Synonymá slova "výkon" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 29 výsledkov (1 strana)

  • úkon časť súvislého konania: lekársky, liečebný úkon, náboženský úkonoperácia (riadený postup v zložitých úkonoch): finančná, právna operácia, bojová operáciatransakcia (ekonomický úkon, najmä finančný): obchodná transakciačinnosť: podnikateľská činnosťvýkon: pracovný výkon


    výkon p. úkon


    absolvovať 1. dokončiť štúdium na nejakej škole • vyštudovaťvychodiťskončiť: absolvoval, vychodil, skončil univerzitu popri zamestnaní s vyznamenaním

    2. byť prítomný od začiatku do konca (a urobiť, čo treba) • vykonaťzúčastniť sa: žiaci absolvovali, vykonali všetky predpísané cviky; zúčastnil sa na kurze, absolvoval kurz už minulý rokodbaviť si: odbavili sme si, vykonali sme návštevu u príbuzných


    dopustiť sa urobiť niečo zlé, nedovolené • spáchaťvykonať: dopustiť sa zločinu, spáchať zločin; vykonať trestný činpodopúšťať sapopáchaťnapáchať (dopustiť sa viacerých činov): za celý život sa podopúšťal mnohých krádeží; popáchal toho dosť


    odbaviť 1. skončiť, urobiť istú prácu, povinnosť a pod. • vybaviť: odbavil, vybavil v meste všetko, čo si predsavzalvykonať: vykonať si svoju povinnosťhovor. absolvovať: povinnú návštevu už absolvovalopatriťobriadiť (urobiť isté pravidelné úkony, postarať sa o niekoho): deti už opatrila, obriadilahovor. odflinkať (odbaviť povrchne, zbežne): modlitbu narýchlo odflinkalzastar. odbudnúť: skúšky odbudol s úspechom

    2. p. odbiť 3


    urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviťvykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus prácezriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načaskniž. učiniť: učiniť niekomu radosťzložiť (o nejakom úkone): zložiť sľubabsolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuťzmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dvahovor. expr.: vystrúhaťvystruhnúťstruhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasuexpr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dvahovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhnemeporobiťpovykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba

    2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviťzriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účesvyrobiťvyhotoviťzhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiekzostaviťzostrojiťskonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadlapripraviťprichystaťprihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľhovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolískuexpr.: skŕpaťznôtiťznevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obedobyč. pejor.: zmastiťspichnúťzlepiťpozliepaťstrepaťzlátaťzbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľusubšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliťzosmoliťvypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť veršhovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program?vytvoriťutvoriť: vytvoriť, utvoriť si názorvybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihriskozastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obedzastar. vystanoviť (Kukučín)

    3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviťzriedkavejšie zrobiťkniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom

    4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviťnaložiťzriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôlepodniknúť: nepodnikol v tej veci celkom ničpočať sipočať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať

    5. p. spôsobiť


    uskutočniť urobiť skutkom, skutočnosťou • realizovať: uskutočniť plány do budúcnosti; teóriu nevedeli realizovať v praxiurobiťvykonať (nejaký čin): plánovanú cestu urobíme, vykonáme čím skôrkonkretizovaťskonkretizovaťskonkrétniť (urobiť konkrétnym): požiadavky pracovníkov treba (s)konkretizovať; svoju predstavu skonkrétnil v umeleckom dielesplniť (uskutočniť niečo sľúbené): svoje záväzky sme vždy splnilikniž. naplniť: želania detí rodičia čoskoro naplnilikniž. zhmotniť (urobiť hmotným, reálnym): zhmotniť túžbu po šťastípreniesť do života: podarilo sa mu svoje zámery preniesť do života


    vybaviť 1. postarať sa o uskutočnenie niečoho, o získanie niečoho (obyč. úradným postupom) • vykonať: nič som v meste nevybavil, nevykonal; vybaviť, vykonať pridelenie k vojskuzariadiť: vybavím, zariadim vám prijatie u ministrazúradovať: celú záležitosť zúradovali rýchlovyjednať: v cestovnej kancelárii vyjednal zájazdhovor.: vybehaťvylietať: vybehať, vylietať si dôchodok, pashovor. pokonať: podarilo sa mi všetko pokonaťexpr.: obehaťobehnúťobchodiť (postupne navštíviť a vybaviť): obehať, obehnúť úrady, obchodyzaistiťzabezpečiťobstarať (postarať sa o uskutočnenie niečoho potrebného): zaistiť, zabezpečiť, obstarať si na cestu lôžkový vozeňvychodiť (častým chodením vybaviť): povolenie si vychodí, keby čo bolopovybavovaťpovykonávaťpozariaďovaťhovor. povybehávať (postupne vybaviť)

    porov. aj zaobstarať

    2. uviesť do poriadku (obyč. ako povinnosť, ako pracovný úkon a pod.) • odbaviť: vybavenie, odbavenie stránok; vybaviť, odbaviť cestujúcich na colnici; vybaviť, odbaviť večeru, svadbuzastar. odbyť: odbyť nepríjemný prípadvykonaťurobiť: vykonať, urobiť si svoje povinnosti; vykonať veľkonočnú spoveď

    3. dať niekam všetko potrebné • vystrojiť: vybaviť, vystrojiť pracovňu počítačmi; vybaviť, vystrojiť vojaka puškouvyzbrojiť (vybaviť výzbrojou al. niečím potrebným): vyzbrojiť vojsko modernými zbraňami; vyzbrojiť školy modernou technikouzaopatriťkniž. opatriť: dobre zaopatrená, opatrená domácnosťzásobiť (dodať zásoby, tovar): zásobiť obchod kvalitným tovarom


    vychodiť1 1. častým chodením poškodiť, zničiť al. znížiť dobré úžitkové vlastnosti • schodiťvyšliapať: vychodený, schodený, vyšliapaný pokroveczošliapaťzodrať: zošliapať si podpätokobdraťobšúchaťošúchaťvyšúchaťvydrať: obdraté, obšúchané topánky, pneumatiky; vyšúchať, vydrať papučeexpr.: vyčaptaťvyšmatlaťvyčambľať (vychodiť krivým, neporiadnym chodením): čižmy si hneď vyčapce, vyšmatle; vyčambľané sandáleojazdiťvyjazdiť (vychodiť, zničiť jazdou): ojazdené, vyjazdené autoopotrebovať: opotrebované kolesáhovor. expr. zhumpľovať: zhumpľovať si obuv

    2. častým chodením získať • hovor. vybehaťobstaraťzaobstarať: vychodí, vybehá, (za)obstará si všetky potvrdeniavymôcťvykonaťvybaviť: vymôcť si, vykonať si na úrade povoleniehovor. expr.: vybojovaťvydupkať: pre syna vybojuje, vydupká odkladpovybehávaťpovykonávaťpovybavovaťpozaobstarávať (postupne)

    3. p. absolvovať 1


    vykonať 1. naplniť skutkom niečo zamýšľané • urobiťspraviťuskutočniťrealizovať: vykonať, urobiť, uskutočniť rozsudok smrti; vykonať, spraviť zamýšľanú cestu; realizovať rozkazykniž. učiniť: učiní všetko, čo trebaodbaviťvybaviťzastar. odbyťhovor. expr. odkrútiť (vykonať istú povinnosť, úkon): odbaviť, vybaviť si pobožnosť; robotu si odbyl; pracovnú zmenu si už odkrútilabsolvovaťskončiť: kurz absolvoval, skončil už vlanizložiť (nejaký úkon): zložiť sľubzriedkavejšie zrobiť: lekár vykonal, zrobil u nás návštevupodniknúť: podniknúť útok na niekohozastať (mať schopnosť vykonať): svoju prácu zastanepovykonávaťporobiť (obyč. postupne): povykonáva, porobí, čo načim

    2. stať sa pôvodcom niečoho (obyč. zlého, nenáležitého, nezvyčajného) • vyviesťexpr. vyparatiť: Vidíte, čo nám syn vykonal, vyviedol, vyparatil!vystrojiť: je to hanba, čo ste tu vystrojilipovykonávaťpovystrájaťpovyčíňaťexpr.: povyvádzaťpostvárať (postupne, viac skutkov) • navykonávaťnavystrájaťnavyčíňaťexpr.: navyvádzaťnastvárať (vykonať vo veľkom množstve): Koľko pestiev sme za mlada navystrájali, nastvárali!expr.: napáchaťpopáchaťpošarapatiť

    3. p. vybaviť 1, 2


    vymôcť 1. získať na základe právneho nároku al. dôrazným vyžadovaním • domôcť sa: vymôcť peniaze od dlžníka, domôcť sa peňazí od dlžníkavydobyť: vydobyť si primerané postavenievynútiť (násilím vymôcť): vynútil si priznaniehovor.: vyforsírovaťvyrevolverovať: dajako si vyforsíroval, vyrevolveroval výnimku zo zákonahovor. expr.: vybojovaťvydupkaťvydupať: vybojuje, vydupká si povolenievyvzdorovať (vymôcť si vzdorom): svoje postavenie si vyvzdorovalhovor. vytrucovať (vymôcť trucovaním) • vychodiťhovor. vybehaťvykonaťvybaviť (vymôcť vytrvalým chodením a pod.): vychodila si, vybehala si na úradoch potrebné potvrdenia

    2. p. vyslobodiť 2


    vyviesť 1. urobiť obyč. niečo nenáležité, zlé al. nezvyčajné, žartovné a pod. • vykonaťexpr. vyparatiť: chlapci zasa čosi vyviedli, vykonali, vyparatilizried. vyčiniťexpr.: povyvádzaťpovykonávaťpovyčíňaťpostváraťpovystrájaťpopáchaťpošarapatiť (postupne, viac skutkov): za mlada povyvádzal, postváral veľa hlúpostíexpr.: navyvádzaťnavystrájaťnavyčíňaťnastváraťnapáchať (vyviesť vo veľkom množstve)

    2. p. zaviesť 1 3. p. vyvetrať 2


    zariadiť 1. urobiť potrebné kroky, potrebné opatrenia pri realizácii niečoho • vybaviťvykonať: zariadiť prijatie delegácie u riaditeľa podniku; spoľahni sa, všetko ti vybavím, vykonámexpr. vybehať (obyč. na viacerých miestach): vybehal si voľný vstup na štadiónhovor. zaonačiť (šikovne zariadiť) • zorganizovaťusporiadaťhovor. zaranžovať (účelne, cieľavedome): veci zorganizovať, usporiadať, zaranžovať tak, aby plán vyšielzastar. zaporiadiť (Šoltésová): zaporiadiť svoj životexpr. narafičiťnastrojiť (proti niekomu niečo) • zabezpečiťzaistiťpostarať saobstarať (urobiť podmienky na uskutočnenie niečoho potrebného): zabezpečiť, zaistiť odvoz smetí; postarať sa o hladký priebeh niečoho

    2. uviesť do želateľného stavu (na vykonávanie istej činnosti) • uspôsobiťprispôsobiťupraviť: byt zariadený, uspôsobený, upravený na laboratóriumprerobiťadaptovať (zariadiť na iné podmienky): prerobiť, adaptovať predizbu na kuchyňu


    vykonateľný ktorý môže byť vykonaný • uskutočniteľnýrealizovateľný: vykonateľné, realizovateľné rozhodnutie


    realizátor kto niečo realizuje, uskutočňuje • uskutočňovateľ: realizátor, uskutočňovateľ hesla, myšlienkyvykonávateľ: vykonávateľ príkazuzried. vykonávač (Kukučín)


    vykonávač, vykonávateľ p. realizátor


    konať 1. spôsobovať, že sa istý zámer spĺňa, zaoberať sa činnosťou • vykonávaťrobiť: koná, vykonáva, robí iba svoju povinnosť; koná, robí bez rozumuuskutočňovaťrealizovať (napĺňať skutkom): čo si zaumienil, začal uskutočňovať, realizovaťarch. činiť: činí dobré skutkypostupovaťpokračovaťpočínať si (pri uvádzaní spôsobu konania istej činnosti): postupovali, počínali si rozvážne, no energicky; postupovali, konali podľa plánu; pokračovať podľa stanovených princípov

    2. starať sa o získanie, uskutočnenie niečoho úradným postupom • vybavovať sivykonávať si: vybavuje, koná, vykonáva si paszariaďovať si: všetko si zariaďuje, koná osobne


    robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovaťbyť zamestnanýmať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnostihovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbeexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťmoriť samordovať salopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť samozoliťotročiťnádenníčiťplahočiť sahrdlovaťhlušiťrobotiťrobotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovaťpotiť sašťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokovhovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábaťsubšt.: makať • fachať • hovor. porábaťexpr.: robkaťšemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielnišuchtať saťahať saexpr.: smoliťpotiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referátexpr.: lepiťlátaťvyrábaťdávať dokopypejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správuexpr.: sekaťsúkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršombabrať saexpr.: piplať sašiplať saprplať sapaprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárnipejor. kašľať saniž. hovor.: ondiať saondieť savulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

    2. zaoberať sa istou činnosťou • konaťvykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosťarch. činiť: činil dobré skutkypodnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadieluskutočňovaťrealizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

    3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model strojazostrojovaťkonštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastkyprodukovaťvyrábaťdorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré vínomontovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovaťmuštrovaťporábať (obyč. ručne): majstroval policetvoriťutvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

    4. byť príčinou niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

    5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónomkniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

    6. p. pokračovať 1


    pokonávka 1. vybavovanie vecí, obyč. na úradoch • hovor.: pokonávačkavybavovačka: pokonávky, pokonávačky, vybavovačky po úradochhovor. zried. vykonávka (Urbánek)

    2. p. dohoda 1


    vykonávka p. pokonávka 1


    aktívny 1. prejavujúci aktivitu, založený na aktivite (op. pasívny) • činný (vyvíjajúci činnosť): byť aktívny, činný v nejakej oblasti; byť verejne aktívny, činný; činná vojenská službainiciatívnykniž. činorodý: mať iniciatívny, činorodý prístup k prácipríčinlivý (aktívny, obyč. v práci): príčinlivý pracovníkagilnýhorlivý (prejavujúci zvýšenú aktivitu): agilný, horlivý organizátorpodnikavýnelenivý (ktorý musí stále niečo robiť, ktorý nemôže byť nečinný): od mladosti si ju pamätal ako aktívnu, podnikavú, nelenivú osobuvýkonný (o pracovnej al. športovej oblasti): výkonný športovec; výkonný zamestnanec (op. penzionovaný)

    2. ktorý vykazuje zisk v ekonomike (op. pasívny): aktívna bilanciaziskový: aktívny, ziskový podnik (op. stratový)


    produktívny ktorý je schopný (veľa) produkovať, tvoriť (op. neproduktívny) • výnosnýúžitkový: produktívne, výnosné, úžitkové poľnohospodárstvotvorivýplodný: tvorivé, plodné obdobievýkonný: výkonný autor


    výkonný ktorý je schopný podávať veľký pracovný výkon: výkonný pracovníkpotentný: potentný autorkniž. činorodý: činorodý muž


    schematický 1. ktorý má charakter schémy, znázorňujúci niečo vo všeobecných a podstatných črtách • rámcovýrámcovitý (op. podrobný): rámcové, rámcovité osnovyzjednodušený: pripraviť schematický, zjednodušený plán akcie; schematický, zjednodušený náčrt práce

    2. ktorý je urobený, utvorený podľa schémy, šablóny • šablónovitý: schematická, šablónovitá literatúraneživotnýbezživotnýbezduchýpren. neživýnerealistickýneskutočnýknižnýpapierovývykonštruovaný (umelo utvorený, bez reálneho základu): neživotná, bezživotná, neživá, nerealistická postava; neskutočný, knižný, papierový, vykonštruovaný hrdina románustereotypný (utvorený rovnakými postupmi, pričom sa netvorivo opakujú isté prvky; obyč. o literatúre, umeleckých dielach a pod.): stereotypné prednášky, stereotypná fabula filmuzjednodušený: schematické, zjednodušené zobrazenie životapren. málokrvný: málokrvné umenie


    vykonštruovať p. vymyslieť, zostrojiť


    vymyslieť myšlienkovou činnosťou vytvoriť konštrukt niečoho, čo sa dá realizovať; takouto činnosťou utvoriť obraz niečoho nereálneho, nepravdivého • prísť na niečovydumaťhovor. vyšpekulovaťexpr. vyhútať: Kto na to prišiel? Kto to vymyslel?; treba vymyslieť, vydumať, vyšpekulovať lepší spôsob, aby prístroj fungoval; všetko sú to iba vymyslené, vyšpekulované, vyhútané historkynájsťvynájsť: našli, vynašli výhodnejšie riešenievykonštruovať (vymyslieť bez reálneho základu): vykonštruovaný príbehexpr. vymudrovať (vymyslieť dlhým uvažovaním): nič nevymudrujetehovor.: vykumštovaťvyfigľovať (šikovne vymyslieť): niečo len vykumštujeme, vyfigľujemezmyslieť si: zmyslel si, že zmení pracoviskozastar. vyfundovať: vždy čosi vyfundujevysnívať (si)kniž. vysniť (si)vybájiť (si)expr. vybásniť si (vymyslieť vo fantázii, snívaním a pod.): vysnívať si, vybájiť si bezstarostnú budúcnosť; svoju úlohu si iba vybásnilzastar. uzmyslieť si: splnia mu všetko, čo si uzmyslínastrojiťexpr. spískaťkniž.: osnovaťzosnovať (vymyslieť a pripraviť): tie intrigy ste nastrojili, spískali, osnovali proti nám vyprimyslieťpribájiť (si)expr. pribásniť (vymyslieť a pridať k niečomu): k príhode si všeličo pribájil, pribásnilpovymýšľaťnavymýšľaťpovyhutovaťpovynachádzaťpovynachodiť (postupne, viac vecí)


    zostrojiť vypracovať plán nejakého mechanizmu a realizovať ho obyč. skladaním častí do jedného celku • skonštruovať: zostrojiť, skonštruovať nový typ automobiluvyvinúť: odborníci vyvinuli výkonnejší strojzmontovať (zostrojiť z hotových súčiastok, častí): zmontovať hodinky, strojzostaviťzložiť (z častí utvoriť vhodný celok): prístroj si zostavil, zložil sámposkladať (postupne): pásmo poskladali zo starých číselhovor.: zmuštrovaťzmajstrovať (ručne zostrojiť): z dreva zmuštrovať, zmajstrovať poličkuzhotoviťutvoriť (vo všeobecnosti urobiť nejaký útvor) • vytvoriť (tvorivou činnosťou) • vykonštruovať (v myšlienkach, bez reálneho základu): vykonštruované zariadenie


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV