Synonymá slova "uť" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 1028 výsledkov (9 strán)
-
útočiť uskutočňovať vojenský al. iný útok, násilie • napádať: vojaci útočia zboku, napádajú nás v noci • prepadať (nenazdajky): partizáni prepadali vojenské oddiely; prepadať niekoho otázkami • dorážať • doskakovať • skákať • dobiedzať • dotierať • domŕzať (násilným, nežiaducim spôsobom niekoho znepokojovať): psy do nás dorážali, doskakovali, skákali; komáre doňho dobiedzali, dotierali celý večer; domŕza ma nástojčivou žiadosťou • zastar. šturmovať • kniž. atakovať: atakovanie spoluhráča • bombardovať (útočiť bombami; expr. ustavične niečím znepokojovať): letecké bombardovanie; bombardovať niekoho otázkami
dobyvačný ktorý útočí s cieľom získať, podmaniť, ovládať; svedčiaci o tom • dobyvateľský • podmaniteľský: dobyvačná, dobyvateľská vojenská výprava • uchvatiteľský • kniž. uzurpátorský • koristnícky • koristný (typický pre uchvatiteľa, uzurpátora, koristníka): uchvatiteľské, uzurpátorské, koristnícke chúťky, ciele • výbojný • útočný • útočnícky • agresívny • militantný (založený na útoku, agresii): výbojná, útočná, agresívna vojna (op. obranná) • agresorský: agresorský plán • svetovládny • rozpínavý • expanzívny • expanzný (sledujúci rozširovanie svojho územia al. ekonomického, politického a pod. vplyvu): svetovládne ambície; svetovládna, rozpínaná, expanzívna politika • pren. conquistadorský [vysl. konkistadorský] (podobný conquistadorom – španielskym dobyvateľom Ameriky)
útočnícky p. útočný, dobyvačný
útočný ktorý útočí, ktorý je založený na útoku • ofenzívny • úderný: útočná, ofenzívna kampaň; útočný, úderný charakter vojenskej operácie • agresívny: agresívna povaha človeka • agresorský • útočnícky: agresorský, útočnícky plán • bojovný • bojachtivý: bojovné, bojachtivé sily • dobyvačný • dobyvateľský • výbojný: viesť dobyvačnú, dobyvateľskú vojnu; výbojná výprava; výbojný duch • invektívny • napádavý (napádajúci, obyč. rečou, slovným prejavom): invektívny článok
výbojný založený na výpade za hranice vlastného územia s cieľom získať niečo • dobyvačný • dobyvateľský: výbojná, dobyvačná, dobyvateľská výprava • agresorský • útočnícky: agresorský, útočnícky plán • agresívny • útočný: agresívna, útočná akcia • bojovný • bojachtivý • militantný: bojovné, bojachtivé, militantné sily • podmaniteľský: podmaniteľská vojna • expanzívny • rozpínavý: expanzívna, rozpínavá politika • koristný • koristnícky: koristné ciele
útočník 1. kto podniká vojenský útok • agresor: odraziť vpád útočníka, agresora • kniž. zastar.: výbojca (Sládkovič) • výbojník (Hviezdoslav)
2. v kolektívnych športových hrách hráč útoku: hrať útočníka • krídlo (krídelný útočník): pravé krídlo • center (stredný útočník)
bojovný plný odhodlania bojovať, útočiť, nevzdávať sa, presadiť sa a pod. (o človeku); svedčiaci o tom • bojovnícky • bojový: mať bojovného, bojovníckeho ducha; všade vládne bojovná, bojová nálada • kniž. militantný • bojachtivý • útočný • výbojný (vyhľadávajúci al. vyvolávajúci boj, konflikt; op. pokojamilovný, mierny): militantné, bojachtivé skupiny; útočná, výbojná povaha • odvážny • smelý • odhodlaný (obyč. o prejavoch človeka vyjadrujúcich odhodlanie): odvážny, smelý, odhodlaný pohľad; odvážna, smelá, odhodlaná reč • revolučný • burcujúci: revolučná pieseň; burcujúce pokriky, heslá
porov. aj útočný
ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrený • nabrúsený • vybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosa • zastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelky • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký
2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatý • zahrotený • prihrotený • hrotitý • hrotistý • končistý • končitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrch • zaostrený • zašpicatený: zaostrená, zašpicatená brada • prudký • strmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpanie • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký
3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamene • drsný • tvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóver • pichľavý • pichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrku • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký
4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavý • silný • intenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenie • vysoký • pišťavý • piskľavý • pískavý • piskotavý • hvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťal • výrazný • zreteľný • zvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)
5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavý • silný • prudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlo • intenzívny • veľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesť • štiepavý • pichavý • pichľavý • driapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocit • studený • mrazivý • čerstvý • rezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietor • dráždivý • korenistý • korenitý • pikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetov • štipľavý • pálčivý • pálivý • rezavý • tuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močení • čpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápach • priostrý (priveľmi ostrý)
6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľký • intenzívny • silný • prudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréning • rezký: ostrý, rezký rytmus • priostrý (príliš ostrý)
7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavý • bystrý • výborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum
8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasný • výrazný • zreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváre • viditeľný • zrejmý • do očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrast • zaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obraz • živý • pestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby
9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísny • strohý • príkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika diela • útočný • polemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorov • expr.: naostrený • nabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekoho • jedovatý • expr. britký • kniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutie • pren.: korenistý • korenitý • štipľavý • korenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámky • rezný (Rázus) • priostrý (príliš ostrý)
radikálny 1. ktorý sa usiluje o rýchle a podstatné zmeny, obyč. v politike, spoločnosti; svedčiaci o takomto úsilí (op. umiernený) • radikalistický (súvisiaci s radikalizmom): radikálni demokrati; radikálny, radikalistický politický postoj • revolučný (op. evolučný): revolučné zmeny
2. neuznávajúci kompromisy, vyčkávanie; konajúci rozhodne a rýchlo (o človeku); svedčiaci o takomto prístupe (op. mierny) • rázny • energický • rozhodný: radikálny, rázny, energický človek; prijať radikálne, rozhodné opatrenia • nekompromisný (op. zmierlivý, umiernený): nekompromisné riešenie; žiadať niečo nekompromisným spôsobom • bojovný • ostrý • útočný (op. ústupčivý, poddajný): bojovný, ostrý, útočný tón; ostrý zákrok polície • krajný: krajné stanovisko • bezohľadný • drastický: bezohľadná, drastická liečba; drastická diéta • rýchly • náhly • prudký (op. pomalý, zdĺhavý): rýchla, náhla, prudká zmena; radikálna, rýchla náprava
útok 1. vojenské napadnutie niekoho, niečoho; priama bojová akcia na zničenie nepriateľa: ozbrojený útok; útok na nepriateľské pozície • agresia • vpád • invázia (útočné napadnutie): agresia, vpád na cudzie územie; invázia námornej pechoty • nájazd (vtrhnutie na cudzie územie): tatárske nájazdy • ofenzíva (väčší útok): prejsť do ofenzívy • nápor: nápor nepriateľských vojsk • výpad (náhly útok): výpad jazdy • výboj (útok s cieľom získať cudzie územie): koloniálne výboje • voj. úder (sústredený útok): smer hlavného úderu • kniž. atak • zastar.: šturm • nápad (Kalinčiak)
2. náhle, prudké napadnutie (iné ako vojenské, napr. fyzické, slovné, v tlači a pod.): útok rozzúreného zvieraťa; v každom slove videl útok proti sebe • atentát (útok na život z politických pohnútok): spáchať atentát na niekoho • kniž. inzultácia: inzultácia rozhodcu na futbalovom zápase • výpad: výpady opozície • nápor: to je nápor na nervy • kniž.: atak • invektíva: verejné ataky, invektívy
utonúť p. utopiť sa
utopiť sa ponorením do vody prísť o život • kniž. utonúť: zlyhalo mu srdce, utopil sa; loď utonula • zried. zatopiť sa: deti, dávajte pozor, voda je hlboká, zatopíte sa • potopiť sa (klesnúť na dno): čln sa potopil
utopenec utopený človek: z rieky vytiahli utopenca • nár. topelec (Zelinová)
ilúzia vnem nezhodujúci sa so skutočnosťou • vidina • prelud: chorobné ilúzie, vidiny; oddávať sa ilúziám, preludom • sen: mať veľké sny • klam: optický klam • zdanie: bolo to iba zdanie • halucinácia: všetko je to iba halucinácia • utópia: sociálna utópia • predstava (fantáziou v mysli vytvorený obraz): predstavy o budúcnosti • fantóm: fantóm slávy
utópia fantastická, vysnívaná, neuskutočniteľná predstava o niečom: politická, hospodárska utópia; ten plán je utópia • ilúzia • vidina (klamná predstava o skutočnosti): oddávať sa ilúziám, vidinám • fantázia: fantázia sa mení na skutočnosť • sen: sen o veľkom šťastí • ideál (ťažko dosiahnuteľný cieľ): ideál večného mieru
nereálny nevyskytujúci sa v reálnom svete; nezhodujúci sa so skutočnosťou (op. reálny) • neskutočný • kniž. ireálny • fiktívny: nereálne, neskutočné postavy z rozprávok; filmový príbeh sa odohráva v neskutočnom, fiktívnom svete • nehmotný • nadzmyslový: nehmotné, nadzmyslové javy • nesprávny • chybný • falošný (zámerne al. nezámerne iný ako je skutočný; op. správny): nereálny, nesprávny odhad situácie; uviesť nesprávne, chybné, falošné údaje • utopický • ideálny (existujúci v predstavách, plánoch a pod., obyč. s kladnými vlastnosťami): utopický, ideálny svet • neuskutočniteľný • donkichotský • donkichotovský (ktorý sa nemôže stať skutočnosťou): nereálne, neuskutočniteľné, donkichotské plány • absurdný (príliš vzdialený od skutočnosti, s malou pravdepodobnosťou uskutočnenia): mať absurdné požiadavky • skresľujúci • skreslený (deformujúci skutočnosť): mať o niečom skresľujúcu, skreslenú predstavu
neskutočný 1. ktorý v realite nejestvuje; ktorý nezodpovedá skutočnosti (op. skutočný, reálny) • nereálny • kniž. ireálny: neskutočný, nereálny svet fantázie; nereálny, ireálny predpoklad • neživotný • nerealistický (nepodobný skutočnému životu): neživotný, nerealistický opis skutočnosti • abstraktný • nekonkrétny • kniž. odťažitý (vyskytujúci sa iba v myšlienkach; odtrhnutý od skutočnosti, od života): abstraktné, odťažité predstavy; nekonkrétne plány; rozvíjať odťažité témy • neuveriteľný • absurdný • kniž. bizarný (príliš vzdialený od skutočnosti): vyrozprával nám neuveriteľný, absurdný príbeh; socha s bizarnými tvarmi • utopický • utopistický (založený na nereálnej, neuskutočniteľnej predstave): utopická predstava o rovnosti • vymyslený • fantastický: vymyslený, fantastický dej knižky • legendárny (ktorý je iba legendou): legendárny príbeh • mýtický (majúci charakter mýtu): mýtické postavy • kniž.: imaginárny • fiktívny (utvorený fantáziou): imaginárne, fiktívne predstavy • simulovaný • virtuálny (utvorený strojom, počítačom ako náhrada za skutočný): simulované prostredie, virtuálna realita • rozprávkový (vyskytujúci sa iba v rozprávkach): rozprávkový hrdina • knižný • schematický • pejor. papierový (vyskytujúci sa iba v knihách): knižný príbeh; schematický, papierový hrdina • snový (vyskytujúci sa iba vo sne, v túžbach): snová vízia sveta • zdanlivý • iluzórny • iluzívny • kniž.: domnelý • pomyselný (založený na zdaní, ilúzii, vidine): zdanlivý, iluzórny pokoj; zdanlivá, domnelá smrť • fatamorganický • chimérický • halucinačný • preludný: fatamorganické zjavenie; chimérické, halucinačné, preludné videnie, obrazy • klamlivý • klamný (založený na klame): klamlivá, klamná predtucha • nadprirodzený • nadpozemský • nadzemský • kniž. zastar. nezemský (existujúci vo vymyslenom svete; prevyšujúci skutočnosť): neskutočné, nadprirodzené, nadzemské bytosti; dievčina nadpozemskej, nezemskej krásy • pren. nadoblačný: lietať v nadoblačných sférach • nadživotný (väčší ako skutočný): nadživotná veľkosť
2. p. neprirodzený 1
neuskutočniteľný ktorý sa nedá uskutočniť • nereálny • kniž. ireálny: neuskutočniteľný, nereálny plán; nereálne, ireálne riešenie • nemožný: to je nemožná vec • nedosiahnuteľný • kniž. nedostižný (obyč. o konečnom výsledku): nedosiahnuteľný ideál, nedostižný cieľ • nesplniteľný (ktorý nemôže nastať, splniť sa): nesplniteľná túžba • vylúčený • neprípustný (ktorý sa za nijakých okolností nedá uskutočniť): vylúčený, neprípustný návrh; to je vylúčené • utopický • utopistický (jestvujúci iba v zidealizovaných predstavách): utopická, utopistická idea • fantastický • vymyslený (jestvujúci iba vo fantázii): fantastický, vymyslený svet; fantastické predstavy
p. aj nereálny
utopický, utopistický p. neskutočný 1, neuskutočniteľný
utopiť ponorením do vody usmrtiť; pren. expr. nechať niekoho prepadnúť pri skúške: tlačil chlapcovi hlavu do vody, chcel ho utopiť • potopiť (postupne): potopil všetky štence; učiteľ ho na skúške utopil, potopil • zatopiť: chlapci zatopili mača
potopiť sa 1. klesnúť na dno, ponorením do vody sa zničiť, znehodnotiť • zatopiť sa • utopiť sa: náklad lode sa potopil, utopil, zatopil
2. dostať sa pod hladinu vody • ponoriť sa • pohrúžiť sa: potápač sa potopil, ponoril, pohrúžil zo desať ráz za sebou • vnoriť sa • vhrúžiť sa (pod hladinu tekutiny)
márniť 1. nehospodárne zaobchádzať s niečím • mrhať: zbytočne márni, mrhá čas; mrhá sily na nesprávnom mieste • plytvať (niečím): plytvať materiálom • premárňovať • premrhávať • mariť: premárňuje, premrháva svoj talent • expr.: hajdákať • prehajdákavať (ľahkomyseľne): hajdákal, prehajdákaval čas i všetky peniaze • strácať • expr. zabíjať: len čo tu s tebou strácam, zabíjam čas • hovor. kynožiť: nerád kynoží potraviny • utrácať • míňať • vydávať (márniť peniaze): utráca, míňa veľa peňazí • hovor.: troviť • rozhadzovať: pomaly rozhadzuje úspory • hovor. expr. márnotratníčiť • kniž. zried. márnotratiť (Hviezdoslav) • nár. marhať (Rysuľa)
2. p. ničiť 3
míňať 1. postupne vydávať • utrácať: míňa, utráca veľa peňazí • hovor. troviť: rýchlo troví výplatu • spotrebúvať • spotrebovávať (používaním): spotrebúvame zásoby energie • márniť • mrhať • plytvať • hovor. rozhadzovať (nehospodárne): márni čas, majetok; plytvá talentom, silami
2. p. míňať sa 2
utrácať p. márniť 1, míňať 1
uhádnuť 1. bez overenia so skutočnosťou, skôr intuitívne zistiť: uhádnem, čo chceš povedať • vytušiť (tušením, cítením): rýchlo vytušili náš zámer, nebezpečenstvo • prísť na niečo • domyslieť sa • domyslieť si • dovtípiť sa • dohádať sa (myšlienkovým pochodom zistiť): prídem na to, domyslím si, aký bude koniec; domyslel sa, dovtípil sa, dohádal sa, prečo mu nedali súhlas • ulahodiť • zried. polahodiť • hovor. utrafiť • zried. pritrafiť (odhadom postihnúť): azda ulahodím pridať potrebné množstvo oleja; utrafil odtieň farby • hovor. potrafiť (uhádnuť niečo urobiť) • vystihnúť (zmyslami, úvahou postihnúť): vystihnúť úmysel niekoho
2. dôvtipom, rozumom vysvetliť • rozlúštiť • vylúštiť • prísť na niečo: rozlúštiť, vylúštiť každú hádanku; prísť na hlavolam • rozriešiť • vyriešiť (nájsť vysvetlenie): rozriešiť, vyriešiť rébus
3. p. vedieť 3
ustriehnuť 1. striehnutím, strážením ochrániť • ustriezť: dieťa pred pádom neustriehneš, neustrežieš • ustrážiť (strážením niekomu niečo al. niečomu zabrániť): nástroje si musíme ustrážiť, aby nám ich niekto nepobral • uchrániť (pred niečím nepriaznivým): uchrániť dobytok pred nákazou • uvarovať • hovor. uvartovať: stádo sa mu rozliezlo, nevedel ho uvarovať, uvartovať • zastaráv. uhľadieť: od únavy zaspala, deti neuhľadela
2. striehnutím zbadať • vystriehnuť • vystriezť: zlodeja nevedeli ustriehnuť, vystriehnuť • vysliediť • vystopovať (sliedením, stopovaním spozorovať): korisť sme vysliedili, vystopovali až na druhý deň • vystihnúť (zmyslami al. rozumovo spozorovať): vystihli sme čas východu slnka • utrafiť (intuíciou odhadnúť): utrafili sme pravý okamih
utrafiť p. uhádnuť 1, vystihnúť 1, 2
vystihnúť 1. rozumovo al. zmyslami zistiť niečo v pravú chvíľu • vybadať • vypozorovať: vedieť vystihnúť, vybadať, vypozorovať, kedy treba s iróniou prestať • vycítiť • vytušiť (vystihnúť citom, inštinktom): vycítil, vytušil protivníkov úmysel • expr. zvetriť: zvetril, že pôjde o výnosný obchod • kniž.: vyhmatať • vyhmatnúť: ľahko vyhmatá, vyhmatne súperove slabiny • postihnúť • postrehnúť: ťažko bolo postihnúť, postrehnúť, s akým úmyslom prichádzajú • hovor. utrafiť: utrafili ste ten správny okamih • zachytiť: svojím inštinktom zachytil, odkiaľ hrozí nebezpečenstvo • kniž. vysledovať (sledovaním vystihnúť)
2. výstižne zachytiť podstatu skutočnosti al. subjektívnej predstavy (slovom, maľbou a pod.), dobre zobraziť, dobre znázorniť • postihnúť: autor v románe vystihol, postihol spoločenské premeny • hovor. utrafiť: v skladbe dobre utrafil atmosféru pokojného popoludnia • charakterizovať: kritik dobre charakterizoval Suchoňovo dielo
pohostiť ponúknuť, dať niekomu jedlá a nápoje (ako hosťovi) • uhostiť: priateľov rád pohostí, uhostí • počastovať • zastar. učastovať: svadobčanov počastovali vínom a koláčmi • expr. vyčastovať (hojne pohostiť) • hovor. potraktovať • hovor. zastar. utraktovať: potraktovali ma slaninou • expr. zried. pouctiť • pozvať na pohostenie: boli k nám láskaví, ešte aj na pohostenie nás pozvali
utraktovať p. pohostiť
smutný ktorý je zasiahnutý, preniknutý smútkom (o človeku a jeho prejavoch); ktorý spôsobuje al. prezrádza smútok (op. veselý) • neveselý • bezúsmevný: vyšiel z dverí smutný, neveselý; smutný, neveselý, bezúsmevný príbeh • ťažkomyseľný • kniž.: trudnomyseľný • trudný • zried. trudnatý (uzavretý do seba, so smutnými myšlienkami): ťažkomyseľný, trudnomyseľný človek • skľúčený • sklesnutý • skleslý (duševne ochabnutý): byť veľmi skľúčený, sklesnutý • stiesnený (ktorého niečo ťaží, ktorý sa cíti nesvoj): celá je stiesnená • skormútený • zarmútený • zronený (trápiaci sa pre niečo, bolestne zasiahnutý) • zastar. kormútlivý: skormútení, zarmútení, zronení rodičia; skormútená, zarmútená, zronená tvár • ustaraný • ustarostený • utrápený • užialený • užalostený • nešťastný (ktorý sa duševne trápi, ktorý má starosti, problémy a pod.): už dlhší čas ho vídať ustaraného, utrápeného, užialeného, užalosteného, nešťastného • rozžialený • rozžalostený • rozsmutnený • zried. bolestiplný • expr.: rozboľavený • rozbolený • rozbolestený • rozbolestnený: rozboľavené srdce • vážny: čakala vážna, bez úsmevu • nár. zabanovaný (ktorému je ľúto za niekým al. niečím, čo už pominulo, čo už nemožno vrátiť späť): zabanovaný hľadí von oblokom • zarmucujúci • neradostný (op. radostný): priniesol zarmucujúcu, neradostnú správu • pochmúrny • pošmúrny • bezútešný • kniž.: ponurý • ponurný: ocitnúť sa v pochmúrnej, pošmúrnej, bezútešnej krajine • neutešený: neutešené pomery • zádumčivý • clivý • kniž. tklivý • melancholický (smutný a túžobný): zádumčivá, clivá, tklivá melódia; melancholická nálada • sentimentálny • sladkobôľny (príjemne smutný) • expr. vzdychavý: sentimentálna, sladkobôľna, vzdychavá básnička • baladický (smutný ako v balade): baladický príbeh • zúfalý • zlomený (prezrádzajúci zúfalstvo, beznádej): zúfalý, zlomený hlas • trpký • bolestný • pren. pokrivený: trpký, bolestný, pokrivený úsmev • pren. vyhasnutý (bez iskry, bez života, záujmu): vyhasnuté oči • kniž. žiaľny • bôľny • žalostný • kniž. žalostivý (plný žiaľu): žiaľna, bôľna rozlúčka • elegický • trúchlivý • kniž. trúchly: trúchlivé spomienky • svetobôľny • chmúrny • pesimistický • krušný • čierny • expr.: temný • tmavý: chmúrne, pesimistické, temné, tmavé myšlienky; krušné časy; čierne dni • tragický • dramatický: tragický, dramatický koniec • expr. presmutný (veľmi smutný)
strápený vysilený fyzickým al. duševným trápením; svedčiaci o tom • utrápený • usužovaný • zried. usúžený: stretnúť priateľa strápeného, utrápeného, usužovaného; usúžené srdce (Hviezdoslav) • ustaraný • ustarostený • zastaraný (utrápený starosťami): ustaraná, ustarostená matka • sklesnutý • kniž. skleslý (fyzicky al. duševne ochabnutý): sklesnutá, skleslá tvár vyjadrovala rezignáciu • unavený • vyčerpaný • vysilený • zmorený • umorený: pohľad na chorobou unavené, vyčerpané, vysilené, zmorené, umorené dieťa • strhaný • hovor. sťahaný • expr.: zničený • zdrvený (veľmi strápený, s viditeľnými stopami trápenia): vyzerala strhaná, sťahaná, zničená; zdrvený pohľad • zúbožený • ubiedený • zastar. ubedovaný (vyzerajúci veľmi úboho, biedne): zúbožené, ubiedené telo; ubedovaná hlavička (J. Kráľ) • ubolený • expr. zried.: uboľavený • ubolestený • pren. dolámaný (bolesťou strápený, unavený): ubolená duša; uboľavený, ubolestený zrak; ledva zložil do postele svoje dolámané údy • expr.: umučený • zmučený • skatovaný • stýraný • utýraný • zried. utrýznený (strápený mučením, týraním): bezvládne, umučené, zmučené, skatované, stýrané telo; plačom sa jej chvela stýraná, utýraná, utrýznená hruď
ubolený postihnutý a vyčerpaný fyzickou al. psychickou bolesťou; svedčiaci o tom • expr. zried.: uboľavený • ubolestený: dušu mala ubolenú, uboľavenú, ubolestenú; nesťažoval sa, ale pohľad mal ubolený, uboľavený, ubolestený • utrápený • strápený: pripadala mi utrápená, strápená • rozbolený • rozboľavený • rozbolestený • rozbolestnený • expr. zmučený: rozbolené, zmučené srdce • pren. dolámaný: celé telo mám ubolené, dolámané
utrápený p. strápený
zdrvený psychicky veľmi bolestne dotknutý • otrasený: mužstvo bolo zdrvené, otrasené porážkou • zranený • skľúčený • sklesnutý • podlomený • oslabený • zronený: bola skľúčená, zronená jeho odchodom; bol celkom podlomený, oslabený chorobou • kniž. skleslý: skleslý človek • deprimovaný • zdeprimovaný • zdecimovaný • zlomený • expr. zničený (ovládnutý bezútešnosťou): deprimovaný, zničený neúspechom • zmorený • umorený • utrápený • strápený (zdrvený dlhodobým žiaľom): zmorená, strápená matka
p. aj strápený
zničený 1. ktorý má narušené fungovanie, ktorý stratil pôvodnú podobu, funkciu a pod. • poškodený: zničené, poškodené rádio • pokazený • skazený: pokazený, skazený stroj • znivočený • spustošený: znivočený, spustošený kraj • expr.: zdecimovaný • zhumpľovaný • zdevastovaný • spľundrovaný • zruinovaný: vojnou zdecimovaná, zdevastovaná, zruinovaná Európa
2. expr. duševne al. telesne podlomený • expr. znivočený • utrápený • strápený: sadla si celkom zničená, utrápená • zmorený • umorený • zdrvený • zúbožený • ubiedený • usužovaný: bol zmorený ťažkou prácou • vyčerpaný • unavený • ukonaný • ustatý (zbavený síl): prišiel z práce vyčerpaný, ukonaný • zlomený • expr.: dobitý • dokatovaný • ukatovaný • skvárený • zdecimovaný • hovor. expr.: skapatý • zmordovaný: celý je dobitý, skapatý • hovor.: hotový • vyradený • hovor. trop (neskl.) • expr. groggy (neskl.) • subšt. kaput (neskl.): po zápase bol hotový, groggy
utrápiť trápením poškodiť na duševnom al. telesnom zdraví • umoriť: nešťastie ju utrápilo, umorilo (na smrť) • usužovať • usúžiť (duševne poškodiť): matku usužovalo, usúžilo vedomie, že stratila syna • zried.: zosužovať • strápiť • dotrápiť: starosti ho zosužujú • ubiť • zdeptať • skrušiť (zbaviť duševných síl): samota ich ubije, zdeptá; neistota, bieda ľudí skruší • hovor.: ukrenkovať • usekírovať (stálym pôsobením, malichernosťami, neprimeranými požiadavkami zbaviť duševných síl): nedorozumenia v rodine ju ukrenkovali; nedovolí, aby ju v robote usekírovali • umučiť • utrýzniť • utýrať • strýzniť • stýrať • skváriť (poškodiť telesne al. duševne; spôsobiť muky): choroba dieťa načisto strýznila, stýrala; pocit viny ju utýral, utrýznil • expr. zgniaviť: osud ho zgniavil • hovor. expr.: umordovať • dotýrať • domučiť (telesne): dotýrať kone na dlhej ceste • zmoriť • hovor. expr. zmordovať • strhať (vyčerpať najmä fyzicky): dlhá choroba ho zmorila • zdrviť • doraziť • zničiť • znivočiť: zlá správa ma zdrvila, zničila, znivočila • slang.: zvalcovať • prevalcovať: zvesť ho zvalcovala • expr. zožrať: ak sa nebudeme brániť, zožerú nás
muky veľká duševná al. telesná bolesť • trápenie • utrpenie • útrapy • trýzeň: ešte nevedel, aké muky, utrpenie, útrapy ho čakajú; muky, trýzeň koncentrákov • kniž.: mučeníctvo • martýrium • martýrstvo (veľké muky): mnohí svätci podstúpili mučeníctvo, martýrium • súženie • poet. súžba: súžba lásky
starosť1 1. nepokoj mysle spôsobený niečím, čo sťažuje priebeh, fungovanie niečoho: mať veľké starosti; rozprával mi o svojich starostiach • ťažkosť: finančné, zdravotné ťažkosti • trápenie • súženie • expr. súžoba • poet. súžba (telesné al. duševné utrpenie): mať trápenie s deťmi; prežívať radosť i súženie; ľudská súžba • hovor. problém: mať problémy so zdravím • bremeno • záťaž (ťažko doliehajúca povinnosť): daňové bremeno, daňová záťaž • ťarcha: striasť sa ťarchy • tieseň: finančná tieseň • tvŕdza: tvŕdza o robotu • bieda: po biede chodí • útrapy: vojnové útrapy • kniž. protivenstvo • nepríjemnosť: zažil už veľa nepríjemností • expr. klopota: denné klopoty • expr. súra: pomáhať tomu, kto je v súre • expr.: peklo • kalvária • oštara: s autom je len oštara • hovor. trampoty: so stavbou mal veľké trampoty • expr.: hryzovisko • zhryzovisko: jeho život je stále hryzovisko • hovor. expr. kríž: so ženou mal kríž • kniž. strasť: životné strasti • subšt. trable
2. p. starostlivosť
trápenie telesné al. duševné bolesti; duševný nepokoj spôsobený nefungovaním niečoho: smrť skončila trápenie • útrapy: vojnové útrapy • utrpenie: znášať utrpenie • trýzeň: duševná trýzeň • ťažkosť (obyč. mn. č.): zdravotné ťažkosti • muka (obyč. mn. č.): muky sklamania • súženie: znášať súženie • starosť (obyč. mn. č.): zbaviť sa starostí • mrzutosť (obyč. mn. č.) • skúška (veľké trápenie): prejsť ťažkou skúškou • expr. súžoba • poet. súžba: ľudská súžba • expr.: tortúra • hryzovisko • zhryzovisko: podstúpiť tortúru; jeho život je stále hryzovisko • poet.: hryzoba (Figuli) • hryzota (Hviezdoslav) • expr. kalvária: prežiť kalváriu vyšetrovania • expr. peklo: má doma peklo • pren. očistec • hovor.: trampoty • patálie: každodenné trampoty • hovor. expr.: kríž • opletačky • mordovisko: mať kríž s deťmi; mať pre niekoho opletačky • zastar. obida • arch. trapy • subšt. trable: s autom mám ustavičné trable
útrapy p. trápenie, starosť1 1
stratený 1. ktorého niekto stratil, ktorý sa stratil, nemajúci vlastníka • potratený • postrácaný: našli stratené, potratené, postrácané veci • roztratený (ktorý sa stratil po častiach): roztratené dedičstvo • zastaráv. utratený: utratená mladosť • expr. zašantročený • hovor. expr.: zapotrošený • zapatrošený (nachádzajúci sa na neznámom mieste; ktorý nemožno nájsť, objaviť): celú noc hľadal zašantročené, zapotrošené, zapatrošené dokumenty • zatúlaný • zablúdený • kniž.: zblúdený • zblúdilý • kniž. zastar. zablúdilý (ktorý stratil smer, orientáciu): zatúlaný, zablúdený pes (ktorý nemá svojho pána); zblúdený, zblúdilý človek sa našiel • zmiznutý • nezvestný (o ktorého pobyte al. živote sa nič nevie): hľadajú zmiznuté, nezvestné dieťa
2. p. premárnený 3. p. odľahlý 1 4. p. opustený 1 5. p. beznádejný
minúť 1. dať preč (obyč. peniaze), spotrebovať zásoby, čas a pod. • utratiť: minula, utratila celú výplatu; minúť veľa času; utratiť veľa energie • vydať • zaplatiť: veľa vydala, zaplatila za šaty • vyplytvať (nehospodárne minúť): vyplytvať všetky úspory • hovor.: stroviť • pretroviť • zried. utroviť: rýchlo strovila mužov plat, všetky zásoby • vyčerpať (celkom minúť): vyčerpať zásoby uhlia • expr. vyhodiť (minúť rýchlo a zbytočne): vyhodila veľkú sumu za haraburdy • vydať sa (z niečoho): vydať sa z peňazí • vymíňať • pomíňať • pomárniť • poutrácať • povydávať • hovor.: potroviť • porozhadzovať (postupne minúť): potrovila všetky úspory • premárniť • premrhať • vymrhať • zmárniť (ľahkomyseľne, neužitočne minúť): premárnil, premrhal celé dedičstvo • hovor. rozhádzať • expr.: oplieskať • otrieskať (obyč. veľa peňazí): rozhádzal, oplieskal všetko, čo mal • expr.: pregazdovať • prebačovať • prehajdákať • prešustrovať • rozfrnadiť • rozgazdovať: prehajdáka, rozfrnadí celú výplatu • hovor. expr.: roztatáriť • odtatáriť • zašantročiť: odtatáril, zašantročil celý majetok • hovor. expr.: prelumpovať • preflámovať • prehuľať (pri zábave, alkohole): preflámoval veľa peňazí • fraz. pustiť groš/peniaze
2. náhodou sa nestretnúť s niekým, niečím • obísť sa: boli v budove, a predsa sa minuli, obišli • vyhnúť (sa) (zámerne minúť): zďaleka (sa) mu vyhol, zďaleka ho minul
3. pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ • netrafiť: guľka ho minula, netrafila • chybiť • nezasiahnuť: chybil, nezasiahol cieľ
4. p. opustiť 2, minúť sa 2
premárniť zbytočne, ľahkomyseľne spotrebovať al. stratiť (majetok, duchovnú hodnotu al. čas) • premrhať: premárnil, premrhal všetko, čo zdedil • zmárniť • zmariť • zabiť • zmrhať • expr. zamárniť (najmä čas): zmárniť, zmariť, zmrhať pol dňa behaním po úradoch • minúť: minúť výplatu na zbytočnosti; minúť čas pri televízii • expr. prekántriť (zle využiť): prekántrili celé hodiny • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať (majetok al. čas): prehajdákať rodinné peniaze v kartách; prehajdákať celý deň; pregazdovať, prešustrovať úspory • prešpekulovať (špekulovaním premárniť): prešpekuloval celý majetok • utratiť • poutrácať • rozhádzať • porozhadzovať • rozmárniť • rozmrhať • hovor. expr. roztatáriť • expr.: rozfŕkať • rozhajdákať • rozfrnadiť • rozfrnádliť (postupne): ľahšie je niečo utratiť, rozmárniť, rozfrnadiť ako niečo nahonobiť; rozmárniť, rozmrhať bohatstvo • expr. zahodiť • publ. spáliť (príležitosť, šancu): zahodil príležitosť vyznamenať sa; spálil šancu dať gól • hovor. expr.: zašantročiť • odtatáriť (ľahkomyseľne prísť o niečo): zašantročili toľké peniaze; odtatáril celý majetok • stroviť • potroviť: na dovolenke strovila, potrovila ťažko našetrené peniaze • vydať sa (z peňazí): vydal sa zo všetkých úspor • prehýriť • hovor. expr.: prelumpovať • prelumpáčiť • preflámovať • prehuľať (majetok al. čas pri zábave, alkohole a pod.): prehýriť, prelumpovať veľa peňazí, preflámovať výplatu; kamaráti prehýrili, prelumpovali celú noc • expr. prehlivieť (v nečinnosti, bezúčelne stráviť čas): v cudzine prehlivel pol roka • nár. utarmoniť (Kukučín, Jégé) • expr.: prezaháľať • preleňošiť (premárniť záhaľkou čas): prezaháľať, preleňošiť celé hodiny, dni • subšt.: preflákať • rozflákať (peniaze, majetok, čas)
prerobiť 1. urobiť znova, ale inak a lepšie • prepracovať: prerobiť, prepracovať pôvodný projekt metra • pretvoriť (tvorivým úsilím): pretvorila domácnosť na útulný domov • upraviť (prispôsobiť novým požiadavkám): upraviť kuchyňu na obývačku • prestavať • adaptovať • prispôsobiť (uspôsobiť na iné podmienky): adaptovanie, prispôsobenie objektu na koncertnú sálu • poprerábať (postupne, viac vecí) • zmeniť • premeniť (prácou na niečo iné): zanedbané priestranstvo zmeniť, premeniť na kvitnúci park • kniž. modifikovať: projekt modifikujú • preštylizovať (štylisticky prerobiť): preštylizovaná veta • prevychovať (výchovou prerobiť): starého už neprevychováš
p. aj premeniť
2. hovor. ostať bez finančného zisku (pri podnikaní, obchodovaní a pod.) • prísť o niečo: pri predaji domu sme veľmi prerobili, prišli sme o veľa peňazí • stratiť • zastaráv. utratiť: pri celej transakcii sme veľa nestratili, neutratili • hovor. expr.: prekašlať • prekašľať: pri zlom obchodovaní veľa peňazí prekašlal
spotrebovať používaním vyčerpať; použiť (s úžitkom) vo svoj prospech • vypotrebovať: benzín spotreboval, vypotreboval za dva dni • minúť: minúť všetky otcove peniaze • vymíňať • pomíňať (postupne): vymíňal, pomíňal všetko, čo si našetril • zužitkovať (s úžitkom všetko upotrebiť): zužitkovať staré zásoby • užiť (použiť vo svoj prospech): tovar užite čím skôr, lebo podlieha skaze • skonzumovať (jedením, pitím spotrebovať): deti nestačia skonzumovať všetko, čo dostanú na obed; skonzumovalo sa veľa alkoholu • vyplytvať • vymrhať • premrhať (nehospodárne spotrebovať): vyplytvať, premrhať energiu • hovor. stroviť • zried. pretroviť • utratiť (peniaze, zried. aj iné hodnoty; obyč. ľahkomyseľným spôsobom): za krátky čas strovil celé dedičstvo • zmárniť • skynožiť (použiť niečoho veľa, obyč. zbytočne): zmárnila, skynožila veľa látky, veľa múky • hovor. expr. zožrať: motor zožerie veľa paliva • hovor.: vybabrať • vyfafrať • vypaprať (babraním spotrebovať): vybabrala všetku farbu
stratiť 1. prestať mať niečo (obyč. z neopatrnosti) • vytratiť (niečo uložené): stratiť, vytratiť kľúče, drobné z vrecka; stratiť kufor s dokladmi • hovor. expr.: zapatrošiť • zapotrošiť • zašantročiť • odšantročiť • odpásť • odpeľať • odpeľhať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť): vždy niečo zapatroší, zašantročí; Kde si mi odšantročil, odpásol knižku?; pero mi syn kamsi odpeľ(h)al • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne o niečo prísť): všetky cennejšie veci odtatári • hovor. expr. zatrátoriť: nevie, kde zatrátoril kľúče • nár. zaratiť (Šoltésová) • potratiť • postrácať • poroztrácať (postupne stratiť): potratiť, postrácať všetky vreckovky • roztratiť (postupne, po častiach, na viacerých miestach): zrno roztratil po poli • hovor. vytrúsiť: vytrúsiť z tašky veci • založiť • podieť (dať niekde a zabudnúť): neviem, kde som prsteň podela • prísť o niečo • zastaráv. utratiť (ostať bez niekoho al. bez nejakej vlastnosti, schopnosti, hodnoty a pod.): prišiel o rodičov, o kamaráta; prísť o nádej, o život; utratiť život, mladosť
2. utrpieť škodu, ujmu, stratu; nevyužiť niečo • prísť o niečo: z vyučovania nestratil ani hodinu, neprišiel ani o hodinu • nedok. škodovať (byť poškodený, mať škodu): obyvatelia suchom veľa stratili, škodovali • kniž. zastar. pozbyť: rýchlo pozbyl, čo ľahko získal • hovor. expr.: prekašlať • prekašľať: prekašlať príležitosť, zárobok
p. aj premárniť
utratiť 1. p. minúť 1, spotrebovať 2. p. stratiť 1 3. p. prerobiť 2
vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincom • kniž. vstúpiť do stavu manželského • vziať si • zobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiaka • hovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šla • mať sobáš • zosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v lete • fraz.: dostať sa/ísť pod čepiec • ísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom
2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľava • dať sa • odísť • odobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávou • vypraviť sa • vybrať sa • vystrojiť sa • vychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túru • expr. vytrepať sa • hovor.: tajsť • taísť: nazbierali húb a tašli domov • pobrať sa • vykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou doprava • expr.: schytiť sa • vychytiť sa
3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť sa • minúť • utratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniaze • stroviť • potroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potroví • premrhať • zmárniť • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať • roztatáriť • rozfrnadiť • rozfrnádliť (nehospodárne minúť)
p. aj premárniť
útraty p. výdavok
výdavok obyč. mn. č. vynaložené peniaze: osobné, štátne výdavky, výdavky na školstvo • trovy: súdne trovy, ísť niekam na vlastné trovy • útraty: robiť si útraty • náklady: životné náklady • subšt. výlohy: organizačné výlohy • menej vhodné. výdaje • hovor. cech: zaplatiť celý cech • nár. útrovy • pren. expr. škoda: nerobte si škodu
hanlivý ktorý je prejavom pohŕdania, znevažovania, záporného postoja k niekomu al. niečomu • hanoblivý • hanobný: hanlivý, hanoblivý, hanobný spis, článok • urážajúci • urážlivý • potupný (ktorý uráža): urážajúce, urážlivé, potupné reči, poznámky, klebety • znevažujúci • utŕhačský • utŕhačný (na cti); zhoršujúci • lingv. pejoratívny: zhoršujúci, pejoratívny význam slova; pejoratívne slová • škaredý • nepekný • nelichotivý: vychrlil zo seba rad škaredých, nepekných výrazov na jej adresu • zried. príhanlivý
klebetný ktorý rád klebetí; ktorý robí klebety, úmyselne niekoho očierňuje; svedčiaci o tom • klebetnícky: klebetný, klebetnícky chlap • zried. klebetársky (Sládkovič, F. Kráľ) • ohováračský • hovor. zastar. ohováračný: ohováračská, ohováračná kampaň • hovor. pletkársky • pejor.: jazyčnatý • jazyčný: pletkárske, jazyčnaté, jazyčné dedinčanky • pejor. nactiutŕhačský • zried.: utŕhačský • utŕhačný (poškodzujúci česť): nactiutŕhačskí intrigáni; nactiutŕhačské, utŕhačské, utŕhačné reči
ohováračský ktorý úmyselne šíri nepravdivé klebety, očierňuje niekoho al. niečo; svedčiaci o tom • menej časté: ohováračný • osočovačný • osočovateľský: ohováračská, osočovačná kampaň; ohováračské, osočovateľské reči • nactiutŕhačský • menej časté: utŕhačský • utŕhačný (ktorý ubližuje na cti): nactiutŕhačské, utŕhačské klebety
p. aj klebetný
utŕhačný, utŕhačský p. klebetný, ohováračský, hanlivý
haniť znevažujúco sa o niekom, niečom vyjadrovať, uberať niekomu vážnosť, česť • znevažovať: haniť, znevažovať prácu niekoho • tupiť • urážať: tupila, urážala jej ochotu pomôcť • hanobiť • zneucťovať (hrubo haniť): hanobiť meno niekoho, zneucťovať presvedčenie niekoho • zried. paškvilovať (Hurban) • utŕhať na cti (niekomu) • kniž. przniť • expr. pľuhaviť: verejne ma pľuhaví • fraz. hádzať kamením (po niekom) • ohovárať • očierňovať • osočovať • hovor. expr.: roznášať • rozvláčať • bridiť • hnusiť • špiniť • hovor. expr. špintať (úmyselne hovoriť nepravdu o niekom): ohovárajú, očierňujú nás, že sme nepomohli; bridí moju robotu; špiní, špince naňho, kde len môže • hovor. škandalizovať (verejne haniť): škandalizovať zasadnutie parlamentu • nár. hudiť • expr.: šprihať • brýzgať: šprihá na ich odrodilstvo, haní ich odrodilstvo
odobrať 1. zbaviť vlastníctva, často úradne (op. dať, vrátiť) • vziať • zobrať: odobrať, vziať niekomu doklady; pren. odobrať, zobrať niekomu nádej • zbaviť • pozbaviť (odobrať niekomu niečo, obyč. proti jeho vôli): (po)zbaviť hodnosti, funkcie niekoho • pripraviť • priniesť • priviesť (spôsobiť stratu): pripraviť mladých o výhody; priniesť, priviesť niekoho o život • obrať • kniž. odňať: obrali ho o významné postavenia, odňali mu funkcie • kniž. vyrvať (násilím, prudko): vyrval mužovi z ruky zbraň • skonfiškovať • zhabať (úradne odobrať): skonfiškovať, zhabať odsúdenému majetok • pobrať • poodoberať • kniž. poodnímať (postupne, viac vecí)
2. zmenšiť pôvodné množstvo, rozmery, zmenšiť pôvodný význam a pod. • ubrať: odobrať z vreca (trocha) ovsa; ubrať zo šírky sukne; odobrali, ubrali mu na význame, veľkosti • zúžiť • zabrať (urobiť užším): zúžiť, zabrať v páse • expr. utrhnúť: utrhla z peňazí odložených na dovolenku • zobrať • vziať (z povrchu): zobrať, vziať smotanu z mlieka • odčerpať (po čiastkach odobrať): odčerpať časť peňazí • poodoberať • pouberať • pobrať • pozberať • poodčerpávať (postupne, viac vecí)
3. p. odviesť 2
odtrhnúť 1. trhnutím, silou vziať, oddeliť časť z niečoho • expr.: odkmasnúť • odšklbnúť: odtrhnúť, odkmasnúť si vetvičky orgovánu; odšklbol si gombík na rukáve • expr. odorvať (veľkou silou, bezohľadne): konáre víchrom odorvané • hovor. expr. odchrapiť: odchrapil strapec hrozna • odštiknúť • odštipnúť (o menšom kúsku): nechtom odštikol puk kvetu; odštipol si bobuľku egreša • oddrapiť (driapaním): oddrapiť z novín • zried. utrhnúť: mohlo mu prsty utrhnúť • poodtŕhať • poodtrhávať • pooddrapovať • pooddrapúvať (postupne, viac vecí)
2. p. oddeliť 1 3. p. odtiahnuť 1
utrhnúť 1. p. odtrhnúť 1 2. p. odobrať 2
utiahnuť si žartovným, ironickým spôsobom sa vyjadriť o niekom • urobiť si žart • urobiť si posmech: rád si utiahne, urobí posmech, žart zo svojich spolužiakov • expr. utrhnúť si: vie si z každého utrhnúť • hovor. expr.: vystreliť si • streliť si (často nielen slovne, ale aj skutkom): (vy)streliť si z niekoho na prvého apríla • pouťahovať si (viackrát al. z viacerých si utiahnuť): pouťahovať si zo spolužiačok
utrhnúť si p. utiahnuť si
rozčleniť členením utvoriť samostatné časti, úseky • rozdeliť: rozčleniť, rozdeliť záhradu na tri časti • rozdvojiť • rozpoliť • rozpoltiť (na dvoje): rozdvojili scénu • utriediť • roztriediť • usporiadať • diferencovať (na základe rozlíšenia): utriedila, roztriedila knihy podľa obsahu; diferencovali výrobky podľa akosti • rozčlánkovať (utvoriť články) • rozfrázovať (utvoriť frázy; o hudbe, reči)
roztriediť delením podľa istého kritéria utvoriť triedy, skupiny • potriediť: roztriedili, potriedili poštu • rozdeliť • rozčleniť • rozradiť • rozklasifikovať: rozdelili, rozradili, rozklasifikovali výrobky podľa kvality • hovor. rozškatuľkovať • hovor. zastaráv.: rozsortírovať • posortírovať (často mechanicky): rozškatuľkovaná literatúra • utriediť (zároveň usporiadať): utriedený materiál podľa abecedy • prebrať • pretriediť (zároveň oddeliť vhodné od nevhodného): pretriedené ovocie • poroztrieďovať (postupne, viac vecí)
usporiadať 1. uviesť do poriadku, do súladu • priniesť • doniesť • dať do poriadku: začne pracovať až vtedy, keď okolo seba všetko usporiada, keď všetko prinesie, dá do poriadku • urovnať • zrovnať: najprv urovná všetky svoje záležitosti, potom odcestuje; v mysli si všetko zrovnal • vyrovnať • zarovnať (do radu): rad detí vyrovná, zarovná podľa ich veľkosti • pousporadovať • pousporadúvať • poukladať • pourovnávať (postupne, viacero vecí): pousporadovať poháre vo vitríne; poukladať, pourovnávať si veci na stole
2. triedením zaradiť na náležité miesto • utriediť: fakty usporiadať, utriediť chronologicky; spisy usporiadať systematicky • učleniť: zložitú látku treba najskôr učleniť • zoradiť (dať do istého poradia): materiál zoradil podľa dôležitosti • systematizovať • systemizovať (usporiadať do systému): výsledky postupne systematizuje, systemizuje
3. cieľavedome, premyslene pripraviť nejaké podujatie obyč. širšieho spoločenského významu • zorganizovať: usporiadať, zorganizovať športové preteky, medzinárodný festival • uskutočniť • zrealizovať (spoločenské a pod. podujatie): posedenie uskutočníme, zrealizujeme v dome kultúry • vystrojiť • vychystať: vystrojiť hody • hovor.: zaranžovať • zrežírovať: bol to dobre zaranžovaný večierok; Kto zrežíruje program konferencie? • zastar.: vydržiavať • vydržovať (nedok.): každoročne vydržiavali rodinnú slávnosť
utriediť p. usporiadať 2
zatriediť podľa istých kritérií dať do rovnorodého celku • zaradiť: tovar zatriedili, zaradili do prvej cenovej triedy • roztriediť • potriediť (rozdeliť na skupiny): ovocie treba najskôr roztriediť, potriediť podľa kvality • hovor. expr.: zaškatuľkovať • rozškatuľkovať (mechanicky zatriediť): literárne diela sa nedajú zaškatuľkovať • utriediť • klasifikovať (systematicky zatriediť): klasifikovanie, utriedenie javov, rastlín • zadeliť: žiakov zadelili do skupín podľa záujmov • začleniť (urobiť súčasťou celku): všetko začleniť do systému
utrieť trením zbaviť niečo vlhkosti, nečistoty a pod. (obyč. uterákom, handrou, rukou) al. trením odstrániť niečo z povrchu niečoho • poutierať (viacerými pohybmi): utrieť, poutierať dieťaťu nos, slzy; utrieť nábytok, dlážku, poutierať prach • obtrieť • zried. otrieť: rukávom si otrel ústa, slinu • poet. strieť: strela si uplakané oči • vyutierať • zried. vymädliť (dôkladne utrieť): vyutierať chrbát do sucha • zotrieť (najmä odstrániť niečo z povrchu): zotrel si pot z čela; zotrela narýchlo sadze zo stola; zotrieť tabuľu (v škole) • vytrieť (znútra): vytrie si kútiky úst • postierať • pozotierať (postupne): postiera, pozotiera čerstvý náter, farbu z pier; žiaci pozotierali tabuľu • poobtierať (postupne na povrchu) • pren. expr. zlízať: zlíže narýchlo prach z nábytku
zotrieť 1. trením odstrániť z povrchu (nečistotu, vrstvu niečoho a pod.); takýmto spôsobom niečo očistiť, zbaviť niečoho: zotrieť si rúž z perí; zotrieť tabuľu • pozotierať • postierať (postupne) • utrieť: utrieť prach, pot z čela • poutierať (viacerými pohybmi) • poet. strieť • zried. otrieť: otrela si slzu • expr. zlízať: narýchlo zlízať prach z nábytku • vytrieť (znútra): vytrie smietku z oka • vyutierať (dôkladne): vyutiera zvyšky tekutiny • slang.: zmazať • vymazať: zotrieť, zmazať magnetofónovú pásku; vymazať záznam, nahrávku • vygumovať (gumovaním odstrániť) • zastar. vyradírovať
2. p. zahladiť 2
sopliak 1. pejor. nedospelý chlapec • pejor.: sopľoš • sopeľ • utrinos • usmrkanec • hrub.: zasran • ciciak
2. p. uplakanec
uplakanec plačlivý chlapec, plačlivé dieťa • expr.: plačko • usmrkanec • usmrkanča • usoplenec • usoplenča • fňukáč • mraučiak • utrinos • smokľoš • hovor. expr.: ufňukanec • urevanec • pejor.: sopliak • sopľoš • sopeľ • pejor. bľačiak (Alexy)
utrinos p. uplakanec, sopliak 1
unavený pociťujúci únavu; prezrádzajúci únavu, vyčerpanie • ustatý • ukonaný: unavené, ustaté, ukonané dieťa hneď zaspalo; unavené, ustaté, ukonané telo • malátny • mdlý (slabo al. pomaly reagujúci v dôsledku únavy): byť malátny; malátne, mdlé pohyby; mdlý pohľad • vyčerpaný • vysilený (ktorý nemá silu, energiu): vyčerpaný, vysilený organizmus • zmorený • umorený • znavený: vrátil sa z cesty zmorený, umorený, znavený • expr.: utrmácaný • strmácaný (unavený obyč. z nepohodlného cestovania): utrmácaní cestujúci vystúpili z autobusu • expr.: schodený • uchodený (unavený chôdzou): schodení, uchodení turisti • umordovaný • zmordovaný: umordovaná, zmordovaná žena • expr. dobitý • hovor. expr.: uťahaný • sťahaný • dokatovaný • umolestovaný • nár. ukničovaný: byť načisto dobitý, uťahaný, sťahaný, umolestovaný; dobité, uťahané, sťahané, umolestované zviera ledva stálo na nohách • hovor. expr. zunovaný • nár. znuvaný: zunovaný dlhým rozhovorom • zrobený • expr. uštvaný (unavený obyč. veľkým množstvom a intenzitou práce): zrobení, uštvaní ľudia • strhaný (veľmi vyčerpaný, unavený, s viditeľnými známkami vyčerpania): strhaná tvár; strhaným výzorom vzbudzoval súcit • expr. ukonaný na smrť • kniž. zomdlený • poet. zmdlený • pren. expr. polomŕtvy • pren. hovor. expr. groggy (krajne unavený): na smrť ukonaný hráč; nič nevládze, je ukonaný na smrť, polomŕtvy, úplne groggy • expr. vyšťavený • hovor. zastar. unovaný (Tajovský)
utrmácaný p. unavený
vyčerpaný zbavený síl, pociťujúci únavu • vysilený • presilený • unavený • ustatý • ukonaný: z práce sa vrátil vyčerpaný, vysilený, unavený; ustatý, ukonaný z namáhavej cesty • strhaný • zmorený • umorený • nár. ukničovaný: je celý strhaný, zmorený, umorený • zrobený • upracovaný • prepracovaný • expr. uštvaný (vyčerpaný veľkým množstvom al. veľkou intenzitou práce): zrobení, upracovaní, uštvaní ľudia; prepracovaný vedúci • expr.: dobitý • hotový • vyžmýkaný • umordovaný • zmordovaný • hovor. expr.: uťahaný • sťahaný • umolestovaný • vyšťavený: uťahaný, sťahaný, umolestovaný kôň; zo skúšky je vyšťavený • malátny • mdlý (slabo reagujúci v dôsledku únavy): byť malátny; mdlé pohyby • expr. utrmácaný (vyčerpaný, obyč. z nepohodlného cestovania): celí utrmácaní vystúpili z vlaku • hovor. expr. groggy (celkom vyčerpaný): po zápase bol úplne groggy • expr. nevládny • pren. expr. polomŕtvy • kniž.: zomdlený • zomdletý • hovor. zastar.: unuvaný • unovaný (Tajovský) • poet.: zmdlený • zmdletý (Hviezdoslav, Plávka)
p. aj unavený
unaviť sa spôsobiť si únavu, telesné al. duševné vyčerpanie • ustať: dlhou cestou sa unavíte, ustanete; musím si sadnúť, lebo som ustal • vyčerpať sa • vysiliť sa (námahou byť zbavený síl): plačom sa celkom vyčerpá, vysilí • ukonať sa: je slabý, rýchlo sa ukoná • poet. znaviť sa • kniž.: umdlieť • zomdlieť (veľmi sa unaviť): robí až do umdlenia, zomdlenia • hovor.: prepäť • prepnúť (preceniť svoje sily): vidieť, že trocha prepol • prepracovať sa (príliš sa prácou vyčerpať): vyzerá prepracovaný • upracovať sa • zrobiť sa • hovor. expr. ukoňovať sa (ťažkou prácou si spôsobiť vyčerpanie): celý deň sa okolo domu upracuje; zrobí sa viac ako v žatve; večer sa vrátili celí ukoňovaní • hovor. expr.: uťahať sa • sťahať sa: uťahať sa, sťahať sa pri stavbe domu • hovor. expr. vyšťaviť sa (celkom stratiť silu) • presiliť sa • hovor. pretiahnuť sa (nadmerným zaťažením): pri rúbaní sa presilil, pretiahol • hovor. expr. vykapať (stratiť silu): celý som vykapal • strhať sa • expr. uštvať sa • zodrať sa (s dlhšie trvajúcimi následkami): v robote sa načisto strhali, uštvali, zodrali • umoriť sa • zmoriť sa (často najmä duševne): povinnosti ho načisto umorili • expr. utrmácať sa • hovor. expr. umolestovať sa (pri sústavnej, dlhšie trvajúcej menšej námahe): cez deň sa utrmáca, umolestuje, večer nevládze • hovor. expr.: zmordovať sa • umordovať sa • domordovať sa • doťahať sa (príliš sa vyčerpať): pri kopaní studne sme sa zmordovali, umordovali, domordovali, doťahali • expr. upachtiť sa (rýchlym pohybom, rýchlou činnosťou): upachtili sa v honbe za majetkom
utrmácať sa p. unaviť sa
útroby 1. p. vnútornosti 2. p. vnútro 1
vnútornosti vnútorné orgány v tele: hovädzie vnútornosti • vnútro • vnútrajšok: vnútro má zdravé • kniž. útroby (telesná dutina s vnútornosťami): bolesť v útrobách
vnútro 1. vnútorná časť, vnútorný priestor (op. vonkajšok) • vnútrajšok: vnútro domu, škatule; vnútrajšok chrámu • hovor. dnukajšok • interiér: bytový interiér • kniž. útroby: útroby lode
2. duševný život človeka • duša: ľudské vnútro, ľudská duša • myseľ: to vzrušuje moju myseľ • psychika (súhrn duševných javov): psychika ženy • kniž. zastar. vnútornosť (Vajanský)
3. p. vnútornosti
útrovy p. výdavok
utrpenie p. trápenie
dostať 1. stať sa vlastníkom niečoho dávaného, poskytovaného, posielaného a pod. • prijať: dostať, prijať dar • získať: získal niekoľko platní od priateľa • hovor.: vyfasovať • fasovať (dostať ako prídel): vyfasovali pracovný odev • inkasovať (dostať peniaze): podnik inkasoval za pohľadávky • nadobudnúť: dom sme nadobudli dedičstvom
2. dosiahnuť ako výsledok úsilia • získať • zadovážiť • zaobstarať: dostať, získať odmenu; zadovážiť, zaobstarať povolenie na export • utŕžiť • stŕžiť (dostať peniaze obyč. predajom): utŕžil dobrý zisk • dôjsť • prísť: došiel k majetku podvodmi • vyslúžiť si (dostať za zásluhy): vyslúžil si vyznamenanie • expr. uloviť: ulovil hotový majetok • kniž. zožať: zožať potlesk • kniž. zastar.: obsiahnuť • občiahnuť: obsiahli milosť
3. byť postihnutý • utrpieť: dostať, utrpieť infarkt • hovor. chytiť: chytiť chrípku • odniesť • odniesť si: odniesol (si) to chorobou; ktosi to odnesie • hovor. vyfasovať • inkasovať • utŕžiť • stŕžiť: vyfasovali, inkasovali gól; utŕžili, stŕžili len posmech • hovor. expr.: zliznúť • zlízať: zlizol zaucho • iron. vyslúžiť si: vyslúžila si samé výčitky
4. p. dochytiť 1, chytiť 2 5. p. oklamať 2, 3 6. p. donútiť 7. p. pripraviť 3
utrpieť p. získať 1
získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuť • nadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanie • expr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetky • vziať • zobrať • nabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze? • pren. načerpať: načerpať silu, poučenie • pren. naverbovať: naverbovali ďalších do partie • zadovážiť si • zaobstarať (si) • obstarať (si) • kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničí • hovor. zohnať • hovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmi • dostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečo • dostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuť • občiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosť • odniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý raz • domôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznania • vybojovať • kniž.: dobyť • vydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosť • kniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili slobodu • hovor. expr.: vydupať • vydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosť • expr.: vydrieť • vylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniaze • vylákať • vymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť dom • hovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcť • vytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitál • zarobiť • hovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol málo • utŕžiť • stŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotu • hovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športke • dôjsť • prísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetku • vyťažiť • expr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repy • vyslúžiť si • utrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmech • expr. vykveštovať si
2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanov • nakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenu • prehovoriť • zagitovať • naagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcu • hovor., často pejor.: zverbovať • naverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa
3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať zisk • kniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali
prehrať 1. byť postihnutý porážkou, prehrou • utrpieť prehru • utrpieť porážku: prehrať boj, športové stretnutie; utrpieť prehru, porážku v boji, v športovom stretnutí • hovor. položiť sa (prehrať vzdaním sa, rezignáciou): napokon sa mužstvo predsa položilo • niž. hovor.: preondieť • preondiať • prekašlať • prekašľať • hrub. presrať (stratiť prehrou): šancu preondiali, prekašlali • fraz. pustiť perie (prehrať peniaze)
2. p. zahrať 1
súcit pocit účasti, priateľského porozumenia, pochopenia pre nešťastie, utrpenie iného: hlboký súcit, hľadieť na niekoho so súcitom • poľutovanie: prípad na poľutovanie • ľútosť: svojím výzorom vzbudzuje ľútosť • sústrasť (účasť na utrpení iného): prejaviť, vysloviť sústrasť pozostalým • ľútostivosť • zľutovanie • zmilovanie (súcit s trpiacim): prosiť o zľutovanie, o zmilovanie • milosrdenstvo: prejavovať milosrdenstvo • uznanie: nemá uznania • milosť: byť odkázaný na niečiu milosť • spoluúčasť • kniž. spolucítenie • kniž. spolucit (Timrava) • zastaráv. súcitenie (Jégé) • kniž. útrpnosť
útrpnosť p. súcit
ľútostivý 1. ktorý ľahko podlieha pocitu ľútosti nad niečím; svedčiaci o takejto vlastnosti: chlapec bol veľmi ľútostivý, za všetko sa hneď rozplakal • súcitný • samaritánsky (prejavujúci súcit voči niekomu trpiacemu): matka má súcitné, samaritánske srdce • kniž. útrpný: pozrela sa na chorého útrpným pohľadom
2. vyjadrujúci ľútosť, smútok, žiaľ; naplnený ľútosťou, smútkom • ľútostný • rozľútostený • rozželený: byť ľútostný, rozľútostený, rozželený nad vlastným nešťastím • užialený • užalostený • bolestný • kniž.: bôľny • srdcelomný: vyprevádzal syna užialeným, užalosteným pohľadom; z hrdla sa mu vydral bolestný, bôľny, srdcelomný vzdych • zarmútený • žalostný • kniž.: žalostivý • žiaľny: zarmútená tvár vdovy; dieťa spustilo žalostný, žalostivý, žiaľny nárek
súcitný 1. ktorý vie spolucítiť s iným; ktorý má pochopenie pre bolesť, nešťastie al. slabosť iných • milosrdný • samaritánsky: hľadať pomoc u súcitných, milosrdných, samaritánskych ľudí • mäkký • citlivý (op. tvrdý, necitlivý): spoliehal sa na porozumenie u svojej mäkkej, citlivej matky • ľútostivý (ktorý vie poľutovať iných, ktorý sa ľahko rozľútostí nad inými): ľútostivý človek • kniž. útrpný (Tatarka, Podjavorinská)
2. ktorý prezrádza citlivosť, ktorý vyjadruje citovú účasť s niekým (v nešťastí a pod.): očakával aspoň jedno súcitné slovo • milosrdný • samaritánsky • mäkký (op. tvrdý) • citlivý (op. necitlivý): mať milosrdné, samaritánske, mäkké, citlivé srdce • ľútostivý • zastaráv. účastný • kniž. zried. účastlivý (plný ľútosti, účasti): dívať sa na trpiaceho ľútostivým, účastným, účastlivým pohľadom • kniž. útrpný • zastar. sútrpný (vyjadrujúci účasť na utrpení druhého): útrpný, sútrpný výraz tváre • sústrastný (prejavujúci sústrasť): vyhýbala sa sústrastným gestám a objatiam príbuzných
útrpný p. súcitný 1, 2
povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecť • rieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne? • prehovoriť • prevravieť • zavravieť: zavravel čosi ako odpoveď • kniž.: preriecť • prerieknuť • ozvať sa • ohlásiť sa • vysloviť sa • vyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetci • vysloviť • vypovedať • kniž.: vyriecť • vyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbu • oznámiť • vyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdáva • expr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdou • vyjadriť • kniž.: vyjaviť • zjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčenie • pren. vypustiť (slovo): slova nevypustí • prezradiť • vyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márne • predniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľ • expr.: skríknuť • vykríknuť • zakričať • zavolať • zrevať • zrúknuť • zavrieskať • zavrešťať • zahučať • zajačať • zaryčať • zahrmieť • zaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieť • zasyčať • vyšteknúť • vybrechnúť • zhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizli • expr.: precediť • vrknúť • zavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúť • vybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš? • expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvinenie • muknúť • mrauknúť (vydať hlas): ani nemukol • zašepkať • pošepkať • zašeptať • zašepotať • zašuškať • zašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúť • pošepnúť • zašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomrať • zašemotiť • zahundrať • zamrmlať • zabrblať • zabručať • zabľabotať • zadudrať • zahuhlať • zahuhňať • zafufnať • zachuchmať • zachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nos • expr.: zaštebotať • zašvitoriť • zaševeliť • zahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúť • poznamenať • podotknúť • spomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola reč • hovor. prehodiť • nadhodiť • zmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniť • expr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo seba • vysúkať • vyjachtať • hovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiť • expr.: nadštrknúť • naštrknúť • nadškrtnúť • podštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povráva • pripojiť • pridať • doložiť • dodať • doplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenie • expr.: vyhŕknuť • vytresnúť • vytresknúť • vyblafnúť • vybafnúť • vytrepnúť • trepnúť • tresnúť • tresknúť • plesnúť • subšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúť • vydrisnúť • expr.: vytárať • vytrepať • vytrieskať • vytliapať • vybľabotať • vykrámiť • subšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliť • vysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údaje • expr.: zadrkotať • zaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)
p. aj odpovedať1, osopiť sa
poznamenať 1. vysloviť poznámku • pripomenúť • podotknúť: bojazlivo čosi poznamenal, podotkol; dovolím si napokon poznamenať, pripomenúť, podotknúť, že… • zmieniť sa • spomenúť (letmo, úchytkom poznamenať): v rozhovore sa zmienil, že z katedry odchádza; spomenúť aj isté nevýhody projektu, poznamenať čosi aj o istých nevýhodách projektu • hovor. prehodiť: prehodil niečo o futbale • expr. utrúsiť: utrúsila zlomyseľnú poznámku • ozvať sa • ohlásiť sa (vysloviť obyč. nesúhlasnú poznámku): v kúte sa ktosi ozval, ohlásil • konštatovať (poznámkou): v úvode konštatoval, že jeden člen je neprítomný • zduplikovať (poznamenať s dôrazom): ešte raz zduplikoval, že treba okamžite konať • naraziť: obáva sa čo i len slovkom naraziť na háklivý problém • pripojiť (na koniec poznamenať)
p. aj povedať
2. písomne v krátkosti, stručne zachytiť • poznačiť • zaznamenať • zaznačiť: nestihla si všetko poznamenať, poznačiť; poznamenať, zaznamenať, zaznačiť si všetky detaily • zapísať: zapísať si do notesa telefónne číslo • zaregistrovať • registrovať: prístroj ne(za)registroval nijakú zmenu
3. zanechať stopu, znak na niečom, niekom • poznačiť: choroba ho psychicky poznamenala, poznačila • zbrázdiť (zanechať za sebou stopu v podobe brázdy): tvár zbrázdená starosťami • kniž. stigmatizovať: sväticu stigmatizujú Kristove rany; dielo stigmatizované dobou
4. p. označiť 1
pripomenúť 1. oživiť v pamäti; vyvolať predstavu niekoho, niečoho al. vyvolať spomienku na niekoho, niečo • pripamätať • zried. pripamätovať: pripomenúť, pripamätať niekomu staré sľuby, dlhy; dnes sme si pripomenuli, pripamätovali výročie básnikovho narodenia • upomenúť (pripomenúť splnenie povinnosti): upomenúť dlžníka na vrátenie dlhu • upamätať • upamätovať: upamätal som ho, že sme sa už videli • upozorniť (obrátiť niečiu pozornosť na niekoho, na niečo a obyč. vyzvať na isté konanie): návštevníkov treba upozorniť na zmenu programu; upozornite mládež, že sa tu nefajčí • napomenúť: napomeň mi, že mám ísť na poštu • spomenúť: nepríjemnú udalosť sme už nespomenuli • fraz. otrieť niekomu niečo o nos (pripomenúť s výčitkou): viackrát už otrela dcére o nos jej previnenie • popripomínať • pospomínať (postupne, viac vecí)
2. vysloviť vecnú, okrajovú a pod. poznámku • poznamenať • podotknúť: rečník pripomenul, poznamenal, podotkol, že východiskový materiál nie je úplný • zmieniť sa: o veci sa nik nezmienil • expr. utrúsiť (mimochodom, nenápadne): váhavo utrúsil niečo o našej povinnosti prísť • hovor. prehodiť: prehodil čosi o danom sľube • nadhodiť (v reči naznačiť): nadhodil starý problém • expr.: nadštrknúť • naštrknúť • podštrknúť (v reči naznačiť) • hovor.: zaduplikovať • zduplikovať (dôrazne pripomenúť): mať ešte raz z(a)duplikovala, čo máme urobiť • hovor. pritlačiť (dôrazne pripomenúť)
utrúsiť p. povedať1, poznamenať 1
utrýznený p. strápený
utrýzniť p. utrápiť
utŕžiť 1. p. získať 1 2. p. dostať 2, 3
urážka výrok, správanie, čin, ktorý sa dotýka niečej cti: urážka ľudskej dôstojnosti • hana: váľať na niekoho hanu • pohana: zbaviť sa pohany • poškvrna: zmyť poškvrnu • potupa: vystaviť niekoho potupe • poníženie: znášať poníženie • zastar. uníženie (Vajanský) • zastar. útržka (Vansová)
útržka p. urážka
nesúvislý 1. ktorý netvorí jednoliaty celok, neprerušenú postupnosť (op. súvislý, nepretržitý) • prerušovaný: nesúvislá, prerušovaná čiara • prerývaný • trhaný • trhavý (op. plynulý): prerývaný plač; trhané, trhavé pohyby • úryvkovitý • útržkovitý • zlomkovitý (s častými prerušeniami): úryvkovitý, útržkovitý, zlomkovitý magnetofónový záznam diskusie • kusý • fragmentárny • kniž. rapsodický (op. ucelený, jednoliaty): kusý, fragmentárny zápis besedy; rapsodický dej filmu • zadŕhavý • zádrhlivý • zádrhľavý (o reči, rečovom prejave) • rozkúskovaný • kniž. diskontinuitný (op. kontinuitný): diskontinuitný proces
2. ktorý nemá vnútornú súvislosť, myšlienkovú nadväznosť (op. súvislý): vyjachtať pár nesúvislých slov • nesústredený (op. sústredený): nesúvislý, nesústredený výklad • roztrieštený (myšlienkovo): nesúvislý, roztrieštený prejav • pren.: zadŕhavý • zádrhový • zádrhlivý • zádrhľavý
neucelený ktorý netvorí úplný, uzavretý celok (op. ucelený) • neúplný • nekompletný (op. celistvý): neucelená, neúplná zbierka známok; neúplné, nekompletné dielo autora • kusý • zlomkovitý • fragmentárny (predstavujúci iba časť celku; op. vyčerpávajúci): kusá, zlomkovitá správa; fragmentárna informácia o priebehu podujatia • nesúvislý • útržkovitý (s prestávkami, medzerami): neucelený, nesúvislý text; nesúvislý, útržkovitý záznam rozhovoru • nejednotný • roztrieštený • rozbitý (op. jednotný, súdržný): nejednotná autorská výpoveď; mať o niečom roztrieštený, rozbitý obraz
neúplný ktorému niečo chýba, ktorý nie je úplný; uskutočnený iba sčasti (op. úplný) • neucelený • nekompletný: neúplné, nekompletné umelecké zbierky; neucelený, nekompletný súbor čísel časopisu • čiastočný (sčasti skončený): nastalo čiastočné zlepšenie (zdravotného stavu) • nedokončený • kniž. torzovitý (op. dokončený): nedokončené, torzovité literárne dielo • kusý • zlomkovitý • úryvkovitý • útržkovitý • kniž. fragmentárny (pozostávajúci z neúplného množstva častí istého celku): kusé, fragmentárne, útržkovité poznámky; zlomkovitá, úryvkovitá správa • medzerovitý (s medzerami): medzerovité vedomosti • eliptický (s vypustením nejakej časti, jednotlivosti): eliptické vety • necelý (op. celý, celkový): zozbierať necelé množstvo exemplárov • polovičatý • polovičný (spolovice uskutočnený): to je iba polovičná pravda; dostal som polovičatú odpoveď • náznakový: náznaková kresba • nedokonalý • nedôkladný • nedôsledný (nie dokonale, do konca uskutočnený; op. dokonalý): nedokonalé spaľovanie plynu; nedôkladný, nedôsledný výskum • obmedzený • oslabený • kniž. oklieštený • pren. okyptený (ktorého počet, šírka a pod. je pre isté obmedzenia menšia ako celkovo možná): mať iba obmedzené, oklieštené práva; družstvo nastúpilo v oklieštenom, okyptenom množstve; hokejové mužstvo hralo neúplné, oslabené
p. aj náznakový