Synonymá slova "vťať sa" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 13 výsledkov (1 strana)

  • vťať sa p. zarezať sa


    zarezať sa vniknúť do povrchu (niečím ostrým, tesne priliehajúcim a pod.) • vrezať savryť sa: pílka sa mu zarezala, vrezala do nohy; povraz sa zarezal, vryl hlboko do hrdlazaťať saexpr. vťať sa: zuby sa zaťali, vťali do perypozarezávať sapovrezávať sa (postupne al. na viaceré miesta)


    boriť sa 1. rozpadávať sa na časti • búrať sarúcať sa: hrádza sa borí, búra, rúca; pren. plány sa boria, búrajúváľať saprevaľovať saprekacovať sa: murovaná ohrada sa váľa, prevaľujezosúvať sa: breh sa zosúvaprepadávať saprepadúvať saprepadať saprebárať sa (rozpadávať sa a klesať dolu): hrob sa prepadá(va), prebára; ľad sa prebárakniž. rumiť sa: dom sa rumí

    2. vnikať do niečoho mäkkého, kyprého • zabárať sahúpať: nohy sa boria v snehu, zabárajú sa, húpu do snehuzried. bárať sazapadaťprebárať saprepadať saprepadávať saprepadúvať sa: kolesá sa boria, zapadajú, prebárajú sa do blatanár. hriaznuť (boriť sa do snehu)

    3. p. bojovať 2


    leňošiť oddávať sa nečinnosti a lenivosti • zaháľať: celé dni leňoší, zaháľa; netreba zaháľaťhovor.: daromníčiťlažírovať: daromníči, lažíruje každú nedeľuexpr.: darebáčiťhlivieťhalaškovať: od rána darebáči; hlivie, halaškuje bez robotypejor.: hniťlajdáčiťnár. daromnikovať: žiak lajdáčizried. fašiangovaťfraz. pozerať/hľadieť pánubohu do okien/do oblokov: namiesto roboty fašianguje; celé týždne hľadí pánubohu do okienváľať sapovaľovať sapolihovaťzried. povaľkávať sapejor. pelešiť sa (leňošiť ležiačky): nerobí nič, len polihujefraz. expr.: ležať hore bruchom/pupkomobrastať tukomvypekať si pupok: celé dni leží hore bruchom; celé dni si vypeká pupokponevierať sasubšt. flákať sa (tráviť čas v nedôležitej činnosti): na stavbe sa len ponevierapostávaťobstávať (leňošiť stojačky): neupratuje, len postávanudiť sa (leňošiť s nepríjemným pocitom) • hovor. expr.: vegetovaťvegetiť (leňošiť, obyč. príjemne): vegetuje pri videufraz. mať dlhú chvíľu: pomôž mi, ak máš dlhú chvíľufraz. expr.: ruky si plekaťuhly podopierať


    opierať sa 1. používať niečo ako oporu • podopierať sapodpierať sa: chlapci sa opierali, pod(o)pierali o zábradlie; opierať sa, pod(o)pierať sa o lopatuexpr. váľať sa (bezvládne): Neváľaj sa na mňa!

    2. tlakom celého tela pôsobiť na niečo • zapierať satlačiťzatláčať: opierali sa, zapierali sa do dverí, ale dvere nepovolili; tlačiť, zatláčať celou silou na pákuzried. pritierať sa: pritiera sa bokom o plot

    3. p. spoliehať sa


    povaľovať sa 1. tráviť čas v nečinnosti, záhaľke al. v nedôležitej činnosti • ponevierať sa: celý čas sa povaľuje, poneviera po domeexpr. povaľkávať sa (Dobšinský)postávaťobstávať: postáva, obstáva na uliciexpr.: daromníčiťdarebáčiť: daromníči celý deňzaháľaťleňošiťhlivieťexpr. váľať sa (nič nerobiť): po škole nič nerobí, iba zaháľa, leňoší, hlivie domahovor. lažírovaťexpr.: halaškovaťulievať sasubšt. flákať sa (vyhýbať sa robote): včera som sa namiesto roboty ulieval, flákalfraz. hľadieť/pozerať pánubohu do okienfraz. kraj. ruky si plekať

    p. aj túlať sa, leňošiť

    2. (o veciach) byť v stave neporiadku, rozhádzania, byť bez úžitku, na nevhodnom mieste • expr. váľať sa: na stole sa povaľujú zvyšky večere; knihy sa povaľujú, váľajú po celom byteležať: v prachu tu ležia ešte dobré súčiastky


    súložiť mať s niekým intímny telesný styk, konať súlož • zjemn. milovať satrocha zjemn.: stýkať sa (pohlavne) • mať stykmať pomerexpr.: spaťspúšťať sa (s niekým) • dávaťhovor.: sexovať salíhať (s niekým) • ondieťondiaťhrub.: váľať sapelešiť sa (s niekým) • zastar. obcovať (s niekým) • kniž. smilniťcudzoložiť (súložiť mimo manželstva) • vulg.: trtkaťkefovaťmrdaťdžubaťdrbaťpichaťšústať


    váľať sa 1. valivo sa premiestňovať • gúľať sakotúľať sa: deti sa váľali v snehuvaliť sa (prudko): kamene sa valili dolu svahomexpr.: krbáľať sakopŕcať sakopŕľať sa: balvany sa krbáľaliprevaľovať saprevracať saprevŕhať saexpr. prekacovať sa (zboka nabok): člny sa v búrke prevŕhali, skaly sa prevaľovaliexpr. vaľkať sa: vaľkal sa na posteli

    2. p. leňošiť 3. p. povaľovať sa 1, 2 4. p. boriť sa 1 5. p. súložiť


    valiť sa 1. prúdom al. valivým pohybom sa posúvať • gúľať sakotúľať saváľať sa: balvany sa valia, gúľajú, váľajú do údoliarútiť sahrnúť sa (valiť sa veľkou rýchlosťou): búrka sa rúti, hrnieexpr.: hnať sašústať: krv sa mu ženie do hlavy; dážď šústa z oblakovkniž. zastar. roniť sa: rieka sa roní

    2. p. hrnúť sa 1, 2


    ďakovať 1. vyslovovať, preukazovať vďaku: ďakovať za dary, za pomocvzdávať vďaku (s hlbokou úctou): vzdávať vďaku Bohukniž.: blahorečiťdobrorečiť (ďakovať za spôsobené dobro): blahorečil, dobrorečil osudu za svoje zdraviezastar. vďačiť sa: Či sa mi tak vďačíte za moju dobrotu? (Urban)zastar. blahodariť (Vansová)

    2. byť zaviazaný vďačnosťou • byť vďačnýbyť povďačnývďačiť: ďakovať, vďačiť niekomu za záchranu životakniž.: blahorečiťdobrorečiť: budem vám blahorečiť do smrtikniž.: žehnaťvelebiťzvelebovať (ďakovať a chváliť): žehnal náhode, že sa vyhol nešťastiuzastar. blahodariť


    vďačiť sa p. ďakovať 1


    jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiakypožívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedláexpr.: žuťžuvať: Čo žuješ?expr. zjemn.: papaťpapkaťhamkaťjedzkaťhryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičkuexpr. lupkať: lupká koláče jeden za druhýmexpr.: ujedaťuhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syromzajedať siujedať sipochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žraťexpr.: hltaťchľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sapchať sadžgať sanadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťamipejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba haluškyexpr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťouexpr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholufraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sanasycovať saživiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod rukustolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe

    2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa domahovor. chovať sazastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov


    študovať 1. vzdelávať sa na strednej al. vysokej škole; získavať vedomosti (v istom odbore) • hovor. zastar. al. expr. študírovať: študuje matematiku; expr. Čo študíruješ?učiť sa (získavať vedomosti): ľahko, rád sa učí, študujefraz. expr. prehŕňať sa v knihách

    p. aj učiť sa 1

    2. vedecky zisťovať poznatky o niečom • bádať: študuje príčiny vyschýnania lesa; báda o vplyve prostredia na ľudský organizmusskúmať: skúma dejiny svojho rodiska

    3. sústredene, dôkladne pozorovať • skúmaťobzeraťprezerať: študuje, skúma, aká je situácia; obzerá, prezerá sa v zrkadle

    4. štúdiom, cvičením, učením si osvojovať: divadelný súbor študuje novú hrucvičiťnacvičovaťučiť sa: herci cvičia, nacvičujú, učia sa svoje úlohy


Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: sbn, čumí, czl, keh, klv, skuã æ ã ã æ ã, sku, škč, ris, nca, cvz, dzm, tmq, pwj, pct
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV