Synonymá slova "voz" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 37 výsledkov (1 strana)

  • automobil dvojstopové cestné motorové vozidlo na prepravu osôb al. nákladov • auto: osobný, nákladný automobil, osobné, nákladné autohovor.: autiakvoz: sťahovací vozhovor. zastar. motorobyč. pejor. kára subšt.: fáro, búrak (veľký elegantný automobil) • hovor. limuzína (auto s uzavretou karosériou al. prepychový automobil): kúpil si limuzínuhovor. dodávka (dodávkový automobil): chodiť s dodávkouelektromobil (automobil na elektrický pohon) • kupé (automobil s uzavretou dvojmiestnou karosériou, obyč. s pevnou strechou): typ Škoda kupékaravan (obytný automobil): ísť do cudziny karavanomkamión (ťažký krytý nákladný automobil, obyč. diaľkový) • hovor.: nákladiaknákladniaksubšt. náklaďák (nákladný automobil) • hovor. gazík (terénny automobil zn. GAZ) • džíp (vojenský terénny osobný automobil) • subšt. tirák (veľký kamión so značkou TIR) • hovor. sanitka (sanitný automobil): zavolať sanitkuhovor. úrazovka (úrazový automobil) • hovor. záchranka (záchranný automobil)


    voz 1. štvorkolesové vozidlo (na vozenie nákladov) ťahané ťažnými zvieratami: zapriahnuť kone do vozadoštenák (voz s doskami na mieste rebrín) • rebrinákrebriniakrebrinovecdrabinákdrabinovec (rebrinový voz)

    2. p. automobil 3. p. vozeň 4. p. vozidlo


    vozeň koľajové vozidlo na prepravu osôb al. nákladu • vagón: železničný vozeň, nákladný vozeň, vozeň prvej triedy, osobný vagón, vykladať vagónhovor. voz: jedálny voz (Jégé)


    vozidlo kolesový dopravný prostriedok: bezmotorové vozidlo, opravovňa vozidielobyč. pejor. vehikel (obyč. staré vozidlo al. v zlom stave) • pejor. tragač (staré, rozhegané vozidlo) • voz (obyč. auto)


    kočiš kto poháňa záprah • pohoničkoniar (kto poháňa konský záprah) • hist. postilión (kočiš poštových vozov) • zastar. vozataj (A. Bednár)zastar. vozník (J. Kráľ)


    vozataj p. kočiš


    voždy p. vždy


    vždy vyjadruje čas al. rozličné okolnosti súhrnne; za každých okolností, v každom prípade • hovor. vždycky: nie vždy, vždycky sa mu to musí podariťzakaždým: zakaždým si najprv odkašle, až potom začne hovoriťustavičnestálekniž. neustále: ustavične, stále si musel dávať pozor, čo povieneprestajnejednostajnejednostaj: neprestajne, jednostaj(ne) ho musia napomínaťhovor. furthovor. expr. furtom furthovor. zastaráv. furtom: furt sa na niečo vyhovárahovor.: navekyvečneexpr. večnovečne: naveky, večne vysedáva pred televízorompoet. povždypoet. zried. povekkniž. zastar. voždynár.: všezavždy (Kukučín, Dobšinský)oddávnaodjakživaodvždyexpr. odnepamäti (od dávnych čias): oddávna, odvždy, odnepamäti jej to pripomínalčoraz (čím ďalej): je čoraz, vždy krajšia a krajšia


    povozník kto sa zamestnáva dopravou nákladov povozom • voziarhovor. furmankoniarzastar. vozník (Dobšinský)


    voziar p. povozník


    invalid človek neschopný plnohodnotnej práce (obyč. fyzickej) pre následky choroby, úrazu a pod.: vojnový invalidmrzák (človek s trvalou telesnou chybou): je mrzák na nohykalika: po havárii ostal kalikouexpr.: žobrákbedárhovor. vozičkár (invalid, ktorý musí používať invalidné vozidlo) • hovor. pejor. kripel


    vozičkár p. invalid


    vozík malé vozidlo rozličného uspôsobenia: akumulátorový vozík, invalidný vozíkkára (ručný dvojkolesový vozík): ťahať kárutaliga (dvojkolesový vozík) • tragač (jednokolesový ručný vozík bez bočníc): voziť hnoj na tragačifúriktáčky (vozík s dvoma rúčkami a obyč. bočnicami): voziť štrk na fúriku, na táčkachkočík (vozík na prevážanie detí): športový kočíkrikša (ľahký dvojkolesový vozík ťahaný človekom) • brička (ľahký vozík na dopravu osôb) • multikára (viacúčelové motorové vozidlo s malým motorom)


    viezť vozidlom dopravovať: viezol priateľa autom, ľudí v autobusevoziť (opakovane viezť): vozila dieťa v kočíkuprevážaťtransportovať (z jedného miesta na druhé): prevážali štrkniesťunášať (viezť nejakým smerom): vlak ho niesol, unášal Považímodvážaťvyvážať (viezť vzďaľujúc sa): odvážali, vyvážali hnoj na družstvoprivážaťdovážať (viezť približujúc sa): privážali tovar pravidelnerozvážať (viezť na rozličné miesta): rozvážali mliekonár. expr. vozíkať (viezť na vozíku): vozíkal deti po dvore


    vozíkať p. viezť


    voziť p. viezť


    jazdiť pohybovať sa po zemi s použitím zvierat, dopravných al. športových prostriedkov: jazdiť na koni, na aute, na lyžiachniesť sa/nosiť sa na konihovor. zastar. rajtovať (na koni) • ísťchodiťvoziť sa (na dopravných al. športových prostriedkoch): rád ide, chodí autom; do školy sa vozí, chodí na bicykli; dobre chodí, jazdí na korčuliachpremávať (o dopravných prostriedkoch): autá premávajú v obidvoch smeroch; autobusy dnes nepremávajúspúšťať sa (na lyžiach, na saniach)


    kĺzať sa ľahko sa pohybovať po hladkom povrchu • šmýkať sa: kĺzať sa na korčuliach; kĺzať sa, šmýkať sa po ľade, na kĺzačkeskĺzať (sa)skĺzavať (sa)zošmykovať sazošmykávať sa (vybočovať pritom z dráhy, dostávať sa na nenáležité miesto): kolesá sa v blate kĺžu, skĺzajú; šál mu skĺzaval, zošmykoval sa mu z krkuviezť sa: vezie sa na chrbte dolu svahomvoziť sa: vozí sa po zadkupošmykovať sa (pomaly, postupne sa kĺzať): obruč sa pošmykuje nižšie


    preháňať 1. nútiť na rýchly pohyb al. do zvýšenej činnosti • naháňať: preháňať, naháňať husi po dvorehnať (sem a tam): vietor ženie lístie po ulicištvať (vo veľkej miere): štval ma z obchodu do obchoduexpr. duriťnáhliťpobádať: celý deň durí, náhli, pobáda detihovor. obháňať (spolu s prenasledovaním): hájnik obháňal pytliakov

    2. expr. ustavične, nástojčivo niečo od niekoho vyžadovať, obyč. niečo zbytočné, samoúčelné, so zlým úmyslom a pod. • hovor.: sekírovaťšikanovať: preháňať študentov, sekírovať podriadených; šikanovanie vojakovhovor. expr. voziť sa: šéf sa na ňom vozíprenasledovať: stále ma prenasleduje svojimi požiadavkamipren. expr. terorizovaťhovor. expr. execírovať: otec execíruje celú rodinuobťažovať (byť dotieravý svojimi požiadavkami) • pren. expr. rajtovať: z pomsty rajtuje na ňomhrub. buzerovať

    3. hovoriť viac, než je pravda; robiť nad únosnú mieru • zveličovať: v opisovaní nešťastia preháňaš, zveličuješprepínať: v reči i v robote rád prepínakniž. al. publ. preexponúvať: v ničom nehodno preexponúvaťdramatizovať (robiť dramatickým): rád veci dramatizujeexpr. prestreľovaťkniž. hyperbolizovaťfraz. zachádzať do krajnosti: v odpore zachádzajú do krajnosti


    viezť sa 1. ísť vozidlom: viezol sa automvoziť sa (opakovane sa viezť): vozí sa len taxíkomcestovaťprevážať sa (z jedného miesta na druhé): cestoval, prevážal sa stovky kilometrovrozvážať sa (dlho sa viezť): rozvážali sa na motorkách po meste

    2. p. kĺzať sa


    voziť sa 1. p. viezť sa 1 2. p. kĺzať sa


    vozník p. kočiš, povozník


    cesta 1. premiestňovanie sa za istým cieľom: vydať sa na cestupúť: dlhá púť nehostinnou krajinoutúra (dlhšia turistická cesta, hovor. expr. namáhavá cesta): ísť na celodennú túruturné (cesta s organizovaným verejným vystúpením): koncertné turné

    2. užší pás zeme upravený na premávku • zastaráv. hradská: ísť po ceste, po hradskejhovor. asfaltka (asfaltová cesta) • hovor. betónka (betónová cesta) • autostrádadiaľnica (diaľková cesta) • vozovka (cesta oddelená od krajnice čiarou)

    3. p. metóda


    vagónka továreň na výrobu železničných vozňov • zried. vozovka


    vozovka 1. p. cesta 2 2. p. vagónka


    vozovňa budova slúžiaca ako kryté stanovište vozidiel, najmä autobusov, električiek a pod. • remíza: električka ide do vozovne, do remízy


    hore 1. na vysoko, vyššie položenom mieste, na vrchnej časti (op. dolu) • navrchu (op. naspodku): masť zostala plávať hore, navrchuvysoko (op. nízko): hore, vysoko vo vrchoch bol úplný pokojtamhore (na tamtom mieste hore): tamhore sú položené všetky dokladyzastar. tamhor (Laskomerský)

    2. na vyššie položené miesto, na vrchnú časť, na povrch niečoho (op. dolu) • navrch (op. naspodok): košele daj hore, navrchdohoratahoretamhore: poháre ulož dohora, tahore na samý vrchpoet. vhor (Plávka)

    3. smerom k vyššie položenému miestu, smerom do výšky (op. dolu) • dohoranahor (op. nadol) • dovrchu (op. dospodu): keď ide okolo, vždy hľadí hore, dohora; ťažko kráčali nahor, dovrchutahoretamhore (tamtým smerom hore): pozri sa tahore, tamhorepoet.: vozvysok (Figuli, Chrobák)vozvýš (Žáry)vhor (Rázus)


    vysoko 1. vo vysokej polohe, vo výške (op. nízko) • hore (op. dole, dolu): vysoko, hore vo vrchoch bola ešte zima

    2. do vysokej polohy, do výšky (op. nízko) • dovysokanavysoko: lopta vyletela vysoko, dovysoka; navysoko, dovysoka naukladané drevokniž. vozvysokpoet. vozvýš: iskry vyletujú vozvysokzastaráv. zvýšezastaráv. zried. zvýšky: asi na štyri prsty zvýše (Vansová); visela len na meter zvýšky (F. Hečko)

    3. vo veľkej miere (op. nízko) • veľmi (op. málo) • hodneznačne: vysoko, veľmi si vážil toto priateľstvo; hodne, značne rozvinuté hospodárstvovrcholnenadmieru: vrcholne, nadmieru nebezpečné podujatie


    pátos 1. prudké, hlboké vzrušenie • majestátnosťslávnostnosť: pátos, majestátnosť utrpeniapatetikapatetickosť: pátos, majestátnosť, patetika dikcie

    2. nadšený, vzletný spôsob prejavu • patetikapatetickosť: hovoriť s pátosom, s patetikounadnesenosťkniž. vozvýšenosť (Vajanský)


    patetický plný pátosu (o človeku a jeho prejavoch) • nadnesenýzveličený: patetická, nadnesená, zveličená reč; nadnesené, zveličené gestáprehnanýprepiaty: patetický, prehnaný výstup; byť v prejave patetický, prepiatyvzletnýnadšenývzrušenýkniž. vznosný (plný nekontrolovaného citového vzplanutia, vzrušenia): na jazyk mu prichádzali samé patetické, vzletné, nadšené slová; patetický, vzrušený prednes (op. civilný) • trocha pejor. teatrálnydivadelný (zveličený a štylizovaný ako v divadle): teatrálny, divadelný tón v hlase; teatrálne, divadelné gestákniž. vozvýšený (Vajanský, Matuška)prepatetizovaný


    vozvýšený p. patetický


    vozvysok, vozvýš p. hore 3, vysoko 2


Pozri výraz VOZ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV