Synonymá slova "vytu" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 24 výsledkov (1 strana)
-
tučný 1. (o človeku) ktorý má veľkú hmotnosť, veľký objem; ktorý je obalený, obrastený tukom, obyč. o tele al. jednotlivých jeho častiach (op. chudý) • tlstý • telnatý: pod širokými šatami sa dalo vytušiť tučné, tlsté telo; tlstý, telnatý chlap • okrúhly • guľatý • expr.: bucľatý: okrúhle, guľaté, bucľaté detské líčka • nár. jablčistý: jablčisté prasiatko • plný • zaokrúhlený • oblý • kyprý: plné, zaokrúhlené, oblé boky, plecia; kyprá dievčina • korpulentný • objemný • zavalitý: korpulentná, objemná, zavalitá postava • mäsitý • mäsnatý (obrastený mäsom): spotené mäsité, mäsnaté ruky • sadlovitý • sadlový (obrastený sadlom): sadlovité, sadlové brucho sa mu pri smiechu natriasalo • obézny • pretučnený (nezdravo, chorobne tučný): množstvo obéznych, pretučnených ľudí • zažitý (dobre živený) • zastar. záživný: zažitý, záživný ženáč • hovor. silný: je silnejšej postavy • plnoštíhly (so sklonom tučnieť) • moletný • molet (neskl.): plnoštíhla, moletná dáma • expr.: tučnučký • tučnulinký • tučnunký • tlstučký • tlstunký • tlstulinký • guľatučký • zaguľatený: chutné tučnučké, tučnu(li)nké, guľatučké bábätko • expr. zried. tučnastý (Jesenská) • expr. pretučný: tučný, pretučný • expr.: vykŕmený • vytučnený • vytučený: dobre vykŕmený, vytučnený • expr.: rozkysnutý • rozkydnutý • pejor.: pupkatý • bruchatý • bachratý: pot sa perlil na čele pretučného, pupkatého, bruchatého, bachratého kuchára • hovor. pejor.: vypasený • dopasený • rozpasený • vyžratý: vypasený, vyžratý ako prasa • pren. pejor.: opuchnutý • spuchnutý • nár. expr.: odudlavený • naváľaný: odudlavený, naváľaný zadok • subšt. nacápaný • pren. pejor.: bravčový • svinský • prasačí (obyč. o tučnej tvári) • nespráv. bacuľatý
2. p. mastný 1 3. p. hrubý 1 4. p. veľký 1
vytučený, vytučnený p. tučný 1
vypáchnuť prestať vydávať pach (vôňu al. zápach), stratiť pach • vytuchnúť: voňavka z fľašky vypáchla, vytuchla • vymlanúť • vymlanieť: pivo v pohári vymlanie • vyprchať • pren. vypariť sa (o pachu): vôňa z kvetu vyprchala, zápach sa z izby čoskoro vyparil • vyvetrať: vyvetraný parfum • expr. vycivieť: vycivená voňavka (Tatarka) • odpariť sa (uniknúť ako para): všetka aróma sa z jedla odparila
vyprchať 1. uniknúť vo forme pary, plynu • vypáchnuť: vôňa, aróma rýchlo vyprchala, vypáchla • vypariť sa (o kvapaline): voda z hrnca sa vyparila • vytuchnúť • vymlanúť • vymlanieť • rozplynúť sa (o pachoch) • vyvetrať (stratiť arómu a pod. zložky): vyvetrané víno
2. p. zmiznúť 3
vytuchnúť p. vyprchať 1, vypáchnuť
vyvetrať 1. vystaviť účinkom čerstvého vzduchu • prevetrať: vyvetrať, prevetrať zafajčenú miestnosť; vyvetrať si, prevetrať si hlavu • hovor. expr.: vyluftovať • preluftovať: vyluftovať, preluftovať periny • osviežiť (vzduchom): ísť sa osviežiť von
2. ísť s niekým na vzduch • prevetrať • ísť von (s niekým): vyvetrať, prevetrať psa, ísť so psom von • hovor. expr.: vyluftovať • preluftovať: ísť sa vyluftovať k Dunaju • vyviesť (psa): idem na hodinku vyviesť psa • nespráv. vyvenčiť
3. uniknúť, rozplynúť sa vo forme plynu, drobných čiastočiek (o pachoch) • vyprchať • vypáchnuť: voňavka rýchlo vyvetrala, vyprchala, vypáchla • vytuchnúť • vymlanúť • vymlanieť: pivo v pohári vytuchne, vymlanie • zastar. vyvetrieť (Dobšinský)
stučnieť zvýšiť svoju telesnú hmotnosť, stať sa tučnejším, tučným (op. schudnúť) • stlstnúť: po tridsiatke stučnela, stlstla • pribrať • nabrať (na váhe): v poslednom čase pribral; veľmi si nabrala • hovor. popraviť sa: po chorobe sa musíš popraviť • expr.: rozkysnúť sa • vykŕmiť sa • vypásť sa • vytučiť sa • vyžrať sa • rozpásť sa (s neestetickými následkami) • pejor.: stelnatieť • zbruchatieť • zbachratieť • spupkatieť: od piva zbruchatel, spupkatel • expr., obyč. zjemn.: zaokrúhliť sa • zaguľatiť sa: rokmi sa zaokrúhlila, zaguľatila • zhrubnúť (obyč. o ťarchavej žene): v páse zhrubla • zosilnieť • zmohutnieť (stať sa telesne zdatnejším) • expr. zried.: zosadlovatieť • zosadlovieť • osadlovieť (obrásť tukom)
vytučiť sa p. stučnieť
vyklepať 1. klepaním, otrasmi odstrániť niečo al. zbaviť niečoho • vyklopať • vytrepať: vyklepať, vytrepať v ruke vankúš • vyprášiť: vyprášiť pokrovec, prach z pokrovca • vytriasť: vytrasie omrvinky z obrusa; vytriasť šaty • expr.: vyklepkať • vyklopkať: vyklepkať fajočku • preklepať • preklopať: preklepe dlho nenosený kabát • povyklepávať • povytriasať • popreklepávať (postupne)
2. údermi upraviť • vyklopať: vyklepať, vyklopať rezne • poklepať • poklopať (trocha vyklepať): poklope, poklepe plech • expr.: vyklepkať • vyklopkať: vyklepká tenký pagáč • naklepať • nakovať (kosu)
3. klepaním oznámiť, napísať, zahrať a pod. • expr. vyťukať: vyklepať, vyťukať na stroji oznam; vyklopať: vyťuká, vyklepe, vyklope rytmus piesne
vyťukať p. vyklepať 3
klepať 1. vydávať al. spôsobovať tupé zvuky (plynule v krátkych intervaloch) pri udieraní, narážaní a pod. • klopať: ďateľ klepe, klope zobákom; podpätky klepú, klopú • klepotať • klapotať • klopotať: mlyn klepoce, klapoce; srdce klopoce • expr.: klepkať • klopkať • ťukať • klekotať (jemne, mierne): klepká, klopká, ťuká na oblok • cvakať • cvakotať • drkotať (o zuboch): zuby mu cvakali, drkotali
2. mierne udierať (obyč. prstami) • klopať: klepať, klopať na dvere • expr.: klepkať • klopkať • ťukať: klepká na oblok • poklepávať • poklopávať • expr.: poklepkávať • poklopkávať • poťukávať (prerušovane, opakovane jemne klopať)
3. miernym udieraním niečo robiť • vyklepávať: klepe, vyklepáva na stroji; klepať, vyklepávať plech, kosu • expr.: klepkať • klopkať • vyťukávať
vyťukávať p. klepať 3
tupý 1. ktorý má slabé ostrie, ktorý používaním stratil ostrosť (op. ostrý) • neostrý • nenaostrený • nenabrúsený: krájať chlieb tupým, neostrým, nenaostreným, nenabrúseným nožom • vytupený • otupený • stupený • zatupený: vytupené, otupené, stupené, zatupené zúbky píly • pritupý (priveľmi tupý)
2. ktorý nemá ostré zakončenie, ostrý, špicatý tvar (op. ostrý): tupý nos (op. špicatý, končistý, končitý) • zaoblený • plochý: zaoblený, plochý hrot pilníka; zaoblená, plochá hrana stola • neostrý
3. nejasne znejúci (o zvuku) • dutý • temný: tupé, duté údery; tupý, dutý, temný hlas; z diaľky doliehalo temné dunenie • pren. drevený
4. ktorý nemá al. ktorý stratil schopnosť pohotovo, ostro vnímať, reagovať (o človeku a jeho zmysloch); svedčiaci o tom • otupený • zatupený • kniž. blazeovaný (plný nudy, presýtenia životom) • apatický • letargický • ľahostajný: sedí tupý, otupený, apatický s podopretou bradou; blazeovaný, apatický, letargický, ľahostajný výraz tváre • prázdny • bezduchý • bezvýrazný • nevýrazný (op. bystrý, duchaprítomný): díval sa prázdnym, bezduchým pohľadom; bezvýrazné, nevýrazné oči • oslabený • ochabnutý • necitlivý • kniž. necitný (nevnímajúci v dôsledku vyčerpania, rezignácie, ľahostajnosti): oslabené, ochabnuté, necitlivé, necitné zmysly
5. p. jednotvárny 6. p. hlúpy 1, sprostý 1
dovtípiť sa intuitívne al. premýšľaním postrehnúť • domyslieť si • domyslieť sa: dovtípil sa, domyslel si, že sa niečo stalo • vytušiť • vycítiť • vybadať: všetko vytušila, vybadala • pochopiť • postihnúť • uhádnuť: pochopil, uhádol hlavnú myšlienku diela • dôjsť • prísť (na niečo): nemohol dôjsť na to, kto zvonil • hovor.: dohádať sa • dohútať sa (po dlhšom premýšľaní): nedohútal sa, čo má robiť
uhádnuť 1. bez overenia so skutočnosťou, skôr intuitívne zistiť: uhádnem, čo chceš povedať • vytušiť (tušením, cítením): rýchlo vytušili náš zámer, nebezpečenstvo • prísť na niečo • domyslieť sa • domyslieť si • dovtípiť sa • dohádať sa (myšlienkovým pochodom zistiť): prídem na to, domyslím si, aký bude koniec; domyslel sa, dovtípil sa, dohádal sa, prečo mu nedali súhlas • ulahodiť • zried. polahodiť • hovor. utrafiť • zried. pritrafiť (odhadom postihnúť): azda ulahodím pridať potrebné množstvo oleja; utrafil odtieň farby • hovor. potrafiť (uhádnuť niečo urobiť) • vystihnúť (zmyslami, úvahou postihnúť): vystihnúť úmysel niekoho
2. dôvtipom, rozumom vysvetliť • rozlúštiť • vylúštiť • prísť na niečo: rozlúštiť, vylúštiť každú hádanku; prísť na hlavolam • rozriešiť • vyriešiť (nájsť vysvetlenie): rozriešiť, vyriešiť rébus
3. p. vedieť 3
vycítiť citom, inštinktom postrehnúť, prísť na niečo • vytušiť: z jeho reči vycítila, vytušila, že nevraví pravdu • vybadať: v správaní dieťaťa vybadala zmenu • zachytiť: sotva zachytil ironický podtón • pren.: vyhmatať • vyhmatnúť: vyhmatá všetky slabiny • hovor. expr. zašípiť: zašípil, že niečo nie je v poriadku • zried. zatušiť (Rysuľa) • expr. zvetriť: zvetriť nebezpečenstvo • zried. vyčuť (Vajanský)
p. aj zbadať
vystihnúť 1. rozumovo al. zmyslami zistiť niečo v pravú chvíľu • vybadať • vypozorovať: vedieť vystihnúť, vybadať, vypozorovať, kedy treba s iróniou prestať • vycítiť • vytušiť (vystihnúť citom, inštinktom): vycítil, vytušil protivníkov úmysel • expr. zvetriť: zvetril, že pôjde o výnosný obchod • kniž.: vyhmatať • vyhmatnúť: ľahko vyhmatá, vyhmatne súperove slabiny • postihnúť • postrehnúť: ťažko bolo postihnúť, postrehnúť, s akým úmyslom prichádzajú • hovor. utrafiť: utrafili ste ten správny okamih • zachytiť: svojím inštinktom zachytil, odkiaľ hrozí nebezpečenstvo • kniž. vysledovať (sledovaním vystihnúť)
2. výstižne zachytiť podstatu skutočnosti al. subjektívnej predstavy (slovom, maľbou a pod.), dobre zobraziť, dobre znázorniť • postihnúť: autor v románe vystihol, postihol spoločenské premeny • hovor. utrafiť: v skladbe dobre utrafil atmosféru pokojného popoludnia • charakterizovať: kritik dobre charakterizoval Suchoňovo dielo
vytušiť p. vycítiť
zacítiť zachytiť zmyslami; začať vnímať • ucítiť • pocítiť: pes zacítil, ucítil prítomnosť niekoho cudzieho; zacítil som, pocítil som veľký strach, veľkú radosť • zavoňať (i pren.): zavoňal čerstvé koláče; zavoňal, kde sú výhody • zavetriť • zvetriť • zaňuchať (o zvieratách, expr. aj o človeku): zviera z(a)vetrilo, zaňuchalo nebezpečenstvo; líška zaňuchala korisť • zried. začuť: z úst mu začula pálenku • vycítiť • vytušiť • hovor. zastaráv. občuť (citom postrehnúť): vycítiť, vytušiť blízkosť jari; občula dieťa pod srdcom (Dobšinský) • pobadať • zbadať • vybadať • vypozorovať (pozorovaním zistiť): v správaní muža pobadala, zbadala zmenu; v jej reči bolo možno vybadať, vypozorovať iróniu
vytúžený túžobne čakaný (a dosiahnutý) • kniž. kýžený: dosiahnuť vytúžený, kýžený cieľ • vysnívaný • vybájený (vo fantázii utvorený): vysnívané, vybájené šťastie • túžený: túžená láska (Figuli) • očakávaný • želaný • žiadaný • vyžiadaný: želané dieťa
žiadaný ktorý sa požaduje, žiada • potrebný • kniž. žiaduci: poslali nám žiadané, potrebné množstvo tovaru; žiadaný, žiaduci výsledok • požadovaný • želateľný: liek mal požadovaný, želateľný účinok • očakávaný (aký sa očakáva): očakávaná reakcia • želaný • kniž. kýžený: dosiahol želaný, kýžený tvar • vytúžený (túžobne očakávaný): vytúžený cieľ, úspech
vytúžiť sa p. vyžalovať sa
vyžalovať sa vyrozprávať niekomu dosýta svoje starosti, žiale, trápenia • vyponosovať sa: vyžalovala sa, vyponosovala sa priateľke zo svojho nešťastia • vyplakať sa: vyplakala sa mužovi, že jej ublížili • zried. vyžialiť sa • vyžalostiť sa • požalovať sa • poponosovať sa: nemá sa komu požalovať • nár. vytúžiť sa (Jégé, Mráz) • poťažkať si • posťažovať sa • posťažovať si (trochu sa vyžalovať): poťažkala si, posťažovala sa, že jej muž pije • expr.: zanariekať si • zavzdychať si • zabedákať si • zahorekovať si • zalamentovať si (citovými prejavmi, rozprávaním si uľaviť v trápení): neraz si zanarieka, zabedáka, zalamentuje nad svojím osudom