Synonymá slova "vzb ri" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 10 výsledkov (1 strana)
-
pobúriť 1. vyvolať stav nepokoja, odporu, nesúhlasu, hnevu a pod. • znepokojiť • rozhorčiť: udalosť nás všetkých pobúrila, znepokojila, rozhorčila • rozbúriť • rozrušiť • rozochvieť: nevedno, čo tak rozbúrilo pokojnú hladinu spoločnosti • rozvíriť • rozvlniť: rozvírenie verejnej mienky • expr. pobalušiť • vyrušiť • rozčúliť • podráždiť: rozčúlilo, podráždilo nás také konanie
p. aj nahnevať
2. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť a pod. • popudiť: pobúril, popudil proti sebe celú rodinu • pohnevať: nechcel si pohnevať matku • expr. poštvať: poštvali ho proti kolektívu • vzbúriť (vyvolať vzburu): vzbúriť baníkov proti vedeniu • expr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel tú nespravodlivosť • pohoršiť • rozhorčiť: pohoršilo ma správanie mládenca • iritovať: čosi ma na celom prípade iritovalo
podnietiť 1. byť pôvodcom popudu, impulzu do nejakej činnosti • dať podnet • dať popud • dať impulz: udalosť podnietila verejnú diskusiu, dala podnet, popud na verejnú diskusiu • vyvolať • spôsobiť: hlad vyvolal, spôsobil vzburu • zapríčiniť: horúčavy zapríčinili rozšírenie infekcie • iniciovať: iniciovanie pomsty • kniž. zastar. podňať: podňalo ho to k činnosti • popudiť (byť popudom): popudiť dakoho k odporu • pohnúť • popohnať • poduriť • aktivizovať (spôsobiť aktivitu): pohnúť, aktivizovať študentov do intenzívnejšieho štúdia • publ. mobilizovať: mobilizovať občanov na ochranu lesa • zburcovať • strhnúť: hudba nás zburcovala, strhla k ováciám • vyburcovať: vyburcovať v niekom odvahu • vydráždiť: vydráždiť zmysly • vyprovokovať (podnietiť incident): vyprovokovať súboj, spor • subšt. vyhecovať • kniž.: vznietiť • roznietiť: hry vznietili, roznietili detskú fantáziu • kniž. stimulovať • motivovať • povzbudiť (dodať chuť, silu do nejakej činnosti): stimulovať, povzbudiť mladých do podnikania • zaburcovať: zaburcovať svedomím niekoho • inšpirovať: inšpirovať k ďalšiemu vedeckému pokusu • expr.: nabadúriť • nabadurkať: zvedavosť deťom nabadúrila mysle • rozvíriť • zvíriť • rozprúdiť: reklama rozvírila, rozprúdila záujem o výrobky
2. vyvolať odpor, nepriateľstvo a pod. • pobúriť: podnietil, pobúril ľudí proti sebe • vzbúriť (podnietiť k vzbure): vzbúriť robotníkov proti vedeniu podniku • expr. zbuntovať: zbuntovať povstalcov do boja • rozvíriť • zvíriť: rozvírenie, zvírenie zmyslov
rozbúriť 1. priviesť do prudkého pohybu • rozvlniť • zvlniť: vietor rozbúril, rozvlnil more • rozvíriť • zvíriť (priviesť do vírivého pohybu): hnev jej rozvíril krv • zvíchriť • vzbúriť: vietor zvíchril, vzbúril prach na ceste • rozpeniť (vytvoriť penu): búrka rozpenila rieku
2. intenzívne vyviesť z psychického pokoja • vzbúriť • rozvíriť • zvíriť: správa mu rozbúrila, vzbúrila myseľ • rozvášniť • kniž.: rozvíchriť • zvíchriť: rozvášnila jeho city; zvíchrenie zmyslov • vzrušiť • rozrušiť • otriasť: udalosť ho rozrušila, otriasla ním • rozdráždiť • kniž.: rozjatriť • zjatriť • expr. rozryť: hnev mu zjatril, rozryl dušu • rozvlniť • zvlniť • hovor. expr. zbadúriť: rozvlnil jej túžby; sen ho zbadúril
rozrušiť 1. vyviesť z psychického pokoja, z rovnováhy • vzrušiť: správa ho rozrušila, vzrušila • rozhýbať • rozochvieť (v menšej miere): film rozhýbal obecenstvo • vzbúriť • rozbúriť • otriasť (vo veľkej miere rozrušiť): láska rozbúrila jeho city; správa ním otriasla • rozvíriť • zvíriť • expr. rozryť • kniž.: rozjatriť • zjatriť • zvíchriť: rozvírené vášne; rozjatrené, zvíchrené city • expr. rozbabrať: celkom ho to rozbabralo • rozdráždiť • podráždiť • pobúriť (nepríjemne, negatívne rozrušiť): výsmech ho rozdráždil, podráždil • rozvášniť (vyvolať vášeň): prejavom rozvášnil dav • znepokojiť (zároveň vyvolať obavy): udalosti ju znepokojili
2. p. porušiť 1
vzbúriť 1. p. rozbúriť 1, 2 2. p. pobúriť 2, podnietiť 2 3. p. vzrušiť
vzrušiť priviesť do stavu vnútorného nepokoja (v kladnom al. zápornom zmysle) • rozrušiť: predstava výhry ju vzrušila, rozrušila • fraz. vyviesť z rovnováhy/z miery/z konceptu: náhla správa ma vyviedla z rovnováhy • vzbúriť • rozbúriť • rozvlniť (silno vzrušiť): udalosť vzbúrila, rozbúrila, rozvlnila celé mesto • znepokojiť (naplniť obavou) • pobúriť • podráždiť (obyč. negatívne): očividná nespravodlivosť nás veľmi pobúrila; podráždiť chlapcovu obrazotvornosť • otriasť (mocne, obyč. negatívne zapôsobiť): udalosť ním otriasla • exaltovať (prepiato vzrušiť): obraz ma priam exaltoval • subšt. rajcovať (nedok.; obyč. sexuálne vzrušovať): rajcuje to jeho predstavivosť • expr. poštekliť (príjemne vzrušiť): anekdota všetkých pošteklila • rozochvieť • nadchnúť • dojať • povzniesť • rozcítiť (citovo pohnúť v kladnom zmysle): hudba ho hlboko rozochvela, nadchla • oduševniť • rozohniť • rozplameniť • kniž. zapáliť (citovo silno vzrušiť v kladnom zmysle): program prítomných oduševnil, rozohnil, rozplamenil; umelcov výkon obecenstvo zapálil
spriečiť sa 1. postaviť sa priečne • vzpriečiť sa: brvno sa vo vode spriečilo, vzpriečilo • vzoprieť sa • vzopäť sa • zopnúť sa • vztýčiť sa (zaujať polohu, ktorá niečomu, niekomu prekáža): niečo sa mu v hrdle vzoprelo, vztýčilo, vzopälo • zapriečiť sa • zaseknúť sa • zadrhnúť sa: koleso sa zapriečilo
2. postaviť sa na odpor • vzoprieť sa • vzpriečiť sa: spriečil sa, vzoprel sa, vzpriečil sa rodičovskej vôli • vzbúriť sa • sprotiviť sa: vzbúrila sa, sprotivila sa, spriečila sa proti nespravodlivému rozhodnutiu • zried. sprieť sa (Timrava) • hovor. expr. postaviť sa na zadné (nohy)
p. aj zaťať sa
3. p. sprotiviť sa 1, 2
sprotiviť sa 1. stať sa protivným, odpudzujúcim, hnusným • zhnusiť sa • spríkriť sa • spríkrieť: sprotivilo sa mu zafajčené prostredie; spríkrila, zhnusila sa nám taká predstava • zoškliviť sa: zošklivil sa sám sebe • znechutiť sa • zbridiť sa (stať sa nechutným al. vzbudiť nechuť k niečomu): správanie mladíka sa všetkým znechutilo • spriečiť sa • zried. vzpriečiť sa: nedovarené mäso sa mu spriečilo • zried. znepríjemnieť (stať sa nepríjemným): hlasy mi po chvíli znepríjemneli
2. postaviť sa na odpor • spriečiť sa • vzpriečiť sa • vzoprieť sa: sprotivil sa, spriečil sa nášmu želaniu • vzbúriť sa • zried. sprieť sa: vzbúril sa rozkazu vedúceho • hovor. expr. postaviť sa na zadné (nohy) • hovor. zastaráv. zoprieť sa
vzbúriť sa 1. odoprieť poslušnosť • postaviť sa na odpor • vzoprieť sa • zastaráv. zoprieť sa: robotníci sa vzbúrili, vzopreli, zopreli; celá jej bytosť sa vzbúrila, vzoprela • sprotiviť sa • vzpriečiť sa • spriečiť sa: vie sa sprotiviť, vzpriečiť proti vrchnosti; sprieči sa rozkazu • povstať (vzbúriť sa so zbraňou v ruke): povstať proti nepriateľovi • postaviť sa: neopováži sa postaviť rodičom • kniž.: vzopnúť sa • vzopäť (proti niečomu) • zdvihnúť sa na odpor • fraz.: zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu)
2. dať sa do prudkého pohybu • rozbúriť sa: hladina sa vzbúrila, rozbúrila • rozvlniť sa: plachty sa vo vetre rozvlnili • rozvíriť sa: prach na ceste sa rozvíri
3. prudko, búrlivo sa prejaviť (o citoch) • vypuknúť • expr. vybuchnúť: vzbúril sa, vypukol, vybuchol v ňom hnev, jed • kniž.: vzbĺknuť • vzblčať • vzplanúť: vášeň vzbĺkla, vzplanula celou svojou silou • rozplameniť sa: cit sa v nej rozplamenil • expr. rozbúriť sa: v duši sa mu všetko rozbúrilo • kniž. vznietiť sa: vznieti sa v ňom prudký cit
vzoprieť sa 1. prejaviť odpor • postaviť sa na odpor • zastaráv. zoprieť sa • vzpriečiť sa • spriečiť sa: (v)zoprieť sa, vzpriečiť sa rozkazom; vzoprel sa, postavil sa na odpor predstavenému, proti zákonu • sprotiviť sa: sprotiviť sa nariadeniu • postaviť sa: neodváži sa postaviť matke • expr. dupnúť (si): vie si dupnúť aj pred predstavenými • zried. popružiť sa (Dobšinský) • kniž.: vzopnúť sa • vzopäť sa • späť sa: vzopli, vzopäli sa proti násiliu • spätiť sa • zastar.: vzpätiť sa • vzpäť sa (prudko sa zastaviť): kôň sa zrazu spätil, vzpäl a ostal stáť • vzbúriť sa • povstať (odoprieť poslušnosť, často so zbraňou v ruke): posádka sa vzbúrila, povstala • fraz. zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu)
2. p. vztýčiť sa