Synonymá slova "vre" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 62 výsledkov (1 strana)

  • obal materiál slúžiaci na zabalenie, ochranu, udržanie vecí al. látka, ktorou je niečo obložené • puzdro (obal z pevného materiálu): obal, puzdro na hodinky; kĺbové puzdrohovor. futrálzastar. etui (Vajanský): schovať zbraň do futrálufascikel (obal na písomnosti) • mapa (obal na listiny) • kapsulahovor. kapsľa (obal na liek) • vreckovrece (látkový, papierový a pod. obal na úschovu sypkého, kusového materiálu) • škatuľaškatuľkaschránka (obal pevného tvaru): topánky kúpiť bez obalu, bez škatulezried. zábal (Figuli)


    vrece obdĺžnikový obal na spodku spojený na prenášanie al. uskladňovanie sypkého al. kusového materiálu; jeho obsah: papierové, igelitové vrece, vrece múkymech: plný mech zemiakovžoch (veľké široké vrece): plátenný žochvak (vrecovitý obal na prenášanie vecí): cestovný vaknár. pyteľ: pyteľ zbožia


    vreckár p. zlodej


    zlodej kto kradne, okráda: vlakový zlodej, chytiť zlodejavykrádač (kto vykráda): vykrádači chátokrádač (kto okráda, napr. pri predaji): bojovať proti okrádačomrozkrádač (kto rozkráda cudzí al. spoločenský majetok): rozkrádači stavebného materiálulupič (kto kradne s použitím násilia): maskovaný lupičhovor. vreckárzried. vačkár (vreckový zlodej) • žart. lapikurkárhovor.: kmínzbojníkhovor. expr.: strakakradoš (Hviezdoslav)hovor. expr. dlhoprstý


    vrecko 1. menšie vrece: papierové vrecko; vrecko cukrumešecmiešok (vrecko, ktoré sa zatvára stiahnutím šnúrky): mešec na tabakhovor. zastaráv. škarnicľa (papierové vrecko): cukríky mu dal do škarniclesubšt.: sáčik • sáčok

    2. súčasť oblečenia, obyč. na ukladanie drobných osobných vecí • vačok: hlboké, bočné vrecká; vybrať niečo z vrecka, dať si ruky do vačkuexpr. kešeňa

    3. útvar podobný menšiemu vrecu • kapsa: urobiť do mäsa vrecko, kapsuvačok: vačky pod očami


    plniť 1. robiť plným; dávať do obalu a obyč. tým pripravovať • napĺňať: plní, napĺňa mäso plnkouhovor. nadievať: nadieva klobásysubšt. ládovať: láduje debny čiernym tovaromfľaškovať (plniť do fliaš) • vreckovať (plniť do vrecák): vreckovať peniaze, kávu

    2. porov. splniť, uskutočniť


    vreckovať dávať do vreciek (určené množstvo) • balíčkovať: vreckované ovocie, balíčkované mäso; vreckovať peniaze na výplatusubšt. sáčkovať


    vreckovka menší kus látky, obyč. na utieranie nosa: hodvábna vreckovka, utrieť si ústa vreckovkouručníkručníček: vysiakať sa do ručníka, do ručníčkazried. šatka: utrieť sa šatkousubšt.: šnuptichel • šnuptichľa


    vrecovitý ktorý pripomína vrece: vrecovitý strih šiatvakovitý (ktorý pripomína vak): vakovitý útvar


    epilepsia nervová choroba prejavujúca sa záchvatmi, kŕčmi • padúcnicahovor.: zrádnikpsotníkmrcha chorobazlá chorobahovor. expr. beťahnár.: vražobníkvred


    vred 1. bolestivá zdurenina spôsobená zápalom tkaniva: boľavý vred, vyhodil sa mu vredlek. furunkel

    p. aj vyrážka

    2. p. epilepsia


    vredavý pokrytý vredmi • vredovitý: vredavé, vredovité telo


    vojsť 1. chôdzou al. iným pohybom sa dostať dovnútra • vstúpiťstúpiťvkročiť: vošiel, vstúpil, vkročil do izbyzastaráv. vnísť: vnišiel do domuexpr.: vpadnúťvraziťvtrhnúťvtrieliťvtrúliť (Alexy)vpáliťvrútiť savbrnknúťvbŕdnuťhupnúťvhupnúťvhrnúť savhŕknuťvdrúziťvduriť sa (odrazu, prudko, náhle vojsť): deti vtrielili, vbrnkli, vdrúzili do záhradyvbehnúťexpr.: vklusaťvcválaťvocválaťhovor. expr.: vletieťvlietnuť (behom vojsť): vbehli, vlietli do miestnostiexpr.: vhrmieťvhrmotaťvhučaťvhartusiť (s hrmotom vojsť) • vtiahnuťexpr.: vovaliť savrojiť savpratať sa (obyč. vo veľkom počte): vojsko vtiahlo do mesta; skupina sa vovalila, vrojila dnuexpr. vtrúsiť sa (postupne, po jednom) • dobiť savbiť savlomiť sa (násilím vojsť): dav sa dobil do zámkuexpr.: vpochodovaťvmašírovať (pochodujúc vojsť) • expr.: vliezťvteperiť savterigať savredikať savšúchať savšuchtať savšmochtať savtrepať savplantať savovliecť saexpr. zried. voštverať sa (ťažkopádne, ťarbavo, s námahou vojsť) • vkradnúť savkĺznuťexpr.: všmyknúť savošmyknúť savšuchnúť savšupnúť savlúdiť sazaliezťvplaziť savplichtiť sa (potajomky, nenápadne vojsť): špión sa vlúdil do domu; zaliezla do kuchyneexpr. vplávať (pomaly, dôstojne): vplávala do sályexpr.: vcupkaťvčapkaťvbadkaťvdrobčiťvhopsovať (drobnými krokmi vojsť): deti vcupkali dnuvtancovať (vojsť tanečným krokom) • vtackať sakniž. vkolísať saexpr.: vkrbáľať savknísať savkľuckať savkrivkať (vojsť tackavým, kolísavým krokom): chorý sa vtackal, vkrivkal do ordinácieexpr. vkotúľať sa (o tučnom človeku) • vhĺbiť sa (vojsť hlboko dnu): vhĺbiť sa do horyvtlačiť savtisnúť saexpr.: vopchať savstrčiť sa (vojsť s istým úsilím): vopchal sa do pitvoravjazdiťkniž. zastaráv. vjachať (dopravným prostriedkom) • expr.: vhrčaťvhrkotaťvrachotiť (vojsť dopravným prostriedkom s rachotom): auto vhrčalo do garáževhegať (sa) (po nerovnej ceste): voz vhegal na námestiepovstupovaťpovchádzaťpovchodiť (postupne, jeden po druhom)

    2. p. vniknúť 1 3. p. zmocniť sa 2 4. p. zmestiť sa


    vredikať sa p. vojsť 1


    vredovitý p. vredavý


    horúci 1. veľmi teplý: horúci kúpeľ, horúce jedlorozhorúčenýrozpálenýrozohriatyzohriaty: dieťa je horúce, rozhorúčené, rozpálené ani piecka; rozohriaty, rozpálený asfaltvriacihovor. vrelý (ktorý dosiahol bod varu, ktorý vrie; obyč. o tekutinách): vriaca, vrelá polievkapálivýpálčivý (ktorý páli): pálivé, pálčivé slnkotropický (horúci ako v trópoch): tropický deňexpr.: ohnivýžeravý: ohnivé, žeravé pery, letokniž. zastar.: žarký (Hviezdoslav)žihavý (Kukučín)

    2. p. vrúcny 3. naliehavý 2; nepríjemný


    srdečný z ktorého vyžarujú kladné city, radosť, úprimnosť, bezprostrednosť, priateľskosť a pod.; svedčiaci o tom • prívetivýmilýláskavý: je to srdečný, prívetivý, milý človek; srdečná, prívetivá, láskavá povahapriateľskýkamarátskyotvorenýbezprostredný (sprevádzaný otvorenosťou, bezprostrednosťou, aká býva medzi priateľmi): priateľský, kamarátsky, otvorený rozhovor; bezprostredná atmosféraúprimnýnepredstieraný (op. falošný, predstieraný): úprimná, nepredstieraná radosť; úprimný, nepredstieraný smiechteplývrúcnyhorúci (op. chladný): nečakala také teplé, vrúcne privítanie; horúce objatiekniž.: vrelýiskrenný: vrelý, iskrenný pozdrav


    úprimný 1. ktorý nezakrýva svoje myšlienky, ktorý sa nepretvaruje; ktorý koná priamo, otvorene (o človeku a jeho prejavoch; op. neúprimný, falošný) • priamyotvorenýkniž. priamočiaryhovor. rovný: vážiť si úprimných, priamych, otvorených, priamočiarych, rovných ľudí; úprimná, priama, otvorená, rovná rečprostoreký (hovoriaci pravdu neprezieravo, bez spoločenských ohľadov) • zried. prostovravný: prostoreké, prostovravné deti, staré ženypravdivý (ktorému možno uveriť, ktorý vyjadruje pravdu): úprimné, pravdivé vyznanie; pravdivá poéziapravdovravný: pravdovravná osobasrdečnýpriateľskývrúcnykniž. vrelý (citovo úprimný): srdečný, priateľský úsmev; srdečný, priateľský stisk ruky; vrúcne, vrelé srdce; vrúcny, vrelý pohľadexpr. preúprimný (veľmi úprimný)

    2. založený na úprimnosti, pravdivosti (op. falošný) • skutočnýozajstnýopravdivý: veril iba úprimnému, skutočnému, ozajstnému priateľstvu; v tvári sa jej zračilo ozajstné, opravdivé dojatienefalšovanýnepredstieraný: nefalšovaný, nepredstieraný cit; nepredstieraná radosť z kamarátovho úspechurýdzičistýpravý

    3. p. milý 1, 2


    vrelý 1. p. vrúcny, úprimný 1 2. p. vriaci


    vriaci ktorý vrie • hovor. vrelý: napiť sa vriaceho, vrelého čajuzastar. vrúci: vrúci vosk (Kostra)horúci (veľmi): horúca polievka


    vrúcny ktorý je bez pretvárky • horúci: vrúcne, horúce slová; vrúcne, horúce objatiekniž.: vrelývrúci: vrelý vzťahnefalšovaný: nefalšované priateľstvoopravdivýnaozajstnýozajstnýskutočnýpravý: opravdivá, naozajstná, skutočná láskaúprimný: úprimný pohľadkniž. plamenný: plamenný pozdravsrdečný: srdečná vďakahlbokýintenzívny: hlboký, intenzívny cit


    žeravý 1. veľmi horúci • rozpálenýrozžeravený: žeravé, rozžeravené uhlie; žeravá, rozpálená pahrebavriacihovor. vrelý (ktorý dosiahol bod varu; obyč. o tekutinách): vriaca voda, vrelá polievkaohnivý: ohnivé letopálivýpálčivý (ktorý páli): pálivé, pálčivé slnkotropický (ako v trópoch): bol tropický deňkniž. žihavý: žihavé lúče, plamene

    2. p. prudký 2, silný 2, mučivý 3. p. naliehavý 2


    nepokoj 1. stav napätia, nedostatok pokoja • nepokojnosťznepokojenie: pociťovať nepokoj, nepokojnosť, znepokojenienervozitapodráždenosť: prejavovať nervozitu, podráždenosťneistota (nedostatok istoty): žiť v stálej neistotetieseň: zmocňuje sa ho tieseňzmätok (strata duševného pokoja)

    p. aj zmätok 1

    2. prejav nespokojnosti • kniž. rozbroj: vypukli nepokoje, sociálne rozbrojerozruch: v miestnosti nastal rozruchvrenie: spoločenské vrenieexpr. hrmavica: strhla sa hrmavicakniž. kvas: revolučný kvas


    rozruch všeobecné rozrušenie, znepokojenie: spôsobiť, vzbudiť niečím rozruchvzruch: v sále nastal vzruchvzrušenie (stav nepokoja, obyč. vnútorného): od rozrušenia nevedel zaspaťpoplach (náhly rozruch): na ulici vznikol poplachpanika (rozruch spôsobený masovým zdesením): ľudí sa zmocnila panikasenzácia (veľký rozruch verejnosti): vyjdenie knihy vyvolalo senzáciuvrenie (všeobecný nepokoj): vrenie medzi mládežoupodráždeniepobúrenie: spôsobiť podráždenie, pobúrenie verejnostiexpr. šum: narobiť veľa šumuhovor. expr. haló (hlboký rozruch): robiť s niečím veľké haló

    p. aj zmätok 2


    vrenie p. rozruch


    vres nízky metlovitý kríček s drobnými fialovoružovými kvetmi • šedivník


    hluk zmiešanina nezladených zvukov: deti robia hlukhukhukot: huk, hukot strojovhrmot: hrmot vlakovlomoz: lomoz ulicebuchot: z izby sa ozval buchotrachot: rachot padajúceho lešeniašramot: šramot kľúčovtreskotjakot: rieka sa valí s jakotomhurhajexpr. huriavkhovor. expr. štabarchovor. hurtruch (hlasný pohyb ľudí, vozidiel a pod.): pouličný ruchkrik (hluk spôsobený ľudskými hlasmi): z izby sa ozval krikvresk (hlasný hovor al. plač): vresk zabávajúcich sasubšt. brajgel


    krik silný, prenikavý, ostrý zvuk vydávaný živými tvormi: krik detí, ranenýchvreskvreskot (prenikavý zvierací hlas, expr. ľudský krik): vresk opíc; vresk, vreskot zabávajúcich sarev (mohutný zvierací hlas, expr. ľudský krik): rev levov; rev pijanovškrekškrekot (ostrý, prenikavý hrdelný zvuk, expr. ľudský krik): škrek, škrekot žiab; škrek dieťaťarykrykot (hlasné ťahavé zvuky, expr. ľudský krik): ryk, rykot zveri; víťazný ryk, rykotexpr. jakot: jakot žiakov na školskom dvorehovor. expr. tartas (Vajanský)expr. výskot (prenikavé vysoké zvuky): z dvora sa ozýval výskotpoet. vyskexpr.: haravarahurhajhuriavk (prelínajúce sa zvuky): bolo počuť haravaru, prenikavý hurhajpokrik (prerušovaný, slabší krik): radostný pokrik divákov na štadióne

    p. aj lomoz


    vresk 1. prenikavé, ostré hrdelné zvuky • vreskot: vreskot, vresk opícškrekškrekot: škrek, škrekot žiab

    2. p. krik 3. p. hluk


    škrekľavý ktorý prenikavo a nepríjemne znie (o zvuku); ktorý vydáva ostré, prerušované nepríjemné zvuky • škriekavýškrekotavý: dieťa sa ľaká stareninho škrekľavého, škriekavého hlasu; škriekavé, škrekotavé morské vtákykrákavý (o vrane; pren. pejor. o ľudskom hlase): zimné ticho rušili občas krákavé hlasy vrán a havranov; mala prefajčený krákavý hlasjačavý (o zvuku, ktorý je prenikavý a vysoký; ktorý vydáva také zvuky): z dvora sa ozýval jačavý krik detí; jačavé čajky predvádzali svoj strmhlavý let nad hladinou jazeravrieskavývreskľavý (škrekľavý a veľmi hlasný): vrieskavý, vreskľavý spev


    vreskľavý p. vrieskavý


    vrieskavý ktorý veľmi hlasno, prenikavo a ostro znie; ktorý vydáva ostré nepríjemné zvuky • vreskľavývrešťavý: vrieskavý, vreskľavý hlas; vrieskavé, vrešťavé opiceškrekľavýškriekavýškrekotavý: ozvali sa škrekľavé, škriekavé, škrekotavé výkriky; škrekľavé, škrekotavé vtákyjačavýpiskľavý (o zvuku, ktorý je prenikavý a vysoký; ktorý vydáva také zvuky): jačavý, piskľavý krik detí; jačavé čajky, piskľavé kurčakrákavý (o vrane; pren. pejor. o ľudskom hlase): krákavé hlasy havranov; starena mala krákavý hlas

    p. aj škrekľavý


    škrekľúň expr. škriekajúci, kričiaci človek (obyč. dieťa) al. iný tvor: utíšiť malého škrekľúňaexpr.: krikľúňvreskľúň (Jesenská)vrešťúň (Kukučín)vavrek (Jesenská)


    vreskľúň p. škrekľúň


    vresknúť p. zakričať


    zakričať vydať (v istom krátkom časovom úseku) silný, prenikavý hlas; takýmto hlasom niekoho na niečo upozorniť, niečo oznámiť • zavolať: zakričať, zavolať z diaľky, na druhú stranu uliceskríknuťskričaťkríknuťvykríknuť (krátko): (s)kríknuť, vykríknuť od bolestiexpr.: zakríknuťzarevaťzrevaťzavrieskaťzavrešťaťzvriesknuťzvresknúťvriesknuťvresknúťzvrešťaťzvrieskať: nahnevaný z(a)reval, zavrieskal, zvreskol na nás, aby sme sa pohlivyvresknúťvyvriesknuť: zlostne na dieťa vyvresklaexpr.: zrúknuťzahučaťzhučaťzhúknuťzahúknuťzahúkaťhúknuťzahulákať (silno, hlasno, obyč. drsne a nekultivovane zakričať) • expr. zried. zhviaknuť (Mináč)expr.: zahrmieťzahrmotaťzhrmieťzhrmotať (silno, hlbokým hlasom zakričať) • expr.: zaryčaťzryčaťzaručaťzručaťryknúťzryknúťvyryknúť (vydať neartikulovaný hlas) • expr.: zaziapaťziapnuť (obyč. zlostne zakričať) • pejor.: zaškriekaťzaškrečaťzajačaťzabľačaťzabliakaťzbliaknuťzbľačaťvybliaknuť (nepríjemne al. ako zviera) • osopiť sahovor. expr.: zhurtovaťzahartusiť (na niekoho s hnevom, rázne a pod.): z ničoho nič sa na niekoho osopiť, na niekoho zhurtovať, zahartusiťprivolať (zakričať za niekým): nahnevaný otec nám ešte čosi privolal


    vreskot p. vresk 1


    erika rastlina podobná vresu • bot. vresovec


    vresovec p. erika


    kričať 1. vydávať hlasný, prenikavý hlas, zvuk (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) • volať (niečo pritom oznamovať): z diaľky na nás kričia, volajúkríkať (Tatarka, Timrava)robiť krik: deti na dvore kričia, robia krikvykrikovaťvykríkaťvyvolávať (s prestávkami): ešte dlho za nami vykrikovali, vyvolávalipokrikovaťzried. pokríkať (prerušovane): pokrikovať na hráčovexpr.: revaťvyrevovaťvyrevúvaťvrieskaťvyvreskovaťvyvreskúvaťvrešťať: reval, vrieskal na nás z plného hrdla; opice vrešťaliexpr.: škriekaťškrečať (škrekľavo kričať) • expr. ziapať (zlostne, nahnevane) • pejor.: jačaťbľačaťbliakaťvybľakovaťvybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera): jačal od hrôzy; Nebliakaj na mňa!expr.: zavýjaťujúkaťryčaťručať (ťahavo): ryčala od bolestiexpr. štekaťbrechať (zlostne): ustavične na seba štekaliexpr.: hulákaťhučaťhúkať (nepríjemne): huláka, húka na detiexpr. hrmieť (kričať hromovým hlasom) • expr.: hartusiťhartušiť (znepokojovať krikom) • nár.: harmantiťhvečaťhriakaťherbeľovať

    2. p. biť sa 2


    nariekať 1. nahlas prejavovať žiaľ, bolesť (aj fyzickú) • bedákať: narieka, bedáka nad svojím osudomexpr.: horekovaťlamentovaťlamentiťbožekať: horekovala celú nockniž.: žalostiťbolestiť: dlho žalostila nad stratou mužaplakaťslziť (prejavovať žiaľ plačom): srdcervúco plakala; Neslz toľko!expr.: revaťziapaťvrešťaťjojčaťjajčaťjojkaťjajkať (plakať veľmi nahlas): revala, jojčala od bolestivzlykaťfikať (prerušovane plakať): rozprávala a neprestajne vzlykala, fikalaexpr. fňukaťkniž. roniť slzypoet. lkať (Sládkovič, Krasko)stonaťstenaťkvíliť (nariekať a bolestne vzdychať): stonal nad hrobomexpr.: achkaťochkaťskuvíňaťskučaťkňučaťzavýjaťvyť (nariekať prenikavými zvukmi): zavýjať, skučať od žiaľukniž. úpieť (žalostne plakať): úpieť za slobodou

    2. p. sťažovať sa


    plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastímexpr. plačkaťkniž.: roniť slzyprelievať slzyexpr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudomvzlykaťexpr.: fňukaťfikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkaťexpr.: smokliťsmokliť sapejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už!expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkaliexpr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučaťmravčaťkňučaťskučaťgajdovaťdrumbľovaťgaudžaťgavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú nocexpr. škvrndžať (Beňo)hovor. expr.: muzikovaťkoncertovaťorganovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertujenariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský)expr.: revaťrumázgaťrumádzgaťrumácaťručaťrúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskaťvrešťaťziapaťjačaťhúkaťbliakaťzavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávaťexpr.: vyrevúvaťvyrevovaťhovor. expr.: vyvreskúvaťvyvreskovaťvybľakúvaťvybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou

    p. aj smútiť, bedákať


    škriekať vydávať ostré, prenikavé hrdelné zvuky (o zvieratách); expr. prenikavo kričať, hovoriť (o ľuďoch) • škrečaťexpr. škrekotať: žaby, sojky škriekajú, škrečia, škrekocú; dieťa zlostne škriekavrieskaťvrešťať: opice vrieskajú, vreštia; vedľa vrieskajú podgurážení hostiaexpr.: ziapaťjačaťhurtovať (o ľuďoch): ziape, hurtuje na deti; jačí, akoby ho drali

    p. aj kričať


    vrešťať p. kričať 1, vrieskať 1, 2


    vrieskať 1. (o zvieratách) vydávať vresk, škrek • vrešťať: opice vrieskajú, vreštiaškriekaťškrečať: straka škrieka, škrečí

    2. expr. (o ľuďoch) vydávať prenikavý hlas • expr.: vrešťaťvyvreskúvať: majster vrieskal, vyvreskúval na robotníkov; vrešťala ako nepríčetnákričaťrobiť krik: deti vrieskajú, kričia, robia krikexpr.: revaťvyrevúvať (hlbším hlasom kričať) • expr.: škriekaťškrečaťjačať (škrekľavo al. vysokým hlasom kričať): jačať od bolestiexpr. ziapať (zlostne kričať) • expr. hrmieť (hromovým hlasom kričať) • expr.: bľačaťbliakaťvybľakovaťvybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera) • expr.: zavýjaťujúkaťryčaťručať (ťahavo kričať): zavýjal od strachuexpr.: štekaťbrechaťhavkaťhučaťhúkaťhulákať: Neštekaj, nehulákaj na mňa!expr.: hartusiťhartušiťhurtovať: Kto to tu hurtuje?nár.: harmantiťhvečaťherbeľovať

    3. p. plakať


    výskať vydávať prenikavý, vysoký hlas (obyč. od radosti) • expr. výskotať: dieťa výskalo, výskotalo od radostiujúkaťhajúkať (vyslovovať pritom citoslovce ujú): tanečnice výskajú, ujúkajúhahákať (vyslovovať pritom citoslovce hahá) • expr.: vrieskaťvrešťaťjačaťziapať (prenikavo, nepríjemne výskať, kričať): deti vrieskajú, ziapu pod oblokmipejor. zavýjať (vydávať prenikavý, ťahavý, nepríjemný zvuk): zavýja od radosti


    vrešťúň p. škrekľúň


    vretenica u nás žijúci jedovatý had so zubatou čiarou na chrbte • zmija: uštipla ho vretenica, zmija


    vbodnúť niekam prudko pichnúť ostrý predmet • vpichnúťzapichnúť: vbodol, zapichol palicu do zemevraziťvrezaťvotknúť: vrazil, votkol jej nôž do srdca


    vrezať p. zarezať 2, vbodnúť


    zarezať 1. usmrtiť prerezaním krku • podrezať: zarezať kuru, podrezať ovcu

    2. ostrým nástrojom vniknúť do niečoho, urobiť zárez • seknúť: zarezať si do prsta; zaťať, seknúť do drevazarúbať: zarúbať sekerou do stromuvrezaťvbodnúť (niečo ostré prudko vraziť): vrezať, vbodnúť nôž do telazaťaťzaryť: zaťať, zaryť rýľom do nohyexpr. zafakliť


    preniknúť 1. vykonať pohyb cez niečo, cez nejakú prekážku • prejsťdostať sa: hlas prenikne, prejde cez stenu; dnu neprenikol, neprešiel, nedostal sa ani lúč slnka; vojsko preniklo, dostalo sa cez priesmykdoľahnúť: krik detí doľahol až k námprestúpiť: puklinami prestúpená stenapreraziť: pokúšame sa preraziť cez les; huba prerazila dlážkuexpr. presekať saprerúbať saprebiť sa (preniknúť bojom): presekať sa, prebiť sa k hraniciampreryť sa (preniknúť rytím): krt sa preryl cez trávnik; expr. myšlienka sa preryla na povrchexpr. predrať sapretlačiť sapretisnúť sa (ťažko, s námahou preniknúť): nevládali sme sa cez dav predrať, pretlačiť na druhú stranu; svetlo sa predralo cez škáryexpr. prepchať sa: zlodej sa prepchal oblokom do bytupresiaknuť (o tekutine al. plynnej látke): voda presiakla múrom; vôňa presiakla celý bytnasiaknuť (prijať do seba): dymom nasiaknuté, preniknuté záclony, šatyvojsťvstúpiťexpr.: vraziťudrieť: červeň mu vstúpila, vrazila do líc; víno vstúpilo, udrelo do hlavy

    2. silno zapôsobiť na organizmus, zmysly, city a pod. • premknúťprejaťprejsť: prenikol, premkol, prejal nás všetkých veľký strach; mráz prenikne, prejde, premkne až do kostíovládnuťopanovaťzachvátiťzasiahnuťzmocniť sa (vziať do svojej moci): celého ho ovládol, zachvátil, zasiahol žiaľ; pri pohľade na dieťa sa matky zmocnila, matku zachvátila radosťprestúpiť: prestúpila nás naraz Božia bázeňkniž.: predchnúťprechvieť (celkom preniknúť): byť predchnutý láskou k domovine; prechvela ho bolesť sklamaniadoľahnúť: doľahla na mňa úzkosť, prenikla ma úzkosťnaplniť: naplnil ma duch slobodyvrezať sazarezať sa (nepríjemne preniknúť): ostrý zvuk sa vrezal, zarezal do ušízájsť: zašiel ho pocit žiaľu, nešťastia

    3. p. rozšíriť sa 3


    utkvieť nájsť pevný, oporný bod, pevné miesto (v mysli, v pamäti): obraz nešťastia mu dlho utkvel v pamätiuchovať sa: z detstva sa mu uchovala spomienka na prvý výletexpr. vrezať sa (pevne utkvieť): detský plač sa mu vrezal do pamätizachytiť sakniž. spočinúť (o pohľade, zraku): oči sa nemali na čom zachytiť; spočinul pohľadom na dievčinezahľadieť sauprieť zrak: zahľadel sa, uprel zrak do diaľky


    vrezať sa 1. p. zarezať sa 2. p. utkvieť


    zarezať sa vniknúť do povrchu (niečím ostrým, tesne priliehajúcim a pod.) • vrezať savryť sa: pílka sa mu zarezala, vrezala do nohy; povraz sa zarezal, vryl hlboko do hrdlazaťať saexpr. vťať sa: zuby sa zaťali, vťali do perypozarezávať sapovrezávať sa (postupne al. na viaceré miesta)


    rezať 1. ostrým nástrojom rozdeľovať na časti • krájaťrozrezávaťrozkrajovať: rezal, krájal syr; rozrezávala rožky na poloviceodrezávaťodkrajovaťukrajovať (kúsok z niečoho): odrezávala plátky slaninykrúžľať (krájať na kolieska): krúžľať zeleninuhovor. expr. fakliť: nedbalo faklil salámuexpr.: pidlikaťpidlikovaťpihlikaťpižlikaťmidlikovaťrezikaťrezíkať (zle al. pomaly): pidlikal, rezíkal drevo nožíkom

    2. vnikať do povrchu • zarezávať sazarývať sa: opasok ju reže v páse; povraz sa mu zarýva do koževrezávať savrývať sa (do niečoho) • párať: ostne im párali kožu

    3. hovor. nepríjemne pôsobiť na zmysly • dráždiť: svetlo reže, dráždi očihovor. párať: páralo ju v ušiach, v hrdleexpr. zarezávať sa: hluk sa zarezával do uší

    4. p. biť 2


Pozri výraz VRE v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: clg, źe, blk, úžina, ã rek, slf, rzb, sam, múk, rolã ã, gaec, kkn, šara, zac, byã
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV