Synonymá slova "var" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 96 výsledkov (1 strana)

  • činnosť 1. vykonávanie niečoho: vedecká, podnikateľská činnosťprácarobota: telesná, namáhavá práca, dať sa do roboty; tešiť sa z výsledkov robotyzamestnanie: zamestnanie predavačky; pripraviť žiakom náhradné zamestnanieprax (činnosť v istom odbore s cieľom pripraviť sa na prácu; činnosť v istom odbore vôbec): pedagogická prax poslucháčov, lekárska praxaktivita (zvýšená činnosť): umelecká aktivitadielo: pokračovať v dielekniž. var (intenzívna činnosť): myšlienkový var

    2. fungovanie niečoho • chod: činnosť, chod strojabeh: zabezpečiť beh podnikuprevádzka: uviesť elektráreň do prevádzkypráca: práca nôhfunkcia: dobrá funkcia obličiekpohyb: uviesť motor do pohybu


    horúčava 1. veľmi horúce počasie • horúčosťpáľava: letná horúčava, horúčosť, páľavasparasparno (dusivá horúčava): v spare, v sparne sa ťažko pracujeexpr. páľa: na poludnie bola veľká páľasuchopár (slnečná horúčava) • úpek (poludňajšia horúčava) • žiar: žiar slnkaúpal: letný úpalúžeh (Plávka)znoj (Hviezdoslav)zried. zápara (Čajak)expr. zried. zvara (Žáry)subšt. hic

    2. pocit veľkého tepla na tele • horúčosť: tvár jej blčí horúčavou, horúčosťouexpr.: varavar: obliala ma vara, obišiel ju varexpr. oheň


    nadšenie sústredený záujem vyvolaný vnútorným stotožnením sa s nejakou myšlienkou • nadšenosť: príbeh nám vyrozprával s nadšením, s nadšenosťouzaujatieelánoduševnenieoduševnenosť: robiť niečo s veľkým zaujatím, elánom, oduševnenímnadchnutienadchnutosť: nadchnutie, nadchnutosť duchahorlivosť: jeho horlivosť v práci bola známazápalzapáleniezapálenosť: umelecký zápal, umelecké zapálenieentuziazmus: tvorivý entuziazmusidealizmus: mladí sú naplnení idealizmomvehemencia: obhajovať niečo s nečakanou vehemenciouverva: pustiť sa s vervou do prácevytrženieextáza (mimoriadne nadšenie): stav vytrženia, náboženská extázaexaltácia (veľké nadšenie) • fanatizmus (náruživé, obyč. netolerantné nadšenie): športový fanatizmusexpr. uveličenie: je vo veľkom uveličení (Tatarka)kniž.: zanieteniezanietenosť: besedovať so zanietením, so zanietenosťouexpr. miazga: cítil, ako sa doňho vlieva nová miazgakniž.: vzletvznet (tvorivé nadšenie): básnický vzlet, vznety mladosti (Kukučín)kniž. var


    pravdepodobne 1. vyjadruje možnosť, predpoklad al. neistotu • asi: pravdepodobne, asi príde až večerazdahádam: keby som ho nebol chytil, bol by azda, hádam spadolmožnoexpr. možnožehovor. môžbyťhovor. expr. môžbyťže: možno, možnože, môžbyť mu do toho niečo prišloakistenajskôrnajskorejpodľa všetkého: akiste, najskôr zmeškal vlak; najskorej, podľa všetkého dostal šmykvariexpr. varižepoet. var: krajšej vari(že), var už ani niethovor. bohdá: v budúcnosti, bohdá, bude lepšiemenej vhodné: snáďzastar. asnáďasnáďže (Záborský, Vajanský)zastar. čajsičajs: aj druhých súdi čajsi podľa seba

    2. blízko pravde (o reči, o slovách) • presvedčivovierohodnehodnoverne: znie to celkom pravdepodobne, presvedčivo; argument pôsobí vierohodne, hodnovernepravdivo: vyznieva to celkom pravdivo


    var1 1. p. činnosť 1 2. p. horúčava 2


    var2 p. vari 1, 2, možno 2, pravdepodobne 1


    vari 1. uvádza otázku s odtienkom prekvapenia, pochybnosti • var, pís. i var'variže: Vari, variže sa ho bojíš?azdahádam: Azda, hádam mu nechceš pomôcť?čičo: Či sa na mňa hneváš? Nepočuješ? Čo si ohluchol?

    2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete s odtienkom pravdepodobnosti • var, pís. i var'možnoazdahádam: správa sa vari, var, možno až príliš suverénne; azda, hádam sa dočkáme aj lepších čiasasipravdepodobne: rodičom asi, pravdepodobne on najviacej pomoholtušímnebodaj: kašeľ tuším, nebodaj už ustúpilmenej vhodné snáďzastar. čajsi

    3. p. prípadne 2


    možno 1. vyjadruje možnosť uskutočniť nejaký dej • je možnédá sa: možno, je možné sa o to pokúsiť; dá sa o tom ešte uvažovať

    2. vyjadruje možnosť, pravdepodobnosť, neistotu • azdahádamvaripoet. var, pís. i var': možno, azda si dá povedať; neboli sme tu hádam, vari desať rokovasipravdepodobnezastar. čajsi: odišli asi, pravdepodobne pred hodinounebodaj: možno, nebodaj mu už bude lepšiehovor. môžbyťhovor. expr. môžbyťže: môžbyť(že) sa ešte vrátiexpr.: možnožeazdaževariže: možnože, azdaže sa mu podarí prísť včasmenej vhodné snáďešte: možno, ešte mu nakoniec pomôžunajskôrnajskorej: vzdal sa možno, najskôr, najskorej pre poruchu bicyklaprípadnepoprípadeeventuálne (vyjadruje možnosť ďalšej alternatívy): vrátim sa dnes, možno, prípadne, eventuálne až zajtra


    jedlo 1. potraviny pripravené na jedenie • pokrm: teplé, studené jedlo, teplý, studený pokrmstrava (jedlo s istým zložením a úpravou): výdatná stravapotrava (látky, ktoré prijímajú organizmy na svoju výživu): diétna potravazried. jedza (Kukučín)expr. objedza (obyč. dobré, hojné jedlo) • obživa: obživa na celý deňvýživa: dojčenská výživajedenie: jedenia bolo málozájedka (menšie množstvo jedla na zajedenie): pripraviť si na zájedku chlebíčkypren. stôl: bohatý stôlhovor. strova: biedna strovahovor.: váravarivo (varené jedlo): vôňa dobrej váry, dobrého varivahovor. živobytie: zobral si so sebou živobytie na celý týždeňhovor. proviant: vziať si proviant do batohaexpr. jedivo: na cestu mu dali kopu jedivadet.: papapapkazastaráv. poživeň: zháňať poživeňzastaráv. chova: biedna chovazastar. kost: z toho kostu nestučniezastar. syt (Sládkovič)zastaráv. živnosťzastaráv.: menážmináž (spoločné vojenské al. väzenské jedlo) • expr. al. hrub. žrádlo: nemám doma nijaké žrádlohrub.: žranicažranie: myslí iba na žranicu, na žraniepejor.: brečkažbrnda (nechutné riedke jedlo): jesť protivnú brečku, žbrnduhovor. pejor.: gebuzinababraninababranica (nechutné jedlo) • hovor. pejor. šlichta (nechutné jedlo) • pejor. zastar.: miškulanciemišpulanciesubšt. magľajz (nechutné jedlo)

    2. požívanie potravy • jedenie: vyrušili ho pri jedle, pri jedenístravovanie: diétne stravovaniezastaráv. chova: prijať študentov na chovuzastar. kost: byť u niekoho na koste


    spara dusivá horúčava • sparno: letná spara, letné sparnodusno (sparné počasie): v dusne sa ťažko pracujeexpr. vara


    vara p. horúčava 2, spara


    vára p. jedlo 1


    kotol 1. veľká kovová nádoba na varenie, obyč. priamo nad ohňom: medený kotol; kotol ústredného kúreniavarák (varný kotol)

    2. p. brucho


    varák p. kotol 1


    naberačka hlboká, obyč. okrúhla lyžica s dlhšou rúčkou na naberanie tekutých pokrmov; jej obsah • hovor. žufaňa: naberačkou, žufaňou ponaberala polievkunár. varecha: za varechu omáčky


    varecha 1. drevené kuchárske náčinie na miešanie pokrmov • vareška: miešať varechou, vareškou omáčkuzried. miešačka

    2. p. naberačka 3. p. zvedavec


    všetečnica expr. zvedavá žena al. zvedavé dievča • expr.: všetečníčkavšetečkaexpr.: varechavareškafraz. expr. do každého hrnca vareška


    zvedavec zvedavý človek • expr. všetečník (priveľmi zvedavý človek) • pren. expr.: varechavareškašturivareška


    teplý1 1. vyvolávajúci pocit tepla (op. chladný, studený): teplá polievka, teplý vzduchhrejivý (ktorý príjemné hreje): hrejivé lúče slnka, hrejivá kožušinapreteplený (prestúpený teplom): preteplené obilie, preteplená bielizeňvlažnýhovor. letný (mierne teplý; obyč. o tekutine, ktorá nie je horúca): vlažné mlieko; vlažná, letná vodavlahý (príjemne teplý a mierne vlhký): vlahý letný večer, vlahý vánokrozohriatyhorúci (veľmi teplý): rozohriata, horúca rúra; horúci deňzried.: teplastýteplistý (Zúbek, Rysuľa)expr.: teplučkýtepluškýteplunkýteplulinký; odb. termálny (obsahujúci teplú vodu): termálne kúpalisko; termálny liečivý prameňvarený: varená strava (op. studená)

    porov. aj horúci

    2. p. útulný 3. p. milý, nežný 4. p. homosexuálny


    varený p. teplý1 1


    vareška p. varecha 1


    prípadne 1. k predchádzajúcemu výrazu pripája aktuálny výraz • poprípade: vrátim sa v piatok, prípadne, poprípade v sobotueventuálnerespektíve (skr. resp.): zajtra, eventuálne, respektíve pozajtra začnú napúšťať nádržmožno: prácu dokončia o desať dní, možno aj o týždeňaleboči: pošli matku, prípadne, alebo, či otcazastar.: poťažnepoťažmo

    2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete al. výrazu s odtienkom prípustky • poprípade: poobede si môžeš prípadne, poprípade ľahnúťeventuálne: eventuálne mu napíšemazdavarihoci: nech prídu azda, vari, hoci aj rodičiazastar.: poťažnepoťažmo


    premenlivý ktorý podlieha zmenám, ktorý prejavuje nestálosť • nestály (op. stály): premenlivé, nestále nálady; premenlivé, nestále počasiestriedavý: striedavé úspechymenlivýmeňavýmenistýmenivý: menlivé, meňavé, menisté, menivé farby, materiályaprílový (o počasí) • pren. pejor. chameleónsky (meniaci názory v závislosti od okolností): chameleónsky postojzried. premieňavý (Kostra)kolísavýrozkolísanýnestabilný (striedavo stúpajúci a klesajúci; op. stabilný): kolísavý výkon športovcavrtkavýexpr. zried. rozlietavý: vrtkavé šťastie, vrtkavá povahaodb. premenný: premenná veličinakniž. variabilný: variabilné tvary, formy


    variabilný p. premenlivý


    obmena 1. nepodstatne zmenená podoba niečoho • variáciamodifikácia: program odznel v niekoľkých obmenách, variáciách, modifikáciáchvariantverzia (jedna z možných podôb textu): variant piesne; film nakrútili vo dvoch verziáchparafráza (voľná obmena): parafráza myšlienkymutácia: mutácia buniekmat. permutáciaodb. vid: vidy uhlíka, lingv. vid slovesa

    2. p. zmena 1


    variácia p. obmena 1, verzia


    verzia jedna z rozdielnych podôb textu literárneho, hudobného a pod. diela al. vôbec jazykového prejavu: rozličné verzie ľudových povestí; slovenská verzia cudzojazyčného filmupodobaforma: filmová podoba, forma románuznenie: pôvodné znenie článkuobmena: opis udalosti v niekoľkých obmenáchredakcia (jedna z rozličných úprav toho istého textu): nová redakcia stanovvariantvariácia: viaceré varianty, variácie prednáškymutácia: vidiecka mutácia novín


    znenie 1. slovné vyjadrenie • formulácia: uverejniť plné znenie prejavu; chybné znenie, chybná formulácia zákonaverzia (jedna z mnohých podôb textu): opis udalostí v niekoľkých verziáchredakcia (jedna z rozličných úprav toho istého textu): nová redakcia spisov S. H. Vajanskéhovariantvariácia: druhý variant piesne

    2. p. zvuk 1


    variant p. obmena 1, verzia


    obmenený ktorý je len obmenou istého, ktorý je iba v nejakom detaile odlišný • variantný: obmenený, variantný prvok, recept, hudobný motív


    variantný p. obmenený


    divadlo 1. inštitúcia na predvádzanie dramatických diel; budova, miesto na ich predvádzanie: Slovenské národné divadlo; stretli sme sa pri divadlezastar. teáter: chodili spolu do teátrascéna: bábková scénaštúdio (študijné a experimentálne divadlo): Štúdio Novej scényčinohra (na predvádzanie slovesných dramatických diel): v činohre uvádzajú Čechovaopera (na predvádzanie hudobnodramatických diel): v opere je premiéra Aidyopereta (na predvádzanie hudobno-slovných diel) • varieté (na predvádzanie tanečno-speváckych výstupov) • kabaret (na predvádzanie tanečno-hudobných, humoristických al. artistických programov)

    2. p. príhoda 3. p. faloš


    varieté p. divadlo 1


    meniť 1. robiť z niečoho niečo iné • premieňať: meniť, premieňať púšť na úrodnú pôdupozmeňovaťobmieňaťkniž. modifikovať (čiastočne meniť): človek postupne pozmeňoval, modifikoval prírodu; obmieňať textdeformovať (so zmenou k horšiemu): deformoval povahu dieťaťa zlou výchovouodb.: metamorfovaťmutovaťpermutovať: metamorfované horniny; permutované prírodné rezervácie

    2. nahrádzať niečím iným toho istého druhu • striedať: menila, striedala šatyobmieňaťvarírovaťvariovať (meniť s návratmi k pôvodnému): obmieňal, varíroval hudobnú témumodulovať (meniť zvuk): modulovať hlastech. konvertovať: konvertovaný prúd

    3. dávať jednu vec za inú • vymieňať: menil, vymieňal poistkyzamieňať: zamieňal byt za väčší, zamieňal koruny za markypejor.: čachrovaťmachľovaťveksľovať (nečestne, pokútne meniť): čachrovali, machľovali s devízamihovor.: čaraťčarovať: deti čarali hračkyľud. zastar.: frajmačiťfrajmočiť: trhovníci frajmočili


    meniť sa 1. postupne sa stávať niečím iným • premieňať sa: príroda sa mení, premieňaprechádzať: jeseň plynulo prechádza do zimy

    2. nastupovať na miesto niekoho, niečoho iného • striedať sa: prezidenti sa menia, striedajúvymieňať sa: úlohy sa vymieňajúobmieňať savariovaťvarírovať: tóny varírujú jeden za druhým

    3. p. lesknúť sa


    obmeniť čiastočne zmeniť, dať niečomu variantnú podobu • pozmeniť: obmeniť, pozmeniť plán; pozmenili zostavu mužstvaupraviťmodifikovať (podľa nejakej požiadavky): upraviť znenie predpisu, modifikovať postupvarírovaťvariovať (nedok.): skladateľ varíroval hlavnú tému skladby


    striedať 1. dávať niekoho al. niečo na miesto iného al. nastupovať na miesto iného • vymieňaťvystriedavať: stráž treba striedať, vystriedavať každé dve hodiny; noví hráči vymieňajú, striedajú starých bojovníkovmeniť: vedúcich treba meniť každé dva roky

    2. nahrádzať niečím iným, obyč. toho istého druhu • meniťobmieňaťobmeňovať: často strieda, mení účes; striedať, obmieňať názory podľa okolnostívarírovaťvariovať: vo svojom diele varíruje, variuje niekoľko základných tém


    striedať sa nastupovať na miesto niekoho, niečoho, ísť v slede za sebou • vymieňať savystriedavať sa: hráči sa striedajú, vystriedavajú každé dve minúty; ľudia sa vo funkciách vymieňajú; smutnú hudbu strieda rezká polkameniť sa: časy sa menia; ročné obdobia sa striedajú, meniavarírovaťvariovaťobmieňať sa (čiastočne sa meniť): typické farby varírujú, variujú v celom dieleodb. alternovať: hlásky sa vymieňajú, alternujú; herec alternuje s kolegom


    variovať, varírovať p. meniť 2, meniť sa 2, striedať 2, striedať sa


    chystať dávať niečo do stavu vhodného na uskutočnenie, použitie niečoho • pripravovaťstrojiť: chystá, pripravuje, strojí slávnostnú večerupriprávaťvystrájať: pripráva, vystrája deti na výlethovor.: hotoviťhotovať: hotoví synovi svadbuhovor. zastaráv. richtovaťsubšt. štelovať: richtovať nevestu; štelovať hobľovačkuorganizovaťplánovaťmať plánkniž. proponovať (zamýšľať niečo uskutočniť a obyč. robiť v tom smere isté kroky): organizujú, plánujú odvetu; proponovať jazykové kurzysnovaťsnuťosnúvať (tajne chystať): snuje, osnúva plány, intrigykniž. spriadať (tajne chystať niečo zlé): spriadajú proti nám úkladyexpr.: variťpiecťkutiť (tajne chystať): ktovie, čo tam varia, pečú, kutia


    variť 1. pripravovať jedlo varom • hovor. expr.: kuchtiťklochniťklochtiť: nevie variť; Čo kuchtíš?vyvárať (veľa al. dobre variť): vyvárala samé dobroty

    2. dostávať do varu, varom spracúvať • preváraťzvárať: prevárať vodu; zvárať mlieko

    3. p. chystať 4. porov. prehovoriť 1


    diať sa (iba v 3. os.) vyskytovať sa v istom stave, procese v určitom čase • robiť sa: Čo sa to tam deje, robí?stávať sa: ľuďom sa stáva všeličokonať sabyťuskutočňovať sarealizovať sa (obyč. o konkrétnych veciach): predstavenie sa nekonalo, nebolo; uskutočňujú sa, realizujú sa vážne zmenyodohrávať saprebiehať (v dlhšom časovom úseku): manifestácie sa odohrávali, prebiehali pokojneexpr.: variť samlieť sa: nikto nevie, čo sa tam varí, meliehovor. zried.: triafať saprihadzovať sa: v živote sa triafajú, prihadzujú všelijaké veci


    variť sa 1. byť vo vare • vrieť: polievka sa varí, vriezvárať saklokočiť (sa)hádzať klokoče (prudko vrieť): voda sa zvára, klokočíklokotaťbublaťexpr. blbotať (vydávať pritom zvuk): voda bublekypieťprekypovať (zároveň pretekať z nádoby): mlieko kypí

    2. p. diať sa


    vrieť 1. byť vo vare • variť sa: voda vrie, voda sa varízvárať sa: mlieko sa zváraklokočiť (sa)hádzať klokočevrieť klokočom (prudko vrieť a tvoriť veľké bubliny): polievka klokočíklokotaťbublaťexpr. blbotať (vydávať pritom zvuk): kaša bublekypieťprekypovať (zároveň pretekať z nádoby)

    2. expr. (o citoch) prudko, búrlivo sa prejavovať • kypieť: zlosť v ňom vrie, kypíbúriť sakvasiť (sa): všetky jej city sa búria; hnev (sa) v ňom kvasíexpr. zvárať sa: krv sa mu zvára od zlostikniž. prekypovať

    3. expr. byť veľmi rušný • kypieťkniž. prekypovať: ulica vrie, kypí, prekypuje životom


    varivo p. jedlo 1


    variže p. vari 1, pravdepodobne 1, možno 2


    dielňa miestnosť, v ktorej sa koná remeselnícka al. výrobná činnosť • výrobňa: krajčírska dielňa, montážna dielňa, výrobňa panelovhovor. zastar.: varkštatvarštatvarštaťvarštakverkštatverštatzastar. oficína


    varkštat p. dielňa


    varovanie p. výstraha


    výstraha pripomenutie, aby sa niekto vystríhal niečoho, čo by mohlo mať nepriaznivé následky: dávať výstrahu; bolo to mienené ako vážna výstrahavarovanie: neposlúchnuť varovanieupozornenie: dôležité upozorneniekniž. memento: nešťastie bolo mementom pre všetkých


    dozerať sledovať, aby sa niečo zlé, neželateľné nestalo • dohliadať: učiteľ dozeral, dohliadal na žiakovdávať pozormať/vykonávať dozor: strážnik dával pozor, aby bola zamknutá brána; školník mal dozor v šatniprizeraťbdieťbedliť: prizerala na vnučku (Timrava); bdela, bedlila nad správnou výživou svojich detíhovor. merkovať: staršie deti merkovali mladšievarovaťopatrovať (deti al. starých ľudí): opatrovala starkých v chorobekontrolovaťrobiť kontrolurobiť inšpekciu (dozerať sústavne al. pravidelne): kontrolovať, robiť kontrolu potravínhovor. zastar. inšpicírovať: jeho povinnosťou bolo inšpicírovaťchrániťochraňovaťstrážiť (poskytovať aj ochranu): chrániť deti pred úrazom; strážiť materiálhovor. zastar. vartovaťkniž. striezťzastaráv. striehnuť: poslali ho vartovať, striehnuť záhradu


    napomínať dôrazne niekoho vyzývať, aby si uvedomil niečo • pripomínaťupozorňovať: napomínal syna, aby sa učil; pripomínal žene, aby navarila; upozorňovať deti, aby si neublížilidohováraťdovrávať (napomínať s výčitkou): prísne dohováral žiakom za ich nepozornosťvarovať (napomínať pred nebezpečenstvom): varoval ho, ale neposlúcholpoúčaťpoučovaťnaúčať (zároveň dávať rady): poúčal, poučoval deti, ako sa majú správaťdidaktizovať: didaktizujúca staršia spisbamoralizovaťmentorovať (poúčať z pozície autority): učiteľ často mentorujehovor. zastar. majstrovať: doma ju stále majstrujúnár. dotrýzňať (Kukučín)


    opatrovať poskytovať všestrannú starostlivosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby bolo všetko v poriadku • starať sa (o niekoho, o niečo): opatrovať chorého, starať sa o choréhobrať niekoho do opatery/pod opateru: od nového roka berie vnúča do opatery, pod opaterumať v opatere: rodičov má v opatere dcéraošetrovať: ošetruje stromyobsluhovať: obsluhuje dojnicepestovaťhovor. šľachtiť (z hľadiska krásy, ušľachtilosti): pestuje si ruky, vlasy; šľachtí si, pestuje si bradu, tvár; starostlivo pestovať materinskú rečobchádzaťobchodiť: celý deň opatruje, obchádza, obchodí rodinubedliťbdieťdávať pozordozerať (starať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): bedliť, bdieť nad deťmi; dávať pozor, dozerať na strojevarovať: ostať doma varovať domchovaťkŕmiť (poskytovať potravu): chová, kŕmi početnú rodinu


    pestovať 1. poskytovať všestrannú starostlivosť rastlinám, zried. aj zvieratám, aby priniesli úžitok al. potešenie • dopestúvaťdorábať: pestovať, dopestúvať, dorábať cukrovú repu, sóju; pestuje doma kanárikasadiť: každoročne sadí dve hriadky mrkvykultivovaťšľachtiť (pestovať šľachtením, cieľavedomým obrábaním): šľachtí, kultivuje rozličné odrody jabĺkošetrovať: jahodnisko starostlivo ošetrujechovať (zvieratá): vo veľkom chovajú nutrie

    2. zaoberať sa niečím s cieľom zveľaďovať to • rozvíjať: estetické cítenie treba pestovať, rozvíjať od detstvacibriťbrúsiťkultivovať: cibrí, brúsi svoje vystupovanie, svoj vkus; kultivovanie spisovného jazykazošľachťovaťmenej vhodné zušľachťovaťzdokonaľovať: hru na klavíri treba ustavične zošľachťovať, zdokonaľovať

    3. starostlivo zachovávať v dobrom stave (najmä z hľadiska vzhľadu) • starať sa (o niečo): pestuje si vlasy, nechty, stará sa o vlasy, nechtyudržiavať: udržiavaná postava

    4. držať dieťa na rukách a obyč. jemnými pohybmi ho tíšiť • varovať: pestuje, varuje plačúce dojčanosiť na rukáchexpr. čičíkať: celú noc nosí na rukách, čičíka choré dieťa


    strážiť držať stráž, ochranu pri niečom, pri niekom, aby sa nestalo niečo škodlivé, aby sa niečo nestratilo a pod. • dávať pozormať strážbyť na stráži: v lete stráži vinohrad, má stráž, je na stráži vo vinohrade; na kúpalisku dáva pozor na svoje vecivarovaťhovor.: vartovaťmerkovať: ostala doma varovať, vartovať deti; merkuje (na) husi, aby neušlidozeraťdohliadať: dozerať, dohliadať na čistotu, na poriadok, na choréhozastaráv. striehnuťkniž. striezť: striehne si svoj pozemok; strežie si tajomstvo, majetokbdieťbedliť (trvalo sa starať, aby niečo prebiehalo želateľným spôsobom): bdie, bedlí nad spravodlivosťou rozsudku, nad výchovou detí

    p. aj chrániť


    varovať 1. upozorňovať na nebezpečenstvo • vystríhať: varoval ho pred zlým vplyvom; lekár ho vystríhalnapomínať (karhavo varovať): napomínal žiaka, aby sa učil

    2. p. dozerať, opatrovať 3. p. pestovať 4


    chrániť sa dávať si pozor pred niečím škodlivým • strániť savystríhať savarovať sa: chráni sa pred nákazou; stráni sa, vystríha sa zlých kamarátov; treba sa varovať pred nebezpečenstvomzried. striezť sa: striezť sa vinyvyhýbať sa: vyhýbajte sa prechladnutiukryť sazabezpečovať sa (chrániť sa pred niečím konkréktnym opatrením): kryje sa, zabezpečuje sa podpisom; vojaci sa kryjú štítom


    varovať sa dávať si pozor pred niečím • chrániť sastrániť sa: varuje sa, chráni sa pred nebezpečenstvom; stráni sa podvodníkovbyť obozretný: pred všetkým je obozretnývystríhať savyhýbať (sa)bočiťobchádzať (zároveň nebrať do úvahy): vystríha sa, vyhýba sa zodpovednosti; obchádza predpisy, bočí od problémov


    vyhýbať (sa) 1. odídením, odkročením uvoľňovať niekomu cestu • vyhýnať (sa)uhýbať (sa)uhýnať (sa)ustupovať/ísť z cesty: hnevá sa na mňa, preto (sa) mi už zďaleka vyhýba, vyhýna, ustupuje mi z cestyobchádzať: obchádza rozkopaný chodníkodstupovať savystupovať sa: odstupuje sa, vystupuje sa zástupu detí

    2. zámerne sa vzďaľovať z dosahu niečoho negatívneho, nepríjemného, neželateľného • vyhýnať (sa)uhýbať (sa)uhýnať (sa): vyhýbať (sa), vyhýnať (sa) zbytočným chybámvyvarúvať sa (čoho) • varovať sa (čoho, pred čím) • vystríhať sa: varovať sa, vystríhať sa pred ochorenímchrániť sa: nechránite sa dosť pred prechladnutím; chrániť sa zléhobočiťstrániť sa: bočí od spoločnosti, stráni sa zlaodťahovať sa: odťahujú sa od robotyhovor. expr.: taktizovaťdiplomatizovaťlavírovať (konať vyhýbavo s cieľom neprezradiť zámer): zákulisné taktizovanie, diplomatizovanievykrúcať (sa) (v reči)


    opatrovník kto sa o niekoho, o niečo stará; kto niekoho, niečo opatruje; práv. zákonný zástupca osoby neschopnej spravovať si svoje veci • opatrovateľ: mať opatrovníka, opatrovateľa; opatrovník, opatrovateľ majetku, hospodárstvapestúnzried. varovateľ (opatrovník dieťaťa) • ošetrovateľ (obyč. chorého) • práv. kurátor: sociálny kurátorpráv. poručníkzastaráv. al. expr. tútor: deti dostali po smrti rodičov poručníka, tútora; Nepotrebujem nijakého opatrovníka, tútora!


    varovčivý p. varovný


    varovný upozorňujúci na nebezpečenstvo • výstražný: varovný signál, výstražná tabuľavystríhavý: vystríhavý hlasnár. varovčivý (Figuli)


    opatrovníčka žena, ktorá sa o niekoho stará, ktorá niekoho opatruje • opatrovateľkazastar.: opatrovkyňaopatrovnica: od detstva mal dobré opatrovníčky, opatrovateľkyvarovkyňapestúnkahovor.: paniženadievča (starajúca sa o dieťa): najímať si k dieťaťu paniu, dievčakurátorka (právna, sociálna) • ošetrovateľka (opatrujúca chorého, nevládneho človeka)


    varovkyňa osoba dozerajúca na dieťa: stala sa varovkyňou vnúčatpestúnkaopatrovateľkaopatrovníčkaopatrovkyňa (osoba dozerajúca na dieťa al. na chorého, bezvládneho a pod. človeka): najať si opatrovateľku, opatrovníčkuženapani: hľadať ženu, paniu k deťom


    odstrašujúci ktorý vzbudzuje strach a tým odrádza od niečoho negatívneho: opilec je pre deti odstrašujúcim príkladomvýstražnývarovný (slúžiaci ako výstraha, varovanie): výstražný trest; odstrašujúci, varovný prípad


    varštak, varštat, varštať p. dielňa


    stráž 1. činnosť zameraná na prieskum, kontrolu v teréne: mať, držať strážhliadka: ísť na hliadkuhovor. varta: stáť na vartedozor: mať dozorgarda (osobná stráž panovníka) • zastar. vigília (Smrek)

    2. p. strážca


    strážca kto niekoho al. niečo stráži, ochraňuje: strážca majáka, telesný strážcastráž (ozbrojený strážca): výmena strážívoj. strážnystrážnik: strážnik na stavbeochranca (kto niečo ochraňuje, stráži): ochranca poriadkuhlásnik (v minulosti nočný strážca na dedine, ktorý trúbením oznamoval čas) • hovor. zastar.: vartášvartár: nočný vartáš, vartárzastar.: vachtár (Stodola)vachman (Tajovský)hovor. zastar. vartahist. hajtman (obecný strážnik) • expr. gorila (osobný strážca významnej osobnosti)


    varta 1. p. stráž 1 2. p. strážca


    vartáš, vartár p. strážca


    hájiť 1. chrániť pred vstupom, pred odcudzením a pod. (ako hájnik) • strážiť: háji, stráži vinicu, sadhovor. expr. vartovať: vartuje hroznodohliadaťdozeraťchrániť: dohliada na zver v lese, chráni judržať strážmať stráž: drží stráž nad revírom, má stráž v revírehovor. hájničiť (byť hájnikom)

    2. p. brániť 1, stáť1 4


    vartovať p. dozerať, strážiť


    pozor1 vyjadruje výzvu na zvýšenie pozornosti al. varovanie pred nebezpečenstvom • varujvarúj (pri práci v lese, v lome a pod.): pozor, tu sa pracuje; dolinou sa ozývalo varújsubšt. bacha: pozor, bacha, o chvíľu sa to začne


    varuj p. pozor1


Pozri výraz VAR v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV