Synonymá slova "zh" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 521 výsledkov (5 strán)

  • konfiškácia zobratie v prospech štátu, úradné odňatie • zhabanie: konfiškácia, zhabanie majetku, pôdyrekvirácia: rekvirácia potravín, dobytkahovor. rekviračka


    odobrať 1. zbaviť vlastníctva, často úradne (op. dať, vrátiť) • vziaťzobrať: odobrať, vziať niekomu doklady; pren. odobrať, zobrať niekomu nádejzbaviťpozbaviť (odobrať niekomu niečo, obyč. proti jeho vôli): (po)zbaviť hodnosti, funkcie niekohopripraviťpriniesťpriviesť (spôsobiť stratu): pripraviť mladých o výhody; priniesť, priviesť niekoho o životobraťkniž. odňať: obrali ho o významné postavenia, odňali mu funkciekniž. vyrvať (násilím, prudko): vyrval mužovi z ruky zbraňskonfiškovaťzhabať (úradne odobrať): skonfiškovať, zhabať odsúdenému majetokpobraťpoodoberaťkniž. poodnímať (postupne, viac vecí)

    2. zmenšiť pôvodné množstvo, rozmery, zmenšiť pôvodný význam a pod. • ubrať: odobrať z vreca (trocha) ovsa; ubrať zo šírky sukne; odobrali, ubrali mu na význame, veľkostizúžiťzabrať (urobiť užším): zúžiť, zabrať v páseexpr. utrhnúť: utrhla z peňazí odložených na dovolenkuzobraťvziať (z povrchu): zobrať, vziať smotanu z mliekaodčerpať (po čiastkach odobrať): odčerpať časť peňazípoodoberaťpouberaťpobraťpozberaťpoodčerpávať (postupne, viac vecí)

    3. p. odviesť 2


    skonfiškovať úradne odňať, zobrať (v prospech štátu) • konfiškovaťzhabať: (s)konfiškovať pôdu, zhabať majetokexekvovaťzexekvovať (vymôcť, vziať exekúciou): (z)exekvovali im domvyvlastniť (vziať zo súkromného vlastníctva): vyvlastnenie pôdysubšt. zabaviť: na hraniciach mu pašovaný tovar zabavilipohabať (postupne) • rekvirovaťzrekvirovať (úradne zobrať obyč. pre vojsko): (z)rekvirovať potravinyporekvirovať (postupne)

    p. aj zabrať


    vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misyuchopiťkniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za rukuvyňaťvybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievkypobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

    2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred ústodňaťodobrať: odňali, odobrali mu majetokzbaviť: zbaviť súpera loptykniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabaťzhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazískonfiškovaťzhabať (úradne vziať) • zoštátniťznárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

    3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisíckudostaťzískať: dostať, získať finančnú odmenuprijať: prijať dar od niekohoprevziať: prevzala balík od poštárapredchytiť (vziať skôr ako iný) • prebraťodviesťodvábiťodlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievčavybrať: vybrať si dovolenku

    4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školukniž. pojať: pojali ma do mesta so seboupribrať: pribrať niekoho do partieprijaťadoptovaťosvojiťprisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

    5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobraťstrhnúť: voda vzala, zobrala, strhla mostschytiťexpr.: skmasnúťzdrapiťdrapnúťzdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasyexpr. popadnúť: popadla vedro a bežala prečvytrhnúťvymyknúťvychmatnúťvyšklbnúťvychytiťexpr.: vydrapnúťvydrapiťvykmasnúťvydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušielposchytaťposchytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisypostŕhaťpostrhávaťpostrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

    6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na sebapodujať sa: na službu sa podujal sámujať sa: ujať sa funkcie predseduprevziaťprebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

    7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážnevyložiť sivysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávnepochopiťporozumieť: slová pochopil doslova

    8. p. premôcť 3


    zhabať p. skonfiškovať, vziať 2


    schytiť 1. rázne, prudko, náhle chytiť • uchopiťexpr.: zdrapiťdrapnúťzdrapnúťschrapiť: schytila, uchopila, zdrap(i)la chlapca za ruku a bežala s ním preč; schrapil nôž a bodolexpr.: chmatnúťschmatnúťschvátiťzhabnúť (v rýchlosti): (s)chmatne dievča v páse a už ho nepustí; (s)chvatol, schvátil ma za plece, za rukávstrhnúťexpr. skmasnúť (prudko chytiť a niekam dostať): strhol, skmasol dieťa do náručiaexpr.: pochytiťschopiťpopadnúť (prudko chytiť niečo obyč. náhodne sa vyskytujúce): narýchlo pochytil handru, popadol sekeruuchytiť (prudko, náhlivo vziať): uchytí, čo vidísubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (náhlivo vziať): (z)grajfol pušku a bežal

    2. p. zmocniť sa 2, zachvátiť


    zhabnúť p. schytiť 1


    zarazený privedený do rozpakov niečím nečakaným; svedčiaci o rozpakoch, o prekvapení • prekvapenýzadivenýudivený: zarazený, prekvapený pohľadohromenýohúrenýomráčený (veľmi zarazený): zastal celý ohúrený, omráčenýexpr.: ohlušenýobarenýovalenývyvalený: sedí ako ohlušenýzačudovanýzmätenýzháčenýzaskočený: zmätená tvár; bol zaskočený jej reakciouzmeravenýstŕpnutýšokovaný (znehybnený od prekvapenia): stŕpnutý od sklamania; šokovaný aroganciou podriadenýchhovor. expr. zmítorenýsubšt. zmagorený


    zháčený p. zarazený


    zmätený 1. vyvedený z duševnej rovnováhy a pokoja; svedčiaci o tom • pomýlenýpopletený: bol celý zmätený, popletenýzmýlenýexpr.: zmátanýzmotanýhovor. expr. pomotaný: má zmátanú, pomotanú hlavubezradnýnerozhodnýdezorientovanýrozpačitý (nevediaci si rady): stál tam celkom bezradný; dezorientovaný, rozpačitý turistachaotickýkniž. konfúzny: chaotické, konfúzne myšlienkyhovor. expr.: zmítorenýzmagorený; zarazenýzháčenýzačudovaný (zároveň prekvapený): po prednáške zostal zarazený, zháčenýexpr.: ohlúpenýosprostenýohúrenýohromený (zmätený vo veľkej miere) • hovor. expr. zmútenýkniž. mätežný

    2. p. neusporiadaný


    zaseknúť sa 1. zaboriť sa niečím ostrým, špicatým do niečoho • zaraziť sazaťať sa: zasekol sa, zaťal sa nechtami do stromu; guľka sa zarazila do stenyzahryznúť sa (zubami): zahryzla sa v zlosti do peryzabodnúť sa (hrotom): tŕň sa zabodol pod nechetpozasekávať sapozasekovať sa (postupne sa zaseknúť)

    2. zastaviť sa v činnosti, v pohybe, v reči a pod. • zadrhnúť sa: motor sa v činnosti zasekol, zadrholspriečiť savzpriečiť sazapriečiť sa (nemôcť byť v činnosti pre priečnu, nepriaznivú polohu): kľúč sa spriečil, vzpriečilzakliniť sahovor.: zacviknúť sazapasovať sa: zakliniť sa, zacviknúť sa, zapasovať sa medzi doskyzachytiť saexpr. zakvačiť sa: padák sa zachytil, zakvačil do stromuspätiť sazháčiť sazaraziť sa (v reči) • zaťať sazatnúť saseknúť (v rozprávaní, v behu): zaťal sa, sekol a nepovedal už ani slova; keď sa zatne, už sa nepohnepozasekávať sapozasekovať sa (postupne sa zaseknúť)


    zastaviť sa 1. ustať v pohybe, v činnosti, prestať sa hýbať; prerušiť chod, činnosť • zastaťzastaviť: dav ľudí sa pred budovou zastavil, zastal; auto (sa) zastavilo; výroba sa na krátky čas zastavila; muž za mestom zastal, zastaviluviaznuťzaviaznuťzachytiť sa (pri nejakej prekážke): bicykel uviazol, zaviazol v snehu; padajúci sa zachytil o strom, zastavil sa na stromezaseknúť sazadrhnúťzadrhnúť sahovor. expr. zahaprovať (náhle ustať v činnosti): zasekol sa v speve, v reči; motor sa zadrhol, zahaprovalzaraziť sazapätiť sazháčiť sa (náhle sa zastaviť): zaraziť sa v chôdzi; zapätiť sa, zháčiť sa v rečipozastavovať sapopristavovať sa (postupne sa zastaviť): autá sa pozastavovali

    2. na chvíľu niekam zájsť, niekde ostať, niekde, pri niečom sa zdržať • staviť sapristaviť sa: (za)staviť sa u známych; cestou sa pristaviť na výstavezried. ustaviť sa: Ustavte sa niekedy u nás!ohlásiť sanazrieť: už dlho sa u nich neohlásil; každý deň nazriem k rodičomzotrvať: pohľadom zotrvala na jeho tváripozastaviť sa: trocha sa pri tejto otázke pozastavíme


    zháčiť sa 1. náhle ustať v činnosti • zastaviť sazaraziť sa: kôň sa naraz zháčil, zastavil, zarazil a nešiel ďalejexpr.: zhačknúť sazhačkať sazhačkovať sa: deti sa naraz zhačkalizaseknúť saexpr.: zapätiť saspätiť sa (v reči): naraz sa v prejave zasekol, spätil

    2. silno a nepríjemne sa prekvapiť • zaraziť sazmiasť sa: keď počul správu o chystanej zmene, zháčil sa, zarazil sa, zmiatol sanár. zháknuť sa (Kukučín)zrozpačitieť (dostať sa do rozpakov): po odmietnutí svojho návrhu zrozpačitelexpr. zahriaknuť sa: zdalo sa mu, že povedal priveľa – zahriakol sa a zmĺkolzried. zhriaknuť sa (Vajanský)


    kľukatý utvárajúci kľučky, zákruty (op. rovný) • zried. kľukastýexpr. krivolaký: kľukaté, kľukasté, krivolaké horské chodníčkyhaditýhadistýhadovitýzhadenývlnovitýzried.: krútľavýhadivý (krútiaci sa, vinúci sa ako had): haditá, vlnovitá, krútľavá poľná cestahovor.: cikcakovýcikcakovitý: cikcaková, cikcakovitá čiaraserpentínový (s ostrými zákrutami): serpentínová trasameandrovitý (s meandrami, obyč. o rieke): prešli vysušeným meandrovitým korytom potokanerovnýkrivý: krivá ulica


    zhadený p. kľukatý


    zhádzať p. zhodiť 1


    zhodiť 1. prudkým pohybom hodiť smerom nadol • zvrhnúť: zhodiť vázu zo stola; zvrhnúť na mesto bombysotiť (prudko posunúť): sotiť balík pod stôlzhádzaťpozhadzovať (postupne): zhádzať, pozhadzovať šaty zo seba, uhlie z vozaexpr. pošmárať (postupne, viac vecí): pošmára zo stola kartystrhnúťzraziť (úderom): zraziť, strhnúť palicou ovocie zo stromuzvaliť: zvaliť súpera na zempozrážaťpováľať (postupne, viac vecí zhodiť, zraziť): vietor pozrážal, pováľal mladé stromčeky

    2. p. schudnúť 3. p. pokoriť 1


    skladať 1. dávať dolu • snímať: skladá, sníma pomaly klobúk z hlavyzhadzovať (hodením dávať dolu): zhadzuje z chrbta batoh; zhadzujú, skladajú z voza náklad

    2. dávať dohromady • spájať: skladá, spája ruky k modlitbe, k prosbezostavovaťmontovať (niečo nehotové al. pokazené, rozložené): skladá, zostavuje krížovku; montuje strojhovor. majstrovať (ručne zhotovovať): Čo majstruješ?

    3. dávať do záhybov • prekladať: skladá vreckovku; skladá, prekladá papier do štvorcariasiťzberaťzberkať: riasiť sukňu; zber(k)á látku do drobných záhybovhovor. zastar. rancovaťfaldovaťtyp. slang. falcovať (skladať tlačové hárky do strán)

    4. dávať vznik umeleckému dielu, najmä hudobnému al. slovesnému • tvoriťpísať: skladá, tvorí, píše novú operu, báseňkomponovať (najmä hudobné dielo): komponuje symfóniuzostavovať (obyč. z hotových častí robiť celok): zostavuje program na večer

    5. vykonávať isté úkony • robiťkonaťčiniť: vojaci skladajú prísahu; študent skladá, robí skúšky; konať, činiť sľub

    6. porov. vzdať sa 7. porov. odložiť 2


    zhadzovať p. skladať 1


    nedôstojný 1. ktorý je bez potrebnej dôstojnosti, vážnosti, vznešenosti al. primeranosti (op. dôstojný): nedôstojné vystupovanie rečníkanevhodnýnenáležitýneprimeranýnehodný (nezodpovedajúci istému postaveniu al. istej situácii; op. primeraný, vhodný): má vzhľadom na svoj vek nedôstojné, neprimerané správanie; viesť nevhodné, nenáležité reči; zvolili si nevhodného, neprimeraného nástupcu

    2. pokorením, znevážením, zosmiešnením a pod. spôsobujúci stratu ľudskej dôstojnosti, vážnosti (op. dôstojný) • ponižujúci: urazil ho svojou nedôslednou, ponižujúcou poznámkouhovor. expr. zhadzujúci: ocitol sa v nedôstojnom, zhadzujúcom postavenípotupnýhanebný (spôsobujúci potupu, hanbu): museli sa zmieriť s potupnou, hanebnou prehrou; získal to nedôstojným, hanebným spôsobom


    zháknuť sa p. zháčiť sa 2


    zhaltovať p. zdržať 2, zastaviť 1


    zhamkať p. zjesť


    zjesť požuť a prehltnúť potravu; ústami prijať do žalúdka: na obed zjedol málopožiť (zjesť al. vypiť): tabletku treba požiť pred jedlomskonzumovaťstroviť (zjesť al. vypiť, obyč. o viacerých ľuďoch al. o množstve potravy): na hostine sa skonzumovali, strovili, zjedli všetky chlebíčkyexpr. zjemn.: spapaťspapkaťzhamkať: spapkajte koláče, kým sú čerstvézožrať (o zvieratách, hrub. i o ľuďoch): pes zožral klobásu; niekto mi zožral celú desiatuvyžrať (všetko zožrať) • užiť (obyč. liek): liek treba užiť pred spaním; susedka odkázala, aby sme zabíjačku užili v dobromvyjesť (všetko zjesť): vyjesť kašu z tanieraexpr.: sprataťuprataťzmastiťzlupnúťzlupkaťzlopnúťspakovaťspásťsprášiťzmiesťzmietnuť (s chuťou zjesť, obyč. veľa al. všetko): spratať, zmastiť, sprášiť za misu halušiekhovor. expr., obyč. pejor.: sfakliťsťapnúťskotiťzošrotovaťzmydliť (rýchlo al. všetko zjesť) • vsúkať (do seba): vsúkal do seba dva krajcehovor. expr. sfutrovaťexpr.: zhltnúťzhltaťspahltiťschamtaťschlamtať (hltavo, hlučne zjesť) • expr.: vysrkaťvychlípaťvysŕkať (chlípaním i sŕkaním zjesť): vychlípať polievkuexpr.: zlízaťvylízaťzliznúť (zjesť obyč. lízaním): zlízal všetku šľahačkusubšt.: spucovať • zbodnúť: spucoval všetko, nič nenechalexpr.: schrúmaťschrumkaťschrumnúťschrupnúťschrúpať (obyč. niečo krehké, tvrdé): schrúmať, schrupnúť pečivo, jablkovziať si niečo do úst (trocha niečoho zjesť) • pojesťexpr.: poprataťpohltaťvyhltaťpochrúmaťpochrúpaťpochrumkaťzjemn.: popapaťpopapkaťhrub. požrať (postupne všetko al. väčšie množstvo) • zmôcť (s námahou zjesť): ledva zmohla kus tortyexpr. zobnúť (troška zjesť): večer iba zobla pár orieškovvychutnať (s chuťou zjesť)

    p. aj zajesť si


    spomaliť spôsobiť pomalší pohyb; znížiť svoju rýchlosť (op. zrýchliť): tréner naznačil spomaliť tempo hry; lietadlo naraz spomalilozvoľniťstíšiťzmierniť: zvoľniť, stíšiť, zmierniť krok, chod motora; auto pred domom stíšilopribrzdiťzbrzdiťhovor. prihamovať (spomaliť brzdením, brzdou): vlak pribrzdil; nepriaznivý vývin treba pribrzdiť, prihamovaťzdržať (spôsobiť pomalší priebeh nejakej činnosti): dažde zdržali žatvu, kosbu senazabrzdiťhovor.: zahamovaťzhamovať (urobiť pomalším, príp. aj zastaviť; zadržať v napredovaní): zabrzdiť, z(a)hamovať rozvoj niečohozried. zhatiťutlmiťstlmiťzoslabiť (rýchlosť, tempo)


    zdržať 1. zabrániť v zamýšľanom odchode • zadržať: hostí sme ešte na chvíľu zdržali, zadržalizabaviťpribaviťpridržať (trocha zdržať): u susedov ma zabavili, pribavili dobrú pol hodinku; pridržali ma ešte, aby som neodišiel

    2. spôsobiť oneskorenie niekoho, niečoho v nejakej činnosti • zabrzdiťzhamovaťzahamovať: dopravná nehoda zdržala, zabrzdila, z(a)hamovala náš príchodzhatiť: zhatiť vojsko pri ústupespomaliť (spôsobiť pomalší priebeh): spomaliť tempo žatvysubšt. zhaltovať (Beňo)kniž. retardovať (nedok.): retardovať vývin

    3. vôľou prekonať (city, telesné stavy) • zadržaťpremôcťpotlačiťovládnuť: ledva z(a)držala, premohla, potlačila slzy; nemohol ovládnuť smiechzahatať: chcel zahatať príval rečizatajiťzakryť: zatajiť, zakryť plač


    zhamovať p. spomaliť, zdržať 2


    honba 1. často opakované úsilie dosiahnuť niečo, zháňanie: honba za ziskom, za slávouhovor.: zhánkazháňačka (veľký dopyt): zhánka, zháňačka za stavebnými pozemkami

    2. sledovanie niekoho s úmyslom chytiť ho; vystupovanie proti niekomu, niečomu mocou • prenasledovanie: honba na zlodejov; honba na politických protivníkovpubl. pohon: policajný pohonexpr. štvanica: politické štvanice

    p. aj chytačka


    zháňačka hovor. veľký záujem o získanie niečoho (obyč. kúpou) • hovor. zhánka: zháňačka, zhánka za bytmihonba (úsilie dosiahnuť niečo): honba za peniazmidopyt: dopyt po tovare


    hľadať usilovať sa niečo nájsť • zhľadávaťzhľadúvať: ktovie, čo tu v noci polícia hľadala, zhľadávala, zhľadúvalavyhľadávať (mať niečo v obľube a hľadať to): vyhľadávajú tajné skrýšeexpr.: dulovaťkutrať (sa)kutať (sa)prehľadávaťprekutávaťprezerať (prehŕňaním sa v niečom usilovať sa dačo nájsť): duluje, kutre (sa), kuce (sa) po zásuvkách; prehľadáva, prekutáva, prezerá mužove vreckámacaťomaciavať (hľadať hmataním): potme macia po kľučke; omaciava, kde je vypínačpohľadávať: tu nemajú deti čo pohľadávaťhovor.: zháňaťobháňať: zháňali ďalších dobrovoľníkovexpr.: lašovaťňúraťnúrať (na viacerých miestach, často tajne): lašuje, ňúra, čo by zjedolexpr. loviť (hľadať a vyberať): loví v pamäti menáískať (prehrabávaním vlasov usilovať sa nájsť vši; obyč. v rozprávkach): princezná íska drakovi v hlavenár. šukať; sliediťsnoriť (neprestajne, usilovne): sliedi očami po izbestopovaťpátrať (nepozorovane sledovať, obyč. podľa stôp): stopovať zlodeja, pátrať po zlodejoviadmin. zastar. kurentovať (úradne hľadať)


    starať sa 1. pričiňovať sa o prospech, dobro niekoho, niečoho, o úspešný chod, priebeh niečoho • mať na starosti: stará sa o nevládnych rodičov, o domácnosť; má na starosti športovú činnosť mládežezried. vystarávať sa (Rázus): vystaráva sa o mužaopatrovať (starať sa o to, aby niekto mal to, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku): opatrovať chorých, opatrovať trávnikdbaťdržaťpestovať (venovať niečomu starostlivosť, dávať si záležať na niečom): dbá, drží na svoj zovňajšok; dbá o výchovu detíbedliť: bedliť nad dodržiavaním zákonovhľadieť: hľadí len na peniaze, výhodydozeraťdohliadaťdávať pozor (aby nič rušivo nezasahovalo do daného, normálneho priebehu, stavu): dozerať, dohliadať na čistotu, poriadok; dávať pozor, aby všetci prišlihľadieť si: Hľaďte si svojich vecí!

    2. cieľavedome získavať • obstarávaťzaobstarávaťzaisťovať: Kto sa stará o materiál? Kto (za)obstaráva, zaisťuje materiál?; zaisťovať lístky na koncertzadovažovaťzaopatrovaťhovor. zháňať: nemá nám kto zadovažovať, zaopatrovať najnovšiu literatúru

    3. prejavovať starosti, obavy o niečo, o niekoho • starostiť samať starosťbyť ustarostený: nestaraj sa, všetko dobre vybavím; je ustarostený, či sa plán podarítrápiť saobávať saumárať sahovor. krenkovať sa: Už sa toľko netrápte, neobávajte!

    p. aj trápiť sa

    4. p. starieť sa


    šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkovhovor.: šporovaťšporiťgazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časomhovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohatoexpr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platochnár. škrvačiť (Tajovský)hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniazenár. žgrvániť

    2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiťodkladaťukladať: šetriť, sporiť, odkladať na autohovor.: šporiťšporovať: šporí si, šporuje si do pokladničkyexpr.: stískaťutískať (po troche) • expr.: skrbliťskrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovkepren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiťzhŕňaťzháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetkypejor.: žgrlošiťžgrlačiťžgrliťžgŕňaťžgrloniťdržgrošiťskývražiťskuhraťskuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemalexpr.: skupániťskúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!

    3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleňhovor.: šanovaťšianať: muža si šanuje, šianaopatrovaťexpr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)


    túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po horenár. brílať (Zguriška)expr.: vláčiť satárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate?expr.: zháňaťzháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesiexpr.: motať samotkať satmoľkať sapliesť sapopletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletúexpr.: tmoliť saplantať sapľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciachnár. obalkovať sa (Rázus)hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcamiexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po plážiexpr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmáchnár. lógovať (Čeretková)

    2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potulovalexpr.: tárať salanfáriťnár. drndať (Kálal)subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deňexpr.: brílaťfalangovaťhalaškovaťhovor. zried. vagabundovaťzastar.: hajdúsiťhajdúšiťhauzírovaťsubšt. čavargovať • cestovaťputovaťexpr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete


    zháňať 1. p. hľadať 2. porov. sústrediť 1 3. p. túlať sa 1


    hnať sa 1. expr. rýchlo postupovať (obyč. v množstve) • rútiť savaliť sa: oproti sa ženú, rútia ťažké mraky; ženie sa, valí sa na nás vodahrnúť sa: po autostráde sa hrnú kamiónyuháňať: kone uháňajú opreteky

    2. expr. veľmi sa usilovať dosiahnuť niečo, horlivo sa púšťať do niečoho • expr.: naháňať sazháňať sa: ženú sa, naháňajú sa, zháňajú sa iba za majetkomexpr.: pachtiť sahoniť sa: pachtí sa, honí sa za slávou, za uznanímnaháňať: stále čosi naháňa, sám nevie, čohovor. expr. štvať sa: štve sa za kariérouexpr. pechoriť sa (hnať sa za niečím, na čo sily nestačia): pechoria sa za bohatstvomlakomiť sa: lakomiť sa za peniazmi

    3. p. bežať 1, ponáhľať sa 1, 2


    lakomiť sa silno túžiť po hmotných veciach, výhodách • bažiťdychtiť: lakomí sa na cudzie; dychtí po výnosnom obchodeexpr.: pachtiť sazháňať sapejor. mamonárčiť (získavať bohatstvo): pachtí sa, zháňa sa za peniazmi; celý život len mamonárčibyť lakomýlipnúť (byť pripútaný k niečomu): lakomí sa na peniaze; lipne na ziskoch


    pachtiť sa expr. veľmi za niečím túžiť a usilovať sa dosiahnuť to • expr. pechoriť sa: pachtí sa, pechorí sa za slávouexpr.: zháňať sahoniť sahnať sanaháňať sa (pachtiť sa obyč. za majetkom): odjakživa sa zháňa, ženie, naháňa iba za peniazmi; honiť sa, hnať sa za kariérouexpr.: driapať sahrabať saškrabať saškriabať sachabrať sachamrať sachamriť sachamtať sa: bezohľadne sa driapal, hrabal, škrabal na najvyššie pozície vo vedeníexpr.: chápať sachapkať sanár. chaporiť sa: chápe sa dopredu; len sa chapkajú, chaporia a robota nikdepejor. chamtiť (sa)lakomiť sa: susedka sa chamtila, lakomila za každou korunou; chamtiť po peniazoch

    p. aj usilovať sa, túžiť


    schádzať sa 1. prichádzať na jedno miesto s cieľom byť spolu • schodiť sastretať sa: tajne sa schádzala, stretala s mládencom bývajúcim oprotistýkať sa (náhodne al. pravidelne byť v osobnom styku): stýkali sa zriedkavozoskupovať sazdružovať sa (prichádzať na jedno miesto v skupinách, tvoriť skupiny): radi sa zoskupujú, združujú okolo svojho učiteľaexpr. zháňať sa: deti sa zháňajú za dedinou

    2. p. spájať sa 1


    zháňať sa 1. p. hnať sa 2 2. p. túlať sa 1 3. p. schádzať sa 1


    predať 1. dať niekomu niečo za peniaze (op. kúpiť): predať pozemok, domspeňažiť: dobre predal, speňažil auto; speňažiť starožitnosťslang. streliť: strelil mi obraz za 1000 korúnpustiťprepustiť (ponechať niečo niekomu za peniaze): prepusti mi pár vriec cementuodpredať (časť al. po častiach): odpredať niekomu z vlastnej úrody jabĺkvydražiťvylicitovať (predať na dražbe): vylicitovať obrazpopredaťrozpredaťvypredať (postupne väčšie množstvo al. všetko): popredať dobytok, rozpredať majetok, vypredať vstupenkyexpr. prekupčiť (kúpou vymeniť): prekupčil mačku za zajacahovor., obyč. pejor. zhandlovať: zhandlovať starý bicykelpredražiť (predať za neúmerne vysokú cenu): tovar viacerí súkromníci predražili

    2. p. zradiť 1


    zhandlovať p. predať 1


    ochabnúť 1. vysilením, vyčerpaním sa stať chabým, slabým • oslabnúťzoslabnúťzmalátnieť: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmalátneloexpr.: zmľandravieťzdengľavieťzhandravieť (stať sa mľandravým, ako handra): svaly mu zmľandravejúzvädnúťzried. zvetšieť (stať sa vetchým) • vycivieťvychradnúť: vychradnuté, vycivené telohovor. ovisnúťsklesnúťhovor. opadnúť: postrelenému vtáčaťu ovisli, sklesli krídla; ruky mu únavou opadlizried. ochradnúťexpr. znedvižnieť: nevesta akosi znedvižnelaoťarbavieťsťarbavieť (stať sa ťarbavým): v chôdzi oťarbavela

    p. aj oťažieť

    2. stratiť na intenzite, sile, aktivite a pod. • oslabnúťzoslabnúťopadnúťupadnúť: pamäť mu už ochabla, (z)oslabla; nálada opadla, upadlaochromieťotupieť (o duševných schopnostiach človeka): jeho vôľa ochromela; pozornosť mu otupelautíšiť sautíchnuťochladnúť: záujem utíchol, nadšenie ochladlopoľaviťpovoliťpopustiť: bolesť poľavilazmierniť sazmiernieť: mrazy sa zmiernili, zmiernelipoddať sa: vietor sa časom poddá


    zhandravieť p. ochabnúť 1


    uraziť1 spôsobiť urážku, ublížiť na cti: uraziť niekoho hrubými nadávkami, bezohľadnosťoudotknúť sa (slovami al. činmi nepríjemne zasiahnuť): dotkne sa ho každá poznámka o chorobe, každé odmietnutiepohaniťpotupiťpokoriťponížiťuponížiť (znevažujúco sa vysloviť, uvaliť hanbu na niekoho, na niečo): pohaniť, potupiť národnú hrdosť; čím ma chcete ešte pokoriť; svojím správaním (u)ponížil celú rodinuzneuctiťzhanobiťzried. zhaniťznevážiť (veľmi poškodiť na cti, na vážnosti, hlboko uraziť): zneuctili, zhanobili zástavu; znevážili jeho náboženské cíteniekniž. inzultovaťzastar. obraziť: nenechám sa od nepriateľov obraziťdourážaťpourážaťzurážať (viac ráz, obyč. silno uraziť): dourážať niekoho zlomyseľnými výmyslami; pourážali, zurážali nás do krvi


    zhaniť p. uraziť1, zhanobiť


    zhanobiť uvaliť na niekoho hanbu; pohlavne zneužiť • zneuctiťpotupiťspotupiťpohaniť: zhanobiť, potupiť pamiatku mŕtveho; verejne niekoho zhanobiť, pohaniťuraziťznevážiť (znevažujúco sa vysloviť): svojimi rečami urazil, znevážil prítomnýchpošpiniťpoškvrniťzried. zhaniť: pošpinil, poškvrnil meno rodinynár. zhudiť (Timrava)znesvätiťznectiťexpr. zhyzdiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá mimoriadna úcta, posvätnosť): znesvätiť, zhyzdiť hrobyponížiťpokoriťuponížiť: ponížili, pokorili ma pred všetkýmiznásilniťsprzniť (pohlavne): dostať trest za znásilneniehovor. expr. zhumpľovaťpejor.: zopsuťpopsuť (morálne pokaziť): zlá spoločnosť dievča zhumpľovala, zopsula,


    zhánka p. zháňačka, honba 1


    znásilniť násilím prinútiť na pohlavný styk • zneužiť: trest za znásilnenie, zneužitie maloletýchkniž. sprzniťzneuctiť (zbaviť poctivosti al. počestnosti): zneuctiť ženuhovor. expr.: zhumpľovaťzopsuťpopsuť (morálne pokaziť, obyč. sexuálnym násilím): zhumpľoval mu ženupren.: zhanobiťpošpiniťpotupiť


    zneuctiť 1. zbaviť cti, úcty, vážnosti a pod. • zhanobiťznevážiť: zneuctili, zhanobili pamätník obetiam vojny; zneuctiť, znevážiť dôstojnosť človekakniž. sprzniťzastaráv. znectiťpren. opľuť: znectiť, opľuť rodinné menoznesvätiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá posvätná úcta): znesvätiť kaplnku; znesvätenie pozostatkovdehonestovaťzdehonestovať (znížiť vážnosť, úctu niekoho, niečoho): (z)dehonestovanie práce kolegovdiskreditovaťzdiskreditovať (obrať o dôveru, vážnosť, česť): spisovateľa verejne (z)diskreditovalipohaniťpotupiťspotupiťpošpiniťpoškvrniťexpr. znešváriť: pohaniť, potupiť svoj rod; pošpiniť, poškvrniť, znešváriť všetko, čo bolo svätékniž. sprofanizovať: chlapi všetky ušľachtilé city sprofanizovalikniž.: podeptaťzdeptaťpošliapať: neváhali pošliapať zákon; zdeptať, podeptať ľudskú dôstojnosťuraziťpokoriťponížiť (veľmi ublížiť na cti): urazil jeho predkov; cíti sa hlboko pokorený, ponížený

    2. p. znásilniť


    horieť 1. byť ničený, stravovaný ohňom • spaľovať sapáliť sa: drevo horí, spaľuje sa, páli sablčaťblkotaťnár. dudotať (Kálal)expr.: bĺkaťblkaťblnkaťblnkotaťkniž.: planúťplápolaťpoet.: háraťzháraťpláť (horieť plameňom): vatra blčí, blkoce, planie, plápolá; (z)hárať túžbou

    2. p. svietiť 1 3. p. červenať sa 1 4. p. žiariť 2, blýskať sa 1 5. p. sršať 2 6. p. túžiť


    zhárať p. horieť 1


    vyrovnať 1. dať do radu al. do jednej roviny • zarovnaťurovnať (urobiť rovným, hladkým): zarovnať, urovnať knihy na poličke; zarovná si, urovná si sukňunarovnať (dať do jednej roviny): narovnať ohnutý drôtvystrieť (vyrovnať niečo skrivené, ohnuté): vystrieť chrbát, kolenopovyrovnávaťpozarovnávaťpourovnávaťponarovnávaťpousporadúvaťpovystierať (postupne, viac vecí) • zrovnaťhovor.: splanírovaťvyplanírovať (upraviť terén do rovnej plochy)

    2. urobiť rovnakým • znivelizovaťnivelizovať (vyrovnať rozdiely na rovnakú, obyč. nižšiu úroveň): vyrovnanie, (z)nivelizovanie miezdtyp. egalizovať (urobiť rovnakým): egalizovať riadkykniž. zotrieť (dať na jednu úroveň): zotrieť rozdielysubšt. glajchšaltovať (vyrovnať podľa predpisu): glajchšaltovanie miezd

    3. uviesť do súladu • usporiadaťurovnať: podarilo sa mu nepríjemnosť vyrovnať, usporiadať, urovnaťnapraviťuhladiťzahladiť: zlý dojem napravíme; spory treba uhladiť, zahladiťzladiťzharmonizovať: zladiť myšlienky v hlave; zladiť, zharmonizovať krokvyvážiťkompenzovať (vyrovnať náhradou niečoho): svoje nedostatky vyvážil, kompenzoval usilovnosťoupovyrovnávaťpourovnávaťponaprávaťpouhládzaťpozahládzať (postupne, viac vecí)

    4. dať (obyč. peniaze) za istú hodnotu (tovar, službu) • zaplatiťuhradiťvyplatiť: vyrovnať, zaplatiť účet v hotovosti; vyrovnať, uhradiť, vyplatiť dlžobuvyrovnať sa (s niekým; vyrovnať hospodárske záležitosti): rád by som sa s bratom vyrovnal, rád by som bratovi dlh vyrovnal

    p. aj zaplatiť 1


    zharmonizovať p. zladiť


    zladiť uviesť do súladu, súhry, harmónie • priviesť/dať do súladuzharmonizovať: treba zladiť, dať do súladu všetky zložky hospodárstva; neboli si schopní život zharmonizovaťkniž. vyladiť: vyladiť časti celkumenej vhodné zosúladiťadmin. slang. zosúhlasiť: zosúhlasenie položiekkoordinovaťskoordinovať: projekty neboli dobre (s)koordinovanékniž. al. odb. synchronizovať (uviesť do časového súladu): synchronizácia strojovurovnaťzrovnaťusporiadať (dať do poriadku): urovnať, zrovnať si myšlienky v hlave; usporiadali si rodinné vzťahy


    dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiťdláviťdáviťdrhnúťhrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurenceudúšaťzadúšaťzadŕhaťzadrhávaťpriškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľanexpr.: tantušiťtentušiť: chlapci sa v bitke tantušilinár. expr. krtúšiť

    2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviťtlačiťpučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkougniaviťmliaždiťrozpúčaťroztláčaťdrviťváľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrapotláčaťutláčaťpremáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

    3. postihovať trápením, bolesťou • moriťsúžiťsužovať: dusia, moria, súžia ju starostitrápiťtlačiťťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosťexpr.: gniaviťdláviťhrdúsiťkváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

    4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhaťpotláčaťtlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosťzadržiavaťzdržiavaťutajovaťexpr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

    5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zahášať zvyšky pahreby


    hasiť 1. zabraňovať horeniu • dusiť: hasiť, dusiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zhášať, zahášať, uhášať zvyšky pahreby

    2. p. tíšiť 2 3. p. biť 2


    zhášať p. dusiť 5, hasiť 1


    zhasínač zariadenie na zhasínanie • zhasínadlo: zhasínač, zhasínadlo na sviečky


    zhasínadlo p. zhasínač


    zadusiť 1. zamedzením prístupu vzduchu zbaviť života, rastu • udusiť: vôňa ho skoro zadusila; zadusiť štence; burina udusila, zadusila priesadyzahrdúsiťzadrhnúťzaškrtiťuškrtiťexpr. zadáviť (tlakom na krk, zovretím hrdla): zahrdúsiť, zaškrtiť mačazadláviťzagniaviť (tlakom, rozpučením): zadlávili, zagniavili ho v davezried. zdusiť: burina všetko zdusilapridusiťpriškrtiť (čiastočne zadusiť) • pozadŕhaťpodrhnúťpodusiťpoškrtiťpodláviťpogniaviť (postupne)

    2. zastaviť horenie (o ohni, svetle) • zahasiťzhasiťudusiť: zadusili, udusili plameň hneď v začiatkoch; z(a)hasiť sviečku, lampuuhasiť: požiar nemohli uhasiťexpr. zapučiť (rozmliaždením, pučením): zapučiť ohorok cigaretypridusiť (čiastočne zadusiť) • pozadúšať (postupne zadusiť)

    3. vôľou al. silou prekonať • udusiťpotlačiťpremôcť: zadusila, potlačila, premohla v sebe spomienku na dieťazadržaťzahatať: zadržal, zahatal v sebe príval zlostizlikvidovať: povstanie zadusili, zlikvidovali hneď v začiatkoch


    zahasiť 1. zastaviť, prerušiť horenie (op. zapáliť) • zadusiť: požiar sa podarilo rýchlo zahasiť, zadusiťuhasiťudusiť: pahrebu uhasili, udusili vodouzhasiťzhasnúť (op. zasvietiť, zapáliť): z(a)haste, zhasnite lustervyhasiť (celkom, úplne): vyhasiť oheňprihasiť (čiastočne zahasiť) • pozahášaťpozhášaťpozadúšať (postupne zahasiť)

    2. p. utíšiť 2, zmierniť


    zhasiť p. zahasiť 1, zhasnúť 2


    zhasnúť 1. prestať vydávať žiaru, plameň, svetlo; pren. prestať jestvovať • vyhasnúť: lampa zhasla, vyhaslakniž. pohasnúť: plameň pohasolpoet. vytlieť (zhorieť do tla) • dohorieťvyhorieť (prestať horieť): sviečka už vyhoríkniž. utuchnúť: pahreba utuchlaoslabnúť (takmer prestať jestvovať) • zaniknúť (prestať jestvovať): túžba naraz oslabla, zanikla

    2. prerušiť horenie, svietenie (op. zapáliť) • zhasiťzahasiťuhasiť: zhasnúť sviečku; z(a)hasiť plameň, svetlo; uhasiť cigaretuvyhasiť (celkom, úplne): vyhasiť pahrebuzastar. potuchnúť (Vajanský, Vansová)pozhášaťpozhasínať (postupne)


    zabrániť nedopustiť, nedovoliť, aby sa niečo (obyč. niečo neželateľné) uskutočnilo, aby niečo pokračovalo ďalej • zamedziť: zabrániť, zamedziť rozširovaniu nepravdivých správznemožniťprekaziť (urobiť nemožným, neuskutočniteľným): znemožniť, prekaziť plány niekomu; prekazili mu postup do ďalšieho kolaubrániť sa (potlačiť v sebe nejaký pocit, myšlienku a pod.): nemôže sa ubrániť predstave, nemôže zabrániť predstave, že celá námaha je zbytočnázried. zbrániť (Šoltésová)zahataťzhatiť: zahatať, zhatiť príval slovzmariť: zmariť kariéru, zabrániť kariérezakázaťhovor. expr. zatrhnúťhovor. zaraziť (nedovoliť v niečom pokračovať): zakázať, zatrhnúť, zaraziť ďalšie stretávanie sa mladýchzablokovať: zablokovať premávku


    zadržať 1. zabrániť neželateľnému pohybu • zachytiťchytiť: zadržať, (za)chytiť padajúce telo; keby ma neboli (za)chytili, zrútim sa z rebríkazastaviť: zastavil auto ešte včas; zastaviť ženúce sa zvierastaviť: chcel by aspoň na chvíľu staviť beh časupodržaťpridržaťprichytiť (chvíľu, v istej polohe): podržať, pridržať niekomu kabát; prichytil ho, aby nespadolexpr.: spätiťzapätiť: spätil, zapätil utekajúceho chlapcazried. zhatiť: zhatiť útočníkov

    2. zabrániť v odchode, nedovoliť odísť • zdržať: zadržali, zdržali nás na večeruzabaviť: zabavili ma dlhšie, ako som rátalpribaviťpridržať (trocha zdržať): Len ostaň! – pridrží ho.

    3. vôľou prekonať (telesné stavy, city) • zdržaťpotlačiťpremôcťovládnuť: z(a)držať, potlačiť slzy; premôcť, ovládnuť hnev, slovo na jazykuzahatať: zahatal príval zlosti, príval slovzatajiťzakryť: zatajila, zakryla pred mužom náhly žiaľ, bolestné stonypritajiť: pritajiť radosť, pritajiť dych

    4. úradne vziať do väzby al. dočasne obmedziť v pohybe • chytiť: zadržať, chytiť špióna na hraniciachzlapaťlapiť (dostať do svojej moci): zlapať, lapiť zlodejazaistiťzatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha už zaistili, zatklizajať (vziať do zajatia v boji)

    p. aj zatvoriť 2

    5. spôsobiť, aby niečo ostalo v pôvodnom, nezmenenom stave • udržaťzachovaťuchovať: v izbách musia zadržať, udržať poriadok; pôda dobre zadrží, udrží vlahu; chcú si zachovať, uchovať samostatnosťpodržať siponechať si: vie si podržať, ponechať svoj názor


    zastaviť 1. spôsobiť, aby sa niečo prestalo pohybovať, aby prestalo postupovať • zadržať: zastaviť, zadržať bežiace stádopristaviť: vonku ma pristavil cudzinecstaviť: plynutie času sa nedá staviťzastar. predstať: predstali ho zbojnícizaskočiť: zaskočiť niekoho na cestehovor. zahamovaťzabrzdiť (brzdou, obyč. nejaký mechanizmus): prudké zahamovanie, zabrzdenie kolies strojazried. zhatiť: zhatiť nepriateľasubšt. zhaltovať (Beňo)prerušiť (nejakú činnosť): prerušil ho v speve, v robotelikvidovaťzlikvidovaťzrušiť (činnosť): zlikvidovať, zrušiť výrobupráv. obstaviť (úradne zastaviť): obstaviť platpozastavovaťpopristavovať (postupne, viacerých jedincov)

    2. prestať postupovať • zastaviť sazastať: motor (sa) náhle zastavil, náhle zastaluviaznuť: auto uviazlo pred bránou; v poveloch: Zastaviť! Stáť! Stoj! Stop!

    3. uzavrieť prístup niekam postavením prekážky • zahataťzahatiťzahradiť: zastaviť, zahatať cestu; zahradiť východpozastavovaťpozahatávaťpozahrádzať (postupne)

    p. aj zatarasiť


    zhatiť p. zadržať 1, zastaviť 1, spomaliť


    zmariť 1. spôsobiť zánik, priviesť nazmar • zničiť: zmariť, zničiť dlhoročnú námahuskaziťpokaziť: skazil, pokazil si život alkoholomzahubiťpoet. zhubiť: zahubiť talent, zhubiť mladý životzried. znivočiťzabiť: znivočili, zabili vo mne nádejzmárniťexpr. zamárniť: z(a)márnili veľa divej zveri

    2. nedovoliť, aby sa niečo uskutočnilo, stalo • prekaziťznemožniť: naše úsilie bolo zmarené, prekazené; znemožniť, zmariť, aby niekto dosiahol úspechpren. hovor. torpédovať: torpédovať stretnutiezahataťzhatiťzamedziťzabrániť: zahatať, zamedziť výhľad niekomu; zabrániť vzrastu kapitáluzlikvidovaťzdolaťpotlačiť: odpor zlikvidovali, zmarili v zárodku; zdolať, potlačiť vzburu

    3. p. premárniť


    osopiť sa prudkým, ostrým spôsobom (obyč. s hnevom, výčitkou a pod.) niekomu niečo povedať • expr.: oboriť savyrútiť sa: zlostne sa osopil na okolostojacich; oboril sa, vyrútil sa na mňa, aby som nezavadzalhovor. expr. obuť sa (slovne do niekoho) • expr. zahartusiť: Otec zahartusil: daj mi už pokoj!expr.: skočiť (do niekoho) • vyskočiťvyletieť (na niekoho): podráždene na mňa vyskočilexpr.: pustiť sananosiť sa (do niekoho): z ničoho nič sa pustila, nanosila do mňanapadnúť (slovne): napadol prednášateľa, že nevraví pravduokríknuťobkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho) • expr.: obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť saobhriaknuť sa (na niekoho; krikom vyjadriť nesúhlas, hnev a pod.) • expr. zried. zobrykovať sa (Šoltésová)skríknuťzakričať (na niekoho) • expr.: zrevaťzarevaťzahrmieť (na niekoho): skríkol, zreval, zahrmel na syna, že nedodržal sľubhovor. expr.: zhurtovať: zhurtovali na nás, aby sme mlčaliexpr.: vybrechnúťvyšteknúťzhavknúť (na niekoho)


    povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

    p. aj odpovedať1, osopiť sa


    zhavknúť p. osopiť sa


    vykríknuť vydať zo seba prenikavý zvuk, prenikavo hlasno vysloviť (obyč. v citovom rozpoložení) • skríknuť: vykríknuť, skríknuť zo sna, zo strachuzvolaťkniž. skričaťkríknuť: zvolá, skričí od prekvapeniazhíknuťzahíknuťzahíkať: zhíknuť od údivuexpr.: zrevaťzarevaťzvriesknuťzvresknúťzvrešťaťzvrieskaťzavrieskaťzavrešťať (drsne, neartikulovane vykríknuť) • expr.: zrúknuťzryčaťzručaťzaryčaťryknúťzryknúťzhučaťzhúknuťzried. zhviaknuťziapnuťvyziapnuť (neartikulovane, obyč. zlostne) • pejor.: vybliaknuťzbliaknuťzabľačaťzabliakaťzaškriekaťzaškrečaťzjačaťzajačať (nepríjemne, ostro)

    p. aj zakričať


    zhíknuť p. vykríknuť, zvolať 1


    zvolať 1. prenikavo, obyč. v citovom rozpoložení niečo vysloviť; takýmto spôsobom sa obrátiť na niekoho • zavolaťskríknuťvykríknuťzakričať: zvolala, skríkla vysokým tenkým hlasom; vykríknuť, z(a)volať, zakričať z plného hrdla na niekohoskričať: skričal v zúfalstve na otcaexpr.: zrevaťzarevaťzavrešťaťzavrieskaťzvrešťaťzvresknúťzvriesknuť: z(a)revať od bolesti; deti z(a)vrešťali, zavrieskali, zvreskli od hrôzyexpr.: zahulákaťzhúknuťzahúknuťzhučaťzahúkaťzhrmieťzahrmieťzahrmotať (zvolať, obrátiť sa na niekoho neprimerane hlasným, zle artikulovaným a pod. hlasom): mladík čosi zahulákal, zhúkol miesto pozdravu; Z(a)hrmeli, zhučali na nás: stojte!expr.: zhíknuťzahíkať (zvolať od prekvapenia): zhíkla, zahíkala nad toľkou krásouprivolaťkniž. prevolať (hlasno): privolať, prevolať na slávu

    2. volaním sústrediť na jedno miesto; požiadať o prítomnosť na istom podujatí • zavolaťpovolať: vedúci zvolal, zavolal, povolal všetkých pracovníkov do knižnice; povolať brancovzozvaťpozvať: zozvať poslucháčov do zasadačky; pozvať členov na zasadnutiepopozývaťpozvolávať (postupne viacerých): popozývali, pozvolávali na svadbu všetkých príbuzných


    pokazený 1. ktorý stratil (dočasne al. natrvalo) svoju pôvodnú kvalitu al. funkčnosť; ktorý sa stal nepoužívateľným, nefungujúcim • poškodenýzničenýskazený: pokazené, poškodené zariadenie; pokazený, zničený, skazený chrup; pokazené, skazené zásoby potravínchorý (o zažívaní, žalúdku) • porušenýporúchanýpolámanýnefunkčnýneskl. subšt. kaput (ktorý nefunguje v dôsledku poruchy): stroj je porušený, porúchaný, polámaný, nefunkčný, kaputnepojazdný (o motorovom vozidle) • hovor. expr.: zopsutýpopsutý: zopsutý, popsutý motorhovor. zništovanýhovor. zastaráv. zhindrovanýexpr.: zhumpľovanýskoprdačený (Urbánek): zništované, zhindrované, zhumpľované hračkyexpr.: skántrenýdokántrenýhovor. expr.: pokašlanýpokašľaný: skántrené, dokántrené hodinky; pokašlaná, pokašľaná pružinavulg.: posratýposraný: posratý vodovodný kohútikhnilýzhnitýzapáchajúcismradľavýsmrdľavýplesnivýpotuchnutýznehodnotený (o potravinách): hnilé, zhnité zemiaky; zapáchajúce, smradľavé mäso, vajcia; plesnivý kompót; znehodnotené potraviny

    2. ktorý je niečím negatívne ovplyvnený, poznačený; ktorý sa dobre nevydaril • skazený: pokazený, skazený deň; pokazená, skazená zábavaexpr.: zbabranýdobabranýpobabraný: pokazená, zbabraná, dobabraná, pobabraná robotazničenýnevydarenýexpr.: sfušovanýpofušovanýpren. skaličenýexpr. spackaný: zničený, nevydarený, sfušovaný, pofušovaný, skaličený, spackaný životpren. expr. pošramotený: mať pošramotenú povesťexpr.: zopsutýpopsutý: zopsutý, popsutý víkendexpr.: zoranýzvŕzanýhrub.: zhovädenýdohovädenýsubšt.: skopaný • dokopaný • vulg.: posratýposraný: zoraná, zvŕzaná scéna

    3. p. skazený 1–3


    pokaziť 1. spôsobiť škodu na niečom, urobiť horším, menej hodnotným (op. napraviť) • skaziťpoškodiť: hračku si dieťa hneď pokazilo, skazilo, poškodilozničiťznivočiťznehodnotiť: zničil jemný mechanizmus stroja; zlým skladovaním potraviny znehodnotilporušiťnaštrbiť: porušiť vzťahy, naštrbiť pokojexpr.: pobabraťzbabraťdobabraťspapraťdokopaťdooraťzoraťskopaťpokopaťdoryť: úlohu napokon pobabrala, dokopalahovor. expr.: potrbúľaťstrbúľaťsfušovaťpofušovaťspackaťzvŕzgaťpomachľovaťspotvoriť: sfušovať, spackať, spotvoriť šaty, obeddemoralizovať (morálne pokaziť): demoralizovanie mládeže videokazetamihovor. expr.: zopsuťpopsuťzhumpľovaťexpr. zmrzačiť (morálne pokaziť): zopsuť, zhumpľovať charakter dievčaťanačaťexpr. pošramotiť (zdravie) • expr.: pokváriťpomrviťdomrviťzmrviťpohubiťdoriadiťdorichtovaťzrichtovaťdomajstrovaťznigaťzništovaťhovor. zastaráv. zhindrovaťhrub.: zhovädiťpokašlaťpokašľaťpohnojiťvulg.: posraťskurviťniž. hovor.: poondieťpoondiaťdoondieťsubšt.: pokafrať • skafrať: zrichtovať, pokašlať, poondiať si životskaliť (obyč. priaznivý duševný stav): skaliť radosť, dobrú náladu

    2. p. zmariť 1, prekaziť


    zhindrovať p. pokaziť 1


    zhľadávať, zhľadúvať p. hľadať


    hlboko 1. do (veľkej) hĺbky, vo (veľkej) hĺbke (op. plytko) • dohlboka: hlboko, dohlboka vykopať základy domunahlboko: zemiaky sadila nahlbokozhlboka (z hĺbky): pred každým slovom sa hlboko, zhlboka nadýcholnár. zhĺbe (Jesenská)prihlboko (príliš hlboko): zašli prihlboko do lesaexpr.: hlbočiznohlbokánskyprehlboko (veľmi hlboko): smútok v ňom zostal prehlboko

    2. porov. hlboký 2–4 3. p. dlho 1


    zhlboka, zhĺbe p. hlboko 1


    pozrieť (sa) 1. zacieliť zrak niekam, na niečo • podívať sauprieť zrak: pozrieť (sa), podívať sa, uprieť zrak na dievča sediace oproti; pozrite (sa), kto prichádzahovor. kuknúť (sa): nechce sa na mňa ani kuknúťkniž.: zhliadnuťpohliadnuť: Boh zhliadol na svoj ľudkniž.: vzhliadnuťvzozrieť (Rázus); (pozrieť smerom hore) • vyzrieťexpr.: vykuknúťvyziznúť (pozrieť smerom von) • porozhliadnuť sa (pozrieť sa okolo seba): porozhliadol sa na všetky stranyzazrieťexpr.: fľochnúťzíznuťzagániť (neprívetivo, zlostne al. zboku pozrieť): škaredo na mňa zazrela, zagánila; zúrivo naňho fľocholexpr.: bľusknúť (so záľubou pozrieť) • expr. mrknúť (sa) (letmo pozrieť) • nazrieťnakuknúť (zvedavo, ukradomky pozrieť) • fraz. zablýskať/zaiskriť očami (prenikavo, al. zlostne pozrieť) • fraz. expr. šibnúť/hodiť očkom (letmo pozrieť): šibol, hodil očkom za odchádzajúcimiexpr. šmihnúť (Hviezdoslav)všimnúť si (venovať pozornosť): ani si ma nevšimli, ani na mňa nepozrelifraz. expr.: vyvaliť/vytreštiť/vypleštiť/vypúliť/vygúliť oči (prekvapene al. vyľakane pozrieť)

    2. zrakom dôkladne preskúmať, zistiť niečo • podívať saobzrieť (si)prezrieť (si): dobre sa pozrel, podíval, kto nesúhlasil; obzrieť si, prezrieť si ponúkaný tovarpopozerať (sa)poobzerať (si)poprezerať (dôkladne pozrieť): popozeral sa, poobzeral sa po izbe; knihu najskôr starostlivo poprezeralexpr. premerať (pátravo pozrieť na niekoho, niečo): premeral dievča očamihovor. expr.: obmrknúť siobkuknúť (si): obmrknúť si terénkniž.: obhliadnuť (si)poobhliadnuť (si)porozhliadnuť sa (okolo seba) • prizrieť sazaprizerať sa (dobre, pozorne sa pozrieť): prizrieť sa niečomu zblízka

    3. vyvinúť úsilie na nájdenie niečoho • podívať sapohľadať: pozrieť sa, podívať sa za stratenou vecou, pohľadať stratenú vecpopozerať sa: popozerám sa ešte vo vreckách

    4. p. navštíviť 5. p. posúdiť, porov. preskúmať


    uvidieť 1. zrakom prijať do vedomia, zrakom postihnúť: zaradoval sa, keď znova uvidel rodný krajspozorovaťzbadať: nespozorovali, nezbadali v diaľke svetlokniž. uzrieť: už ťa viac neuzriemzazrieťzočiť (obyč. náhle al. nakrátko): keď zazrel, zočil soka, ušielvšimnúť si (zrakom venovať pozornosť): nik si nevšimol, že som odišielzahliadnuť (náhle, letmo): v dave zahliadol známehonár.: zmerkovaťzbačiťspáčiťkniž. zastar. zhliadnuť: v obloku zmerkoval, spáčil, zhliadol známu tvár

    2. skúmaním niečo spoznať, pozorovaním na niečo prísť • zistiťpresvedčiť sa: čoskoro uvidíš, zistíš, že všetko je inak; presvedčíš sa, že mám pravduzbadaťspozorovať: zbadali, spozorovali na ňom náhlu zmenupostrehnúť (niečo, čo nie je na prvý pohľad viditeľné, jasné): nepostrehla, že sú to iba prázdne reči

    3. prísť do styku s niekým • uvidieť sastretnúťstretnúť sa: nelúčime sa, lebo zajtra ťa uvidím, zajtra sa uvidíme; už ťa dlho neuvidím, nestretnem; dlho sa nestretnemezísť sa: zídeme sa, uvidíme sa v Tatrách

    4. vybaviť si v mysli • predstaviť si: zrazu uvidel pred sebou následky svojho činu; predstavil si ho ako víťaza


    všimnúť si 1. zrakom al. inými zmyslami prijať do vedomia (obyč. niečo, čo nie je hneď viditeľné) • povšimnúť sizbadaťspozorovaťpostrehnúť: (po)všimnúť si, zbadať hneď, že pacientovi sa stav zlepšil; premenu nik nespozoroval, nepostreholpobadať: pobadal, že sa čosi dejeobadaťzobadať: ne(z)obadali nič podozrivézachytiťzaznamenaťhovor.: zaregistrovaťregistrovať (pohľadom): zachytiť, zaregistrovať chlapcov upretý pohľadzazrieťzočiťzhliadnuťzahliadnuť (náhle, letmo): zazrela, zočila mu v očiach nádej; zahliadol žene striebro vo vlasochnár.: zmerkovaťzbačiťzbáčiťspáčiť: stačil ešte zmerkovať, že boli dvajavycítiťzacítiťvybadať (citom, tušením si všimnúť): vycítil, že čosi nie je v poriadkuvypozorovať (dlhším pozorovaním si všimnúť): vypozoroval, že vzájomné vzťahy sa zlepšilizried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdínár. ťuchnúť (Bodenek)fraz. expr. pozrieť na zuby (niekomu, niečomu; bližšie, pozorne si všimnúť a zakročiť)

    2. vziať do úvahy niečo, vziať ohľad na niečo • podbať (na niečo): všimol si jeho radu, podbal na jeho radurešpektovaťuznaťzachovať: predpisy vedome nerešpektoval, neuznal, nezachoval

    p. aj obtrieť sa


    zbadať zmyslami (najmä zrakom) prijať do vedomia • spozorovať: nik nezbadal, nespozoroval, že ktosi vstúpil do izbypobadaťpostrehnúťvšimnúť si (niečo, čo nie je hneď viditeľné): zmenu v správaní sme pobadali, postrehli iba niektorí; všimla si, že čosi nie je v poriadkuzastar.: obadaťzobadaťuvedomiť sizastar.: upovedomiť sispovedomiť si (zistiť prostredníctvom vedomia): uvedomil si svoj omylvybadaťvypozorovať (postupne, po istom čase zbadať): vybadal ich slabostispoznaťzistiťprísť na niečo (obyč. rozumom vystihnúť): veď ty raz zbadáš, spoznáš, zistíš, že som mal pravdu; prišli rýchlo na chybu v rátaníkniž. postihnúť: postihli sme vaše zlé úmyslyzazrieťzočiť (obyč. krátko al. náhle zbadať): zazrel, zočil mu v očiach strachhovor. zaregistrovať: poznámku som nezaregistrovaluvidieťkniž. uzrieťnár.: zmerkovaťzbačiťzbáčiťspáčiťkniž. zastar.: zhliadnuť (zrakom): v diaľke uvidel, uzrel, zhliadol kontúry vrchovzahliadnuť (náhle, letmo): zahliadnuť niekoho v davezachytiť (pohľadom): zachytil, že sa naňho ktosi uprene pozerázried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdínár. zavidieť (Dobšinský): zďaleka zavideli zámokzacítiťvycítiť (citom, tušením): zavčasu zacítiť nebezpečenstvozvedieť (pozorovaním, skúmaním zbadať): jediným pohľadom zvedel, čo je zač


    zhliadnuť 1. p. zbadať 2. p. pozrieť (sa) 1


    zhlivieť p. zlenivieť


    zlenivieť stať sa lenivým, záhaľčivým • zleňošiť sa: chlapec v ostatnom čase zlenivel, zleňošil saexpr.: zdarebáčiť sazdarebnieť: dáva na syna pozor, aby sa nezdarebáčil, aby nezdarebnelhovor. zlajdáčiť sa (stať sa lajdáckym, lenivým): žiaci sa na prázdninách zlajdáčilispohodlnieťoťarbavieť (stať sa pohodlným, nečinným, ťarbavým): na starosť celkom spohodlnel, oťarbavelhovor. pejor. zhniť: za pár dní voľna som celkom zhnilpren. expr.: splesnivieťsplesnieť: od ničnerobenia načisto splesnivelzhlivieť (Hagara)


    zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinkuzhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličkupozbíjaťpostĺkaťpozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepaťstrepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnuhovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík

    2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiťotĺcťoráňaťobráňaťzráňať (ovocie zo stromu) • stĺcťpostĺkaťpozbíjaťpozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeňpoobtĺkať (postupne, viacero vecí)

    3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrťvybiťnabiť: neposlušníka vybila, nabila palicouexpr.: stĺcťsťaťzlátaťzmlátiťzdraťspraťzrúbaťzrezaťzmastiťzmaľovaťspráskaťzmangľovaťzmydliťstrieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamarátahovor. expr.: zrýpaťzriadiťzrichtovaťdoriadiťdokrvaviťdorichtovaťdosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovalidobiťdotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápaťzmasírovaťzmacerovaťzlúpaťvyplatiť: mama ho vyplatila metlouexpr.: vyťaťvysekaťvyrafaťvymlátiťvydrviťvyšibaťvyšľahaťvypráskaťvytrieskaťvyšvácaťvylátaťvytrepaťvybuchnátovaťvybúchaťvybuchtovaťvyčapcovaťvyobšívaťvyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadkuexpr. vyobháňať: vyobháňal deti palicouexpr.: vyonačiťvylupkať (Šoltésová)expr.: vymydliťvypraťvydraťvytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkliexpr.: vyplieskaťvypliaskaťvyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadkuexpr. utĺcťzastaráv. umlátiťexpr.: natĺcťnatrepaťnasekaťnamastiťnacápaťnarezaťnasoliťnatrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš!hovor. expr.: nalátaťnamlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukneexpr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestiloexpr. napraťexpr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbtezbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskaťspliaskaťvypáckaťnafliaskaťvyfliaskaťsfackaťnafackaťvyfackaťvyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibaťzošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahaťexpr.: nakopaťskopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebráspočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebránár. zgebriť (F. Hečko)nár. vyknošiť (Kukučín)pootĺkaťpoobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinneexpr.: poobšívaťpoobťahovaťpoobháňať


    zhlobiť 1. p. zhotoviť 2. p. zbiť 1


    zhotoviť obyč. ručnou, remeselnou prácou odborne urobiť • vyhotoviť: zhotoviť, vyhotoviť chýbajúci dielecvypracovať: vypracovať vrecká na suknihovor.: zmajstrovaťvymajstrovaťzmuštrovaťvymuštrovať: zmajstrovať synovi hračku z dreva; všeličo vie zmuštrovaťzostaviťzostrojiťskonštruovať (z častí celok obyč. technickej povahy): zostaviť, zostrojiť prototyp; skonštruovať projekthovor. expr.: znôtiťzbúchaťsklepať (rýchlo a obyč. povrchne): znôtiť obed; sklepať stolčekhovor.: spichnúťskŕpať (rýchlo urobiť, ušiť): skŕpať, spichnúť blúzuexpr.: znevoliťzlepiťulepiťusmoliť (s námahou zhotoviť) • zhlobiťstĺcť (zbiť z dosák): zhlobiť kárusubšt. zbodnúť • postĺkaťpozhlábať (postupne)

    p. aj urobiť


    zhltať p. zjesť


    prehltnúť 1. pohybom hltana posunúť z úst do žalúdka • prežrieťzhltnúť: prehltnúť, prežrieť liek; slivku zhltnúť celúpreglgnúť (tekutinu): odpil si kávy a rýchlo preglgolpoprehĺtaťpoprehltávaťpopregĺgaťpoprežierať (postupne, po častiach)

    2. expr. psychicky vydržať (niečo nepríjemné) • zniesťstrpieť: musela od nevesty veľa prehltnúť, zniesť, strpieťvystáťzakúsiťprestáťpreniesť: vystáť, zakúsiť veľa príkoria; nik nevie, čo všetko musela v rodine prestáť, preniesťexpr.: preglgnúťzhltnúťprežrieťprehryznúťprehrýzť: od vedúceho preglgla, prehryzla nejednu urážku; prežrie, zhltne všetko, len nech je pokojpotlačiťprekonaťpremôcť: nevládze potlačiť, prekonať hnevpoprehĺtaťpoprehltávaťexpr.: popregĺgaťpoprežieraťpoprenášať (postupne, viac vecí)


    zhltnúť 1. hltanom posunúť do žalúdka • prehltnúťprežrieť: zhltol, prehltol sliny naprázdno; nemohol prežrieť ani kúsok chleba

    2. p. zjesť 3. p. prehltnúť 1, 2


    zdrevnatieť stať sa drevnatým • zhlúbovatieťzozrebnatieť: kaleráb zdrevnatel; reďkovka zhlúbovatela, zozrebnatelazried. zdrevenieťzried. zrešetieť (o hlúbovej zelenine; nadobudnúť dierkovitú drevnatú konzistenciu): kaleráb zrešetel


    zhlúbovatieť p. zdrevnatieť


    zhluk nepravidelné, neštruktúrne nahromadenie niečoho: zhluk molekúlaglomerát


    zhluknúť p. zoskupiť


    zoskupiť usporiadať, dať do skupiny, do skupín • hovor. zgrupovať: zoskupiť, zgrupovať okolo seba milovníkov poéziezdružiť: žiakov združiť do divadelného spolkuzhromaždiťsústrediťzohnať (dať dohromady, obyč. v množstve): všetky veci zhromaždil, sústredil na jedno miestopozháňať (postupne) • zoradiťhovor.: zošikovaťzošíkovať (dať do radu, do šíku, do istého útvaru): zoradiť, zošikovať vojakov do trojstupuzorganizovať: zorganizoval mládež do záujmových krúžkovodb. usústavniť (uviesť, zaradiť do systému): fakty treba usústavniťexpr.: stlupiťzhrčiťzhuknúťzhluknúť (dať do neusporiadaných skupín): stlupiť, zhrčiť ovce do košiarapreskupiť (znova, inak zoskupiť): preskupenie hráčov


    zhluknúť sa p. zhromaždiť sa 1, 2


    zhromaždiť sa 1. prísť na jedno miesto vo väčšom množstve (o živých bytostiach) • zísť sastretnúť sa (obyč. o ľuďoch): geológovia sa zhromaždili, zišli, stretli na sympóziu; vtáctvo sa zhromaždilo v korune stromusústrediť sa: žiaci sa majú sústrediť na dvoreexpr.: zbehnúť sazhŕknuť sazhrčiť sazhuknúť sazhluknúť sa: deti sa zbehli, zhŕkli okolo mamy; holuby sa zh(l)ukli, zhŕkli k vysypanému zrnuzletieť sazlietnuť sa (o vtákoch): na humne sa zleteli, zlietli vranypozlietať sa (postupne) • zliezť sa (o hmyze, expr. i o ľuďoch) • pozliezať sa (postupne) • zoskupiť sazdružiť saspojiť saexpr. zregrutovať sa (zhromaždiť sa do skupiny, do skupín): mládež sa pomaly zoskupila, združila podľa záujmov; spojili sa, zregrutovali sa tu všetci – starí i mladíhovor. zgrupovať sapejor. zried. stlupiť sa: zgrupovať sa do spolku; stlupiť sa do húfu ľudízried. skopiť sa (F. Hečko)hovor. expr.: strepať sazbiť sa: ovce sa strepali, zbili do kopynahromadiť sanakopiť sa: všetci sa nahromadili, nakopili v zadnej časti sálynahrnúť sa (rýchlo a v množstve): hostia sa nahrnuli do izbyposchádzať saposchodiť sazried. zozbierať sa (postupne): hostia sa poschádzali, poschodili zo všetkých kútov Slovenska; o krátky čas sa deti zozbierali u nászasadnúť (zhromaždiť sa na schôdzke): parlament zasadol už od ránanaschádzať sanaschodiť sa (vo veľkom množstve): na stretnutie sa nás naschádzalo, naschodilo veľa

    2. dať sa vo väčšom množstve na jednu hromadu, na kopu (o veciach) • nazhromaždiť sanahromadiť sanakopiť sanavŕšiť sa: údaje sa zhromaždili u jedného pracovníka; treba sem na(z)hromaždiť, nahromadiť viac dreva; odpadky sa nakopili, navŕšili po oblokyexpr.: zhuknúť sazhluknúť sazhrčiť sa: oblaky sa zhukli, zhlukli, zhrčili do bizarnej podoby; naraz sa nám tu zhrčili samé prekážky, problémynaakumulovať sa: teplo sa naakumulovalo v stavanej peci


    osprostieť stať sa sprostým, nerozumným • ohlúpnuťzhlúpnuťzried. zhlúpieť: od ustavičného pitia načisto osprostel, ohlúpolzahlúpiť sa (podľahnúť nerozumnosti, nerozvážnosti) • zadubiť sa (stať sa duševne, rozumovo málo schopným, obmedzeným): rozum sa mu zadubilsubšt.: oblbnúť • zblbnúť


Pozri výraz ZH v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV