Synonymá slova "vac" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 49 výsledkov (1 strana)

  • strážca kto niekoho al. niečo stráži, ochraňuje: strážca majáka, telesný strážcastráž (ozbrojený strážca): výmena strážívoj. strážnystrážnik: strážnik na stavbeochranca (kto niečo ochraňuje, stráži): ochranca poriadkuhlásnik (v minulosti nočný strážca na dedine, ktorý trúbením oznamoval čas) • hovor. zastar.: vartášvartár: nočný vartáš, vartárzastar.: vachtár (Stodola)vachman (Tajovský)hovor. zastar. vartahist. hajtman (obecný strážnik) • expr. gorila (osobný strážca významnej osobnosti)


    vachman p. strážca


    vachtár p. strážca


    vačkár p. zlodej


    zlodej kto kradne, okráda: vlakový zlodej, chytiť zlodejavykrádač (kto vykráda): vykrádači chátokrádač (kto okráda, napr. pri predaji): bojovať proti okrádačomrozkrádač (kto rozkráda cudzí al. spoločenský majetok): rozkrádači stavebného materiálulupič (kto kradne s použitím násilia): maskovaný lupičhovor. vreckárzried. vačkár (vreckový zlodej) • žart. lapikurkárhovor.: kmínzbojníkhovor. expr.: strakakradoš (Hviezdoslav)hovor. expr. dlhoprstý


    vačok 1. útvar podobný vrecku • kapsa: mať vačky, kapsy pod očami

    2. p. vrecko 2, 3


    vrecko 1. menšie vrece: papierové vrecko; vrecko cukrumešecmiešok (vrecko, ktoré sa zatvára stiahnutím šnúrky): mešec na tabakhovor. zastaráv. škarnicľa (papierové vrecko): cukríky mu dal do škarniclesubšt.: sáčik • sáčok

    2. súčasť oblečenia, obyč. na ukladanie drobných osobných vecí • vačok: hlboké, bočné vrecká; vybrať niečo z vrecka, dať si ruky do vačkuexpr. kešeňa

    3. útvar podobný menšiemu vrecu • kapsa: urobiť do mäsa vrecko, kapsuvačok: vačky pod očami


    niekoľkodňový trvajúci niekoľko dní al. majúci niekoľko dní • viacdňový: niekoľkodňový, viacdňový pobyt; niekoľkodňové, viacdňové kurčaniekoľkodennýviacdenný (trvajúci niekoľko dní): niekoľkodenný, viacdenný výletdlhšíväčší (o niečom, čo zvyčajne trvá viac dní, ako sa predpokladalo): list prišiel s niekoľkodňovým, dlhším, väčším oneskorenímhovor. párdňový (trvajúci nie veľa dní al. nemajúci veľa dní): párdňové väzenie, párdňové mláďa


    niekoľkohodinový trvajúci niekoľko hodín • viachodinový: niekoľkohodinový, viachodinový štrajkdlhšíväčší (o niečom, čo zvyčajne trvá viac hodín, ako sa predpokladalo): vlak má niekoľkohodinové, dlhšie, väčšie meškaniehovor. párhodinový (trvajúci iba niekoľko hodín): párhodinový let


    viacdňový trvajúci viacej dní al. viacej dní starý • niekoľkodňový: viacdňový, niekoľkodňový výlet; viacdňové, niekoľkodňové kurenceviacdennýniekoľkodenný (trvajúci viacej dní): viacdenný, niekoľkodenný pobyt v nemocnicimnohodennýmnohodňový (trvajúci mnoho dní): mnohodenné, mnohodňové meškaniedlhšíväčší (o niečom, čo zvyčajne trvá viacej dní, ako sa predpokladalo): zásielka prišla s dlhším, väčším oneskorenímhovor. párdňový (trvajúci zopár dní al. zopár dní starý): párdňové voľno; párdňové medvieďa


    viachodinový trvajúci viacej hodín • niekoľkohodinový: viachodinová, niekoľkohodinová prestávkadlhšíväčší (o niečom, čo zvyčajne trvá viac hodín, ako sa predpokladalo): lietadlo má viachodinové, dlhšie, väčšie meškaniehovor. párhodinový (trvajúci iba niekoľko, zopár hodín): párhodinová prechádzka


    viactýždňový ktorý trvá viacej týždňov al. viacej týždňov starý • niekoľkotýždňový: viactýždňová, niekoľkotýždňová dovolenka; viactýždňové, niekoľkotýždňové dieťaviactýždennýniekoľkotýždenný (trvajúci viacej týždňov): viactýždenný, niekoľkotýždenný pobyt v nemocnicimnohotýždennýmnohotýždňový (trvajúci mnoho týždňov): mnohotýždenná, mnohotýždňová neprítomnosť na pracoviskudlhšíväčší (o niečom, čo zvyčajne trvá dlhšie, ako sa predpokladalo): prišiel s dlhším, väčším oneskorenímhovor. pártýždňový (trvajúci zopár týždňov al. zopár týždňov starý): pártýždňová pauza, pártýždňové dieťa


    väčšina väčšia časť celku (op. menšina): väčšina pracovníkov, podriadiť sa väčšinemajorita: získať majoritu


    väčšinou p. zväčša 1, zvyčajne


    zväčša 1. vo väčšine prípadov, z väčšej časti • väčšinoupoväčšine: zväčša, väčšinou sa mu darilo; za prácou poväčšine odchádzali do blízkeho mestaprevažnenajčastejšie: žijú tam prevažne, zväčša starí ľudia; zeleninu najčastejšie kupuje na trhunajviacponajviac: voľný čas najviac, ponajviac trávi čítaním

    p. aj najmä

    2. p. zhruba 1


    zvyčajne často, takmer pravidelne sa vyskytujúc; nie výnimočne • obyčajnekniž. obvykle: do diskusie sa zvyčajne, obyčajne zapája ako prvýspravidla: spravidla si dáva pozor na jazykbežnenormálne: bežne, normálne býva o takomto čase už domakonvenčne: konvenčne pristupovať k riešeniu úlohyväčšinouzväčšapoväčšine (vo väčšine prípadov): v sobotu väčšinou, zväčša, poväčšine chodieva do prírodyrád: rád zabúda na to, čo sa sluší

    porov. aj obyčajný 1


    skôr 1. pred určeným časom, časovo pred niekým al. niečím (op. neskôr, neskoršie) • skorejskoršie: vrátil sa skôr, skorej, skoršie, ako sme si mysleliprvvčaššie: druhý raz musím vstať prv, včaššie

    2. v bližšie neurčenom čase v minulosti • predtýmkedysivoľakedyprv: skôr, predtým tu bola lúka; kedysi, prv sme mu viacej verilifraz. svojho času

    3. vyjadruje väčšiu pravdepodobnosť • skorej: takto sa tam skôr, skorej dostanešľahšiepravdepodobnejšie: vo veľkom meste ľahšie, pravdepodobnejšie nájde prácu

    4. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • skorej: má skôr, skorej záujem získať vplyv v predstavenstveväčšmiviacviacejpredovšetkým: ide mu väčšmi, viac, viacej o vlastný prospech; pôjde jej predovšetkým o deti

    5. p. vopred 1


    väčšmi 1. p. viac 2 2. p. skôr 4


    viac 1. vyjadruje väčšie neurčité množstvo, väčší neurčitý počet, rozsah (op. menej) • viacej: zarobil viac, viacej ako ostatníviacero: bolo tam viacero dverí

    2. vo väčšej miere, vo väčšom rozsahu (op. menej) • viacejväčšmi: čím ďalej, tým viac, viacej sa mu páčila; odvtedy sa väčšmi staral o blaho rodiny

    3. (so záporným slovesom) popiera jestvovanie niečoho v čase; vyjadruje skončenie nejakého deja, stavu • viacejuž nikdy: neukazuj sa mu viac, viacej na oči; mladosť sa už nevráti; už nikdy ma sem nedostaneďalejnaďalej: ďalej nemusíš hovoriť; nemusíš sa naďalej namáhaťviackrátviac rázhovor.: viacejkrátviacej ráz: nech sa to viac(ej)krát, viac ráz nestane

    4. vyjadruje pribúdanie, pridávanie, pokračovanie • viaceješteokrem toho: bála sa, či si viac, viacej nájde takého dobrého muža; Povedal všetko. Čo chceš ešte, okrem toho?

    5. p. skôr 4


    epický založený na deji, rozprávaní; typický pre epiku • dejovýfabulárnyfabulový: epický, dejový, fabulárny, fabulový princípodb. výpravný: epická, výpravná báseňpríbehový (ktorý má príbeh): príbehová literatúraprozaický (op. poetický): prozaický charakter texturozprávačskýrozprávacínaračnýnaratívny: rozprávačské, naračné umenie, žánrezastar. rozpravný


    rozprávací p. epický


    kultúrno-vzdelávací p. osvetový


    osvetový týkajúci sa osvety • hovor. osvetársky: osvetové domy; osvetový, osvetársky pracovníkvzdelávacíkultúrno-vzdelávací: vzdelávacie besedy, kultúrno-vzdelávací program


    narkotický spôsobujúci znecitlivenie, zoslabenie bolesti al. hlboký, necitlivý spánok • omamujúciomamný: podávať pacientovi narkotické, omamujúce, omamné prostriedkyutišujúci (ktorý zoslabuje bolesti al. upokojuje): utišujúce liekyuspávací (ktorý spôsobuje narkózu): pred operáciou dávajú pacientovi narkotické, uspávacie látky


    nasávací p. sací


    sací odb. slúžiaci na sanie, nasávanie • tech.: nasávacíodsávací: nasávacie potrubie, odsávací ventil


    obytný slúžiaci na obývanie, na bývanie • bytovýobývací: obytný, bytový priestor; prívesné obytné, obývacie vozidlo


    obývací p. obytný


    oddychový určený na oddych: oddychové čítanieodpočívací: oddychový, odpočívací priestor (v záhrade)odpočinkovýnenáročný (nevyžadujúci fyzickú al. duševnú námahu): odpočinkový, nenáročný film; oddychový, nenáročný športrekreačný (op. vrcholový): rekreačný volejbalrelaxačný: relaxačné cvičenie, prostriedkyzábavný: zábavné čítanie


    odpočívací p. oddychový


    odsávací p. sací


    vzdelávací určený na vzdelávanie • osvetový (zacielený na povznesenie vzdelanosti): vzdelávacia, osvetová inštitúciasamovzdelávací (určený na sebavzdelávanie): samovzdelávací krúžokškoliaci: školiace pracoviskozastar. vzdelávateľný: vzdelávateľný spolok (Vajanský)hovor. osvetársky: osvetárska činnosť


    porovnávací založený na porovnávaní • odb.: komparatívnykomparačnýkomparatistickýkonfrontačný: porovnávacia, komparatívna metóda, štúdia; porovnávací, konfrontačný výskum


    posúvací p. posuvný 1


    posuvný 1. ktorý možno, ktorý sa dá posúvať; zariadený na posúvanie • posúvacíposunovací: posuvné, posúvacie, posunovacie dvereposunovateľnýposunuteľnýposúvateľnýpomkýnavý: posunovateľný mechanizmus na písacom stroji; posunuteľné, posúvateľné sedadlá; posúvateľná šablóna

    2. p. postupný


    rovnostársky smerujúci k rovnosti, potláčajúci rozdiely, odlišnosti • nivelizačný: rovnostárske, nivelizačné tendencievyrovnávací: vyrovnávacie opatrenia


    vyrovnávací určený na vyrovnanie • nivelizačný: vyrovnávací, nivelizačný prístroj


    samovzdelávací p. vzdelávací


    vyčkávací založený na vyčkávaní • vyčkávavývyčkávajúci: vyčkávací, vyčkávavý postoj


    výchovno-vzdelávací p. výchovný


    výchovný týkajúci sa výchovy: moderné výchovné metódykniž. zastar. edukačnývýchovno-vzdelávací (výchovný a vzdelávací): výchovno-vzdelávací proces


    vysúvací p. výsuvný


    výsuvný ktorý sa dá vysúvať • vysúvacívysúvateľný: výsuvná, vysúvacia, vysúvateľná zásuvka, súčiastka


    zasunovací, zasúvací ktorý je určený na zasúvanie, ktorý možno zasunúť • zásuvný: zasunovacie, zásuvné dvere


    žalobný 1. pejor. ktorý rád žaluje, vyzrádza niečo na niekoho • pejor. žalovačný: žalobné, žalovačné detižalujúci: žalujúci žiakobviňujúci (ktorý označuje vinníka): pozrel na ňu obviňujúcim pohľadomobžalobnýobžalúvací (ktorý žaluje z trestného činu): obžalobný, obžalúvací spiskniž.: inkriminačnýrekriminačný

    2. p. žalostný 1


Pozri výraz VAC v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV