nečitateľné nápisy nás zmítorili

zmiasť vyviesť z duševnej rovnováhy, priviesť do zmätku • pomiasť: nečakaná situácia nás zmiatla, pomiatla • vykoľajiť: udalosti nás celkom vykoľajili • expr. vytočiť • fraz. vyšinúť z koľají • spliesť • popliesť: spliesť, popliesť protivníka v hre • zmotať • pomotať: všetko sa mu v hlave zmotalo, pomotalo • hovor. expr.: zmútiť • pomútiť • pomátať • zmátať: sláva mu zmútila, pomútila, pomátala rozum • expr.: pobalamutiť • zbalamutiť • obalamutiť • obaláchať • zbaláchať • poblázniť • oblázniť: sladkými rečami nás načisto pobalamutil, pobláznil • zmýliť • pomýliť • hovor. vyšinúť (uviesť do omylu): správa ich zmýlila, pomýlila • subšt. zmagoriť • expr. zmítoriť • kniž. zviesť: dať sa zviesť zlým smerom • expr.: osprostiť • ohlúpiť (urobiť nesúdnym): literatúra ho osprostila • expr. ohúriť (veľmi, nečakane zmiasť): celá záležitosť ma ohúrila • zaraziť (nečakanosťou vyvolať obyč. negatívnu reakciu): neochota spolupracovať ma zarazila • dezorientovať (zbaviť orientácie): dezorientovanie verejnosti • kniž. skonfundovať • fraz.: priviesť/dostať do pomykova • priviesť do rozpakov/do zmätku

zmítoriť p. pobalamutiť, pomýliť, zmiasť

splašiť sa stať sa od ľaku zdiveným (o zvieratách) • zjašiť sa • pojašiť sa • poplašiť sa: kone sa zľakli a splašili, poplašili, zjašili; ovce sa pri zvuku lietadla splašili, pojašili • zduriť sa: žrebce sa zdurili • zdivieť • zdivočieť • zdivočiť sa: kone cválajú, ako keby boli zdiveli, zdivočeli • nár. expr. rozbadzgať sa (Švantner) • hovor. expr.: zmyšiť sa • zmítoriť sa: celý sa zmyšil, zmítoril od strachu

spochabieť (sa), spochabiť sa expr. stať sa pochabým, nerozvážnym, vášnivo sa začať niečomu venovať, začať mať niečo vášnivo rád • expr.: poblázniť sa • zblázniť sa: Čo si sa spochabel?; spochabieť (sa), spochabiť sa do zbierania známok; spochabila sa, pobláznila sa, zbláznila sa do spolužiaka • expr. zochabiť sa (Švantner) • expr.: pojašiť sa • zjašiť sa • hovor. expr.: zmyšiť sa • zmítoriť sa (stratiť rozvahu): vyzerajú, akoby sa boli pojašili, zjašili, zmítorili; zjašil sa za športom; mal sa zmyšiť od radosti

p. aj zaľúbiť sa

zblázniť sa 1. duševne, psychicky ochorieť (na stratu zdravého rozumu); expr. stratiť súdnosť, začať konať neuvážene • zblaznieť • zošalieť (sa) • zísť z rozumu • pominúť sa/minúť sa na rozume: z úderu sa nespamätal, načisto sa zbláznil, zblaznel, zošalel (sa); koná, akoby zišiel z rozumu, akoby sa pominul na rozume • stratiť rozum • prísť o rozum • pohnúť sa z rozumu: Čo ste stratili rozum? • pomiasť sa • pominúť sa: na starosť sa pomiatol, pominul • zdivieť • zdivočieť • zdivočiť sa • expr. zastar. zvetrieť (stať sa divým, nepríčetným): od strachu zdivel • expr.: poblázniť sa • zjašiť sa • spochabiť sa • zbesnieť sa • zjančiť sa • zmyšiť sa • pošinúť sa • zmítoriť sa (konať ako blázon, neuvážene a pod.): má sa poblázniť, zjašiť, spochabiť od radosti, že zvíťazil; ide sa zbesnieť, pošinúť od žiaľu; Čo ste sa tu všetci zjančili, zmyšili?; načisto sa z toho zmítoril

2. expr. veľmi sa zaľúbiť; veľmi si obľúbiť niekoho, niečo • expr.: poblázniť sa • zošalieť (sa) • pojašiť sa • zjašiť sa: zbláznil sa, pobláznil sa do svojej učiteľky; celý je zošalený, pojašený, zjašený do lyžovania • expr.: spochabiť sa • spochabieť (sa): byť spochabený do cestovania, do dievčat • hovor. expr.: buchnúť sa • tresnúť sa • rachnúť sa • tresknúť sa • zasprostiť sa (veľmi sa zaľúbiť) • expr. zdivieť: bol do nej celý zdivený

zmítoriť sa p. splašiť sa, spochabieť (sa), zblázniť sa 1

zmixovať p. pomiešať 1

marš² vyjadruje silnú a obyč. hrubú výzvu na odchod; odíď, odíďte • preč • ber sa • berte sa • expr.: prac sa • practe sa: Marš! Ber(te) sa odtiaľto! Preč z lešenia! Prac(te) sa mi z domu! • zmizni • zmiznite • hovor. expr.: vypadni • vypadnite: Zmizni(te)! Vypadni(te)! Nemáš/Nemáte tu čo robiť! • hovor. expr.: kuš • kušte: Deti, kuš domov! • fraz. strať(te) sa mi z očí • von (výzva na odchod z miestnosti): Von! Nech ťa už tu nevidím! • fraz.: choď/choďte do čerta • choď/choďte v čerty • choď/choďte do pekla • choď/choďte do frasa • choď/choďte mi z očí • tam sú dvere

von 1. smerom z vnútra, z nejakého uzavretého priestoru, smerom do vonkajšieho priestoru, na vonkajšiu stranu (op. dovnútra, dnu) • dovonka • dovonku: išiel trochu von; ostré klince trčia dovonka, dovonku, von • hovor.: vonka • vonká: vyšli vonka, vonká, aby sa prevetrali • zried.: navon • navonok • nár. tavon

2. vyjadruje vzdialenie z istého, obyč. známeho prostredia • preč: žiada sa mu von, preč, niekde do hôr • nár. tavon

3. vyjadruje energický rozkaz na odchod niekoho z miestnosti, na vyhnatie niekoho • trocha hrub. marš: Von, marš odtiaľto! • preč • ber sa • berte sa • expr.: prac sa • practe sa: Preč, ber(te) sa stadiaľto! • expr.: strať sa • straťte sa • zmizni • zmiznite • hovor. expr.: vypadni • vypadnite: Strať sa, zmizni, vypadni, nech ťa tu už nevidím! • fraz. Tam sú dvere!

4. p. vonku 5. p. z 1

minúť sa 1. náhodou sa nestretnúť • obísť sa: minul sa, obišiel sa s kamarátom

2. postupne sa stratiť • minúť • pominúť • pominúť sa: úzkosť ju už minula; hnev (sa) pominul • prejsť • prestať • skončiť sa: búrka prešla; deň sa skončil • padnúť: zábrany padli • zmiznúť • zaniknúť • zájsť: mladosť zmizla, zašla • ubehnúť • ujsť • utiecť • uplynúť • prebehnúť (o čase): prázdniny ubehli rýchlo; cesta prebehla pokojne • spotrebovať sa • vyčerpať sa • zužitkovať sa • vyjsť (čerpaním sa minúť): zásoby sa spotrebovali, zužitkovali • hovor. dôjsť: cukor nám došiel • vypršať (o platnosti niečoho): platnosť pasu vypršala • hovor. zísť: už mu dovolenka zíde

odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sa • pobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostola • zobrať sa • vziať sa (preč): urazený sa zobral preč • zried. ubrať sa • hovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranou • nár.: tajsť • taísť: zabavili sa a tašli domov • vzdialiť sa • hovor.: odskočiť (si) • odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviska • odpojiť sa • odlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojili • odstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od obloka • odpochodovať • hovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnosti • odtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dediny • hovor. expr. odvandrovať • expr.: vypratať sa • odpratať sa • odkapať • odtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahlo • odsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábava • expr.: spakovať sa • pakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč! • hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnoci • fraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolo • trocha pejor.: odtrepať sa • odtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali? • ujsť • utiecť (tajne odísť): ujsť z domu • expr.: zdúchnuť • zdupkať • fraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sa • stratiť sa • zried. odtratiť sa • zmiznúť • hovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzky • expr.: odkradnúť sa • vykradnúť sa • ukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuť • vyšmyknúť sa • expr. uvrznúť • expr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izby • expr.: odplaziť sa • odliezť • odplúžiť sa • odplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sa • utiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samoty • hovor. expr.: odprášiť • odpáliť • odtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčať • odfrknúť • odfučať • odfrnknúť • odfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdil • odfárať • zastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusať • odcválať • odgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčať • odrapčať • odhrkotať • odhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčal • expr. odvliecť sa • hovor. expr.: odterigať sa • oddrgáňať sa • odredikať sa • odrepetiť sa • odteperiť sa • odťarbať sa • odplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domov • expr.: odknísať sa • odkolísať sa • vyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať sa • odkľuckať sa • odkrivkať • vykrivkať • odkyvkať sa • vykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkať • odcapkať • odťapkať • odťupkať • oddrobčiť • odbadkať • odhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať sa • odšúchať sa • odšmochtať sa • odšmotkať sa • odšmatlať sa • odčaptať sa • odtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackať • odskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzať • poodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

2. p. opustiť 1

opustiť 1. vzdialiť sa (obyč. natrvalo) z nejakého miesta al. od niekoho (a ponechať ho na seba, bez pomoci) • odísť (odniekiaľ, od niekoho): opustiť dom, školu, vlasť; odísť z ihriska; odišla od rodiny • nechať • zanechať • odlúčiť sa: nechal, zanechal ženu; odlúčil sa od detí • trocha hrub.: okašlať • okašľať: okašlať rodinu • poopúšťať (postupne, viacerí): starca všetci poopúšťali

2. prestať byť prítomný (o ľudských danostiach) • stratiť sa • minúť: odvaha ho opustila, stratila sa; hnev ho tak skoro neopustí, neminie • expr. zmiznúť: istota v ňom zrazu zmizla • zastar. ponechať: trpezlivosť ho ponechala • poopúšťať (postupne)

3. p. vzdať sa

rozplynúť sa 1. pomaly, nenápadne prestať jestvovať • zmiznúť • stratiť sa: hmla sa rozplynula, zmizla, stratila sa • zaniknúť • pominúť • pominúť sa: hlas zanikol v diaľke; obavy pominuli, jeho hnev sa pominul • roztratiť sa (po častiach): majetok sa rýchlo roztratil

2. p. rozptýliť sa 1 3. p. nadchnúť sa

stratiť sa 1. ocitnúť sa na neznámom mieste, stať sa nezvestným (ako následok neopatrnosti, príp. odcudzenia a pod.): stratili sa mu všetky doklady z auta • vytratiť sa • potratiť sa • postrácať sa • roztratiť sa • hovor. vytrúsiť sa (postupne, po častiach, na viacerých miestach): peniaze sa mu z deravej tašky vytratili, potratili, vytrúsili; knižky sa mi časom postrácali, roztratili • expr. prepadnúť sa: zlodeji sa bez stopy prepadli • skapať: zbadal, že mu skapali rukavice • pokapať (postupne): príbory z jedálne pokapali • zmiznúť • podieť sa: Kde zmizli, kde sa podeli prichystané šaty? • hovor. expr. vypariť sa: nevedno, kam sa vyparili všetky pomôcky • pren. expr. vyšumieť: láska vyšumela • zapadnúť: kniha zapadla do zabudnutia • pren. pôjsť: nevedno, kde pošiel otcovský majetok

2. p. zmiznúť 3, zaniknúť 3. p. odísť 1, zmiznúť 2

ujsť 1. behom sa vzdialiť al. sa vôbec vzdialiť z pôvodného miesta • utiecť • zutekať: zlodej z miesta činu ušiel, utiekol, zutekal; ujsť pred trestom; utiecť od muža; zutekať zo štúdia • expr. ufujazdiť: sadol na bicykel a ufujazdil • expr.: ufrngnúť • ufrnknúť • ufrndžať • ubrnknúť (letom sa vzdialiť): vtáčik z haluze ufrngol, ubrnkol, ufrndžal • expr. zvirgať: Kde ten chlapec zvirgal? • hovor. expr.: zvrznúť • uvrznúť • uvrzgnúť • ubziknúť • bziknúť • ušmyknúť (obyč. bez dovolenia): deti uvrz(g)li von pri prvej príležitosti; ubziknúť, ušmyknúť zo školy • umknúť (tajne): podarilo sa mu umknúť polícii • zried. ubehnúť • hovor. expr.: upláchnuť • ufrknúť • zdúchnuť • zdrhnúť • zried. zdúchať (potajomky, bez stopy): upláchnuť z prednášky; po roku väzenia zdúchli, zdrhli • zbehnúť • dezertovať • zdezertovať (od vojska) • zdupkať (so strachom, zbabelo): chce zo skúšky zdupkať • expr. zmiznúť • hovor. stratiť sa • hovor. expr. vypariť sa (rýchlo, nenápadne, nebadane): hostia po hodine z oslavy zmizli, stratili sa, vyparili sa • expr.: brnknúť • frngnúť • fuknúť • frknúť • myknúť (zrazu, nečakane): chlapec brnkol, frngol za roh; fukli, mykli do krčmy • hovor. expr.: odtrieliť • odpáliť • odprášiť • odfrčať • odfičať • odfujazdiť • odkapať • odjachať • odcválať: chlapci odtrielili, odpálili, odprášili, aby sa nemuseli zodpovedať; odfrčal, odcválal pred nami na koni • fraz. vziať nohy na plecia • dať sa na útek (začať utekať): od strachu vzali nohy na plecia, dali sa na útek • expr. zried. znohovať (Ballek, Karvaš)

2. dostať sa z dosahu niečoho nebezpečného, nepríjemného a pod. • utiecť • zutekať (pred kým) • uniknúť: ledva ušiel, utiekol, unikol smrti; podarilo sa mu pred políciou zutekať • vyhnúť sa: nesmú ujsť pred zodpovednosťou, nesmú sa vyhnúť zodpovednosti; chce sa vyhnúť posmechu • poutekať (postupne, jeden po druhom): vystrašení chlapci poutekali

3. ostať nepovšimnutý • uniknúť • utiecť: na prednáške mu nič neujde, neunikne, neutečie; nenávistné pohľady mu neušli

4. (o čase) plynutím prejsť • ubehnúť • utiecť • uplynúť • minúť (sa) • prejsť: od prázdnin ušlo, utieklo, ubehlo veľa času; uplynie, prejde ešte dlhý čas, kým sa uzdraví; čas (sa) jej pri robote rýchlo minie

5. (o veciach, myšlienkach a pod.) prestať držať pohromade, prestať byť spútaný, vyjsť z uzavretého priestoru • utiecť • uniknúť: mlieko ušlo z hrnca; plyn, teplo unikne, treba zatvoriť kohútik, dvere; v zápale boja jej ujde, unikne aj príkre slovo • ukĺznuť (mimovoľne): ukĺzne mu zahrešenie

p. aj vykypieť

6. p. zbaviť²

uniknúť 1. rýchlo sa vzdialiť z dosahu niečoho al. niekoho nebezpečného, nepríjemného, neželateľného • ujsť • utiecť: unikol, ušiel smrti iba o vlások; pred pohromou nemal kam uniknúť, ujsť, utiecť • vyhnúť sa: chce sa vyhnúť zvedavým otázkam, pohľadom • expr.: vyšmyknúť sa • vykĺznuť sa • ušmyknúť • ukĺznuť (dostať sa spod pôsobenia niečoho, niekoho, obyč. nepozorovane, šikovne): vyšmykol sa, vykĺzol zo schôdzky; ušmykol spod povinnosti; ukĺzol prenasledovateľom • expr.: zmiznúť • stratiť sa: zmizol, stratil sa zadným vchodom

2. (o plynných al. tekutých látkach) dostať sa z uzavretého priestoru: plyn, voda unikla • vyfučať (uniknúť fučaním; o plynných látkach): z pneumatiky vyfučal vzduch

3. ostať nepovšimnutý • ujsť • utiecť: uniklo mu, ušlo mu, že ho oslovili; nič mu neutečie

4. ostať nevyužitý, stratený • ujsť • utiecť: príležitosť na dobrý zárobok mu unikla, ušla, utiekla • stratiť sa: zisk sa nám stratil; všetko teplo sa stratilo, uniklo

vytratiť sa 1. nepozorovane odísť • hovor. expr. vypariť sa: z oslavy sa vytratili, vyparili prví • expr.: odkradnúť sa • ukradnúť sa • vykradnúť sa: vykradol sa z bytu ako zlodej; ukradla sa ku kamarátke • hovor.: vykĺznuť (sa) • vyšmyknúť sa (nenápadne a rýchlo): využije priaznivú situáciu a vyšmykne sa von • zried. odtratiť sa • stratiť sa • zmiznúť (nenápadne a rýchlo) • expr. vytrúsiť sa • poodchádzať (postupne odísť): obecenstvo sa už vytrúsilo • povytrácať sa • expr.: povykrádať sa • poodkrádať sa (postupne; o viacerých jednotlivcoch)

2. pomaly, pozvoľna prestať jestvovať • stratiť sa: tma sa z kopcov vytratila, stratila • vymiznúť • zmiznúť • zaniknúť: dobré zvyky vymizli, zmizli • pominúť sa • minúť sa • pren. vyšumieť: láska sa po roku (po)minula • hovor. expr. vypariť sa: slušnosť sa akosi vyparila • expr.: zakapať • skapať: ohľaduplnosť vari ešte nezakapala • kniž.: odumrieť • umrieť: nádej ešte celkom neodumrela • povytrácať sa • postrácať sa (postupne)