Význam slova "vyžňa" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vyznačenie -ia s. vyznamenanie (význ. 1), pocta: poverenie takou úlohou sa pokladá za v.

vyznačiť dok.

1. označiť (význ. 1), poznačiť: v. časť textu (na vynechanie)

2. určiť (význ. 1), vytýčiť: v. smer, trasu;

vyznačkovať dok. opatriť značkou, označkovať: v. turistický chodník

význačne prísl.;

význačnosť -i ž.

význačný príd. významný (význ. 1): v-é poslanie, v-á osobnosť;

nedok. vyznačovať

vyznačovať sa nedok. byť charakteristický, mať ako typický znak: v. sa skromnosťou;
tento druh (rastlín) sa v-je odolnosťou

význam -u m.

1. myšlienkový obsah, zmysel vyjadrený jazykovou formou: (ne)chápať v. slov;
lingv.: lexikálny, gramatický v. slova;
slovo v prenesenom v-e

2. dôležitosť, závažnosť; dosah: v. vzdelania, výchovy (pre človeka), historický, strategický, praktický v., nadobudnúť, stratiť v.

● to nemá v. to nie je dôležité;

vyznamenanie -ia s.

1. prejav úcty a vážnosti, vyznačenie, pocta: vaša dôvera je pre nás v-ím

2. ver. ocenenie zásluh al. vynikajúcich činov; medaila ako prejav tohto ocenenia: vojenské, štátne v., dostať v.;
nosiť v.

3. najvyššie ohodnotenie prospechu (v škole): skončiť štúdium s v-ím

□ udeliť v. vyznamenať

vyznamenať dok.

1. poctiť, odmeniť: v. niekoho prejavom dôvery

2. udeliť vyznamenanie (význ. 2): v. vynikajúcich odborníkov;

nedok. vyznamenávať -a

// vyznamenať sa vyniknúť, presláviť sa: v. sa v boji;
iron. dnes si sa v-l! urobil si niečo mimoriadne zle;

nedok. vyznamenávať sa

významne prísl.: v. zasiahnuť;
v. sa odmlčať;

významnosť -i ž.

významný príd.

1. kt. má veľký význam, význačný, dôležitý, závažný: v. človek, v-á udalosť, v. faktor, (zaujímať) v-é miesto

2. veľký (význ. 6), značný: v-é úspechy, výsledky

3. kt. vyj. istý zámer, úmysel: v. pohľad, v-é gesto

● hrať v-ú úlohu, rolu byť dôležitý;

významovo prísl.: v. rozdielny

významový príd. k 1: v. odtienok (slova);

vyznanie -ia s.

1. vierovyznanie, náboženstvo, konfesia: bez rozdielu v-ia, sloboda v-ia;
byť bez v-ia bez vierovyznania

2. súhrn hlavných právd kresť. viery: Apoštolské v. viery

3. slovné vyjadrenie, priznanie (citov): v. lásky

vyznať dok. slovami prejaviť, priznať: v. lásku dievčaťu, otvorene v. pravdu;

vyznať sa² nedok.

1. byť v niečom odborníkom, rozumieť sa, ovládať: v. sa vo svojom odbore;
už sa v tom (pomaly) nikto nev-á

2. chápať (význ. 1), rozumieť: v. sa v ľuďoch;
(ťažké je) v. sa sám v sebe

3. orientovať sa (význ. 1): dobre sa v. v meste, nev-m sa tu

● expr.: v. sa v tlačenici vedieť si rady v každej situácii;
(ani) čert, (ani) parom sa v tom (ne)v-á je to zložité, zamotané

vyznávač -a m. kto niečo vyznáva (význ. 2): v. pravdy, slobody;

vyznávačka -y -čiek ž.;

vyznávačský príd.

nedok. vyznávať -a

1. k vyznať

2. hlásiť sa k niečomu: v. liberalizmus, v. mravné hodnoty, vieru v Boha

// vyznať sa¹: v. sa zo svojich citov;

nedok. vyznávať sa

vyčačkať dok. expr. vyzdobiť (lacnými ozdobami), vycifrovať: v-ný byt

vyčíňať -a nedok. dopúšťať sa výčinov: v-nie opilcov;
v. fígle stvárať

vyňať -jme -jmú dok.

1. vybrať (význ. 2): v. očko z prsteňa;
v. obličku vyoperovať

2. vyčleniť (zo súvislosti): v. citát z kontextu;
v. číslo pred zátvorku

3. vylúčiť (význ. 1), vynechať: v. spod obvinenia;

vyšetrovňa -e ž. miestnosť, v kt. sa (lekársky) vyšetruje: poslať pacienta do v-e

vyťať -tne -tnú dok.

1. vyrúbať (význ. 1, 2): v. strom;
v. veľkú plochu

2. takto utvoriť, vyrúbať (význ. 3): v. priechod

3. expr. zbiť (význ. 3): je neposlušný, treba ho v.

4. expr. dať (úder), vylepiť: v-l mu zaucho;

vyťaženosť -i ž.

vyťažený príd.

1. zaťažený primeraným počtom prepravovaných osôb, primeraným nákladom: v. vlak, v-é vozidlo, mestská hromadná doprava je v-á

2. hovor. pracovne, časovo ap. úplne využitý: naplno v. pracovník;
klub nie je v.;

vyťažiť dok.

1. ťažbou získať: v. rudu, v-ený štrk

2. získať ako výsledok úsilia, práce: v. zisk, životné skúsenosti z niečoho

3. zaťažiť primeraným, požadovaným nákladom: v. vozidlo, vozeň

4. hovor. pracovne, časovo ap. úplne využiť: naplno v. pracovníka;

vyťažovací príd. určený na vyťažovanie: dopr. v-ie miesto na kt. sa zabezpečuje plné využitie, zaťaženie vozidiel pri preprave

nedok. k 3, 4 vyťažovať

vyžať -žne -žnú dok. (kosákom) vykosiť: v. všetku trávu;
v. kus medze;