Synonymá slova "zais" v Synonymickom slovníku slovenčiny

rozžiariť sa začať žiariť • rozsvietiť sa • rozjasniť sa: hviezdy sa rozžiarili, rozjasnili; tvár sa mu rozžiarila • zažiariť • zasvietiť • zaskvieť sa: v rannom svetle zažiarila, zaskvela sa hladina mora • expr.: rozblesknúť sa • rozblysnúť sa (náhle sa rozžiariť): slnečné lúče sa rozbleskli • rozjagať sa • roztrblietať sa • rozligotať sa • rozblýskať sa • rozjagotať sa • expr. roziskriť sa (rozžiariť sa prerušovaným svetlom): oči sa jej rozblýskali, roziskrili • zaiskriť sa • zatrblietať sa • zaligotať sa (rozžiariť sa na krátky čas): pomedzi stromy sa zatrblietal potôčik • expr.: rozsršať sa • rozžeraviť sa (intenzívne sa rozžiariť): slnko sa rozžeravilo • kniž.: rozsvitnúť sa • rozoskvieť sa • zried.: rozjasať sa • rozzrkadliť sa

zablysknúť sa, zablysnúť sa náhle a nakrátko vydať intenzívne svetlo (neos. o blesku); náhle sa zjaviť • zablesknúť sa • zablesnúť sa: spod mrakov sa zablys(k)lo slnko; na oblohe sa zablys(k)lo, zables(k)lo lietadlo; zahrmelo a zablys(k)lo sa • blysnúť sa • blysknúť sa • kniž. zblýskať (sa): v oku sa mu blys(k)la slza • blesknúť • blesnúť • mihnúť sa: bles(k)ol mu v ruke nôž • zablýskať sa • zablyšťať sa • expr.: zablyskotať sa • zblyskotať • zblyšťať (sa) (začať sa blýskať al. nakrátko sa blýskať): v ruke sa mu zablýskal, zablyšťal nôž • kniž.: zblysnúť • zblysknúť: zrazu mu čosi zblys(k)lo v očiach • zalesknúť sa • zaligotať sa • zasvietiť • zažiariť • zajagať sa • zatrblietať sa (prejaviť sa svetlom): na prste sa mu zaleskol, zaligotal, zajagal, zatrblietal prsteň; oči jej zasvietili, zažiarili šťastím • zaiskriť sa • kniž. zajasať sa (prejaviť sa iskrením, jasom): izba sa zaiskrila, zajasala lúčmi ranného slnka • zakmitnúť sa: obloha sa zakmitla (Rázus)

áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej. • rád • vďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne. • dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre. • hovor. expr. no: Zaspal si? – No. • ahm • hm • mh • mhm • uhm: Chceš jesť? – Uhm. • pravdaže • prirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene! • samozrejme • pochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne! • iste • isteže • zaiste: Vyhráme? – Iste(že)! • veru hej • veru áno • hejveru • ale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru! • ako by nie • bodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie. • prečo nie • prečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie. • hovor. expr.: akože • akože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem. • hovor.: tak • taák • táák: tak, veru tak, prikývol starec • hovor. expr.: to • to-to • to-to-to • tototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-to • hovor. jasné • fraz. čestné slovo • zastaráv. samosebou • nár.: aj • ačida • ačidali • čida • čidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola) • čidaže (Jaroš) • fraz. to sa rozumie • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem

isto 1. s pocitom viery vo vlastné sily, s istotou • iste • smelo: isto, smelo prekonával všetky prekážky • pevne • neomylne: pevne, neomylne išiel za svojím cieľom • spoľahlivo: isto, spoľahlivo urobil všetky skúšky

2. zaručujúc ochranu pred nebezpečenstvom, bez pocitu ohrozenia; nevyvolávajúc pocit ohrozenia; nevyvolávajúc pocit nebezpečenstva • iste • bezpečne • neohrozene: medzi priateľmi sa cítil isto, bezpečne • spoľahlivo: stroj pracuje isto, spoľahlivo

3. vyjadruje presvedčenie o správnosti predpokladu, o splnení vyslovenej skutočnosti, vyjadruje istotu • iste • istotne • zaiste: isto, istotne sa do večera vráti; zaiste sa mu podarí zvíťaziť • dozaista • naisto • určite: dozaista, naisto zvládnu všetky povinnosti; určite sa polepší • zaručene • bezpečne: v sobotu nás zaručene, bezpečne navštívi • bezpochyby • nepochybne • nesporne: bezpochyby, nepochybne mu dajú ruku do sadry; nesporne vyhrá všetky zápasy • zrejme: isto, zrejme sa pokúsia o lepší výsledok • presne: viem to celkom isto, presne, že prídu • expr.: isteže • isto-iste: isteže, isto-iste mu pomôžu • pevne • skalopevne • expr. sväto-sväte: (skalo)pevne, sväto-sväte veriť v úspech • expr.: istučko • istučičko • isto-istučko • isto-istučičko: istučko, isto-istučičko ho má rád • podistým • akiste (s mierne oslabenou istotou): podistým, akiste prídu až ráno • celkom isto • celkom iste • celkom určite • rozhodne • napevno • expr. stopercentne • hovor. expr.: nabetón • betónovo (s dôrazným presvedčením o istote): celkom isto, rozhodne, napevno môžeš s nami rátať; stopercentne, nabetón, betónovo sa mu to podarí • subšt.: stopro • nastopro • fraz.: bez debaty • stoj čo stoj • čo by čo bolo • za každú cenu • za každých okolností • nech sa deje čokoľvek • fraz. expr.: aj keby hromy bili • aj keby tragače padali

4. p. pravda² 1, veru, skutočne 2

pravda² 1. dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; nadväzuje na kontext s významom uznania možnosti • pravdaže • prirodzene • pochopiteľne • samozrejme: stretneme sa, pravda(že), prirodzene, až večer; pochopiteľne, samozrejme, nie je to jediný spôsob • veru • expr. veruže: veru(že), nás sa to netýka • iste • isto • zaiste • expr. isteže: iste(že), zaiste, mohol sa tomu vyhnúť • určite • dozaista: určite, dozaista, dá sa to povedať aj ináč • hovor. jasné • zastaráv. samosebou: no jasné, samosebou, je to tak • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem

2. pobáda na súhlas s výpoveďou • však • expr. všakže: Vrátiš sa ešte, pravda, však(že)? • expr.: všakver • všakhej • zastaráv.: všakáno • všakpravda: Pomôžeš mu, všakver, všakhej? • hovor.: nošak • hejže • nár. nočak: Ty ma neprezradíš, nošak, hejže?

skutočne 1. zodpovedajúc skutočnosti, ako v skutočnosti • fakticky • naozajstne: skutočne, fakticky, naozajstne vynaložené náklady • ozajstne • hovor.: ozajsky • naozajsky: konečne mohol ozajstne, ozajsky pretekať • opravdivo • zastar.: opravdovo • opravdove: vyzerá celkom opravdivo • v skutočnosti • reálne • objektívne: to sa v skutočnosti, reálne, objektívne stalo

porov. aj skutočný 1

2. vyjadruje dotvrdenie, potvrdenie niečoho, potvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede • vskutku • ozaj • naozaj • veru: je to skutočne, vskutku dobrá správa; ozaj, naozaj, veru sa pekne rozvíja • v skutočnosti • popravde • vlastne • podľa pravdy • popravde povedané: v skutočnosti, popravde, vlastne treba priznať, že na to nestačí • isto • iste • istotne • zaiste • zaručene • nepochybne: isto, istotne, zaiste, zaručene je to pravda • fakticky • hovor. fakt • kniž. de facto [vysl. fakto]: fakticky, fakt, de facto neviem, či príde • hovor. raz: skutočne, raz neviem, čo tým myslel

3. p. vôbec 1 4. p. doslova 2

zaiste 1. p. isto 3, skutočne 2 2. p. pravda² 1, áno

bezpečný 1. majúci pocit bezpečia; poskytujúci ochranu pred nebezpečenstvom • istý: cítila sa doma bezpečná, istá • neohrozený: utečenci boli v lese bezpeční, neohrození • spoľahlivý • zaručený (z hľadiska bezpečia): schovať vec na spoľahlivom, zaručenom mieste • zabezpečený • zaistený: zabezpečený, zaistený úkryt

2. p. istý 1

fundovaný majúci spoľahlivý základ (materiálny al. myšlienkový): dobre fundovaná organizácia; vypočuť si fundovanú prednášku • zabezpečený • zaistený (hmotne, finančne): podnik je dobre zabezpečený, zaistený • podložený (zabezpečený dôkazmi, spĺňajúci kritérium pravdivosti, odbornosti): vedecky podložená teória

zaistený 1. p. bezpečný 1 2. p. fundovaný

chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiť • chopiť • chopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekery • lapiť • ulapiť • kniž.: pojať • jať: (u)lapil nôž, do rúk • schytiť • schopiť • pochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrel • zobrať • vziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za ruku • expr.: chmatnúť • schmatnúť • chvatnúť • schvatnúť • chňapnúť • kmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou) • expr.: zdrapiť • zdrapnúť • popadnúť • zried. spopadnúť • polapiť • rafnúť • subšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za ruku • pochytať (postupne, viac vecí)

2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržať • dostať • dochytiť • lapiť • polapiť • dolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodeja • expr. čapnúť: už ho čapli • zaistiť • zatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkli • ulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúť • nár. dosalápiť (Kálal)

3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybu • zlapať • lapiť: zlapali, lapili vtáčika • zried. ulapiť • vychytať • vylapať (všetko, do jedného)

4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sa • zachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľ • kniž.: jať • pojať: jal ho odpor • zaujať: hra ho hneď zaujala • zasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domy • napadnúť: choroba ho celého napadla • vychytiť • pochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1

lapiť 1. zmocniť sa niekoho po dlhšom naháňaní • chytiť: lapili, chytili vraha • dohoniť • dostihnúť • dolapiť • polapiť • zlapať: dohonili, dostihli ho na ceste; zlapala ho polícia • subšt. čapnúť: konečne ho čapli • pristihnúť • prichytiť • dochytiť (obyč. pri nedovolenom čine): pristihli ho pri krádeži; dochytili ich na mieste činu • zatknúť • zaistiť • zajať • uväzniť • zavrieť (zároveň dať do väzenia): polícia zatkla, zaistila zlodeja; uväznili, zavreli celú bandu • subšt. zbaliť: zbalili ho na námestí

2. trocha expr. rázne chytiť do ruky, do rúk • ulapiť • uchopiť • popadnúť: lapil, popadol ho za golier • expr.: polapiť • zlapiť • schytiť • pochytiť: polapil, schytil sekeru • expr.: drapnúť • zdrapnúť • zdrapiť • chmatnúť • schmatnúť • chvatnúť • schvatnúť • chňapnúť • schňapnúť • rafnúť (prudkým pohybom): drapol, zdrapil ho pod krk; chvatol, rafol v náhlivosti palicu • kniž. chopiť • nár. lapnúť: chopil, lapol ho za plece

3. p. uloviť

vybaviť 1. postarať sa o uskutočnenie niečoho, o získanie niečoho (obyč. úradným postupom) • vykonať: nič som v meste nevybavil, nevykonal; vybaviť, vykonať pridelenie k vojsku • zariadiť: vybavím, zariadim vám prijatie u ministra • zúradovať: celú záležitosť zúradovali rýchlo • vyjednať: v cestovnej kancelárii vyjednal zájazd • hovor.: vybehať • vylietať: vybehať, vylietať si dôchodok, pas • hovor. pokonať: podarilo sa mi všetko pokonať • expr.: obehať • obehnúť • obchodiť (postupne navštíviť a vybaviť): obehať, obehnúť úrady, obchody • zaistiť • zabezpečiť • obstarať (postarať sa o uskutočnenie niečoho potrebného): zaistiť, zabezpečiť, obstarať si na cestu lôžkový vozeň • vychodiť (častým chodením vybaviť): povolenie si vychodí, keby čo bolo • povybavovať • povykonávať • pozariaďovať • hovor. povybehávať (postupne vybaviť)

porov. aj zaobstarať

2. uviesť do poriadku (obyč. ako povinnosť, ako pracovný úkon a pod.) • odbaviť: vybavenie, odbavenie stránok; vybaviť, odbaviť cestujúcich na colnici; vybaviť, odbaviť večeru, svadbu • zastar. odbyť: odbyť nepríjemný prípad • vykonať • urobiť: vykonať, urobiť si svoje povinnosti; vykonať veľkonočnú spoveď

3. dať niekam všetko potrebné • vystrojiť: vybaviť, vystrojiť pracovňu počítačmi; vybaviť, vystrojiť vojaka puškou • vyzbrojiť (vybaviť výzbrojou al. niečím potrebným): vyzbrojiť vojsko modernými zbraňami; vyzbrojiť školy modernou technikou • zaopatriť • kniž. opatriť: dobre zaopatrená, opatrená domácnosť • zásobiť (dodať zásoby, tovar): zásobiť obchod kvalitným tovarom

vyhradiť vopred zaručiť niekomu ako isté • zaistiť • zabezpečiť: vyhradiť si, zabezpečiť si právo na užívanie pozemku • určiť: to je miesto určené pre hostí • rezervovať: rezervovať si miesto v lóži • vymieniť si (vopred si niečo zabezpečiť, obyč. zmluvne): vymienil si, že v dome ostane bývať

zabezpečiť 1. urobiť podmienky na uskutočnenie niečoho želateľného, potrebného, kladného • zaistiť: zákon zabezpečuje, zaisťuje každému slobodu podnikania; rodinu treba hmotne, finančne zabezpečiť, zaistiť • postarať sa (o niečo): o ubytovanie sa nám postarali • zariadiť (urobiť potrebné kroky na vykonanie niečoho): zariadil všetko, čo súviselo s dovolenkou • zadovážiť • zaopatriť • zaobstarať • obstarať • kniž. opatriť (cieľavedome získať): lístky do divadla si zadovážili, (za)obstarali vopred; nemám možnosť (za)opatriť si toľko peňazí • subšt. zafírovať: ja vám prijatie u predsedu dajako zafírujem • subšt.: zabeštelovať • zazichrovať: zabeštelovať si, zazichrovať si taxík • objednať (zabezpečiť objednávkou): obed objedná pre celú skupinu

2. urobiť bezpečným, istým; urobiť opatrenia proti neželateľným javom • zaistiť • upevniť • zaručiť: zabezpečiť, zaistiť demokratické voľby; zaručiť pokoj; zaistiť, upevniť hranice • umožniť • dať možnosť: umožniť všetkým voľný pohyb • spevniť (niečo hmotné): spevnenie hrádze, múru • poistiť (obyč. technickými prostriedkami): horolezec sa poistil lanom • subšt. zazichrovať

zadržať 1. zabrániť neželateľnému pohybu • zachytiť • chytiť: zadržať, (za)chytiť padajúce telo; keby ma neboli (za)chytili, zrútim sa z rebríka • zastaviť: zastavil auto ešte včas; zastaviť ženúce sa zviera • staviť: chcel by aspoň na chvíľu staviť beh času • podržať • pridržať • prichytiť (chvíľu, v istej polohe): podržať, pridržať niekomu kabát; prichytil ho, aby nespadol • expr.: spätiť • zapätiť: spätil, zapätil utekajúceho chlapca • zried. zhatiť: zhatiť útočníkov

2. zabrániť v odchode, nedovoliť odísť • zdržať: zadržali, zdržali nás na večeru • zabaviť: zabavili ma dlhšie, ako som rátal • pribaviť • pridržať (trocha zdržať): Len ostaň! – pridrží ho.

3. vôľou prekonať (telesné stavy, city) • zdržať • potlačiť • premôcť • ovládnuť: z(a)držať, potlačiť slzy; premôcť, ovládnuť hnev, slovo na jazyku • zahatať: zahatal príval zlosti, príval slov • zatajiť • zakryť: zatajila, zakryla pred mužom náhly žiaľ, bolestné stony • pritajiť: pritajiť radosť, pritajiť dych

4. úradne vziať do väzby al. dočasne obmedziť v pohybe • chytiť: zadržať, chytiť špióna na hraniciach • zlapať • lapiť (dostať do svojej moci): zlapať, lapiť zlodeja • zaistiť • zatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha už zaistili, zatkli • zajať (vziať do zajatia v boji)

p. aj zatvoriť 2

5. spôsobiť, aby niečo ostalo v pôvodnom, nezmenenom stave • udržať • zachovať • uchovať: v izbách musia zadržať, udržať poriadok; pôda dobre zadrží, udrží vlahu; chcú si zachovať, uchovať samostatnosť • podržať si • ponechať si: vie si podržať, ponechať svoj názor

zaistiť 1. úradne vziať do vyšetrovacej väzby • zatknúť: zlodeja už zaistili, zatkli • zadržať (chytiť pre trestný čin): vraha zadržali na úteku • zobrať • vziať (násilím odviesť): zobrali, vzali ho priamo na ulici • internovať (obmedziť slobodu pohybu): internovať niekoho na nútený pobyt • subšt. zbaliť: polícia ho zbalila

porov. aj uväzniť

2. p. zabezpečiť 1, 2

zariadiť 1. urobiť potrebné kroky, potrebné opatrenia pri realizácii niečoho • vybaviť • vykonať: zariadiť prijatie delegácie u riaditeľa podniku; spoľahni sa, všetko ti vybavím, vykonám • expr. vybehať (obyč. na viacerých miestach): vybehal si voľný vstup na štadión • hovor. zaonačiť (šikovne zariadiť) • zorganizovať • usporiadať • hovor. zaranžovať (účelne, cieľavedome): veci zorganizovať, usporiadať, zaranžovať tak, aby plán vyšiel • zastar. zaporiadiť (Šoltésová): zaporiadiť svoj život • expr. narafičiť • nastrojiť (proti niekomu niečo) • zabezpečiť • zaistiť • postarať sa • obstarať (urobiť podmienky na uskutočnenie niečoho potrebného): zabezpečiť, zaistiť odvoz smetí; postarať sa o hladký priebeh niečoho

2. uviesť do želateľného stavu (na vykonávanie istej činnosti) • uspôsobiť • prispôsobiť • upraviť: byt zariadený, uspôsobený, upravený na laboratórium • prerobiť • adaptovať (zariadiť na iné podmienky): prerobiť, adaptovať predizbu na kuchyňu

zabezpečovací slúžiaci na zabezpečovanie • zaisťovací: zaisťovacie zariadenie

zaisťovací p. zabezpečovací

starať sa 1. pričiňovať sa o prospech, dobro niekoho, niečoho, o úspešný chod, priebeh niečoho • mať na starosti: stará sa o nevládnych rodičov, o domácnosť; má na starosti športovú činnosť mládeže • zried. vystarávať sa (Rázus): vystaráva sa o muža • opatrovať (starať sa o to, aby niekto mal to, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku): opatrovať chorých, opatrovať trávnik • dbať • držať • pestovať (venovať niečomu starostlivosť, dávať si záležať na niečom): dbá, drží na svoj zovňajšok; dbá o výchovu detí • bedliť: bedliť nad dodržiavaním zákonov • hľadieť: hľadí len na peniaze, výhody • dozerať • dohliadať • dávať pozor (aby nič rušivo nezasahovalo do daného, normálneho priebehu, stavu): dozerať, dohliadať na čistotu, poriadok; dávať pozor, aby všetci prišli • hľadieť si: Hľaďte si svojich vecí!

2. cieľavedome získavať • obstarávať • zaobstarávať • zaisťovať: Kto sa stará o materiál? Kto (za)obstaráva, zaisťuje materiál?; zaisťovať lístky na koncert • zadovažovať • zaopatrovať • hovor. zháňať: nemá nám kto zadovažovať, zaopatrovať najnovšiu literatúru

3. prejavovať starosti, obavy o niečo, o niekoho • starostiť sa • mať starosť • byť ustarostený: nestaraj sa, všetko dobre vybavím; je ustarostený, či sa plán podarí • trápiť sa • obávať sa • umárať sa • hovor. krenkovať sa: Už sa toľko netrápte, neobávajte!

p. aj trápiť sa

4. p. starieť sa

poistný ktorý zabezpečuje ochranu a fungovanie • poisťovací: poistný, poisťovací ventil • zaisťujúci • zabezpečovací: zaisťujúce, zabezpečovacie zariadenie • bezpečnostný: poistný, bezpečnostný zámok • rezervný (slúžiaci ako rezerva, poistenie): rezervné fondy, rezervná zásoba