Synonymá slova "víď" v Synonymickom slovníku slovenčiny

výcvalom p. cvalom

čakať 1. ostávať na mieste, kým sa neuskutoční želaná vec • vyčkávať: čakáme, vyčkávame na autobus • vyčakávať • vyčakúvať • občakávať • občakúvať (dlhšie, netrpezlivo a pod.): vyčakávala, občakávala muža celý deň

2. predpokladať, že niečo nastane • očakávať: čakala na list, očakávala list; čakali sme, očakávali sme skorú svadbu • striehnuť (ostražito, dychtivo a často s cieľom využiť situáciu vo svoj prospech): čakali, striehli na dedičstvo

3. (s niečím) nerobiť s niečím nič, ale prekladať danú činnosť, vec na neskorší čas • stáť • odsúvať • odkladať: čakať, stáť so sejbou, s termínom; sejbu, termín odkladať • odďaľovať: rozhodnutie stále odďaľuje • otáľať • váhať (počínať si nerozhodne): s pomocou ešte čakali, otáľali, váhali

kolísať 1. pohybovať z boka na bok al. zhora nadol • hojdať: kolísať dieťa v kolíske, hojdať syna na hojdačke • expr. kolembať • nár. húštať: kolembá, húšta dieťa v náručí • uspávať • expr.: čičíkať • beľať (kolísať s cieľom uspať) • nár. expr.: hontŕľať • hučkať • hunčkať (na hojdačke) • kývať • knísať: vietor kýva, kníše konármi stromov • pohojdávať (mierne hojdať) • expr. hopkať (zhora nadol): hopká na kolenách dieťa • opálať • expr.: hompáľať • holengať • bolengať • combáľať • celembať • celengať (niečím, čo visí): opála nohami; hompáľa, holengá taškou v ruke; dieťa utekalo a combáľalo, celembalo rukami

2. byť medzi dvoma krajnými možnosťami, bodmi a pod., byť nerozhodný • váhať • tápať: kolíše, váha, tápa medzi povinnosťou a láskou • kniž. vajatať

3. robiť výkyvy pri pohybe; byť menlivý • balansovať: závažie kolíše, balansuje; ceny kolíšu, balansujú • pohybovať sa (kolísať v istom rozpätí): teploty sa pohybujú okolo nuly

okolkovať počínať si vyhýbavo al. nerozhodne (v reči, v skutkoch), obchádzať veci • robiť okolky: dlho okolkoval, kým pristúpil na spoluprácu • otáľať • odkladať • odsúvať • odďaľovať (odkladať rozhodnutie): otáľa s odpoveďou; odkladá, odsúva odpoveď • váhať • meškať (kolísať pri rozhodovaní): urobil to bez váhania; Nemeškaj a choď! • rozpakovať sa • zdráhať sa (nerozhodne odmietať): zdráhal sa prijať ponuku • okúňať sa • ostýchať sa • pohanbievať sa • expr. ošívať sa • fraz. expr. chodiť ako mačka okolo horúcej kaše • onačiť sa • nár.: hákliť sa • obškĺňať sa (pri vyhýbavom, nerozhodnom počínaní prejavovať hanblivosť, plachosť): Neokúňajte sa a vezmite si viac! • vykrúcať sa • vytáčať sa • vyhovárať sa • hovor. expr. fixľovať (vyhýbavými rečami riešiť nepríjemnú situáciu): vykrúca sa, vytáča sa, fixľuje, len aby nevyšla pravda najavo • niž. hovor.: ondieť (sa) • ondiať (sa) • tentovať sa: Čo sa ondieš?

váhať prejavovať nerozhodnosť, neistotu • byť nerozhodný • byť neistý • kolísať: dlho váhal, kolísal, kým prišiel; v odpovedi bol nerozhodný, neistý • rozhodovať sa • vyčkávať (dlho): roky sa rozhodoval za kúpu domu; vyčkávať s odpoveďou • otáľať • odkladať • meškať (odsúvať rozhodnutie): otáľal so ženbou, odkladal ženbu na neurčito • zdráhať sa • okolkovať (odmietavo): dlho okolkoval, kým súhlasil • okúňať sa • ostýchať sa • expr. ošívať sa (prejavovať ostych): okúňal sa povedať pravdu • tápať (obyč. medzi viacerými možnosťami) • kniž. vajatať: tápal medzi teóriami; vajatal medzi odvahou a strachom

zdráhať sa nechcieť pristať na niečo (obyč. pri presviedčaní) • robiť drahoty • háčiť sa: zdráha sa, háči sa súhlasiť; robí drahoty, nechce prísť • zried. zhŕdať sa (Chrobák) • váhať • otáľať • okolkovať • okúňať sa (prejavovať nerozhodnosť pri niečom): váha, otáľa s odpoveďou; okolkuje, okúňa sa povedať pravdu • odporovať • klásť odpor • vzpierať sa • priečiť sa (s väčším dôrazom): odporujú, vzpierajú sa tomu, aby krivo svedčili • ustupovať • expr.: pätiť sa • spätkovať: už spätkuje, ustupuje pred rozhodnutím • vykrúcať sa (nepristávať na niečo pomocou výhovoriek) • ostýchať sa • pohanbievať sa • expr. ošívať sa (nepristávať na niečo z hanblivosti): ostýcha sa, ošíva sa vstúpiť v špinavých topánkach • nár. expr. ohrýzať sa • niž. hovor.: ondieť sa • ondiať sa • tentovať sa: neondejte sa, neondite sa, netentujte sa toľko a poďte ďalej

časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri časti • diel: prvý diel filmu • dielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dielec • zväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníka • čiastka: čiastky roka • podiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podiel • kvóta (pomerná časť): finančná kvóta • súčasť • súčiastka: súčasť, súčiastka oblečenia • kus: kus chleba • článok: článok reťaze • ohnivo • ohnivko (časť reťaze): železné ohnivká • etapa: vývinová etapa • oddiel: oddiel knihy • kapitola • zastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlava • pasáž • kniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedky • partia: partia symfónie • stať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihy • epocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epochách • výňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z opery • hud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomok • fragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposu • útržok: útržky rozhovoru • kniž. úlomok: úlomky viet • ukážka: predniesť ukážky z diela • kniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo života • kniž. výrez: výrez zo skutočnosti • zastar. výlomok: výlomky z Jánošíka • úryvok: úryvky z listu • zložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdy • prvok • element (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementy • odb. komponent: komponenty zlúčenín • úsek: úsek cesty • rajón • kniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajón • sektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektory • štvrť (časť mesta): vilová štvrť • hovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment

úryvok časť hovoreného, písaného al. hudobného prejavu, obyč. literárneho al. umeleckého diela: nesúvislé úryvky viet; čítať úryvky z listov; úryvky piesní • fragment: fragment eposu • výňatok: výňatok z opery • zlomok: zlomok rukopisu • ukážka: predniesť ukážku z diela • útržok: útržky z rozhovoru, textu • výťah: klavírny výťah • kniž. úlomok: úlomky básne • kniž. zastar. výlomok: výlomky z Jánošíka • kniž. výrez: výrezy zo skutočnosti • pasáž (úryvok slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž románu • partia (časť diela): preštudovať partiu o jadrovej fyzike • stať (ucelená časť väčšieho textového celku): záverečná stať diela • kniž. pasus (časť reči, textu): pasus z prejavu • kniž. torzo (neúplná časť): torzo literárnej pozostalosti

výňatok p. úryvok, zlomok 2, časť

zlomok 1. malá časť celku, odlomená časť • úlomok: zlomok, úlomok zlata, horniny • odlomok: odlomky ľadu • čiastočka • kúsok: čiastočky, kúsky rozbitého pohára • fragment: archeologické fragmenty • zastar. výlomok: výlomky z kosti

2. neúplná časť umeleckého, obyč. literárneho diela: zlomky rukopisu • fragment: fragment básne • výňatok: výňatok z opery • ukážka: predniesť ukážky z diela • útržok: útržky z textu • torzo (nedokončené, neúplné umelecké dielo): torzo rukopisnej pozostalosti • úryvok: úryvok básne • kniž. úlomok: úlomky eposu • kniž. výlomok: výlomky z Jánošíka • kniž. výrez

mäsiarstvo 1. mäsiarsky odbor • hovor. mäsiarčina: išiel sa učiť mäsiarstvu, mäsiarčine

2. predajňa mäsa • zried. mäsiareň • zastaráv. jatka: kúpiť mäso v mäsiarstve, v jatke • výsek

výrez 1. vyrezaním vzniknutý otvor al. diera • výrezok: okrúhly výrez v doske, výrezok vo dverách • výsek: výsek v ľade • výkrojok (Felix)

2. p. úryvok, zlomok 2, časť

výsek 1. p. výrez 1 2. p. mäsiarstvo 2 3. p. časť

úlomok 1. odlomený kúsok niečoho • odlomok: úlomky kameňa, odlomky ľadu • črep • črepina (úlomok rozbitej veci): črepy, črepiny z taniera, z granátu • odštep (odštiepený kúsok): odštepy kostí • zlomok: zlomok zlata • fragment: fragment sochy • expr. úštipok (odštipnutý kúsok): úštipok chleba • zastar. výlomok: výlomok z kosti • zried. oblomok (Jesenská)

2. p. úryvok, časť

výlomok 1. p. úlomok 1 2. p. úryvok, zlomok 1, 2, časť

často vyjadruje (nepravidelnú) opakovanosť deja, stavu a pod. vyskytujúcu sa vo veľkom množstve (op. zriedka) • neraz: často, neraz zostal dlhšie v robote • čochvíľa • podchvíľou • každú chvíľu • zried.: podchvíľkou • podchvíľu: čochvíľa, podchvíľou sa obzerá, či niekto nejde za ním • veľa ráz • veľakrát • mnoho ráz • mnohokrát • expr. nespočetnekrát: veľa ráz, mnoho ráz si spomenula na otca; svojím správaním veľakrát, mnohokrát nahneval rodičov; nespočetnekrát pri cúvaní narazil do plota • hojne • zhusta • hovor. husto: hojne navštevuje svoju starú matku; spotrebitelia zhusta, husto kritizujú predávaný tovar • zried. začasto: začasto slúži zlej veci • expr.: častučko • častuško: často, častučko sa vybral sám do hory • nár. včasto: máva včasto prekvapujúce nápady (Kalinčiak) • nespis. častokrát • nezriedka • nejeden raz • nejedenkrát • fraz. neraz-nedva (pomerne často): nezriedka, nejeden raz sa stalo, že prišiel domov až ráno • pričasto (príliš často): pričasto sa tvári urazene • expr.: prečasto • často prečasto (veľmi často): prečasto, často prečasto zabúda, čo sa patrí

včasto p. často

červeno, star. i červene majúc červenú farbu, na červenú farbu, červenou farbou • načerveno • dočervena, pís. i na červeno, do červena: červeno, načerveno namaľované pery; pri vode sa opálili dočervena • čerešňovo • dočerešňova • višňovo • dovišňova • malinovo • domalinova, pís. i do čerešňova atď. (červeno, dočervena ako čerešňa, ako višňa, ako malina): čerešňovo, malinovo, domalinova sfarbené líca • krvavo • krvavočerveno • dokrvava, pís. i do krvava (červeno, dočervena ako krv): krvavo, dokrvava zapálené zore • karmínovo • rubínovo • vínovo • dokarmínova • dorubínova • dovínova, pís. i do karmínova atď. (červeno, dočervena ako karmín, ako rubín, ako červené víno): karmínovo, rubínovo zapálené líca • purpurovo • šarlátovo • dopurpurova • napurpurovo • došarlátova • našarlátovo, pís. i do purpurova atď. • kniž. nachovo • donachova, pís. i do nachova (červeno, dočervena ako purpur, ako šarlát, červeno s fialovým odtieňom): purpurovo, šarlátovo, donachova zafarbená látka • hrdzavo • dohrdzava • nahrdzavo • ryšavo • doryšava • naryšavo, pís. i do hrdzava, na hrdzavo atď. (červeno ako hrdza): dať si zafarbiť vlasy nahrdzavo, dohrdzava, naryšavo; hrdzavo, ryšavo zafarbené vlasy • tehlovo • dotehlova • natehlovo, pís. i do tehlova, na tehlovo (červeno ako tehla): tehlovo, dotehlova natretý plot • bledočervene • slabočervene • červenasto • červenavo • červenkavo • červenkasto • dočervenasta • dočervenava • dočervenkava • dočervenkasta • načervenkavo • načervenkasto, pís. i do červenasta, na červenkavo atď. (trocha červeno, s odtieňom dočervena): červenkavo upečené mäso, opáliť sa dočervenkasta • expr.: červenučko • červenunko • červenuško: červenučko zapálená pokožka

porov. aj červený

vínovo p. červeno

červený ktorý má farbu krvi: červené ruže, červené pery • krvavočervený • krvavý • jasnočervený (s jasným odtieňom): krvavočervené, krvavé večerné zore; jasnočervená sukňa • bledočervený • svetločervený • slabočervený (s bledým odtieňom): bledočervený, svetločervený, slabočervený rúž • ohnivočervený • ohnivý (ako plameň): ohnivočervené, ohnivé vlasy • žltočervený (červený do žlta): žltočervené jablká • zlatočervený (červený do zlata): zlatočervená žiara • pomarančovočervený • oranžovočervený (s oranžovým odtieňom): pomarančovočervené, oranžovočervené pouličné svetlá • tehlovočervený • tehlový (červený ako tehla): tehlovočervené, tehlové sfarbenie • paradajkový • rajčinový • rajčiakový (červený ako paradajky) • mrkvový • mrkvovočervený (červený ako mrkva) • rumelkovočervený • rumelkový (červený ako rumelka): rukavice rumelkovočervenej, rumelkovej farby • koralovočervený • koralový (červený ako koral): koralovočervené, koralové sklo • karmínovočervený • karmínový (červený ako karmín) • malinovočervený • malinový (červený ako malina): malinovočervené, malinové pery • jahodový (červený ako jahoda) • čerešňovočervený • čerešňový (červený ako čerešne) • višňový (červený ako višne) • hrdzavočervený • hnedočervený • gaštanovočervený • hrdzavý • ryšavý (červený do hneda): hrubé hrdzavočervené, hnedočervené, gaštanovočervené, hrdzavé, ryšavé vrkoče • mäsovočervený • mäsový (červený ako čerstvé mäso) • medený (červený ako meď): medené vlasy • sýtočervený • živočervený • tuhočervený • tmavočervený • kniž. temnočervený (s výrazným tmavým odtieňom) • cviklovočervený • cviklový (s tmavým fialovým odtieňom): cviklovočervená, cviklová šatka • granátový (červený ako polodrahokam granát) • rubínový (červený ako drahokam rubín) • pivonkový (červený ako pivonka) • šarlátový • purpurový • purpurovočervený • kniž. nachový (červený ako purpur): plášť šarlátovej, purpurovej, nachovej farby • vínovočervený • vínový • hovor. bordový • neskl. bordó (červený až do čierna) • červenastý • červenkastý • červenavý • červenkavý (trocha červený) • načervenastý • načervenkastý • načervenavý • načervenkavý: červenasté, červenkavé, načervenkavé lístie • kniž. al. poet.: zabronený • zapálený: zabronené lupienky kvetov (Figuli), zapálené puky (Švantner) • kniž.: brunátny • rumenný • expr.: červenučký • červenušký • červenunký (úplne al. príjemne, pekne červený)

p. aj sčervenený

vínovočervený červený ako víno • vínový: vínovočervená, vínová farba • bordový: bordová látka • neskl. bordó: bordó šaty

vínový p. vínovočervený

čnieť prevyšovať svojou výškou okolie • vyčnievať • týčiť sa: komín čnie, vyčnieva nad strechami • trčať (osamelo): na zhorenisku trčia už len steny • prečnievať (siahať z plochy von): kôl prečnieva z ohrady • dvíhať sa • vypínať sa • pnieť sa • pnúť sa • výšiť sa • vŕšiť sa • kniž. vežiť sa (o niečom mohutnom, nápadnom): v diaľke sa dvíhajú, vypínajú vrchy; hrdo sa tu výši, veží zámok • dominovať (pôsobiť ako markantný znak): nad mestom dominuje hrad • kniž.: strmieť (sa) • strmiť sa (byť vysoko na strmom mieste): hrad sa strmí na skale • klenúť sa (byť položený vysoko oblúkovitým spôsobom): nad riekou sa klenul, čnel nový most • hovor. expr. tróniť

rásť 1. rastom sa zväčšovať • vyrastať • narastať: dieťa rastie, vyrastá; fúzy mu narastajú • vyvíjať sa: chlapec sa dobre vyvíja • silnieť • zosilnievať • zosilňovať sa • mocnieť (rastom sa stávať silnejším): víchor silnie, chlapi mocnejú • bujnieť (bujne rásť): burina bujnie • mohutnieť (stávať sa mohutnejším): lesy mohutneli • dužieť • dužnieť • tužieť • pevnieť (stávať sa pevným, dúžim): stromy zjari dužnejú, pevnejú

2. rastom dosahovať telesnú al. duševnú zrelosť • vyrastať • vyspievať • zrieť: rástol, vyrastal, zrel veľmi rýchlo • kniž. vyzrievať: pomaly vyzrievala na ženu • dospievať (na niekoho): synovia mu už dospievajú na pekných mládencov

3. (o rastlinách) rozvíjať sa zo semena • vyrastať: rastú, vyrastajú tu hríby • hnať • klíčiť • vyháňať (bujne sa rozvíjať): fazuľa klíči; jablonka vyháňa, ženie do kvetu • bujnieť (bujne rásť): kvetena bujnie • expr. šibať: zjari všade šibala tráva • odb. vegetovať: niektoré huby vegetujú na dreve • rodiť sa • vyskytovať sa (rásť na určitom mieste): u nás sa nerodia, nevyskytujú figy

4. stávať sa väčším, obyč. intenzitou, počtom, veľkosťou a pod. (op. zmenšovať sa) • zväčšovať sa: rastú, zväčšujú sa naše mestá • vzmáhať sa • rozmáhať sa • zveľaďovať sa • mohutnieť: naša ekonomika sa rozmáha; politická neistota postupne mohutnie • vzrastať • rozrastať sa • množiť sa • pribúdať • hromadiť sa (stávať sa početnejším): výdavky sa množia, hromadia; pribúdajú nové problémy, konflikty

5. postupne sa stávať väčším významom, intenzitou (op. klesať) • zvyšovať sa • dvíhať sa • stúpať: životná úroveň rastie; dvíha sa, stúpa v ňom hnev • zväčšovať sa • kniž. výšiť sa: ceny sa zväčšovali, výšili • zintenzívňovať sa • stupňovať sa: požiadavky sa zintenzívňujú, stupňujú

6. stávať sa dokonalejším, lepším (op. zhoršovať sa) • zdokonaľovať sa • zlepšovať sa: rástol, zdokonaľoval sa vedeckou prácou; zlepšoval sa v matematike • prehlbovať sa: európska spolupráca sa prehlbuje • kultivovať sa • zošľachťovať sa • menej vhodné zušľachťovať sa • zjemňovať sa (stávať sa lepším vo vlastnostiach): charakter sa postupne kultivuje, zjemňuje novým poznaním

vypínať sa 1. vyzdvihovať svoju osobu nad iných • vyvyšovať sa • povyšovať sa • vynášať sa: vypína sa, vyvyšuje sa nad ostatných, že má vysoké postavenie • vystatovať sa • kniž. honosiť sa • pýšiť sa • hrdiť sa: vystatuje sa, pýši sa pred nami, aký je dôležitý • chvastať sa: zbytočne sa pred nami chvastáš • hovor. vyťahovať sa • expr.: naparovať sa • nadúvať sa • prtošiť sa • nafukovať sa • rozdrapovať sa • rozhadzovať sa • nár. drcoliť sa • hrub. prdúskať sa: naparuje sa pred všetkými, aké má úspechy

2. svojou výškou značne prevyšovať okolie a obyč. pôsobiť pritom majestátne • týčiť sa • dvíhať sa: nad mestom sa vypína, týči, dvíha hrad • tróniť • dominovať: uprostred dediny tróni, dominuje gotický kostol • čnieť • pnieť sa • pnúť sa • kniž. výšiť sa: v pozadí čnie, pnie sa tmavé pohorie • klenúť sa (oblúkovito sa vypínať): nad nami sa klenie belasá obloha • strmiť sa • strmieť (sa) (strmo sa vypínať): pred nami sa strmia vysoké skaly • vyčnievať (vystupovať von z niečoho): v diaľke vyčnieva z mora maják • expr. vznášať sa: nad Dunajom sa vznášajú štyri mosty

výšiť sa 1. p. vypínať sa 2 2. p. rásť 5

hromadiť sa dostávať sa vo väčšom množstve na jedno miesto • kopiť sa • nakopovať sa: problémy sa hromadia; mračná sa kopia, nakopujú • vŕšiť sa • vrstviť sa • navršovať sa • navrstvovať sa • ukladať sa (v hromadách, vrstvách): nevybavené spisy sa vŕšia, vrstvia na stole • expr. hrčiť sa: vyľakané deti sa hrčili v kúte • zhromažďovať sa • zbiehať sa (v rýchlosti): sliny sa mu zbiehajú, zhromažďujú v ústach • zbierať sa • sústreďovať sa • koncentrovať sa: chmáry sa zbierajú nad vrchmi; sily sa v nás sústreďujú, koncentrujú na odplatu • hovor. grupovať sa: účastníci sa už grupujú • akumulovať sa: energia sa akumuluje

množiť sa 1. stávať sa početnejším, väčším • hromadiť sa: starosti sa množia, hromadia • kopiť sa • vŕšiť sa: práca sa kopí • pribúdať • rásť: otázok pribúda; rastú nové mestá • znásobovať sa • zmnohonásobňovať sa • zmnohonásobovať sa (mnohonásobne sa zväčšovať): ich radosť sa znásobovala, zmnohonásob(ň)ovala • kniž. zmnožovať sa: možnosti, vedomosti sa postupne zmnožovali • rozmáhať sa • rozmnožovať sa • rozhojňovať sa • zväčšovať sa (množiť sa s väčším objemom): burina sa rozmáha; jeho majetok sa zväčšuje • expr.: sypať sa • rozplodzovať sa: peniaze sa sypú; poznatky sa stále rozplodzujú

2. biol. privádzať na svet potomstvo, biologicky vznikať • rozmnožovať sa: bunky sa množia, rozmnožujú delením • plodiť sa • rozplodzovať sa • plemeniť sa • rozplemeňovať sa: myši sa rýchlo plodia; králiky sa rozplemeňujú • kotiť sa (o samiciach niektorých cicavcov): mačky sa kotia • expr.: plieniť sa • rozplieňovať sa (vo veľkom množstve): potkany sa plienia, rozplieňujú

trestať 1. uplatňovať trest na niekom • stíhať: za zločin ho treba trestať, stíhať; bol viac ráz trestaný, stíhaný • karhať (trestať napomínaním): musíš syna viac karhať • pokutovať (trestať pokutou): pokutovať vodiča • admin. penalizovať (trestať vyžadovaním penále) • hovor. zastar.: štrôfať • štrôfovať

2. odplácať sa pomstou • pomstiť sa: nemôže si inak zlosť vyliať, tresce dieťa, pomstí sa na dieťati • vŕšiť sa (bezdôvodne trestať)

vŕšiť sa 1. p. hromadiť sa 2. p. čnieť 3. porov. pomstiť sa

zbierať sa 1. spájať sa dovedna, na jedno miesto • zhromažďovať sa • hromadiť sa: mračná sa na oblohe zbierajú, zhromažďujú, hromadia • zbiehať sa: sliny sa mu v ústach zbiehajú • kopiť sa • nakopovať sa • vrstviť sa • vŕšiť sa • navršovať sa • navrstvovať sa (v hromadách, vrstvách): na stole sa mu kopia, vrstvia spisy

2. stavať sa na nohy • vstávať • dvíhať sa: ustatý ledva sa zbiera zo stoličky; vstávať, dvíhať sa zo zeme • expr. viechať sa (ťarbavo, váhavo): rozospatý viecha sa z postele

3. p. hnisať

čoraz s pribúdaním času, každým okamihom • čím ďalej • stále: dievča sa mu čoraz, čím ďalej viac páči; robí stále lepšie a presnejšie • vždy: po každom tréningu je vždy lepší • nár. kamdiaľ • fraz.: deň čo deň • zo dňa na deň

odjakživa od dávnych čias, od (veľmi) dávnej minulosti • oddávna: lipa tu rástla odjakživa, oddávna • odvždy • vždy • hovor. vždycky: tento potok sa odvždy, vždy, vždycky na jar vylieval • expr. odnepamäti, pís. i od nepamäti: poznám ho od nepamäti • zastar. odakživa (Hviezdoslav, Timrava) • nár. odbohsveta • fraz.: čo svet svetom stojí • čo svet pamätá

ustavične bez prestania, bez prerušenia, za každých okolností • neprestajne • stále • kniž. neustále: ustavične, neprestajne nám pomáha; stále, neustále sa pozerá na hodinky • jednostajne • jednostaj • zried. neustajne: jednostajne, jednostaj sa na čosi vypytuje • nepretržite • permanentne • trvalo • trvale: nepretržite, permanentne, trvalo nám naháňa strach • sústavne • systematicky • hovor. nonstop: sústavne, systematicky vyrušovať • vždy • hovor. vždycky: ustavične, vždy, vždycky sa kamsi ponáhľa • hovor.: večne • naveky • expr.: donekonečna • stále a stále • hovor. expr. do aleluja • expr. zried. večnovečne: večne, naveky má čosi proti mne; donekonečna, stále a stále opakuje to isté • hovor. furt • hovor. expr. furtom furt • hovor. zastaráv. furtom: furt, furtom sa na dačo vyhovára • nár. porád • fraz.: dňom i nocou • vo dne v noci • deň čo deň • v zime v lete • od začiatku do konca • v jednom kuse

vždy vyjadruje čas al. rozličné okolnosti súhrnne; za každých okolností, v každom prípade • hovor. vždycky: nie vždy, vždycky sa mu to musí podariť • zakaždým: zakaždým si najprv odkašle, až potom začne hovoriť • ustavične • stále • kniž. neustále: ustavične, stále si musel dávať pozor, čo povie • neprestajne • jednostajne • jednostaj: neprestajne, jednostaj(ne) ho musia napomínať • hovor. furt • hovor. expr. furtom furt • hovor. zastaráv. furtom: furt sa na niečo vyhovára • hovor.: naveky • večne • expr. večnovečne: naveky, večne vysedáva pred televízorom • poet. povždy • poet. zried. povek • kniž. zastar. voždy • nár.: vše • zavždy (Kukučín, Dobšinský) • oddávna • odjakživa • odvždy • expr. odnepamäti (od dávnych čias): oddávna, odvždy, odnepamäti jej to pripomínal • čoraz (čím ďalej): je čoraz, vždy krajšia a krajšia

čvrkať, čvŕkať 1. vydávať zvuk, aký vzniká pri stláčaní niečoho riedkeho, pri brodení a pod. • cvrkať • cvŕkať: voda mu čvrká, cvŕka v topánke

2. p. škŕkať

ďakovať 1. vyslovovať, preukazovať vďaku: ďakovať za dary, za pomoc • vzdávať vďaku (s hlbokou úctou): vzdávať vďaku Bohu • kniž.: blahorečiť • dobrorečiť (ďakovať za spôsobené dobro): blahorečil, dobrorečil osudu za svoje zdravie • zastar. vďačiť sa: Či sa mi tak vďačíte za moju dobrotu? (Urban) • zastar. blahodariť (Vansová)

2. byť zaviazaný vďačnosťou • byť vďačný • byť povďačný • vďačiť: ďakovať, vďačiť niekomu za záchranu života • kniž.: blahorečiť • dobrorečiť: budem vám blahorečiť do smrti • kniž.: žehnať • velebiť • zvelebovať (ďakovať a chváliť): žehnal náhode, že sa vyhol nešťastiu • zastar. blahodariť

žehnať 1. obradným pohybom ruky (obyč. znakom kríža) dávať požehnanie • požehnávať: kňaz žehná, požehnáva mladomanželov • prežehnávať (robiť nad niečím znamenie kríža): u nás sa peceň chleba vždy prežehnáva

2. kniž. pociťovať a prejavovať hlbokú vďaku za preukázané dobro (obyč. Bohu) • kniž.: blahorečiť • blahoslaviť • dobrorečiť: v duchu žehnala Bohu, že vyviazla zdravá; blahorečí, dobrorečí osudu za všetko; blahoslavím svojich rodičov za ich múdre rozhodnutie • požehnávať: požehnáva ho za všetko preukázané dobro • vzdávať vďaku: vzdávame vďaku nebesám, náhode • kniž. velebiť: velebí odvahu ľudu

vďačiť sa p. ďakovať 1

vďačiť p. ďakovať 2

ďakovný ktorý vyjadruje poďakovanie • poďakovací • zried. ďakovací: ďakovný, poďakovací, ďakovací list, prejav • kniž. vďakyplný: vďakyplné žalmy, verše • kniž. votívny

vďačný pociťujúci al. preukazujúci vďaku; svedčiaci o vďake • povďačný: bol som mu vďačný, povďačný za poskytnutú pomoc; budem vám vďačný, povďačný, keď ma na vec upozorníte • zaviazaný (vďačný a pociťujúci záväzok): rodičom bol nadosmrti zaviazaný • kniž. vďakyplný: vďakyplný pohľad, úsmev

vďakyplný p. vďačný, ďakovný

obzerať sa 1. vykrúcať hlavu za niekým, za niečím (obyč. dozadu), pozerať (sa) za seba • obracať sa: žiak sa stále obzerá, obracia • kniž. ohliadať sa: zvedavo sa ohliada, kto ide za ňou

2. skúmať niečo zrakom na všetky strany, dookola • rozhliadať sa • kniž. obhliadať sa: bezradne sa obzerá, rozhliada, obhliada po parkovisku • hľadieť • pozerať (sa) (okolo): hľadí, pozerá (sa), kde by sa zložil • hľadať • pátrať (očami)

3. hovor. mať cieľ získať niečo • obstarávať si • zaobstarávať si: obzerá sa za novým miestom, (za)obstaráva si nové miesto • zadovažovať si • zaopatrovať si: zadovažuje si, zaopatruje si uhlie, drevo na zimu

4. venovať niekomu al. niečomu starostlivosť • venovať pozornosť • dbať (na niekoho, na niečo): nik sa o dieťa neobzerá, nik oň nedbá, nevenuje mu pozornosť • všímať si • starať sa • mať starosť: nevšímal si, nestaral sa, nemal starosť, či bude doma chýbať • brať do úvahy: druhých neberie do úvahy, na druhých sa neobzerá • stáť • hovor.: zavadiť • zakopnúť (o niekoho, o niečo) (v zápore): už o mňa vôbec nestojí, už o mňa ani nezavadí, nezakopne

pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sa • hľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otca • hovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred seba • upierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieť • páčiť • expr. okáliť • expr. zried.: okáľovať • očiť • fraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcich • jastriť • iskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolí • blýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazerať • expr.: gániť • fľočiť • fľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočili • nazerať • expr.: nazízať • nakúkať • škúliť • poškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykol • vzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z obloka • rozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolí • zízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviť • bezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakáme • hovor.: vykúkať • vykukávať • vykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z obloka • hovor. expr.: mumákovať • trpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezerať • obzerať • obzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádže • kniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciu • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: okúka okolie • fraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacich • rozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovať • škúliť • pokukávať • pokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom aute • expr.: bľuskať • fľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčence • mrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedku • hádzať očami (po niekom, po niečom)

4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sa • hľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhody • všímať si • venovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnosti • starať sa • dbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestrá • prizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hre • prizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieť • zračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očí • sálať • prejavovať sa • ukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistota • zrkadliť sa • odzrkadľovať sa • odrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

6. p. hodnotiť

prizerať 1. popri hlavnom záujme mať sústredenú pozornosť aj na ďalšie dôležité okolnosti • prihliadať • hľadieť • brať do úvahy: pri robote treba prizerať, prihliadať na bezpečnostné predpisy; pri rozhodovaní nebral do úvahy vôľu rodičov, neprizeral na vôľu rodičov • brať/mať zreteľ (na niečo) • brať/mať ohľad (na niečo) • venovať pozornosť (niečomu) • dbať (na niečo): venuje pozornosť aj názorom iných; dbať i na požiadavky ostatných • pozerať sa • všímať si: pozerať sa aj na cudzie problémy • rešpektovať: popri svojom záujme rešpektovať aj potreby detí • admin. zohľadňovať: zohľadňovanie dĺžky pracovného pomeru

2. p. dozerať

prizerať sa pozorne niečo zrakom sledovať, pozorne si niečo, niekoho všímať • hovor.: prikúkať sa • prikukávať sa: prizerať sa hre detí; zvedavci sa zblízka prizerajú, prikúkajú na dopravnú nehodu; s úľubou sa prizerá, prikúka do zrkadla • pozerať (sa) • všímať si: pozerajú sa na nás, všímajú si nás, ako pracujeme • prezerať • obzerať (dôkladne, zo všetkých strán): pozerať si, obzerať si nové modely áut • pren. expr. miništrovať • asistovať (prizerať sa so snahou zúčastniť sa na istej činnosti): prestaň mi tu asistovať, iba zavadziaš • hovor. kibicovať (prizerať sa na hru, obyč. v karty, a miešať sa do nej)

p. aj pozerať

sledovať 1. ísť, pohybovať sa za niekým, niečím • nasledovať: psík sleduje, nasleduje chlapca na každom kroku; tajne sledoval, nasledoval ženu až po dom • fraz. visieť niekomu na pätách: nemôže sa sama nikde pohnúť, dieťa jej stále visí na pätách • špehovať • sliediť • hovor. pejor. špicľovať (sledovať s cieľom zistiť niečo o niekom, niečom): dávajme si pozor, lebo nás špehujú, špicľujú; stále sliedi za učiteľom • stopovať (nepozorovane sledovať): stopuje líšku až po jej úkryt

2. sprevádzať svojou pozornosťou, záujmom • venovať pozornosť: sleduje všetko, čo sa okolo neho robí; venovať pozornosť športu, súčasnému výtvarnému umeniu • pozorovať (sústredene sledovať): pozoruje, či sa stav pacienta zlepšuje • všímať si (prejavovať záujem): v poslednom čase si bližšie všíma dochádzku na pracovisku • fraz.: nespustiť z očí niekoho/niečo • nespustiť oči z niekoho/niečoho (ustavične sledovať)

3. p. orientovať sa 2 4. p. zachovať 2

detektív civilný vyšetrovateľ kriminálnych prípadov • policajt (tajný) • hovor. tajný • hovor. pejor. fízel

dielňa miestnosť, v ktorej sa koná remeselnícka al. výrobná činnosť • výrobňa: krajčírska dielňa, montážna dielňa, výrobňa panelov • hovor. zastar.: varkštat • varštat • varštať • varštak • verkštat • verštat • zastar. oficína

výrobňa p. dielňa

dielo výsledok pracovnej činnosti • výtvor: umelecké dielo, umelecký výtvor • kniž. útvor • produkt: to sú produkty podnikateľovej dlhoročnej práce • spis (náučné al. umelecké literárne dielo): vedec vo svojom spise predkladá novú hypotézu; básnické zobrané spisy • kus (dramatické al. hudobné dielo): klasický kus • práca: na výstave boli jeho najnovšie práce • robota: doktorská robota • tvorba (výsledky umeleckej al. vedeckej činnosti): vybrať niečo z Hviezdoslavovej tvorby • artefakt (umelý výtvor): artefakty ľudového umenia • kniž. opus (obyč. hudobné dielo): Beethovenove opusy • prvotina • kniž. juvenílie (prvé dielo umelca): románová prvotina • kniž. plod: literárne plody • kreácia: módna kreácia • obyč. pejor. al. iron. výplod: básnické výplody

práca 1. vynakladanie telesného al. duševného úsilia na niečo • robota: ťažká, ľahká práca, robota • expr.: hrdlačina • drina • lopota (ťažká, namáhavá práca): drina, lopota na poliach • šichta • fuška (úsek ťažkej práce): To bola fuška! • galeje (veľmi ťažká práca) • hovor. expr.: otročina (úmorná a obyč. nedocenená práca) • mordovačka • mordovisko (úmorná práca) • babračka • papračka • piplačka • šiplačka • prplačka (zdĺhavá práca vyžadujúca veľa trpezlivosti) • zastar. tovarich (nádennícka práca) • úloha (školská práca): písať si úlohu • zaneprázdnenie: zaneprázdnenie mu nedovoľuje prísť • kniž. trud • subšt. makačka

2. telesná al. duševná činnosť ako zdroj zárobku • robota: hľadať prácu, robotu • zamestnanie (pravidelná práca za mzdu, za plat): zmeniť zamestnanie • povolanie (trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za plat): má zaujímavé povolanie • služba: vstúpiť do služby • existencia (práca al. spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciu • živobytie: nájsť si živobytie • hovor. chlieb: prísť o chlieb • hovor. expr. džob: má dobrý džob

3. telesná al. duševná činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho, vyrobenie niečoho • robota: poľné práce, roboty; práca, robota postupuje pomaly • zadanie: dostať zadanie

4. veľké vypätie telesných a duševných síl na vykonanie, prekonanie niečoho • robota: stálo ma to veľa práce, roboty • úsilie • snaha: dosiahol to iba nadľudským úsilím, nadľudskou snahou • námaha: námaha sa vyplatila • pričinenie • usilovanie: bez vlastného pričinenia nič nezískaš • kniž. snaženie • subšt. makačka

5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu • hovor. robota: ručná práca, robota; umelecká práca, robota • dielo: vedecké dielo • výtvor: literárny výtvor • kniž. útvor

p. aj dielo

6. p. činnosť 1, 2, chod 2

vec 1. objektívne jestvujúci jav • skutočnosť: vzťah vecí k človeku; zakrývať veci, skutočnosti • fakt: overiť si fakty • realita: životná realita

2. každý neživý hmotný jav vnímateľný zmyslami, niečo slúžiace človeku • predmet: zbaliť si svoje veci, predmety osobnej potreby • daromnica • zbytočnosť (bezvýznamná vec): kupovať daromnice, zbytočnosti • expr.: taľafatka • šepleta (bezvýznamná, zbytočná vec): na narodeniny dostal samé taľafatky, šeplety • hovor., obyč. pejor.: haraburda • rároh • rároha • krám (stará opotrebovaná vec): byt je plný harabúrd, rárohov, krámov

3. jav vyžadujúci riešenie: bojovať za správnu vec, ministerstvo zahraničných vecí • záležitosť: obchodné záležitosti • problém (závažná vec): s týmto problémom sa ešte potrápime • prípad: odovzdať prípad polícii • otázka: to je čisto rodinná otázka • kniž. kauza (súdny spor): komplikovaná kauza

4. to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť: riešiť závažnú vec • predmet: predmet štúdia • objekt: objekt výchovy • záležitosť: zaoberá sa podružnými záležitosťami

5. čo sa prihodilo, stalo • udalosť: včera sa stala nepríjemná vec; dnešné udalosti vojdú do histórie • skutočnosť: to je nezmeniteľná skutočnosť • príhoda: zaujímavá príhoda zo života

6. výsledok činnosti: robiť krásne veci • práca: výstava výtvarných prác • robota: strojová robota • dielo: umelecké dielo • výtvor: kresliarske výtvory poslucháčov

výtvor p. dielo, práca 5

výplod p. dielo

dláviť 1. váhou a tlakom pôsobiť na niečo a tým rozrušovať • tlačiť • pučiť • dusiť: dláviť, pučiť zemiaky vidličkou; tlačiť, dusiť kapustu do suda • rozpúčať • roztláčať: rozpúča, roztláča deťom uvarenú zeleninu • gniaviť • drviť • mliaždiť • váľať (dláviť s veľkou silou): vinári gniavili, drvili hrozno; dážď váľal obilie • expr.: miagať • madžgať • mangľovať • depsiť • depčiť • degviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufra • šliapať • pošliapavať • udupávať • dlabčiť • dlapčiť (dláviť nohami): šliapať kapustu; deti šliapu, udupávajú, dlabčia trávu v parku

2. p. škrtiť 1 3. p. trápiť

dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiť • dláviť • dáviť • drhnúť • hrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurence • udúšať • zadúšať • zadŕhať • zadrhávať • priškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľan • expr.: tantušiť • tentušiť: chlapci sa v bitke tantušili • nár. expr. krtúšiť

2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviť • tlačiť • pučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkou • gniaviť • mliaždiť • rozpúčať • roztláčať • drviť • váľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilie • expr.: miagať • madžgať • mangľovať • depsiť • depčiť • degviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufra • potláčať • utláčať • premáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

3. postihovať trápením, bolesťou • moriť • súžiť • sužovať: dusia, moria, súžia ju starosti • trápiť • tlačiť • ťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosť • expr.: gniaviť • dláviť • hrdúsiť • kváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhať • potláčať • tlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosť • zadržiavať • zdržiavať • utajovať • expr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiar • zhášať • zahášať • uhášať: zahášať zvyšky pahreby

gúľať dávať do pohybu niečo guľaté, valcovité • kotúľať: chlapci gúľali, kotúľali loptu • expr.: krbáľať • kopŕcať • vaľkať: krbáľa, kopŕca pred sebou skalku • expr. guľkať (Botto) • váľať • valiť (gúľať niečo väčšie): chlapi váľali, valili kmene stromov • šúľať (niečo drobnejšie): šúľali, gúľali sme guľky do jamky

nakladať 1. umiestňovať s cieľom prepraviť • klásť • dávať: nakladali, kládli tovar do kontajnerov • vykladať (hore): vykladať debny na nákladné auto • subšt. ládovať: ládovali uhlie do vagónov

2. umiestňovať niekde v istom množstve • dávať • klásť: nakladal drevo do pece • napchávať • tlačiť (pchaním): napchával knihy do tašky • expr.: kydať • váľať (vo veľkom množstve): kydala, váľala všetko na kopu

3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením • konzervovať: nakladané, konzervované uhorky • zavárať

4. porov. prikázať 5. p. zaobchádzať

rúbať 1. pomocou sekery zrážať na zem • stínať • zotínať • ťať: rúbali starý les; stínali, ťali krovie • vytínať • vyrúbavať • vyrubovať • vysekávať: vytínali kríky • klčovať (o koreňoch): klčovali vinicu • nár. váľať

2. pomocou sekery deliť • kálať • sekať • štiepať: rúbal, kálal drevo; štiepal polená

3. p. dobývať 4. p. biť 1, ničiť 3

rúcať meniť na zrúcaniny • búrať • boriť • zried. bárať: rúcajú, búrajú staré ulice • demolovať • váľať: demolovať, váľať domy • ničiť • pustošiť • ruinovať: vojny ničia, ruinujú krajinu • expr.: runcovať • runtovať • runtľovať • kniž. rumiť

váľať 1. kotúľaním premiestňovať (niečo guľaté) • gúľať • kotúľať • valiť: váľali, gúľali zoťaté kmene; deti kotúľali snehové gule • expr. krbáľať: krbáľal súdok • prevŕhať • prevracať • prevaľovať • expr. prekacovať (úsilím): prevracal, prevaľoval sud • navaľovať (na niečo, niekam): navaľovali kmene na káru • expr. vaľkať

2. p. vaľkať 1 3. p. rúcať 4. porov. zvaliť 3 5. p. rúbať 1

vaľkať 1. spracúvať váľkom al. váľaním, gúľaním • váľať: vaľkala cesto na koláč; váľala guľky, šúľance • poľnohosp. vaľkovať (vaľkať valcami): vaľkovať pôdu

2. p. váľať 1

dlh 1. nevyplatený peňažný záväzok • dlžoba • podlžnosť: zaplatiť dlh, dlžobu, podlžnosť

2. niečo, čo sa musí vykonať a čo je potvrdené sľubom al. zmluvou: mať dlhy voči rodine • záväzok: neplniť svoje záväzky • daň: daň mladosti • povinnosť: pokladať niečo za svoju povinnosť • kniž. podlžnosť: morálna podlžnosť

3. p. úver

záväzok niečo, čo sa musí vykonať a čo je potvrdené sľubom al. zmluvou: splniť záväzok, zbaviť niekoho záväzku • úväzok (pracovný záväzok): pracovať na plný úväzok • dlh • dlžoba (záväzok morálneho rázu): dlh voči rodičom • daň (morálny al. iný záväzok): daň mladosti • povinnosť: občianska povinnosť • kniž. podlžnosť: mať podlžnosti voči kultúre • kniž. zastar. obligo • pren. kniž. tribút

dlháň expr. dobre urastený vysoký človek • expr.: dĺžava • ráňava (vysoký človek) • výšava • expr. stonoha (dlhý, obyč. chudý človek) • expr. štangľa (vysoký chudý človek) • expr. žirafa • hovor. expr. cepáň • hovor. štiap

výšava 1. p. výška 1 2. p. dlháň

výška 1. priestor al. miesto v priestore od základnej roviny smerom hore: padať z výšky; v ohromnej výške krúžil orol • expr. výšava (veľká výška): modré výšavy • kniž. výš (Vansová) • zastar.: vysokosť (Kalinčiak) • výsosť: sláva na výsostiach Bohu • poet. vysota (Hviezdoslav)

2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: výška trestu • úroveň: umelecká úroveň • hladina: cenová hladina • miera: miera vzdelanosti • stupeň: stupeň kultúry • kniž. niveau [vysl. n-vó]: platové niveau

dlhodobý ktorý trvá, platí dlhý čas (op. krátkodobý): dlhodobá zmluva • perspektívny • výhľadový (zameraný na dlhý čas do budúcnosti): perspektívne, výhľadové plány • dlhý • dlhotrvajúci (op. krátky): výsledok dlhej, dlhotrvajúcej prípravy • dlhoročný • mnohoročný (trvajúci veľa rokov): dlhoročné, mnohoročné úsilie

výhľadový p. dlhodobý, perspektívny

dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotierať • byť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravý • dorážať • doberať • doberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakov • pokúšať • dráždiť • pichať • podpichávať • podpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahneval • naberať • expr.: zadrapovať • zadrapkávať • zabŕdať • zapárať • zadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho muža • expr.: bodať • podkušovať • podkušiavať • dopaľovať • dojedať • dodierať • dodievať • dokúčať • domŕzať • dožierať • dolípať • doskakovať • drapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ? • expr.: začínať • špárať • štúrať • štipkať • vŕtať • rýpať • ryť • bagrovať • hovor. expr.: vyrývať • štuchať: Nevyrývaj! • hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdať • dopekať • nár. expr. nadŕľať (Tajovský) • nár.: prehárčať • napekať (Timrava) • kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová) • subšt.: štengrovať • hecovať

dobývať získavať ťažbou • ťažiť • dolovať: na severe dobývajú, ťažia, dolujú uhlie • exploatovať: exploatovať lesy • kopať: kopať rudu • vŕtať (dobývať pomocou vŕtačky): vŕtať ložisko rudy • ban. rúbať: rúbať uhlie

domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykel • dráždiť • expr.: podpichávať • podpichovať • dopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkami • hovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkami • expr.: dopaľovať • dojedať • dožierať • doskakovať • dolípať • dohúdať • dokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermi • byť dotieravý • dotierať • dorážať • pokúšať • expr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičím • naliehať • vymáhať • hovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil plat • doberať • doberať si • naberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho muža • expr.: zabŕdať • zapárať • zadierať • začínať • štúrať • štipkať • drapkať • vŕtať • rýpať • ryť • hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývať • štuchať • fraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu • subšt.: hecovať • štengrovať

myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práci • expr. hútať: hútal o priateľoch • premýšľať • rozmýšľať • zamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problému • expr.: rozdumovať • rozhutovať • prehutovať • kniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle života • hovor. expr. páliť: dobre mu to páli • hĺbať • filozofovať • rozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láske • často expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovanie • pejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješ • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli deti • mať na zreteli • mať na pamäti • pamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätali • kniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysli • expr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlave • mieriť • zameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochotu • rozumieť • chápať • mieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inak • kniž. ponímať: ponímal to inak • predpokladať • počítať • rátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľať • pomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísť • mieniť • mať v úmysle: mieni, má v úmysle predať dom • chcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničí • kalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť si • mieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravdu • usudzovať • zmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobre • expr. hútať (si) • expr. zried. hútkať (si) • kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš? • domnievať sa • mať domnienku • byť v domnienke • nazdať sa • nazdávať sa • predpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sa • kraj. mívať (si) (Kukučín) • obmýšľať sa (Šoltésová) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

vŕtať 1. vrtákom vnikať do niečoho a tým robiť vyhĺbeninu • vyvrtávať • prevrtávať • prevŕtavať: vŕtali dieru do dreva, vyvrtávať, prevrtávať zub • hĺbiť • vyhlbovať: hĺbiť, vyhlbovať otvory do skaly

2. (o zvieratách) rozrušovať povrch a vnikať do niečoho • zavrtávať sa: červy vŕtajú v dreve, červy sa zavrtávajú do dreva • hlodať • hrýzť: v drevených hradách hlodá, hryzie červotoč • ryť • rýpať • rozrývať (vŕtať v zemi): krt ryje v zemi; diviaky rozrývajú zem

3. p. myslieť 2 4. p. znepokojovať 5. p. dobiedzať, zapárať 6. p. dobývať

zapárať expr. rušiť pokoj niekoho, znepokojovať rečami al. iným spôsobom • expr.: zabŕdať • zadierať • zajedať: zapára, zabŕda, zadiera do každého; Čo do mňa zajedáš? • expr.: podpichovať • podpichávať • hovor. štengrovať (nabádať na isté konanie) • expr.: zadrapovať sa • rýpať • vŕtať • pichať • štúrať (hľadať príčinu na spor): zadrapovať sa do každej maličkosti; rýpe, vŕta, štúra do všetkého • expr. obtierať sa: stále sa musí o mňa obtierať • provokovať (vyvolávať konflikt) • expr.: dobiedzať • dotierať • pokúšať

znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiť • tlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačia • zried. nepokojiť • expr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omína • nár. omykať: starosť ho omyká • hovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým! • hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovať • rušiť • vyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušuje • expr.: balušiť • mátať • mátožiť: baluší, máta ma zlá predstava • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v duši • pokúšať • dráždiť • rozčuľovať • popudzovať • rozrušovať • hnevať • zlostiť • jedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehry • škrieť • mrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácie • expr.: dopekať • dokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspech • zmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť

dobrosrdečný dobrého srdca; plný úprimnej žičlivosti; svedčiaci o tom • dobrácky • dobrý (op. zlý): dobrosrdečná, dobrácka, dobrá opatrovateľka • dobromyseľný • dobroprajný • dobrodušný (op. zlomyseľný): dobromyseľný, dobroprajný, dobrodušný človek; dobromyseľné, dobroprajné slová • žoviálny (zároveň i blahosklonný): žoviálna povaha, žoviálny úsmev • vľúdny • láskavý • prívetivý (prezrádzajúci dobrú, žičlivú dušu, myseľ): vľúdny, láskavý, prívetivý úsmev; prívetivá tvár

p. aj žičlivý 1, dobrý 4

dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočný • poctivý • čestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakter • bezúhonný • poriadny • počestný • mravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný život • slušný • vychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievča • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomu • pekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetný • ušľachtilý • kniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutok • pridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekár • súci • schopný • šikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovník • onakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženu • hovor. expr. neúrečný • dokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matka • skvelý • perfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéf • prvotriedny • elitný • výborný • vynikajúci • znamenitý • špičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedec • hovor. neskl.: príma • fajn • neskl. hovor. expr. super • hovor. expr. báječný • subšt.: bezvadný • bezva

3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná práca • vyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledok • hodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihu • pekný • krásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečné • hovor.: fajnový • fajný • hovor. neskl.: fajn • príma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večera • vhodný • súci • hovor.: akurátny • neskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurát • chutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodný • hojný • bohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rok • vydarený • podarený • kniž. zdarný • hovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, zisk • neskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadba • presný • bezchybný • dokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluch • absolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé oči • výborný • skvelý • znamenitý • špičkový • vynikajúci • prvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umenie • pohodlný • bezstarostný • expr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • výhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchod • závideniahodný: závideniahodné miesto • užitočný • prospešný • osožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienky • expr.: dobručký • dobručičký • dobrulinký • dobrušký • subšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobrácky • kniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvár • dobrosrdečný • dobroprajný • dobromyseľný • dobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osoba • láskavý • vľúdny • prívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľad • hovor. neskl.: fajn • príma: mať fajn, príma sestru • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • pekný • milý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slova • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné sily • kniž. bohumilý: bohumilý človek, skutok • expr.: anjelský • boží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrý • expr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručký • dobrušký • dobručičký • dobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1

láskavý naplnený láskou, prejavujúci lásku; svedčiaci o vnútornej dobrote • kniž. láskyplný: láskavá, láskyplná matka; láskavý, láskyplný pohľad • dobrý • dobrosrdečný • dobromyseľný • kniž. dobrotivý (op. zlý): láskavý, dobrý učiteľ; dobrosrdečná, dobromyseľná, dobrotivá tvár • expr. predobrotivý; milý • vľúdny • prívetivý • príjemný (naplnený milotou): milý, vľúdny hostiteľ; vľúdne, prívetivé slová; všade vládlo príjemné ovzdušie • srdečný • teplý • priateľský • kamarátsky (op. nepriateľský): dostalo sa nám srdečného, teplého, priateľského privítania; byť priateľský, kamarátsky k iným ľuďom • nežný • jemný (plný pozitívneho citu, priazne; op. drsný): nežné, jemné pohladenie • milostivý • milosrdný • kniž.: milostiplný • milostný (plný milosti, milosrdenstva): Bože, buď milostivý, milosrdný k biednym!; mať milosrdné srdce; milostiplná Panna Mária; Panna milostná! (J. Kráľ) • blahosklonný • blahovoľný (naplnený priazňou): vypočul nás s blahosklonnou, blahovoľnou trpezlivosťou; urobiť blahosklonné, blahovoľné gesto • pren.: otcovský • materinský: vychovávateľ má mať k deťom otcovský, materinský prístup

milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia! • drahý • milovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička! • expr.: milený • premilý • premilený • ľúbezný • preľúbezný • zlatý • prezlatý • sladký • presladký • poet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladká • expr. radostný • expr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný! • vzácny • cenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako pocty • obľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseň • vítaný • vhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmena • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • milulinký (veľmi milý)

2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľad • láskavý • vľúdny • prívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítanie • dobrotivý • dobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľad • priateľský • srdečný • úprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slová • nežný • prítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmev • teplý • hrejivý • oblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladenie • sladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké sny • expr.: milučký • milunký • milenký • milulinký • milučičký • premilý • presladký (veľmi milý)

3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišiel • príjemný • sympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievča • pôvabný • ľúbezný • lahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfy • pekný • krásny • expr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večer • rozkošný • roztomilý • expr. zastaráv. rozmilý • hovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénka • vľúdny • prívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredie • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • chutnučký • chutnulinký • milulinký • premilý • preľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapec • priateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapca • hovor.: frajer • chalan • štramák • fešák • gavalier • hovor. svoj • zastar. zried.: ľubimec • galán • subšt. šamster

ohľaduplný ktorý berie ohľad na cudzie záujmy; ktorý prizerá na prospech, dobro niekoho, niečoho; svedčiaci o tom • ohľadný • pozorný • taktný: byť ohľaduplný, ohľadný; mať ohľaduplný, pozorný prístup k ľuďom; vyznačovať sa pozorným, taktným správaním • nevtieravý • jemný: nevtieravé, jemné dohováranie • šetrný • opatrný (ktorý šetrí, nepoškodzuje): šetrné, opatrné zaobchádzanie s knihami • jemnocitný • láskyplný • láskavý • vľúdny (spojený s milotou, dobrotou srdca): jemnocitná, láskyplná opatera chorých; láskavý, vľúdny spôsob vyšetrovania pacienta

vľúdny 1. ktorý prejavuje pochopenie, lásku, dobrý vzťah k ľuďom; svedčiaci o tom • prívetivý • priateľský • kamarátsky: vľúdny, prívetivý človek; vľúdny, priateľský pohľad; priateľské, kamarátske vzťahy • milý (ktorý prejavuje milotu): je to také milé dievča • láskavý: láskavý učiteľ, láskavé slová • dobrosrdečný (ktorý je dobrého srdca): dobrosrdečná povaha • srdečný: vľúdna, srdečná žena • jasný: jasný obličaj • prístupný (ktorý má pochopenie): jeho rodičia boli prístupní ľudia • dobromyseľný • dobrodušný: dobromyseľný, dobrodušný starec • dobrácky: dobrácky starý otec; dobrácka tvár • dobroprajný: dobroprajné oči • kniž. dobrotivý: dobrotivý ochranca • blahosklonný: blahosklonné gesto • žoviálny: žoviálny vedúci

p. aj dobrý

2. ktorý pôsobí dobrým, pekným dojmom • útulný • príjemný: vľúdna, útulná izba; býva v príjemnom prostredí • sympatický: majú sympatické bývanie

dobrota 1. ľudské dobro vo vzťahu k iným • dobrotivosť • láskavosť (op. zloba): rodičovská dobrota, dobrotivosť, láskavosť • vľúdnosť • prívetivosť • žičlivosť

2. dobrý stav vecí • blahobyt: nevie, čo má od dobroty, blahobytu robiť • roztopaš • samopaš (prílišná dobrota)

3. p. pochúťka

vľúdnosť p. dobrota 1

dôkladný idúci do hĺbky, do dôsledkov; svedčiaci o takom prístupe (op. povrchný) • precízny • pedantný: dôkladný, precízny, pedantný človek • pedantský (vzťahujúci sa na pedanta): pedantská práca • dôsledný • kniž. konzekventný (dodržiavajúci zásady): dôsledný, konzekventný pracovník, prístup • často pejor.: puntičkársky • punktičkársky (prepiato, až malicherne dôsledný): pun(k)tičkársky úradník • svedomitý • starostlivý: svedomitá, starostlivá príprava na skúšky • podrobný • detailný • kniž. subtílny (idúci do podrobností, detailov): podrobná, detailná analýza; subtílne bádanie • kniž. minuciózny: minuciózny opis • obšírny • obsiahly • vyčerpávajúci (zahŕňajúci všetko, idúci do šírky; op. stručný, krátky): obšírna, obsiahla, vyčerpávajúca správa, dokumentácia • dobrý • výborný • dokonalý (op. zlý, slabý, nedokonalý): dobrá, výborná, dokonalá znalosť jazyka • správny • presný: správna, presná výslovnosť • expr.: poriadny (op. zbežný, letmý): poriadne skúšanie, poriadna kontrola • hovor. gruntovný: gruntovná zmena • expr. čistý (o dôkladnej práci)

prvotriedny majúci veľmi dobrú (najlepšiu) akosť, úroveň a pod. (op. druhotriedny, podradný) • výborný • vynikajúci • znamenitý: prvotriedny, výborný, vynikajúci, znamenitý výrobok; prvotriedna, výborná, vynikajúca, znamenitá práca • dokonalý (ktorý nemá nedostatky, chyby; op. nedokonalý): dokonalá gazdinka • kvalitný • akostný • vysokokvalitný • vysokoakostný (op. nekvalitný): kvalitný výkon, kvalitný tovar, akostné víno • vyberaný • delikátny (o tovare, výrobkoch, potravinách a pod.): vyberané, delikátne jedlo • prvý • najlepší (o kvalite): materiál prvej, najlepšej akosti • zastar. prvej klasy (Jesenská)

vyberaný 1. starostlivo volený; dbajúci na vysokú úroveň • jemný • vybraný: má vyberané, jemné, vybrané spôsoby • distingvovaný: distingvovaný prejav • uhladený • spôsobný (vyberaný v prejave): uhladený človek • elitný: elitná spoločnosť • delikátny • hovor., obyč. iron.: nóbl • salónny (spoločensky vycibrený): delikátne, nóbl, salónne správanie • aristokratický (akým sa vyznačujú aristokrati): mať aristokratické spôsoby • vznešený • hovor. lepší (spoločensky vyššie postavený) • expr. panský: vznešené panstvo; dievča z lepšej, panskej rodiny • hovor.: fajnový • fajný: fajnový pán

2. ktorý vo veľkej miere oplýva dobrými vlastnosťami, schopnosťami a pod. • jemný • vybraný • delikátny • prvotriedny • akostný • kvalitný: vyb(e)rané, jemné, delikátne vína; prvotriedny, akostný, kvalitný materiál • znamenitý • vynikajúci • výborný • skvelý: dnes som mal znamenitý, vynikajúci, výborný, skvelý obed • vycibrený: vycibrený vkus • kabinetný: kabinetná ukážka komorného spevu • prvý (ktorý je na najvyššej úrovni): vozeň prvej triedy • hovor.: fajnový • fajný: fajnová vôňa • kniž. zastar. exkvizitný

p. aj výborný

výborný ktorý má najvyššiu mieru akosti, úrovne a pod. • vynikajúci • znamenitý • prvotriedny: podávali výborné, vynikajúce, znamenité, prvotriedne jedlá; výborný, vynikajúci lekár; dosiahnuť znamenité výsledky; predával len prvotriedny tovar • najlepší • vyberaný: pili len najlepšie vína • elitný: elitné publikum • významný: dosiahnuť významné výsledky • skvelý: skvelý spoločník • hovor. expr.: báječný • senzačný: čítal som báječnú knihu • expr. božský: božský nápoj • expr. rozprávkový: rozprávkové počasie • expr. úžasný: bol to úžasný človek • expr. hrdý: hrdá hostina • hovor. expr. ohromný: je to ohromný odborník • veľkolepý: veľkolepé dielo • ostrý (o zmysloch): mať ostrý zrak • vysokoakostný • vysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľ • neprekonateľný • nezdolateľný (ktorý sa nedá prekonať, zdolať): ako rozprávač je neprekonateľný, nezdolateľný • obdivuhodný • pozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podal obdivuhodný, pozoruhodný výkon • závideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodný život • vydarený: vydarený večierok • dokonalý (spĺňajúci všetky požiadavky): dokonalý obraz • bezchybný (ktorý je bez chýb): bezchybný preklad • brilantný • bravúrny: brilantná, bravúrna hra • hovor. expr. fantastický: fantastická hudba • ideálny • perfektný: prežili sme ideálnu dovolenku • hovor. expr. exportný: exportná kvalita • geniálny: mám geniálne myšlienky • jedinečný: je to jedinečný pracovník • majstrovský: majstrovské ovládanie stroja • oslňujúci • oslnivý: oslňujúci, oslnivý výkon • slávny: slávny čin • expr.: kapitálny • kolosálny • fenomenálny • kráľovský • nádherný • krásny (prekračujúci očakávanie): podaril sa mu kapitálny úlovok; prišiel na kolosálne riešenie; dostať kráľovský honorár; nádherný zápas; dosahoval krásne výsledky • kniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec umenia • kniž. eminentný: eminentný žiak • kniž. eklatantný: eklatantný dôkaz • kniž. excelentný • hovor.: príma • tip-top • super: príma učiteľ; kúpil som si tip-top topánky • zastar. vynikavý (Kukučín) • subšt.: bezvadný • bezva: bezvadné, bezva počasie • subšt. bohovský: To je bohovský nápad! • subšt. senzi

p. aj vynikajúci

vynikajúci 1. ktorý vyniká kvalitou, vlastnosťami, výkonom a pod. • znamenitý • výborný: vynikajúci, znamenitý lekár; vynikajúci, výborný výrobok • skvelý: skvelé víno, skvelý príklad dobrosrdečnosti • prvotriedny: podávali tam prvotriedne jedlá • dokonalý: dokonalý obraz • závideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodnú manželku • bezchybný (ktorý je bez chýb): podať bezchybný výkon • veľkolepý: veľkolepé stavebné dielo • vysokoakostný • vysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľ • špičkový: vyrábať špičkové prístroje • jedinečný: je to jedinečný učiteľ • kniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec opery • kniž. eminentný: eminentný žiak • zastar. vynikavý (Kukučín) • geniálny (ako vytvorený géniom) • kniž. fenomenálny: geniálna, fenomenálna hudba • brilantný • bravúrny: brilantná, bravúrna hra na klavíri • kniž.: famózny • fulminantný: famózna obžalobná reč • elitný (najlepší): elitní umelci • neprekonateľný • nezdolateľný (ktorý nemožno prekonať, zdolať): ako kuchárka je neprekonateľná, nezdolateľná • obdivuhodný • pozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podať obdivuhodný, pozoruhodný výkon • majstrovský: majstrovské ovládanie lopty • ohromný: je to ohromný odborník • expr.: krásny • pekný • nádherný: krásne, pekné, nádherné výsledky • slávny: slávny čin • veľký: veľký spisovateľ • oslnivý • oslňujúci • očarujúci • kniž. okúzľujúci (pôsobiaci silným dojmom): oslnivý, očarujúci herecký výkon • expr.: kráľovský • božský: kráľovský, božský nápoj • expr. kapitálny: podaril sa mi kapitálny úlovok • svetoznámy • hovor. svetový: svetoznámy, svetový chirurg • hovor. expr. fantastický: fantastická hudba • expr. úžasný: bol to úžasný človek • expr. kolosálny: objavil som kolosálne riešenie • expr. rozprávkový • hovor. expr. báječný: rozprávkové počasie, videl som báječný film • expr. skvostný: má skvostnú manželku • expr. hrdý: je to hrdá stavba • hovor.: príma • tip-top • super: príma zápas, tip-top šaty; ten kabát je super • subšt.: bezvadný • bezva • bohovský • hovädský • hovadský

p. aj vyberaný 2, vzorný

2. p. významný 2

významný 1. ktorý má veľký význam • význačný • dôležitý • závažný • prominentný: významná, význačná, dôležitá, prominentná osobnosť; významná, závažná okolnosť; vyriešiť závažný problém • veľavýznamný • mnohovýznamný: veľavýznamné rozhodnutia • historický (niečím v minulosti významný): dnes si pripomíname historickú udalosť • svetodejný • kniž. svetodejinný (historicky významný): svetodejný objav, svetodejinné víťazstvo • pamätný • kniž. pamätihodný: pamätná bitka, pamätihodný rok • slávny: slávne výročie • podstatný: počasie bez podstatných zmien • rozhodný • rozhodujúci (ktorý o niečom rozhoduje): nastal rozhodný, rozhodujúci okamih • osudný • osudový (majúci obyč. negatívny dosah): osudný, osudový vplyv • prevratný: prevratný vynález • prelomový: prelomové časy • ďalekosiahly: ďalekosiahle závery • strategický (dôležitý z istého hľadiska): strategické suroviny • epochálny: epochálny vynález • veľký: to je veľká vec • výrečný: výrečné svedectvo • vážny: vážne nebezpečenstvo • nezaplatiteľný • neoceniteľný: poskytol mi nezaplatiteľné, neoceniteľné služby • vzácny: dnes čakáme vzácneho hosťa • zodpovedný: vykonávať zodpovednú funkciu • hovor. expr., obyč. iron. ťažký: ťažká šarža • expr. svetoborný: vymyslieť niečo svetoborné • čelný • popredný • predný: čelný predstaviteľ štátu; byť na poprednom mieste; predný bojovník za ľudské práva • vedúci: vedúci činiteľ • prvý (ktorý niečo značí): patrí medzi prvých vedcov • hlavný: mať na niečo hlavný vplyv • prvoradý: prvoradá úloha • zastar. vyvýšený: vyvýšené postavenie (Hurban) • zastar. znatný: znatná rodina (Timrava)

2. ktorý má vysoký účinok pokiaľ ide o silu, intenzitu, mieru • veľký • značný: významné, veľké, značné úspechy • vynikajúci • pozoruhodný • znamenitý • výborný: dosiahnuť vynikajúce, pozoruhodné, znamenité, výborné výsledky • znateľný: mať znateľný vplyv

p. aj výborný, veľký

3. ktorý vyjadruje istý zámer, úmysel • veľavýznamný • mnohovýznamný • veľavravný • mnohovravný: pozrieť sa na niekoho významným, veľavýznamným, mnohovýznamným, veľavravným, mnohovravným pohľadom • mnohoznačný • veľaznačný: mnohoznačný, veľaznačný úsmev • mnohosľubný • veľasľubný: mnohosľubné, veľasľubné gesto • výrečný: výrečné svedectvo

p. aj veľavravný 2

vzorný ktorý pozitívnymi vlastnosťami, dokonalosťou môže slúžiť za vzor • dokonalý • bezchybný: vzorný, dokonalý žiak; vzorné, bezchybné správanie; bezchybný preklad • príkladný: príkladný rodinný život • vynikajúci • výborný • znamenitý: vynikajúci, výborný, znamenitý športovec • prvotriedny: prvotriedny odborník • expr. stopercentný: stopercentný kamarát • ukážkový: ukážková produkcia

výhodný poskytujúci výhodu, prospech (op. nevýhodný) • užitočný • prospešný: uzavrieť výhodnú zmluvu; výhodná, užitočná, prospešná kúpa • priaznivý: výhodné, priaznivé postavenie figúrky na šachovnici • osožný: osožný plán • dobrý: našiel som si dobré zamestnanie

ziskový ktorý prináša zisk • výnosný • rentabilný: ziskový podnik; výnosná, rentabilná výroba • prosperujúci: zisková, prosperujúca obchodná spoločnosť • výhodný • kniž. lukratívny: výhodné, lukratívne zamestnanie • pren. zlatonosný: zlatonosná profesia

dodať 1. pomocou nových prvkov urobiť kompletným • dať • pridať: dodať, dať, pridať k textu tabuľky • doložiť • priložiť • pričleniť • pripojiť: doložila, pripojila k žiadosti potvrdenie • zapojiť: zapojili súčiastky do stroja • doplniť • vniesť • včleniť: doplnil, včlenil do výskumu merania • kniž. inkorporovať: inkorporovať nové prvky do projektu • namiešať (dodať miešaním): namiešať sirup do nápoja • zried. nadložiť (Kukučín)

2. povedať navyše, na záver • doložiť: dodal, doložil pár viet • pripojiť • priložiť: na dôvažok pripojil otázku • pripomenúť • poznamenať • podotknúť (so zdôraznením niečoho): pripomenul, podotkol veľký význam štúdia • kniž. dotušiť: „Nie“, dotušila dôrazne.

3. p. dopraviť 1 4. p. poskytnúť

inkorporovať kniž. niečo niekam pridať ako (obyč. rovnocennú) súčasť • kniž. vteliť: inkorporovať, vteliť údaj do textu • včleniť (prijať za člena): mladých včlenili do organizácie • pripojiť • pridružiť

včleniť p. začleniť

začleniť zahrnúť do istého (obyč. usporiadaného) celku • zaradiť: začleniť, zaradiť prvky do systému; začleniť, zaradiť žiakov do krúžkov podľa ich záujmov • včleniť (urobiť článkom, súčasťou, účastníkom niečoho): včlenili ho hneď do pracovného kolektívu • vradiť: vradiť niečo do istej kategórie • vsunúť: do článku vsunúť nový odsek • vložiť • kniž. vkomponovať (kompozične začleniť) • zatriediť (podľa rovnorodých kritérií) • hovor. zapojiť (uviesť do istého procesu): zapojili všetky mechanizmy do práce na odstraňovaní havárie • zried. vpojiť • vkliniť • kniž. vkĺbiť (pevne, organicky začleniť): do diela sa mu podarilo vkliniť, vkĺbiť skutočné historické fakty

zapojiť 1. uviesť do činnosti, do chodu zapojením na zdroj energie (op. odpojiť) • zapnúť • zapäť: zapojiť, zapnúť prístroj na elektrickú sieť • prepojiť (telefonicky) • spustiť: spustiť motor • pripojiť: pripojiť elektromotor na sieť

2. prijať al. získať ako účastníka na niečom • začleniť • včleniť • zaradiť • vradiť: zapojiť, začleniť, zaradiť do projektu všetkých; včleniť, vradiť do kolektívu aj deti • kniž. vpojiť: revolučné udalosti nás vpojili do histórie; zaangažovať, zainteresovať (získať pre spoluprácu): zaangažovali, zainteresovali nás na svojom pláne

dodržať uskutočniť niečo sľúbené, určené a pod. • zachovať: dodržať slovo; dodržať, zachovať pravidlá hry, prísahu • splniť • vyplniť: lehotu splní, vyplní zakaždým • neporušiť: neporuší prísny režim • vyhovieť (dodržať požiadavky): vyhovieť žiadosti • fraz. kniž: dostáť v slove • dostáť si slovu (dodržať sľub, slovo) • podriadiť sa • podrobiť sa (dodržať niečo a prispôsobiť sa): treba sa podriadiť zmluvným podmienkam • nár. dotrímať (J. Kráľ)

dokonalý 1. ktorý je bez chýb, nedostatkov; svedčiaci o dokonalosti (op. nedokonalý) • bezchybný • perfektný: dokonalý, bezchybný produkt; dokonalá, bezchybná, perfektná anglická výslovnosť • dôkladný (op. povrchný): dôkladná práca, dôkladná kontrola • vzorný • ukážkový • výstavný (ktorý dokonalosťou slúži ako vzor): vzorný, ukážkový poriadok; výstavný exemplár • dobrý • ideálny (aký má byť, aký je ideálom): dobré, ideálne manželstvo • vynikajúci • znamenitý • majstrovský (hodný majstra) • virtuózny: vynikajúce, znamenité ovládanie nástroja; majstrovské, virtuózne herectvo • bravúrny • brilantný: bravúrna, brilantná interpretácia, analýza • prvotriedny • suverénny: prvotriedny, suverénny odborník • pravý • naozajstný • skutočný (aký naozaj má byť): pravý, naozajstný, skutočný džentlmen • hovor.: celý • hotový (ktorý už dosiahol náležité vlastnosti): z chlapca je už celý, hotový muž • ušľachtilý (esteticky dokonalý): ušľachtilé tvary • expr. stopercentný • subšt. bezvadný • slang. klasa

2. p. absolútny, úplný 2

mimoriadny 1. ktorý porušuje ustálený poriadok, ustálené pravidlá, normy; ktorý prevyšuje ustálenú, očakávanú mieru (op. riadny, bežný) • neobyčajný • nezvyčajný • nevšedný • kniž.: neobvyklý • nezvyklý: bol zaskočený mimoriadnymi, neobyčajnými, nezvyčajnými udalosťami; je to mimoriadna, nevšedná žena; mať neobvyklé, nezvyklé požiadavky • zvláštny • výnimočný • vzácny • extraordinárny • hovor.: extra (neskl.) • extrovný (ktorý prevyšuje priemer; ktorý sa nevyskytuje často): jeho knihy obsahovali mimoriadne, zvláštne, výnimočné myšlienky; človek mimoriadnych, vzácnych kvalít; to nie je nič výnimočné, nič extra • zriedkavý • ojedinelý • jedinečný • osamotený • osihotený (ktorý sa nevyskytuje často al. pravidelne): mať zriedkavé, ojedinelé šťastie; tento básnik je v našej literatúre jedinečný, osamotený, osihotený zjav • nenormálny • netypický • kniž.: abnormálny • atypický (ktorý sa odchyľuje od normálu): tento rok bolo nenormálne, abnormálne sucho; mať netypické, atypické vlastnosti • výlučný • osobitý • exkluzívny (iný ako bežný; iba jeden svojho druhu): zaujímať v histórii výlučné, osobité miesto; poskytnúť novinám exkluzívny rozhovor • neočakávaný • prekvapujúci • kniž. prekvapivý (ktorý nebol očakávaný; ktorý prevýšil očakávanie): neočakávaný, prekvapujúci, prekvapivý zvrat udalostí • osobitný • špeciálny (zvlášť zameraný a prevyšujúci bežnú normu): prikladať niečomu mimoriadny, osobitný, špeciálny význam; využiť osobitnú príležitosť • vynikajúci • nadpriemerný (ktorý prevyšuje ustálený priemer): mimoriadny, vynikajúci, nadpriemerný umelec • pozoruhodný • udivujúci • zarážajúci (ktorý vzbudzuje pozornosť, údiv): pozoruhodný, udivujúci talent; mimoriadna, zarážajúca beloba pleti • veľký • obrovský (prevyšujúci priemer): veľké, obrovské utrpenie národa • nevídaný • nebývalý • neslýchaný • neopísateľný • neuveriteľný (málo sa vyskytujúci; veľmi prevyšujúci priemer): dosiahnuť nevídaný, neslýchaný, neuveriteľný úspech; tvár nevídanej, neopísateľnej krásy • zvýšený (vyšší ako bežný): venovať niečomu mimoriadnu, zvýšenú pozornosť • prvoradý • kniž. eminentný (stojaci v hierarchii hodnôt najvyššie): mať na niečom prvoradý, eminentný záujem • bezpríkladný (ktorý nemá obdobu): mimoriadna, bezpríkladná starostlivosť o dieťa • výstavný (ako na výstave): mimoriadny, výstavný exemplár motýľa • extrémny (ktorý má krajné vlastnosti al. krajnú mieru vlastností): vo vrchoch sme žili v mimoriadnych, extrémnych podmienkach

2. ktorý sa vyskytuje mimo poriadku, mimo pravidiel (op. riadny, pravidelný) • osobitný • špeciálny: vypraviť mimoriadny, osobitný, špeciálny rýchlik; špeciálna letecká linka; osobitná, špeciálna forma štúdia • nepravidelný: nepravidelný výskyt hmyzu • neplánovaný • zvláštny: neplánované, zvláštne zasadanie vlády • netradičný (porušujúci tradíciu): netradičné stretnutie