Synonymá slova "vyžňa" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 120 výsledkov (1 strana)

  • vyznačenie 1. p. vyznamenanie 1, 2 2. p. značka


    vyznamenanie 1. prejav úcty, vážnosti, uznania • vyznačenie: vašu návštevu pokladám za veľké vyznamenanie, vyznačeniepocta: preukázať niekomu poctučesť: pokladať si niečo za česť

    2. uznanie zásluh, činov; niečo ako vonkajší prejav tohto uznania: udeliť niekomu vyznamenanie, nosiť vyznamenanierad (vyššie vyznamenanie): odovzdať niekomu rad M. R. Štefánikamedaila (minci podobný symbol ako vyznamenanie): zlatá medailahovor. expr. metál: dostať metálzastaráv. vyznačenie (Jégé)


    značka viditeľný al. inak vnímateľný poznávací znak: štátna poznávacia značka, ochranná značkaznačenie: dopravné značenieoznačenie: označenie tovaruvyznačeniesignatúra (značka knihy, predmetu a pod. v knižnici, v zbierke): signatúra zborníkašifra (značka slúžiaca na utajenie správ): nevedel rozlúštiť šifryciacha (úradná značka potvrdzujúca správnosť mier, váh a pod. al. rýdzosť drahých kovov) • punc (úradná značka potvrdzujúca rýdzosť drahých kovov): zlatá retiazka s puncomznamienko: urobiť si znamienko v kalendáriznak (názorné vyjadrenie niečoho): znak rovnosti


    označiť 1. urobiť znak, značku • poznačiť: (p)označiť si v knihe stranuoznačkovaťvyznačiťvyznačkovať (značkami): označkovať dobytok, vtáky; jasne vyznačkovať, vyznačiť turistické chodníkysignovať: signovať rukopishovor. ohviezdičkovať (označiť hviezdičkou) • hovor. ofajkovať (označiť značkou v podobe fajky): ofajkovať vybavené položkyodb. otetovať (označiť tetovaním): otetovať chovné zvierašifrovaťošifrovať (označiť šifrou): (o)šifrovať spisopuncovaťociachovať (označiť úradnou značkou) • vykolíkovať (označiť kolíkmi): vykolíkovať pozemokzastaráv. poznamenať: umierajúceho poznamenať krížomsubšt. ocajchovať

    2. p. určiť 1, 3, vyhlásiť 2 3. p. pomenovať 2


    určiť 1. vopred rozhodnúť o postupe, spôsobe konania a pod., urobiť konečný záver o niečom: určiť cestu, čas; pracovníkovi určili, o čo sa má staraťustanoviťadmin. stanoviť (úradne, striktne): (u)stanoviť termín pohovorov; (u)stanovil ceny nájomnéhopovedať: povedať cenu domupredpísať (určiť predpisom): predpísať liek pacientoviindikovať: indikovanie liečbyustáliť: výšku poplatku už ustálilideterminovaťpodmieniť (urobiť závislým od niečoho): prostredie determinuje naše správanie; výkon športovca podmienil dobrý tréningvymedziťdelimitovaťvymerať (určiť hranice, rozsah platnosti a pod.): vymedziť priestor na hranie; presne vymerať, vymedziť niekomu povinnostidefinovať (určiť definíciou) • vykázaťprideliť: vykázali, pridelili mu miesto vzadukniž. vytýčiť (vopred určiť): vytýčiť si program, plán na celý rokudať (dať ako vodidlo): udať správne tempo, správny smeroznačiť: označiť miesto stretnutiakniž. predznačiťvyznačiť: život mu predznačila matkina smrťorientovať (určiť polohu vzhľadom na svetové strany): výhľad orientovať na západvyhradiťrezervovať (vopred určiť miesto): miesto vyhradiť, rezervovať pre hostíohraničiťobmedziťkniž. limitovať (určiť menší rozsah): ohraničiť, obmedziť výrobu, limitovať rýchlosť jazdynominovať (vybrať niekoho na istý cieľ): nominovať hráča do olympijského mužstvavymenovaťkniž. dezignovať (poveriť istou funkciou): vymenovať vládu; dezignovaný ministerkniž. preliminovať (vopred, predbežne určiť): preliminovanie nákladov

    2. usmerniť na istý cieľ • adresovaťorientovať: otázky určiť, adresovať prítomným; záujem orientoval iným smeromzacieliťzamerať: ideovo dielo zacielil, zameral na mládež, určil ho mládeživenovať: program venoval deťom

    3. uvažovaním, skúmaním na niečo prísť • zistiť: určiť, zistiť otcovstvooznačiť: vinníka už označilivyskúmať (vedecky určiť): vyskúmať zloženie horniny, vyskúmať rozmery niečoho


    vyznačiť 1. p. označiť 1 2. p. určiť 1 3. p. vyznamenať


    vyznamenať dať ako odmenu, ocenenie, preukázať poctu • poctiť: prezident nás vyznamenal, poctil pozvanímzastaráv. vyznačiť: vyznačili by ste nás, keby ste prišli k námodmeniťoceniť (kladne ohodnotiť; udeliť ocenenie): odmeniť, oceniť knihu cenou rokadekorovať (slávnostne vyznamenať obyč. medailou a pod.)


    vyznačiť sa p. vyznamenať sa


    vyznamenať sa stať sa známym, prejaviť sa niečím mimoriadnym (obyč. kladným) • presláviť savyniknúť: vyznamenať sa, presláviť sa odvahou; v súťaži vždy najviac vynikol, vyznamenal sa náš spolužiakexcelovať: na scéne excelovala sopranistkaukázať sa: ukázať sa svojimi schopnosťamivyznačiť sa: vyznačil sa v nejednej bitkehovor. blysnúť saexpr. zažiariť: blysnúť sa, zažiariť výkonom, vedomosťamihovor. iron.: vycapiť savycajchnovať savyfarbiť sa (negatívne sa vyznamenať): vycapiť sa hlúposťou; vycajchnoval sa, vyfarbil sa ako zbabelec


    vyznačkovať p. označiť 1


    váha 1. podľa staršieho chápania vlastnosť telesa daná gravitáciou; miera tejto vlastnosti al. množstvo látky zistené vážením • odb. hmotnosť: telesná váha, hmotnosť; váha, hmotnosť výrobku

    2. vnútorná hodnota • závažnosť: váha, závažnosť školy pre životdôležitosť: pripisovať niečomu veľkú váhu, veľkú dôležitosťvýznamvýznamnosťvýznačnosť: význam, významnosť, význačnosť činuvážnosť: vážnosť uzneseniadosah: udalosť veľkého spoločenského dosahukniž.: relevanciarelevantnosť: relevancia, relevantnosť vzťahu

    3. p. váhy


    význačnosť p. význam 2


    význam 1. myšlienkový obsah: význam slova, vetyzmysel: použiť slovo v istom zmyslenáplň: život bez náplnekniž. značenie: značenie symbolu (Dobšinský)

    2. vnútorná cena: význam školy pre život; udalosť mimoriadneho významudôležitosťzávažnosť: dôležitosť, závažnosť rozhodnutiavýznamnosťvýznačnosť: významnosť, význačnosť poslaniaváha: pripisovať niečomu veľkú váhuvážnosť: vážnosť uzneseniahodnota: hodnota vedeckého dielaveľkosť: mravná veľkosť človekadosah: čin veľkého spoločenského dosahuformát: umelec svetového formátufunkcia: dorozumievacia funkcia rečikniž. značenie: značenie kongresu (Mráz)kniž.: relevanciarelevantnosť: relevancia, relevantnosť vzťahu


    popredný ktorý je v popredí (v zmysle dôležitosti, významu, poradia) • čelnýhlavný: poprední, čelní, hlavní predstavitelia štátuvýznamnývýznačnýpredný: popredné, významné, význačné, predné osobnosti vedy, kultúry; zaujať významné, význačné, predné miestoprvý: prvé športové družstvo; je prvým žiakom v triedeprominentnýprominentský: prominentný lekár, umelecuznávanýzastar. uznaný (popredný vďaka uznaniu): uznávaný, uznaný huslista

    p. aj známy


    prvoradý stojaci na prvom mieste z hľadiska dôležitosti, významu, potreby a pod. (op. druhoradý) • hlavnýzákladný: prvoradé, hlavné, základné ciele, povinnostiprvýnajdôležitejší: štúdium je uňho na prvom, najdôležitejšom miestekniž. prioritný: prioritná pozícia, prioritné oblastiprednostný (prednostne prvý v poradí): žiadosti určené na prednostné vybavenie; prednostná návštevakniž. eminentný: mať na niečom eminentný záujempoprednýprednývýznamnývýznačný: popredný, predný, významný, význačný pracovník


    slávny 1. ktorý je zahŕňaný slávou, verejne uctievaný, obdivovaný, zbožňovaný • chýrnysvetoznámysvetochýrnypreslávenýlegendárnypovestnýpopredný: slávny, chýrny lekár; svetoznámy maliarov obraz; svetochýrny, preslávený, legendárny vojenský generál; povestná námorná bitka, preslávené mestoznámypopulárnysvetovýkniž. zvučný (o ktorom sa vie, ktorého každý pozná): známy hudobný skladateľ; populárne, zvučné menouznávanýkniž.: renomovanýfamózny (ktorý sa teší úcte, uznaniu): uznávaný, renomovaný vedec, famózny virtuózhovor.: chýrečnývychýrený: chýrečná, vychýrená sonátapren. nesmrteľný (navždy preslávený): nesmrteľné dielo básnikakniž. zastar.: slovutnýpreslovutný: slovutný, preslovutný muž národakniž. staroslávny (v minulosti preslávený)

    2. ktorý je preslávený svojím významom, dôležitosťou • významnýdôležitývýznačný: oslava slávneho, významného, dôležitého výročia; význačný deň v dejináchvynikajúciznamenitý: vynikajúci, znamenitý čin

    3. p. vážený


    vážny1 1. ktorý neprejavuje navonok svoj vnútorný stav, najmä veselosť; svedčiaci o tom (op. veselý): vážny starec, vážna povahaneveselý: neveselá náladaprísny: prísny pohľaddôstojný: dôstojné správaniezdržanlivýodmeraný (ktorý vyjadruje odstup, zdržanlivosť): odmeraný hlaschladný: chladný úsmevstrohý: strohá odpoveďsubšt. dospelácky

    2. ktorý má veľkú váhu, veľký význam, veľký dosah • závažný: hrozí mu vážne nebezpečenstvo; je to vážny, závažný problémdôležitý: dôležitý návrhvýznamnývýznačný: významná, význačná udalosťdôrazný: dôrazné upozornenie

    3. prejavujúci zodpovedný prístup, hlboký záujem • seriózny: vážny, seriózny uchádzač o miesto; mať vážnu, serióznu známosťnaozajstnýozajstnýopravdivý: naozajstný, ozajstný vedecskutočný: skutočný ľúbostný vzťahhodnotný: hodnotné vedecké dielocenný: cenný človeksolídny: solídny obchodník

    4. ktorý má intenzívny účinok, veľké dôsledky • závažný: vážna, závažná dopravná nehoda; vážny, závažný trestný činnebezpečný: nebezpečná chorobaťažký: utrpieť ťažkú porážkupovážlivýzastar. povážny: povážlivá situáciakritický: chorý je v kritickom stavekrízový: krízové obdobie

    5. p. vážený


    veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrkaznačný: značná výška, značná prevahanadmerný: nadmerný bytenormný (nadmieru veľký): enormný zisknemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitokneobyčajnýnezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavurozmernýrozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenicegigantickýkolosálnymonumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavbaobrovskýohromnýexpr.: ozrutnýozrutánskyobrovitývelikánskyveličiznýveličaznýpreveľkýpreohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznanímohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojempalcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkonveľkolepýimpozantnýgrandióznymajestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikovšokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôdmocnýsilný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľstatnýrobustnýhovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenecvýdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážďpočetnýhojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počtevýznamnývýznačný (veľký významom): významný, význačný človekvýrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdielrekordný: ukazuje sa rekordná úrodadobrýhovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľudlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimyširoký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvorrozvetvenýrozkonárený: rozvetvené príbuzenstvohlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jamavysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikáchhrubýobjemnýrozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hradvoľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľnéprudkýintenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesťexpr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajerprenikavý: prenikavá zmenaexpr. závratný: ísť závratnou rýchlosťounesmiernyexpr. prenesmiernykniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosťpriveľkýprílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosťtrestuhodnýexpr.: hriešnynekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské cenykniž., obyč. iron.: úctyhodnýctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cenapriepastný: priepastné spoločenské rozdielyhovor.: peknýkrásny: pekný, krásny platexpr.: riadnyporiadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tmaexpr.: ukrutnýpreukrutnýukrutánskyúžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempoexpr.: krutýšialený: krutá bolesť, šialený strachhovor. expr.: hroznýstrašnýpríšernýzúfalýhrozitánskydesný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska silaexpr. smrteľný: smrteľná vážnosťexpr.: čertovskýdiabolský: čertovská zimaexpr.: tučnýmastný: dostával tučné provízieexpr.: miliónovýmiliardový: budú to miliónové, miliardové stratyexpr. stonásobný: stonásobná bolesťexpr.: náramnýprenáramný: robiť náramný krikexpr.: bezodnýbezdný: bezodné zúfalstvohovor. neúrečný: neúrečný majetokexpr. večný: večná škodaneohraničenýneobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnostinevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdrojenesčíselnýnespočetnýkniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davyexpr. státisícový: státisícové zástupyneslýchanýnevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvozávideniahodný: závideniahodné úspechynepredstaviteľnýneopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesťneuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosťneospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosťneodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chybaneuhasiteľnýnezhasiteľnýkniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smädneutíšiteľný: neutíšiteľná túžbakniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovarunedohľadnýnedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľkyneľudský: neľudské utrpenienadľudský: nadľudská námahaexpr. nekonečný: nekonečná vďakakniž.: titanský: titanský zápasgoliášsky: goliášska silakniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský)hovor. maxi: to je maxi tortasubšt.: hovädský • hovadský • sakramentský

    2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý


    vplyvný ktorý má vplyv: vplyvné známostivážny (ktorý vzbudzuje úctu, rešpekt): najvážnejší zástupcovia mestaautoritatívny (ktorý má autoritu): autoritatívna osobnosťvýznamnývýznačnýzávažnýdôležitý (ktorý má značný význam): významný, význačný občan; závažný, dôležitý faktorprestížny (ktorý má významné postavenie): prestížne postavenievážený (požívajúci vážnosť): vážený člen rady


    význačný p. významný 1


    významný 1. ktorý má veľký význam • význačnýdôležitýzávažnýprominentný: významná, význačná, dôležitá, prominentná osobnosť; významná, závažná okolnosť; vyriešiť závažný problémveľavýznamnýmnohovýznamný: veľavýznamné rozhodnutiahistorický (niečím v minulosti významný): dnes si pripomíname historickú udalosťsvetodejnýkniž. svetodejinný (historicky významný): svetodejný objav, svetodejinné víťazstvopamätnýkniž. pamätihodný: pamätná bitka, pamätihodný rokslávny: slávne výročiepodstatný: počasie bez podstatných zmienrozhodnýrozhodujúci (ktorý o niečom rozhoduje): nastal rozhodný, rozhodujúci okamihosudnýosudový (majúci obyč. negatívny dosah): osudný, osudový vplyvprevratný: prevratný vynálezprelomový: prelomové časyďalekosiahly: ďalekosiahle záverystrategický (dôležitý z istého hľadiska): strategické surovinyepochálny: epochálny vynálezveľký: to je veľká vecvýrečný: výrečné svedectvovážny: vážne nebezpečenstvonezaplatiteľnýneoceniteľný: poskytol mi nezaplatiteľné, neoceniteľné službyvzácny: dnes čakáme vzácneho hosťazodpovedný: vykonávať zodpovednú funkciuhovor. expr., obyč. iron. ťažký: ťažká šaržaexpr. svetoborný: vymyslieť niečo svetobornéčelnýpoprednýpredný: čelný predstaviteľ štátu; byť na poprednom mieste; predný bojovník za ľudské právavedúci: vedúci činiteľprvý (ktorý niečo značí): patrí medzi prvých vedcovhlavný: mať na niečo hlavný vplyvprvoradý: prvoradá úlohazastar. vyvýšený: vyvýšené postavenie (Hurban)zastar. znatný: znatná rodina (Timrava)

    2. ktorý má vysoký účinok pokiaľ ide o silu, intenzitu, mieru • veľkýznačný: významné, veľké, značné úspechyvynikajúcipozoruhodnýznamenitývýborný: dosiahnuť vynikajúce, pozoruhodné, znamenité, výborné výsledkyznateľný: mať znateľný vplyv

    p. aj výborný, veľký

    3. ktorý vyjadruje istý zámer, úmysel • veľavýznamnýmnohovýznamnýveľavravnýmnohovravný: pozrieť sa na niekoho významným, veľavýznamným, mnohovýznamným, veľavravným, mnohovravným pohľadommnohoznačnýveľaznačný: mnohoznačný, veľaznačný úsmevmnohosľubnýveľasľubný: mnohosľubné, veľasľubné gestovýrečný: výrečné svedectvo

    p. aj veľavravný 2


    závažný 1. ktorý má veľký význam, veľkú váhu • dôležitývýznamnývýznačný (op. bezvýznamný): má závažné, dôležité argumenty; významné postaveniepodstatnýrozhodnýrozhodujúci: podstatné, rozhodujúce črty; rozhodná, rozhodujúca chvíľakniž. pádny: pádny dôvodkniž.: relevantnýimportantný: relevantná príčina; importantný znakcennývzácny (závažný v pozitívnom zmysle): cenný, vzácny prínos do slovenskej literatúryosudnýosudový (závažný obyč. v negatívnom zmysle): osudné, osudové rozhodnutie; osudná chybavážnyživotný (veľmi závažný): vážne previnenie; životný problémďalekosiahly (závažný vzhľadom na budúcnosť): ďalekosiahle závery

    2. p. vážny1 2, 4 3. p. ťažký 1


    známy 1. ktorého, ktorý pozná široká verejnosť • významnývýznačnýpopredný: známy, významný umelecveľkýdôležitýzávažný: veľký, dôležitý problémsvetovýslávnychýrnyvychýrenýpovestnýpreslávený: svetové, slávne výročie; chýrny spisovateľpríslovečnýexpr. chýrečnýrozchýrenýrozhlásený: príslovečná slovanská pohostinnosť, chýrečný recept; rozchýrený salónstaronovýnotorickýhovor. vyslovený (známy z minulosti al. podľa častých prejavov): staronový príbeh; je to notorický, vyslovený povaľačpopulárny (známy prostredníctvom médií): populárny spevákstarýošúchanýexpr. otrepaný (známy a často používaný): starý vtip; ošúchané, otrepané historkykniž. renomovanýzastar. znamenitý (Štúr, Kukučín)vykričaný (so zlou povesťou)

    2. vystupujúci vo vedomí ako známy • povedomý: tá tvár mu bola známa, povedomáverejný (známy verejnosti): verejné tajomstvo


    zodpovedný 1. ktorý nesie následky za niečo • spoluzodpovedný: sme zodpovední, spoluzodpovední za osud Zeme

    2. majúci veľký význam • dôležitý: zodpovedná, dôležitá funkciavýznamnývýznačnýzávažný: získal zodpovedné, významné postavenie


    charakterizovať 1. výstižne zachytávať podstatné, význačné črty, vlastnosti osoby al. veci • vystihovaťpostihovať: autor v románe dobre charakterizuje, vystihuje pomery za socializmu; zámer postihovať skutočnosť zo všetkých stránok

    2. byť charakteristický pre niekoho, niečo • vyznačovať: charakterizuje ho, vyznačuje ho pracovitosť


    vyznačovať p. charakterizovať 2


    značiť 1. dávať na niečo značku • značkovaťoznačovať: značiť, značkovať ovce; značiť, značkovať, označovať turistické chodníkyvyznačovaťpoznačovať: vyznačovať chyby v texte; poznačovať chybné výrobkysignovať (označovať podpisom): signovať obraz, maľbupuncovaťciachovať (označovať úradnou značkou): puncovať prsteň, ciachované váhysubšt. cajchovať

    2. byť znamením niečoho, mať istý konkrétny zmysel • znamenaťbyť: Čo značí, znamená ten nápis?; viem, čo to značí, čo to je, keď sa nik nehlásinaznačovať (náznakom dávať najavo): jeho tvár naznačuje nesúhlasvyjadrovať: odmietavý postoj vyjadruje, značí koniec priateľstvapredstavovať (mať hodnotu, cenu): nová továreň predstavuje, značí prínos pre obyvateľov mesta; práca v záhrade predstavuje preňho oddych

    3. písmom al. iným spôsobom zachytávať (aby sa niečo zachovalo) • zaznačovaťzaznamenávať: všetky údaje si značí, zaznačuje, zaznamenáva do notesa; do pamäti si značiť, zaznamenávať všetky dôležité rodinné udalostizapisovať (písmom): zapisovať výpovede svedkov


    kypieť 1. zväčšovaním objemu (obyč. pri vare) presahovať okraj nádoby: mlieko, polievka kypíprekypovaťpretekať: šampanské kypí, prekypuje; šumienka preteká (z pohára)

    2. byť v pohybe, výrazne sa prejavovať • expr. vrieťprekypovať: na uliciach kypí, vrie život; hnev v ňom vriekvasiť sabúriť sa: všetko sa v ňom kvasí, búriburácať (o mori)

    3. mať hojnosť • prekypovaťoplývať: mládenec kypí, prekypuje, oplýva zdravímexpr. sršať (týka sa duševných vlastností, citov): srší optimizmom, radosťouhýriťiskriť: hýri, iskrí vtipmivyznačovať sa (mať ako charakteristický znak): vyznačovať sa činorodosťou


    vyznačovať sa mať ako charakteristický znak • zastar. vyznamenávať sa: náš rod sa vyznačuje, vyznamenáva vysokým vzrastomoplývaťprekypovaťkypieť (mať niečoho v hojnej miere): povahovo oplýva, prekypuje veselosťou; starec kypí múdrosťoukniž. honosiť sa: kaštieľ sa honosí vzácnymi pamiatkami


    cena 1. meradlo potrebnosti, užitočnosti a ocenenia • hodnotavýznam: cenu, hodnotu, význam tohto činu zatiaľ nevieme odhadnúťzávažnosťdôležitosť: uberá to na závažnosti, dôležitosti skutkucennosťvzácnosť: cennosť, vzácnosť osobnosti učiteľa

    2. odplata za prácu mimoriadneho významu • ocenenie: neuspokojil sa s nespravodlivou cenou, s nespravodlivým ocenenímvyznamenanieodmena: dostať vyznamenanie za statočnosť; finančná odmena za preklad


    funkcia 1. hodnosť spojená s povinnosťami: štátna funkcia, zastávať funkciu riaditeľaúrad: vzdať sa svojho úradupostavenie: mať vysoké postavenieúloha: mať vedúcu úlohumiesto: dostal zodpovedné miestokniž. post: post ministra

    2. odbor pôsobnosti niečoho, zacielenosť činnosti na nejaký cieľ: nová funkcia bánk, spoločenská funkcia umeniaúlohaposlanie: výchovno-vzdelávacia úloha, výchovno-vzdelávacie poslanie školyvýznam: význam tvorivej práce pre spoločnosťplatnosť: ekonomická platnosť mzdykniž. zástoj: zástoj cirkvi v dejinách

    3. p. chod 2, činnosť 2


    obsah 1. čo vypĺňa vnútro niečoho • náplň: obsah, náplň vriec, fliaš

    2. čo dáva opodstatnenie niečomu, dôvod konania • zmyselvýznam: môj život nemá dobrý obsah, nemá zmysel, významnáplň: náplň práceideamyšlienka: idea, myšlienka dielanámettéma (obyč. obsah umeleckého diela): námetom, témou opery je boj so zlom

    3. stručná, v skratke vyjadrená myšlienková náplň niečoho • zhrnutie: obsah, zhrnutie článkuresumé [vysl. rezümé] (obsah odborného článku) • hist. regest (obsah listiny) • výťah (zhustený obsah): výťah z referátu


    zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmyselvýznam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výrokuobsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónienáplň: životná náplňkniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'êtrekniž. tenor: tenor článkukniž. značenie (Dobšinský)

    2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel prácecieľ: cieľ hnutiaúčel: vec nespĺňa svoj účelvýznam: nechápe význam celej udalostidôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod

    3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziupochopenieporozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumenímcitcítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie

    4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslamizastar. čuv

    5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmyslochvedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomiepamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmyslochrozumum (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?

    6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužovpud: pohlavný pudvášeň: dať sa strhnúť vášňoužiadostivosť: telesná žiadostivosťzastar. žiadzachtivosť: chtivosť pohľadu


    excelovať predstaviť sa vynikajúcimi výsledkami (a predstihnúť ostatných) • vyniknúťvyznamenať sa: na skúškach exceloval, vynikol, vyznamenal sahovor. blysnúť saukázať saexpr. zažiariť: blysol sa, ukázal sa svojou učenosťou; exceloval, zažiaril hereckým výkonomkniž. zaskvieť sa: zaskvieť sa vedomosťami

    p. aj vynikať


    prejaviť sa stať sa navonok viditeľným, pozorovateľným • vyjsť najavoukázať sa: pravda sa napokon prejavila, vyšla najavo; náš nesúhlas sa čoskoro prejaví, ukážepreukázať sa: Teraz sa preukážte, čo viete!predstaviť sa (verejne sa ukázať): napokon sa museli všetci predstaviťprezentovať sa: prezentovať sa maľbamiodb. manifestovať sa: choroba sa manifestovala horúčkouodzrkadliť saodraziť sa (o citoch, prejavoch): v očiach sa mu odzrkadlila, odrazila nenávisťzjaviť saobjaviť sa: na tvári sa zjaví, objaví únava, príznak chorobyiron. vyznamenať sahovor. vycajchnovať sahovor. expr. vyfarbiť sa (záporne sa prejaviť) • expr. vybuchnúťexplodovaťvypuknúť (prudko sa prejaviť; o citoch, prejavoch): zlosť v ňom vybuchla, vypukla s celou silou


    ukázať sa 1. stať sa zrazu viditeľným • zjaviť saobjaviť sa: na tvári sa ukázali, zjavili rozpaky; vo dverách sa ukázala, objavila postava otcavyjsťzried. vysvitnúť (o nebeských telesách) • hovor. vykuknúť (náhle, sčasti): z oblakov o chvíľu vykukne slnkoexpr. vyrojiť sa (ukázať sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdyhovor. vyskočiť (náhle sa ukázať): vyskočili mu slzy do očímihnúť sa (nakrátko): v obloku sa mihla tvárexpr. vystrčiť sa (nakrátko) • blysnúť sablysknúť sa: v očiach (sa) blys(k)ol strachexpr.: preblesknúťpreblesnúťpreblysknúťpreblysnúť (nakrátko, prechodne sa ukázať): na tvári prebles(k)ol úsmev; pred očami mu preblys(k)ol známy obrazpreletieťprebehnúťprelietnuť: okolo úst preletel, prebehol úsmevpredstaviť sa: v duchu sa mu predstavil známy obraz

    p. aj vyskytnúť sa

    2. stať sa známym na verejnosti • vyjsť najavovyjaviť sa: pravda sa napokon ukáže, vyjaví, vyjde najavovysvitnúť (neos. stať sa jasným, očividným): vysvitlo, že sa poznajúprejaviť sapreukázať sa: prejavil sa, preukázal sa ako zbabelecodhaliť sa: pravda sa odhalila v pravom svetleiron. vyznamenať sahovor. iron. vycajchnovať sahovor. expr. vyfarbiť sa (stať sa známym): Ale si sa zasa svojimi rečami vyznamenal, vycajchnoval, vyfarbil!expr. vykľuť sa (časom sa ukázať): vykľul sa z neho podvodníkosvedčiť sa (ukázať sa ako vhodný, dobrý): prostriedok sa osvedčilkniž. prezentovať sa: prezentovať sa svojím hudobným dielom

    3. upozorniť niečím na seba; vytŕčavo, navonok sa prejaviť • predviesť sa (obyč. pejor.): chcú sa ukázať, predviesť, akí sú bohatípredstaviť sa: usiluje sa predstaviť v najlepšom svetlepochváliť sapopýšiť sa (vyjadriť chválu o sebe; nemá obyč. pejor. príznak): pochválili sa, popýšili sa peknou úrodou jabĺkhovor. expr. vytiahnuť sa (pochváliť sa svojou prevahou nad niekým, niečím): rád sa pred dievčencami vytiahneexpr. vytasiť sa: vytasil sa s platným potvrdenímhovor. expr. vycapiť sa: Ale si sa vycapil!expr.: blysnúť sablysknúť sa: blysla sa vedomosťamihovor. švihnúť sa


    vynikať 1. prejavovať vo veľkej miere kladné vlastnosti, vysokú úroveň v niečom (v porovnaní s inými) • excelovať: žiak vyniká, exceluje v matematikeprečnievaťprevyšovaťpresahovať: v škole prečnieval, prevyšoval, presahoval všetkýchzastar. predvodiť (Hurban, Vajanský)vyznamenávať sa: v zápase sa najviac vyznamenával brankárviesť (mať postavenie): v kolektíve vedie nad všetkýmifraz.: viesť prvé huslehrať prím (byť prvým) • hovor. blýskať saexpr. žiariť: blýska sa vedomosťami; ako herečka žiari

    2. javiť sa očividnejším, badateľnejším v porovnaní s niečím • vynímať sabyť nápadný: vynikala, vynímala sa svojou výškou; byť nápadný sviežou farboukniž. skvieť sa: domácnosť vyniká, skvie sa čistotou


    významnosť p. význam 2


    cenný ktorý má veľkú materiálnu al. duchovnú hodnotu • hodnotnýdrahý: cenný, hodnotný, drahý dar (op. nehodnotný, lacný); cenné, hodnotné umelecké dielo; drahé kovydrahocennývzácny (veľmi cenný): drahocenný, vzácny šperk, čas, priateľvýznamnýdôležitý: archívy ukrývajú významné, dôležité materiályneoceniteľnýnedoceniteľnýnezaplatiteľnýna nezaplatenie (majúci takú cenu, ktorú ani nemožno vyjadriť, uhradiť, zaplatiť): neoceniteľné, nedoceniteľné životné skúsenosti; nezaplatiteľná pomoc; rada na nezaplateniepren. zlatý: zlatá rada, zlaté rukyexpr. skvostný: skvostný duch, skvostný nábytok


    dôležitý 1. ktorý má veľký význam, veľkú závažnosť • významný: dôležitá, významná zmena v živote; dôležitá, významná osobapodstatnýzávažnývážny (v ktorom spočíva podstata; op. nepodstatný, nezávažný): všímať si iba podstatné veci; závažné dielo, vážna vecstrategický (dôležitý obyč. z vojenského, politického hľadiska): strategický bod, strategické surovinyexponovaný (spoločensky, politicky dôležitý): exponované miesto, exponovaná funkciarozhodnýrozhodujúcikniž. relevantný (ktorý veľa znamená, od ktorého veľa závisí) • zlomový (predstavujúci zlom, zmenu): zohrať v niečom rozhodnú, rozhodujúcu úlohu; relevantný prvok; zlomový okamihživotný (životne dôležitý): urobiť životný krokpredný: sú aj prednejšie vecizastar. značný: značný človek (Vajanský)mnohovýznamnýexpr. predôležitý (veľmi dôležitý)

    p. aj cenný

    2. iron. prehnane na seba upozorňujúci, sám sebe pripisujúci dôležitosť, nenahraditeľnosť; svedčiaci o takých vlastnostiach • iron. al. pejor. dôležitkársky: dôležitý, dôležitkársky človek; dôležitkárske správaniehovor. expr., často iron. ťažký: stal sa z neho ťažký šéfexpr. predôležitý (veľmi dôležitý)


    neoceniteľný ktorý má veľmi veľkú cenu, hodnotu • nedoceniteľný: urobil pre nás všetko, je to neoceniteľný, nedoceniteľný pomocníkcennýdrahocenný: poskytol nám cenné, drahocenné radyvýznamný: umelec zanechal po sebe neoceniteľné, významné dielovzácnyexpr. skvostný: strácame v ňom vzácneho, skvostného človeka


    podstatný 1. ktorý tvorí podstatu, základ al. ktorý je súčasťou podstaty niečoho (op. nepodstatný) • hlavnýzákladný: podstatné, hlavné, základné znaky, vlastnostikniž. konštitutívnykľúčovýkniž.: kardinálnykapitálny: konštitutívny prvok; kľúčová, kardinálna otázkarozhodujúci: rozhodujúci argumentkniž. relevantný (podstatný vo vzťahu k niečomu): relevantný faktorprincipiálnyzásadný: principiálna, zásadná chybazávažnývýznamnýdôležitý (ktorý má význam, závažnosť): mať závažný, významný, dôležitý vplyv na úspešné riešenie vecibytostný: bytostná črta etnikakniž. zastar.: esenciálnyesencionálnyexpr.: levílevský: leví, levský podiel na niečom

    p. aj základný, hlavný

    2. p. výrazný 2, značný 1


    veľavravný 1. veľa a zbytočne rozprávajúci • mnohovravný: veľavravný, mnohovravný človekrozvravený: rozvravená ženazhovorčivýzvravnýhovorný (ktorý sa rád zhovára): zhovorčivá, zvravná susedazried. rečnýexpr. utáraný: utáraný starecexpr. táravý: táravé jazyčniceexpr.: bľabotavýrapotavý: rapotavá susedapejor. ľapotavýsubšt. ukecaný

    p. aj výrečný 1

    2. veľa naznačujúci, sľubujúci • mnohovravný: veľavravný, mnohovravný úsmevmnohoznačnýveľaznačný: mnohoznačný, veľaznačný pohľadvýznamnýveľavýznamnýmnohovýznamnýmnohovýznamový: významné, veľavýznamné, mnohovýznamné gestomnohosľubnýveľasľubnýnádejný: veľasľubný, nádejný začiatok

    p. aj významný 3


    výborný ktorý má najvyššiu mieru akosti, úrovne a pod. • vynikajúciznamenitýprvotriedny: podávali výborné, vynikajúce, znamenité, prvotriedne jedlá; výborný, vynikajúci lekár; dosiahnuť znamenité výsledky; predával len prvotriedny tovarnajlepšívyberaný: pili len najlepšie vínaelitný: elitné publikumvýznamný: dosiahnuť významné výsledkyskvelý: skvelý spoločníkhovor. expr.: báječnýsenzačný: čítal som báječnú knihuexpr. božský: božský nápojexpr. rozprávkový: rozprávkové počasieexpr. úžasný: bol to úžasný človekexpr. hrdý: hrdá hostinahovor. expr. ohromný: je to ohromný odborníkveľkolepý: veľkolepé dieloostrý (o zmysloch): mať ostrý zrakvysokoakostnývysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľneprekonateľnýnezdolateľný (ktorý sa nedá prekonať, zdolať): ako rozprávač je neprekonateľný, nezdolateľnýobdivuhodnýpozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podal obdivuhodný, pozoruhodný výkonzávideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodný životvydarený: vydarený večierokdokonalý (spĺňajúci všetky požiadavky): dokonalý obrazbezchybný (ktorý je bez chýb): bezchybný prekladbrilantnýbravúrny: brilantná, bravúrna hrahovor. expr. fantastický: fantastická hudbaideálnyperfektný: prežili sme ideálnu dovolenkuhovor. expr. exportný: exportná kvalitageniálny: mám geniálne myšlienkyjedinečný: je to jedinečný pracovníkmajstrovský: majstrovské ovládanie strojaoslňujúcioslnivý: oslňujúci, oslnivý výkonslávny: slávny činexpr.: kapitálnykolosálnyfenomenálnykráľovskýnádhernýkrásny (prekračujúci očakávanie): podaril sa mu kapitálny úlovok; prišiel na kolosálne riešenie; dostať kráľovský honorár; nádherný zápas; dosahoval krásne výsledkykniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec umeniakniž. eminentný: eminentný žiakkniž. eklatantný: eklatantný dôkazkniž. excelentnýhovor.: prímatip-topsuper: príma učiteľ; kúpil som si tip-top topánkyzastar. vynikavý (Kukučín)subšt.: bezvadný • bezva: bezvadné, bezva počasiesubšt. bohovský: To je bohovský nápad!subšt. senzi

    p. aj vynikajúci


    sémantika veda o význame jazykových jednotiek • semaziológiazastar. významoslovie


    významoslovie p. sémantika


    náboženstvo presvedčenie o existencii Boha, bohov; formálne prejavy tohto presvedčenia • vieravierovyznanie: kresťanské náboženstvo, kresťanská viera; prestúpiť na iné vierovyznanievyznanie: sloboda vyznaniakniž. konfesiakniž. zastar. relígia


    presvedčenie chápanie skutočnosti, ktoré človek pokladá za správne a nesporné • zmýšľanie: náboženské presvedčenie, zmýšľanie; konať podľa svojho presvedčenia, zmýšľanianázornáhľad: politické názory, náhľady; vyjadriť svoj názor, náhľadsvetonázorsvetonáhľad (sústava názorov o okolitom svete): idealistický svetonázor, svetonáhľadviera (pevné presvedčenie o jestvovaní, o správnosti niečoho): viera v posmrtný životvyznanievierovyznanienáboženstvokniž. konfesia (pevné presvedčenie o jestvovaní Boha, pridŕžanie sa tohto presvedčenia): kresťanské, židovské vierovyznanie, náboženstvo; sloboda vyznania; byť bez konfesiezásada (pevne ustálené presvedčenie o konaní, správaní): nemenné životné zásadykniž. krédo: konať podľa svojho krédaistota (pevné presvedčenie): s istotou niečo tvrdiťmienkaúsudok (výsledok usudzovania, uvažovania): verejná mienka; urobiť si úsudok o niečommyseľ: je mu to proti mysli


    viera 1. pevné presvedčenie o jestvovaní, správnosti, pravdivosti niečoho: viera v Boha, v budúcnosť, stratiť vierudôvera (náklonnosť veriť): dôvera k rodičomkniž. kredit: morálny kredit

    2. náboženské presvedčenie: kresťanská vieravyznanie: sloboda vyznaniavierovyznanie: židovské vierovyznanienáboženstvo: K akému náboženstvu sa hlásite?kniž. konfesia

    p. aj dôvera


    vyznanie p. viera 2


    vyznať slovami dať najavo, slovami zverejniť • vyznať sa (z niečoho): vyznať city, vieru, vyznať sa z citov, z vierypriznaťpriznať sa (obyč. z niečoho zatajovaného): priznať hriech, priznať sa k hriechuprejaviťvyjaviť: prejaviť lásku, vyjaviť pravduprihlásiť sa (k niečomu): verejne sa prihlásil k ateizmukniž. doznať: doznať svoju vinuvyspovedať sa (vyznať hriechy)


    chápať 1. prichádzať na zmysel niečoho • kniž. ponímať: dobre chápal, ponímal význam slovarozumieť: nerozumiem, čo tým myslíšuvedomovať si (prichádzať k poznaniu): uvedomoval si, že prehralbraťvykladať sivysvetľovať si (zisťovať príčinu): nevedel, ako má brať, ako si má vykladať, vysvetľovať jeho čin; berie to osobnezastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín)vidieťnazerať: Ako problém vidíte vy? Ako na problém nazeráte vy?

    p. aj koncipovať

    2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • mať pochopeniemať porozumenie: chápe jeho ťažkosti; má s ním pochopenie, porozumenierozumieť: rodičia nerozumeli synovi, nechápali hovyznať sa (v niekom): nevyznám sa vo vlastnom synovi


    orientovať sa 1. mať dostačujúce vedomosti o (svojej) polohe, o situácii, o stave v istom odbore a pod. • vyznať samať rozhľadmať prehľad: dobre sa orientuje, vyzná sa v meste, v cudzom prostredí; má prehľad o veciach; v politike má (dobrý) rozhľadbyť informovaný: v odbore je dobre informovanýrozumieť sa (niečomu, do niečoho): rozumie sa športu, rozumie sa do športu

    2. usmerňovať svoju činnosť istým smerom, na dosiahnutie istého cieľa • zameriavať sazacieľovať saupriamovať sa: výskum sa orientuje, zameriava, zacieľuje, upriamuje na vyliečenie rakovinysústreďovať sasmerovať: publicistika sa sústreďuje na aktuálne problémy; politika smeruje k zachovaniu sociálneho mierukniž. sledovať: sledovať iba svoje záujmypoznať: pozná len vlastný prospech


    priznať 1. pravdivo vyjaviť niečo o sebe (obyč. niečo negatívne), nezatajiť, nezaprieť • priznať si: priznať (si) prehru, omyl, neúspechuznať (prijať ako pravdivé, pripustiť po istom zdráhaní): uznal, že nepostupoval správnekniž. doznať: doznať svoju vinupriznať sa (potvrdiť svoju účasť na niečom, čo sa obyč. hodnotí ako prečin, vina): priznal sa ku krádeživyznať sa: úprimne sa vyznal zo svojej viny, priznal si svoju vinu; vyznať sa zo svojich citov, priznať svoje cityexpr. vyspovedať sa: zo všetkého sa mi vyspovedalaprezradiťvyzradiť (niečo tajné): nechce prezradiť, vyzradiť, čo ho trápizveriť sa (s niečím) • zveriť (niekomu niečo) (dôverne povedať): zveriť sa niekomu so svojím previnením, zveriť niekomu svoje hrozné tajomstvopráv. deklarovať (priznať právne významnú skutočnosť)

    2. právne, súdne prideliť • prisúdiť: dedičstvo mi priznali, prisúdili celépririeknuťpripísať: zabraté územie im nechceli naspäť pririeknuť; majetok pripísať, pririeknuť deťom


    priznať sa 1. pravdivou výpoveďou potvrdiť vinu, nezatajiť niečo • priznať: obvinený sa napokon ku všetkému priznal, všetko priznalkniž. doznať: doznať vinu v celom rozsahuvyznať sa: zo svojho previnenia sa skrúšene vyznalprezradiťvyzradiť (niečo tajné, tajené): prezradil, vyzradil svoju slabosťzveriť sa (s niečím) • zveriť (niekomu niečo): nechce mi zveriť svoje ťažkostipopriznávať sa (postupne): deti sa napokon popriznávali

    2. na základe poznania, blízkosti a pod. nadviazať kontakt s niekým, prejaviť vzťah k niekomu • prihlásiť sa: z bývalých spolužiakov nik sa mu nepriznal, nik sa k nemu neprihlásilprihovoriť saprivravieť sa: pozná ma dobre, ale sa mi neprihovoril, neprivravelpopriznávať sapoprihlasovať sa (postupne al. o viacerých jednotlivcoch): popriznávať sa, poprihlasovať sa k starým priateľstvámexpr. pritrizniť sa (Kukučín)


    rozumieť 1. prichádzať na zmysel niečoho (najmä slov, reči) • chápať: nerozumiem, nechápem, čo tým myslíšvidieťkniž. ponímať: správne videl, ponímal vecivyznať sa (v niekom, v niečom): nevyzná sa v jeho rečiachbraťvykladať sivysvetľovať si: nevedel, ako má brať, ako si má vykladať jeho slovázastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín)

    2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • chápať: žena mu nerozumie, žena ho nechápemať porozumeniemať pochopenie: má s ním porozumenie, pochopenie

    3. rozumieť si zhodovať sa v názoroch • byť rovnakýbyť zajedno: manželia si rozumejú, sú zajednonájsť sa (dok.): tí dvaja sa našli

    4. p. vyznať sa2 1, 2


    vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznaťuvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvobyť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopnostízastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať

    2. mať osvojené ako poznatok • poznaťchápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglickyovládaťzvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslovyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň

    3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopnýdokázaťvládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiťvyznať sa: vyzná sa vo všetkommôcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohlihovor.: uhádnuťpotrafiťzastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľavystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť)arch. dolieť


    vyznať sa1 p. vyznať, priznať sa 1


    vyznať sa2 1. mať dobré vedomosti o niečom, vedieť o niečom veľa • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho): v remesle sa vyzná, remeslu rozumie; v hubách sa nevyznám, do húb sa nerozumiemovládať: históriu národa ovládaorientovať sa (vyznať sa v situácii, v polohe a pod.): v cudzom meste sa vie orientovať; orientuje sa v politikemať rozhľadmať prehľad: v literatúre má rozhľad

    2. mať pochopenie pre niekoho • rozumieťchápať: vyzná sa v ľuďoch, rozumie im, chápe ich


    zdôveriť sa dôverne povedať niekomu niečo; povedať niekomu dôverné veci • zveriť sazveriť (komu, čo): zdôveriť sa, zveriť sa rodičom so svojimi plánmi; zveriť priateľke svoje obavyexpr. vyspovedať sa: vyspovedala sa mi zo svojich žiaľov, ťažkostívyznať sa (priznať sa k niečomu tajnému): zo všetkého sa predo mnou vyznalprezradiťvyzradiť (o sebe): prezradila, vyzradila mi, že jej manželstvo sa nevydarilozastaráv. zjaviť sa: nikomu sa o tom nezjavil


    zveriť sa 1. dôverne povedať niekomu niečo • zdôveriť sazveriť (niekomu niečo): zverila sa, zdôverila sa matke so svojím nešťastím; zveriť niekomu svoje osobné plányvyznať sapriznať sa (povedať niečo, čo malo ostať zatajené): vyznala sa mu zo svojich citov; priznal sa mi, že ani on nie je celkom bez vinyexpr. vyspovedať sa: vyspovedať sa priateľke z nešťastného činuvyjaviťprezradiťvyzradiť (niečo tajné): nechce mi vyjaviť, prezradiť, čo ju trápi; vyzradil mi svoje pochybnosti

    2. prejaviť úplnú dôveru niekomu, niečomu pri riešení niečoho • spoľahnúť sa: môžeš sa zveriť, spoľahnúť na mňa, ja to vybavím; zveriť sa, spoľahnúť sa na svoju intuíciuhovor.: znechať sanechať sa: (z)nechať sa na náhodu, na osud, na druhýchzastaráv. spustiť sa: len sa pekne spusti na Pána Bohaoprieť sa (využiť ako morálnu oporu): v ťažkostiach sa na mňa oprieoddať sapoddať saodovzdať sa (s dôverou sa niekomu dať do opatery, na starosť a pod.): oddať sa, odovzdať sa do vôle Božej, do vôle osudu; celkom sa poddať rodičovskej vôli

    3. p. zasnúbiť sa


    stúpenec kto sa stavia za niekoho, za niečo, kto podporuje niekoho, niečo • prívrženec: Štúrovi stúpenci; prívrženci demokraciezástanca: bol zástancom nenásilných riešenínasledovateľnasledovníkpokračovateľ (kto nasleduje niekoho ako vzor): mať umeleckých nasledovateľov, nasledovníkov, pokračovateľovžiak: Metodovi žiaciodchovanec (kto bol niekým vychovaný): odchovanci Štúravyznávač (kto sa k niekomu, niečomu hlási): vyznávači islamuškola (stúpenci istého filozofického, vedeckého, umeleckého smeru): Hegelova školapriaznivec: priaznivci hokejapriateľ: priateľ hudbypodporovateľ: podporovateľ umeniapren. zástavník (čelný stúpenec): zástavník novej epochyfanúšikexpr. skalný (náruživý stúpenec istého druhu športu al. športového klubu): fanúšik futbalu, skalný Slovanaexpr. kmotorzastar. straník (Jesenská)mn. č. svoji (ľudia, ktorých spája spoločný cieľ): pracovať medzi svojimi


    vyznávač p. stúpenec


    besnieť (sa), besniť (sa) expr. nespútano sa prejavovať (v konaní niečoho zlého, v hneve a pod.) • šalieť (sa): ľudia vo vojne besneli, šalelizúriťdivieťvyčíňaťvystrájaťhovor. expr. šarapatiť (aj o živelných pohromách): uragán zúril, divel, vyčíňal, vystrájal; povodeň šarapatíblázniť (sa)vyvádzať (nerozumne sa správať): Čo toľko besníte, bláznite, vyvádzate!


    búriť sa 1. stavať sa na odpor (proti vrchnosti) • rebelovaťrevoltovaťpovstávaťvzpierať sa: proti nespravodlivosti sa búrili, rebelovali, revoltovali, povstávali celé dediny; búrila sa, vzpierala sa proti rozhodnutiu

    2. prudko, búrlivo sa prejavovať (o citoch, živloch) • búriťburácaťkypieť (o citoch): zlosť (sa) v ňom búri, buráca, kypíkniž. jatriť sa: duša sa mu jatrí bolesťoudvíhať savzdúvať sa: more sa búri, dvíha, vzdúvabesnieť (sa)zúriťvyčíňať: uragán besnie, zúri, vyčíňa


    šantiť prejavovať sa veselou náladou, žartovnými kúskami, behaním, neposednosťou a pod. • šantovaťrobiť šantyrobiť pestvárobiť šibalstvárobiť huncútstva: deti šantia, šantujú, robia šanty, pestvá na školskom dvorehovor. expr. šarapatiť: deti šarapatia v kôlnisamopašiť (sa)robiť nezbeduhovor. nezbedníčiťzried. nezbediť (obyč. s nerešpektovaním výchovných úsilí, spoločenských noriem): samopaší (sa), nevie od dobroty, čo by mal robiť; keď rodičia odišli, deti robili nezbeduexpr.: blázniť (sa)pochabieť sapochabiť sajašiť sa (výstredne, samopašne sa správať) • vystrájaťvyvádzaťstváraťvymýšľaťvyčíňať (obyč. s nedobrými následkami): vystrájať, stvárať fígle; mládež na chate vystrájala, vyvádzala, vyčíňala do ránaexpr. strečkovať (splašene behať): chlapci strečkujú na dvorefraz. expr. nezmestiť sa do kožeodreagúvať sa (šantiť s cieľom zbavovania sa psychickej záťaže): deti skáču, nezmestia sa do kože; mládež sa odreagúva na ihrisku


    vyčíňať p. besnieť (sa), vystrájať1


    vystrájať1 robiť kúsky, ktoré okolie prijíma negatívne, ktoré spôsobujú nepríjemnosti; neviazane, neprimerane sa správať • vyvádzaťvyčíňať: nedospelí chlapci vystrájajú, vyvádzajú nezbedy; vyčíňanie bandyexpr. stváraťhovor. zvádzať: Čo tam vedľa stvárajú?; stvárať kúsky, čertoviny, neprístojnosti, nezbedy; zvádzať hlúpostivymýšľaťzried. paratiť: deti stále čosi vymýšľajúhovor. expr.: garazdovaťgarazdiťrobiť garazdu: nič nerobia, iba sa povaľujú a robia garazduexpr.: besnieť (sa)besniť (sa)divieťšalieť (sa) (veľmi vystrájať) • nezbedníčiťrobiť nezbedu/nezbedyrobiť neplechu/neplechyrobiť pestvá (vystrájať zo samopaše) • hovor. beťárčiťšantiťšantovaťrobiť šantyrobiť šibalstvárobiť huncútstva (vystrájať žartovné, huncútske kúsky) • expr. rákošiť (Hviezdoslav)hovor. expr. šarapatiťzried. vrtošiťzastaráv.: všetečiťvšetečniť (Šoltésová)fraz. expr. nezmestiť sa do kože


    kvetnatý 1. ktorý má veľké množstvo kvetov • poet. kvetistý: letná kvetnatá, kvetistá lúkazakvitnutýrozkvitnutý: zakvitnuté, rozkvitnuté stráne, stromy

    2. ktorý má veľa príkras, ozdôb, nadnesenosti, štylizovanosti (obyč. o reči) • poet. kvetistý: kvetnatá, kvetistá reč básnikaozdobnývyumelkovanývyšperkovanýexpr. vyčačkaný: ozdobný, vyumelkovaný štýlštylizovanýpatetický: kvetnatá, patetická reč diskutujúcej


    vyčačkaný p. vyobliekaný, vyzdobený, kvetnatý 2


    vyobliekaný pekne, slávnostne oblečený • expr.: vyparádenýnaparádený: vyobliekané, vyparádené, naparádené ženyvystrojenýnastrojený: vystrojená, nastrojená nevestaexpr. vyfintenýexpr. zried. nafintený: chodieval vyfintený ako páv; nafintení páni (F. Kráľ)expr.: vyčačkanýčačanýexpr.: vyšnorovanývyšnurovaný (vyobliekaný a vyzdobený šnúrami): vyšnurovaný hajdúch (Záborský)hovor., obyč. iron. vymódenýhovor. vycifrovaný: vycifrovaní svadobčaniahovor. expr. vypánený (vyobliekaný ako pán): vypánený notár (Rázus)hovor. expr. vyštafírovanýhovor. vynovený (vyobliekaný do nových šiat): prišiel celý vynovenýhovor. expr.: vytiahnutývycipkanýpejor.: vyfrndolenýnafrndolenýsubšt.: nahodený • oháknutý


    vyzdobený bohato opatrený ozdobami • ozdobený: miestnosť vyzdobená, ozdobená kvetmiskrášlenýokrášlený: pracovisko je dnes skrášlené, okrášlenéexpr.: vyčačkanýnačačkaný (veľmi al. nevkusne vyzdobený): vyčačkaný bytexpr. vyšperkovaný (ozdobený šperkmi): vyšperkovaná rukaexpr. vyparádený: vyparádení mládenciexpr. vyfintený: chodieval vyfintený ako pávhovor. expr. vycifrovaný: vycifrované koneexpr. vycipkaný: vycipkané ženyhovor. expr. vyperený (ozdobený perom)


    odstrániť 1. vziať niečo odniekiaľ s cieľom uvoľniť, vyčistiť niečo a pod. • dať prečdať nabok: odstrániť zátarasu spred brány; chybné výrobky odstrániť, dať preč, dať nabokodprataťspratať (zároveň dať na svoje miesto): odpratať topánky do skrine; odpratať smeti z dvorapoodstraňovaťpoodpratávaťpospratávaťpobrať (postupne, viac vecí)

    2. zariadiť, aby niečo prestalo jestvovať • zlikvidovať: odstrániť, zlikvidovať všetky prekážky, ťažkostiodpomôcť (niečomu): odpomôcť biede, chorobámzrušiť: zrušiť cirkevné školykniž. eliminovať: zdroj nákazy už eliminovalisubšt. skasírovať: výhody v podniku skasírovalipubl. odbúrať: prebujnenú administratívu treba odbúraťhovor. expr. odparentovať: odparentovanie demokraciezahladiť (niečo, čo má ostať utajené): zahladiť stopy zločinuvyhnať: vyhnanie plodu z tela, bolesti z hlavyvyňať: vyňať chorú obličkuvykoreniť (odstrániť s koreňom, pren. celkom odstrániť): vykorenenie buriny; pren. zlo treba vykoreniť

    3. proti vôli zbaviť niekoho niečoho výhodného (obyč. funkcie, postavenia a pod.) • zbaviť sa: odstránili ho z vedenia; vo vedení sa ho zbavilizosadiť: zosadili ho z úraduhovor. odstaviť: je už odstavený od rozhodovaniahovor. expr. vyšachovať: vyšachovali ho z funkcievyradiťvylúčiť (zbaviť účasti na niečom): za trest ho z kolektívu vyradili, vylúčilisubšt. odkrágľovať: odkrágľovať politického protivníka


    vybrať 1. vyhľadať z väčšieho množstva a rozhodnúť sa za to • vyvoliťvyvoliť sizvoliťzvoliť si: vybrať (si), zvoliť (si) vhodné topánkyvyhliadnuťvyhliadnuť sizried.: vyzrieťvyzrieť si (vybrať si pohľadom): vyhliadnuť (si) niekoho za partnerapovyberať (postupne): povyberali najlepšie kusy

    2. dať odniekiaľ von • vyňať: vybrať, vyňať list zo zásuvkyvytiahnuť (obyč. ťahaním vybrať): vytiahol z vrecka drobné; vytiahnuť z fľaše zátkuexpr. vysnovať: vysnovať z tela vnútornostivyloviť (vybrať z vody, z tekutiny): vyloviť bezduché telo; vyloviť muchu z polievkyvykopať (vybrať kopaním): vykopať zemiakyvybaliťhovor. vypakovať (vybrať z obalu): vybaliť si z vrecúška desiatuvyzdvihnúť (vybrať niečo uložené, deponované): vyzdvihnúť batožinuvyoperovaťvyrezať (chirurgicky vybrať): vyoperovať z tela úlomok; vyrezať slepé črevovysadiťzastar. vystaviť: vysadiť, vystaviť dvere z pántovpovyberaťpovyťahovaťpovybaľovať (postupne)

    3. vziať od jednotlivcov (obyč. peniaze) • zinkasovaťvyinkasovať: vybrať, zinkasovať za plyn, elektrinupovyberať (postupne): povyberali od kolegov na kyticu

    4. p. vziať 1, 3


    vyňať 1. p. vybrať 2, odstrániť 2 2. p. vynechať 1


    vynechať 1. úmyselne al. omylom nevziať do úvahy • obísť: pri delení ho vynechali, obišlipráv. opomenúť: opomenutý dedičvylúčiťvyňaťvysunúť (úmyselne vynechať): vylúčiť, vyňať niekoho spod obvineniakniž. eliminovaťvypustiťexpr. vyhodiť (obyč. slovo, text): vypustiť odsek, pasážpreskočiť (vynechať v istej súvislosti, v istom poradí): preskočiť dva riadky; moje meno preskočilipovynechávaťpoobchádzaťpovypúšťaťpopreskakovať (postupne, viac vecí)

    2. nezúčastniť sa na istej (obyč. pravidelne vykonávanej) činnosti • vymeškať: prednášky nikdy nevynechá, nevymeškázameškaťzmeškaťpremeškať: z(a)meškal, premeškal jedinečnú príležitosťhovor.: dať/nechať si ujsťprepásť: nechce si dať ujsť, nechce prepásť ani jednu príležitosť, aby si ho všimlipremárniť: premárnil dva termínypovynechávaťpovymeškávaťpopremeškávať (postupne, viac príležitostí)

    3. p. zlyhať


    vyradiť 1. zbaviť účasti na niečom • vylúčiť: vyradiť, vylúčiť hráča z kolektívu; vyradiť, vylúčiť niekoho z pracovného procesukniž. eliminovať: eliminovať rušivé zásahyodstaviť: odstavenie strojavyňaťvyčleniťodstrániť (dať preč): odstrániť, vyradiť premávku cez mesto

    2. pri triedení dať preč (obyč. ako nepotrebné, chybné) • vylúčiť: vyradiť, vylúčiť z potravy tuky; vyradený tovaroddeliťodstrániťvyčleniťkniž. eliminovať: odstrániť, eliminovať chybné výrobky


    vysunúť posunúť smerom dopredu al. hore • vystrčiťvytrčiť: vzdorne vysunul, vystrčil bradu; vytrčil nosvypučiť: vypučiť brucho, prsiapredsunúť: predsunutá hliadkavyňať (vyčleniť zo súvislosti): vyňať, vysunúť číslo pred zátvorkuvyšinúť (vysunúť z normálnej polohy, z normálneho smeru): vyšinúť vozík


    vytiahnuť 1. ťahaním al. bratím dostať von • vybraťvyňať: vytiahnuť, vyňať zadretú triesku z prsta; vytiahnuť, vyňať súčiastku zo strojavyvliecť (ťahavým pohybom): vyvliecť niť z ihlyvyslobodiť (uvoľniť a vytiahnuť): vyslobodiť zraneného z trosiekvyloviť (vytiahnuť z vody, tekutiny): vyloviť havarované auto z riekyexpr.: vyteperiťvytrepať (ťažko, s námahou vytiahnuť): vyteperiť čln na brehvytasiť (rýchlym pohybom vytiahnuť): vytasiť nôž, zbraňpovyťahovaťpovyberaťpovyvliekaťpovyslobodzovať (postupne, viacero osôb)

    2. ťahaním dať do rovnej polohy • vypnúťnapnúťnatiahnuť: vytiahnuť, vypnúť plachtuvystrieť: vystrieť si údyrozostrieťrozprestrieť: rozostrieť deku na trávupovyťahovaťpovypínaťponapínaťponaťahovaťpovystierať (postupne, viac vecí)

    3. posunúť dohora • zdvihnúť: vytiahnuť, zdvihnúť obočienadvihnúť (trocha): nadvihnúť si sukňu nad kolenáhovor. expr. vyhnať: vyhnať múr do výšky; vytiahnuť, vyhnať ceny na maximumhovor. expr. vytlačiťsubšt. vyšrófovať (ceny)

    4. p. vylákať 1, 2 5. p. vyjsť 1 6. p. vypiť 1 7. p. vyvolať 3


    vytrhnúť 1. prudkým pohybom uvoľniť a oddeliť; prudko vziať, prudko vytiahnuť • vyšklbnúť: vytrhnúť si, vyšklbnúť si gombík na kabáte; vytrhnúť, vyšklbnúť boľavý zub; vytrhnúť, vyšklbnúť z ruky peronár. vyskubnúť (Figuli)expr.: vydrapnúťvydrapiť: vydrapnúť list z písanky; vydrapil mu bankovku z rúkvymyknúť: vymykol dedovi peňaženku a ušielvychmatnúťvychytiť (prudko vziať) • expr.: vykmasnúťvyškrabnúťvydrmnúť: vykmasne jej z náručia dieťa; vyškrabne, vydrmne mu košík z rukyvyrvať (násilím): vyrvať zbraň nepriateľoviexpr. vyštipnúť (končekmi prstov, pinzetou a pod.) • vyvrátiť (zo základov, z koreňov) • vytrhaťvyšklbaťexpr.: vydriapaťvyškriabať (postupne vytrhnúť): vytrhať vlasy, nechty niekomupovytŕhaťpovytrhávaťpovytrhúvaťpovyšklbávaťpovydrapovaťpovydrapúvať (postupne, viac vecí)

    2. oddeliť, odčleniť z nejakej súvislosti • vybraťvyňať: slová vytrhnuté, vybraté, vyňaté z kontextuvyčleniť: neodôvodnene ste vec vyčlenili zo súvislosti

    3. hovor. zbaviť ťažkej, nepríjemnej situácie • vyslobodiťoslobodiťdostať: vytrhnúť, vyslobodiť, dostať niekoho z otroctva, z nebezpečenstvavymaniťvytiahnuť: vymanila, vytiahla syna z nešťastia, z biedyzachrániť (pred niečím)

    4. p. vyrušiť


    vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misyuchopiťkniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za rukuvyňaťvybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievkypobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

    2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred ústodňaťodobrať: odňali, odobrali mu majetokzbaviť: zbaviť súpera loptykniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabaťzhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazískonfiškovaťzhabať (úradne vziať) • zoštátniťznárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

    3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisíckudostaťzískať: dostať, získať finančnú odmenuprijať: prijať dar od niekohoprevziať: prevzala balík od poštárapredchytiť (vziať skôr ako iný) • prebraťodviesťodvábiťodlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievčavybrať: vybrať si dovolenku

    4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školukniž. pojať: pojali ma do mesta so seboupribrať: pribrať niekoho do partieprijaťadoptovaťosvojiťprisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

    5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobraťstrhnúť: voda vzala, zobrala, strhla mostschytiťexpr.: skmasnúťzdrapiťdrapnúťzdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasyexpr. popadnúť: popadla vedro a bežala prečvytrhnúťvymyknúťvychmatnúťvyšklbnúťvychytiťexpr.: vydrapnúťvydrapiťvykmasnúťvydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušielposchytaťposchytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisypostŕhaťpostrhávaťpostrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

    6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na sebapodujať sa: na službu sa podujal sámujať sa: ujať sa funkcie predseduprevziaťprebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

    7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážnevyložiť sivysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávnepochopiťporozumieť: slová pochopil doslova

    8. p. premôcť 3


    ozdobiť dať na niečo ozdobu, urobiť krajším, pekným • vyzdobiť (dôkladne, bohato): šaty ozdobiť zlatými gombíkmiokrášliťskrášliťpoet. okrásiť: vlasy si okrášlila, skrášlila mašľouhovor. expr. vycifrovaťexpr. vyčačkať: vycifrovať, vyčačkať kone do záprahuvyšperkovať (ozdobiť šperkmi) • dekorovať: slávnostne dekorovaná sálaovenčiťpoet. zvenčiťnár. podvenčiť (ozdobiť vencom) • poet. okvietiť (ozdobiť kvetmi) • podperiťoperiť (ozdobiť perom): podperený klobúkkniž. opentliť (ozdobiť stužkami) • obiť (ozdobiť kovom): valaška obitá striebromornamentovaťkniž. ornamentalizovať (ozdobiť ornamentmi): truhlica ornamentovaná rezbamiobyč. pejor.: ovešaťobvešať (bohato, často nevkusne ozdobiť): o(b)vešať sa bižutériouobložiťhovor. garnírovať (pridať k hlavnému jedlu doplnky lahodiace chuti a očiam): misu obložiť, garnírovať zeleninoupocifrovať (ozdobiť navrchu): pocifrovať medovníkyprizdobiťprikrášliť (trocha): čepiec prizdobili, prikrášlili výšivkami


    vyčačkať p. vyzdobiť


    vystrojiť 1. dať niekomu, niečomu všetko potrebné, náležité • vybaviť: vystrojiť, vybaviť deti dobrou obuvou; pracovne treba vystrojiť, vybaviť modernými počítačmikniž. opatriť: listiny opatriť podpisom, pečiatkouzaopatriť (postarať sa o potrebné): zaopatriť hosťa na cestu jedlompovystrájať (postupne)

    2. cieľavedome pripraviť nejaké spoločenské, rodinné podujatie • usporiadaťvychystať: vystrojiť, vychystať, usporiadať hostinu, hody, karzorganizovaťzrealizovaťuskutočniť: rodinnú oslavu sme zorganizovali, uskutočnili v reštauráciihovor. zaranžovaťzrežírovať: večierok ste dobre zaranžovali, zrežírovali

    3. pripraviť na odchod • vypraviťvychystaťposlať: vystrojiť, vypraviť niekoho na cestu, poslať do školyhovor. vyšikovať: vyšikovali ho z domu prečvyhnať (násilne)

    4. pekne obliecť • vyobliekaťpristrojiť: mať vystrojila, pristrojila, vyobliekala deti do nových kabátovvyparádiťnaparádiťexpr.: vycipkaťvyzrúbiťhovor. expr.: vycifrovaťvyštafírovať: vycipkané, vycifrované dievčenceexpr.: vyfintiťvyfrndiťvyfrndoliťvyčačkať


    vyzdobiť ozdobami, výzdobou (obyč. bohatou), kvetmi a pod. urobiť pekným, slávnostným • ozdobiť: sálu vyzdobiť, ozdobiť girlandamivykrášliťvykrásiťskrášliťokrášliť: vykrášliť, skrášliť nevestu diadémomexpr.: vyparádiťvyfintiť (oblečením) • expr.: vycifrovaťvyčačkať (vyzdobiť lacnými ozdobami) • expr. vycipkať (dôkladne vyzdobiť): vycipkaná hlavavyvenčiťovenčiť (vyzdobiť vencami): vyvenčená, ovenčená bránapoet.: vykvietiťokvietiť (vyzdobiť kvetmi) • hovor. expr. vyperiť (vyzdobiť pierkom): vyperení svadobčaniavyšperkovať: vyšperkuje si ruky drahými prsteňmi


    pokosiť kosou oddeliť rastliny od koreňa; takto zbaviť niečo porastu • skosiť: pokosiť, skosiť lúkuvykosiťpovykášať (celkom a obyč. na menšej ploche): vykosiť ďatelinu pri plotezožaťpožať (najmä obilniny) • vyžaťpovyžínať (obyč. na menšej ploche) • obkosiťobžať (pokosiť dookola) • poskášať (postupne)


    vyžať p. pokosiť


    sťať 1. seknutím, zatnutím (obyč. sekerou) oddeliť • zoťať: sťať, zoťať stromzrúbaťodťaťuťaťodseknúťuseknúťzoseknúť: zrúbať, odťať vrchovec stromu; uťať, zoseknúť, odseknúť konárodrezať (jedným rezom) • hovor. expr.: sfakliťodfakliť: odrezať, odfakliť vršok niečohovyrúbaťvyťať (rúbaním, ťatím odstrániť): vyrúbať strom, kerpozotínaťpostínaťpovytínať (postupne)

    2. vykonať popravu odseknutím hlavy • zoťať: sťali ho, zoťali ho za vraždupopraviť (odťatím hlavy): odsúdeného sťali, popravilikniž. dekapitovať

    3. p. zbiť 3


    vylepiť 1. zavesiť verejne ako správu, oznam • vyvesiť: vyvesiť, vylepiť vyhlášku, plagát

    2. expr. prudko niekomu dať zaucho al. iný úder na telo • expr.: vlepiťstreliťvypáliťvpáliť: vylepil, vlepil, strelil mu zopár za ušiexpr.: vsotiťvraziťvyťaťvytnúťvysoliťvsoliťzasoliťzavesiť: vsotí, vrazí, zasolí mu pár zaúch a ujde; buď ticho, lebo ti takú zavesímfraz.: dať poza ušidať po hlaveexpr.: struhnúťfuknúťfacnúťfľasnúťfľasknúťplesnúťplesknúťpľasnúť: struhla mu po papuli, plesla ho po ústachexpr.: švacnúťšustnúťšuchnúťšupnúťlupnúťluznúťliznúťhlobnúť (nečakane, rýchlo) • expr. vťapiť (Zguriška)povyliepaťpovylepovať (postupne, viac zaúch): povyliepal deťom jednu sprava, druhú zľava


    vyrúbať 1. rúbaním odstrániť; rúbaním zbaviť porastu al. rúbaním utvoriť • vyťať: vyrúbali, vyťali staré stromy; vyrúbať, vyťať celú pláň; vyrúbať, vyťať priechod cez húštinuvyklčovať (vyrúbať zo zeme): vyklčovať práchnivý peňvysekať (sekaním): vysekať krovieprerúbaťpresekať (rúbaním utvoriť al. miestami vyrúbať): vysekali, prerúbali, presekali si otvor v ľade; v hore prerúbať priesekprekliesniť v spoj. prekliesniť si cestu (i pren.)povytínaťpovyrúbavaťpovysekávať (postupne, viac vecí)

    2. p. vyslobodiť 2


    vyťať 1. rúbaním, sekaním, ťatím odstrániť; takto zbaviť porastu al. utvoriť niečo • vyrúbaťvysekať: vyťať, vyrúbať starý dub; vyťať, vysekať cestičku cez húštinuvyklčovať (ťatím vybrať zo zeme): vyklčovať práchnivý stromzoťaťsťať (ťatím odstrániť): zoťať, sťať starú hruškuvyseknúť: vyseknúť starú haluzprerúbaťpresekať (rúbaním, ťatím utvoriť al. miestami vyťať): prerúbať si otvor v ľade; prerúbať, presekať si cestupovytínaťpozotínaťpostínaťpovysekávať (postupne)

    2. p. vylepiť 2 3. p. zbiť 3


    zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinkuzhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličkupozbíjaťpostĺkaťpozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepaťstrepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnuhovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík

    2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiťotĺcťoráňaťobráňaťzráňať (ovocie zo stromu) • stĺcťpostĺkaťpozbíjaťpozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeňpoobtĺkať (postupne, viacero vecí)

    3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrťvybiťnabiť: neposlušníka vybila, nabila palicouexpr.: stĺcťsťaťzlátaťzmlátiťzdraťspraťzrúbaťzrezaťzmastiťzmaľovaťspráskaťzmangľovaťzmydliťstrieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamarátahovor. expr.: zrýpaťzriadiťzrichtovaťdoriadiťdokrvaviťdorichtovaťdosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovalidobiťdotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápaťzmasírovaťzmacerovaťzlúpaťvyplatiť: mama ho vyplatila metlouexpr.: vyťaťvysekaťvyrafaťvymlátiťvydrviťvyšibaťvyšľahaťvypráskaťvytrieskaťvyšvácaťvylátaťvytrepaťvybuchnátovaťvybúchaťvybuchtovaťvyčapcovaťvyobšívaťvyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadkuexpr. vyobháňať: vyobháňal deti palicouexpr.: vyonačiťvylupkať (Šoltésová)expr.: vymydliťvypraťvydraťvytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkliexpr.: vyplieskaťvypliaskaťvyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadkuexpr. utĺcťzastaráv. umlátiťexpr.: natĺcťnatrepaťnasekaťnamastiťnacápaťnarezaťnasoliťnatrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš!hovor. expr.: nalátaťnamlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukneexpr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestiloexpr. napraťexpr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbtezbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskaťspliaskaťvypáckaťnafliaskaťvyfliaskaťsfackaťnafackaťvyfackaťvyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibaťzošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahaťexpr.: nakopaťskopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebráspočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebránár. zgebriť (F. Hečko)nár. vyknošiť (Kukučín)pootĺkaťpoobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinneexpr.: poobšívaťpoobťahovaťpoobháňať


    vychodiť1 1. častým chodením poškodiť, zničiť al. znížiť dobré úžitkové vlastnosti • schodiťvyšliapať: vychodený, schodený, vyšliapaný pokroveczošliapaťzodrať: zošliapať si podpätokobdraťobšúchaťošúchaťvyšúchaťvydrať: obdraté, obšúchané topánky, pneumatiky; vyšúchať, vydrať papučeexpr.: vyčaptaťvyšmatlaťvyčambľať (vychodiť krivým, neporiadnym chodením): čižmy si hneď vyčapce, vyšmatle; vyčambľané sandáleojazdiťvyjazdiť (vychodiť, zničiť jazdou): ojazdené, vyjazdené autoopotrebovať: opotrebované kolesáhovor. expr. zhumpľovať: zhumpľovať si obuv

    2. častým chodením získať • hovor. vybehaťobstaraťzaobstarať: vychodí, vybehá, (za)obstará si všetky potvrdeniavymôcťvykonaťvybaviť: vymôcť si, vykonať si na úrade povoleniehovor. expr.: vybojovaťvydupkať: pre syna vybojuje, vydupká odkladpovybehávaťpovykonávaťpovybavovaťpozaobstarávať (postupne)

    3. p. absolvovať 1


    vylúhovať rozpúšťaním uvoľňovať isté látky z niečoho • odb. extrahovať: vylúhovať, extrahovať bylinkyvyťažovať: vyťažovať tuky, soľ z niečohomáčaťmočiť (nechávať na istý čas v tekutine)


    vymočiť sa vypustiť moč • ísť na malú potrebuexpr.: vypišať savysíkať savypískať saodliať sihrub. vyšmochtať sadet. vycikať savulg. vyšťať sanár.: vycúrať savyčúrať sa


    vyobliekať sa pekne, starostlivo, slávnostne a pod. sa obliecť • vystrojiť sa: vyobliekali sa, vystrojili sa ako do kostolapristrojiť saustrojiť sa: pekne sa pristrojila, ustrojila a šlaexpr.: vyparádiť sanaparádiť savyzrúbiť sahovor. expr.: vytiahnuť savyštafírovať savyštramandiť sa: na svadbe boli všetci vyparádení, vytiahnutí, vyštafírovaníexpr.: vyfintiť savyfrndiť savyfrndoliť sanafrndoliť savycifrovať savycipkať savyčačkať saočačkať saobyč. iron. vymódiť sa (nápadne, módne sa obliecť) • subšt.: nahodiť sa • oháknuť sa


    vypiť si požiť liehový nápoj tak, že sa prejavujú známky opitosti • expr.: uhnúť siprihnúť si: bolo vidieť na prvý pohľad, že si vypili, uhli, prihliexpr. popiť si (trocha si vypiť) • expr.: liznúť sifrcnúť sipotiahnuť si (obyč. menšie množstvo) • fraz. prepláchnuť si/prepláknuť si hrdlo/ústa/gágor: po robote si šli trocha prepláknuť gágorexpr.: hrknúť sitrcnúť sidrcnúť sidrgnúť siďugnúť sidžugnúť sišuchnúť sišluknúť siglgnúť sivytnúť sivyťať silognúť sichlipnúť si: bezvládne leží, musel si poriadne hrknúť, ďugnúť, vytnúťexpr. potúžiť sažart.: podkovať sapodkuť sa: potúžili sa, podkovali sa na cestupodnapiť sa (trocha sa opiť)


    vyťažiť p. získať 1, porov. ťažiť


    získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuťnadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanieexpr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetkyvziaťzobraťnabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze?pren. načerpať: načerpať silu, poučeniepren. naverbovať: naverbovali ďalších do partiezadovážiť sizaobstarať (si)obstarať (si)kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničíhovor. zohnaťhovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmidostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečodostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuťobčiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosťodniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý razdomôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznaniavybojovaťkniž.: dobyťvydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosťkniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili sloboduhovor. expr.: vydupaťvydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosťexpr.: vydrieťvylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniazevylákaťvymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť domhovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcťvytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitálzarobiťhovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol máloutŕžiťstŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotuhovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športkedôjsťprísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetkuvyťažiťexpr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repyvyslúžiť siutrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmechexpr. vykveštovať si

    2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanovnakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenuprehovoriťzagitovaťnaagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcuhovor., často pejor.: zverbovaťnaverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa

    3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať ziskkniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali


Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV