Synonymá slova "vyhubiť" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 4 výsledkov (1 strana)

  • vybiť 1. úderom, nárazom uvoľniť a tým poškodiť • vytĺcť: vybiť, vytĺcť zuby niekomuexpr. vytrepať: vytrepať obločné sklávyraziť: výrastkovia vyrazili okienko na auterozbiť: rozbitá cestapovybíjaťpovytĺkaťpovyrážať (postupne, viac objektov)

    p. aj rozbiť 3

    2. zabíjaním celkom odstrániť • vyhubiťvyničiť: vybiť, vyhubiť, vyničiť pôvodné obyvateľstvoexpr.: vykynožiťvykántriťvytĺcťvyhlušiť: vykynožiť hmyz; vykántrili, vytĺkli všetku zver v lesoch; vyhlušili jarabice na poliachvyvraždiť (ľudí) • pobiťpozabíjaťpohubiťponičiťexpr.: pokynožiťpokántriťpotĺcťpohlušiťpomlátiťporúbať (postupne hromadne zabiť): pobiť, pozabíjať zajatcov; pokynožili, pokántrili veľa zveripovraždiť (postupne zabiť viac ľudí) • polikvidovať: polikvidovať zvyšky armády

    3. bitím, nárazom urobiť, utvoriť (znak a pod.) • vyraziť: vybiť, vyraziť ozdobu na opaskuvytepať (tepaním) • vyhĺbiť: voda vyhĺbila jamku do skaly

    4. p. zbiť 5. p. uvoľniť 4


    vyhladiť 1. urobiť hladkým • uhladiťpovyhládzaťpouhládzať: vyhladiť, povyhládzať povrch výrobku; radosť jej vyhladila, uhladila, pouhládzala vrásky na tvárivyleštiť (hladením urobiť lesklým): vyleštiť kov; rosa mu vyleštila podošvyvybrúsiť (brúsením vyhladiť): vybrúsená hrana kameňavyšmirgľovať (vyhladiť šmirgľom) • vyjazdiť (vyhladiť jazdením): vyjazdená cestavyšmýkať (vyhladiť šmýkaním): vyšmýkať kĺzačku

    2. hladičkou vyrovnať povrch textilných výrobkov • vyžehliťožehliť: starostlivo vyhladiť, vyžehliť košele; ožehlená bielizeňsubšt.: vypigľovať • opigľovať: nevypigľované šatyprehladiťprežehliť (čiastočne al. znova vyhladiť): zľahka prehladila, prežehlila golier

    3. kniž. násilím odstrániť, úplne zničiť (obyč. vojensky) • vyhubiťvyničiť: vyhladenie, vyhubenie civilných osád; vojna vyničila mestozmiesťzmietnuť: tajfún zmietol celé pobrežieexpr.: vygumovaťvytrieťzastar. vyradírovať: pamäť sa nedá len tak ľahko vygumovať, vyradírovať

    p. aj zničiť 1


    vyhubiť spôsobiť zánik, smrť všetkým al. mnohým jedincom; celkom zničiť, odstrániť • vyničiťvykynožiť: vyhubiť, vykynožiť pôvodné obyvateľstvo; vyničenie, vyhubenie burinyvynivočiť: vynivočiť myšinár. vyništiť (Hurban)expr. vyzabíjaťvyvraždiť (všetkých vyhubiť zabíjaním, vraždením) • kniž. vyhladiť: vojsko vyhladilo mestávybiťpobiťexpr.: vykántriťpokántriťskántriť: podarilo sa nám vykántriť potkanyexpr. vymoriť: hladom ich vymorilexpr.: vyplieniťvyplemeniť: biedu treba vyplemeniťhovor. expr.: vymordovaťpomordovať (postupne, všetkých) • pohubiťponičiťpokynožiť (postupne, viac jedincov) • zlikvidovať: fyzické zlikvidovanie


    zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiťzabiťzahubiťzhubiťvyničiťvyhubiťexpr.: skántriťskynožiťvykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyzzmiesťzmietnuť: tajfún zmietol osaduponičiťponivočiťdonivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovaťzlikvidovaťzneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcovdevastovaťzdevastovaťspustošiťexpr.: zhumpľovaťspľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesyvydrancovaťvyplieniťhovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo krajzruinovať: zruinované hospodárstvofraz.: priviesť na žobrácku palicupriviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatokzbedačiťožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudíexpr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinudecimovaťzdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojskapremôcťzdolaťprevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzuznehodnotiťpoškodiťpokaziťskaziťdemolovaťzdemolovaťfraz.: priviesť navnivočpriviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdkurozvrátiťrozbiťrozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvorozmetať: rozmetať hniezdozmrzačiťexpr.: skaličiťdokaličiťstráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talentexpr.: popsuťdokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdraviepren. expr. zakopať: šťastie si zakopalpodlomiť: choroba mu podlomila zdravieexpr. skváriť: mráz skváril úrodu

    2. p. utrápiť


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV