Synonymá slova "zaň" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 144 výsledkov (2 strán)

  • záhrenie u žien miesto pod šatami na prsiach • záňadrie: schovať niečo do záhrenia; vytiahla list zo záňadrianár.: zádreniezáprsie


    záňadrie p. záhrenie


    rozobrať 1. rozdeliť na jednotlivé časti • rozložiť: rozobrať, rozložiť hodinky, prístrojrozmontovaťdemontovať (niečo zmontované): demontovali lešeniepren. expr.: rozpitvaťzanatomizovať: postupne rozpitvali celý počítačporozoberaťporozberaťporozkladať (postupne)

    2. po častiach vziať z celku • rozobrať sipobrať: ľudia (si) rozobrali pracovné odevyrozniesť (nosením): ženy rozniesli posledné zásobyexpr.: rozchytaťrozchvátať (rýchlo rozobrať): rozchytali tovar, celý náklad za chvíľkurozkradnúťpokradnúť (krádežou rozobrať): rozkradli stavebný materiálporozoberaťporozberaťporoznášaťexpr. porozchytávať (postupne)

    3. dôkladne preskúmať • urobiť rozbor: rozobrali situáciu, urobili rozbor situácieurobiť analýzuzanalyzovaťrozanalyzovať: rozanalyzovali problémexpr.: rozpitvaťdetailizovaťzanatomizovať (rozobrať do podrobností): detailizoval príčiny neúspechu

    4. p. rozptýliť 3


    zanalyzovať porov. analyzovať


    požalovať sa vyjadriť pred niekým nespokojnosť, smútok nad nepriaznivým stavom niečoho a pod. • poponosovať sa: požalovala sa, poponosovala sa na nezhody v rodineposťažovať saposťažovať si: niet sa komu ani posťažovať; posťažovať si na drahotupoťažkať sizaponosovať sa: neraz si pred nami poťažkal na syna; zaponosoval sa, že už dobre nepočujevyžalovať savyponosovať sa (zveriť sa niekomu so svojimi ťažkosťami): beží sa k matke vyžalovať, vyponosovať sa, že ju muž bijezavzdychať sizanariekať siexpr.: zabedákať sizažehraťzahorekovať si (citovými prejavmi, zdôverením sa niekomu zmierniť nepríjemné pocity z nepriaznivého stavu): neraz si zavzdychá, zanarieka, že sa tragédia nemusela stať


    vyžalovať sa vyrozprávať niekomu dosýta svoje starosti, žiale, trápenia • vyponosovať sa: vyžalovala sa, vyponosovala sa priateľke zo svojho nešťastiavyplakať sa: vyplakala sa mužovi, že jej ublížilizried. vyžialiť savyžalostiť sapožalovať sapoponosovať sa: nemá sa komu požalovaťnár. vytúžiť sa (Jégé, Mráz)poťažkať siposťažovať saposťažovať si (trochu sa vyžalovať): poťažkala si, posťažovala sa, že jej muž pijeexpr.: zanariekať sizavzdychať sizabedákať sizahorekovať sizalamentovať si (citovými prejavmi, rozprávaním si uľaviť v trápení): neraz si zanarieka, zabedáka, zalamentuje nad svojím osudom


    zanariekať si p. požalovať sa, vyžalovať sa


    niesť 1. držať niečo a s tým sa pohybovať: niesol dieťa na rukách, batoh na chrbteexpr.: teperiťterigaťtrepaťvliecť (obyč. niečo ťažké): teperil ťažký kufor; vliekol raneného do nemocnicenosiť (opakovane, viac ráz)

    2. prichádzať s niečím • prinášaťdonášať: niesla sa, kráčala hrdo; prinášal rozličné správynosiť (opakovane, viac ráz)

    3. pri pohybe držať na povrchu • unášať: voda niesla, unášala stromybrať (zároveň ťahať so sebou): voda berie pôduzanášaťodnášať (zároveň odkláňať od smeru): vietor zanáša loď na severstrhávať (násilím niesť): vietor strhával strechy; zástup ich strhával so sebounosiť (opakovane, viac ráz)

    4. držať niečo zdola • podopierať, podpierať: stĺpy nesú, podopierajú chrám

    5. produkovať vajcia (o vtákoch, hydine) • znášať: sliepky dobre nesú, znášajúklásť vajcia: vtáky už kladú vajcia

    6. mať podiel na niečom • znášať: ťažko nesie, znáša zodpovednosť


    zanášať porov. zaniesť


    podobať sa mať niečo (podobu, výzor, vlastnosti) približne zhodné s iným, s inými • byť podobnýbyť akoponášať sa: syn sa podobá, ponáša na otca, je ako otec, je podobný otcovizried. zanášať sa: zanáša sa na starú matkupripomínať (vyvolávať v niekom predstavu niekoho, niečoho podobného): stavba pripomína čínsku pagodu


    zanášať sa1 p. zaoberať sa


    zanášať sa2 p. podobať sa


    zaoberať sa sústavnejšie sa niečomu venovať (napr. svojmu zamestnaniu, záľubám, povinnostiam a pod.) • zapodievať sa: zapodievať sa chovom koní, obchodovanímzamestnávať sa: zamestnáva sa prácou v záhrade, myšlienkami kúpiť si domexpr. zanášať sa: zanášať sa nereálnymi predstavamiexpr.: opletať sababrať sapiplať sapaprať saprplať sa (zaoberať sa obyč. s niečím nepríjemným): nebudem sa s vami viac opletať, babraťnár. expr. škavdať sa (Timrava)expr.: oštarovať saoškliviť sašpiniť sa (robiť si nepríjemnosti s niekým, zaoberať sa s niečím nepríjemným): oštarovať sa s nespratníkmi; oškliviť sa, špiniť sa s kŕmením prasieckniž. zastar. oberať sa (Kukučín, Sládkovič)zahadzovať sa (zaoberať sa niečím nedôstojným): zahadzuje sa čiernym obchodovanímpestovať: pestuje hudbu a šport


    zaňatý p. zaneprázdnený


    zaneprázdnený intenzívne vtiahnutý do nejakej činnosti, majúci veľa povinností • zamestnaný: je zamestnaný rozhovorom s poslancamizaujatýzastar. zaňatý: zaujatý tancom, prácou


    zaujatý 1. sústredený na nejakú činnosť • zaneprázdnenýzamestnaný: zaujatý, zamestnaný prácou, rozhovoromuchvátenýunesenýnadchnutý (mimoriadne zaujatý) • kniž. zapálený (hlboko zaujatý): uchvátená, zapálená tancomzabratý (do niečoho): zabratý do diskusiezastar. zaňatý (Kukučín)

    2. posudzujúci zaujato, nespravodlivo; svedčiaci o tom • predpojatý: zaujatý, predpojatý proti modernému umeniu; zaujatý, predpojatý posudoktendenčný (majúci určitú tendenciu, uskutočňujúci určitý zámer) • neobjektívny (ktorému chýba objektivita; op. objektívny): tendenčná, neobjektívna kritika


    policajt príslušník polície: dopravný, mestský policajtstrážnik (uniformovaný policajt) • agenthovor. tajný (príslušník tajnej polície) • slang. polišhovor. pejor. fízel (príslušník polície, obyč. tajnej) • slang.: bezpečákesenbák (policajt v nedávnej minulosti) • slang. dopravák (príslušník dopravnej polície) • subšt. hekáč slang. eštebák (príslušník štátnej tajnej polície) • hovor. príslušník (v nedávnej minulosti) • milicionár (príslušník polície v niektorých štátoch) • hraničiarpohraničník (príslušník pohraničnej polície) • žandár (príslušník vnútornej polície v niektorých štátoch, v minulosti aj u nás) • četník (príslušník vnútornej polície v prvej ČSR) • hovor. pejor. gestapák (príslušník štátnej tajnej polície v nacistickom Nemecku) • zastar. financ (člen finančnej polície)


    žandár p. policajt


    osamelý 1. ktorý sa vyskytuje oddelene, vzdialený od ostatných, jediný svojho druhu na danom mieste • osamotený: býval v osamelom, osamotenom dome na konci dedinyosihotený: osihotený chodec kráčal nočnou ulicouizolovanýodlúčenýsamotný (oddelený od kolektívu): sedával izolovaný, samotný; žil odlúčený od všetkýchsámexpr.: samučkýsamučičkýsamunkýsamulinký: strom tu stál sám, samučký, samučičký; v kaviarni zostal sám, samunký, samučičkýpren. zabudnutý: svietila iba jedna zabudnutá lampajednotlivý (sám svojho druhu): osamelé, jednotlivé protesty nemajú účinnosťojedinelý (sám a výnimočne sa vyskytujúci): iba kde-tu sa objavil ojedinelý výkrikopustenýzanechaný/ponechaný/nechaný sám na seba (od ktorého ostatní odišli a zanechali ho bez opory): starať sa o osamelých, opustených, starých ľudí; po odchode syna ostal v dome osamelý, (za)nechaný, (po)nechaný sám na sebabezprizorný (ktorý je bez domova): po meste sa potĺkali osamelé, bezprizorné psiská

    p. aj samotársky

    2. ktorý je bez ľudí al. iných živých tvorov • pustýprázdny: po odchode detí zostal park osamelý, pustý, prázdnyopustený (z ktorého niekto odišiel; op. obývaný): osamelý, opustený líščí brlohosirelýosirenýosihotenýzried. osirotený: postaviť dom na osirelom, osihotenom mieste; osirené, osihotené polia


    nechať 1. nezmeniť daný stav, nezasiahnuť do deja, situácie • nezabrániť: nechal všetko tak, ako bolo; nezabránil jej odísťponechať: ponechal dom v dobrom stavedať (často v zápore): nedal jej dopovedať; Daj sa už konečne presvedčiť!

    2. odísť od niekoho, niečoho • zanechaťponechaťzried. znechať: dom nechal, zanechal bez dozoru; deti ponechal domaopustiťodlúčiť sa (obyč. od rodiny): opustil ženu, odlúčil sa od detíexpr. zochabiť: manželka ho zochabilatrocha hrub.: okašľaťokašlať: okašlal všetkých a odišielslang. dať kopačky (nechať milú, milého)

    3. nevziať so sebou • uložiťodložiťuschovať: kabát nechal, uschoval v šatni; odložila deťom z koláča; uschovala peniaze na bezpečnom mieste

    4. prestať sa s niečím zaoberať • zanechať: nechal, zanechal pitieprerušiť (dočasne nechať): prerušil štúdiumvzdať sazriecť sazrieknuť saodriecť saodrieknuť sa (dobrovoľne nechať): vzdal sa všetkých funkcií; odriekol sa fajčeniaodoprieť si (niečo lákavé): odoprel si zábavukniž. opustiť: opustil svoj pôvodný názor

    5. nechtiac odložiť niekde • zabudnúť: nechal, zabudol tašku vo vlaku

    6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane • zanechať: nechal, zanechal po sebe sirotyporučiťodkázať (nechať ako dedičstvo): poručil majetok svojmu synovi

    7. p. prenechať


    odlúčiť sa vzdialiť sa al. osamostatniť sa od niekoho blízkeho, od celku a pod. (obyč. s pozdravom) • rozlúčiť sa: odlúčila sa od rodičov, rozlúčila sa s rodičmiodobrať sa: návšteva sa odobrala zavčasu domovodporučiť sa (odlúčiť sa s pozdravom) • oddeliť saodpojiť sa: oddelili, odpojili sme sa od skupiny na rohuopustiťzanechať (niekoho na istom mieste): opustil, zanechal spoločnosť o piatejexpr.: odtrhnúť saodštiepiť sa: odtrhli sa, odštiepili sa od nás zavčasuodčleniť sa: odčlenili sa a šli po svojom


    odrieknuť sa, odriecť sa dobrovoľne opustiť niečo výhodné, príjemné a pod. • zrieknuť sazriecť sa: odriekol sa, zriekol sa dedičstva, fajčeniaodoprieť si: odoprel si pôžitok z jedenia, pitiavzdať sa (dobrovoľne al. z donútenia): vzdal sa úradu, funkciezried. odprisahať sa (sľubom, prísahou sa zriecť): odprisahala sa miléhoodpustiť si (často v zápore; týka sa obyč. slovných prejavov): neodpustil si zlomyseľnú poznámku; ďalší komentár si odpustilupustiť: upustil od ďalších plánovodpadnúť (od viery, presvedčenia, idey) • nechaťzanechať (dobrovoľne prestať niečo vykonávať): nechal, zanechal fajčenie, pitieznechať sa: znechať sa výhodspustiť sa: Nespusti sa svojho presvedčenia!


    opustiť 1. vzdialiť sa (obyč. natrvalo) z nejakého miesta al. od niekoho (a ponechať ho na seba, bez pomoci) • odísť (odniekiaľ, od niekoho): opustiť dom, školu, vlasť; odísť z ihriska; odišla od rodinynechaťzanechaťodlúčiť sa: nechal, zanechal ženu; odlúčil sa od detítrocha hrub.: okašlaťokašľať: okašlať rodinupoopúšťať (postupne, viacerí): starca všetci poopúšťali

    2. prestať byť prítomný (o ľudských danostiach) • stratiť saminúť: odvaha ho opustila, stratila sa; hnev ho tak skoro neopustí, neminieexpr. zmiznúť: istota v ňom zrazu zmizlazastar. ponechať: trpezlivosť ho ponechalapoopúšťať (postupne)

    3. p. vzdať sa


    poručiť 1. nechať ako dedičstvo • práv. odkázať: dom poručil, odkázal najstaršiemu synovizanechaťprenechať: polovicu svojho majetku zanechal, prenechal cirkvi

    2. niekoho, niečo dať s dôverou do opatery, ochrany, na starosť, do správy a pod. • zveriť: siroty poručila sestre; všetko poručil, zveril osudu, náhodeodovzdať: dieťa odovzdali starým rodičom; byt po odchode odovzdal príbuzným

    3. p. prikázať 1


    rezignovať 1. dobrovoľne opustiť istý stav, istú funkciu • odstúpiť: rezignoval, odstúpil z funkcie predsedu; odstúpila celá vládapodať demisiukniž. abdikovať: minister podal demisiu, abdikovalzložiť (úrad, funkciu) • vzdať sazriecť sazrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa dobrého miestahovor.: zaďakovaťpoďakovať sa: riaditeľ sa poďakovalzanechaťnechať: zanechal, nechal všetky funkcie

    2. zmieriť sa s okolnosťami • ustúpiť: po neúspechu rezignoval, ustúpilcúvnuťucúvnuť: cúvol pred ťažkosťamivzdať sazriecť sazrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa všetkých nádejípodvoliť sapoddať sa (prestať odporovať): po porážke sa nechcel podvoliťhovor. kapitulovaťfraz. expr. stiahnuť chvost: v hádke vždy kapituloval, stiahol chvostfraz.: oddať sa osuduodovzdať sa/poručiť sa do vôle Božej


    vzdať sa dobrovoľne prestať v istej činnosti, opustiť istý stav, istú funkciu a pod. • zrieknuť sazriecť sa: vzdať sa, zriecť sa ďalšieho pátrania; vzdali sa, zriekli sa výhod, majetkurezignovaťodstúpiť: rezignovať, odstúpiť z funkcie ministra; riaditeľ rezignoval, odstúpilkniž. abdikovať (z úradu, funkcie) • hovor. poďakovať (sa): minister sa poďakovalzložiť (úrad, funkciu) • podať demisiu (vzdať sa úradu, funkcie) • kapitulovať (vzdať sa protivníkovi; hovor. vzdať sa svojho stanoviska): vojsko kapitulovalo; v hádke vždy kapitulujepodrobiť sapoddať sapodvoliť saustúpiť (prestať odporovať) • popustiť: nechcel zo svojho popustiťkniž. opustiť: nerád opustí svoj názorhovor.: odskočiťuskočiť: poslednú chvíľu od pretekov odskočil, uskočilzanechaťnechať: zanechať, nechať staré zvyky; už je to rok, čo nechal fajčenievzdať: vzdať súťaž, pretekyodriecť saodrieknuť sa (niečoho lákavého, príjemného): dnes si pohárik, zábavu odrieknerozlúčiť saexpr. rozžehnať sa: už sa s predstavou úspechu rozlúčil, rozžehnal


    zanechať 1. vzdialiť sa z nejakého miesta al. od niekoho (obyč. natrvalo a nechať ho bez opory a pod.) • nechať: zanechať, nechať rodný kraj; zanechať, nechať manželku; zanechať, nechať za sebou stopyponechať: ponechal deti samy na sebaopustiť: opustil školu v druhom ročníkuodísť (od niekoho) • expr. zochabiť: žena mu odišla, žena ho zochabilaminúť (o hneve a pod.): hnev ho už minulpozanechávať (postupne, viacerých)

    2. dobrovoľne prestať niečo vykonávať, vyznávať, zaujímať sa o niečo a pod. • nechaťvzdať sazriecť sazrieknuť sa: zanechať, nechať svoje pôvodné plány; vzdať sa, zriecť sa svojich ambíciíodriecť saodrieknuť sa: odriekol sa pitia už dávnoznechať sa: znechal sa predsedníctva; zlosť sa ho rýchlo znechalakniž. opustiť: nechce opustiť svoj názorodvrátiť saodkloniť saodchýliť sa (prestať sa pridržiavať niečoho): odvrátiť sa od priateľov, odkloniť sa od pôvodnej teóriespustiť sa: nespusti sa svojho presvedčeniapren. odložiť: Odložte hnev a nenávisť!rozlúčiť sa: nechce sa s fajčením rozlúčiť

    3. dať ako dedičstvo • poručiťpráv. odkázaťnechať: zanechal, poručil mu celý svoj majetok; nič mu neodkázal, nenechalprenechať (vzdať sa v niečí prospech): dom prenechať deťom


    zúčtovať 1. vybaviť účty • vyúčtovať: dovezený tovar treba zúčtovať, vyúčtovaťzrátaťspočítať (počítaním zistiť účet): zrátajte, spočítajte si všetko a my zaplatímevyrovnať savyrovnať si účty/účet (zaplatiť veriteľovi): Kedy sa vyrovnáme? Kedy si vyrovnám s tebou účet?

    2. uviesť do poriadku niečo problematické, nepríjemné, zaujať k tomu zásadný, definitívny postoj • expr. porátať sa: zúčtovať s minulosťou; porátať sa so zradcamivyrovnať savyrovnať si účty: nevedel sa vyrovnať, nevedel si vyrovnať účty s minulosťouskoncovaťskončiť (urobiť koniec niečomu neželateľnému): skoncovať, skončiť s neporiadkami, so zradcamizanechaťopustiť: zanechať, opustiť hnevy


    zanečistiť p. zašpiniť


    zaniesť 1. nesením al. technickým prostriedkom premiestniť niekam (op. priniesť) • odniesť: zaniesť, odniesť niekomu batožinu, obeddopraviť: dopravím vám to až domovprepraviť (z miesta na miesto): električka vás prepraví úplne k inštitútuzavliecť (ťažko, s námahou): zavliekol kufor do úschovnezaviesťodviesť (vedením) • odprevadiť: deti treba zaviesť, odviesť, odprevadiť do škôlkyzaviezťodviezť (dopravným prostriedkom): zaviezli, odviezli starého otca na vyšetrenieponosiťpozanášaťpovnášať (postupne, viac vecí): ponosiť, pozanášať šaty do čistiarne; povnášala bielizeň dovnútra

    2. kniž. pričiniť sa o uplatnenie, dodanie niečoho (konkrétneho i abstraktného) • vniesť: zaniesť, vniesť do vecí poriadokzaevidovaťzapísaťzaznačiťzaknihovaťzaúčtovať (do knihy, do zoznamu a pod.) • priniesť: vniesť, priniesť do spoločnosti radosť, rozkol

    3. pokryť nánosom, vrstvou niečoho • zanosiť: voda zaniesla, zanosila dno bahnomupchaťzapchať (nánosom urobiť nepriepustným): potrubie upchala, zapchala nečistotaznečistiťzašpiniťzanečistiťexpr.: zanešváriťzavláčiťhovor. expr.: zanekľúdiťzaprasiťzahnusiťhrub. zasviniť: dlážka znečistená, zašpinená blatompozanášať (postupne): prieplav pozanášaný pieskom


    zašpiniť prikryť špinou, nečistotou • znečistiťušpiniťpošpiniť: zašpiniť, ušpiniť, znečistiť si ruky, pošpiniť si šatyzamazaťumazať: tvár máš zamazanú, umazanú od sadzízried. zanečistiťexpr.: zašpintaťpošpintaťhovor. expr.: zapískaťupískaťzavláčiťuvláčiťzašubraťušubraťzafúľaťufúľaťpofúľať (pri častom nosení, používaní) • zamastiťumastiťexpr.: zasmoliťusmoliť (zašpiniť mastnotou): zamastený klobúk, usmolené rukavicepremastiť (veľmi zašpiniť mastnotou): premastený golierobchytaťochytaťohmataťexpr.: obchytkaťochytkať (zašpiniť chytaním) • hovor. expr.: zababraťzapapraťzbabraťubabraťpobabraťzafafraťsfafraťzamachliťumachliťzamachrať (zašpiniť niečím polotekutým): dieťa sa celé zababralo, zamachlilo čokoládou, lekváromexpr.: zakvackaťzakväckaťzakvickaťzakyckaťzakeckaťukvackaťukvickaťpokvackaťpokyckaťokvackaťokyckaťpokvasiťzafliaskaťofliaskaťzafŕkaťzafľúskať (kvackaním zašpiniť, zašpliechať špinou): zakvackať, ukvackať si košeľu polievkou; auto zafliaskané, ofliaskané blatomexpr.: zacápaťscápaťzacapkaťzacápkaťzapáckaťzagebriťugebriťpogebriť (zašpiniť niečím tekutým): topánky si zacápal v tráve; fúzy ugebrené, zagebrené omáčkouexpr.: zabrýzgaťubrýzgaťzanešváriťznešváriťzagabaťugabaťhovor. expr.: zanekľúdiťzacundrať (veľmi zašpiniť): zabrýzganý obrus; celý sa pri robote zanešváril, zagabal, zanekľúdilexpr. al. hrub.: zakydaťpokydaťukydaťokydaťobkydaťzaprasiťzasviniťusviniť (veľmi zašpiniť) • expr. zried. zaškriatať (Jesenská)hovor. expr.: zaváľaťuváľať: kabát má vzadu celý zaváľaný, uváľanýexpr.: došpiniťdováľaťdoriadiťdomazaťdobabraťdomastiťdochytaťdomachliť (silno, celkom zašpiniť) • expr.: zahnusiťzabridiťzbridiť (zašpiniť niečím, čo vzbudzuje hnus): kút zahnusiť, zabridiť výkalmikniž.: zabrudiťzbrudiť (Hviezdoslav, Kukučín)zablatiť (zašpiniť blatom) • zasmetiť (zašpiniť smeťami) • zadymiťzačmudiťzačadiťzakadiť (zašpiniť dymom): zadymené, začmudené stenyzačierniťučierniť (zašpiniť sadzami, dymom a pod.) • poškvrniťzaškvrniťpomazaťhovor.: zafľakovaťpofľakovať (zašpiniť fľakmi, škvrnami): prestieradlo zafľakované, pofľakované krvou; dieťa si čokoládou pomazalo košieľku; nové šaty poškvrniť vínomzahnojiť (znečistiť hnojom): zahnojená chodbazaniesť (pokryť nežiaducou vrstvou): komín zanesený sadzaminiž. hovor.: obondiaťzaondiaťzatentovaťvulg.: obsraťosraťzasrať (zašpiniť výkalmi)


    ošarpaný 1. používaním al. vekom (veľmi) poškodený; svedčiaci o takomto poškodení (op. zachovaný) • spustnutýošumelýošumený: ošarpaná, spustnutá budova; ošumelý výzor (domu)zanedbanýupadnutý (ktorému nevenujú potrebnú starostlivosť): zanedbaná, upadnutá dedina; upadnuté budovykniž.: schátranýschátralý: schátrané, schátralé schodišteopotrebovanýošúchanýobšúchanýobdratýodratýzodratý (používaním poškodený): opotrebovaný, o(b)šúchaný, o(b)dratý nábytok; zodratý kufornár. pejor. rašmavý: rašmavá krčmička (Timrava)

    2. p. otrhaný 1


    špinavý 1. pokrytý špinou, obsahujúci nečistotu (op. čistý) • zašpinenýušpinený: mať špinavé, zašpinené okuliare, auto; ušpinené rukykniž. brudný: brudná vaňazamazanýumazanýexpr.: ufúľanýzafúľanýubabranýufŕkanýhovor. expr.: zababranýdobabranýdoriadenýdorichtovanýzapískanýupískaný: zamazané, umazané, ufúľané, zafúľané deti; ubabrané, zababrané ruky; zapískané, upískané nohavicenečistýneumytý (obyč. o ľudskom tele): nečisté, neumyté nohy, ušimastný (o vlasoch) • umastený (znečistený mastnotou): umastený klobúkzájdenýexpr. zadubený (veľmi, obyč. natrvalo zašpinený): sušila starú zájdenú, zadubenú bielizeňzanedbaný (ktorý nedbá o hygienu, čistý zovňajšok): zadúšal ma zápach vedľa sediaceho zanedbaného starcaexpr.: zafafranýzacabranýzagebrenýhovor. expr.: zabrýzganýnár. expr.: zagebzdenýzagrieždenýexpr. zahnojenýzahnusenýzakydanýokydanýzaprplanýzarýpanýpren. expr. zasmolenýnár. expr.: zašubranýušubranýučubranýexpr.: scápanýzacápaný (postriekaný blatom) • pejor.: zacundranýucundranýexpr. zacafranýhovor. expr.: zaváľanýuváľanýhovor. expr.: zavláčenýuvláčenýzalepenýzabrídenýzabridenýzabrudenýexpr.: bridkýbridbriď (neskl.) • hovor. pejor.: zaprasenýzasvinenýzašípanýnár. nekľúdnyznečistený: znečistené prostredie, znečistená riekakalnýmútny (zakalený nečistotou; obyč. o vode) • začadenýučadenýexpr. začmudenýučmudený (zašpinený dymom, sadzou) • expr. zried. zašlundranýnár. expr. zašmúľanýzjemn. al. det. bakanýhrub.: zasranýzasratýzavšivený (zanesený všami; i pejor.) • pren. čierny (od špiny): čierne nechty, čierny krkslang. humusácky

    2. p. šedivý 1 3. p. nečestný, nehanebný 1


    zanedbaný 1. ktorý sa nestará o seba, o svoj vzhľad (op. pestovaný) • neupravený (op. upravený): zanedbaný, neupravený chlapopustenýspustenýupadnutýzapustnutýspustnutýkniž. schátraný: z chlapa ostala iba spustnutá, schátraná troskahovor. expr. neogabaný (svedčiaci o malej starostlivosti o seba): žena neogabaného zovňajška

    2. o ktorého vzhľad, prevádzku sa nik nestará (op. pestovaný) • neupravený (op. upravený): zanedbaná, neupravená cestaopustenýzapustnutýspustnutýkniž. schátraný: schátraný domošumelýošarpaný: ošarpaný múrupadnutý: upadnutý obchod (op. kvitnúci) • kniž. zašlý: staré, zašlé veci


    premeškať spôsobiť si stratu nevykonaním niečoho načas, nevyužitím niečoho • zmeškaťzameškať: premeškať, z(a)meškať vhodný termín na siatiezastaráv. omeškať: neomešká ma napomenúťnechať/dať si ujsťprísť o niečo: prišli sme neskoro, večeru sme si nechali/dali ujsť, o večeru sme prišli; nenechá si ujsť príležitosť prihovoriť sa dievčaťupremárniť (príležitosť, šancu a pod.) • hovor. prepásť: prepásť možnosť dostať sa do klubunevyužiťstratiť: nevyužiť dobrú príležitosť; stratiť čas dôležitý na štúdiumvynechaťzanedbať (často v zápore): nevynechať ani jednu príležitosť na sebairóniufraz. zmeškať vlak


    zabudnúť 1. prestať na niečo, na niekoho myslieť, prestať mať na pamäti, nedržať niečo v pamäti, a preto niečo neuskutočniť • nespomenúť si (op. zapamätať si): nezabudnite kúpiť mlieko; zabudol prísť na dohovorené miesto; celkom zabudli, nespomenuli si na rodinupozabudnúť (na chvíľu, na istý čas): pozabudli na ostatných čakajúcichfraz. pustiť z hlavy: na druhý deň som vec pustil z hlavypren. vyšumieť z hlavy: vyšumelo mi to z hlavyhovor. vyspať sa (z niečoho; v spánku zabudnúť na niečo nepríjemné) • nechať (nechtiac nevziať so sebou): zistil, že si tašku nechal v autobusepren. expr. pochovať: nepríjemnú historku už dávno pochovalzanedbaťpráv. opomenúť (neurobiť, čo treba): zanedbal svoju povinnosť; opomenutie vážnych skutočností, zákonazastaráv. omeškať (neurobiť niečo obyč. zo zábudlivosti): neomešká nikdy pripomenúť svoje zásluhypozabúdať (postupne zabudnúť)

    2. prerušiť istú činnosť • prestať: od údivu zabudnúť, prestať hovoriť

    3. p. odpustiť


    zanedbať p. zabudnúť 1, zmeškať 3


    zmeškať 1. prísť niekam neskoro; nezastihnúť, nezachytiť niekoho, niečo • zameškať: zmeškať, zameškať spojenie do Bratislavyoneskoriť saomeškať sa (prísť neskoro): oneskoriť sa na schôdzku; radšej počkám, ako mám zmeškať, ako sa mám oneskoriť, omeškaťzastar.: opozdiť saspozdiť sazapozdiť sa (Vansová)obneskoriť sa

    2. spôsobiť si stratu nevykonaním niečoho načas • zameškaťpremeškaťhovor. nechať/dať si ujsť: termín, lehotu sme už zmeškali, zameškali, premeškali; príležitosť sme si nechali ujsťpremárniťhovor. prepásť: premárniť deň, šancu; výstavu som prepásolvymeškať: nikdy nevymešká príležitosť posmievať sanevyužiť: nevyužiť priaznivé okolnostisubšt. prešvihnúť: prešvihli vhodný čas

    3. neurobiť niečo, čo bolo treba • zanedbať: doháňa, čo zmeškal, čo zanedbal


    spustiť sa 1. dostať sa dolu nižšie, obyč. z vlastnej vôle • klesnúť: spustil sa na lane do šachty; lietadlo sa spustilo, kleslo veľmi nízkozniesť sa (pomaly): vtáky sa zniesli nad mestozosadnúť (o niečom lietajúcom): vetroň mäkko zosadolzostúpiťzísť (obyč. chôdzou): zostúpili, zišli z vŕška opačnou stranou; zostúpil, zišiel z rebríkapospúšťať sa (postupne; o viacerých veciach al. osobách)

    2. začať tiecť, padať • pustiť sa: (s)pustil sa lejak; (s)pustila sa mi krv z nosazried. zliať sa (o daždi): podvečer sa zlial lejakzadaždiť sazaslotiť sa (o dlhotrvajúcom daždi): neos. od nedele sa zadaždilo

    3. hovor. mravne sa pokaziť; prestať sa o seba starať z psychickej i fyzickej stránky • upadnúťzanedbať saopustiť sa: v meste sa dievča spustilo, upadlo; začal piť, celkom sa spustil, zanedbal, opustilspustnúťpejor.: spľundravieťspľuhavieťspľuhačiť sa: mládenec v zlej spoločnosti spľuhavel, spľuhačil sanár. skoprdačiť sa (Urbánek)hrub.: spanghartiť saspankhartiť sazried. spaskudiť sahovor. expr.: zlumpovať sazlumpáčiť sazopsuť sapopsuť sa

    4. porov. spoliehať sa 5. p. zanechať 2, odrieknuť sa


    spustnúť 1. stať sa opusteným, málo opatrovaným, zničeným • upadnúť: dom po čase spustol, gazdovstvo upadlokniž. schátrať: neudržiavané budovy schátrajúzanedbať saopustiť sa (prestať sa o seba starať): Nesmieš sa zanedbať, opustiť!zried. zapustnúť (Vajanský)vymrieťzmŕtvieť (stať sa pustým, tichým): predajne vymreli, zmŕtveli

    2. p. spustiť sa 3


    zanedbať sa p. spustiť sa 3, spustnúť 1


    bezvýznamný ktorý nemá význam, váhu, dosah a pod. • nevýznamnýnedôležitý (op. významný, dôležitý): bezvýznamná, nevýznamná, nedôležitá udalosťnezávažnýnepodstatný (op. závažný, podstatný): nezávažné, nepodstatné argumentykniž.: irelevantnýindiferentný (bezvýznamný z daného al. istého hľadiska): výsledok je pre nás irelevantný; nie je to pre mňa indiferentnézanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): zanedbateľná chybabezcenný (op. cenný): bezcenná radakniž. efemérnyzried. efemerickýkniž. podenkový (trvajúci iba krátko, majúci malú hodnotu): efemérne, efemerické zásluhy; podenkový autorvšednýbanálny (bezvýznamný vo svojej všednosti): všedná udalosť, banálne rečimalicherný: malicherný sporhovor. expr.: hlúpysprostýsubšt. blbý: hlúpe, sprosté maličkostidrobnýnepatrnýmalýničotný: drobné starosti, nepatrná figúrka (o človeku); malá rola, ničotné veciprázdnyzbytočný: prázdne gestá, zbytočné starostiexpr. mizerný: trápiť sa pre mizerný grošexpr. smiešny: smiešna hádkaexpr.: troškárskytrochárskyblchárskytrpasličí: troškárske, trochárske, blchárske podnikanie; trpasličí majetokexpr.: naničhodnýnanič (neskl.)


    malý 1. nedosahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny, nedosahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. veľký): malý strom; malá rýchlosťdrobný: malý, neveľký človek; malé, drobné slzynízky (ktorý má malú výšku, hodnotu, mieru; op. vysoký): malý, nízky človek; nízky tlak v pneumatikách; namerať nízke hodnotyneveľkýnevysoký (pomerne malý): neveľký, nevysoký dom; neveľký platnezreteľnýnebadanýnebadateľnýnevýraznýneviditeľnýminiatúrnymikroskopickýhovor. mini (nie dostatočne veľký na vnímanie, uvedomenie si; op. zreteľný, očividný): nepatrný, nezreteľný pohyb; nebadaná, nebadateľná, nevýrazná, neviditeľná zmena; miniatúrny model auta; mikroskopické baktérie; mini vláčikúzky (malý al. nevyhovujúci čo do šírky; op. široký, voľný): malý, úzky otvor; úzka blúzkakrátky (malý čo do dĺžky al. časového úseku; op. dlhý): krátka vzdialenosť; malé, krátke trvanie búrkyplytký (malý čo do hĺbky; op. hlboký): malá, plytká jamanedostačujúcinedostatočnýslabýchabýexpr. bledý (nie dostatočne veľký, dosť malý): nedostačujúca, nedostatočná intenzita; malá, slabá výkonnosť hráčov; slabé bolesti (op. silné); to je chabá, bledá útechazakrpatenýnedorastenýi expr. krpatýpren. expr.: trpasličípiadimužíckyškriatkovskýkolibričíliliputánsky: zakrpatený, nedorastený javor; krpatý, trpasličí druh psa; kolibričie, liliputánske vydanie knihyskromný (malý čo do počtu al. množstva): malý, skromný plattesnýobmedzenýstiesnený (nevyhovujúci čo do rozmeru, priestoru; op. voľný, priestranný): šaty sú mi už tesné; vojsť do obmedzených, stiesnených priestorov pivnicešťúplyexpr.: šťúplučkýšťúpluškýkniž. subtílny (malý a chudý): šťúply, subtílny mládenec; má šťúplu postavuzanedbateľný (zanedbateľne malý): zanedbateľná sumaexpr. smiešny: malá, smiešna porcia mäsamizivýnepatrný: zaznamenať len mizivé, nepatrné zlepšenienepočetný: malá, nepočetná skupinkabagateľnýblšacíblšíexpr. halierový: bagateľný, blšací, halierový ziskhovor. pomenší: pomenšia izbakoľký-toľkýaký-taký (aspoň nejaký): mal aspoň koľký-toľký úspech; vidieť aké-také úsilieexpr. drobnohľadný: drobnohľadné živočíchyexpr.: pramalýprimalý (príliš malý): mať pramalý, primalý záujem o niečoexpr.: maličkýmaličičkýmalinkýmalilinkýmalunkýmalulinkýmalučkýmalučičkýzried. malučenkýnár. malušký

    2. ktorý ešte nedosiahol dospelosť (biologickú; o človeku, zvieratách; op. veľký, dospelý) • nedospelýpráv. maloletý: deti má ešte malé, nedospelé; zločiny malých, maloletých detímladý: mladý vlčiakhrub. zasraný: Taký zasraný fagan, a už fajčí!

    p. aj nedospelý

    3. p. nepočetný 4. p. bezvýznamný


    mierny 1. ktorý nepresahuje strednú mieru, hodnotu, intenzitu • nevysokýneveľkýnízky: mierne, nevysoké, neveľké kopce (op. strmé, príkre); dostať nízky trestľahkýslabý (s nižšou intenzitou): mierny, ľahký, slabý zápal (op. ťažký, silný); mierny, slabý mráz (op. silný, ostrý) • nepatrnýnenápadnýnevýraznýzanedbateľný (ťažko vnímateľný): nepatrné, zanedbateľné zvýšenie cien (op. výrazné); mierny, nenápadný, nevýrazný záklon hlavytichýjemný (s miernymi prejavmi; op. silný, prudký): mierne, tiché, jemné mrholenieznesiteľný (obyč. o niečom nepríjemnom, čo sa dá vydržať): mierna, znesiteľná bolesť (op. príkra) • pomalýpozvoľnývoľný (op. rýchly, prudký): bežci nasadili pomalé, pozvoľné tempo (op. ostré); pomalé, pozvoľné stúpanienenáhlivýnenáhly (o tempe) • nevtieravýdiskrétny (zachovávajúci prístupnú mieru, intenzitu): mierne, diskrétne napomenutie; nevtieravé, diskrétne svetlonár.: úložnýúložitýúložistý (s miernym sklonom; op. príkry, strmý): úložné, úložité, úložisté stránezastar. temperovaný

    2. ktorý zachováva mieru v prejavovaní citov, nálad a pod.; svedčiaci o umiernenosti (op. výbušný, prudký) • umiernenýpokojnýkrotkýtichýnevýbojnýnebojovný: mierny, umiernený, pokojný človek; krotká, pokojná, tichá, nevýbojná povaha; byť umiernený, nevýbojný vo svojich prejavochpren. holubičí: holubičí národjemný (vyznačujúci sa jemnosťou; op. drsný): mierne, jemné správanie dámymierumilovnýzmierlivý: mať mierumilovné prejavy; zvoliť mierny, zmierlivý tón reči

    3. ktorý zachováva mieru v istom nežiaducom konaní; svedčiaci o tom • striedmyzdržanlivý: byť mierny, striedmy, zdržanlivý v jedení a v pitípren. expr. sviatočný (konajúci niečo iba zriedka): je sviatočný fajčiar (op. tuhý, silný)


    nepatrný 1. sotva zbadateľný, veľmi malý množstvom, veľkosťou, intenzitou a pod. (op. viditeľný, zreteľný) • nebadanýnebadateľný: umlčal ho nepatrným, nebadaným gestom; všimli si nebadateľnú zmenunenápadnýnepozorovaný (op. očividný): nastalo nenápadné, nepozorované zlepšenie zdravotného stavuneveľký (op. veľký): nepatrné, neveľké zvýšenie platunevýrazný (op. výrazný): nevýrazný, názorový posunzanedbateľnýmizivý (ktorý nestojí za povšimnutie): dosiahnuť zanedbateľné, mizivé percento ziskumalýslabý (op. veľký, citeľný): dostať malú, slabú podporu; nastalo slabé ochladenie (op. silné) • ľahkýmierny: pofukoval ľahký, mierny vetrík (op. silný)

    p. aj drobný

    2. p. bezvýznamný, nepodstatný


    nepodstatný nie príliš dôležitý; nie hlavný, nie základný (op. podstatný, dôležitý) • nezávažný: nepodstatný, nezávažný dokument; nezávažná pripomienkazanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): urobili iba zanedbateľné ústupky; zanedbateľné údajebezvýznamnýkniž. irelevantný (op. významný, relevantný): pre súd bezvýznamné, irelevantné faktykniž. indiferentný (nie rozhodujúci): je to vo vzťahu k danej veci indiferentnénepatrnýmalý (op. veľký): uskutočnili iba nepatrné, malé zmeny; zohral v tom iba nepatrnú, malú úlohuvedľajší (op. hlavný): to je teraz vedľajšia vecexpr. smiešny: nezaťažuj ma smiešnymi podrobnosťami


    nízky 1. ktorý má malú výšku (op. vysoký) • malý: nízky, malý chlap; malý kopecnevysokýneveľkýhovor.: ponižšípomenší (pomerne nízky): človek nevysokého, ponižšieho vzrastu; nevysoký, neveľký porastkrátky (op. dlhý): jazvečík je pes s nízkymi, krátkymi nohamiúzemčistý (s malou výškou a zavalitý): mať územčistú postavukrpatý (o živých tvoroch, obyč. expr.): krpatý strom, krpatý pesnízkokmennýzákrpkový (o odrodách stromov s nízkym kmeňom): nízkokmenná, zákrpková jabloňdrobný (o zvieratách): nízka, drobná zverprízemný (o stavbe): prízemný dom (op. poschodový) • expr.: nizučkýnizunký (veľmi nízky): nizučká, nizunká izbaexpr. prinízky

    2. ktorý má malú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. vysoký) • malý: dostať nízku, malú peňažnú odmenu; pohybovať sa malou rýchlosťou; nízky, malý záujem o divadlonepatrnýzanedbateľnýbagateľnýsotva badateľný (veľmi nízky; op. značný, zreteľný): nízka, nepatrná, zanedbateľná pravdepodobnosť výhry; nepatrná, sotva badateľná spotreba energieslabýúbohýnedostatočnýpodpriemernýpodnormálny (ktorý nemá potrebnú úroveň, intenzitu a pod.): slabá, podpriemerná úroveň predstavenia; mať o niekom slabú mienku; nedostatočná aktivita ľudínevysokýneveľký (pomerne nízky): mať nevysoké, neveľké nárokyzlý (nevyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. dobrý): nízka, zlá pracovná morálkaprimitívny (prvý z hľadiska vývinového obdobia): byť na nízkom, primitívnom stupni vývinuzvierací (pripomínajúci zviera) • pren. spodný: nízke, zvieracie pudy; nízke, spodné vášneexpr. prízemný: prízemné správanie

    3. p. hlboký 4 4. p. zlý 1, nečestný, podlý


    zanedbateľný p. bezvýznamný


    obchádzať 1. ísť okľukou, oblúkom okolo niekoho, niečoho • obchodiťvyhýbať sa: obchádza, obchodí jamy, blato; vyhýba sa jamám, blatu; aj psy ho obchodiabočiťstrániť sa (nechcieť sa stretnúť s niekým, s niečím): bočí od susedov, stráni sa známych; zďaleka bočí od školy

    2. ísť popri niečom, niekom • obchodiťprechádzať: cesta obchádza, obchodí ich dom, prechádza popri ich domemíňať: autobus míňal radnicuobiehať: auto obiehalo bicyklistu

    3. brať do svojej moci (o telesných al. duševných stavoch) • obchodiťzachvacovaťopanúvaťovládať: obchádza, obchodí ho chrípka; zachvacuje, opanúva, ovláda ho žiaľzmocňovať sa: zmocňuje sa ich apatiaísťpadať: ide, padá na mňa smútok

    4. zámerne nespĺňať nejakú povinnosť, správať sa nezúčastnene • obchodiťvyhýbať sa: obchádza, obchodí nariadenia; vyhýba sa škole, problémomnerešpektovaťnevšímať sikniž. negovaťodmietaťignorovať: nerešpektuje, nevšíma si predpisy; odmieta príkazy; ignoruje, neguje predpísanú formunedbaťnebrať do úvahykniž. fumigovať: nedbať na mienku niekoho; fumigovať vyhláškuzanedbávaťvynechávať: zanedbáva, vynecháva tréningypráv. opomínať: opomínaný dedič

    5. p. obšmietať sa 1 6. obchádzať si p. predchádzať si 7. p. opatrovať


    zanedbávať p. obchádzať 4


    opúšťať sa prestávať sa o seba starať (telesne i duševne) • zanedbávať sa: po manželkinej smrti sa opúšťa, zanedbávaupadaťchradnúť (najmä telesne) • fraz. expr. vešať hlavurezignovať (trpne prijímať daný stav, strácať odvahu bojovať o niečo): po neúspechu nevešali hlavu, nerezignovali


    pustnúť strácať prosperitu, materiálnu úroveň al. mravnú hodnotu • upadať: o vinicu sa nik nestará, začala pustnúť, upadať; mládež morálne pustla, upadalarozpadávať sa: gazdovstvo sa rozpadávahynúť: historické pamiatky pomaly pustnú, hynúkniž. chátrať: stavba už niekoľko rokov chátrazanedbávať saopúšťať saspúšťať sa (prestávať sa o seba starať telesne i duševne)


    čoskoro po malom časovom úseku, v dohľadnom čase, o krátky čas • čochvíľao chvíľu: čoskoro, čochvíľa, o chvíľu bude polnocskoro: svadba bude už skoroonedlhozanedlhonezadlho: čoskoro, onedlho bude zima; syn sa zanedlho vráti z vojny; nezadlho potom mu umrela matkazakrátkozried. okrátkoexpr.: zakratučkozakratunkozakratulinko: zakrátko, zakratunko sa vydá na ďalekú cestu; pôjdu okrátko na bojové polia (Figuli)čosi-kdesičosi-kamsi: čosi-kdesi, čosi-kamsi je tu zimanezaveľazastar.: naskorenaskoro: povráva sa, že ti vraj nezaveľa pôjdeme na sobáš; I bez pravdy oslobodím ťa naskore. (Vajanský)hneďhovor.: už-užraz-dva (o veľmi krátky čas): vrátim sa hneď; už-už, raz-dva príde jarfraz. dnes-zajtranespis. čo nevidieť


    hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneďokamžitezaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiťterazmomentálnezastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázaliuž aj: hneď, už, už aj sa vráťtezačerstvazahorúca, pís. i za čerstva, za horúcazried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitkybezodkladneneodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviťobratommihomnaskutkurazomexpr. v mihu-okamihuhovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do robotyhovor. štandopedeexpr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domovhovor. expr. nafľaku, pís. i na fľakunár.: porád (Dobšinský)pospolu (Kukučín)stojme (Dobšinský)fraz.: hneď a zarazobratom rukyna prvý pohľad

    2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneďskoročoskoročochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerírýchlo: mal to rýchlo hotovézakrátkozanedlhoonedlhozried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadkupriamhovor.: čosi-kdesičosi-kamsiuž-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tmaexpr.: zamálozamáličko (Plávka, Rázus)fraz. každú chvíľu

    3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneďbezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikaťtesnerovno: prišiel tesne, rovno po začiatkublízko: blízko pri ceste je odpočívadlookamžitevzápätíkniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

    4. p. rovno 9


    zanedlho p. čoskoro


    zanekľúdiť p. zašpiniť


    stíchnuť 1. prestať sa ozývať (o zvukoch al. ich zdroji) • zatíchnuťumĺknuťzmĺknuťzamĺknuť: krik na ulici stíchol, zatíchol, umĺkol; piesne pomaly stíchli, umĺkli, z(a)mĺkli; naraz všetci v rozhovore stíchli, z(a)mĺkliutíšiť sa: smiech sa zrazu utíšilzanemieťexpr. znemieťonemieťexpr. zamrieťpoet. zmrieťodmlčať sa (prestať istý čas hovoriť): zanemieť, onemieť od strachu, úžasu; načas sa odmlčalexpr. zried. ponemieť: deti od prekvapenia ponemeliexpr.: začúchnuťučúchnuť: zhromaždenie prekvapene začúchne; spev učúchnepritíchnuť (sčasti, trocha stíchnuť): plač pritícholoslabnúťzoslabnúťochabnúťutíchnuť (stratiť na intenzite, sile; o zvuku): bubny neutíchliustať: zavíjanie vetra ustalokniž. pohasnúť: smiech naraz pohasnezried. zahluchnúť: ozvena zahluchla v diaľke

    p. aj stíšiť sa

    2. skončiť svoju existenciu, prestať jestvovať (obyč. o prírodných javoch, zvukoch a pod.) • prestaťustaťustúpiťutíchnuť: búrka po hodine prestala, ustala, ustúpilapominúťzaniknúť: bolesť po tabletke pominie; spev v diaľke zanikne


    zanemieť p. zmĺknuť, stíchnuť 1


    zmĺknuť prestať hovoriť, prestať znieť • zamĺknuťumĺknuťstíchnuťzatíchnuťutíchnuť: od prekvapenia prítomní z(a)mĺkli, umĺkli; keď učiteľ vstúpil do triedy, deti stíchli, zatíchli, utíchliodmlčať sa: naraz sa odmlčal a nechcel už viac nič povedať; hudba sa odmlčalaexpr.: onemieťznemieťzanemieť (obyč. z nejakého silného vonkajšieho popudu): onemieť, z(a)nemieť od strachu, úžasu, hrôzyzried. ponemieť (postupne zmĺknuť) • zried. zamlčať (Kukučín)fraz. expr.: zahryznúť si do jazykazahryznúť si do pery: radšej si zahryzne do jazyka, do pery, akoby mal vyvolať sporstratiť reč (nebyť schopný prehovoriť): stratil reč pri toľkej opovážlivosti


    práca 1. vynakladanie telesného al. duševného úsilia na niečo • robota: ťažká, ľahká práca, robotaexpr.: hrdlačinadrinalopota (ťažká, namáhavá práca): drina, lopota na poliachšichtafuška (úsek ťažkej práce): To bola fuška!galeje (veľmi ťažká práca) • hovor. expr.: otročina (úmorná a obyč. nedocenená práca) • mordovačkamordovisko (úmorná práca) • babračkapapračkapiplačkašiplačkaprplačka (zdĺhavá práca vyžadujúca veľa trpezlivosti) • zastar. tovarich (nádennícka práca) • úloha (školská práca): písať si úlohuzaneprázdnenie: zaneprázdnenie mu nedovoľuje prísťkniž. trudsubšt. makačka

    2. telesná al. duševná činnosť ako zdroj zárobku • robota: hľadať prácu, robotuzamestnanie (pravidelná práca za mzdu, za plat): zmeniť zamestnaniepovolanie (trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za plat): má zaujímavé povolanieslužba: vstúpiť do službyexistencia (práca al. spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciuživobytie: nájsť si živobytiehovor. chlieb: prísť o chliebhovor. expr. džob: má dobrý džob

    3. telesná al. duševná činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho, vyrobenie niečoho • robota: poľné práce, roboty; práca, robota postupuje pomalyzadanie: dostať zadanie

    4. veľké vypätie telesných a duševných síl na vykonanie, prekonanie niečoho • robota: stálo ma to veľa práce, robotyúsiliesnaha: dosiahol to iba nadľudským úsilím, nadľudskou snahounámaha: námaha sa vyplatilapričinenieusilovanie: bez vlastného pričinenia nič nezískaškniž. snaženiesubšt. makačka

    5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu • hovor. robota: ručná práca, robota; umelecká práca, robotadielo: vedecké dielovýtvor: literárny výtvorkniž. útvor

    p. aj dielo

    6. p. činnosť 1, 2, chod 2


    zaneprázdnenie p. práca 1


    zaneprázdniť dať niekomu prácu, poveriť činnosťou náročnou na čas • zamestnať: povinnosti ma zaneprázdnili, zamestnali celé letozaujať: obchodovanie ho načisto zaujalo


    zaujať 1. vzbudiť záujem, vyvolať pozornosť niekoho niečím • upútať: deti zaujalo, upútalo rozprávanie o cudzích krajochfraz.: padnúť do očípadnúť do oka: látka mu hneď padla do očí, do okazainteresovať: ľudí treba zainteresovať o verejné veciprilákaťprivábiťhovor. pritiahnuť (vzbudiť pozornosť, záujem niečím žiaducim): dobré výkony prilákali, privábili mnohých; ku knihe ma pritiahla priateľkapodchytiť (zaujať a usmerniť): podchytiť záujem mládeže o hudbuhovor. chytiť: hra ma chytila od začiatkuuniesťuchvátiťočariťnadchnúť (veľmi zaujať niečím pozitívnym, krásnym, dobrým a pod.): krása vychádzajúceho slnka ho celkom uniesla, uchvátila, očarila; nadchla ich myšlienka okamžitej pomocifascinovať (silno zaujať): fascinovaný krásou okolia zabudol na čashovor. zabrať: debata nás celkom zabralazamestnaťzaneprázdniť (zaujať nejakou činnosťou): starosť o deti ju zamestnala, zaneprázdnila po celý deň

    2. zaplniť miestne, priestorovo, mocensky a pod. • zabraťobsadiť: toto územie zaujali, zabrali, obsadili Slovania už v 6. storočí; mladí zaujali, zabrali miesta vpredu; obsadiť funkciu ministrazaplniť (zaujať voľné miesto): všetky pracovné miesta sú zaplnenéokupovať (vojensky)


    zamoriť 1. rozmnožením niečoho škodlivého postihnúť zdravie, prostredie a pod. • nakaziť: zamoriť, nakaziť triedu infekciou žltačkyznečistiť: znečistiť kraj dymomexpr.: zanešváriťzaplieniť: hmyz zaplienil, zanešváril domhovor. nainfikovať: pôdu nainfikovali umelé hnojivánapadnúť: polia napadli kobylky

    2. p. zabiť 1


    zanešváriť p. zamoriť 1, zašpiniť


    zahorknúť 1. stať sa horkým • zhorknúť: mlieko v polyetylénovom vrecku z(a)horklo

    2. stať sa zatrpknutým, znechuteným • zatrpknúť: zahorknúť, zatrpknúť voči rodinezanevrieť (nadobudnúť k niečomu záporný postoj, vzťah): zanevrel na osudroztrpčiť sa (nadobudnúť pocit trpkosti, nespravodlivosti): roztrpčil sa na priateľovznenávidieť (začať nenávidieť): znenávidel celý svet, zahorkol na celý svet


    zanevrieť nadobudnúť k niekomu, niečomu negatívny vzťah, prestať mať niekoho, niečo rád: rodina na mňa zanevrela, ani neviem prečozahorknúťzatrpknúť (stať sa znechuteným voči niekomu, niečomu): keď mu plán nevyšiel, zahorkol na všetkýchznenávidieť (začať nenávidieť): svoju prvú lásku neskôr znenávidelroztrpčiť sa (nadobudnúť pocit trpkosti): roztrpčil sa na celý svet


    zatrpknúť naplniť sa pocitom zatrpknutosti, krivdy • roztrpčiť sakniž. strpknúť: postupne zatrpkol na celú rodinu; roztrpčil sa, že ho nevzali so sebou; na starosť strpkolzanevrieťzahorknúť (nadobudnúť pocity znechutenia, neprajnosti, nepriateľstva voči niekomu, niečomu): zanevrel na ženu; zahorkol voči kolegomznechutiť sa (stratiť chuť, záujem o niečo): neúspech ho znechutil, po neúspechu zatrpkol


    zanezbedníčiť si p. zažartovať (si)


    zažartovať (si) povedať niečo al. urobiť niečo ako žart, zo žartu; zabaviť sa žartovaním • požartovať (si): zažartovať si, požartovať si na cudzí účetzavtipkovať (si)povtipkovať (si) (obyč. slovne) • hovor.: zašpásovať (si)pošpásovať (si)zahalaškovať (si)pohalaškovať (si): rád si zašpásoval, pohalaškoval s dievčatamizafigľovať (si)pofigľovať (si)zavystrájať sizašantiť sizanezbedníčiť sizavyvádzať si (fígľami, vystrájaním, šantením, nezbedami si skrátiť chvíľu) • poprekárať (žartom podpichnúť): poprekáral dievčence


    odniesť 1. nesením odpraviť: odniesť prázdne fľaše do obchoduexpr.: odvliecťodtrepať: odvlečte, odtrepte si knihy prečvyniesť (odniesť von): zraneného vynieslizaniesť (nesením odpraviť): zaniesť balík na poštuexpr.: odterigaťodredikať (pomaly, s námahou odniesť) • hovor. expr. zrepetiť (s námahou, ťažko odniesť): zrepetili sudy do pivnicevziaťzobrať: knihy vzali, zobrali so sebouodnosiťpoodnášaťodvláčiťpoodvláčaťpoodvlačovaťpovynášaťpozanášať (postupne, viac vecí)

    2. mať škodu pri niečom, byť postihnutý, potrestaný • doplatiť (na niečo): výlet odniesla prechladnutím, na výlet doplatila prechladnutím; ty to odnesieš, ty na to doplatíšodpykať: museli si odpykať trest za neposlušnosťhovor. expr. odskákať: chyby (si) odskákalhovor. expr.: zlízaťzliznúťvylízať: zlízala, vylízala som si to za tebahovor. expr. vyhorieť: vyhorel za nás nevinneexpr. zviezť sa (na niekoho; o niečom ťaživom, negatívnom): všetka starosť sa zviezla na mňa, všetku starosť som si odniesol jadoľahnúť (na niekoho; nepriaznivo zasiahnuť): následky doľahli na obyvateľstvo, následky si odnieslo obyvateľstvopoodnášať (postupne, viac vecí)


    dostať sa 1. pohybom al. inak sa premiestniť • dôjsťprísť: dostali sa, došli, prišli do dedinydosiahnuťdospieťdostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dospeli k lesudoniesť sazaniesť sa (obyč. o informáciách): správa sa doniesla, zaniesla až k nemuvniknúťpreniknúťvojsť (smerom dnu): vniknúť, preniknúť do budovy násilímvkotúľať sa (dostať sa dnu kotúľaním): lopta sa vkotúľala do bránkyvyjsťodísťopustiť (dostať sa von): vyšiel, odišiel z mesta; opustil mesto

    2. ocitnúť sa mimo neželateľného položenia • vyviaznuť: dostať sa, vyviaznuť z nepríjemnej situácievyslobodiť savymaniť sauniknúť: vyslobodili sa, vymanili sa z poroby; unikli nebezpečenstvuexpr. vykýchať sanár. vykŕchať sa (F. Hečko): vykýchal sa z dlžôbexpr.: vychrámať savylízať savysekať savyrúbať sa (z niečoho nepríjemného): vychrámali sa, vysekali sa z nešťastiahovor. expr. vysomáriť sa (dostať sa z ťažkej situácie): konečne sa z toho vysomáril

    3. p. získať 1 4. p. ujsť sa


    upchať sa vyplniť sa niečím (neželateľným) • zapchať sa: komín sa zapchal, upchal sadzamizaniesť sa (nánosom sa znečistiť): dýza sa zaniesla špinou


    zaniesť sa p. upchať sa


    nadšenec človek nadšený, nadchnutý za niečo • nadchnutec: športový nadšenec, nadchnuteczapálenecoduševneneckniž. zanietenec (Figuli)horlivec: národný horliveczastaráv. horliteľkniž. entuziastzastar. zasvätenec: zasvätenec vedy (Kukučín)fanatik (náruživý, obyč. neznášanlivý nadšenec): náboženský fanatikidealistafanúšikexpr. skalný (náruživý nadšenec istého klubu, športu a pod.): futbalový fanúšikexpr. zúrivec


    zanietenec p. nadšenec


    nadšenie sústredený záujem vyvolaný vnútorným stotožnením sa s nejakou myšlienkou • nadšenosť: príbeh nám vyrozprával s nadšením, s nadšenosťouzaujatieelánoduševnenieoduševnenosť: robiť niečo s veľkým zaujatím, elánom, oduševnenímnadchnutienadchnutosť: nadchnutie, nadchnutosť duchahorlivosť: jeho horlivosť v práci bola známazápalzapáleniezapálenosť: umelecký zápal, umelecké zapálenieentuziazmus: tvorivý entuziazmusidealizmus: mladí sú naplnení idealizmomvehemencia: obhajovať niečo s nečakanou vehemenciouverva: pustiť sa s vervou do prácevytrženieextáza (mimoriadne nadšenie): stav vytrženia, náboženská extázaexaltácia (veľké nadšenie) • fanatizmus (náruživé, obyč. netolerantné nadšenie): športový fanatizmusexpr. uveličenie: je vo veľkom uveličení (Tatarka)kniž.: zanieteniezanietenosť: besedovať so zanietením, so zanietenosťouexpr. miazga: cítil, ako sa doňho vlieva nová miazgakniž.: vzletvznet (tvorivé nadšenie): básnický vzlet, vznety mladosti (Kukučín)kniž. var


    zanietenie p. nadšenie


    horlivý prehnane usilovný, zaujatý niečím; plný nadšenia; svedčiaci o horlivosti • agilnýpríčinlivý: horlivý, agilný, príčinlivý duch; horlivá, agilná, príčinlivá povahaoduševnenýnadšený: oduševnený, nadšený organizátorzapálenýzápalistýkniž. zanietenýrozhorlenýrozohnený: zapálený, zápalistý prejav; zanietený, rozhorlený, rozohnený diskutérhorúčkovitý (robený, konaný náhlivo a s veľkým zaujatím): horúčkovité upratovanieveľkýexpr.: silnýtuhýtvrdý: veľký, silný, tuhý vlastenecfanatickýprepiatyexpr. posadnutý (prehnane, vášnivo až slepo horlivý): fanatické, prepiate, posadnuté stúpenkyne feminizmuprihorlivý (príliš horlivý): prihorlivý agitátorexpr. prehorlivý (veľmi horlivý)


    nadšený 1. naplnený silným kladným pocitom (obdivu, súhlasu a pod.) vyvolaným obyč. zmyslovým zážitkom; svedčiaci o silnom kladnom pocite • nadchnutýplný nadšenia: som nadšený, nadchnutý vašimi úspechmi; som plný nadšenia z milého prijatia; nespúšťal z nej pohľad plný nadšeniaočarenýočarovanýkniž. oslnený (ktorého nadšenie je spojené s bezhraničným obdivom; op. sklamaný): je očarený, očarovaný, oslnený tatranskou prírodou; očarená dušauchvátenýunesenýuveličenýzastar. uvelebený (vo veľkej miere ovládnutý nadšením): hľadel na obraz celý uchvátený, unesený; byť unesený, uveličený, uvelebený krásou žienkniž.: exaltovanýextatický (prepiato nadšený): exaltované správanie herečkyvzletnýkniž. vznosný: vzletné, vznosné slovábúrlivýprudkýkniž. frenetickýexpr.: jasavýjasotný (prezrádzajúci intenzívne nadšenie): odmenili herca nadšeným, búrlivým, frenetickým potleskom; nadšené, prudké ovácie

    2. naplnený hlbokým zaujatím, svedčiaci o hlbokom zaujatí • nadchnutýplný nadšeniaoduševnený: bol nadšeným, oduševneným zástancom reformy; som nadchnutý, plný nadšenia za správnu vec; bojoval s oduševneným zápalomzapálenýrozohnenýhorlivýrozhorlenýkniž. zanietenýpren.: ohnivýplamenný (úplne, vo veľkej miere ovládnutý nadšením): je známy ako zapálený, zanietený diskutér; ostal nadšeným, horlivým fanúšikom Interu; predniesol zapálený, zanietený, ohnivý prejavzápalistýentuziastickýfanatický (ktorý sa prudko al. veľmi nadchne): nadšený, zápalistý, fanatický obranca národa; zápalistá, entuziastická reč v parlamente


    náruživý 1. silno citovo zaujatý za niečo, priveľmi oddaný niečomu; svedčiaci o silnom zaujatí • vášnivý: otec bol náruživý, vášnivý hubár (op. sviatočný); vrhol sa do práce s náruživým, vášnivým zaujatímnadšenýoduševnený (pri sústredenom zaujatí, ktoré prináša radosť, uspokojenie): herca obliehal dav nadšených, oduševnených obdivovateliek; odmenili ho nadšeným, oduševneným potleskom (op. vlažným) • horlivý (veľmi aktívne podporujúci niečo): horlivý propagátor nových myšlienoksilnýtuhý (vo veľkej miere a vytrvalo zaujatý al. oddaný; op. slabý): patril k silným vlastencom; tuhí, silní fajčiari sa nedožijú vysokého vekukniž.: zapálenýzanietený: zapálení, zanietení bojovníci za ľudské práva; zapojiť sa do náruživej, zanietenej diskusiefanatickýprepiaty (neznášanlivo al. nekriticky zaujatý): náruživý, fanatický odporca pokroku; fanatická, prepiata vieraexpr. posadnutý (neovládateľne silno zaujatý): náruživý, posadnutý poľovník

    2. hlboko prežívajúci ľúbostné city; prudký v ľúbostných prejavoch, zážitkoch; svedčiaci o ľúbostnej vášni • vášnivý: náruživý, vášnivý milenec; náruživý pohľadžiadostivýchtivý (spojený so silnou pohlavnou túžbou): upieral na dievča žiadostivé očiohnivýplamennýhorúci (obyč. o prejavoch náruživosti): ohnivý, plamenný pohľad; obsypal ju horúcimi, ohnivými bozkamirozohnenýrozpálenýrozvášnený (na istý, obyč. kratší čas): byť rozohnený, rozpálený, rozvášnený láskou

    p. aj vášnivý 1


    vášnivý 1. silno citovo zaujatý za niečo; svedčiaci o silnom zaujatí • náruživý: vášnivý, náruživý rybár; dal sa na šport s vášnivým, náruživým zaujatímnadšenýoduševnený: nadšení, oduševnení zástancovia modernej hudbyhorlivýzápalistý: horliví prívrženci futbalusilnýtuhý: silní, tuhí fajčiariohnivýkniž.: zapálenýzanietený: ohnivý, zapálení, zanietení bojovníci za demokraciufanatickýprepiaty: fanatická, prepiata vieraexpr. posadnutý: je posadnutý za autamiexpr. zúrivý: zúrivý zberateľ

    2. neovládane, živelne reagujúci; svedčiaci o živelnosti: vášnivý človekprudkývýbušný: prudká, výbušná povahatemperamentnýohnivý: temperamentný rečníkrozvášnený (ktorý podľahol vášni): rozvášnení divácibúrlivý: búrlivá debataneskrotnýnespútaný: neskrotný hnevkniž. eruptívny (Vajanský)kniž.: maniackymanickýmaniakálny (prejavujúci sa istou vášňou): maniakálne blúznenie

    p. aj výbušný 2

    3. prudko prejavujúci ľúbostné city; svedčiaci o ľúbostnej vášni • náruživý: vášnivý, náruživý muž; vášnivé objatiežiadostivý: žiadostivé pohľadyhorúciplamennýohnivý: horúce, plamenné bozkyrozohnenýrozpálenýrozvášnenýroztúžený: rozohnený, rozvášnený milenec

    p. aj náruživý


    zanietený p. nadšený 2


    zápalistý naplnený nadšením, svedčiaci o hlbokom zaujatí • nadšený: nadšený, zápalistý ochranca prírodynadchnutýplný nadšeniaoduševnený: oduševnený hlásateľ reformyzapálenýhorlivýkniž. zanietenýpren. ohnivý: horlivý fanúšik, zanietený vedecentuziastickýzried. vervnýkniž. vznetlivýkniž. zastar. zápalčivý (ktorý sa ľahko a rýchlo nadchne): entuziastická, vznetlivá povaha; zápalčivá krv


    nadchnúť vzbudiť v niekom nadšenie, zápal • oduševniť: svojím spevom nadchla, oduševnila celé publikumrozohniťrozpáliťrozvášniť (vo veľkej miere): nové idey ich rozohnili, rozvášnilikniž.: zapáliťroznietiťrozplameniťzried. zanietiť: zapálil, zanietil masy za národočariťočarovaťexaltovať (vyvolať silný kladný citový zážitok): prednes ho očaril, exaltovaluniesťstrhnúťovládnuťopanovaťchytiť (nadšením vziať do svojej moci): krása hôr ho celkom uniesla, opanovala, strhlaexpr. opantaťkniž. uchvátiť: more ho opantalo, uchvátilo svojou krásouvzrušiťrozrušiťrozochvieťrozohriaťpohnúťdojať (vyvolať citové pohnutie): verše ju rozochveli, dojali


    oduševniť vzbudiť veľký záujem o niečo, nadšene zaujať • nadchnúť: výkon umelca oduševnil publikum; nadchnúť mládež pre športkniž.: zapáliťzanietiť: zapáliť masy vierou vo víťazstvo; zanietiť niekoho za dobrú vecuniesťuchvátiťočariť: predstavenie nás unieslo, uchvátilo, očarilorozohniťexpr. rozvatriť (spôsobiť citové zaujatie za niečo): víno ho v reči rozohnilo


    rozohniť citovo silno vzrušiť: víno im rozohnilo mysle; rozohnil publikum svojím prejavomrozrušiť: urážka ho rozrušilanadchnúťoduševniť: pohľad na hory ho nadcholkniž.: zapáliťuchvátiťzried. zanietiť: zapálil, zanietil im srdcia nádejoupren. expr. elektrizovať: rozporuplná správa ho elektrizovalarozpáliťrozplameniťrozvášniťroznietiťzried. rozvíchriť (rozohniť vo veľkej miere): nespravodlivosť ho rozpálila, rozvášnila; roznietili, rozvíchrili v nej nenávisťrozjariťrozohriaťrozveseliť (zároveň potešiť): rozprávaním rozjaril celú spoločnosť


    zanietiť p. oduševniť, zapáliť 3


    zapáliť 1. spôsobiť horenie, oheň; horením, ohňom uviesť do činnosti: zapáliť vatru, stoh slamy; zapáliť motorpodpáliť (odspodu, často aj s cieľom spôsobiť požiar): podpáliť pod kotol; zo závisti podpáliť chatu niekomupripáliť (od niečoho horiaceho): pripáliť sviečku, cigaretu jednu od druhejzapiecťpripiecť (zapáliť fajku): zapiecť, pripiecť zapekačkukniž.: vznietiťroznietiťrozdúchať (obyč. pren.): vznietiť iskru; vznietiť, roznietiť vášne, nenávisťpoet. vzňať (Roy)zried. zvatriť (urobiť oheň, vatru): zvatriť lespozapaľovať (postupne)

    2. spôsobiť, že svetelný zdroj začne vydávať svetlo • zažaťzasvietiť: zapáľ, zažni, zasvieť, lebo už nevidímrozžaťrozožaťrozsvietiť: rozžali, rozsvietili všetky lustrezried. rozžiariť: hviezdy rozžiarili oblohupozapaľovaťporozžíhaťporozžínaťpozažíhaťpozažínať (postupne, viac svetelných zdrojov)

    3. expr. hlboko zaujať (za niečo), vzbudiť veľký záujem (o niečo) • nadchnúť: zapáliť, oduševniť, nadchnúť mládež za národné vecikniž. zanietiť: zanietiť niekoho za spravodlivosťvzbudiťkniž.: roznietiťvznietiťpodnietiť (vyvolať nejaký silný cit): vzbudiť, roznietiť túžbu; vznietiť, podnietiť nadšenierozohniťrozplameniť: rozohniť, rozplameniť dav pôsobivým prejavom


    nadchnúť sa dostať sa do nadšenia • oduševniť sazapáliť sa: nadchol sa krásou rána; zapálil sa za dobrú myšlienkurozohniť sarozpáliť sarozvášniť sa (vo veľkej miere): rozpálil sa, rozvášnil sa za národný pokrokkniž.: roznietiť sazanietiť sarozplameniť sarozhorliť sa: pri prednese sa celkom rozplamenilkniž.: vzplanúťvzbĺknuť (prudko a rýchlo sa nadchnúť): vzplanul myšlienkou bojarozohriať sa (v menšej miere sa nadchnúť): srdce sa mu rozohrialo nádejouexpr. rozplynúť sa (nechať sa ovládnuť citmi): pri počúvaní hudby sa celý rozplynulexpr. zried. uveličiť sa


    rozohniť sa silno sa citovo vzrušiť • rozrušiť sarozpáliť sa: rozohniť sa, rozrušiť sa hnevomzapáliť sanadchnúť saoduševniť sa (dostať sa do nadšenia): nadchol sa krásou umeniavzbĺknuťvzplanúťzahorieť (náhle sa rozohniť): celý vzbĺkol za myšlienku obnovy spolkurozžiariť sarozjariť sarozohriať sarozveseliť sa (dostať sa do radostného vzrušenia): tváre sa im rozžiarili, rozjarili; rozohriali sa vínomrozvášniť sarozplameniť sazried. rozvíchriť sa (rozohniť sa vo veľkej miere): rozvášnil sa v hádke ako kohúthovor.: rozgurážiť sadostať guráž (zároveň sa posmeliť): rozgurážili sa v krčmekniž.: roznietiť sarozhorliť sazanietiť sapoet. rozplápolať sa: rozhorlil sa pre nespravodlivosťfraz.: prísť/dostať sa do varudostať sa do ohňa


    pád 1. strata moci, vplyvu, významu, postavenia • zánik: pád, zánik komunizmurozpadrozklad: rozpad, rozklad štátuzáhubakniž. zhuba: varovať ľudstvo pred záhubouskaza: skaza mestaúpadok (strata priaznivého stavu): mravný úpadok spoločnostihovor. krach: politický krach

    p. aj zánik, skaza

    2. p. prípad 1


    rozklad 1. rozloženie, rozkladanie niečoho na časti: rozklad akordu na tónydekompozícia: dekompozícia románovej formy

    2. premena spôsobená obyč. hnitím • rozpad: mäso podlieha rozkladu, rozpaduskaza: chrániť potraviny proti skazehniloba (hnitie a jeho výsledok): hniloba ovocia

    3. postupná strata priaznivého stavu • rozpad: rozklad, rozpad rodiny, armádyrozvrat: rozvrat hospodárstvapádzánik: pád, zánik komunizmuzáhubakniž. zhuba: záhuba ľudstvaúpadok: mravný úpadok spoločnostideštrukcia: deštrukcia osobnostidemoralizácia (morálny rozklad): demoralizácia mládežekniž. dezintegrácia: dezintegrácia kultúryskaza: skaza mestahovor. krach: politický krach


    skaza narušenie riadneho fungovania niečoho, značné poškodenie niečoho • záhuba: skaza, záhuba sveta, záhuba lodekniž. zhuba: nástroj zhubyzmarkonieczánik (koniec jestvovania): zánik rodupád: pád absolutizmupohroma: odvrátiť pohromurozkladrozvrat (postupujúca skaza): morálny rozklad, rozvrat rodinyrozpad: rozpad štátukniž. spúšť: víchrica spôsobila spúšťzastar. spusta (Vajanský)


    smrť 1. úplné zastavenie všetkých prejavov života, najmä u človeka (op. život) • úmrtie: deň smrti, úmrtiakoniec: chorý dodýchal, nastal konieczánik: odsúdený na zánikstrata: tragická strata rodičovkniž. skon: tragický skonzjemn. odchod: jeho odchod nás zarmútilzastar. úmor (Stodola)kniž. zastar. zahynutielek. exitus

    p. aj zánik

    2. pís. i Smrť zosobnenie smrti a jej znázornenie v rozličných podobách, napr. kostry s kosou • smrtka: bojí sa smrti, smrtkyhovor. expr.: zubatázubaňakosatá: prišla si po ňu zubatá, zubaňa, kosatá

    p. aj zánik


    zánik skončenie jestvovania (op. vznik): zachrániť niečo pred zánikom; všetko živé je určené na zánikrozpadrozklad: rozpad, rozklad Rímskej ríšezáhuba: záhuba lodekniž. zhuba: nástroj zhubyskaza: skaza svetakoniec: chorý dodýchal, nastal konieczmar (Žáry)poet. smrť: národná smrť

    p. aj smrť 1, pád 1


    hynúť 1. prestávať jestvovať (o živých organizmoch) • umieraťzomieraťmrieťkniž. zmierať (o ľuďoch): ľudia hynuli, umierali na mordochnúťzdochýnaťexpr.: kapaťskapínaťkrepírovať (o zvieratách; pejor. al. hrub. aj o ľuďoch): dobytok dochne, kape, krepírujepadať (hromadne; o ľuďoch i o zvieratách): ľudia vo vojne padali; zver padala, hynula od hladuchradnúťslabnúťcivieťupadať (strácať zdravie, zdravý vzrast a pod.): dieťa chradne, upadá; rastliny suchom chradnúodumierať (telesne i duševne): suchá haluz odumiera

    2. prestávať sa vyskytovať (o veciach a javoch) • zanikaťtratiť sastrácať saodumieraťmiznúť: staré zvyky hynú, zanikajú, odumierajúísť navnivočupadať (strácať dobrý stav): gazdovstvo upadá, ide navnivoč


    končiť sa blížiť sa ku koncu • mať koniecprestávať: zábava sa končí, má koniec o polnoci; kvasenie sa končí, pomaly prestávazakončievať sazavršovať sadokončievať sadokončovať sa: vývin sa zakončuje, dokončievauzatvárať sauzavierať sakniž. zakľučovať sa: životná kapitola sa uzatvára, zakľučujeprechádzaťzanikaťmiznúť: hnevy už prechádzajú, zanikajú, miznúustávaťutíchaťpovoľovať (o poveternostných javoch): búrka prestáva, utícha; dážď povoľuje


    míňať sa 1. postupne sa stávať menším (v množstve, v rozsahu) • zmenšovať sa: zásoby sa míňajú, zmenšujúubúdaťodbúdať: majetok sa míňa, majetku ubúdastrácať satratiť samiznúťzanikať (míňať sa do vyčerpania): vekom sa sila stráca; miznú nerastné bohatstvázastar.: pomíňaťpomíňať sa (Štúr, Kukučín)

    2. postupovať v čase • ubiehať: dni sa míňajú, ubiehajú jeden za druhýmexpr. tiecťkniž. plynúť: dni, roky tečú ako voda; v nečinnosti čas plynie pomalybežaťutekaťletieť (rýchlo sa míňať): čas beží; roky utekajú, letiaexpr.: ťahať savliecť sa (pomaly sa míňať): zima sa vlečiepoet. zried.: pomíjať (Hviezdoslav)míňať: sedem rôčkov míňa (Botto)


    miznúť 1. stávať sa menej viditeľným • strácať satratiť sa: mizli, strácali sa v davezanikaťstierať sa: rozdiely zanikali; hranice sa stierali

    2. pomaly prestávať jestvovať • strácať satratiť sa: hmla mizne, stráca sa, tratí sazanikaťpodievať sa: zásoby miznú, zanikajú; Kam sa to všetko podieva?expr.: kapaťpratať sa: sneh na slnku kape; nevedno, kde sa toľko jedla pracezastar. dievať sa (Kukučín)


    padať 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou sa dostávať nižšie al. na zem • klesať: čln padá, klesá na dno; hmla padá, klesá na zemexpr.: cápaťdrúzgať (padať s hrmotom): zrelé hrušky cápu, drúzgajú dolucupotať (padať s cupotom): gaštany nám cupotali na hlavysypať savaliť sa (padať prúdom, v množstve): zhora sa sype piesok, múka; valí sa na nás lavína; sneh sa sype, valí od ránaexpr. kydať sa (padať v množstve): zo striech sa kydá snehpršaťspŕchať (padať v drobných čiastočkách): lístie prší, spŕcha zo stromovrútiť sa (prudko padať): lietadlo sa zrazu rúti na zemexpr.: krbáľať sakobŕľať sa (padať kotúľaním): z kopca sa krbáľajú skalyhovor. šutrovať sa (o kameňoch, skalách) • expr. letieť (padať zvysoka): z desiateho poschodia hrniec letí na zemdopadať (padať niekam s istou intenzitou): úder dopadá na hlavu

    porov. aj spadnúť 1

    2. postupne sa uvoľňovať a oddeľovať od niečoho • vypadávať: začali mu padať, vypadávať zuby, vlasyodpadaťodpadávaťodpadúvať: zrelé ovocie odpadá, odpadúva zo stromupĺznuť (o srsti, vlasoch) • pŕchnuť (o perí, lístí)

    3. prestávať pôsobiť, prestávať platiť • strácať satratiť savytrácať sa: obavy, zábrany, predsudky padajú, strácajú sa, tratia samiznúťzanikaťexpr. prchať: strach náhle mizne, zaniká, prchá

    4. obyč. nepríjemne postihovať, zasahovať niekoho • dopadať: zodpovednosť padá, dopadá na vás; padajú, dopadajú na mňa výčitky, podozreniadoliehať (ťaživo zasahovať): padá, dolieha naňho únavaprechádzaťprenikať (o stavoch, citoch): prechádza, preniká ho žiaľ, úžas

    5. p. hynúť 1 6. porov. upadnúť 2


    tratiť sa 1. dostávať sa na neznáme miesto (o predmetoch) • strácať samiznúť: veci sa mi tratia, strácajú; knihy z police miznúkapať (tratiť sa krádežou): ovocie nám zo záhrady kape

    2. stávať sa menej viditeľným, menej početným • strácať savytrácať sazanikať: sneh, hmla sa tratí, stráca; zvyky zanikajúmiznúťprestávať: spev prestávalubúdaťzmenšovať sa: svetla ubúda; zásoby sa zmenšujúexpr. prchať: radosť z nás prchápadať: zábrany, predsudky padajú

    3. nepozorovane sa vzďaľovať • vytrácať saodchádzaťexpr. vykrádať sa: z oslavy sa po jednom tratia, vytrácajú


    tupieť stávať sa tupým, strácať ostrosť • otupievaťtupiť saotupovať sazried. stupievať: nôž tupel, tupil sa, otupoval saslabnúť: žiaľ otupieval, slabolprestávaťzanikaťprechádzať: bolesť prestávala, zanikala; žiaľ postupne prechádzal


    minúť sa 1. náhodou sa nestretnúť • obísť sa: minul sa, obišiel sa s kamarátom

    2. postupne sa stratiť • minúťpominúťpominúť sa: úzkosť ju už minula; hnev (sa) pominulprejsťprestaťskončiť sa: búrka prešla; deň sa skončilpadnúť: zábrany padlizmiznúťzaniknúťzájsť: mladosť zmizla, zašlaubehnúťujsťutiecťuplynúťprebehnúť (o čase): prázdniny ubehli rýchlo; cesta prebehla pokojnespotrebovať savyčerpať sazužitkovať savyjsť (čerpaním sa minúť): zásoby sa spotrebovali, zužitkovalihovor. dôjsť: cukor nám došielvypršať (o platnosti niečoho): platnosť pasu vypršalahovor. zísť: už mu dovolenka zíde


    prestať 1. dočasne al. celkom prerušiť istú činnosť (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím) • skončiť (s čím): prestala vyšívať; prestala, skončila s vyšívanímskoncovať (prestať sa zaoberať s niečím; prestať robiť niečo nepríjemné, neželateľné): skoncovať s hádkami, s nenávisťouzabudnúť (prestať v činnosti pri istom duševnom stave): dieťa od prekvapenia zabudlo plakať, dýchať; od radosti zabudne myslieť na nebezpečenstvo

    2. (o javoch, dejoch) mať koniec, zavŕšiť svoje jestvovanie (op. vzniknúť) • pominúťpominúť saminúťminúť sa: horúčavy naraz prestali, pominuli (sa), minuli (sa)skončiť sazaniknúťprejsť: hnevy medzi rodinami sa skončili, zanikli, prešlizmiznúť: obavy z budúcnosti čoskoro zmiznúpoľaviťpopustiťpovoliťustaťutíchnuťstíchnuťzmierniť sa (stať sa miernejším, stratiť na sile; o poveternostných javoch): mrazy poľavili, popustili, povolili; búrka utíchla, stíchla, zmiernila sa; dážď čoskoro povolí, stíchnepretíchnuť (obyč. na chvíľu): bolesť pretíchla, dážď pretícholkniž.: ustrnúťutuchnúť (o deji): spev naraz ustrnul; neutuchla v ňom láska k vlastistratiť sa: bolesť sa stratila, strach sa stratíexpr.: zakapaťskapať: zlozvyk piť na pracovisku zakapal, skapal


    rozplynúť sa 1. pomaly, nenápadne prestať jestvovať • zmiznúťstratiť sa: hmla sa rozplynula, zmizla, stratila sazaniknúťpominúťpominúť sa: hlas zanikol v diaľke; obavy pominuli, jeho hnev sa pominulroztratiť sa (po častiach): majetok sa rýchlo roztratil

    2. p. rozptýliť sa 1 3. p. nadchnúť sa


    vytratiť sa 1. nepozorovane odísť • hovor. expr. vypariť sa: z oslavy sa vytratili, vyparili prvíexpr.: odkradnúť saukradnúť savykradnúť sa: vykradol sa z bytu ako zlodej; ukradla sa ku kamarátkehovor.: vykĺznuť (sa)vyšmyknúť sa (nenápadne a rýchlo): využije priaznivú situáciu a vyšmykne sa vonzried. odtratiť sastratiť sazmiznúť (nenápadne a rýchlo) • expr. vytrúsiť sapoodchádzať (postupne odísť): obecenstvo sa už vytrúsilopovytrácať saexpr.: povykrádať sapoodkrádať sa (postupne; o viacerých jednotlivcoch)

    2. pomaly, pozvoľna prestať jestvovať • stratiť sa: tma sa z kopcov vytratila, stratilavymiznúťzmiznúťzaniknúť: dobré zvyky vymizli, zmizlipominúť saminúť sapren. vyšumieť: láska sa po roku (po)minulahovor. expr. vypariť sa: slušnosť sa akosi vyparilaexpr.: zakapaťskapať: ohľaduplnosť vari ešte nezakapalakniž.: odumrieťumrieť: nádej ešte celkom neodumrelapovytrácať sapostrácať sa (postupne)


    zaniknúť prestať jestvovať (o javoch, duševných stavoch a pod.; op. vzniknúť) • pominúťpominúť sa: mnohé civilizácie zanikli, pominuli (sa)stratiť sa: nedôvera sa postupne stratilakniž. odumrieťumrieť: nádej už odumrela, umrelaminúť sa: hnev sa v ňom rýchlo minulprejsťprestaťzmiznúťhovor. expr. vypariť sa: úkaz trval iba chvíľu, hneď prestal, zmizol; búrka už prešlaodpadnúť: povinnosť platiť mi už odpadlaexpr.: zakapaťskapať: staré zvyky zakapali, skapalikniž. zastar. zniknúť (Hviezdoslav, Tatarka)poet. uvädnúťexpr. odšumieť: mladosť uvädla, odšumeladoznieť (o zvukoch): pieseň v diaľke doznelazapadnúť (nevyniknúť medzi niečím iným): novinka zapadlavyjsť nazmarzmariť sa: talent vyšiel nazmar; nádeje sa zmarili


    zhasnúť 1. prestať vydávať žiaru, plameň, svetlo; pren. prestať jestvovať • vyhasnúť: lampa zhasla, vyhaslakniž. pohasnúť: plameň pohasolpoet. vytlieť (zhorieť do tla) • dohorieťvyhorieť (prestať horieť): sviečka už vyhoríkniž. utuchnúť: pahreba utuchlaoslabnúť (takmer prestať jestvovať) • zaniknúť (prestať jestvovať): túžba naraz oslabla, zanikla

    2. prerušiť horenie, svietenie (op. zapáliť) • zhasiťzahasiťuhasiť: zhasnúť sviečku; z(a)hasiť plameň, svetlo; uhasiť cigaretuvyhasiť (celkom, úplne): vyhasiť pahrebuzastar. potuchnúť (Vajanský, Vansová)pozhášaťpozhasínať (postupne)


Pozri výraz ZAŇ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV