Synonymá slova "zbo" v Synonymickom slovníku slovenčiny

odbočiť 1. v chôdzi al. v jazde zmeniť smer • zabočiť • zahnúť: pri prvom dome odbočil, zahol za roh; auto zrazu odbočilo, zabočilo, zahlo doľava • hovor.: zakerovať • zakarovať • skerovať (obyč. dopravným prostriedkom): na najbližšej odbočke zakeroval do garáže • zried. zbočiť: zbočiť z cesty • skrútnuť sa • skrútiť sa • zakrútiť (sa) • zatočiť sa • stočiť sa: bicykel sa odrazu skrútne, skrúti, zatočí, stočí doprava • odraziť sa (zmeniť smer cesty al. toku): rieka sa odrazila na juh • zísť (odbočiť obyč. nevedomky): v tme sme zišli z cesty • uchýliť sa (od priameho smeru)

2. nepridŕžať sa témy, predmetu v reči • odchýliť sa • odkloniť sa: usiloval sa odbočiť, odchýliť, odkloniť od hlavnej témy • expr.: odskočiť • uskočiť: od háklivého rozhovoru vždy odskočila, uskočila • uhnúť • vyhnúť sa: pred trápnou témou radšej uhol, radšej sa trápnej téme vyhol • vzdialiť sa (myšlienkovo): vzdialiť sa od predmetu rozhovoru

zbočiť p. odbočiť 1

zbodnúť 1. p. urobiť 2 2. p. zjesť

ožiť 1. nadobudnúť znova život • oživieť • zastar. obžiť: zakliata princezná obžila (v rozprávkach) • náb. vstať z mŕtvych

2. začať znova jestvovať • obnoviť sa • oživnúť • obživnúť • oživiť sa: v pamäti mu ožili, oživli spomienky; záujem ožil, oživil sa • vzbudiť sa • prebudiť sa • objaviť sa (znova): vzbudila, prebudila sa v ňom láska k športu; objavil sa mu úsmev na tvári • poožívať (postupne, vo väčšom množstve): muchy na jar poožívajú

3. stať sa živším, živým, čulým • oživnúť • oživieť: dom ožil, oživol, oživel deťmi • okriať • obodrieť • zbodrieť • vzpružiť sa (znova nadobudnúť duševnú silu): v rodine okrial, obodrel; na dovolenke sa vzpružil • rozveseliť sa • rozjariť sa • rozihrať sa (stať sa veselším, veselým; obyč. na kratší čas): v spoločnosti sa rozveselil, rozjaril; oči sa mu rozihrali • zried. rozžiť sa (F. Hečko) • poožívať (postupne): deti akosi poožívali

zbodrieť p. ožiť 3

boháč bohatý, majetný človek (op. bedár) • magnát: olejový boháč, magnát • milionár: milionári bohatli a malí akcionári strácali • kniž.: magnáš • krézus • pejor.: nabob • kapitalista • buržuj: vidí v kapitalistoch iba pupkáčov so zlatými retiazkami • subšt. pracháč: vraj nič nemá, a pozri, aký pracháč sa z neho vykľul • zbohatlík • hovor. expr.: zaperenec • zazobanec (kto rýchlo a obyč. nečestne zbohatol): z chudáka sa podfukmi stal zazobanec • pejor. pupkáč

zbohatlík p. boháč

zbohatnúť stať sa bohatým, hospodársky zosilnieť • vzmôcť sa • zmôcť sa: mesto na turistike zbohatlo, (v)zmohlo sa • obohatiť sa (stať sa bohatším, bohatým): obohatili sa rozličnými špekuláciami • hovor. expr.: zaperiť sa • operiť sa: po vojne sa rodine podarilo zaperiť, operiť • fraz. expr. naplniť si/namastiť si vrecká/vačky (nečestne zbohatnúť) • pomôcť si: pomohli si reštitúciami • zried. zagazdovať sa (Kukučín) • zried. zmajetnieť

zmôcť sa 1. prejaviť al. nadobudnúť schopnosť urobiť niečo, čo vyžaduje odvahu al. niečo si takto zadovážiť • vzchopiť sa • odvážiť sa • dodať si odvahu: nezmôže sa, neodváži sa na nič; musíš sa vzchopiť, dodať si odvahu a ísť • vzmôcť sa: (v)zmôcť sa na odpor, na útok; (v)zmôcť sa na dom, na auto • vzmužiť sa • expr.: pochlapiť sa • zozbierať sa • zobrať sa: vzmuží sa, pochlapí sa, zozbiera sa a povie nepríjemnú pravdu; musíš sa predsa zobrať a dajako nepríjemnosť vyriešiť

2. hospodársky zosilnieť • vzmôcť sa: podnik sa (v)zmohol • zbohatnúť • fraz. postaviť sa na nohy: rodina zbohatla, postavila sa na nohy obchodovaním • pozdvihnúť sa • povzniesť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): krajina sa priemyselne, kultúrne musí pozdvihnúť, povzniesť • zveľadiť sa (stať sa bohatším, väčším): majetok sa zveľadil • pomôcť si: pomohol si dedičstvom

dovidenia, pís. i do videnia pozdrav pri lúčení, na rozlúčku • zbohom • spánombohom: odišiel a pritom nepovedal ani dovidenia, ani zbohom; spánombohom, zostaňte zdraví • subšt. dovi • hovor.: maj sa • majte sa: tak už idem, maj(te) sa • servus • subšt. sevas (priateľský, familiárny pozdrav): povedala servus a odišla • ahoj • čao • čau • expr.: ahojček • ahojko • čauko • subšt.: ahojte • čaute (pozdravy obyč. mladých ľudí): zakričal ahoj, čau a už ho nebolo • adieu [vysl. aďiö] • adié (franc.) • good-bye [vysl. gudbaj; angl.]: lúčime sa, adieu, good-bye • pá • pápá (dôverný al. maznavý pozdrav obyč. pri rozlúčke s deťmi): pá, pápá, moja malá

servus 1. priateľský, familiárny pozdrav • ahoj • expr.: ahojček • ahojko • subšt. ahojte (pozdrav mladšej generácie): Servus, ahoj, kamarát! Ahojček, ahojko, kde si sa tu vzal? • čao • čau • expr. čauko • subšt. čaute (pozdrav mladšej al. najmladšej generácie): čao, čau, už musím ísť • subšt.: sevas • nazdar

porov. i dovidenia

2. hovor. vyjadruje znevažujúci postoj • zbohom • spánombohom: No servus, no zbohom, ty si tomu dal! • no • ná • no teda: No, ná, no teda, ty vyzeráš!

zbohom p. dovidenia, servus 2

lúpež násilné odňatie cudzej veci • zbojstvo: páchať lúpeže, zbojstvá • zastar. zboj • hovor. pejor. lup: zboj, lup nazývali hrdinstvom • hovor. expr.: rabovačka • rabovka (hromadné lúpenie) • hovor. drancovačka

zboj p. zbojstvo 1

zbojstvo 1. prepadávanie a násilné branie: žiť zo zbojstva • lúpež: dopustiť sa lúpeže • zastar. zboj: chodiť po zboji • lupičstvo • banditizmus • banditstvo • zastar. lúpežníctvo • pirátstvo • zlodejstvo • hovor. expr. zlodejčina: rozmohla sa zlodejčina • krádež

2. p. samopaš

kradnúť neoprávnene si prisvojovať, dopúšťať sa krádeže • odcudzovať: kradnú, odcudzujú z poľa úrodu • okrádať • expr.: odierať • zdierať (krádežou pripravovať niekoho o peniaze, o majetok): okrádať kupujúcich • pren. expr. šklbať: šklbať zákazníkov • rozkrádať (postupne si prisvojovať z cudzieho majetku): v podniku rozkrádali súčiastky • hovor. kmíniť • expr. poťahovať: poťahuje, čo môže • zbíjať • lúpiť • lúpežiť • hovor. zbojníčiť (prepadať a násilím brať): zbíjať, lúpiť po nociach • kniž. koristiť: vo vojne mnohí lúpili, koristili

lúpiť brať majetok s použitím násilia • zbíjať: zbojníci lúpili, zbíjali v lese • lúpežiť • hovor. zbojníčiť: lúpežiť, zbojníčiť na cestách • prepadávať: v noci prepadávať chodcov • drancovať • plieniť • pustošiť • expr. rabovať (obyč. v krajine): vojaci drancovali, rabovali v dedine, po domoch • kradnúť • okrádať (lúpiť potajomky): zlodeji kradnú vo vlakoch; lupiči okrádajú pocestných • expr. zdierať (vo veľkej miere): bezohľadne zdieral svoje obete

zbojníčiť p. kradnúť

živánska mäso pečené na ražni (obyč. v prírode) • hovor. živánka • zbojnícka pečienka

lúpežný týkajúci sa násilného odnímania cudzieho majetku • koristnícky • koristný: lúpežné, koristnícke, koristné výpravy potulných rytierov • zbojský • zbojnícky: zbojský, zbojnícky prepad • lupičský • zastar. lúpežnícky: lupičský zámer; lupičská, lúpežnícka banda

šibalský ktorý robí žartovné al. nezbedné výčiny; ktorý rád niečo vyparatí, rád prejde niekomu cez rozum; prezrádzajúci šibalstvo • figliarsky • vtipkársky: zaiskrilo sa mu v šibalských, figliarskych očiach; figliarsky, vtipkársky starý otec • expr.: huncútsky • šinterský • furtácky • hovor. beťársky (ktorý vedome vyhľadáva a robí veselé, často riskantné veci): huncútski, šinterskí, furtácki chlapci; zabudol už na svoje beťárske kúsky • prešibaný • prefíkaný • lišiacky • expr. kujonský • expr. lapikurkársky (ktorý na svoje ciele používa klamstvo, lesť, pretvárku a pod.): prezrádzal ju prešibaný, prefíkaný, lišiacky úsmev; kujonský šarvanec • potmehúdsky • potuteľný • expr.: šelmovský • fraz. diablom podšitý • hovor. šibenecký (ktorý potajme, ľstivo spriada, pripravuje šibalstvá, nezbedné kúsky): potmehúdsky, potuteľný záblesk v očiach; tichý, ale potmehúdsky, šelmovský, diablom podšitý spoločník; šibenecké žmurknutie • expr.: lapajský • laganský • galganský • loptošský • lotrovský • zbojnícky (ktorý s pôžitkom robí zle, niekomu proti vôli): so strážcom si lapajská, laganská, galganská chasa veselo poradila; loptošský, lotrovský, zbojnícky plán • expr. zried. fafrnský

zlodejský zameraný na kradnutie; tak založený (o človeku); svedčiaci o tom • zbojnícky • lupičský: zlodejské, zbojnícke, lupičské bandy; zlodejské, lupičské úmysly • žart. lapikurkársky: lapikurkárska povaha • expr. dlhoprstý: dlhoprstá pokladníčka • pren. lepkavý: mať lepkavé prsty

samopaš vlastnosť obyč. mladého človeka s nedostatkom výchovy, zodpovednosti, rozumu; čin takéhoto rázu • samopašnosť • samopašníctvo • neviazanosť • roztopašnosť • roztopaš • bujnosť: rozbiť oblok zo samopaše, samopašnosti, roztopašnosti • nezbednosť • nezbedníctvo • bláznivosť • bláznovstvo • pochabosť: bláznivosť, pochabosť jedináčika • uličníctvo • rozpustenosť • nezdarnosť • expr. roztatárenosť • pejor.: lotrovstvo • zbojníctvo • zbojstvo • laganstvo • galganstvo • lapajstvo • zurvalstvo • zastar.: prostopaš • prostopašníctvo (samopaš ako čin) • neprístojnosť • nezdoba • nezbeda • výčin • pestvo • expr.: čertovina • neplecha • nedobizeň • lotrovina • nešplecha • kúsok • šašovina • šaškovina • šašovstvo • šanta • šantovačka • parády • hovor. expr.: šarapata • garazda • rodeo • kniž. alotria • subšt. švanda • subšt. a vulg. sranda

šibalstvo vlastnosť obyč. mladého človeka ktorý oplýva vtipom, šikovnosťou, rozumom; čin takéhoto rázu • figliarstvo • fígeľ • expr.: huncútstvo • lapajstvo • furtáctvo • lišiactvo • kujonstvo • šantivosť • prefíkanosť • prešibanosť • vybíjanosť • šinterstvo • šelmovstvo • expr. zried. šelmovčina • expr.: potmehúdstvo • zbojníctvo • zbojstvo • hovor. beťárstvo • obyč. pejor. chytráctvo • hovor. recesia

samopašník človek (obyč. mladý) s nedostatkom výchovy, rozumu, zodpovednosti • roztopašník • nezbedník • rozmaznanec • rozpustenec • nezdarník • uličník • expr.: roztatárenec • lotor • zbojník • lagan • galgan • koťuha • čertovo futro • neposedník • lapaj • loptoš • huncút • pochábeľ • šašo • zurvalec • zastar. prostopašník (Škultéty) • pejor. znachor • subšt. štricák

p. aj šibal

šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliar • vtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkárom • expr.: huncút • lapaj • výmyselník • vybíjanec • prefíkanec • prešibanec • viselec • šinter • koťuha • furták • líška • lišiak • kujon • šelma • stonoha • potmehúd • migľanc • zbojník • lapikurkár • hovor.: beťár • pofa • hovor. expr.: živáň • číslo • numero • bujdoš • bujo • fiktus • šibenec • šibeničník • šibeník • obyč. pejor. chytrák • pejor. potvora • hovor. recesista

zbojník 1. kto prepadúva ľudí a násilím im berie (najmä v minulosti): pandúri chytili zbojníkov • lupič • bandita (súčasné pomenovania): maskovaný lupič; banditi prepadli banku • zastar. lúpežník • pirát (morský zbojník) • korzár (námorný zbojník chránený krajinou, ktorej slúžil) • zlodej (kto kradne, okráda) • vykrádač (kto vykráda) • okrádač (kto okráda, napr. pri predaji) • rozkrádač (kto rozkráda cudzí al. spoločenský majetok) • hovor. kmín

2. p. samopašník

zlodej kto kradne, okráda: vlakový zlodej, chytiť zlodeja • vykrádač (kto vykráda): vykrádači chát • okrádač (kto okráda, napr. pri predaji): bojovať proti okrádačom • rozkrádač (kto rozkráda cudzí al. spoločenský majetok): rozkrádači stavebného materiálu • lupič (kto kradne s použitím násilia): maskovaný lupič • hovor. vreckár • zried. vačkár (vreckový zlodej) • žart. lapikurkár • hovor.: kmín • zbojník • hovor. expr.: straka • kradoš (Hviezdoslav) • hovor. expr. dlhoprstý

krádež neoprávnené privlastnenie si cudzieho majetku: dopustiť sa krádeže • lúpež (násilné odňatie cudzej veci): trestný čin lúpeže • kniž. lup (Jesenský) • oslab. odcudzenie • zlodejstvo • hovor. expr. zlodejčina • rozkrádanie: rozmohla sa zlodejčina • svätokrádež (krádež al. znesvätenie posvätnej veci) • hovor. expr. zbojstvo: jeho nečestný postup možno pokladať za zbojstvo

zboku z bočnej strany • zboka: zboku, zboka sa naňho vyrútil veľký pes • odboku • odboka: zaútočili na nás odboku, odboka • poet. zbok (Hviezdoslav)

súbor 1. rad jednotlivín tvoriacich celok a spojených spoločnými vlastnosťami al. majúcich rovnaký cieľ: súbor poznatkov, súbor prostriedkov, kníh • komplex (súbor zložený zo súvisiacich častí): komplex budov • kolekcia (súbor menších jednotlivín): kolekcia známok, výrobkov • zoskupenie (súbor usporiadaný istým spôsobom): vojenské zoskupenie • súprava: bielizňová súprava • garnitúra: tepláková garnitúra • zbierka (súbor istým spôsobom utriedených predmetov; vydanie súboru textov): zbierka obrazov, platní; zbierka básní • servis (súbor náčinia na podávanie jedál a nápojov): čajový servis • subšt. sada: sada nástrojov • album (súbor fotografií, známok a pod. v podobe knihy al. zošita): rodinný album, album známok • komplet (súbor zložený z viacerých častí): dámsky komplet • zostava (zloženie istých jednotlivín do celku podľa istých kritérií): farebná zostava, zostava nábytku • znáška • menej vhodné znôška (neusporiadaný súbor): znáška lží a poloprávd • inštrumentár • inštrumentárium (súbor nástrojov): lekársky inštrumentár, lekárske inštrumentárium • odb. korpus (súbor skúmaných vecí, javov): korpus textov • publ. balík: balík návrhov

2. skupina ľudí zaoberajúca sa vokálnym, tanečným a pod. umením • zbor: spevácky súbor, zbor • teleso: hudobné teleso • ansámbl, pís. i ensemble: divadelný ansámbl, ensemble • kapela (menší hudobný súbor): dychová kapela • zastar. korpus: tanečný korpus • zastaráv. banda

zbor 1. organizovaná skupina ľudí: učiteľský zbor, hasičský zbor • konzílium (poradný zbor): lekárske konzílium • kolégium (zbor odborníkov, poradcov): kolégium ministra • rada (poradný orgán inštitúcie, organizácie): redakčná rada časopisu • grémium: grémium technikov • légia (dobrovoľný vojenský zbor): cudzinecká légia

2. skupina ľudí zaoberajúca sa vokálnym, tanečným a pod. umením: mužský spevácky zbor • súbor: tanečný súbor • teleso: hudobné teleso • ansámbl, pís. i ensemble: divadelný ansámbl, ensemble • zastar. korpus: spevácky korpus

zrúcanisko miesto so zrúcaninami • rumovisko • zbúranisko: upravovať zrúcanisko; z hradu ostalo len rumovisko; miesto domu našiel zbúranisko • zborenisko • rozvaliny • zried. rumisko (Figuli) • zried. zvalenisko: zvalenisko zámku

spevák kto spieva, kto sa venuje spevu z povolania: spevák populárnych piesní • šansoniér (spevák šansónov) • vokalista: detský vokalista • zborista • chórista (zborový spevák) • trubadúr (stredoveký skladateľ a spevák rytierskych piesní) • kniž. spevec: spevec ruší nočné ticho

štatista osoba vystupujúca v divadle, vo filme a pod. v masových scénach bez samostatnej úlohy • figurant • zborista • komparzista

zborista 1. p. štatista 2. p. spevák

speváčka žena, ktorá spieva, ktorá sa venuje spevu z povolania: operná speváčka • šansoniérka (speváčka šansónov) • subreta (operetná al. kabaretná speváčka) • chóristka • zboristka (zborová speváčka)

zboristka p. speváčka

vyvaliť 1. tlakom vytrhnúť zo základov • vyvrátiť: vietor vyvalil, vyvrátil strom • vyrútiť • vybúrať • vyrúcať: auto vyrútilo, vybúralo polovicu múru; prúd vyrúcal kus brehu • vylomiť • vyraziť (násilne): vylomiť dvere • zvaliť • zrútiť • zboriť: zvaliť, zrútiť, zboriť nosný pilier • vyváľať • zváľať • zbúrať • povyvaľovať • povyvracať • povylamovať (postupne, viacero vecí)

2. expr. vysunúť von (oči, zried. jazyk) • expr.: vytreštiť • vypleštiť: vyvalila, vytreštila na mňa prekvapené oči • expr. vypúliť: od úžasu vypúli veľké hnedé oči • vyplaziť (jazyk): posmešne vyvalí, vyplazí na nás jazyk

3. p. zaplatiť 1

zboriť p. zrúcať

zrúcať nárazmi, rúcaním, búraním rozrušiť, rozložiť, zničiť, zmeniť na trosky (op. vystavať) • zbúrať • zváľať: starú štvrť mesta zrúcali, zbúrali, zváľali; zváľať, zrúcať most • zrútiť • zboriť • zvaliť (naraz) • zdemolovať: náložou zdemolovať budovu • rozváľať • rozvaliť • rozbúrať • rozrúcať (celkom zrúcať; obyč. postupne): rozváľať, rozbúrať niečo do základov; rozrúcať hradby • strhnúť (prudko, násilím zničiť): voda strhla most • kniž. rozboriť (obyč. pren.): rozboriť jednotu hnutia • kniž.: zrumiť • rozrumiť (obrátiť na rumy): zrumiť, rozrumiť palác • zruinovať (obrátiť na ruiny): vojská zruinovali chrámy • porúcať • pobúrať • poboriť • pováľať (postupne)

zvaliť 1. silou, prudkým nárazom spôsobiť pád niekoho, niečoho • zraziť • povaliť: zvaliť, povaliť chlapa na chrbát; zvaliť strom; zrazil psa na zem • zhodiť • strhnúť • sotiť: zhodil, sotil dieťa do bazéna; strhol ženu k sebe • prevrhnúť • prevaliť • prevrátiť • expr. prekotiť (niečo stojace): prevrhnúť, prevaliť vázu; prevrhol, prevrátil stôl • zváľať • pováľať • vyváľať • povyvaľovať • pozhadzovať (viacero vecí al. postupne): búrka zváľala, pováľala borovice

2. nárazom, silou zmeniť na trosky, silou zničiť • zrútiť • zboriť: lavína zvalila, zrútila, zborila dom • zváľať • zrúcať • zbúrať (nárazmi, váľaním, rúcaním, búraním): celú štvrť zváľali, zrúcali; zbúraná chalupa • vyvaliť (tlakom vytrhnúť zo základov) • rozvaliť • rozváľať • rozbúrať • rozrúcať • zdemolovať: rozváľané, zdemolované altánky; kolibu rozbúrali, rozrúcali • strhnúť: starú prístavbu dali strhnúť • pováľať • porúcať (postupne)

p. aj zvrhnúť

3. označiť niekoho za pôvodcu, príčinu niečoho • prisúdiť • pripísať • pričítať (komu čo): vinu zvalili na nás; krádež prisúdiť, pripísať, pričítať maloletému • fraz. expr. prišiť za golier: neúspech chcú zvaliť na mňa, mne ho chcú prišiť za golier • zviesť: všetko zviedli na iných • expr. potisnúť: rád potisol vinu na druhých • presunúť: zodpovednosť presunie na podriadených

rozpadnúť sa 1. rozložiť sa na časti vplyvom dlhšieho procesu • rozsypať sa: murivo sa rozpadlo, rozsypalo • rozrúcať sa • porúcať sa • rozváľať sa • rozvaliť sa (rúcaním): most sa rozvalil • zvaliť sa • zbúrať sa • zrútiť sa • zrúcať sa • zboriť sa: stavisko sa po požiari zborilo • expr.: rozkydať sa • rozkydnúť sa: drevenica sa celkom rozkydla • odb.: zvetrať • rozvetrať (pôsobením vody, vzduchu, slnka): rozvetrané horniny • porozpadávať sa • porozpadúvať sa (postupne, jeden po druhom)

2. úderom, nárazom sa rozlámať • rozbiť sa • roztĺcť sa: váza sa rozpadla, roztĺkla na márne kúsky • hovor. roztrepať sa • expr.: rozdrúzgať sa • dodrúzgať sa • rozletieť sa • roztrieskať sa • roztrieštiť sa: všetky taniere sa už roztrepali, roztrieskali

3. p. rozložiť sa 3 4. p. rozísť sa 1

spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamy • expr.: rachnúť • ruchnúť • rafnúť • druzgnúť • capiť • capnúť • trocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť sa • skydať sa • skotiť sa • strepať sa • skrochmeliť sa • zmechriť sa • sterigať sa • steperiť sa • zrepetiť sa • zmlieť sa • kniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopy • det. hapať: dávaj pozor, aby si nehapal • skotúľať sa • expr.: kycnúť • skopŕcať sa • kopŕcnuť • skopŕcnuť • skoprcnúť • koprcnúť sa • skopŕcnuť sa • vykoprcnúť sa • skrbáľať sa • skrbáliť sa • skobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľal • expr. zrebriť sa • zletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríka • expr.: džuchnúť • žuchnúť • šustnúť • zošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlo • nár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol! • expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieť • zhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúť • lupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavy • expr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šušky • expr.: plesnúť • plesknúť • pľasnúť • pľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blata • zrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilo • zvaliť sa • expr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypal • expr.: roztiahnuť sa • rozcapiť sa • rozčapiť sa • natiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhý • fraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť sa • prevrátiť sa • prevaliť sa • expr.: vyvrátiť sa • vykrbáliť sa • vykydnúť sa • vyvaliť sa • vykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalila • popadať • pospadávať • pospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy

2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosa • napadnúť • napadať • spŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístie • napršať (veľa) • popršať • spršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik

3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúť • zrútiť sa • zrúcať sa • vyrúcať sa • zboriť sa • zosypať sa • zvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila

4. p. klesnúť 1

zboriť sa p. zrútiť sa 1

zrútiť sa 1. prestať jestvovať ako celok (obyč. náhle; o niečom postavenom), zmeniť sa na trosky • zrúcať sa • zvaliť sa • zváľať sa: veža sa zrútila, zvalila; neudržiavané domy sa postupne zrúcali, zváľali • hovor. expr. zošutrovať sa (s hrmotom sa zrútiť): svah sa zošutroval • zboriť sa • rozboriť sa • zosypať sa: dvorana sa po dažďoch zborila, rozborila; strecha sa zosypala • expr. ruchnúť: stavba ruchla na hŕbu • rozrúcať sa • rozváľať sa • rozvaliť sa • rozpadnúť sa • rozsypať sa (rozložiť sa na veľa častí) • porúcať sa • pováľať sa (postupne)

2. p. spadnúť 1, 3

zborník súbor tematicky príbuzných vedeckých, umeleckých a pod. prác: zborník ľudových piesní, zborník prác vysokej školy • ročenka (raz do roka vydávaný zborník správ z istej oblasti al. článkov zábavného a poučného rázu): podniková, štatistická ročenka • almanach: básnický almanach • zastar. zábavník (zábavný zborník): študentské zábavníky

obilie súhrnný názov niektorých poľnohospodárskych plodín (pšenice, raže, jačmeňa, ovsa) • zbožie: dobrá úroda obilia, zbožia • zried. zbožina (Urban) • obilniny (obilie a ďalšie poľnohospodárske plodiny, napr. kukurica, proso) • zrno: mlieť zrno, kŕmiť hydinu zrnom • zrnoviny • star. zrniny (rastliny s plodom zrna) • nespráv. obiloviny

zrnovina rastlina, ktorej plod je zrno • star. zrnina: sejba zrnovín, zrnín; zber zrnovín, zrnín • obilnina (súhrnné pomenovanie obilia a ďalších poľnohospodárskych plodín, napr. kukurice, prosa a pod.) • zbožie • obilie (súhrnné označenie poľnohospodárskych plodín, najmä pšenice, raže, jačmeňa a ovsa): úroda zbožia, obilia • zried. zbožina (Urban)

zbožie, zbožina p. obilie, zrnovina

bozkať dotknúť sa perami niekoho, niečoho pri prejave lásky, nežnosti, úcty a pod. • pobozkať • dať bozk • expr. dať božtek: bozkal, pobozkal žene ruku; dať niekomu bozk, božtek na ústa, na čelo, na líce • hovor. dať pusu: na rozlúčku si dali pusu • poet. pocelovať • det. bokať • kniž. poľúbiť (Tajovský, Škultéty) • vulg. bozať (iba vo výrazoch typu môžeš ma bozať…) • expr., obyč. pejor.: pocuckať • pocmúľať: ešte sa na rozlúčku pocmúľali • zbozkávať • vybozkávať • zastar. zľúbať (pokryť bozkami): od radosti ju celú zbozkával, vybozkával • expr.: vyoblizovať • pooblizovať (pokryť bozkami)

vybozkávať veľa bozkávať, pokryť bozkmi • zbozkávať: vybozkávať, zbozkávať drahú tvár • zasypať/obsypať bozkmi: zasypala dieťa bozkmi • poet. zľúbať • expr.: vyoblizovať • pooblizovať: vyoblizovali sa nadostač

porov. aj bozkávať

zbozkávať p. vybozkávať

zbožniť p. zbožštiť

zbožštiť povýšiť niekoho, niečo na božstvo, slepo uctiť • zbožstviť: mnohí si peniaze, majetok zbožštili, zbožstvili • zried. zbožniť (Dobšinský) • kniž. deifikovať • kniž. fetišizovať (nedok.; prepiato uctievať)

pobožnosť dodržiavanie náboženských zásad • zbožnosť • nábožnosť (prejavovanie viery v Boha): bol známy svojou pobožnosťou, zbožnosťou, nábožnosťou • pejor.: pobožnostkárstvo • svätuškárstvo (neúprimná, pokrytecká pobožnosť) • bigotnosť (prepiata pobožnosť) • kniž.: religiozita • religióznosť

zbožnosť p. pobožnosť

obľúbený ktorý je v obľube, v priazni; ktorého majú radi (op. neobľúbený) • milovaný • milý • hovor. zamilovaný: môj obľúbený, milovaný autor; jeho najobľúbenejšia, najmilšia kniha; jesť svoje zamilované jedlo • módny • populárny (momentálne, obyč. dočasne obľúbený): módny, populárny umelec • hľadaný • vyhľadávaný • žiadaný • expr. vychytený (obyč. o tovare al. o niečom, čo sa dá získať; všeobecne obľúbený): toto leto je hľadanou, žiadanou, vychytenou farbou žltá; je to hľadaný, vyhľadávaný spôsob zábavy • expr. zbožňovaný (veľmi obľúbený a obdivovaný): Mozart je môj obľúbený, zbožňovaný skladateľ

zbožňovaný p. obľúbený

ctiť 1. pociťovať al. prejavovať úctu, vážnosť k niekomu, niečomu • ctiť si • mať v úcte • mať vo vážnosti • vážiť si: ctí (si), váži si starších ľudí; ctí (si), má v úcte, vo vážnosti názory iných • uctievať (preukazovať úctu ako k božstvu, k svätým a pod.): uctievajú ho ako Pána Boha • vzdávať úctu: vzdávali úctu padlým za slobodu • cirk. deifikovať • zbožňovať (pociťovať prepiatu úctu) • ceniť si (prisudzovať niekomu, niečomu veľkú vážnosť): cení si priateľov • nár. bečeľovať (Kukučín) • uznávať

2. vyvolávať úctu • robiť česť: ten čin vás nectí, nerobí vám česť

holdovať 1. hovor. veľmi, náruživo, dychtivo mať niečo rád a venovať sa tomu • oddávať sa: holduje, oddáva sa športu, pitiu • obľubovať • ľúbiť: obľubuje, ľúbi sladké jedlá • hovor. expr. zbožňovať (niečo) • kniž. hovieť (robiť niečo zo záľuby): hovie svojej záľube – maľovaniu

2. kniž. prejavovať úctu, uznanie a pod. • vzdávať hold: holdovať oslávencovi

ľúbiť 1. pociťovať k niekomu hlboký kladný cit, lásku (op. nenávidieť) • milovať: ľúbi, miluje svoju ženu; podľa prikázania treba milovať blížneho • mať rád: má rád svoje deti, priateľov • rád vidieť • vítať: rád videný, vítaný hosť • zbožňovať (zároveň obdivovať): zbožňuje svoju matku • lipnúť • expr. visieť • kniž. zastar.: ľpieť • ľnúť (byť citovo príliš pripútaný k niekomu): lipne, visí na svojich deťoch • zried. návidieť (Dobšinský, Jégé)

2. mať záľubu v niečom • mať rád: ľúbi, má rád dobré jedlá • obľubovať • mať v obľube: obľubuje cestovanie; má v obľube pestovať kvety • vítať: víta zmenu • potrpieť si (zároveň vyžadovať): potrpí si na čistotu • vyhľadávať: vyhľadáva samotu

obľubovať mať citový vzťah k niekomu, niečomu, pociťovať radosť z niečoho, zried. z niekoho • mať v obľube • mať rád: obľubuje, má rád ostré jedlá; má v obľube veselú spoločnosť • mať záľubu • mať zaľúbenie: rodičia mali záľubu v hudbe • hovor.: ľúbiť • milovať: ľúbi chodiť do hôr; miluje kvety, more • pren. expr. zbožňovať: zbožňovať hudbu, dobré jedlo • hovor. holdovať • kniž. hovieť (vo veľkej miere): holduje alkoholu, hovie maľovaniu • trpieť • potrpieť si (obľubovať niečo a zároveň vyžadovať): trpí, potrpí si na dobré jedlo, na poriadok, čistotu • vyhľadávať: vyhľadáva samotu

vzývať kniž. 1. úpenlivo prosiť o pomoc vyššiu moc (v náboženskom zmysle) • kniž. invokovať: vzývať, invokovať Boha, svätých • náb. adorovať

2. prejavovať veľkú úctu, pokoru (obyč. Bohu, božstvu) • uctiť (si) • klaňať sa: vzývať jediného Boha, uctiť si ho, klaňať sa mu • náb. adorovať: slávnostné adorovanie • zbožňovať: zbožňovať, vzývať krásu

zbožňovať p. ľúbiť 1

ctiteľ kto niečo ctí, uctieva, obdivuje • obdivovateľ: ctiteľ, obdivovateľ klasickej hudby, krásnych žien • uctievač • uctievateľ: uctievateľ dobrých mravov • zbožňovateľ: dievča má veľa zbožňovateľov

zbožňovateľ p. ctiteľ

obdivný ktorý vyjadruje obdiv, ktorý svedčí o obdive • pochvalný • uznanlivý (ktorý vyjadruje pochvalu, prejavuje uznanie): obdivné, pochvalné slová; obdivný, uznanlivý postoj • nadšený (spojený s nadšením): nadšený potlesk • zbožný • zbožňujúci (veľmi, nekriticky obdivný): mať k učiteľovi zbožný, zbožňujúci vzťah; zbožný, zbožňujúci pohľad

nábožný 1. vyznávajúci vieru v Boha, riadiaci sa zásadami viery, náboženstva (op. bezbožný) • pobožný • zbožný: rodičia boli veľmi nábožní, zbožní, pobožní • bohabojný (riadiaci sa zásadami kresťanskej morálky): viedol nábožný, bohabojný život • veriaci (majúci vieru v Boha; patriaci k cirkvi): nábožný, veriaci ľud si svojpomocne postavil kostol • kniž. religiózny: religiózny človek • hovor. boží • pejor.: svätuškársky • pobožnostkársky • pobožnôstkarský (prepiato al. pokrytecky nábožný)

2. p. posvätný 2

túžobný vyjadrujúci túžbu, plný túžby • dychtivý • žiadostivý • roztúžený: túžobné, dychtivé očakávanie; túžobný, žiadostivý, roztúžený pohľad • zbožný: zbožné želanie • lačný • arch. žíznivý • zried. pachtivý (Figuli) • kniž. zastaráv. nyvý

zbožný 1. p. nábožný 1 2. p. obdivný 3. p. túžobný