Synonymá slova "vyu" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 56 výsledkov (1 strana)

  • výučba p. vyučovanie


    vyučovanie vyučovací proces: vyučovanie fyziky, moderné metódy vyučovaniavýučbamenej vhodné výuka: spájať výučbu s výchovou; výuka dejepisuškolenievzdelávanie (vyučovanie, obyč. v kurzoch): odborné školenie, vzdelávaniehovor. škola: dnes nie je škola


    školený ktorý má (odborné) vzdelanie; ktorý svedčí o pravidelnom cvičení, tréningu, odbornom vedení (op. neškolený) • vzdelaný: nie je nijaký felčiar, ale človek školený, vzdelaný v medicínevyučenývyškolenýkvalifikovaný (ktorý absolvoval náležitú prípravu na danú prácu, činnosť, povolanie a pod.): vyučený, vyškolený personál (op. nevyučený, nevyškolený); kvalifikované pracovné sily (op. nekvalifikované) • vycvičenýcvičenýtrénovaný: vycvičené, cvičené, trénované ucho hudobníka; cvičený, trénovaný hlas


    vyučený ktorý získal odborné vedomosti v učebnom odbore • školenývyškolený (školením vyučený): vyučený, školený, vyškolený murárvycvičenýcvičený (cvičením zdokonalený): vycvičený, cvičený hasič

    p. aj vzdelaný


    vzdelaný ktorý má vzdelanie • učený (veľmi vzdelaný): vzdelaná mládež, učený profesorkultúrny (stojaci na vysokom stupni kultúry; svedčiaci o tom): kultúrny človek, kultúrne správanievysokovzdelanýzastaráv. vysokoučený (ktorý má vysoké vzdelanie): vysokovzdelaný lekár, vysokoučený advokát (Kukučín)erudovaný (odborne, vedecky al. umelecky vzdelaný): erudovaný vedecký pracovníkštudovaný (ktorý študoval): deti má študovanéškolenývyškolený: školený, vyškolený personálzastaráv. školovaný: školovaní občaniamúdry (ktorý má veľa poznatkov) • osvietený (obdarený dobrým rozumom; svedčiaci o tom): osvietený mladíksčítanýnačítanýrozhľadený (ktorý veľa prečítal, ktorý má široký rozhľad): sčítaný, načítaný, rozhľadený študentvyučený (ktorý sa vyučil v istom odbore): vyučený krajčírgramotný


    podkovať, podkuť 1. pripevniť podkovu na kopyto al. podpätok • okovaťokuť: kováč podkoval, podkul, okoval, okul koňa; okovať, okuť vojenské čižmy

    2. iba podkuť hovor. expr. dôkladne niekoho v niečom vycvičiť, dobre niekoho niečo naučiť • vyučiť: podkuť, vyučiť žiaka v účtovníctvepripraviť: je dobre pripravený v angličtinezdokonaliť: učiteľ chlapca zdokonalil v sebaobrane


    vychovať 1. sústavným cieľavedomým pôsobením na človeka dosiahnuť jeho všestranný rozvoj al. žiadané kladné vlastnosti • odchovať: vychovala, odchovala dve generáciezastaráv.: vykolísaťodkolísať (vychovať od kolísky) • expr. vykresať (prísnou výchovou): vykresať z mládeže statočných ľudíexpr.: vypiplaťvyprplať (starostlivo, obyč. s ťažkosťami): vypiplala dieťa do troch rokovexpr.: vypeľhaťvyplekaťodplekaťnár. vykublať (úzkostlivo, s námahou): ledva vypeľhala, vyplekala predčasne narodeného synavypestovať (vychovať k istej vlastnosti): vypestovať v deťoch samostatnosťvyučiťvyškoliť (poskytnúť odbornú prípravu na niečo): vyučiť, vyškoliť za mechanika; dobre vyučený, vyškolený právnikvycvičiťhovor. expr. vydrezírovať (tvrdo) • zastaráv. vymuštrovať (cvičením naučiť niečo, cvičením zdokonaliť): vycvičí dievča v domácich prácach; vydrezírované, vymuštrované detihovor. expr. vyexecírovať (preháňaním, násilím)

    2. poskytnúť hmotné zabezpečenie, výživu • odchovaťdochovať: vychovať, odchovať, dochovať päť detívyživiťuživiť: nevládze vyživiť, uživiť rodinu

    3. dosiahnuť potrebnú hmotnosť pri chove domácich zvierat • vykŕmiť: vychovali, vykŕmili sme dva bravy


    zapracovať 1. naučiť niekoho vykonávať istú prácu • zaučiťzaškoliť: zapracovať, zaučiť učňov do remesla; zaškoliť nových pracovníkovzacvičiť (cvičením): zacvičiť niekoho do počítačovej technikyvyučiťvyškoliťvycvičiť: vyučiť za odborníka; vyškoliť chlapca za traktoristu; dlho trvalo, kým ma vycvičilizabehaťzabehnúť (uviesť postupne do chodu, do prevádzky; o stroji): zabehať, zabehnúť prístroj na výrobu cestovín

    2. pridať niečo a tak spracovať • vpracovať: zapracovať, vpracovať do masy prísady

    3. hovor. začať energicky, rázne vykonávať nejakú činnosť • ponamáhať sa: ruka mu v sebaobrane zapracovala; Zapracujte, ponamáhajte sa trocha!hovor. expr.: švihnúť sašvihnúť si: museli sa švihnúť, aby všetko stihli


    vyštudovať štúdiom nadobudnúť kvalifikáciu • vyučiť sa: vyštudoval, vyučil sa za lekáravyškoliť sa: vyškolil sa na západných univerzitách


    vyučiť sa p. vyštudovať


    poučenie 1. návod, pokyn na konanie, výklad o niečom, vysvetlenie niečoho a pod. • ponaučenienaučenie: dávať niekomu poučenie, ponaučenie, naučenie; vziať si poučenie, ponaučenie z chýbpoučka (stručné zovšeobecnené poučenie): matematické poučkypríučka (poučenie v podobe niečoho nepríjemného) • zried. príučokzastaráv. príučné: dostať príučku, príučnévýučnélekciaodb. veta: Pythagorova vetaodb.: formulateoréma (všeobecne platné poučenie)

    2. p. poznatok


    výučné p. poučenie 1


    učiť 1. cvičením, precvičovaním, výkladom a pod. pomáhať v získavaní zručnosti al. vedomostí (často v rámci školy): učiť deti písať, čítať, hrať, plávať, učiť o histórii národavzdelávať (rozvíjať duševné schopnosti, poskytovať všestranné vzdelanie): vzdelávali ho najlepší pedagógovia; ľud treba vzdelávaťvyučovať (učiť v škole) • školiť (učiť obyč. mimo školy, krátkodobo, s cieľom zdokonaliť v istom odbore): našich pracovníkov školia v zahraničí; školiť ašpirantazaúčaťzaškoľovať (týka sa obyč. postupného ovládania istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča ho narábať s prístrojom; zaškoľujú nových pracovníkov; zaúčať niekoho do remeslazastaráv. školovať: školovanie žiakov

    2. výchovou upevňovať niečo (v prejavoch, v pamäti): učiť mládež sebaovládaniunavykaťprivykaťzvykaťpriúčať: privyká, priúča ho trpezlivosti; navyká, zvyká nás na poriadokvštepovať (niečo niekomu): vštepujú deťom lásku k vlasti, úctu k starším

    p. aj cvičiť 2

    3. systematicky vzdelávať vo vyučovacom procese, pôsobiť ako učiteľ • vyučovaťbyť učiteľom: učí, vyučuje na strednej, na vysokej škole; je učiteľom slovenčiny; učí, vyučuje matematiku

    4. p. hlásať


    vyučovať p. učiť 1, 3


    plat pravidelná peňažná odmena za vykonanú prácu • mzda: denný, mesačný plat, denná, priemerná mzda; zvýšenie platov, miezdplácapríjem: mesačný príjem pracovníkazárobok (zarobené peniaze): dobrý zárobokhovor. gážazastar.: lônlôň: pravidelný lôn, lôňvýplata: minúť celú výplatuvyúčtovanie (plat po odrátaní preddavku): dostať vyúčtovaniežold (plat žoldniera, pejor. plat za nečestnú službu) • deputát (časť platu vyplácaná v naturáliách) • tovarich (v minulosti denný plat za nádennícku prácu na veľkostatku)

    p. aj zárobok


    vyúčtovanie p. plat


    vyrovnať sa 1. dať sa do radu, do rovnej polohy • zarovnať saurovnať sa: rady vojakov sa vyrovnali, zarovnali, urovnalinarovnať savystrieť sa (o tele): chrbát sa mu cvičením narovnal; hrdo sa vystrelpovyrovnávať sapozarovnávať sapourovnávať saponarovnávať sapovystierať sa (postupne; o viacerých jednotlivcoch al. veciach)

    2. stať sa niekomu rovným, dosiahnuť rovnakú úroveň • byť roveň: nik sa mu nevyrovná, nik mu nie je roveňdostihnúťdohoniťdobehnúťdohnať: v športových výkonoch ľahko dostihne, dobehne, doženie aj najlepších

    3. zaujať správny, racionálny, rozhodný a pod. postoj k sporným, nejasným veciam • zúčtovaťhovor.: vyúčtovaťporátať sa: vyrovnať sa, zúčtovať s minulosťou, so zradou; vyúčtujeme, porátame sa aj s ostatnýmifraz. vyrovnať si/vybaviť si účty: počkajte, ešte sme si nevyrovnali účtyfraz. expr. rozdať si to s niekým (vyrovnať sa s niekým obyč. bitkou, hádkou) • pokonať sazmieriť sa (zmierlivo sa vyrovnať): už sa so susedmi pokonali, zmieriliskoncovať (vyrovnať sa s niečím nepríjemným): s obavami som už skoncovalnespis.: vyporiadať sa • vysporiadať sa


    vyúčtovať p. zúčtovať 1


    zúčtovať 1. vybaviť účty • vyúčtovať: dovezený tovar treba zúčtovať, vyúčtovaťzrátaťspočítať (počítaním zistiť účet): zrátajte, spočítajte si všetko a my zaplatímevyrovnať savyrovnať si účty/účet (zaplatiť veriteľovi): Kedy sa vyrovnáme? Kedy si vyrovnám s tebou účet?

    2. uviesť do poriadku niečo problematické, nepríjemné, zaujať k tomu zásadný, definitívny postoj • expr. porátať sa: zúčtovať s minulosťou; porátať sa so zradcamivyrovnať savyrovnať si účty: nevedel sa vyrovnať, nevedel si vyrovnať účty s minulosťouskoncovaťskončiť (urobiť koniec niečomu neželateľnému): skoncovať, skončiť s neporiadkami, so zradcamizanechaťopustiť: zanechať, opustiť hnevy


    učiteľ kto z povolania vyučuje • pedagóg: zbor učiteľov, pedagógov našej školy; učiteľ tancavyučujúci: povinnosti vyučujúcichprofesorslang. profák (stredoškolský, najmä gymnaziálny učiteľ) • školiteľ (kto niekoho školí vo vedeckej výchove) • zastar.: učbárrechtor (učiteľ účinkujúci aj ako organista) • štud. slang.: kantoručko


    vyučujúci p. učiteľ


    zadymený zaplnený al. zašpinený dymom (obyč. od fajčenia) • zafajčený: zadymené, zafajčené izbyhovor. prefajčený (príliš zadymený): prefajčený vzduchexpr. zaúdenývyúdený: zaúdená, vyúdená krčmazačadenýočadenýzakadenýokadený: začadená povala; okadené stenyexpr.: začmudenýočmudený


    vyúdiť p. zadymiť


    zadymiť zaplniť al. znečistiť dymom • začadiťzakadiť: komín z teplárne zadymí, začadí, zakadí celú ulicuzačmudiťexpr. zasmudiť: fajkou začmudil izbuexpr.: zakudliťzakundoliť (množstvom dymu): dym zakudlil okolieočadiťobčadiťočmudiťokadiť (znečistiť dymom na povrchu): o(b)čadené, očmudené, okadené steny krčmyzasmradiť (naplniť smradom): komíny zasmradili okoliezafajčiťexpr. vyúdiť (zadymiť fajčením): zafajčená miestnosť; vyúdené, zafajčené záclonyzried. podymiť: úle treba podymiť


    výuka p. vyučovanie


    efektný ktorý vyvoláva silný dojem (najmä vonkajškom, navonok) • pôsobivýúčinný: efektná, pôsobivá výzdoba; efektné, účinné osvetlenierafinovaný (vypočítaný na efekt): rafinované šaty, rafinovaná eleganciavyumelkovaný: vyumelkovaný účes

    p. aj bombastický


    kvetnatý 1. ktorý má veľké množstvo kvetov • poet. kvetistý: letná kvetnatá, kvetistá lúkazakvitnutýrozkvitnutý: zakvitnuté, rozkvitnuté stráne, stromy

    2. ktorý má veľa príkras, ozdôb, nadnesenosti, štylizovanosti (obyč. o reči) • poet. kvetistý: kvetnatá, kvetistá reč básnikaozdobnývyumelkovanývyšperkovanýexpr. vyčačkaný: ozdobný, vyumelkovaný štýlštylizovanýpatetický: kvetnatá, patetická reč diskutujúcej


    neprirodzený 1. ktorý nie je daný prírodnými zákonitosťami; odporujúci prirodzenej povahe vecí (op. prirodzený) • umelý: neprirodzená, umelá krása; umelé koryto rieky (op. prírodné) • neskutočný (prevyšujúci skutočnosť): neskutočná krásanásilný (zmenený, usmernený násilným zásahom): násilná smrť, násilný spoločenský vývinnezvyčajnýzvláštnyčudnýcudzí (iný ako je prirodzený, zvyčajný, svoj): neprirodzená, nezvyčajná poloha tela; mať zvláštny, čudný výraz tváre; prehovoriť neprirodzeným, cudzím hlasomdeformovanýdegenerovanýanomálny (chorobne a pod. zmenený oproti prirodzenému, správnemu): deformovaný, degenerovaný rast zubovnenormálnykniž.: abnormálnyanormálny (op. normálny): nenormálny, abnormálny stav vecíchorobnýnezdravý (zapríčinený chorobou; op. zdravý): chorobný, nezdravý výraz tváre; chorobné prejavy organizmuzvrátený (chorobne zmenený, obyč. čo sa týka morálky): zvrátené túžbyzried.: protiprírodnýprotiprirodzený

    2. ktorý sa predstiera, ktorý nie je úprimný (op. prirodzený, bezprostredný) • predstieranýstrojenýhranýafektovaný: prejavovať neprirodzený, predstieraný, strojený záujem; hraný súcit; strojená, afektovaná mimikasilenýnútenýnásilnýumelý (op. spontánny, mimovoľný): silený, násilný plač; nútená, násilná, umelá veselosťvyumelkovanýpreumelkovaný (nadmieru skrášlený): vyumelkovaná rečupätýkožený (založený na prílišnej sebakontrole, zdržanlivosti; op. uvoľnený): upäté správaniekŕčovitýkniž. sardonický (uskutočňovaný s veľkým sebazaprením): kŕčovitý, sardonický úsmevprepiatyprehnaný: neprirodzená, prepiata, prehnaná uhladenosť

    p. aj neúprimný


    strojený (o človeku) ktorý sa núti, štylizuje do výrazu, správania, ktoré mu nie je vlastné; ktorý niečo iba predstiera; svedčiaci o strojenosti (op. prirodzený, spontánny) • neprirodzenýupätýpredstieraný: má strojené, neprirodzené, upäté vystupovanie; strojený, neprirodzený, upätý konferencier; strojená, predstieraná dobrosrdečnosťafektovaný (plný afektu): afektovaný prednes (op. civilný) • štylizovaný: dievča je priveľmi štylizovanépejor.: pózistickýpozérsky (ktorý je pózou): pózistické, pozérske správaniehranýumelýnútenýsilený: hraná, umelá ľahostajnosť; nútený smiechhovor. škrobenývyumelkovanýteatrálnydivadelný (prehnaný, nápadný, výstredný, ako z divadla): vyumelkovaná, teatrálna reč; jeho teatrálne, divadelné gestá boli nepresvedčivéceremoniálnyzastaráv. ceremónny (podľa predpisov) • kniž. precióznypren. obradný: obradná poklona


    vyumelkovaný pôsobiaci umelo • preumelkovanýneprirodzenýstrojený: vyumelkovaná, neprirodzená, strojená poéziaafektovaný: afektovaný jazykový prejavštylizovanýartistickýzried. artistný (veľmi zdôrazňujúci formu, obyč. v umení): štylizovaný, artistný prejav; príliš artistická, artistná formanútený: nútená veselosťhranýpredstieranýneúprimný: hraný, predstieraný záujem o niečo; neúprimný úsmevnásilnýsilený (pôsobiaci nasilu): násilný, silený humor, plačrafinovaný (vyrátaný na efekt): rafinovaná eleganciakniž. preciózny: preciózny štýl


    očistiť 1. zbaviť nečistoty, špiny, urobiť čistým • vyčistiť: očistiť, vyčistiť byt, obloky; očistiť si, vyčistiť si zubyoriadiťobriadiťvyriadiť (dať do poriadku): oriadiť kuchyňu, vyriadiť zadymený kotolsubšt.: opucovať • vypucovať • vypulírovať: opucované topánky, vypulírované autoumyťpoumývať (očistiť vodou, tekutinou): umyť, poumývať dlážkuomyťobmyť (na povrchu umyť) • vyumývať (dôkladne umyť) • vydrhnúťodrhnúť (očistiť kefou, silným trením): vydrhnúť pripálený riadhovor. vyrajbaťsubšt. vyšúrovať (dôkladne umyť) • hovor.: vyleštiťvysidolovať (očistiť na lesklo): vyleštiť, vysidolovať kľučkyexpr. oblízať (povrchne očistiť) • počistiťporiadiť (postupne, viac vecí)

    2. zbaviť neželateľných prvkov, prímesí a pod. • vyčistiťvyčeriťvyčíriť: vyčistiť, vyčíriť vodu, šťavuprečistiť: prečistiť zrnorafinovať (očistiť rafináciou): rafinovať cukor

    3. zbaviť vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstrániť z povrchu kôru, šupu a pod. • ošúpaťolúpaťobieliť: očistiť, ošúpať, olúpať banán, obieliť zemiaky; šupku z jablka si vždy očistí, ošúpe, obieli, olúpeohôliť: ohôliť ovocie, kožku z hruškyoškriabaťoškrabaťzoškriabaťzoškrabať (očistiť škrabaním): oškriabe mrkvu, petržlen; nechtom zoškrabe zaschnutú krvpočistiť (postupne, viac vecí): počistí zeleninu do polievkypooškrabovaťpozoškrabovať (postupne, viac vecí): po(z)oškrabovať zažratú špinu


    umyť zbaviť nečistoty vodou al. iným tekutým prostriedkom; takýmto spôsobom odstrániť z povrchu: umyť taniere, obloky, zeleninu; umyť špinu, blato z topánokzmyť (prúdom vody odstrániť; prúdom vody zbaviť nečistoty): zmyť krv z tváre; zmyť si vlasyomyťobmyť (na povrchu): omyť si ruky; hrnček zľahka obmylapoumývať: ráno sa celý umyje, poumýva v studenej vode; (postupne al. viacero vecí) poumývala všetky dvere v domevyumývať (dôkladne) • vymydliť (umyť mydlom): večer vyumýva, vymydlí detipozmývaťpoobmývať (postupne, viac vecí na povrchu): pozmýva prach, poobmýva hrnceopláknuťopláchnuť (krátko, zbežne umyť): nakoniec oplákne, opláchne riad čistou vodoupremyť (viackrát umyť) • prepláknuťprepláchnuť (viackrát opláknuť): ryžu dôkladne premyje; halušky napokon prepláchne studenou vodouvymyť (znútra) • povymývať (postupne znútra): horúcou vodou vymyje, poumýva sudy; vymyje nečistotu z ranyexpr.: vyčľapkaťvyčliapkaťvyčľapotať (obyč. čľapkaním): vyčľapkať sa v potokuvydrhnúťvyšuchaťodrhnúťhovor. vyrajbaťsubšt. vyšurovať (umyť drhnutím): kefou vydrhla, vyrajbala, vyšurovala celú chodbu


    vydrhnúť silným, prudkým trením zbaviť nečistoty al. prekrviť, uvoľniť svalstvo • vyšúchaťvyšuchať: vydrhnúť, vyšúchať dlážku ostrou kefou; vydrhla, vyšuchala si chodidlá morskou penouhovor. vyrajbať: vyrajbať hrniec drôtenkouexpr.: vybrhliťvydrhliťvyškohliť: vybrhliť si tvár snehomvytrieť: vytrieť všetky kúty handrou; vytrieť chrbát frotírovým uterákomvyumývať (drhnutím): poriadne sa vyumýva špongiouzried. vymädliť: vymädlí detské telíčko osuškou


    vyumývať p. umyť


    upratať 1. odstrániť neporiadok odniekiaľ • dať do poriadkuporiadiť: keď sa naje, vždy za sebou uprace; dať do poriadku, poriadiť izbu, komorupoupratovať (postupne, viac vecí): každý deň poupratuje celý bytvyriadiťvyupratovať (dôkladne): vyriadiť, vyupratovať pred sviatkami celý domhovor. vygruntovať

    2. uložiť niečo na svoje miesto • odprataťspratať: Upracte, odpracte si knihy!dať na miestoodložiť: dať (si) na miesto šaty, odložiť si veci do skrinepospratávať (postupne, viac vecí): pospratávať šálky do kredenca

    3. p. zjesť


    vyupratovať p. upratať 1


    skončiť sa 1. dospieť na koniec, dosiahnuť koniec (op. začať sa) • ukončiť sa: porada sa už skončila, ukončilazavŕšiť sazvŕšiť sadovŕšiť sa (dosiahnuť vrchol): jeho život sa z(a)vŕšil, dovŕšilpominúť saminúť sauplynúťubehnúťprejsť (o čase; o deji v čase): polhodinka sa rýchlo (po)minula, uplynula; búrka prešla

    2. mať istý koniec • vyznieťvyjsť: obhajoba sa skončila s úspechom, vyznela úspešne, vyšla dobrehovor.: dopadnúťvypáliť: chceli sme dobre, ale dopadlo to, vypálilo to zlehovor. expr. vystreliť: neraz to presne naopak vystrelíkniž. vyústiť: nedorozumenie vyústilo v bitke


    vliať sa (o tekutine) tečením vniknúť, dostať sa niekam • vtiecť: pramienok sa vlial, vtiekol do potokavústiťvyústiť: rieka vústila, vyústila do morazried. vtonúť


    vyústiť 1. p. vliať sa 2. p. skončiť sa 2


    smerovať 1. pohybovať sa istým smerom • mieriť: turisti smerujú, mieria k morukráčaťísť (pohybovať sa robením krokov): pomaly kráča domovletieť (vo vzduchu): lietadlo letí, smeruje do Bratislavyplávať (na vode): loď pláva do prístavuhovor.: kerovaťkarovať (odbočovať z istého smeru): naraz keruje domov

    p. aj ísť

    2. dostávať sa do istého položenia, stavu a pod. • viesť: ulica smeruje doprostred námestia; schody vedú na hradkniž. spieťdospievať: všetko to speje, dospieva k lepšiemuísť: ide pomaly k svojmu cieľuvyvíjať sapostupovať (postupne): hospodárstvo sa vyvíja k rozkvetu, k úpadku; štúdium rýchlo postupuje ku koncuústiťvyúsťovať (mať ústie): potok ústi do rieky

    3. byť zacielený, zamierený na niečo, niekam • mieriťcieliť: K čomu smeruje vaša poznámka?; vycítil, kam mieri, cieli otecobracať sa (dávať sa istým smerom): učiteľov hnev sa obracia na náskniž. gravitovať (prikláňať sa k istej veci, k istému riešeniu a pod.): najviac gravituje k politike centramať tendenciuhovor. tendovať: vývin má tendenciu, tenduje k zániku


    ústiť končiť sa v ústí niečoho, prechádzať do ústia: dolina ústi do moravyúsťovať (prechádzať do iného priestoru al. stavu): ulica vyúsťuje do námestia; hádka vyúsťuje do ostrého konfliktuvlievať savtekaťmať ústie (o rieke al. vôbec o tečúcej vode): Váh sa vlieva, vteká do Dunaja; rieka má ústie v oceáne; kanál vteká do potoka


    utrieť trením zbaviť niečo vlhkosti, nečistoty a pod. (obyč. uterákom, handrou, rukou) al. trením odstrániť niečo z povrchu niečoho • poutierať (viacerými pohybmi): utrieť, poutierať dieťaťu nos, slzy; utrieť nábytok, dlážku, poutierať prachobtrieťzried. otrieť: rukávom si otrel ústa, slinupoet. strieť: strela si uplakané očivyutieraťzried. vymädliť (dôkladne utrieť): vyutierať chrbát do suchazotrieť (najmä odstrániť niečo z povrchu): zotrel si pot z čela; zotrela narýchlo sadze zo stola; zotrieť tabuľu (v škole)vytrieť (znútra): vytrie si kútiky ústpostieraťpozotierať (postupne): postiera, pozotiera čerstvý náter, farbu z pier; žiaci pozotierali tabuľupoobtierať (postupne na povrchu) • pren. expr. zlízať: zlíže narýchlo prach z nábytku


    vyutierať p. utrieť


    zotrieť 1. trením odstrániť z povrchu (nečistotu, vrstvu niečoho a pod.); takýmto spôsobom niečo očistiť, zbaviť niečoho: zotrieť si rúž z perí; zotrieť tabuľupozotieraťpostierať (postupne) • utrieť: utrieť prach, pot z čelapoutierať (viacerými pohybmi) • poet. strieťzried. otrieť: otrela si slzuexpr. zlízať: narýchlo zlízať prach z nábytkuvytrieť (znútra): vytrie smietku z okavyutierať (dôkladne): vyutiera zvyšky tekutinyslang.: zmazaťvymazať: zotrieť, zmazať magnetofónovú pásku; vymazať záznam, nahrávkuvygumovať (gumovaním odstrániť) • zastar. vyradírovať

    2. p. zahladiť 2


    použiť dať, pridať niečo ako užitočné, potrebné, nevyhnutné a pod. pri realizácii istého cieľa • upotrebiť: materiál použiť, upotrebiť na stavbu; v danej situácii použiť, upotrebiť správny výraz; použiť, upotrebiť zvyšky jedálaplikovať: aplikované vedné disciplínyvyužiťzužitkovať (použiť vo svoj prospech): šikovná gazdinka vie všetko zužitkovať; prístroj bol všestranne využitý, zužitkovaný; využiť každú príležitosť na vzdelaniehovor.: schosnovaťvychosnovať: veci sa dajú ešte dajako schosnovať, vychosnovaťnasadiť (uviesť do činnosti): do boja nasadili lietadlá, tanky


    užiť 1. intenzívne al. vo veľkej miere prežiť niečo (obyč. príjemné, kladné): užili dovolenku dobre; užiť si radosti, sklamania; užiť životzažiť: zažil veľa pekného; v cudzine zažil i biedu, užil si i biedyzakúsiťokúsiťskúsiť (v živote získať skúsenosťou; obyč. niečo záporné, nepríjemné): zakúsil, okúsil príkorie, nenávisť; nezakúsil šťastie, radosť; skúsil už všeličoexpr. vychutnať (s pôžitkom užiť): vychutnať radosť zo stretnutia

    2. použiť na spríjemnenie života vo svoj prospech • využiť: užili si dobrého vzduchu, slnka; využili čas na oddychzužitkovať (s úžitkom využiť): všetko ovocie zužitkovalizúročiť (uplatniť vo svoj prospech) • zried.: zosožiťzosohovať

    3. p. zjesť, vypiť 1


    využiť racionálne použiť vo svoj prospech • zužitkovaťvyužitkovať: treba využiť, zužitkovať skúsenosti starších; dobre využitkovať časužiť (príjemne využiť): deti užili slnka do vôlezried.: zosožiťzosohovať: všetko vie v domácnosti zosožiťzúročiť: vedomosti získané v cudzine mnohonásobne zúročilhovor.: vychosnovaťschosnovať: vedela vychosnovať aj staré šatstvozneužiťkniž. nadužiť (využiť na nečestné ciele; príliš využiť): nadužiť niečiu dôveruvykoristiťexpr. vydrancovať (bezohľadne využiť): vykoristiť, vydrancovať prírodné bohatstvoexpr. vyžmýkať: vyžmýkali gazdov, ako len mohlihovor. expr. pumpnúť (finančne využiť): chcel ešte rodičov poriadne pumpnúť


    zúročiť 1. zvýšiť o úroky (kapitál) • zúrokovať: vklad zúročiť, zúrokovať dvojnásobne

    2. uplatniť vo svoj prospech • využiťzužitkovať: svoje životné skúsenosti dobre zúročil, využil, zužitkoval v práci s mládežouužiť (obyč. na spríjemnenie života): vedieť všetko užiťzried.: zosohovaťzosožiť


    použiteľný ktorý sa dá použiť (op. nepoužiteľný) • upotrebiteľný: použiteľný, upotrebiteľný materiálaplikovateľný: aplikovateľný postupvyužiteľný: použiteľná, využiteľná metóda; využiteľný návrhpoužívateľný (ktorý sa môže používať): používateľné zariadeniedobrýfunkčný (ktorý je ešte vhodný na použitie; vyhovujúci, fungujúci): vyhodiť škatuľu ešte použiteľného, dobrého papiera; šijací stroj už nie je funkčnýzužitkovateľnýspotrebovateľný: ešte zužitkovateľné, spotrebovateľné suroviny


    využitkovať p. využiť


    siahať 1. naťahovať ruku za niečím s úmyslom vziať to al. dotknúť sa toho • čiahať: siaha, čiaha za perom; siaha, čiaha si do vreckaohmatávaťexpr.: macaťomaciavať (hmataním skúmať): neohmatávajte, neomaciavajte tovardotýkať sa (uskutočňovať pritom bezprostredný fyzický kontakt): dieťa sa rado dotýka všetkého, na všetko siahadosahovaťdočahovaťnaťahovať sanačahovať sa (vystierať ruku za niečím trocha od tela vzdialeným): nič mu nedá pokoja, všetko dosahuje, dočahuje; naťahuje sa, načahuje sa za dozretým ovocím, za cigaretouexpr. chmatkať: chmatká po kľučkeexpr. chniapať (prudko siahať) • nár. chaporiť sa (za dačím)

    2. zaujímať miesto po istú hranicu, po istý bod a pod. • čiahať: burina nám siaha, čiaha po kolená; dejiny mesta siahajú do stredoveku; pamäť mi až ta nečiahadosahovaťdočahovať: voda mu nedosahuje, nedočahuje ani po pászried. začahovať: lúče slnka začahovali až k nám

    3. upotrebúvať na istý cieľ, s istým zámerom: siaha za nedovolenými prostriedkamipoužívaťvyužívať (často vo svoj prospech): používa, využíva klamstvo; v hneve siaha za silnými výrazmi, používa silné výrazy


    ťažiť1 1. získavať (zo zeme) prírodné bohatstvá • dobývať: ťažiť, dobývať naftu, nerastydolovaťrúbať: baníci dolujú, rúbu uhliebagrovať (získavať bagrom): bagrovať piesok, rašelinuexploatovať: exploatovanie surovín

    2. používať úplne vo svoj prospech • využívať: ťažiť z nešťastia inýchmať prospechmať zisk: má prospech, zisk zo všetkého, čo podniknekniž. profitovať: najviac z vojny profitovali obchodnícipejor. koristiť: koristia z dôvery kupujúcich


    slúžiť 1. pracovať ako sluha, slúžka (najmä v minulosti): slúžil dva roky u bohatého gazdu; slúžila u pánov v mestehovor.: čeľadníčiťpaholčiťparobčiť (pracovať ako čeľadník, paholok): nechcel viac čeľadníčiť, paholčiť, parobčiťposluhovať: chodila posluhovať do domácnostizastar. sluhovať

    2. vyvíjať činnosť v prospech niekoho • pracovať (pre niekoho, niečo): celý život slúžil vlasti, pracoval pre dobro ľudípomáhať (prispievať pomocou): pomáhať dobrou radou niekomu; objav pomáha, slúži ľudstvupejor.: prisluhovaťslužbičkovaťslužobníčkovať (slepo niekomu slúžiť): ochotne prisluhuje, službičkuje vrchnostipejor. prostituovať sa (slúžiť niekomu proti svojmu presvedčeniu)

    3. byť v chode, v obvyklej činnosti • fungovať: televízor ešte dobre slúži, funguje; nohy mu už neslúžiapracovať: prístroj pracuje celý deň; srdce mu dobre pracujebyť v poriadku: zariadenie je v poriadku

    4. byť na úžitok, byť užitočný (zdravotne, psychicky) • prospievaťosožiť: pohyb na čerstvom vzduchu mu slúži, prospieva, osožíexpr. žíriť: nová rodina mu žíri

    5. mať funkciu, byť používaný na niečo • používať savyužívať sa: sklad slúži, používa sa ako byt; priehrada slúži, využíva sa na rekreáciu

    6. vykonávať náboženské obrady • vysluhovať: slúžiť, vysluhovať omšu za mŕtvehocelebrovať (slávnostnú omšu)


Pozri výraz VYU v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV