Význam slova "vre" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vrece -a vriec s. obdĺžnikový obal (na spodku spojený) na uchovávanie sypkého al. kusového materiálu; jeho obsah: jutové, papierové v., poštové v., vysypať zemiaky z vreca;
v. múky

● expr. (nie je) v-om udretý (nie je) sprostý;
spí ako myš na v-i čujne;
sype sa ako z v-a husto sneží;
žart. kúpiť → mačku vo v-i;
expr.: → roztrhlo sa v. s nimi;
hádzať všetko do jedného v-a nerozlišovať;
→ vykľulo sa šidlo z v-a;

vreckár -a m. hovor. vreckový zlodej;

vreckárka -y -rok ž.

vreckatý príd.: v-é huby rozmnožujúce sa výtrusmi, kt. sa tvoria v guľových bunkách (vreckách)

vrecko -a -ciek s.

1. zdrob. k vrece: papierové, igelitové, plátenné v.;
výplatné v.;
v. maku

2. súčasť oblečenia na ukladanie drobných osob. vecí, vačok: hlboké v-á, náprsné v., vopchať si ruky do v-a, vytiahnuť kľúče z v-a, prehľadať všetky v-á;

● mať prázdne v., v-á, mať hlboko do v-a nemať peniaze;
to ide z môjho v-a to platím ja;
expr.: → udrieť sa po v-u;
strčiť, vopchať niekoho do v-a prevýšiť ho;

vreckovať nedok. rozdeľovať do vreciek: v. kávu, v. peniaze na výplatu

vreckové s. peniaze na drobné výdavky

vreckovka -y -viek ž. šatka na utieranie nosa, ručníček: batistová v., papierové v-y;

vreckovkový príd.;

vreckovôčka -y -čok ž. zdrob.

vreckový príd.: v. nožík;
v-é vydanie slovníka;
v. zlodej;

vrecovina -y -vín ž. (jutová) tkanina na výr. vriec

vrecovitý príd. pripomínajúci vrece: v-á tkanina;
v. strih

vrecový príd.: v. obal;
v. strih šiat rovný (a voľný)

vrecúško -a -šok s. zdrob. k 1: zaparovacie v.

vred -a/-u m. bolestivá zdurenina pri zápale tkaniva na koži, na sliznici: hnisavý v.;
žalúdkový v.

● vo funkcii cit. vo výrazoch nesúhlasu, rozhorčenia: expr. (ba) kýho v-a! ešte čo!

vredový príd.: v-é ochorenie;

vrelo, vrele prísl. k 1: v. ľúbiť;

vrelosť -i ž.

vrelý príd.

1. kniž. vrúcny, úprimný: v. cit;
v. pohľad

2. hovor. vriaci: obariť sa v-ou vodou;

vrenie -ia s. všeobecný nepokoj, rozruch, pobúrenie: spoločenské, revolučné v., v. medzi mládežou

vres -u m. metlovitý kríček s drobnými fialovoružovými kvetmi, šedivník, bot. Calluna;

vresk -u m.

1. prenikavý zvierací hlas: v. paviánov

2. expr. (ľudský) krik: v. hrajúcich sa detí;

3. expr. prenikavý, ostrý zvuk hud. nástroja ap.: v. trúbky

vresovisko -a -vísk s. miesto zarastené vresom

vresový príd.: v. porast

vrešťať -í -ia -šť/-i! nedok. vrieskať (význ. 1 – 3): opice v-ia;
expr.: dieťa v-í, akoby ho drali hlasno plače;
začal naňho v. kričať, hrešiť ho;
rádio v-í hlasno hrá

vretenica -e -níc ž. u nás žijúci jedovatý had so zubatou čiarou na chrbte, zmija, zool. Vipera: uštipla ho v.;

vreteničí príd.

vreteno -a -tien s.

1. kužeľovitý nástroj použ. v min. pri ručnom pradení; kužeľovitá súčasť (pradiarskych) strojov: otáčanie v-a

2. vec podobná vretenu: v. vrtáka;

vretenovito, vretenovite prísl.

vretenovitý príd. kt. má podobu vretena: v. koreň;

vretenový, vretenný príd.: v-vé čerpadlo;
anat. v-ná kosť dlhá kosť predlaktia;

vretienko -a -nok s. zdrob.

vrezať -že -žú dok. rezaním utvoriť: v. ozdoby do kože vyrezať;

nedok. vrezávať -a

// vrezať sa

1. hlboko vniknúť, zarezať sa: (tesný) opasok sa v-l do tela

2. expr. nepríjemne zapôsobiť na zmysly, zarezať sa: ostrý zvuk sa v-l do uší

3. expr. pevne utkvieť (v mysli): zážitok sa hlboko v-l do pamäti;

nedok. vrezávať sa